Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, October 30, 2023

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: B1-10Ca/9/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1417213807
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Káčerová

ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2023:1417213807.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava IV pred sudkyňou JUDr. Danou Káčerovou právnej veci žalobcu: A. B. B.,

narodený XX.XX.XXXX, bytom C. X, XXX XX A., zastúpeného: Advokátska kancelária Marko, s.r.o.,
so sídlom Gróbska 19, 900 27 Bernolákovo, proti žalovanému: Antidopingová agentúra Slovenskej
republiky, so sídlom Hanulova 1829/5/C, 841 01 Bratislava, IČO: 50119231, zastúpeného: Bohunický &
Chlipala, s.r.o., so sídlom Svätoplukova 30, 821 08 Bratislava, o zaplatenie 9 800 € s príslušenstvom
takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 9 800 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne
zo sumy 9 800 € od 31.11.2017 do zaplatenia a to sa všetko v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti

rozsudku.
Súd žalobu vo zvyšku uplatneného príslušenstva zo žalovanej pohľadávky z a m i e t a.
Súd žalobcovi vo vzťahu k žalovanému priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu sto percent
(100%).

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou pôvodne doručenou Okresnému súdu Bratislava IV postúpenou konajúcemu súdu
dňa 6.12.2018 žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 9800 € s príslušenstvom
na tom skutkovom základe, že žalobca je autorom diela – loga „AD SLOVAKIA“, ktoré žalovaný
bez súhlasu žalobcu, ako autora diela používa od 10.12.2014. Žalovaný napriek užívaniu autorského

diela vytvoreného žalobcom žalobcovi neposkytoval odplatu za užívanie tohto loga respektíve, podľa
tvrdenia žalobcu v žalobe, žalovaný odmieta rešpektovať autorstvo žalobcu k uvedenému logu. V
dôsledku odmietavého postoja žalovaného sa žalobca voči žalovanému domáha vydania bezdôvodného
obohatenia spočívajúceho v užívaní loga - autorského diela vytvoreného žalobcom žalovaným za
obdobie posledných dvoch rokov pred podaním žaloby. Sumu paušálnej náhrady za jeden rok vo výške
4 450 € žalobca ustálil zo Zmluvy o dielo uzavretej medzi žalobcom ako autorom a pôvodným subjektom
Antidopingovým výborom Slovenskej republiky, pre ktorý bolo autorské dielo vytvorené a z predpokladu

minimálnej sumy úhrady nákladov na materiál
2
a služby, tak ako bola ustálená v roku 2014, kedy bol žalobca riaditeľom Antidopingovej agentúry
Slovenskej republiky, IČO: 42137292, ktorá bola právnym predchodcom žalovaného. Žalobca si nárok
uplatnil aj spolu s ročným úrokom z omeškania vo výške 6 % zo sumy 9 800 € od 31.11.2017 do
zaplatenia.
2. Žalobca spolu so žalobou doručil súdu listinný dôkaz - Zmluvu o dielo uzatvorenú medzi

žalobcom a Antidopingovým výborom Slovenskej republiky dňa 15.4.1993, podľa zákona č. 40/1964
Zb. a zákona č. 35/1965 Zb., Preberací protokol zo dňa 05.05.1993, obsahom ktorého bolo prebratie
autorského diela Antidopingovým výborom Slovenskej republiky od žalobcu zobrazujúci aj grafickévyhotovenie autorského diela s popisom jeho častí, predžalobnú výzvu zo dňa 09.05.2017 doručovanú
žalovanému, listinné dôkazy preukazujúce používanie autorského diela žalobcu a žalovaným.
3. Žalovaný súdu dňa 30.04.2018 doručil vyjadrenie k obsahu žaloby, v zmysle ktorého namietol

kauzálnu nepríslušnosť Okresného súdu Bratislava IV s poukazom v tom čase na aktuálnu právnu
úpravu. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zároveň uviedol, že nárok žalobcu neuznáva. Žalovaný vo
vyjadrení konštatoval, že žalobca bol v rokoch 2009 až 2014 riaditeľom Antidopingovej agentúry
Slovenskej republiky, IČO: 42137292. Žalovaný vo vyjadrení uviedol, že dohodou o skončení
pracovného pomeru zo dňa 15.12.2014 žalobca so zamestnávateľom skončil pracovný pomer

a žalovaný má za to, že žalobca bol pri skončení pracovného pomeru oboznámený so skutočnosťami,
ktoré žalovaný považoval za rozhodujúce v tom smere, že autorské dielo – logo „AD SLOVAKIA“ si dňa
12.07.1994 prihlásil Antidopingový výbor Slovenskej republiky na Úrade priemyselného vlastníctva SR
ako ochrannú známku. Prihláška ochrannej známky bola evidovaná pod číslom POZ 1579-94 a bola
podaná pre služby v triede 42- Realizácia antidopingovej činnosti v športe. Prihlášku podpísal vtedajší
predseda Antidopingového výboru B. D.. Ako osoba poverená pre styk s úradom bol uvedený v prihláške

žalobca. Ochranná známka bola zaregistrovaná pod číslom 179608 a zanikla uplynutím 10 ročnej
doby platnosti v roku 2004. Antidopingový výbor Slovenskej republiky, pre ktorého ochranná známka
bola registrovaná, nepožiadal o predĺženie jej platnosti. Dňa 12.12.2006 podal Antidopingový výbor
Slovenskej republiky novú prihlášku tej istej zhodnej ochrannej známky, ktorú úrad evidoval pod číslom
2285-2006 a ktorú zapísal pod číslom 218912. V tomto období bol žalobca generálnym sekretárom

Antidopingového výboru SR. Ochranná známka je doteraz v platnosti a prebieha príslušné správne
konanie na Úrade priemyselného vlastníctva SR.
Žalovaný vo vyjadrení konštatoval, že Antidopingový výbor Slovenskej republiky bol občianskym
združením zriadeným v zmysle zákona č. 83/1996 Zb. o združovaní občanov v znení neskorších
predpisov a zanikol dobrovoľným rozpustením v zmysle ustanovenia § 12 ods. 1 uvedeného zákona

dňa 10.06.2010, čo potvrdzuje list Ministerstva vnútra Slovenskej republiky číslo VVS/1-900/90-5749
z 10. júna 2010. Žalovaný vo vyjadrení konštatoval, že podľa ustanovenia § 13 zákona č. 83/1996 Zb.
pri zániku združenia sa vykoná majetkové vyporiadanie s poukazom na článok XII. bod 2. a 3. Stanov.
Valné zhromaždenie rozhodne o forme a spôsobe likvidácie, schváli likvidátora a v súlade so všeobecne
platnými právnymi

