Uznesenie – Majetok – Poriadok vo verejných… ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, March 26, 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 6To/83/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2219010473
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Pavol Macháč
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2219010473.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Pavla Macháča a sudcov JUDr.
Kataríny Batisovej a JUDr. Rudolfa Botta, v trestnej veci obžalovaných A. B. a C. D., pre prečin
zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a) Tr. zák. a iné, o odvolaní
prokurátora Krajskej prokuratúry Trnava proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda z 26. februára
2024, č. k. 4T/70/2019-809, na neverejnom zasadnutí konanom v Trnave 26. marca 2025, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 odsek 1 písmeno b) Trestného poriadku sa napadnutý rozsudok zrušuje v celom rozsahu.

Podľa § 322 odsek 1 Trestného poriadku sa vec sa vracia súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom
rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Dunajská Streda (ďalej len okresný súd) rozsudkom z 26. februára 2024, č. k.

4T/70/2019-809 (ďalej aj napadnutý rozsudok), postupom podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku
(ďalej len Tr. por.) oslobodil obžalovaného B. A. B. (ďalej len obžalovaný B.) a obžalovaného npráp.
C. D. (ďalej len obžalovaný D.) spod obžaloby Krajskej prokuratúry Trnava č. 1Kv 9/19 pre skutok
právne kvalifikovaný u obž. B. ako prečin sprenevery podľa § 213 ods. 1 Tr. zák., prečin falšovania
a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate, úradnej uzávery, úradného znaku a úradnej značky
podľa § 352 ods. 2 Tr. zák., prečin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 Tr. zák.

spáchaný formou účastníctva ako objednávateľ podľa § 21 ods. 1 písm. a) Tr. zák. a u obž. D. ako prečin
zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a) Tr. zák., ktorého sa mali dopustiť
na tom skutkovom základe, že
dňa09.12.2014včaseokolo13:00hod.vDunajskejStredenaul.Múzejnejč.2naOkresnomriaditeľstve
Policajného zboru, v priestoroch Okresného dopravného inšpektorátu obvinený B. A. B., po tom, ako mu
poškodený E. F. ako vlastník osobného motorového vozidla zn. Daewoo Matiz, EČ: G., toto v presne

nezistenom čase od mesiaca máj 2014 do 09.12.2014 zveril s tým, že ho môže po bližšie neurčenú dobu
užívať jeho bývalá manželka F. B., za účelom vykonania zmeny vlastníckeho práva - odhlasovacieho
následne prihlasovacieho úkonu v evidencii motorových vozidiel u osobného motorového vozidla zn.
Daewoo Matiz, EČ: G. z pôvodného vlastníka E. F. bez jeho súhlasu a prítomnosti na osobu F. B.,
zabezpečil a predložil sfalšovanú žiadosť o vykonanie zmeny - odhlásenie motorového (prípojného)
vozidla zo dňa 09.12.2014 a sfalšovanú kúpnu zmluvu zo dňa 09.12.2014 na predmetné vozidlo. Na

základe týchto podkladov následne obvinený npráp. C. D. ako príslušník Policajného zboru služobne
zaradený ako referent na oddelení bezpečnosti cestnej premávky a dopravných evidencií Okresného
dopravného inšpektorátu Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Dunajskej Strede, vykonávajúci
právomoc v súvislosti s evidenčnými úkonmi v evidencii motorových a prípojných vozidiel, vykonal bez
prítomnosti vlastníka vozidla alebo osoby ním splnomocnenej, zmenu vlastníckeho práva - odhlasovací
úkon v evidencii motorových vozidiel u osobného motorového vozidla zn. Daewoo Matiz, EČ: G. z

pôvodného vlastníka a držiteľa E. F., na nového vlastníka a držiteľa F. B.. Týmto v dôsledku fyzického
nedostavenia sa pôvodného vlastníka, zadovážil novému vlastníkovi a držiteľovi vyššie uvedenéhomotorového vozidla neoprávnený prospech vo forme výrazného zjednodušenia administratívneho
procesu prevodu držby motorového vozidla na inú osobu, teda postupoval v rozpore s čl. 3 ods. 2 písm.
c) nariadenia prezidenta Policajného zboru č. 20/2013 o postupe pri evidovaní vozidiel v platnom znení,

čím svojím konaním porušil základné povinnosti policajta podľa ustanovenia § 48 ods. 3 písm. a) zákona
č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru
väzenskej a justičnej stráže SR a Železničnej polície v znení neskorších zmien a doplnkov, v dôsledku
čoho F. B., ako novému držiteľovi a vlastníkovi, vydané pravé verejné listiny, a to osvedčenia o evidencii -
časťI.(č.H.)ačasťII.(č.I.)avlastníkovivozidla-poškodenémuE.F.,trvalebytomH.J.,bolaspôsobená

škodu vo výške 868,- EUR,
nakoľko nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý sú obžalovaní v 1/ a 2/ rade stíhaní.
Okresný súd podľa § 288 ods. 3 Tr. por. poškodeného E. F. (ďalej len poškodený) s jeho nárokom na
náhradu škody odkázal na civilný proces.
2. Po vyhlásení rozsudku na hlavnom pojednávaní voči nemu prokurátor Krajskej prokuratúry Trnava
(ďalej len prokurátor) ihneď zahlásil odvolanie voči oslobodzujúcemu výroku a konaniu, ktoré tomu

predchádzalo. Obžalovaný B. si ponechal lehotu na podanie opravného prostriedku, no v rámci
zákonom stanovenej lehoty odvolanie nepodal. Obžalovanému D., ktorý nebol prítomný pri vyhlasovaní
napadnutého rozsudku, bolo písomné vyhotovenie rozsudku doručené poštou, pričom v zákonom
stanovenej lehote odvolanie nepodal. Poškodený takisto odvolanie nepodal.
3. Zahlásené odvolanie prokurátor odôvodnil písomným podaním, ktoré bolo doručené okresnému súdu

24. júna 2024.
3.1. Prokurátor v odvolaní po úvodnej rekapitulácii výroku a odôvodnenia napadnutého rozsudku
namietal, že skutkové závery okresného súdu, ktoré vyústili v oslobodenie obžalovaného, sú
v rozpore s vykonaným dokazovaním. Čo sa týka vykonaného dokazovania, na jednotlivých hlavných
pojednávaniach na súde boli vypočutí poškodený E. F., svedkovia E. F., A. B., K. F. E., L. C., E. F.

ml., znalci Ing. Gabriel Belobrad, Ing. Elena Akišinová a Mgr. Alexandra Saxová, boli prečítané ostatné
listinné dôkazy zabezpečené počas prípravného konania.
3.2. Poškodený E. F. vo svojej výpovedi uviedol, že auto odovzdal v obci E. B. M. u A. B., že ho odovzdal
osobne B.. Potom zistil, že auto je prepísané na bývalú manželku B., že keď to zistil, išiel na políciu na
dopravné oddelenie, potom to riešila inšpekcia. Jednalo sa o auto Daewo Matiz, toto vlastnil asi pol roka.

K dohode o odovzdaní vozidla B. došlo na záhrade v H. J., tam sa dohodli, že mu ho požičia bezplatne,
doba vrátenia nebola dohodnutá. Vozidlo mu odovzdal asi po týždni, nerozprávali sa, lebo sa ponáhľal.
S vozidlom mu odovzdal technický preukaz, zákonnú poistku, presne si nepamätá. To, že vozidlo je
prepísané, zistil tak, že bola zrušená poistka na vozidlo a na dopravnom inšpektoráte, kde mu ukázali
tlačivá na prepis, na ktorých nebol jeho podpis. Novým vlastníkom vozidla bola pani B.. Predmetné

vozidlo pani B. nepredal, kúpnu zmluvu nepodpisoval. Svedkyňa E. F., ako dcéra poškodeného, si s
poukazomnaodstupčasunapodrobnostinepamätala.Potvrdila,žespolusotcomišlavtedy,keďvozidlo
požičiaval obžalovanému. Svedkyňa A. B. sa vo svojej výpovedi vyjadrila iba k spôsobu uzatvárania
poistných zmlúv, a to konkrétne k vozidlu Daewo Matiz. Svedok K. F. E. vypovedal tak, že je zamestnaný
akovedúcinaORPZODIDunajskáStreda,žepoškodenýzanímprišielstým,žeobžalovanýB.bezjeho

prítomnosti prepísal jeho vozidlo. Svedok oznámil poškodenému, že obžalovaný B. nie je zamestnaný
na evidencii vozidiel a preto nemohol prepísať vozidlo. Následne išiel do archívu pre spis a ukázal
poškodenému žiadosť o prepis a kúpnu zmluvu. Poškodený tvrdil, že to nie je jeho podpis a chce podať
trestné oznámenie. Až zo spisu zistil, že vozidlo prepísal vtedajší jeho kolega, konkrétne obžalovaný
D.. Poškodený F. ho oslovil až rok po prepise vozidla. Svedok si preto myslí, že poškodený musel mať

vedomosť o tom, že vozidlo je prepísané, keďže už druhý rok neplatil zákonnú poistku. Poškodený však
povedal, že to vozidlo obžalovanému B. požičal. Svedok L. C. vo svojej výpovedi potvrdil, že vozidlo
chcel od poškodeného kúpiť, tento to však odmietol, že vozidlo nechce predať. Povedal, že chce urobiť
dobrý skutok, chce to dať rodine, ktorá to viac potrebuje. Poškodený mu potom pri jednom stretnutí
povedal, že auto dal alebo daroval obžalovanému B., keďže majú chorého syna. Poškodený F. vedel o

tom, že auto je u nich a že ho používajú. Poškodený sa na neho obrátil s požiadavkou, aby vylustroval,
či vlastníkom predmetného vozidla je bývalá manželka obžalovaného. Svedok E. F. ml. sa k predmetu
dokazovania nevedel vyjadriť.
3.3. Ďalej prokurátor v odvolaní poukázal na to, že zo záverov znaleckého posudku znalca Ing. Gabriela
Belobrada č. 28/2018 z 30. septembra 2018 vyplýva, že hodnota motorového vozidla zn. Daewoo Matiz,

EČ: G. D. k 19. decembru 2014 je 195,- eur s DPH, že miestnu obliadku vozidla vykonal 10. septembra
2018 za prítomnosti obžalovaného B., vozidlo sa nachádzalo v Dunajskej Strede, skúšobná jazda nebola
vykonaná z dôvodu nepojazdnosti vozidla. Čo sa týka vyčíslenia hodnoty vozidla, táto bola ustálená iba
na základe cenových ponúk, ktoré boli v spisovom materiáli, znalec si sám objektívne nezabezpečovalžiadne takéto podklady. Zo záverov znaleckého posudku znalkyne Ing. Eleny Akinšinovej č. 6/2019
zo 6. marca 2019 vyplýva, že hodnota motorového vozidla zn. Daewoo Matiz, EČ: G. D. k 19.
decembru 2014 je 868,- eur s DPH. Znalkyňa na hlavnom pojednávaní uviedla, že v znaleckom posudku

je uvedená všeobecná hodnota vozidla, je to odhad hodnoty vozidla podľa dostupných informácií
v čase vypracovania znaleckého posudku. Osobnú prehliadku vozidla nevykonala. K vypracovaniu
posudku mala dostatočné množstvo podkladov, dôležité boli najazdené kilometre, vozidlo hodnotila ako
úmerne opotrebované k počtu najazdených kilometrov. Použila vzorku agentúry AAD, ktorá je najbližšie
porovnateľný podklad pri určení hodnoty vozidla, táto vzorka je objektívna, lebo robia zber reálnych

údajov. Cenové ponuky, ktoré použil pri vypracovaní znaleckého posudku znalec Ing. Belobrad sú
nepoužiteľné, pretože rozhodné obdobie je 3 mesiace pred a 3 mesiace po, v ktorom období sú ceny
ešte porovnateľné. Zo záverov znaleckého posudku znalkyne Mgr. Alexandry Saxovej - č. 2/2017 z 20.
júna 2017 vyplýva, že poškodený F. nevyhotovil sporné podpisy na sporných materiáloch. Znalkyňa na
hlavnom pojednávaní uviedla, že sú tam znaky, kde je jasné, že podpis pán F. nevyhotovil. Podpisy na
dokumentoch sa podobajú, osoba bez toho, že by poznala pravý podpis, by nevedela tieto podpisy takto

vyhotoviť. Tieto podpisy musel ten človek, ktorý ich písal, poznať. Väčšinou ide o rodinných príslušníkov
alebo kolegov. Záverom boli prečítané ostatné listinné dôkazy zabezpečené počas prípravného konania,
a to výpoveď poistnej zmluvy na č. 1. 244, osvedčenie o evidencii na č. 1. 245, písomnosti k prepisu
vozidla na č. 1. 282, 287-297, kúpna zmluva na č. 1. 285, žiadosť o vykonanie zmeny - odhlásenie
motorovéhovozidlanač.1.287,kúpnazmluvanač.1.291-293,kúpnopredajnázmluvanač.1.296-297,

uznesenia na č. 1. 304-316, záznam z vykonaného šetrenia zo dňa 15.08.2016, správa spoločnosti
Kooperativa na č. 1. 321, správa Poštovej banky na č. 1. 328-329, lustrácie dokladov na č. 1. 331-336,
správa agentúry Autodata na č. 1. 365 -359, záznam k elektronickej komunikácii č. 1. 565, lustrácia
vozidiel na č. 1. 47 - 55, Vestník Policajného zboru na č. 1. 415-417. Na podklade zabezpečených
dôkazov vykonaných na jednotlivých hlavných pojednávaniach, okresný súd vyslovil, že v prípade

obžalovaného B., podľa dôkazná situácia nedáva jednoznačnú odpoveď na vinu, ktorá je uvedená
v samotnej obžalobe. Čo sa týka obžalovaného D., okresný súd bol toho názoru, že sa nedalo bez
akýchkoľvek pochybností preukázať vinu obžalovaného z predmetnej trestnej činnosti.
3.4. Podľa prokurátora vznikli dve skupiny dôkazov, jednak na strane obžalovaných, ktorí popierajú
spáchanie skutku tak, ako im je kladený za vinu a jednak na strane poškodeného, ktorý zotrváva na

svojom stanovisku, že vozidlo nepredal a ani nedal žiaden súhlas na prepis vozidla na tretiu osobu.
Prokurátor poukázal na § 2 ods. 10 Tr. por. a dodal, že okresný súd pri hodnotení dôkazov postupoval
jednostranne, iba v prospech obžalovaných. Už len z vyššie uvedených zabezpečených, a na hlavnom
pojednávaní oboznámených listín jednoznačne vyplýva záver, že obžalovaný B. pod identifikátorom "B."
vykonal 25. novembra 2014 lustráciu vozidla EČ: G. a osôb E. F. s rodným číslom XXXXXX/XXXX, F. B.