3
predpismi vykoná majetkové vyporiadanie. Žalovaný vo vyjadrení konštatoval, že majetkové vyrovnanie
sa vykoná tak, že prípadné aktíva budú poskytnuté určenému subjektu na účely uvedené v týchto
Stanovách ako ciele a úlohy Antidopingového výboru SR. Určeným subjektom v zmysle článku XII.
bod 3. Stanov bola Antidopingová agentúra SR, IČO:42137292, ktorá bola zriadená 1.1.2009. Na

uvedený subjekt prešiel v zmysle uznesenia valného zhromaždenia Antidopingového výboru SR
z 08.06.2009 hmotný investičný majetok a dlhodobý hmotný majetok v zmysle inventárneho súpisu
majetku Antidopingového výboru SR, ako aj zostatok na bankovom účte bezodplatne na základe
darovania.
Žalovaný vo vyjadrení k žalobe jednoznačne konštatoval, že je univerzálnym a jediným právnym

nástupcom Antidopingovej agentúry Slovenskej republiky IČO:42137292, na základe ustanovenia § 86
ods. 1 v spojení s ustanovením § 106 ods. 1 a 2 zákona č. 440/2015 Z.z. o športe a o zmene a doplnení
niektorých zákonov s účinnosťou od 01. januára 2016.
Žalovaný uviedol, že úmyslom Antidopingového výboru Slovenskej republiky bolo bezodplatne previesť
celý majetok na Antidopingovú agentúru Slovenskej republiky, IČO: 4213 7292, ktorá bola jediným

subjektom oprávneným plniť úlohy v oblasti boja proti dopingu v športe v Slovenskej republiky. V
tomto kontexte žalovaný uviedol, že súčasťou majetku (aktív) Antidopingového výboru Slovenskej
republiky bola aj ochranná známka, aj keď nebola evidovaná v účtovníctve Antidopingového výboru
Slovenskej republiky. Ochrannú známku, podľa názoru žalovaného, je potrebné považovať za ďalší
novoobjavený majetok, na ktorý sa primerane vzťahuje ustanovenie §75a Obchodného zákonníka a

zodpovedajúca súdna judikatúra, v zmysle ktorej pre účely dodatočnej likvidácie sa v nevyhnutnom
rozsahu dočasne obnovuje právna subjektivita zaniknutého subjektu. V kontexte s uvedeným žalovaný
uviedol, že ochrannú známku a jej zodpovedajúce označenie „AD SLOVAKIA“ dobromyseľne používal
ako majiteľ a oprávnený používateľ, pričom do tohto času dobromyseľnej držby je potrebné započítať
aj dobromyseľné používanie ochrannej známky právnym predchodcom žalovaného Antidopingovou

agentúrou Slovenskej republiky, IČO: 42137292, v rokoch 2009 až 2015.
Žalovaný v písomnom vyjadrení k obsahu žaloby uviedol, že vykonal úkony smerujúce k predĺženiu
platnosti ochrannej známky, zaplatil správne poplatky a požiadal o zápis prechodu ochrannej známky
na Úrade priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky. Zároveň žalovaný konštatoval, že sAntidopingovým výborom Slovenskej republiky uzatvoril darovaciu zmluvu, predmetom ktorej bola
ochranná známka.
Žalovaný v písomnom vyjadrení k obsahu žaloby taktiež uviedol, že za obdobie rokov 1994 až 2008,

kedy pôsobil žalobca v Antidopingovom výbore Slovenskej republiky, pre ktorý autorské dielo vytvoril,
ktorý toto dielo - logo pri svojej činnosti aj používal sa v jeho účtovníctve nenašli žiadne záznamy o
vyplácaní akýchkoľvek licenčných odmien v prospech žalobcu a žalobca si voči uvedenému subjektu ani
žiadne nároky neuplatňoval. Taktiež v účtovníctve Antidopingovej agentúry Slovenskej republiky, IČO:
42137292, v rokoch 2009 až 2014, kedy žalobca bol riaditeľom uvedenej agentúry, neexistujú žiadne

záznamy o vyplácaní licenčných odmien v prospech žalobcu a taktiež si žalobca voči uvedenému
4
subjektu žiadne nároky neuplatňoval. V tomto kontexte žalovaný uviedol predpoklad, že ak by
Antidopingová agentúra Slovenskej republiky v rokoch 2009 až 2015 a následne žalovaný od roku 2016
používali autorské dielo - logo vytvorené žalobcom neoprávnene - bez súhlasu žalobcu ako autora,
tento stav zapríčinil a toleroval priamo samotný žalobca ako riaditeľ Antidopingovej agentúry SR, IČO:

42137292, v rokoch 2009 až 2014 a žalovaný ako univerzálny právny nástupca Antidopingovej agentúry
SR, IČO: 42137292, od 01.01.2016 v celom rozsahu vstúpil do právneho postavenia Antidopingovej
agentúry SR, IČO: 421337292.
Žalovaný v kontexte s uvedenou obranou uviedol, že výkon práv, ktoré v žalobe si uplatňuje žalobca je v
rozpore s dobrými mravmi definovanými v ustanovení § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka a ide o zjavne

zneužitie práva, ktoré nepožíva právnu ochranu, z vlastnej zlomyseľnosti (nepoctivosti) nikto nemá mať
prospech. Podaním žaloby, podľa názoru žalovaného, sa žalobca snaží pre seba vyťažiť majetkový
prospech zo situácie, ktorú sám zapríčinil a dlhodobo toleroval a ktorú žalovaný „dostal do vienka“ pri
svojom vzniku od svojho právneho predchodcu.
Žalovaný v závere písomného vyjadrenia uviedol, že odmieta právny základ nároku uvedeného

v žalobe. Žalovaný zároveň namietol spôsob vyčíslenia výšky bezdôvodného obohatenia žalobcom
v žalobe. Žalovaný namietal aj určený dátum údajného jeho omeškania s vyplatením uplatneného
nároku žalobcom, od ktorého žiada žalobca priznať úroky z omeškania, ktorý dátum, je podľa názoru
žalovaného, určený žalobcom svojvoľne.
Žalovaný žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť a zároveň žiadal, aby mu súd, ako úspešnej strane

priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
4. Žalovaný spolu s písomným vyjadrením k obsahu žaloby súdu doručil listinné dôkazy: písomnosť
s označením Antidopingový výbor Slovenskej republiky - zánik občianskeho združenia zo dňa
10.06.2010 vypracovanú Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky, sekciou verejnej správy, písomnosť
zo dňa 07. júna 2010 s označením Návrh na výmaz občianskeho združenia doručovaný Ministerstvu

vnútra Slovenskej republiky, Štatút Antidopingovej agentúry Slovenskej republiky, Zriaďovaciu listinu
vypracúvanú Ministerstvom školstva Slovenskej republiky zo dňa 19.12.2008 vo vzťahu k zriadeniu
antidopingovej Agentúry Slovenskej republiky od 01.01.2009, uznesenie z valného zhromaždenia
Antidopingového výboru z 08.06.2009, Stanovy Antidopingového výboru Slovenskej republiky zo dňa
11.04.2002, návrh na formálne ukončenie činnosti organizácie Antidopingového výboru SR zo dňa

08.06.2009, dohodu o skončení pracovného pomeru uzatvorenú medzi Antidopingovou agentúrou
Slovenskej republiky, IČO:42137292 a žalobcom dňa 15.12.2014.
5. Žalobca súdu dňa 25.10.2028 doručil repliku, v zmysle ktorej konštatoval, že je autorom loga „AD
SLOVAKIA " a pracoval ako štatutár v Antidopingovom výbore Slovenskej republiky a bol riaditeľom
Antidopingovej agentúry, IČO: 42137292, v období od 01.01.2009 do 09.12.2014, oba subjekty logo

vytvorené žalobcom používali s jeho súhlasom a bezodplatne. Žalobca v replike jednoznačne uviedol,
že žalovaný nie je autorom loga a nie je
5
a ani nikdy nebol jeho majiteľom, neboli na neho prevedené žiadne práva patriace autorovi loga.
Žalovaný neoprávneným používaním autorského diela porušil práva žalobcu.

Žalobca v replike konštatoval, že autorské dielo – logo „AD SLOVAKIA“ prihlásil Antidopingový výbor
Slovenskej republiky na Úrad priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky ako ochrannú známku,
ktorá bola zapísaná do registra. Antidopingový výbor Slovenskej republiky, ako majiteľ ochrannej
známky, zanikol dňa 08.06.2009 likvidáciou bez právneho nástupcu a z tohto dôvodu zanikla aj platnosť
registrácie ochrannej známky. Žalobca uviedol, že Antidopingová agentúra Slovenskej republiky s

IČO: 42137292 bola zriadená 01.01.2009 Ministerstvom školstva Slovenskej republiky a nikdy nebola
právnym nástupcom Antidopingového výboru Slovenskej republiky. Žalobca v replike uviedol, že
Antidopingová agentúra, IČO: 42137292, v období od 01.01.2009 do 10.12.2014 oprávnene používala
logo „AD SLOVAKIA“, avšak nie na základe práv k ochrannej známke, ale na základe súhlasu žalobcuv období jeho výkonu funkcie štatutára tejto organizácie. Po skončení pracovného pomeru požiadal
žalobca agentúru o platenie autorskej odmeny za používanie autorského diela.
Žalobca argumentáciu žalovaného, ktorá smerovala k tomu, že žalovaný vznikol 01. januára 2016 a

v čase podania žaloby - 24. novembra 2017 neuplynuli dva roky, vo vzťahu k uplatnenému nároku
vyhodnotil ako irelevantnú, keďže pôvodná antidopingová agentúra bola zrušená dňa 31.12.2015,
ktorej právnym nástupcom sa stal žalovaný ku dňu 01.01.2016, no táto situácia nič nemení na
podstate neoprávneného užívania autorského diela žalovaným. Žalovaný v snahe vyhnúť sa plneniu si
povinností voči žalobcovi, ako autorovi diela, ktoré mu vyplývajú z autorského zákona prvýkrát požiadal

Úrad priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky dňa 23.11.2016 o zápis prevodu ochrannej
známky a následne aj opakovane predložil úradu rôzne doklady, ktoré mali preukazovať prevod,
resp. prechod ochrannej známky na žalovaného. Úrad priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky
žiadosť žalovaného zamietol dňom 04.12.2017 z dôvodu nepreukázania prechodu ochrannej známky
zo zaniknutého Antidopingového výboru Slovenskej republiky na žalovaného. Žalobca v replike zároveň
uviedol, že žalovaný sa pokúšal preukázať úradu prechod uvedenej ochrannej známky do jeho majetku

tým, že šesť mesiacov po podaní žiadosti na úrad dodatočne vyrobil a podpísal dňa 07.02.2018 neplatnú
darovaciu zmluvu medzi žalovaným a už neexistujúcim subjektom, ktorým bol Antidopingový výbor
Slovenskej republiky, ktorý zanikol likvidáciou bez právneho nástupcu. Úrad priemyselného vlastníctva
Slovenskej republiky ďalším rozhodnutím vydaným dňa 27.04.2018 zamietol žiadosť žalovaného
z dôvodu nepreukázania prechodu ochrannej známky „AD SLOVAKIA z Antidopingového výboru

Slovenskej republiky na žalovaného.
Žalobca v replike konštatoval, že ochranná známka nikdy nebola majetkom Antidopingovej Agentúry
Slovenskej republiky s IČO: 42137292 a preto nemôže byť ani majetkom žalovaného, ktorý je jej právny
nástupca.
Žalobca v závere repliky uviedol, že žalovaný počas celého obdobia, za ktoré si žalobca uplatnil voči

žalovanému nárok titulom vydania bezdôvodného obohatenia, koná obštrukčne,
6
v rozpore s dobrými mravmi. Žalobca zároveň uviedol, že napriek viacerým pokusom preukázať prevod,
respektíve prechod ochrannej známky „AD SLOVAKIA“ na žalovaného, žalovaný takmer súbežne dňa
23.01.2017 zverejnil v Centrálnom registri zmlúv (CRZ) zmluvu týkajúcu sa vytvorenia nového loga

spoločnosťou SKPR STRATEGES, s.r.o., podpísanú s uvedeným subjektom dňa 11.01.2017. Žalobca
v replike uviedol, že uvedenou spoločnosťou vytvorené dve ochranné známky boli zapísané na žiadosť
žalovaného, ako prihlasovateľa, Úradom priemyselného vlastníctva SR.
Vo vzťahu k uplatnenému nároku v žalovanej sume žalobca uviedol, že uplatnený nárok je vzhľadom
na zverejnené bežné výdavky žalovaného primeraný.