s rodným číslom XXXXXX/XXXX a obžalovaný D. pod identifikátorom „D.“ vykonal 2-krát 9. decembra
2014 lustráciu vozidla EČ: G. s tým, že práve v tento deň došlo i k prepisu vozidla zn. Daewoo Matiz
z poškodeného E. F. na osobu F. B., čo potvrdzuje i zabezpečená evidenčná karta vozidla. Predložené
súvisiace písomnosti, ako kúpna zmluva z 9. decembra 2014, žiadosť o vykonanie zmeny na dopravnom
inšpektoráte potvrdzujú, že tieto písomnosti nevyhotovoval poškodený a už vôbec ich sám vlastnoručne

nepodpisoval, čo bez pochyby potvrdila i znalkyňa z odboru písmoznalectva. Preto absolútne nesedí
argumentácia obžalovaného B., že vozidlo mu poškodený predal a ešte sa aj osobne zúčastnil na
prepise vozidla (toto tvrdí F. B.), pretože keby to bola pravda, obžalovaný by potom nepotreboval 25.
novembra 2014 lustrovať informácie k predmetnému vozidlu a osobe poškodeného, ako i F. B., a to v
čase iba pár dní pred zabezpečením prepisu vozidla na dopravnom inšpektoráte, ale tieto informácie

by mu dobrovoľne poškodený sám poskytol a pri prepise vozidla na dopravnom inšpektoráte tak, ako to
tvrdí obhajoba, by sa poškodený sám podpísal pod potrebné dokumenty. Obžalovaný D. potom vykonal
neoprávnene prepis vozidla bez dokladov k tomu potrebných, čím postupoval v rozpore s príslušným
nariadením prezidenta Policajného zboru a porušil tým základné povinnosti policajta ustanovené mu
zákonom.

3.5.Čosatýkavyhodnoteniasvedeckýchvýpovedísúdom,anijedenzosvedkov,napriektomu,ževedeli
o tom, že poškodený chce predmetné vozidlo poskytnúť inému, nepotvrdili skutočnosť, že poškodený
toto vozidlo predal F. B.. Toto tvrdí iba obžalovaný B. a F. B.. Ďalšia pochybnosť podľa prokurátora
vyvstala i pri vyhodnotení informácie o zaplatení poistného plnenia 4. novembra 2014, keďže obžalovaný
tvrdí, že v jeden deň ju zaplatil aj poškodený a zároveň uzatvorila následne poistnú zmluvu aj F. B. práve

za tým účelom, že malo dôjsť k predaju vozidla na osobu F. B.. Pokiaľ by bola táto informácia pravdivá,
prečo sa potom s predajom a vyhotovením kúpnej zmluvy čakalo ďalšieho vyše mesiaca do 9. decembra
2014, keď pri štandardných okolnostiach k uzatvoreniu kúpnej zmluvy a následnému prepisu dochádza
bezprostredne po uzatvorení poistnej zmluvy na vozidlo. Prokurátor považoval za potrebné uviesť, žeokresný súd nesprávne vyhodnotil vykonané dôkazy, vyhodnotil ich v prospech obžalovaných, pričom
s poukazom na vyššie uvedené je evidentné, že vo veci bolo vykonané aj dokazovanie potvrdzujúce
tvrdenia poškodeného, ktoré však súd pri svojom rozhodnutí riadne nevzal do úvahy a pri svojom

rozhodnutí sa s nimi nevysporiadal.
3.6. Prokurátor argumentoval, že vykonaným dokazovaním bolo jednoznačne preukázané, že potom,
ako obžalovanému B. poškodený E. F. ako vlastník osobného motorového vozidla zn. Daewoo Matiz,
EČ: G., mu toto zveril s tým, že ho môže po bližšie neurčenú dobu užívať jeho bývalá manželka F.
B., zabezpečil a 9. decembra 2014 predložil sfalšovanú žiadosť o vykonanie

zmeny - odhlásenie motorového (prípojného) vozidla a sfalšovanú kúpnu zmluvu na predmetné vozidlo
v Dunajskej Strede v priestoroch okresného dopravného inšpektorátu za účelom vykonania zmeny
vlastníckeho práva odhlasovacieho a následne prihlasovacieho úkonu v evidencii motorových vozidiel
u osobného motorového vozidla zn. Daewoo Matiz, EČ: G., bez súhlasu a prítomnosti pôvodného
vlastníka E. F., na osobu F. B., na základe ktorých predložených písomností následne npráp. C. D.
ako pracovník okresného dopravného inšpektorátu, vykonávajúci právomoc v súvislosti s evidenčnými

úkonmi v evidencii vozidiel, na základe žiadosti kolegu B. A. B., vykonal bez prítomnosti vlastníka vozidla
aleboosobynimsplnomocnenej,zmenuvlastníckehoprávauosobnéhomotorovéhovozidlazn.Daewoo
Matiz, EČ: G. z pôvodného vlastníka a držiteľa E. F., na nového vlastníka a držiteľa F. B., čím takto
postupoval v rozpore s príslušným nariadením prezidenta Policajného zboru, čím svojím konaním porušil
základné povinnosti policajta podľa zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného

zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže SR a Železničnej polície v
znení neskorších zmien a doplnkov, čím boli následne F. B., ako novému držiteľovi a vlastníkovi, vydané
pravé verejné listiny, a to osvedčenia o evidencii - časť I. (č. H.) a časť II. (č. I.) a vlastníkovi vozidla
poškodenému E. F., trvale bytom H. J., bola spôsobená škodu vo výške 868 € tým, že došlo k scudzeniu
vozidla zn. Daewoo Matiz, ktorého bol oprávneným vlastníkom.

3.7. Zhodnotením dôkazov v trestnej veci spolu s ďalšími dôkazmi, ktoré boli produkované tak v
prípravnom konaní, ako i v konaní pred súdom jednotlivo i spoločne, možno podľa prokurátora dôjsť
k nepochybnému záveru, že vykonané /priame a nepriame/ dôkazy v súhrne tvoria logickú a ničím
nenarušenú sústavu vzájomne sa doplňujúcich dôkazov, ktoré vo svojom celku spoľahlivo preukazujú
všetky okolnosti žalovaného skutku. Súd napriek vyššie uvedeným skutočnostiam vyhlásil oslobodzujúci

rozsudok, pričom vo svojom rozhodnutí sa pri hodnotení dôkazov riadne nevysporiadal so všetkými
okolnosťami prípadu, ako sú namietané v podanom odvolaní prokuratúry. Súd pri svojom rozhodovaní
jednak nevzal do úvahy všetky dovtedy vykonané dôkazy, súd zároveň nesprávne vyhodnotil aj
výpovede svedkov a zabezpečených listinných dôkazov vo vyššie naznačenom smere.
3.8. Prokurátor dal do pozornosti ust. § 2 ods. 12 Tr. por. s dodatkom, že rozhodujúci význam pri

hodnotení dôkazov má predovšetkým tzv. vnútorné presvedčenie hodnotiaceho subjektu, teda orgánu
činného v trestnom konaní alebo súdu. Hodnotenie smeruje k nadobudnutiu vnútorného presvedčenia,
t. j. subjektívnej istoty o pravde v konkrétnom prípade. Neznamená to však, že tieto subjekty hodnotia
dôkazy len na základe nejakej ľubovôle, dôkazy sa hodnotia z hľadiska ich pravdivosti, teda či obsah
vykonaného dôkazu jednotlivo aj v súhrne s ostatnými dôkazmi je pravdivý.

3.9. Záverom prokurátor zhrnul, že s rozhodnutím súdu o oslobodení obžalovaných B. a D. spod
obžaloby podľa § 285 písm. a) Tr. por. sa nestotožňuje, rozhodnutie súdu je s poukazom na všetky
vyššie uvedené skutočnosti podľa neho nesprávne, založené na súdom vyselektovanej časti dôkazov,
ktoré nesprávne vyhodnotil, pričom nevzal do úvahy iné vykonané dôkazy, ktoré tvoria ucelený celok.
3.10. V rámci konečného návrhu prokurátor žiadal, aby Krajský súd v Trnave (ďalej len krajský súd)

podľa § 321 ods. 1 písm. b) Tr. por. zrušil odvolaním napadnutý rozsudok a podľa § 322 ods. 1 Tr. por.
vrátil vec príslušnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znova prejednal a rozhodol.
4. Obžalovaný B. sa k písomne odôvodnenému odvolaniu prokurátora vyjadril sám, a to osobitným
písomným podaním doručeným okresnému súdu 26. júla 2024.
4.1. S napadnutým rozsudok sa stotožnil, považuje ho za správny až na jediný moment, ktorý

v konečnom dôsledku na výsledku rozsudku, teda na oslobodení nemal žiadny výsledok. Jednalo
sa o výrok, ktorý použil i prokurátor v odôvodnení napadnutého rozsudku, že podľa názoru súdu
v jeho prípade, „dôkazná situácia nedáva jednoznačnú odpoveď na vinu, ktorá je uvedená v
samotnej obžalobe. Existuje len jeden priamy usvedčujúci dôkaz, ktorým je výpoveď poškodeného,
ďalší svedkovia neuviedli, žiadne skutočnosti ku skutkovým okolnostiam, ktoré by ho usvedčovali

zo spáchania skutkov." So začiatkom tohto výroku argumentácie rozhodne nesúhlasil, nakoľko kým
samotný poškodený účelovo tvrdí, že sa sporného evidenčného úkonu nezúčastnil, na tomto úkone vraj
nebol prítomný, to potom vôbec nerozumie na základe akej relevantnej skutočnosti ho usvedčuje, že
participoval na tomto spornom evidenčnom úkone, teda, že si mal objednať zneužitie právomocí koleguD., vraj aj sám zneužil svoje právomoci, že to mal byť presne on, ktorý mal falšovať podpisy a presne on,
kto mal na základe nepravých podpisov dosiahnuť vydanie pravých listín!? No nedáva to vôbec zmysel,
keď vraj 9. decembra 2014 v rozhodujúci moment nebol prítomný na ODI OR PZ Dunajská Streda ako

ho môže priamo usvedčovať? Na základe akej spôsobilosti ho usvedčuje, ak tam ani nebol? Druhou
časťou výroku, že ďalší svedkovia neuviedli žiadne skutočnosti ku skutkovým okolnostiam, chápe to
tak, že neuviedli nič také s čím by ho usvedčovali z niektorého prečinu, čo sa mu kladie za vinu na
základe obžaloby. Toto by doplnil, že ďalší svedkovia naopak na hlavných pojednávaniach uviedli mnoho
dôležitýchskutočnosti,ktorýmispochybniliverziupoškodenéhoF.akoajcelúobžalobu,ktoréskutočnosti

v odôvodnení odvolania vôbec nebol spomenuté a prokurátor sa uchyľuje k tomu, že skôr vytrháva veci z
kontextuapoužívaibato,čojevhodné,akokebytierokysedelinainýchpojednávaniachanainomsúde.
4.2. Obžalovaný B. dôvodil, že jeho obvinenie bolo vznesené na objednávku, obžaloba bola podaná
unáhlene, teda že vôbec nebol jednoznačne zistený skutkový stav, neboli zistené iné právne okolnosti
ako napr., že bol obvinený zo skutku vo veci prečinu sprenevery, v čase keď už skutok bol premlčaný,
ktoré právne okolnosti doposiaľ nikto neriešil a nevzal do úvahy, pričom matematika rátania týchto lehôt

v danom prípade od údajného skutku dokonaného 9. decembra 2014 do vznesenia obvinenia 3. apríla
2018. (premlčacia lehota v danom prípade 3 roky uplynula 9. decembra 2017)
4.3. Zdôraznil, že prokurátor neustále poukazuje na niektoré výpovede z prípravného konania
učinené ešte pred vznesením obvinení, vytrháva niektoré skutočnosti z kontextu z týchto výpovedí,
pričom podotkol, že uvedené výpovede a skutočnosti vytrhnuté z kontextu po vznesení obvinení

neboli konkrétnymi svedkami na základe zásady kontradiktórnosti verifikované, teda tieto vyjadrenia
prokurátora jednoznačne namieta, podotkol, že s obľubou poukazuje napr. na neskôr neverifikovanú
výpoveď bývalej manželky - svedkyne F. B., ktorá po obvinení využila svoje právo sa ďalej nevyjadrovať
aj čo sa týka jej opakovanej výpovede aj čo sa týka konfrontácie a zároveň od prvopočiatku poukazovali
na neštandardné tlmočenie a neštandardného tlmočníka, čo sa týka jej prvotného zmanipulovaného

výsluchu. Týmto postupom sa cíti byť ukrivdený a myslí, že sú porušované práva na spravodlivý proces,
pričom prokurátor by mal byť garantom zákonnosti, preto žiadal, aby súd prihliadal len na verifikované
výpovede na základe zásady kontradiktórnosti.
4.4. Svedok E. F. počas jeho výpovede na hlavnom pojednávaní nevypovedal len o tých skutočnostiach,
ktoré prokurátor vytrhol z kontextu, ale z jeho výpovede jednoznačne vyplýva, že spoločne s príslušníkmi

ÚIS chceli naviesť na trestnú činnosť, ktorá mala spočívať vo vykonaní evidenčného úkonu bez
prítomnosti p. F. na ODI Dunajská Streda, je veľmi zaujímavé, že v čase t. j. 7. júla 2016, keď bol
vydieraný p. F. na základe inštrukcií príslušníkov ÚIS takýto úkon nevykonal ani v čase, keď sa mu
vyhrážal spôsobením ujmy v zamestnaní, mimo toho na hlavných pojednávaniach bolo jednoznačne
preukázané, že v tomto kontexte p. F. odovzdal ÚIS pozmenené, teda falošné dôkazy, sms správy,

ktoré do spisu príslušníci ÚIS založili, o ktorých sa už prokurátor vôbec nezmieňuje vo svojom odvolaní,
pričom z úradnej povinnosti by sa s takýmito skutočnosťami, s trestnou činnosťou príslušníkov ÚIS mal
vysporiadať.Keďneprekročilsvojeprávomocipodvyhrážkamitedasurčitýmstimulom,neprekročilsvoje
právomoci ani 9. decembra 2014 - na evidenčnom úkone nijak neparticipoval, bol to úkon medzi F. B.
a E. F.! Dôležitou skutočnosťou v súvislosti s poškodeným F. je aj to, že na základe jeho verifikovaných

výpovedi z prípravného konania sa vraj v období od odovzdania koniec leta 2014 do sporného skutku
dňa 9. decembra 2014 nestýkali a neriešili vôbec prepis motorového vozidla, zaujímavé je však, že F. B.
disponovala pravým dokladom, šekovou poukážkou k PZP zaplatenou 4. novembra 2014 E. F. na Pošte
v N., ktoré súdu bolo aj predložené, pričom ak by boli tvrdenia E. F. z prípravného konania pravdivé,
touto poukážkou F. B. by nemohla nijak disponovať.