Žalobca spolu s replikou doručil súdu rozhodnutie Úradu priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky
zo dňa 27.04.2018, písomnosť s označením výsledok prieskumu žiadosti o zápis prechodu ochrannej
známky zo dňa 04.12.2017, vypracovanú Úradom priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky,
zmluvu o dielo a licenčnú zmluvu uzatvorenú medzi žalovaným a spoločnosťou SKPR STRATEGES,
s.r.o. dňa 11.01.2017.

6 .Žalovaný súdu doručil písomné podanie obsahom, ktorého bola opakovaná námietka kauzálnej
príslušnosti Okresného súdu Bratislava IV s tým, že toto písomné podanie neobsahovalo dupliku.
Duplika žalovaným bola súdu doručená dňa 09.03.2020 potom čo vec bola postúpená bývalému
Okresnému súdu Bratislava I na ďalšie konanie. Žalovaný v duplike navrhol prerušenie konania
do právoplatného skončenia konania vedeného pred Úradom priemyselného vlastníctva Slovenskej

republiky, predmetom ktorého bol návrh žalovaného o zápis prevodu, respektíve prechodu ochrannej
známky „AD SLOVAKIA“ na žalovaného. (Poznámka súdu toto konanie bolo počas vedenia konania vo
veci samej právoplatne skončené a žalovaný na prerušení konania v prejednávanej veci z tohto dôvodu
netrval).
Žalovaný v duplike konštatoval, že logo vytvorené žalobcom nespĺňa zákonné znaky autorského

diela podľa zákona č. 35/1965 Zb. z dôvodu jeho rutinnosti, triviálnosti, jednoduchosti a nedostatku
individuálneho umeleckého tvorivého vkladu. Žalovaný v duplike opísal logo vytvorené žalobcom v tom
kontexte, že prvky loga vytvoreného žalobcom sú v grafickej podobe používané aj na vytvorenie iných
všeobecne známych označení napríklad audiokomentárov. Žalovaný v kontexte obrany nedostatku
zákonnýchznakovautorskéhodiela-logavytvorenéhožalobcomnavrholsúduzabezpečiťvypracovanie

odborného vyjadrenia, ktoré by malo byť vypracované nezávislým odborníkom v oblasti autorského
práva.
Žalovaný v duplike zároveň uviedol, že autorské právo neposkytuje ochranu všetkým výsledkom tvorivej
činnostičloveka.Ochranuprávpodľaautorskéhozákona,podľavyjadreniažalovaného,jemožnépriznaťlen výsledku-výtvoru dosiahnutie ktorého závisí od osobných vlastností tvorcu, bez ktorých by tento
výtvor nebol vôbec dosiahnutý, keďže účelom zákona je chrániť výtvory individuálnych fyzických osôb,
teda prejavy závislé od

7
jednotlivých individualít, aby bol výsledok ľudskej činnosti chránený autorským zákonom, musí byť
výsledkom tvorivosti nezameniteľného osobitného rázu závislej od individuálnych osobných vlastností
autora, bez ktorých by výsledok vôbec nevznikol.
Žalovaný zároveň uviedol, že žalobca v žalobe vôbec netvrdí a nekonkretizuje ako presne sa mal

žalovaný bezdôvodne obohatiť, neuvádza, ktorá zákonná skutková podstata bezdôvodného obohatenia
bola konaním žalovaného naplnená. Žalovaný namietol, že žiadnym z jeho konaní nedošlo na jeho
strane k bezdôvodnému obohateniu sa na úkor žalobcu. Žalovaný opäť namietol výšku uplatneného
nároku, ktorého výška je uplatnená žalobcom, podľa vyjadrenia žalovaného, svojvoľne.
7. Žalobca súdu dňa 08.06.2020 doručil písomné vyjadrenie k duplike žalovaného, v zmysle ktorého
uviedol, že Úrad priemyselného vlastníctva SR zamietol žiadosť žalovaného o zápis prechodu ochrannej

známky z pôvodného majiteľa, ktorým bol Antidopingový výbor Slovenskej republiky na žalovaného.
Vo vzťahu k nesplneniu zákonných znakov autorského diela uvádzaných žalovaným v duplike žalobca
uviedol, že argumentácia žalovaného je v toto smere irelevantná, keďže ani jeden z týchto údajných
znakov (rutinnosť, triviálnosť, jednoduchosť a nedostatok individuálneho tvorivého vkladu) nebol v
konaní preukázaný a sám o sebe ani jeden z týchto údajných znakov v spojení s ostatnými znakmi

autorského diela nezakladajú neexistenciu autorského diela v zmysle platnej právnej úpravy.
Žalobca zároveň v písomnom vyjadrení uviedol, že žalovaný v rámci kontradiktórnosti konania mohol už
súdu doručiť odborné vyjadrenie nezávislého odborníka v oblasti autorského práva spolu s písomnými
podaniami doručenými súdu a nemal žiadať súd o zabezpečenie vypracovania tohto odborného
stanoviska.

Žalobca zároveň konštatoval, že logo ním vytvorené je registrované ako autorské dielo v registri LITA.
Žalobca zároveň uviedol, že svoj nárok si v konaní uplatňuje v súlade s platnou právnou úpravou
a potom čo vyčerpal všetky pokusy o dohodu so žalovaným. Žalobca konštatoval, že na používanie
loga v rokoch 2009 až 2014 zo strany právneho predchodcu žalovaného dal svoj súhlas, keďže v
danom čase vykonával funkciu štatutárneho zástupcu právneho predchodcu žalovaného a s ohľadom

na možný konflikt záujmov nepoberal za toto obdobie žiadnu odmenu. Následne odo dňa skončenia jeho
funkcie štatutárneho zástupcu právneho predchodcu žalovaného si začal uplatňovať nárok na vyplatenie
odmeny z dôvodu, že už neexistoval konflikt záujmov. Žalobca uviedol, že uplatňovanie jeho nárokov
v súlade s platnou právnou úpravou, ako autora loga, nie je možné považovať za výkon práv v rozpore
s dobrými mravmi a nejde ani o zjavné zneužitie jeho práva.

8. Podľa ustanovenia § 2 ods.1 zákona č. 35/1965 Zb. o literárnych, vedeckých a umeleckých
dielach (autorský zákon), platného a účinného ku dňu uzatvorenia zmluvy o dielo medzi žalobcom
a Antidopingovým výborom SR dňa 15.4.1993 predmetom autorského práva sú
8
literárne, vedecké a umelecké diela, ktoré sú výsledkom tvorivej činnosti autora, najmä slovesné,

divadelné, hudobné, výtvarné diela, vrátane diel architektonického umenia a diel užitého umenia,
filmové,fotografickéakartografickédiela.Zapredmetochranysapovažujúajprogramypočítačov,pokiaľ
spĺňajú pojmové znaky diel podľa tohto zákona.
Podľaustanovenia§9ods.1cit.zákonaautorsképrávovznikáokamihom,keďjedielovyjadrenéslovom,
písmom, náčrtom, skicou alebo v akejkoľvek inej vnímateľnej podobe.

Podľa ustanovenia §9 ods.2 cit. zákona autorské právo na dielo sa vzťahuje tak na celok diela, ako aj
na jeho jednotlivé časti.
Podľa ustanovenia § 12 ods.1 cit. zákona autor má právo
a) na ochranu svojho autorstva, najmä na nedotknuteľnosť svojho diela, a ak dielo používa iná osoba,
aby sa tak dialo spôsobom neznižujúcim hodnotu diela,

b) s dielom nakladať, najmä rozhodnúť o jeho uverejnení a udieľať privolenie na jeho použitie,
c) na odmenu za tvorivú prácu (§ 13).
Podľa ustanovenia §12 ood.2 cit zákona právo na ochranu autorstva je neprevediteľné.
Podľa ustanovenia § 13 ods.1 cit. zákona pri každom použití diela patrí autorovi, s výnimkami uvedenými
v § 15, autorská odmena. Výška tejto odmeny sa spravuje podľa hodnoty diela a jeho významu pre

spoločnosť.
Podľa ustanovenia § 14 ods.1 cit. zákona použiť dielo, pokiaľ to nie je dovolené priamo zákonom, možno
len s privolením autora. Privolenie na použitie diela udeľuje autor zmluvou.Podľa ustanovenia §14 ods.3 cit. zákona autorovo oprávnenie vyplývajúce zo zákona nemožno dohodou
strán vylúčiť ani ukrátiť.
Podľa ustanovenia §14 ods.4 cit. zákona bez privolenia autora môže sa dielo použiť iba v prípadoch

ustanovenýchv§15a16,nazákladesúdnehorozhodnutiapodľa§17ods.2alebosúradnýmprivolením
podľa § 18.
Podľa ustanovenia § 15 ods.1 cit. zákona autorské právo neporušuje, kto použije námet obsiahnutý v
cudzom diele na vytvorenie nového pôvodného diela.
Podľa ustanovenia §15 ods.2 cit. zákona autorovo privolenie na použitie diela nepotrebuje a odmenu

nie je povinný poskytnúť, kto
a)zhotovírozmnoženinualebonapodobeninuuverejnenéhodielapresvojuosobnúpotrebu,pokiaľju,ak
ide o výtvarné dielo, zreteľne ako rozmnoženinu alebo napodobeninu označí a ak nejde o rozmnoženinu
alebo napodobeninu architektonického diela stavbou alebo iným vykonaním; ustanovenie § 13 ods.2
tým nie je dotknuté;
9

b) cituje úryvky vydaného diela a uvedie autora i názov diela;
c) zaradí do vedeckého alebo kritického diela v miere potrebnej na vysvetlenie textu alebo do
učebníc či učebných pomôcok v odôvodnenom rozsahu časti vydaných diel, drobné vydané diela celé,
rozmnoženiny či napodobeniny diel alebo ich častí, ak uvedie autora i prameň;
d) použije vydané dielo v samostatnej prednáške výlučne pre vyučovacie alebo vzdelávacie účely, ak

uvedie autora i dielo;
e) vytlačí v časopise články časového významu o hospodárskych alebo politických veciach uverejnené
už v iných časopisoch, ak uvedie autora i prameň; také vytlačenie však nie je prípustné, ak je výslovne
zapovedané;
f) napodobí výtvarné dielo umiestnené na verejnom priestranstve v inom odbore výtvarného umenia;

fotografie takto umiestneného výtvarného diela možno aj bez súhlasu jeho autora rozmnožovať a
rozširovať;
g) vytlačí v katalógu verejnej zbierky alebo výstavy vyobrazenie výtvarného diela do nej zaradeného;
h) verejne vystavuje výtvarné alebo fotografické diela, ktoré autor už previedol na organizáciu; ak bolo
výtvarné alebo fotografické dielo prevedené do osobného vlastníctva, netreba privolenie autora, ak sa

dielo vystavuje bezplatne alebo ak sa organizácii na vystavenie bezplatne požičia;
i) rozmnožuje alebo dáva rozmnožovať pre vlastnú osobnú potrebu alebo pre rozdávanie fotografické
dielo, ktoré je jeho podobizňou a ktoré bolo odplatne objednané.
j) zhotoví rozmnoženinu rozobraného vydania diela pre potrebu verejnej knižnice na dokumentačné
účely a na účely vedeckého výskumu;

k) rozmnoží vydané dielo osobitnou technikou pre potreby nevidomých.
Podľa ustanovenia §15 ods.3 cit. zákona autorovo privolenie nepotrebuje a odmenu za použitie diela
nie je tiež povinná poskytnúť organizácia pri spravodajstve o aktuálnej udalosti fotografiou, filmom,
rozhlasom alebo televíziou, ak sa v odôvodnenej miere použije aj dielo, ktoré sa pri takej udalosti
vykonáva alebo je vystavené.

Podľa ustanovenia §19 ods.1 cit. zákona autor môže prevádzať len právo dielo použiť.
Podľa ustanovenia §19 ods.2 cit. zákona nadobúdateľ smie získané oprávnenie previesť na tretiu osobu
len s privolením autora.
Podľa ustanovenia §19 ods.3 cit. zákona právo použiť dielo jeho uvedením na verejnosť môže autor
previesť len na osobu oprávnenú uvádzať diela na verejnosť príslušným spôsobom.