4.5. Namietal, že svedkyňa A. B. sa nevyjadrila len k spôsobu uzatvárania poistných zmlúv ako to
tendenčne uvádza prokurátor vo svojom odôvodnení, ale sa vyjadrila aj k vyjadreniam poškodeného
p. F., ktoré spochybnila v rozhodných momentoch v tom smere, že skutočnosti uvádzané poškodeným
F. nie sú reálne, teda, že určite nie je reálne, aby kontaktovala klienta po 17 mesiacoch z dôvodu
zániku poistenia, že nie je reálne ani to, aby sa pamätala, že kto má aké vozidlá, akých farieb. Zároveň

potvrdila aj to, že jediný prípad ak obaja teda aj starý aj nový vlastník musí mať uzatvorenú zákonnú
poistku je, ak sa pripravujú na prepis vozidla, lebo bez toho sa nedá vozidlo prepísať, je veľmi dôležité
v tom kontexte, že obaja účastníci evidenčného úkonu vybavovali svoje poistenia v jeden deň t. j. F. po
splatnosti 4. novembra 2014 na pošte v N. zaplatil omeškanú platbu, aby PZP mal platné a F. B. si taktiež
4. novembra 2014 uzatvára vlastné PZP na vozidlo čo jednoznačne svedčí o tom, že obaja účastníci sa

koordinovane pripravovali na prepis vozidla, túto skutočnosť potvrdil aj svedok E., avšak prokurátor sa
touto skutočnosťou nijak nevysporiadal. A vysvetľuje si ju po svojom.
4.6. Zdôraznil, že svedok K. F. E. vypovedal v tom zmysle, že mu bolo zrejmé že, F. chcel privodiť trestné
stíhanie, pričom poškodený F. už v tom čase mal vedomosť o prepise vozidla. Chcel podať trestnéoznámenie, doposiaľ nie je evidentné, prečo absentuje také trestné oznámenie, má však podozrenie, že
práve z toho dôvodu neexistuje, nakoľko najprv skúsili naviesť na trestnú činnosť 7. júla 2016, zároveň
svedok E. uvádza, že F. musel mať vedomosť, že vozidlo bolo prepísané nakoľko už druhý rok neplatil

poistenie na uvedené vozidlo, preto mu bolo čudné, keď prišiel po vyše roku, ktoré skutočnosti prokurátor
taktiež vôbec neberie do úvahy. Aj E. potvrdil, že pri inej príležitosti F. mal úmysel naviesť na trestnú
činnosť, nakoľko ho vyzval, aby zariadil, aby on prepísal naspäť na F. predmetné motorové vozidlo bez
jeho prítomnosti, konkrétne tak, že on nič nepodpíše. Ak to nerobil z pomsty za trestné stíhanie jeho
syna, a na evidenčnom úkone sa skutočne nepodieľal, odkiaľ mohol v tom čase pán F. vedieť, že vozidlo

bolo prepísané? S tým sa mal prv obrátiť aj na svedka C., konkrétne s tým, že či vozidlo je ešte stále
na F. B., ktorý mu odmietol vylustrovať stav uvedeného vozidla, teda F. vedieť nemohol a predsa vedel,
lebo na evidenčnom úkone sa riadne spolupodieľal aj s jeho bývalou manželkou. Prokurátor pri svedkovi
E. zabudol spomenúť aj tú dôležitú skutočnosť, že jeho výsluchom sa potvrdila aj prítomnosť ÚIS 7. júla
2016 na ODI ORPZ DS, keď bol F. vydieraný a navádzaný na trestnú činnosť, neberie ďalej do úvahy,
že svedok E. pri svojej výpovedi vypovedá aj o tom, že policajti na dopravných evidenciách podpisy

neoverujú a stačí prehlásenie vlastníka podpisu, podpisy vyhotovili oni, pričom chybou tej doby bolo, že
tlačivá potrebné k evidenčným úkonom boli voľne dostupné na internete a ľudia mohli chodiť už s vopred
vypísanými a podpísanými tlačivami! (Čo je dôležité v tomto kontexte, že na hlavných pojednávaniach
bolo preukázané aj to, že E. F. ml. zvykol chodiť a vybavovať takéto úkony v mene svojho otca, ale aj v
spoločnosti svojho otca, len v samotnom spise o spornom motorovom vozidle Daewoo Matiz pri prepise

z pôvodného vlastníka C. O. na p. F. boli nájdené na dokumentoch podobné, avšak odlišné podpisy F.,
ktoré F. vysvetlil tak, že na tom evidenčnom úkone boli prítomný obaja, len p. F. st. sa nechcelo stáť v
rade, je to zaujímavé, nakoľko podľa vyjadrení znalkyne z odboru písmoznalectva najlepšie si poznajú
svoje vlastné podpisy práve rodinní príslušníci, on podpis p. F. nepoznal)
4.7. V ďalšom poukázal na svedka C., ktorý vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že F.

chcel robiť dobrý skutok, že vozidlo chcel dať rodine, ktorá to viac potrebuje, jemu sa mal prv vyjadriť v
tom zmysle, že daroval vozidlo kolegovi B., keďže majú chorého syna, uvádzal, dal alebo daroval z toho
dôvodu neskôr na otázky jednoznačne vylúčil, že by F. mal požičať vozidlo, nakoľko mu uvádzal, slovami
dal alebo daroval. Zároveň svedok vypovedal, že F. od neho žiadal lustráciu vozidla neskôr s tým, že mal
vedomosť, že je vo vlastníctve bývalej manželky a zaujímalo ho, či je ešte ona držiteľom vozidla, teda

jednoznačne potvrdil, že F. mal v tom čase, keď ešte len chcel sa obrátiť na ÚIS vedomosť o prepise
vozidla ako aj vedomosť o tom, na koho bolo vozidlo prepísané. Zároveň potvrdil aj to, že F. sa na neho
hneval za trestné stíhanie svojho syna a vtedy mal úmysel ho podraziť a chcel ho udať! Toto svedectvo
prokurátor taktiež neberie do úvahy a do svojho odvolania len vytrhol z kontextu niektoré skutočnosti
z výpovede svedka a sformuloval to tak, aby motív pomsty u poškodeného F. za trestné stíhanie jeho

syna o čom svedok C. jednoznačne vypovedá tam nefiguroval a nefiguruje ani to, že F. sa ho chystal
odraziť, o čom C. taktiež jednoznačne vypovedá! Výpoveďou C. došlo k jednoznačnému preukázaniu,
že F. bol a je zaujatý vo veci a koná z pomsty, čo absolútne vylučuje akúkoľvek objektivitu jeho vyjadrení
a tým sa stáva preukázateľne zaujatým, neobjektívnym a nevierohodným svedkom.
4.8. Čo sa týka záverov znaleckého dokazovania k hodnote vozidla, keďže prokurátor opakovane opísal

skutočnosti v odvolaní tendenčne, teda znalca, ktorý reálne videl a ohodnotil vozidlo na základe reálneho
poznania a stavu v snahe ho spochybniť a druhého znalca, ktorý pracoval na objednávku ÚIS a vozidlo
účelovo nadhodnotil tomu znaleckému posudku podsúva väčšiu vierohodnosť. Dodal, že z prečinu
sprenevery bol obvinený už po tom ako bol skutok premlčaný, teda vôbec nemá zmysel sa hádať a
dokazovať hodnotu, či je škoda pod alebo nad hranicou 266,-€, či to je priestupok, či prečin, tak či tak

skutok považuje za premlčaný!
4.9. Namietal, že prokurátor opomenul do svojho odvolania napísať dôležitú skutočnosť, že znalec
Ing. Belobrad sa na otázky obhajcu vyjadril, že zisťuje cenové ponuky v danom období, ktoré potom
zohľadňuje ako aj to, že znalec vyčíslil hodnotu k dátumu 9. decembra 2014, opomenul vziať do úvahy
aj vyjadrenia znalca, že taktiež pracoval s cenovou ponukou AAD na 876 €, v tejto cene však nebol

zahrnutý technický stav vozidla, od ktorého sa odvíja aj cena vozidla, zároveň pracoval aj s cenovými
ponukamiodAutoAllesod100€ do300€akoajscenovouponukousvedkaC.,ktorýsavinkriminovanej
dobe zaujímal o vozidlo, ktorý dal od 100 ®do 150,-€ svoju ponuku, ktoré cenové ponuky zabezpečil z
trestného spisu, pričom uviedol aj to, že nakoľko boli súčasťou spisu nepotreboval si ich zabezpečovať
sám! Podotkol, že s rovnakými údajmi pracovala aj ÚIS a mohla aj znalkyňa Ing. Akinšinová, ktorá na

rozdiel Ing. Belobrada nevzala do úvahy ani obstarávaciu cenu uvádzanú p. F., ktorú nadhodnotila,
nevzala do úvahy, ani vyjadrenie znalkyne Ing. Akinšinovej, že nezisťovala predajnú cenu vozidla v čase
2014, že nemala prístup k takým údajom z roku 2014, mala iba jedinú vzorku z roku 2019, kedy bola
pribratá z agentúry AAD, nevedela sa ani vyjadriť k tomu či je možné považovať jej znalecký posudokako kontrolný posudok k posudku Ing. Belobrada, zároveň vypovedala ďalej, že v jej ZP je uvedená
všeobecná hodnota vozidla podľa dostupných informácií v čase vypracovania znaleckého posudku.
Vyjadrila sa, že vekom ako aj počtom majiteľov, počtom najazdených km ako aj v dôsledku havárie

vozidlo stráca na hodnote, predsa ohodnotila vozidlo na väčšiu hodnotu ako bola jeho obstarávacia
cena p. F., zároveň sa vyjadrila, že nebrala do úvahy ani to, že vozidlo bolo havarované, čo nepochybne
a preukázateľne bolo už pred sporným evidenčným úkonom, zároveň na koniec sa znalkyňa vyjadrila
k údajom z cenových ponúk p. Ing. Belobrada, ktorý znalecký posudok robil v roku 2018, vraj boli
nepoužiteľné, pretože rozhodné obdobie je 3 mesiace pred a 3 mesiace po, v ktorom období sú ceny

ešte porovnateľné, teda v tomto kontexte by bolo treba vziať do úvahy, že sama spracovávala znalecký
posudok až v roku 2019 a bola zrejme ešte asi o viac ako 1 rok ďalej od obdobia, kedy znalecký
posudok spracovával Ing. Belobrad a taktiež rok ďalej od inkriminovaného obdobia kedy sa datuje
skutok! Prokurátor vôbec nezobral do úvahy, že menovaná vychádzala len z údajov systému AAD, teda
uvádzala hodnotu úmerne opotrebovaného vozidla v roku 2019, vôbec neskúmala konkrétne vozidlo,
ktoré mala ohodnotiť na rozdiel od Ing. Belobrada. Zároveň podotkol, že prokurátor vôbec nevzal do