10
Podľa ustanovenia § 27 ods.1 cit. zákona zmluvou o vytvorenie diela autor sa zaväzuje vytvoriť
pre objednávateľa za odmenu literárne, vedecké alebo umelecké dielo a udeľuje privolenie, aby
objednávateľ dielo použil na účel vymedzený zmluvou.

Podľa ustanovenia §27 ods.2 cit. zákona autor je povinný vytvoriť dielo osobne v určenej lehote. Ak nie
je dohodnuté inak, vznikne autorovi nárok na dojednanú odmenu odovzdaním diela.
Podľaustanovenia§33ods.1cit.zákonaautorsképrávotrvá,pokiaľsaďalejneustanovujeinak,podobu
autorovho života a 50 rokov po jeho smrti, pri dielach spoluautorov a pri spojených dielach vytvorených
na účely používania v tomto spojení 50 rokov po smrti toho z nich, ktorý ostatných prežil.

Podľa ustanovenia § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej OZ)kto sa na úkor iného bezdôvodne
obohatí, musí obohatenie vydať.Podľa ustanovenia §451 ods.2 OZ bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením
bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý
odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa ustanovenia § 456 OZ predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa
získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
Podľaustanovenia§458ods.1OZmusísavydaťvšetko,čosanadobudlobezdôvodnýmobohatením.Ak
to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná
náhrada.

Podľa ustanovenia §458 ods.2 OZ s predmetom bezdôvodného obohatenia sa musia vydať aj úžitky z
neho, pokiaľ ten, kto obohatenie získal, nekonal dobromyseľne.
Podľa ustanovenia § 458a OZ ak pri porušení alebo ohrození práva duševného vlastníctva nemožno
určiť bezdôvodné obohatenie sa inak, na určenie peňažnej náhrady sa použije primerane ustanovenie
§ 442a ods. 2.
Podľa ustanovenia § 517 ods.1 , veta prvá Občianskeho zákonníka / ďalej OZ / dlžník, ktorý svoj dlh

riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Podľa ustanovenia §517 ods.2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo
požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť
poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

9. Prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia,
popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany
na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky (§ 149 CSP). Strany majú povinnosť pravdivo a úplne
uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia
11

týkajúce sa sporu. Na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd strany požiadať o
ďalšie skutkové tvrdenia (§ 150 ods. 1,2 CSP). Skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne
nepoprela, sa považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania
alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie
neúčinné (§ 151 ods. 1,2 CSP). Strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky

procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené
včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo, so zreteľom na rýchlosť a
hospodárnosť konania. Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana
nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä, ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania
alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí (§ 154 CSP).
10. Sporným v konaní bolo, či logo vytvorené žalobcom je možné považovať za autorské dielo a v
prípade kladnej odpovede žalovaný rozporoval dôvod a výšku uplatneného nároku žalobcom titulom
vydania bezdôvodného obohatenia.
11. Žalovaný súdu počas vedenia konania doručil písomné podanie zo dňa 12. mája 2022 vypracované

Trnavskou univerzitou v Trnave, Právnickou fakultou, Ústavom práva duševného vlastníctva a
informačných technológií s označením analýza a odborné vyjadrenie. Z obsahu uvedenej písomnosti
je zrejmé, že autori predmetnej analýzy a odborného vyjadrenia mali zodpovedať dve základné otázky.
Prvou otázkou bola otázka, či logo vytvorené žalobcom, respektíve jeho vyobrazenie je autorskoprávne
chránené a v prípade zápornej odpovede na položenú prvú otázku, bolo úlohou autorov analýzy

odpovedať, či možno existenciu autorského práva k predmetnému logu vyvodzovať zo skutočnosti, že
na použitie predmetného loga bola uzatvorená licenčná zmluva, respektíve zmluva o dielo.
Výsledkom skúmania loga vytvoreného žalobcom bola odpoveď na položenú prvú otázku zodpovedaná
autormi analýzy a odborného vyjadrenia tak, že predmetné logo autori analýzy a odborného vyjadrenia
nepovažovali za predmet autorskoprávnej ochrany v zmysle Autorského zákona platného v roku 1965 a

ani Autorského zákona platného v roku 2015. Zároveň autori analýzy a odborného vyjadrenia uviedli, že
existenciu autorského práva k predmetnému logu nemožno vyvodzovať zo skutočnosti, že na použitie
predmetného loga bola uzatvorená licenčná zmluva alebo zmluva o dielo. Predmet je autorskoprávne
chránený iba vtedy, keď sú kumulatívne splnené všetky pojmové znaky, ktoré príslušná právna úprava
na vznik autorskoprávnej ochrany vyžaduje. V prípade Autorského zákona platného v roku 1965 boli

týmito požiadavkami :i) (jedinečný) výsledok tvorivej činnosti autora; ii) oblasť literatúry, vedy a umenia,
iii) podoba vnímateľná zmyslami.
12. Žalobca s obsahom predmetného odborného stanoviska súdom uvedenom v bode 11. rozsudku
nesúhlasil a súdu doručil písomnosť vypracovanú organizáciou kolektívnej správy LITA s označenímprávna analýza zo dňa 20.07.2022. Autori právnej analýzy konštatovali, že logo je dielom, ktoré je
autorskoprávne chránené a to berúc do úvahy právnu úpravu
12

autorskéhozákonaplatnéhovroku1965,akoajautorskéhozákonaplatnéhovroku2015.Autori právnej
analýzy konštatovali, že predmetné logo kumulatívne napĺňa všetky pojmové znaky autorského diela,
t.j. ide o dielo z oblasti literatúry, vedy alebo umenia, ktoré je výsledkom tvorivej duševnej činnosti autora
- fyzickej osoby a je vyjadrené v podobe vnímateľnej zmyslami.
13. S obsahom predmetnej právnej analýzy nesúhlasil žalovaný. Za účelom odstránenia a rozpornosti

výsledkov oboch odborných stanovísk žalobca navrhol výsluch E. F. G., A., riaditeľky Ústavu práva
duševného vlastníctva a informačných technológií, ktorý bol spracovateľom analýzy a odborného
vyjadrenia súdom citovaným v bode 11. odôvodnenia rozsudku, ako aj B. E. C. riaditeľky LITA, ktorou
bola spracovaná právna analýza súdom citovaná v bode 12. odôvodnenia rozsudku, následne však
právny zástupca žalobcu od tohto návrhu na doplnenie dokazovania upustil.
14. Žalovaný v písomnom podaní zo dňa 13.02.2023, doručenom súdu dňa 14.02.2023, namietol