úvahy cenové ponuky na vozidlo z roku 2016, v ktorom boli vyžiadané cenové ponuky na úmerne
opotrebované fiktívne vozidlo o 2 roky mladšie teda namiesto r. v. 1998, r. v. 2000, čo sa najviac približuje
tomu akoby bolo na vozidlo r.v.1998 vyžiadaná cenová ponuka v roku 2014.
4.10. So závermi znalkyne z odboru písmoznalectva Mgr. Saxovej uvedených prokurátorom v odvolaní
sa obžalovaný B. v podstatne stotožnil, avšak dodal, že prokurátor nebral do úvahy, že nie je možné

identifikovať pisateľa podpisov, ani to, že pisateľ musel poznať pravý podpis a ten si najčastejšie rodinní
príslušníci poznajú navzájom najlepšie. Vôbec sa nestotožnil s vyjadrením prokurátora, že v danom
prípade vznikli dve skupiny dôkazov, jednak na strane obžalovaných, ktorí popierajú spáchanie skutku
tak ako im je to kladené za vinu a jednak na strane poškodeného, ktorý zotrváva na svojom stanovisku,
že vozidlo nepredal a ani nedal žiaden súhlas na prepis vozidla. V tomto bode zotrval na tom, že

existujúlendôkazyktoré,práveževyvracajútvrdeniapoškodeného,okremnichlennepotvrdenétvrdenia
zaujatého a pomstychtivého poškodeného a podvrhnuté falošné dôkazy ako aj protizákonný postup
príslušníkov UIS, že ho napr. s prepisom kontaktovala p. B. (t. č. D.) z poisťovne, že bol na dovolenke
v Egypte, že neprevzal alikvotnú čiastku, ale bola to jeho nebohá matka, ktorú naviedol toho času na
krivú svedeckú výpoveď a spoliehal sa na to, že na výplatnom šeku o alikvotnej časti zrušeného PZP

jeho podpis, jeho dátum narodenia a jeho číslo OP poznačené pracovníčkou pošty si nikto nepovšimne.
Spoliehal sa, že nikto neodhalí amatérsky podvrhnutú a jednoznačne falošnú SMS komunikáciu, ktorú
predložil do spisu a pri ktorej bolo jednoznačne preukázané na hlavnom pojednávaní 8. januára
2024, že sa jedná o podvrhnuté, falošné a vykonštruované dôkazy, pritom uvedené SMS správy v
prípravnom konaní OČTK mali za svoj akýsi tromf medzi dôkazmi v tomto vykonštruovanom procese,

teda bolo od prvopočiatku súčasťou trestného spisu vedeného voči jeho osobe a kolegovi D.. Aj samotný
operatívny spis bol fiktívny, na základe ktorého neštandardne začali trestné konanie voči jeho osobe.
Pripomenulpreukázanúskutočnosť,žepočasvyšetrovaniatejtovecipríslušníkmiÚISnepochybnedošlo
k úkolovaniu svedka – poškodeného, aby ho on naviedol 7. júla 2016 na spáchanie trestného činu,
teda na vykonanie ním žiadaného evidenčného úkonu bez jeho prítomnosti v jeho prospech v čase, keď

príslušníci UIS budú číhať v okolí budovy OR PZ Dunajská Streda, aby ho v prípade vydareného návodu
vedeli zadržať priamo na mieste bezprostredne po spáchaní trestného činu, na ktorý bol navedený,
pričom o tom, že to je z ich strany zneužitie ich právomocí museli mať vedomosť a museli s tým byť
podľa všetkého aj uzrozumení, ktoré skutočnosti sa taktiež podarilo preukázať výsluchom poškodeného
F. na hlavnom pojednávaní 2. septembra 2022, teda, že sa podarilo potvrdiť, aj vyjadrením poškodeného

F., že príslušníci ÚIS čakali ako sa zachová, čo neskôr aj svedok E. čiastočne potvrdil. Myslí si a je
logické, zároveň si kladie otázky, že keby boli existovali nejaké relevantné dôkazy proti jeho osobe, že sa
skutočne podieľal na trestnej činnosti, ktorá sa mu kladie za vinu, by niekto potreboval vôbec predkladať
falošné a podvrhnuté SMS správy do spisu? Potrebovali by OČTK navádzať svedka poškodeného,
aby cieľovú osobu úspešne naviedol na trestnú činnosť hoci aj vydieraním? Potrebovali by kryť OČTK

svoju protiprávnu činnosť nezaložením spisu operatívneho preverovania a vyhotovením fiktívneho spisu
operatívneho preverovania pod číslom, pod ktorým je evidovaná iná vec? Potrebovali by navádzať
nebohú P. F. na nepravdivú svedeckú výpoveď? Potrebovali by OČTK odmietnuť a poznamenať do
zápisnice o výsluchu svedka C. Q. už zodpovedanú otázku, len preto, že im sa odpoveď nehodila?
V prípade zákonného a spravodlivého procesu by istotne nepotreboval nikto takto prekračovať svoje

právomoci. Nečestní príslušníci ÚIS v danej veci trpeli dôkaznou núdzou od prvopočiatku, a preto
potrebovali sa schýliť k týmto nekalým a protizákonným praktikám, lebo celý tento inkvizičný proces len
nasvedčuje tomu, že sa toto vyšetrovanie vykonávalo len a len na objednávku F. za účelom diskreditácie
a naplnenia jeho pomsty. V danom prípade by súd taktiež mal uplatniť zásadu otráveného stromu,pretože proces je od prvopočiatku otrávený, chorý a nezákonný, rieši sa akási vyfabulovaná trestná
činnosť na objednávku p. F., pričom sa nerieši oveľa závažnejšia trestná činnosť príslušníkov ÚIS a pána
F.. Ak by boli spáchali tieto skutky, by to bolo preukázané a keď nie, istotne by teraz nemohol poukazovať

na to ako sa OČTK v danom prípade sami skompromitovali a istotne by neexistovala skupina dôkazov,
ktoré by svedčili v prospech obžalovaných, najmä ak celé prípravné konanie sme pasívne pretrpeli a
nepredkladali do trestného žiadne naše dôkazy, od vznesenia obvinenia nevypovedali, do dnešného dňa
pracujú len s dôkazmi, ktoré zabezpečil vyšetrovateľ ÚIS a poukazuje v mnohých prípadoch úspešne
na okolnosti potvrdzujúce nespravodlivý proces.

4.11. Pokiaľ ide o lustrácie, nevedel a nepamätal sa bolo to dávno v roku 2014, je nemožné sa
ani na to pamätať. Zo spisového materiálu podľa tých listín je však zrejmé, že 25. novembra 2014
mal lustrovať okrem poškodeného F., aj sporné motorové vozidlo, zároveň v písomnostiach, ktorými
disponuje na zozname lustrácií svoju toho času už bývalú manželku F. B. vôbec nenašiel, ani nerozumie,
prečo ju mal vôbec 25. novembra 2014 lustrovať, teda tvrdenie prokurátora, že ju mal lustrovať
podľa písomností, s ktorými disponoval sa nezakladá na pravde a podľa vedomosti a písomnosti z

prefoteného trestného spisu svoju bývalú manželku 25. novembra 2014 nelustroval, zároveň dodal, že z
predložených lustračných protokolov, samozrejme ak sú pravé a ak nie sú podvrhnuté tak ako iné dôkazy
v tomto konaní, vyplýva aj to, že toho času v skorých ranných hodinách 25. novembra 2014 lustroval aj
ďalšie osoby vrátane svojho otca A. B., svojej matky A. B., strýka A. B. (brata otca), jeho sestru t.č. A. P.
a údajne aj celú rodinu poškodeného F., teda konkrétne E. F. R., E. F. ml. (syna pošk.), L. F. (otec pošk.),

P. F. (matka pošk.), E. F. (dcéru pošk.), S. F. (býv. manželka pošk.) T. H. (asi dcéra pošk.) ďalej osoby
S. U., E. U., G. F., G. U., V. U., J. U., L. U., L. E., T. C., ale čo ho najviac zarazilo, že vylustroval aj sám
seba, pričom si nevedel predstaviť dôvod, na takúto lustráciu vlastnej osoby, keď na pracovisku povinne
musel disponovať okrem služobného preukazu aj občianskym preukazom, ale aj vodičským preukazom,
pričom aj keby nedisponoval, svoje vlastné osobné údaje dokonale pozná a disponuje už dlhé roky aj

fotografiami osobných dokladov najbližšej rodiny t. j. vlastné, manželkine, doklady detí, rodičov, ktoré
má uložené v mobilnom telefóne. Pred tým, keď ešte neboli tieto moderné telefóny mal takto popísané v
poznámkach v telefóne, všetky údaje z OP vymenovaných najbližších rodinných príslušníkov, teda aj z
toho dôvodu tieto lustračné protokoly spochybnil a domnieval sa, že sa môžu jednať o podvrhnuté, resp.
upravené dokumenty, rovnako ako boli tie SMS správy, predsa len tieto listiny nemajú žiadne ochranné

známky, znaky a je ich možné vytvoriť aj jednoduchým textovým editorom hoci aj v programe MS Word,
prípadne prerobiť pravý lustračný výstup pomocou jednoduchého skicára, ktorý je súčasťou každého
PC s operačným systémom MS Windows a je možné vystrihnúť, niektoré riadky alebo stĺpce a následne
ich tam prilepiť z iného dokumentu, resp. dopísať žiadaný text do stĺpcov a riadkov! Myslí si, že ak
premotivovaný operatívci ÚIS p. E. a R., ktorí boli známi aj na základe medializovaných informácií z

novembra 2020 („uniknutý dokument z NAKA“ - pôvodne zverejnil reportér T. R.), že pre p. W. N. zvykli
vybavovať trestné stíhania nepohodlných policajtov, s ktorými sa nedali riešiť veci vo vlastný prospech.
Teda zastával názor, že ak sa vedeli uchýliť k úkolovaniu svedka poškodeného, aby ho vydieral a
aby navádzal na trestnú činnosť, vedeli do spisu zadovážiť falošnú SMS komunikáciu, vytvoriť falošný
operatívny spis, klamať a zavádzať vo svojich operatívnych záznamoch, tak boli zrejme viac než dosť

motivovaní,tedaschopníajpozmeniťlustračnéprotokolyapredložiťichakodôkazdotrestnéhokonania.
Predsa každý operatívec je školený ohľadom rôznej techniky a postupov spravodajských služieb vrátane
výroby falošných kompromitujúcich materiálov, najmä aby ich vedeli rozpoznávať, nie na to aby takéto
podvrhnuté dôkazy vyrábali, a potom keď to skúšajú, to aj takto vyzerá ako napr. aj tá pochybná SMS
komunikácia. Treba priznať, že lustrovať sám seba, rodičov, či strýka, s ktorým absolútne neudržiava

kontakt a vída ho možno len na rodinných pohreboch, to je akosi absurdné! S odstupom času si vôbec
nepamätal, že konkrétne z akého dôvodu mohol lustrovať tieto osoby, tvrdil však, že sám seba ešte
nikdy nelustroval, nepamätal sa, že by mal lustrovať niekedy vlastných rodičov či strýka, ale faktom je, že
istotne nemôžu mať nič spoločné s prepisom sporného vozidla Daewoo Matiz, tak ako sa to prokurátor
snaží naznačiť, rovnako podľa logiky prokurátora k tomu úkonu nie sú potrební ani ďalší lustrovaní

rodinní príslušníci poškodeného F.. Zároveň sú veľmi podozrivé aj časy týchto lustrácií 06:32 h. mal
začať lustrovať poškodeného F. a až o 07:36 h. mal lustrovať sporné vozidlo. Keby chcel vylustrovať
iba poškodeného F. a iba to sporné vozidlo, aby mal nejaké podklady, by medzi dvomi lustráciami
bola odchýlka 2-3 minúty a nie 64 minút. Nasvedčuje to skôr tomu, že toho času postupne vylustroval
všetkých rodinných príslušníkov poškodeného F. a podľa ich rodných čísiel začal postupne lustrovať

podľa subjektu všetky držané a vlastnené vozidlá v ich rodine, zrejme vozidlá pošk. E. F. následne
lustrovalvporadíakoposlednéaztohodôvodumoholvzniknúťten64minútovýodstup.Jepresvedčený,
že ak tie lustračné protokoly nie sú podvrhom UIS, zrejme lustroval p. F. z toho dôvodu, lebo si to
žiadal operatívny záujem služby a v prípade výkonu operatívnych previerok sa lustrujú všetky osoby ajich vozidlá, ktoré sú v operatívnom záujme a vozidlá p. F. a jeho rodinných príslušníkov v uvedenom
období rozhodne boli v operatívnom záujme OKP ORPZ Dunajská Streda z dôvodu trestnej činnosti jeho
syna, ktorý na páchanie majetkovej, drogovej trestnej činnosti ako aj na skutky týkajúce sa podpaľačstva

používal rôzne motorové vozidlá písané aj na iných, ďalších rodinných príslušníkov, čo by vysvetľovalo
rozsah lustrácií. V istom období vrátane aj inkriminovaného obdobia v danom prípade v okr. Dunajská
Streda sa záhadne kradli len vozidlá pána F. a jeho rodinným príslušníkom, vrátane aj širšej rodiny, vždy
tie ktoré boli havarijné poistené aj proti krádeží a vandalizmu, prípadne tieto vozidlá záhadne vyhoreli,
teda je mnoho operatívnych dôvodov na lustráciu p. F., jeho rodinných príslušníkov a ich držaných a

vlastnených vozidiel. Zároveň ak sú lustračné protokoly pravé, v danom období zrejme lustroval každé
vozidlo držané alebo vlastnené rodinnými príslušníkmi poškodeného F. a je podozrivé, že príslušník ÚIS,
ktorý pripravoval podklady, nevykonal hromadnú lustráciu lustrovaných subjektov v IS EVO (informačný
systém evidencia vozidiel), aby zistil koľko a aké vozidlá v danom období t.j. 25. novembra 2014
lustroval, ale zúžil to len na hľadanie toho konkrétne vozidlo podľa VIN čísla X., čo je zrejmé aj z
lustračného protokolu v trestnom spise. Predpokladal však aj to, že hromadná lustrácia bola vykonaná

len úmyselne, jej výsledok do spisu nezaložili tak ako to založili napr. pri osobách, lebo by to zrejme
dávalo iný zmysel aj vysvetlenie, prečo potreboval lustrovať aj rodinných príslušníkov poškodeného, nie
len jeho, a zrejme by tam boli všetky držané a vlastnené vozidlá rodinou F. v tom čase a nielen to sporné
vozidlo. Je však presvedčený, že v prípade pravosti týchto listín museli vykonať aj hromadnú lustráciu
v systéme IS EVO a keď zrejme videli, množstvo vylustrovaných vozidiel, vykonali radšej konkrétnu

lustráciu podľa VIN čísla sporného vozidla, aby to mohli účelovo ľahšie prepojiť, resp. aby to dávalo
akúsi „žiadanú“ súvislosť s vykonštruovaným skutkom. Pripomenul, že v inkriminovanom období bol E.
F. mladší v operatívnom záujme najmä z dôvodu majetkovej a drogovej trestnej činnosti ako aj skutkov
týkajúcich sa podpaľačstva, nakoľko toho času bolo veľa skutkov týkajúcich sa úmyselného založenia
požiarov a požiare motorových vozidiel, pričom disponovali informáciami, že páchateľom týchto skutkov

má byť E. F. ml. V tomto období následne aj postúpili informácie týkajúce sa dvoch skutkov, podpálenia
stohov slám v kat. obce M. I., ako aj v kat. U. I. okr. Dunajská Streda ku škode PD Orechová Potôň,
za čo mal byť F. ml. aj trestne stíhaný bezprostredne začiatkom roka 2015, presne si však nepamätal.
(uvádzané skutočnosti sú dohľadateľné a za spomínané požiare stohov slám bol F. ml. aj súdený na OS
DS, alebo aj je?). Obžalovaní ďalej uviedol, že toho času je už na výsluhovom dôchodku, teda nevedel

zistiť presné údaje a dátumy, informácie čerpal len z osobných poznámok popísaných v notesoch, ktoré
pri OPČ používal a ktoré si uchováva, pričom aj tie informácie musí selektovať podľa toho, že zmieňovať
sa zmieňuje len ohľadne tých informácií, ktoré neboli nijak utajované a riešili sa v bežnom neutajovanom
režime, jednalo sa väčšinou o prečiny objasňované v skrátenom vyšetrovaní, pričom podotkol, že aj keď
F. ml. vôbec nemal za nejakú prioritnú záujmovú osobu, v tom období však disponoval aj informáciami,

ktorými žiaľ teraz nemôže argumentovať vo vzťahu k týmto osobám. Tipuje, že presne v tom období
pred 25. novembra 2014 mal horieť prvý stoh slamy alebo sa stal iný skutok, z ktorého podozrieval
F. ml. a zrejme potreboval zistiť akými vozidlami podozrivý mohol v tom čase disponovať, nakoľko pri
takýchto skutkoch zvykli analyzovať aj nejaké kamerové záznamy a prejazdy vozidiel na MČ a z MČ.
Bola to bežná prax, rutinná činnosť v rámci OPČ. Ale fakt len tipuje, tých požiarov v tom období bolo

mnoho ako aj bolo mnoho iných skutkov a dôvodov na zisťovanie vozidiel v rodine F., nakoľko bolo
opodstatnené podozrenie, že F. ml. okrem svojej pyrománie sa dopúšťal aj majetkovej, ale aj drogovej
trestnej činnosti ako aj podozrenie, že poškodený F. st. zas legalizoval odcudzené motorové vozidlá,
ktoré sa neskôr ukradli, pričom takéto vozidlo mohlo byť niekde aj druhýkrát legalizované a odcudzené,
napr. v inom okrese, kraji a tie, ktorých pôvod bol legálny neskôr zhoreli z dôvodu uplatnenia nárokov

z poistných plnení. V jeho operatívnom záujme však F. ml. ako potencionálny podozrivý bol istotne
už od skutku poškodzovanie cudzej veci § 245 ods. 1, ods. 2 písm. a Tr. zák. vyšetrované pod ČVS:
ORP-699/SA-DS-2014 zo 17. mája 2014, kedy mal na základe jeho zistení v rámci OPČ z doposiaľ
nezistených dôvodov, pravdepodobne z pomsty, že ho otec nezobral na dovolenku do Tuniska, resp.
že tam zobral svoju novú rodinku podpáliť ich rodinný dom v obci H. J. A. Y. XX, v dôsledku čoho

poškodený musel svoju dovolenku prerušiť. V priebehu operatívneho preverovania uvedeného požiaru
RD, keď poškodený bol konfrontovaný s niektorými skutočnosťami spoluprácu s PZ prerušil, aby chránil
svojho syna, zabezpečili mu v rámci rodiny už od prvopočiatku alibi, toho času a následne si 5. júna
2014 prostredníctvom Pošty v F. X. poslali sami sebe výhražný list, aby sa vyšetrovanie nasmerovalo do
iného smeru a z týchto dôvodov k objasneniu toho skutku ani nedošlo. Niekedy v lete 2014 sa mu však

týmto poškodený F. aj sám zdôveril. Od uvedeného skutku t. j. niekedy v priebehu preverovania koncom
mája, začiatkom júna 2014 však OKP Dunajská Streda už v rámci tejto operatívnej činnosti disponovalo
s konkrétnymi informáciami, že za rozmáhajúcimi sa požiarmi v okr. Dunajská Streda stojí práve E. F.
ml., ako sa neskôr pri tých podpálených stohoch slám aj potvrdilo, pričom podotkol akonáhle bol E. F. ml.obvinený za podpálenie rodinného domu v obci J. B. G., kvôli ktorému prípadu sa mu poškodený F. takto
pomstil, nápad týchto požiarov v okr. Dun. Streda klesol dlhodobo takmer na nulu. Dodal, že po realizácii
prípadu so stohmi slamy na isté obdobie cca od februára 2015 do júla 2015, taktiež výrazne klesol

počet úmyselne založených požiarov. Po 17. máji 2014 do februára 2015 však, E. F. E.. bol nepretržite
v operatívnom záujme, teda v inkriminovanom období bolo mnoho dôvodov na výkon takýchto lustrácií
v súvislosti s plnením úloh v rámci OPČ.
4.12. V tom kontexte obžalovaný dodal, že uvedené lustrácie, istotne nemajú súvislosť s prepisom
sporného motorového vozidla a je to len fikcia, verzia vytrhnutá z kontextu, ničím nepodložená

špekulácia, neexistuje žiaden iný dôkaz, ktorý by preukazoval, resp. potvrdzoval túto verziu resp., ktorý
by priamo prepojil tieto lustrácie so sporným evidenčným úkonom. A neexistuje ani dôkaz, ktorý by
tieto účelovo vytvorené neúplné listiny „vytrhnuté z kontextu“ verifikoval. Zároveň nerozumel, prečo by
boli vykonané lustrácie 25. novembra 2014 v súvislosti so samotným prepisom vozidla, ku ktorému
malo dôjsť až 9. decembra 2014, t. j., azda si nemyslí prokuratúra, že jeden evidenčný úkon alebo
príprava na evidenčný úkon v súvislosti s prepisom vozidla trvá 2 týždne. Lustrácie nemajú žiadnu

priamu súvislosť. Logiku v lustráciách by mohli hľadať a možno aj nájsť len ak by ÚIS vložila do spisu
kompletne všetky lustrácie od doby, čo poškodený F. daroval predmetné vozidlo, až do doby kým došlo
ku skutku a zároveň by mohli porovnať s nápadom trestnej činnosti v okr. Dunajská Streda ako aj
s vecami, ktoré toho času riešil v operatívnom odhaľovaní, preverovaní či v rozpracovaní. To sa však
nestalo a obžalovaný pochybuje, že s odstupom 10 rokov by sa toto dalo ešte vykonať vzhľadom na

5 ročné skartačné lehoty pri obyčajných, neutajovaných písomnostiach, v ktorých riešili väčšiu časť
administratívnej činnosti týkajúcej sa operatívnych previerok k jednotlivým prípadom a 3 ročné lehoty
na uchovanie dát lustrácií v IS PZ. Zároveň dodal, že lustrácie, ktoré mal údajne vykonať obž. D. dňa
9. decembra 2014 v čase údajného skutku podľa verzie prokurátora, vlastne nie sú lustrácie, ale vklady
zmien do IS EVO, nakoľko ako pracovník vykonávajúci evidenčný úkon tieto zmeny musel vykonať v

príslušnom systéme v rámci svojich povinností, nejedná sa teda o žiadnu extra lustráciu.
4.13. Obžalovaný ďalej uviedol, že v konečnom dôsledku ani nerozumie, že ako súvisí lustrácia vozidla s
prepisom vozidla, na aký účel mala slúžiť, prípadne bola potrebná, keď preukázateľne v čase vykonania
sporného evidenčného úkonu 9. decembra 2014 F. B. disponovala a aj predložila Osvedčenie o evidencii
vozidla (Technický preukaz) č. I., ktorý bol riadne založený do evidenčného spisu k vozidlu na ODI a

ktorý sa tam aj nachádzal, keď bol spolu s evidenčným spisom príslušníkmi ÚIS práve v ten významný
7. júla 2016, keď ho poškodený vydieral a navádzal, aby bez jeho prítomnosti vykonal evidenčný úkon
na ODI DS, fotokopírovaný do operatívneho spisu a následne 13. marca 2017 vydaný aj originál do
trestného konania viď. str. 284 trestného spisu (OEV č. I.). Lustrácia týmto faktom aj stráca svoj význam
v danom prípade. A čo sa týka argumentácie prokurátora, ktorou vyvracia tvrdenie, že obe strany sa

koordinovane pripravovali na evidenčný úkon, lebo 4. novembra 2014 zaplatil aj F. omeškanú splátku
za svoju PZP, aby ju mal platnú a v ten istý deň si aj F. B. taktiež uzavrela vlastné PZP potrebné k
prepisu a, že k samotnému úkonu došlo až 9. decembra 2014, čo by podľa prokurátora nasvedčovalo
tomu, že to nemôže mať súvis s tým, že sa obe strany pripravovali na evidenčný úkon, nakoľko ten bol
vykonaný s príliš veľkým časovým odstupom. Práve toto potvrdzuje tú skutočnosť, že bez prítomnosti

E. F. ten evidenčný úkon vykonaný nebol a čakalo sa s úkonom na jeho prítomnosť, lebo v tom období
sa viackrát ospravedlnil z dôvodov pracovnej vyťaženosti kvôli problémom na stavbách, ospravedlnil sa
aj kvôli chorobe v rodine, ak sa dobre pamätá, najčastejšie kvôli chorobe otca, ktorý v tom období, teda
neskôr trošku aj zomrel, a to takto bolo nielen v období od 4. novembra 2014 do 9. decembra 2014, ale
v celom období od konca leta 2014 do 9. decembra 2014 a nakoniec si mal zraniť aj ruku, ale práve

skutočnosť, že F. B. neskôr disponovala šekovou poukážkou k PZP zaplatenou 4. novembra 2014 pošk.
F. na pošte v N., ktorá bola od nej v origináli obstaraná a predložená súdu do spisu je dôkazom, že pošk.
F. a F. B. sa museli stretnúť a že sa stretli práve na tom evidenčnom úkone 9. decembra 2014, kedy
pošk. F. doložil aj ten potrebný doklad k evidenčnému úkonu ako potvrdenie o platnosti PZP starého
držiteľa, pričom pošk. F. celú dobu účelovo tvrdil, že so F. B. sa nikdy ani nestretol, potom by však F. B.

s takýmto dokladom od pošk. F. nemohla disponovať, no faktom je, že ten šek mala ona v origináli.
4.14. Zhodnotením dôkazov v uvedenej trestnej veci obžalovaný zastáva opačný názor ako prokurátor,
nakoľko v danej veci existuje len jedna skupina dôkazov, ktoré tvrdenia poškodeného F. vyvracajú a
naopak potvrdzujú a podporujú jeho tvrdenia, potom existujú dôkazy produkované a vykonštruované
ÚIS ako aj samotným poškodeným, ktoré boli počas konania pred súdom vyvrátené a spochybnené,

pripomenul napr. podvrhnuté sms správy, vyvrátené tvrdenia pošk. F., navedenej svedkyne P. F., fiktívny
operatívny spis, neštandardné postupy OČTK, ako napr. úkolovaný a inštruovaný svedok poškodený,
ktorý vydieral a navádzal na trestnú činnosť na základe úkolovania ÚIS. Najlepším dôkazom, žepoškodený F. koná zaujato iba z pomsty, je fakt, že doposiaľ tak ako ani OČTK, tak ani on neprejavili
záujem o sporné „údajne spreneverené“ motorové vozidlo.
5. Obžalovaný B. a obžalovaný D. sa k písomne odôvodnenému odvolaniu prokurátora vyjadrili aj

prostredníctvom svojho obhajcu JUDr. Ludevíta Rabaya (ďalej len obhajca), a to osobitným písomným
podaním doručeným okresnému súdu 26. júla 2024.
5.1. Obhajca poukázal na to, že kľúčovým štádiom trestného konania je nepochybne štádium konania
pred súdom. Kým v prípravnom konaní predstavuje prokurátor tzv. pána sporu (dominus litis) a disponuje
potrebnými mocenskými oprávneniami, tieto okamihom postúpenia trestnej veci do súdneho konania

stráca a stáva sa stranou trestného konania. To znamená, že momentom postúpenia veci do štádia
konania pred súdom sa postavenie prokurátora diametrálne mení. Zatiaľ čo v prípravnom konaní je
prokurátor garantom zákonnosti a plní funkciu dozoru, z ktorého dôvodu mu zákon priznáva rôzne
mocenské oprávnenia, v konaní pred súdom je prokurátor „len“ jednou zo strán konania. Je tak teoreticky
v rovnocennom postavení s obžalovaným. Samozrejme, o skutočnej rovnosti hovoriť nemôžeme,
nakoľko prokurátor zastupuje štátnu moc a obžalovaný tak stále čelí „presile“ v podobe v mene štátu

konajúcich osôb.
5.2. Ďalej obhajca uviedol, že už v záverečnej reči zdôraznil, že obžaloba na obž. B. bola prokuratúrou
podaná pre prečin sprenevery podľa § 213 ods. 1 Tr. zák., prečin falšovania a pozmeňovania verejnej
listiny, úradnej pečate, úradnej uzávery, úradného znaku a úradnej značky podľa § 352 ods. 2 Tr. zák. a
prečin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a) Tr. zák., spáchaný formou