zaujatosť organizácie kolektívnej správy LITA pri vypracovaní predmetnej právnej analýzy s poukazom
nazoznamautorovzastupovanýchuvedenouorganizácioukolektívnejsprávy,ktorázastupujeajžalobcu
a zároveň žalovaný poukázal opätovne na svoju argumentáciu vo vzťahu k tomu, že logo vytvorené
žalobcom nenapĺňa znaky autorského diela, keďže podľa vyjadrenia žalovaného, logo je triviálne
a neatraktívne, čo potvrdila aj analýza a odborné vyjadrenie Trnavskej univerzity v Trnave a v tomto

prípade, podľa vyjadrenia žalovaného ako aj spracovateľov analýzy a odborného vyjadrenia, sa v
prípade loga stiera rozdiel medzi myšlienkou, ktorá je v ňom obsiahnutá a vyjadrením tejto myšlienky.
Práve jasne identifikovateľná prítomnosť posunu medzi myšlienkou na jednej strane a vyjadrením
myšlienky na druhej strane je základným prejavom kreativity - tvorivosti ako hlavného znaku autorského
diela.

Žalovaný v tomto písomnom podaní navrhol doplnenie dokazovania s tým, aby súd uložil organizácii
kolektívnej správy LITA, aby súdu oznámila, či zastupuje alebo v minulosti ako organizácia kolektívnej
správy zastupovala žalobcu ako autora, respektíve nositeľa práv, ak by išlo o kladnú odpoveď,
spoločnosť LITA mala byť súdom vyzvaná, aby súdu oznámila, kedy bola so žalobcom uzatvorená
zmluva o zastupovaní žalobcu ako nositeľa práv a či žalobca vylúčil kolektívnu správu majetkových

práv v súlade s ustanovením § 164 ods. 5 autorského zákona, ak áno v akom rozsahu vylúčenie
nadobudlo účinnosť. Žalovaný zároveň navrhol, aby uvedená spoločnosť bezodkladne doručila súdu
zmluvu o zastupovaní žalobcu ako nositeľa práv a písomné vylúčenie kolektívnej správy majetkových
práv žalobcu.
15. Súd vykonal dokazovanie navrhnuté žalovaným a spoločnosť LITA súdu písomnosťou doručenou

súdu dňa 29.09.2023 oznámila, že žalobcu ako nositeľa práv zastupuje od 14.06.2004 po súčasnosť.
Spoločnosť LITA taktiež súdu oznámila, že uzatvorila so žalobcom zmluvu o zastupovaní autorských
práv dňom 14.06.2004. Zároveň LITA súdu oznámila, že žalobca nevylúčil kolektívnu správu
majetkových práv. LITA súdu taktiež oznámila, že samotná skutočnosť, že má uzatvorenú zmluvu o
zastupovaní so žalobcom nebráni autorovi ako nositeľovi práv, aby si svoje práva uplatňoval aj sám.

Spoločnosť LITA súdu doručila aj
13
listinný dôkaz a to zmluvu o zastupovaní autorských práv uzatvorenú so žalobcom dňa 14.06.2004.
16. Žalobca súdu dňa 31.03.2023 doručil písomné stanovisko zo dňa 30.03.2023 k obsahu písomného
stanoviskažalovanéhosúdomcitovanomvbode14.odôvodneniarozsudkustým,žežalobca nesúhlasil

s jeho obsahom a považoval toto stanovisko za špekulatívne s cieľom fabulovať nielen právny rámec
prejednávanej veci, ale aj faktuálnu stránku prejednávanej veci. Žalobca konštatoval, že je žalovaným
nedôvodné spochybňovanie postavenia nezávislosti a odbornej spôsobilosti spoločnosti LITA, ako
organizácie kolektívnej správy autorských práv na území Slovenskej republiky, ktorá má oprávnenie
na výkon týchto práv v zmysle platnej právnej úpravy. Toto spochybňovanie žalovaným, podľa názoru

žalobcu, je výlučne realizované v úmysle vyhnúť sa plneniu voči žalobcovi, ako autorovi diela, v zmysle
autorského zákona. Taktiež spochybňovanie spôsobilosti a nezaujatosti LITA vo vzťahu k žalobcovi
žalovaným je nedôvodné, keďže LITA ako autorská spoločnosť zastupuje žalobcu ako autora pri výkone
jeho majetkových práv a koná striktne v zmysle autorského zákona.
Vo vzťahu k námietke žalovaného, že logo „AD SLOVAKIA“ nenapĺňa znaky autorského diela v tom

kontexte, že je triviálne a neatraktívne sú len otázkou jeho vkusu a argumentácia žalovaného v tomto
smere nevychádza z platnej právnej úpravy Slovenskej republiky. Žalobca v tomto kontexte poukázal
na skutočnosť, že medzi najpopulárnejšie logá na svete patria logo Apple, Nike, Mercedes Benz ato napriek jednoduchosti, čo by v intenciách deklarovaného právneho názoru žalovaným znamenalo
spochybňovanie aj takýchto etablovaných obchodných značiek.
Žalobca opakovane poukázal na to, že žalovaný dňa 11.01.2017 podpísal zmluvu s dodávateľom na

nové logo, ktoré považuje už žalovaný za autorské dielo v zmysle autorského zákona, čo žalovaný
zakomponoval do zmluvy zverejnenej v centrálnom registri zmlúv. Žalovaný nové logo začal používať
máji roku 2017, ktoré používal súbežne so starým logom, ktoré je predmetom sporu.
Žalobca zároveň konštatoval, že žalovaný stanoviskom súdom citovanom bode 14. odôvodnenia
rozsudku sa snaží o navodenie zaujatosti a stretu záujmov medzi žalobcom a organizáciou kolektívnej

správy a práve naopak, žalobca mal za to, že analýzu a odborné vyjadrenie doručené žalovaným
súdu vypracovala jeho dlhoročná blízka spolupracovníčka, ktorá bola zároveň autorkou predmetnej
analýzy a odborného vyjadrenia, s ktorou dlhodobo komerčne spolupracuje nielen právny zástupca
žalovaného, ale aj jeho zamestnanci a spoločne absolvovali mnohé komerčné aktivity, čo nedáva istotu
o jej nezaujatosti.
Žalobca v tomto kontexte uviedol, že stanovisko organizácie kolektívnej správy LITA, doručené súdu, nie