účastníctvaakoobjednávateľapodľa§21ods.1písm.c)Tr.zák.,pričomčodoprečinuspreneverypodľa
§ 213 ods. 1 Tr. zák., s trestnou sadzbou pri spôsobení malej škody až na 2 roky. Zároveň poukázal na
§ 87 ods. 1 písm. e) Tr. zák., a keďže v tomto prípade (prečin sprenevery) bola trestná sadzba až na dva
roky, to znamená, že trestnosť tohto činu zanikla uplynutím premlčacej doby, ktorá bola v tomto prípade
zákonom stanovená na 3 roky. Už na začiatku hlavného pojednávania konaného 4. marca 2022 na tieto

skutočnosti poukázal a zároveň uviedol, že ku skutku malo dôjsť 9. decembra 2014, avšak vyšetrovateľ
PZ (inšpekcie) vydal uznesenie o vznesení obvinenia obž. B. až 3. apríla 2018, okrem iných trestných
činov aj pre prečin sprenevery. To znamená, že obvinenie za spreneveru mu bolo vznesené nesporne po
premlčaní trestného stíhania, keďže v čase vydania uznesenia o vznesení obvinenia už od spáchania
skutku uplynula doba dlhšia ako tri roky. To znamená, že príslušný prokurátor, ktorý v čase vznesenia

obvinenia vykonával dozor nad prípravným konaním, takéto nezákonné obvinenie toleroval, čo vyústilo
aždopodanianezákonnejobžaloby.Ajtakétonezákonnéobvinenieobž.B.podľaobhajobypotvrdzujetú
skutočnosť, že poškodený po dohode s príslušníkmi inšpekcie uvedený prípad vykonštruovali s jediným
cieľom, čo najviac poškodiť obž. B., ktorý sa v tom čase ako príslušník odboru kriminálnej polície
podieľal na objasnení trestných činov, ktorých sa mal dopustiť syn poškodeného E. F. E.; o jeho trestnom

stíhaní boli do trestného spisu založené príslušné uznesenia orgánov činných v trestnom konaní o
vznesení obvinenia. Obhajca zdôraznil, že prokuratúra si musela byť vedomá týchto porušení zákona,
alenamiestogarantovaniazákonnostivprípravnomkonaní,totozásadnéporušeniezákonatolerovala,a
anipripodaníobžalobynemalažiadnusnahunezákonnosťodstrániť.Anivpodanomodvolaníprokurátor
na tieto nami namietané porušenia nereaguje, hoc podľa názoru obhajoby, ide o zásadné porušenie

zákona.
5.3. V záverečnej reči bolo taktiež poukázané na tú skutočnosť, že čo sa týka trestného stíhania vo veci
prečinu falšovanie a pozmeňovanie verejnej listiny, úradnej pečate, úradnej uzávery, úradného znaku a
úradnej značky podľa § 352 ods. 2 Tr. zák., toto trestné stíhanie (vo veci) nebolo začaté ani
uznesením z 21. septembra 2016 (uznesenie o začatí trestného stíhania vo veci), a ani uznesením z 3.

apríla 2018 (uznesenie o vznesení obvinenia podľa § 206 ods. 1 Tr. poriadku), čo obhajca
považoval taktiež za podstatnú chybu trestného konania.
5.4. Podľa podanej obžaloby mal obž. B. predložiť sfalšovanú žiadosť o vykonanie zmeny – odhlásenie
motorového(prípojného)vozidlaz9.decembra2014asfalšovanúkúpnuzmluvuz9.decembra2014,na
základe ktorých následne mal obž. D. vykonať evidenčný úkon (prepis vozidla). Už v tom čase obhajca

uviedol, že v konaní pred súdom nebol produkovaný žiadny relevantný dôkaz o tom, že by práve obž. B.
mal uvedené listiny v tom čase predložiť pri prepise vozidla a ani o tom, že by bol pri tomto evidenčnom
úkone prítomný. Ide len o ničím nepodložené tvrdenia, ktoré neboli objektivizované žiadnym dôkazom,
resp. ako to vyplýva aj z podaného odvolania prokurátora, ide len o domnienku, že by to takto mohlo
byť, čo však nevylučuje, že to mohlo byť aj inak, napr. že poškodený tieto listiny predložil sám alebo

prostredníctvom niektorého rodinného príslušníka, či inej osoby.
5.5. Čo sa týka prečinu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a) Tr. zák.
spáchaný formou účastníctva ako objednávateľa podľa § 21 ods. 1 písm. c) Tr. zák., obhajca považoval
za potrebné uviesť, že počas súdneho konania nebol produkovaný žiadny dôkaz ani o tom, že byobž. B. niečo v tomto smere objednával, resp. že by ohľadom tejto veci vôbec komunikoval s obž. D..
Taktiež dodal, že ani podaná obžaloba bližšie nešpecifikuje kedy, kde a za akých okolnosti malo dôjsť k
takejto „objednávke“, resp. „požiadavke“, aby obž. D. konal spôsobom, ktorým by mal spáchať trestný

čin zneužívania právomoci verejného činiteľa. Na základe vykonaných dôkazov nie je možné dospieť k
záveru, že by obž. B. niečo v tomto smere požadoval od obž. D. a ani v tomto smere nebol produkovaný
žiadny relevantný dôkaz. To, že si to myslí prokuratúra, bez zabezpečenia akéhokoľvek dôkazu, ešte
neznamená, že sa takýto skutok aj reálne stal. Znovu ide len o domnienku, resp. o predpoklad bez
akéhokoľvek relevantného dôkazu (obžalovaní využili svoje práva a k veci nevypovedali a iný dôkaz v

tomto smere nebol súdu predložený, resp. pred súdom vykonaný).
5.6. Vo vzťahu k obž. D., ktorý sa mal dopustiť prečinu zneužívania právomoci verejného činiteľa
tým, že v dôsledku fyzického nedostavenia sa pôvodného vlastníka, zadovážil novému vlastníkovi a
držiteľovi predmetného motorového vozidla neoprávnený prospech vo forme výrazného zjednodušenia
administratívneho procesu prevodu držby motorového vozidla na inú osobu, teda mal postupovať v
rozopre s čl. 3 ods. 2 písm. c) nariadenia prezidenta Policajného zboru č. 20/2013, čím svojím konaním

mal porušiť základné povinnosti policajta podľa ust. § 48 ods. 3 písm. a) zákona č. 73/1998 Z.z.,
obhajca argumentoval, že v konaní pred súdom nebolo jednoznačne preukázané, že by poškodený
nebol prítomný na tomto evidenčnom úkone, resp. ako to sám opakovane tvrdil, že by bol v čase prepisu
na dovolenke v zahraničí. Poškodený od začiatku vyšetrovania účelovo tvrdil, že v čase prepisu vozidla
bol na zahraničnej dovolenke (spomínal Egypt), avšak na túto skutočnosť nepredložil žiadny dôkaz i

napriek tomu, že bol k tomu vyzvaný vyšetrovateľom už v rámci prípravného konania, a to na základe
záväzného pokynu príslušného dozorujúceho prokurátora z 12. októbra 2018 (str. 470 spisu). V tomto
pokyne je v bode 1) vyslovene uvedené cit.: „Cestou poškodeného E. F. zisťujte, či je schopný predložiť
dôkaz o tom, že sa 09.12.2014 nachádzal na dovolenke (t. j. mimo svojho bydliska), ak áno tak kedy, kde
a s kým sa tam nachádzal.“ O dovolenke poškodeného v zahraničí teda boli pochybnosti už v prípravnom

konaní, no tieto v konaní pred súdom odstránené neboli.
5.7. Zhrnul, že okolnosti súvisiace s vykonaním tohto evidenčného úkonu skôr svedčia tomu, že
poškodený mohol byť v inkriminovaný deň osobne prítomný na dopravnom inšpektoráte, keďže už
predtým 4. novembra 2014 zaplatil zákonné poistenie na predmetné vozidlo a toho istého dňa aj
F. B. uzavrela novú zmluvu na zákonné poistenie. Z uvedeného vyplýva, že poškodený postupoval

s menovanou koordinovane, takže musel vedieť aj to, že ktorý konkrétny deň bude vykonaný na
dopravnom inšpektoráte prepis predmetného vozidla. K prepisu došlo 9. decembra 2014, t. j. po tom, čo
zaplatil on, ako aj nová držiteľka, potrebné zákonné poistenie. Preto tvrdenie poškodeného, že o prepise
vozidla nemal vedomosť, je účelové a nepravdivé, čo nakoniec potvrdil aj svedok L. C. (poškodený mal
od začiatku vedomosť o tom, že vozidlo bolo prepísané na bývalú manželku obž. B.). Podľa prokurátora,

nazákladezabezpečenýchanahlavnompojednávaníoboznámenýchlistín,jednoznačnevyplývazáver,
že obž. B. pod identifikátorom „B.“ vykonal 25. novembra 2014 lustráciu vozidla EČ: G. a osôb E. F. s
rodným číslom XXXXXX/XXXX, F. B. s rodným číslom XXXXXX/XXXX a obž. D. pod identifikátorom „D.“
vykonal 2 krát 9. decembra 2014 lustráciu EČ: G. s tým, že práve v tento deň došlo k prepisu vozidla
zn. Daewo Matíz z poškodeného E. F. na osobu F. B., čo potvrdzuje aj zabezpečená evidenčná karta

vozidla. Predložené súvisiace písomnosti, ako kúpna zmluva z 9. decembra 2014, žiadosť o vykonanie
zmeny na dopravnom inšpektoráte potvrdzujú, že tieto písomnosti nevyhotovoval poškodený a už vôbec
ich sám vlastnoručne nepodpísal, čo bez pochyby potvrdila aj znalkyňa z odboru písmoznalectva. Preto
absolútne nesedí argumentácia obž. B., že vozidlo mu poškodený predal a ešte sa aj osobne zúčastnil
na prepise vozidla (toto tvrdí F. B.), pretože keby to bola pravda, obžalovaný by potom nepotreboval dňa

25.11.2014 lustrovať informácie k predmetnému vozidlu a osobe poškodeného, ako i F. B., a to v čase
iba pár dní pred zabezpečením prepisu vozidla na dopravnom inšpektoráte, ale tieto informácie by mu
dobrovoľne poškodený sám poskytol a pri prepise vozidla na dopravnom inšpektoráte tak, ako to tvrdí
obhajoba, by sa poškodený sám podpísal pod potrebné dokumenty. Obžalovaný D. potom postupoval v
rozpore s príslušným nariadením prezídia Policajného zboru a porušil tým základné povinnosti policajta.

K týmto, prezentovaným záverom prokurátora obhajca považoval za potrebné uviesť, že lustrácie
vozidiel a osôb boli vykonané v rámci operatívno-pátracej činnosti, o čom svedčí aj úradný záznam
príslušníka operatívneho oddelenia úradu inšpekčnej služby z 22. júla 2016, pod číslom SKIS-IS-
BPKOK-OPČ-68-4/2016 (spracovateľ záznamu I. E.). Ako už bolo skôr konštatované, trestné stíhanie v
tejto trestnej veci bolo začaté uznesením vyšetrovateľa PZ (úradu inšpekčnej služby) z 21. septembra

2016. Počas prípravného konania tieto operatívnou činnosťou zabezpečené listiny neboli zákonným
spôsobom sprocesnené, preto z týchto listín nie je možné vyvodiť žiadne závery, keďže boli získané v
rámci operatívnej činnosti a preukázateľne boli súčasťou operatívneho spisu.5.8. Obhajca citujúc § 119 ods. 3 Tr. por. uviedol, že úradné záznamy spísané príslušníkmi PZ nie
sú dôkaznými prostriedkami podľa Tr. poriadku (nejde o listinný dôkaz). Úradný záznam vypracovaný
príslušníkmi PZ, pred začatím trestného stíhania, dokumentuje len operatívny postup polície pred

začatím trestného stíhania, a preto nie je dôkazným prostriedkom použiteľným v trestnom stíhaní osoby,
ale ide len o záznam postupu polície, ktorý má pre trestné stíhanie len povahu informácie (napr.
judikatúra R 26/1989, ktorá konštatuje, že vysvetlenie osôb, úradné záznamy, či iné zápisy polície
nemôžu slúžiť ako dôkaz v konaní pred súdom).
5.9. Obhajca taktiež poznamenal, že obž. B. využil svoje právo a v procesnom postavení obvineného/

obžalovaného nevypovedal. Rovnako jeho bývala manželka F. B. v procesnom postavení svedka využila
svoje právo a po vznesení obvinenia bývalému manželovi (obž. B.) vo veci nevypovedala. Preto nie je
možné súhlasiť s tvrdením prokurátora, že v tomto trestnom konaní obž. B. niekedy argumentoval, že
mu poškodený predmetné vozidlo predal, a že sa osobne zúčastnil aj prepisu vozidla. To isté platí aj
vo vzťahu k jeho bývalej manželke, ktorá v tejto trestnej veci v súlade so zákonom odmietla vypovedať.
Treba akceptovať stav, že tieto osoby v predmetnej trestnej veci v súlade s Trestným poriadkom odmietli

vypovedať (využili svoje práva na odmietnutie výpovede), takže ani v rámci odvolania by im nemali
byť „podsúvané“ akékoľvek ich vyjadrenia, ktoré možno odzneli pred samotným vznesením obvinenia,
keďže na tieto ich skoršie výpovede (vyjadrenia) nie je možné v tomto konaní prihliadnuť.
5.10. K tvrdeniu, že obž. D. mal postupovať v rozpore s príslušným nariadením Prezídia Policajného
zboru je potrebné uviesť, že na hlavnom pojednávaní konanom 8. januára 2024 súd oboznámil aj časť

vestníka Policajného zboru čl. 415-417, pričom obhajoba už v tom čase namietala, že v trestnom spise
je založených iba päť (5) strán predmetného vestníka a nie jeho úplné znenie, ako by to malo byť, keďže
išlo o listinný dôkaz, ktorého celý obsah (nie len jeho časť) by mal byť dostupný obžalovaným, aby sa
k nemu mohli vyjadriť. Taktiež poukázal na tú dôležitú skutočnosť, že podľa tohto vestníka príslušníci
dopravného inšpektorátu pri vykonaní evidenčného úkonu majú kontrolovať len totožnosť osôb a nie je

ichpovinnosťouoverovaťpravosťpodpisovnapredloženýchlistinách.Toznamená,žeajvtomtoprípade
nebolo povinnosťou obž. D. overovať podpis poškodeného na predloženej listine, ale mal vykonať jeho
lustráciu (kontrolovať totožnosť), čo aj uvedeného dňa vykonal.
5.11. V rámci konečného návrhu obhajca zastával názor, že súd v napadnutom rozsudku správne
vyhodnotil dostupné dôkazy, a keďže vznikli v trestnom konaní závažné pochybnosti, trvajúce aj po

vykonaní a zhodnotení všetkých dostupných dôkazov, ktoré mohli reálne prispieť k náležitému zisteniu
skutkového stavu, a to v rozsahu nevyhnutnom pre objektívne, stavu veci a zákonu zodpovedajúce
spravodlivé rozhodnutie, súd nemal inú možnosť, len s poukazom na zásadu „in dubio pro reo“ (v
pochybnostiach v prospech obvineného), obidvoch obžalovaných oslobodiť spod obžaloby. Na základe
týchto skutočností považoval napadnutý rozsudok za správny a zákonný, preto navrhol, aby odvolací

súd v zmysle ust. § 319 Tr. por. podané
6. Spisový materiál bol krajskému súdu riadne predložený na rozhodnutie o odvolaní prokurátora 27.
augusta 2024.
7. Podľa § 321 ods. 1 Tr. por., odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj
a) pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli

porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby,
b) pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových
zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie,
c) ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie
treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy,

d) ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona,
e) ak je uložený trest neprimeraný, alebo
f) ak je rozhodnutie o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody v rozpore so zákonom.
Podľa § 322 ods. 1 Tr. por., ak po zrušení napadnutého rozsudku alebo niektorej jeho časti treba urobiť
vo veci nové rozhodnutie, vráti odvolací súd vec súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu

prejednalarozhodol,lenvtedy,akbydoplneniekonaniaodvolacímsúdombolospojenésneprimeranými
ťažkosťami alebo by mohlo viesť k iným skutkovým záverom.

8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací podľa § 315 Tr. por. preskúmal napadnutý rozsudok v
zmysle § 316 Tr. por. a zistil, že nie je dôvod na zamietnutie odvolania prokurátora v zmysle § 316

ods. 1 Tr. por., ani na zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr. por., lebo odvolanie
v neprospech obžalovaných osôb podal prokurátor ako oprávnená osoba, v zákonnom stanovenej
lehote a proti výroku, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný. V dôsledku splnenia
týchto procesných podmienok následne postupom podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal krajský súdzákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré
im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, krajský súd prihliadal len vtedy, ak by
odôvodňovali podanie dovolania. Na podklade takéhoto prieskumu zistil, že odvolanie prokurátora je

dôvodné.
Ku konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo
9. Prokurátor konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo, v odvolaní žiadne chyby konania nevytýkal a
krajskýsúdodvolacímprieskumomnezistiltakéchybykonania,ktorébyodôvodňovalipodaniedovolania
podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

K rozsahu dokazovania
10. V posudzovanom prípade okresný súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchmi
obžalovaných B. a D., poškodeného F., svedkýň E. F., A. B., F. B. a svedkov K. F. E., L. C. a E. F. ml.,
vypočul aj znalcov Ing. Gabriela Belobrada, Ing. Elenu Akinšinovú a Mgr. Alexandru Saxovú a prečítal
listinné dôkazy, konkrétne výpovede poistnej zmluvy na č. l. 244, osvedčenia o evidencii na č. l. 245,
písomností k prepisu vozidla na č. l. 282, 287- 297, kúpnej zmluvy na č. l. 285, žiadosti o vykonanie

odhlásenia MV na č. l. 287, kúpnej zmluvy na č. l. 291-293, kúpnopredajnej zmluvy na č. l. 296 – 297,
uznesenia na č. l. 304-316, záznamu z vykonaného šetrenia z 15. augusta 2016, správy spoločnosti
Kooperativa na č. l. 321, správy Poštovej banky na č. l. 328-329, lustrácie dokladov na č. l. 331-336,
správy agentúry Autodata na č. l. 365-359, záznamu k elektronickej komunikácii na č. l. 565, lustrácie
vozidiel na č. l. 47-55, Vestníku policajného zboru na č. l. 415-417. Boli tiež čítané výpovede svedkov P.

F.,F.B.,A.P.aC.O.,svedkaE.F.ml.zprípravnéhokonania,uznesenievyšetrovateľaopribratíznalkyne
Mgr. Alexandry Saxovej a tiež závery znaleckého posudku č. 2/2017 z 20. júna 2017, znaleckého
posudku č. 28/2018 Ing. Belobrada z 30. septembra 20118, uznesenia vyšetrovateľa o pribratí znalkyne
Ing. Eleny Akinšnovej z 10. decembra 2018 a závery znaleckého posudku č. 6/2019 zo 6. marca 2019.
11. Hoci sa prokurátor v konečnom návrhu domáha zrušenia rozsudku aj postupom podľa § 321 ods. 1

písm. c) Tr. por., treba zdôrazniť, že prokurátor v odvolaní výslovne nenamietal rozsah dokazovania,
ktoré bolo vykonané na hlavnom pojednávaní, ako nedostatočné a ani svoje odvolanie o nové dôkazy
neoprel.Krajskýsúdtakvychádzalztoho,žezpohľaduprokurátoraakoodvolateľabolivovecivykonané
všetky dôkazy potrebné pre stavu veci a zákonu zodpovedajúce rozhodnutie.
K vyhodnoteniu dôkazov

12. Po takto vykonanom dokazovaní dospel okresný súd k záveru, že vina obžalovaným jednoznačne
preukázaná nebola. Konkrétne okresný súd k tomu v odôvodnení uviedol nasledovné:
„Čo sa týka prečinu sprenevery podľa 213 ods. 1 Trestného zákona súd má za to, že obžalovaný A. B.
si predmetné vozidlo zn. Daewoo Matiz neprisvojil. Vozidlo bolo prepísané na jeho bývalú manželku,
ktorá následne vozidlo využívala len pre vlastnú potrebu. Pričom táto skutočnosť vyplýva aj z výpovede

svedkyne F. B. z prípravného konania. Svedkyňa uviedla, že aný uto dostala ako dar od poškodeného.
Svedok L. C. vypovedal v tom smere, že poškodený od začiatku mal vedomosť o tom, že vozidlo
bolo prepísané na bývalú manželku obžalovaného. Okrem toho poškodený svedkovi L. C. hovoril
aj to, že predmetné vozidlo dal. resp. daroval pani B., lebo má chorého syna. Predmetné vozidlo
nezaistili pre účely trestného konania a neboli vykonané žiadne úkony smerujúce k vráteniu tohto vozidla

poškodenému. Poškodený tvrdil, že v čase prepisu vozidla bol na zahraničnej dovolenke, avšak o tom
nepredložil žiaden dôkaz. Ďalej je potrebné preukázať aj na skutočnosť, že poškodený dňa 04.11.2014
zaplatil zákonné poistenie na predmetné vozidlo za obdobie od 23.10.2014 do 22.01.2015 a toho istého
dňa aj F. B. uzavrela novú poistnú zmluvu. Po prepise vozidla alikvotná časť poistky bola vrátená
poškodenému, ktorý tvrdil, že to prevzala jeho matka. Avšak na doklade o prevzatí finančnej čiastky je

uvedený č. OP a dátum narodenia poškodeného. Z výpovede svedkyne A. B. vyplýva že pri zrušení
poistnej zmluvy z dôvodu predaja metrového vozidla, pôvodný majiteľ vypíše storno poistnej zmluvy
a treba priložiť aj doklad o novom majiteľovi vozidla. Svedok K. F. E. vypovedal v tom smere, že
poškodený musel mať vedomosť o tom, že vozidlo je prepísané, keďže uč druhý rok neplatil zákonnú
poistku. Ďalej uviedol, že v prípade prepisu vozidla pôvodný ako aj nový držiteľ musí mať súčasne

platné povinné zákonné poistenie. Všetky tieto skutočnosti potvrdzujú skutočnosť, že poškodený vedel
o prepise predmetného vozidla.
Vprípadeprečinufalšovaniaapozmeňovaniaverejnejlistiny,úradnejpečate,úradnejuzávery,úradného
znaku a úradnej značky podľa § 352 odsek 2 Trestného zákona a prečinu zneužívania právomoci
verejného činiteľa podľa § 326 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona spáchaný formou účastníctva

ako objednávateľ podľa § 21 odsek 1 písmeno c) Trestného zákona, súd má za to, že počas konania
nebol produkovaný žiadny dôkaz o tom, že by obžalovaný A. B. sfalšoval podpisy na listinách a ani o
tom, že mal uvedené listiny predložiť v čase prepisu vozidla, ani o tom, že by bol prítomný pri tomto
úkone. Zo záverov znaleckého posudku Mgr. Alexandry Saxovej vyplýva, že sú tam znaky, kde je jasné,že ten podpis poškodený F. nevyhotovil. Znalkyňa na hlavnom pojednávaní poukázala na to, že osoba
ktorá vyhotovila podpis, musela podpis poškodeného F. dobre poznať. Pričom podľa jej znalostí svoje
podpisy poznajú navzájom členovia blízkej rodiny alebo kolegovia na rôznych úradoch. Okrem toho

nebol produkovaný žiadny dôkaz ani tom, že by obžalovaný B. ohľadom tejto veci vôbec komunikoval s
obžalovaným C. D. a že niečo v tomto smere požadoval od neho.
Čo sa týka obžalovaného C. D., ktorý sa mal podľa obžaloby dopustiť prečinu zneužívanie právomoci
verejného činiteľa podľa § 326 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona tým, že v dôsledku
fyzického nedostavenia sa pôvodného vlastníka, zadovážil novému vlastníkovi a držiteľovi predmetného

motorového vozidla neoprávnený prospech vo forme výrazného zjednodušenia administratívneho
procesu prevodu držby motorového vozidla na inú osobu, teda mal postupovať v rozpore s čl. 3 ods. 2
písm. c) nariadenia prezidenta Policajného zboru č. 20/2013, čím svojim konaním mal porušiť základné
povinnosti policajta podľa ust. § 48 ods. 3 písm. a) zákona č. 73/1998 Z.z., podľa názoru súdu nebolo
jednoznačne preukázané, že by poškodený nebol prítomný pri prepise motorového vozidla. Poškodený
opakovane tvrdil, že v čase prepisu motorového vozidla mohol byť na dovolenke v zahraničí, avšak o

tom žiadny dôkaz nepredložil. Svedkyňa F. B. v prípravnom konaní vypovedala tak, že keď sa dostavila
na dopravný inšpektorát bol tam aj poškodený F. a podpisovali nejaké papiere.
V prípade obžalovaného A. B., podľa názoru súdu, dôkazná situácia nedáva jednoznačnú odpoveď na
vinu, ktorá je uvedená v samotnej obžalobe. Existuje len jeden priamy usvedčujúci dôkaz, ktorým je
výpoveď poškodeného. Na druhej strane ďalší svedkovia neuviedli žiadne skutočnosti ku skutkovým

okolnostiam, ktoré by usvedčovali obžalovaného zo spáchania skutkov. A v tomto smere nebol
produkovaný žiadny iný dôkaz. Podľa názoru súdu, nie je možné bezpečne určiť, ktorý z variantov
skutku a skutkového deja zodpovedá skutočnosti a v takýchto prípadoch musí súd zvoliť tú, ktorá
je pre obžalovaného priaznivejšia. Aj napriek dokazovaniu, sú tu určité rozpory medzi vykonanými
dôkazmi a nepodarilo sa bez najmenších pochybností dokázať, že k spáchaniu skutkov prišlo a že tieto

spáchalpráveobžalovaný.Vzhľadomnarozporymedzivykonanýmidôkazmi,súdmuseltietovyhodnotiť
v prospech obžalovaného A. B. v zmysle zásady in dubio pro reo (v pochybnostiach v prospech
obžalovaného). Súd preto rozhodol v prospech obžalovaného v zmysle § 285 písm. a/ Trestného
poriadku a tohto spod obžaloby prokurátora oslobodil, nakoľko nebolo bez akýchkoľvek pochybností
dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

Čo sa týka obžalovaného C. D. súd má za to, že sa nedalo bez akýchkoľvek pochybností preukázať
vinu obžalovaného z predmetnej trestnej činnosti. Podľa názoru súdu nebol predložený ani jeden dôkaz
preukazujúci jednoznačne vinu obžalovaného D.. Súd má za to, že na základe výsledkov dokazovania
nepodarilo jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností preukázať, že obžalovaný C. D. spáchal skutok
pre ktorý je proti nemu vedené trestné stíhanie. Vzhľadom na to, že nebolo dokázané, že sa stal

skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný, súd rozhodol v prospech obžalovaného v zmysle § 285 písm.
a/ Trestného poriadku a tohto spod obžaloby prokurátora oslobodil.
13. Je možné súhlasiť s odvolacími námietkami prokurátora, že takáto argumentácia vôbec nespĺňa
kritéria predpokladané ust. § 168 ods. 1 Tr. por., keďže absentujú hodnotiace úsudky vo vzťahu ku
všetkým vo veci vykonaným dôkazom, ktoré bolo treba vyhodnotiť nielen jednotlivo, ale aj vo vzájomných

súvislostiach. Z citovaného odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmé, že sa okresný súd pri
hodnotení dôkazov dôsledne neriadil zákonom stanovenými pravidlami. Podľa názoru krajského súdu
je odôvodnenie rozsudku nesúrodé, nezrozumiteľné a pôsobí tak, akoby si okresný súd vyskladal
skutkový stav vyberajúc si z vykonaných dôkazov časti, ktoré sa mu hodia do konceptu. Najmä pokiaľ
ide o výpovede osôb, tak tieto nehodnotí jednotlivo a súčasne vo vzájomných súvislostiach s inými

vykonanými dôkazmi ako predpisuje zákon. Treba zdôrazniť, že výpoveď osoby je dôkaz tvoriaci
jeden celok, nemožno si z nej vyberať len fragmenty, ktoré zapadajú do konceptu a tie nehodiace sa
časti ignorovať. Bolo zákonnou povinnosťou okresného súdu uviesť, akými úvahami sa spravoval pri
hodnotení tej ktorej konkrétnej výpovede, a to najmä vtedy, ak si výpovede jednotlivých osôb navzájom
odporovalialebovzájomnenekorešpondovali.Nasplnenietejtopovinnostiokresnýsúdúplnerezignoval.

Bolo tiež elementárnou povinnosťou okresného súdu v odôvodnení rozsudku uviesť, ktoré výpovede
osôb vypočutých na hlavnom pojednávaní považoval za pravdivé, ktoré nie a prečo. Okresný súd
v odôvodnení síce uviedol, čo tá-ktorá osoba vypovedala, avšak nevyjadruje sa ani k vierohodnosti
jednotlivých osôb, ani k pravdivosti ich výpovedí.
14. Okresnému súdu je potrebné ďalej vytknúť aj to, že pri rekapitulácii vykonaných dôkazov v

odôvodnení napadnutého rozsudku stručne obsahovo nerozviedol aj tie prečítané výpovede (resp. ich
časti) z prípravného konania, kde sa na hlavnom pojednávaní odstraňovali rozpory oproti výpovedi
učinenej na hlavnom pojednávaní. Preto ani nie je zistiteľné, ktorú z viacerých výpovedí (či tú realizovanúvprípravnomkonaníalebonahlavnompojednávaní)tejktorejosobypovažovalokresnýsúdzapravdivú,
ktorú nie a prečo.
15. Absencia hodnotiacich záverov vo vzťahu k výpovediam osôb činí napadnutý rozsudok

nepreskúmateľným, čo je bez ďalšieho dôvodom na jeho zrušenie.
16. Rovnako ostatné vo veci vykonané dôkazy nestačilo v texte odôvodnenia len po obsahovej
stránke rozviesť, ale predovšetkým bolo potrebné ich riadne vyhodnotiť podľa pravidiel stanovených
zákonom (jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach) a v neposlednom rade aj podľa pravidiel logického
uvažovania.

17. Možno súhlasiť s prokurátorom, že na podklade dosiaľ vykonaného dokazovania sa ponúkajú dve
verzie. Podľa prvej (obžalobnej) verzie obžalovaný B. si mal prisvojiť osobné motorové vozidlo, ktoré
mu mal poškodený zveriť do užívania, resp. jeho vtedajšej manželke a následne mal vykonať zmenu
vlastníckehoprávabezsúhlasupoškodenéhoakovlastníkatohtovozidlanapokladesfalšovanejžiadosti
o vykonanie zmeny – odhlásenia motorového vozidla a sfalšovanej kúpnej zmluvy a úmyselne požiadať
obžalovaného D., aby ako verejný činiteľ v úmysle zadovážiť obžalovanému B. neoprávnený prospech,

vykonal svoju právomoc spôsobom odporujúcim zákonu, čo mal obžalovaný D. aj vykonať. Podľa
druhej (obhajobnej) verzie, opierajúcej sa predovšetkým o výpovede obžalovaných a svedkyne F. B.,
poškodený jej predmetné osobné motorové vozidlo daroval a o prepise vozidla jednoznačne vedel, bol
pri ňom osobne, tiež mu prišiel preplatok na povinnom zmluvnom poistení a dva roky za auto neplatil
povinné zmluvné poistenie.

18. Okresný súd sa priklonil k druhej verzii, ktorá je pre oboch obžalovaných priaznivejšia s tým, že aj
napriek dokazovaniu, sú tu určité rozpory medzi vykonanými dôkazmi a nepodarilo sa bez najmenších
pochybností dokázať, že k spáchaniu skutkov prišlo a že tieto spáchali obžalovaní, preto vzhľadom na
rozpory medzi vykonanými dôkazmi, tieto vyhodnotil v prospech obžalovaných v zmysle zásady in dubio
pro reo (v pochybnostiach v prospech obžalovaného).

19. Krajský súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odvolacími námietkami prokurátora, že okresný súd pri
hodnotení dôkazov postupoval jednostranne, iba v prospech obžalovaných a celkom ignoroval početnú
skupinu dôkazov, na ktoré poukazuje prokurátor v podanom odvolaní (viď body 3.1. až 3.6. tohto
odôvodnenia),ktorévyznievajúvneprospechobochobžalovaných.Okresnýsúdpochybiljednaktým,že
v napadnutom rozsudku nevyhodnotil všetky na hlavnom pojednávaní vykonané dôkazy a tiež tým, že tie

dôkazy, ktoré hodnotil, tak ich vyhodnotil povrchne, jednostranne a tendenčne v prospech obžalovaných,
len zdanlivo sa pritom opierajúc o zásadu v pochybnostiach v prospech obžalovaného (z lat. in dubio
pro reo).
20. Okresnému súdu treba pripomenúť, že použitie uvedenej zásady prichádza do úvahy len vtedy,
ak pochybnosti, ktoré vznikli v trestnom konaní o dokazovanej skutočnosti, trvajú aj po vykonaní a

zhodnotení všetkých dostupných dôkazov, ktoré môžu reálne prispieť k náležitému zisteniu skutkového
stavu, a to v rozsahu nevyhnutnom na objektívne, stavu veci a zákonu zodpovedajúce spravodlivé
rozhodnutie, a nie vtedy, ak okresný súd časť vykonaných dôkazov nevyhodnotí vôbec a časť vyhodnotí
nelogicky, či svojvoľne.
21. Stále platí, že Tr. por. ponecháva hodnotenie vykonaných dôkazov na voľnú úvahu okresného súdu

a krajský súd nie je oprávnený dávať okresnému súdu záväzné pokyny, k akým záverom má dôjsť pri
hodnotenídôkazov,aninato,akécelkovéskutkovézisteniamázvykonanéhodokazovaniaurobiť.Avšak
voľná úvaha okresného súdu nemôže byť absolútna a nesmie byť prejavom ľubovôle, resp. svojvôle. Je
preto povinnosťou krajského súdu upozorniť okresný súd na to, aké pravidlá je potrebné v tomto smere
dodržiavať a vytknúť mu, ak tieto pravidlá nedodržal, ako tomu je aj v tejto trestnej veci.

22. Je potrebné okresnému súdu pripomenúť, že v trestnom konaní platia zákonom stanovené pravidlá
pre zisťovanie skutkového stavu veci a pre hodnotenie dôkazov. Podľa nich je potrebné zisťovať
skutkový stav veci v rozsahu nevyhnutnom pre rozhodnutie. Tr. por. nestanovuje žiadne pravidlá, pokiaľ
ide o mieru dôkazov potrebných na preukázanie určitej skutočnosti, ani váhu jednotlivých dôkazov.
Inak povedané, Tr. por. neupravuje otázku minimálneho množstva a kvality dôkazov potrebných na

preukázanie viny obžalovaného. Platí zásada voľného hodnotenia dôkazov, podľa ktorej orgány činné
v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného
presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne
nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.
23. V súvislosti s hodnotením dôkazov platí aj druhé pravidlo, podľa ktorého ak okresný súd postupoval

pri hodnotení dôkazov dôsledne podľa § 2 ods. 12 Tr. por., teda že ich hodnotil na základe vnútorného
presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne a
dospel k logicky odôvodneným skutkovým zistenia, krajský súd nemôže napadnutý rozsudok zrušiť len
preto,žebysámnazákladesvojhopresvedčeniahodnotiltieistédôkazysinýmdoúvahyprichádzajúcimvýsledkom. V takom prípade totiž nie je možné napadnutému rozsudku vytknúť žiadnu vadu v zmysle
uvedeného ust. (porovnaj R 53/1992).
24. Pokiaľ nastane situácia, že si výpovede osôb vypočutých na hlavnom pojednávaní navzájom

odporujú, musí sa okresný súd pokúsiť tieto rozpory odstrániť, napríklad konfrontáciu alebo iným
vhodným spôsobom. Ak sa ani potom rozpory nepodarí odstrániť, je potrebné aby okresný súd po
zvážení všetkých dôkazov a okolností prípadu, postupom v zmysle ust. § 2 ods. 12 Tr. por. podľa
vnútorného presvedčenia rozhodol, ktorá skupina dôkazov je vierohodná a ktorá vierohodná nie je.
Zároveň platí, že ak je súd postavený pred úlohu vyhodnotiť vierohodnosť dvoch v podstatných bodoch

diametrálne odlišných dôkazov, nemôže nevierohodnosť jedného z týchto dôkazov odôvodniť iba a len
okolnosťami svedčiacimi o vierohodnosti druhého dôkazu (R 6/1970).
25. Súd pri hodnotení pravdivosti a vierohodnosti výpovedí obžalovaného a svedkov musí prihliadnuť
k vnútornej štruktúre ich výpovedí, či si neodporujú v podstatných okolnostiach o ktorých vypovedali,
k logickým súvislostiam o okolnostiach, o ktorých vypovedajú, či ich výpovede sú v súlade aj s
ostatnými dôkazmi zadováženými v trestnom konaní, pričom nie menej podstatná bude aj okolnosť

vzťahu svedkov k obžalovanému alebo poškodenému, teda či sú alebo nie sú v príbuzenskom vzťahu,
resp. (ne)priateľskom, susedskom, či zamestnávateľskom vzťahu, príp. v inom vzťahu podriadenosti
alebo nadriadenosti. Taktiež je potrebné prihliadať na existenciu vlastného (často hmotného) záujmu na
výsledku trestného konania, v prípade, že v trestnom konaní vyjde najavo motív a príčiny (vyplývajúce,
či už z pozitívneho alebo negatívneho pomeru medzi nimi), ktoré by mohli mať vplyv na tieto výpovede.

Pokiaľ ide o výpoveď obžalovaného, táto podlieha hodnoteniu ako každý iný dôkaz, v súlade so zásadou
voľného hodnotenia dôkazov uvedenou v ust. § 2 ods. 12 Tr. por. Treba tiež pripomenúť, že obžalovaný
má v trestnom konaní právo hájiť sa spôsobom, akým sám uzná za vhodné., teda v rámci výsluchu môže
hovoriť pravdu, no rovnako dobre môže aj klamať, zavádzať, či zľahčovať, limitovaný je v zásade iba
tým, že v rámci svojho výsluchu nesmie iného krivo obviniť v úmysle privodiť mu trestné stíhanie.

26. Len precíznou analýzou výpovedí obžalovaných, poškodeného, svedkov, znalcov, ich znaleckých
posudkov a listinných dôkazov, v zmysle vyššie rozvedených pravidiel, bude možné ustáliť, ktorá z verzií
zodpovedá skutočnosti. A nie v neposlednom rade by sa mal okresný súd vyrovnať aj s rozsiahlymi
obhajobnými námietkami oboch obžalovaných ako mu prikazuje ust. § 168 ods. 1 Tr. por.
Záver

27. Na základe vyššie uvedeného dospel krajský súd k záveru, že sa okresný súd v napadnutom
rozsudku logickým spôsobom nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie, v
dôsledku čoho sú jeho skutkové zistenia nateraz neúplné a predčasné, v nadväznosti na to sú dané aj
pochybnosti o ich správnosti, preto postupom podľa § 321 ods. 1 písm. b) Tr. por. napadnutý rozsudok
na neverejnom zasadnutí v celom rozsahu zrušil a podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vrátil vec okresnému súdu,

aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
28. Pokiaľ ide o doplnenie dokazovania, krajský súd žiadne záväzné pokyny okresnému súdu tentokrát
určovať nebude. Doplnenie dokazovania nenavrhoval ani prokurátor v odvolacom konaní. Je výhradne
na posúdení okresného súdu, či sa s diskrepanciami opísanými vyššie v texte bude vedieť za aktuálnej
dôkaznej situácie vyrovnať alebo či na správne ustálenie skutkového stavu bude potrebné podľa neho

vykonať aj ďalšie dôkazy. Okresný súd totiž s poukazom na ust. § 2 ods. 11 Tr. por. môže vykonať aj
dôkazy, ktoré strany nenavrhli, musí ale pritom myslieť na fakt, že nie je jeho úlohou suplovať prácu
prokurátora ako nositeľa dôkazného bremena v konaní pred súdom, tobôž nie pomáhať prokurátorovi
v usvedčovaní obžalovaného. Ak v ďalšom konaní dôkazné návrhy uplatnia strany, súd o nich rozhodne.
Ak dospeje k záveru, že stranami navrhnuté dôkazy nie je potrebné vykonať, odmietne ich a svoje úvahy

o odmietnutí bližšie rozvedie v odôvodnení meritórneho rozhodnutia.
29. V každom prípade ale elementárnou zákonnou povinnosťou okresného súdu bude všetky vo veci
vykonané dôkazy precízne vyhodnotiť v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Tr. por. a pravidlami
rozvedenými vyššie v texte a následne rozhodnúť spôsobom zodpovedajúcim stavu veci a zákonu.
Bude jeho povinnosťou dôsledne sa riadiť zásadou požiadavky náležitého zistenia skutkového stavu

veci tak, aby bez dôvodných pochybností bolo možné vo veci spravodlivo rozhodnúť. Okresný súd
musí svoj rozsudok aj náležitým spôsobom odôvodniť (§ 168 ods. 1 Tr. por.) tak, aby všetky skutkové
i právne zistenia, závery a úvahy okresného súdu boli zrozumiteľné pre strany trestného konania a
preskúmateľné v rámci odvolacieho konania.
30. Toto uznesenie bolo prijaté jednomyseľne (§ 163 ods. 4, § 170 ods. 6 Tr. por.).

Poučenie:Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.