je ani v rozpore so stanoviskom Úradu priemyselného vlastníctva prezentovaného v písomnosti zo dňa
25.11.2022, ktoré súdu spolu s predmetným vyjadrením bolo doručené a bolo označené ako „Výsledok
posúdenia pripomienok – nedôvodný“ (č.l. 271 súd. spisu).
14
Žalobca v tomto kontexte uviedol, že autorské dielo a súčasne logo „AD SLOVAKIA“ bolo nepretržite

používané od roku 1993 až do roku 2017 a počas celej doby bolo zapísané do registra ochranných
známok na Úrade priemyselného vlastníctva SR. Žalobca uviedol, že žalovaný pred Úradom
priemyselného vlastníctva SR neosvedčil žiaden jeho právny nárok na zápis uvedeného loga do
zoznamu ochranných známok v jeho prospech. Žalobca uviedol, že žalovaný sa snažil o zápis
uvedeného loga s cieľom vyhnúť sa splneniu si povinnosti zaplatiť žalobcovi autorskú odmenu za

neoprávnené používanie predmetného loga.
Žalobca v tomto písomnom podaní súdu uviedol, že netrvá na výsluchu ním navrhovaných svedkov,
spracovateľov oboch odborných analýz doručených súdu stranami sporu a žiadal súd, aby vo veci
rozhodol. Žalobca jednoznačne konštatoval, že logo „AD SLOVAKIA“ bolo nepretržite používané
Antidopingovým výborom Slovenskej republiky od roku 1993 vo všetkých aplikačných formách

zverejnenia na zmluvnej báze ako oprávnenou organizáciou a so súhlasom žalobcu ako autora
až do zániku a výmazu uvedenej organizácie z registra občianskych združení v roku 2010 bez
určenia nástupníckej organizácie. Autorské dielo bolo so súhlasom žalobcu používané novovytvorenou
organizáciou - Antidopingovou agentúrou Slovenskej republiky od roku 2009 do roku 2014. Následne
autorské dielo bolo od roku 2015 žalovaným používané vo všetkých aplikačných formách zverejnenia

bez súhlasu žalobcu ako autora a bez zmluvného dojednania so žalovaným, dokonca bez žiadneho
pokusu alebo návrhu na ekonomické vyrovnanie, respektíve doriešenie použitia diela nepretržite až
do roku 2018. Žalovaný ani pred Úradom priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky neosvedčil
možnosť nakladania s logom a jeho prihlásenia ako ochrannej známky.
Žalobca jednoznačne konštatoval, že ním vytvorené logo je výsledok a produkt jeho tvorivej činnosti a je

autorským dielom v zmysle autorského zákona a spĺňa všetky relevantné zákonné atribúty autorského
diela. Zároveň opakovane uviedol, že predmetné autorské dielo je viazané zmluvou o vytvorení diela a
je registrované ako autorské dielo v systéme autorskoprávnej ochrany LITA.
Žalobca jednoznačne trval na uplatnenom nároku a žiadal, aby súd žalobe v celom rozsahu vyhovel,
keďže žalovaný logo od roku 2015 až do roku 2018 používa bez právneho titulu. V tomto kontexte

žalobca poukázal aj na obštrukčné a zavádzajúce konanie žalovaného v rámci konania prihlásenia loga
ako ochrannej známky v konaní pred Úradom priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky, ktoré
skončilo v neprospech žalovaného.
17. Žalobca spolu s predmetným písomným vyjadrením doručil súdu listinný dôkaz - vyjadrenie
k oprávnenosti nároku žalobcu na odplatu za použitie autorského diela podľa Autorského zákona

č.185/2015 Z.z., vypracované doc. Ing. Branislavom Jelenčíkom, ArtD., Dip. Mgmt., podpredsedom
Slovenskej výtvarnej únie zo dňa 09.03.2023.
Spracovateľ písomnosti konštatoval, že dielo vytvorené žalobcom možno označiť za logotyp - logo
bez toho, aby hodnotil jeho spracovanie, ktoré však pre nárok odplaty za využitie diela je irelevantné.
Spracovateľ písomnosti ďalej konštatoval, že ak dielo vytvorené žalobcom organizácia využívala v

prospech jej pôsobenia, rozvoja, činnosti, na svoju identifikáciu a
15
prezentáciu - získavala na svoju činnosť zdroje a dosahovala ich transformáciou ciele, pre ktoré bola
založená, patrí autorovi primeraná odplata za použitie diela.18. Z obsahu listinného dôkazu s označením Zmluva o dielo, ktorá bola uzatvorená zmluvnými stranami
podľa zákona číslo 40/1964 Z.z. a zákona číslo 35/1965 Zb. vyplýva, že Antidopingový výbor Slovenskej
republiky uzatvoril dňa 15.04.1993 so žalobcom predmetnú zmluvu a zároveň zmluva obsahovala aj

udelenielicenciežalobcomnapoužitiediela–loga,navytvoreniektoréhosazaviazalžalobcavprospech
Antidopingového výboru Slovenskej republiky do 10.05.1993. Žalobca v predmetnej zmluve sa zaviazal
logo vytvoriť sám.
Z obsahu listinného dôkazu s označením Preberací protokol je zrejmé, že objednávateľ diela od žalobcu
dielo dňa 05.05.1993 prebral v dohodnutej podobe. Predmetný listinný dôkaz zobrazuje logo v jeho

grafickej podobe s popisom jednotlivých častí loga.
19. Na základe vykonaného dokazovania súd mal za preukázané, že žalobca je autorom diela -
obrazového označenia loga „AD SLOVAKIA“, ktoré žalobca vytvoril na základe Zmluvy o vytvorení
diela uzatvorenej dňa 15.04.1993 s Antidopingovým výborom Slovenskej republiky, ktorý na základe
preberacieho protokolu zo dňa 05.05.1993 uvedené dielo prebral a používal ho na svoje označenie,
ktoré bolo aj zapísané ako ochranná známka.

Antidopingový výbor Slovenskej republiky autorské dielo vytvorené žalobcom používal na základe
uzatvorenej licenčnej zmluvy, v zmysle ktorej žalobca dal uvedenému subjektu súhlas na použitie tohto
jeho autorského diela. Takisto žalobca udelil súhlas na používanie tohto loga aj Antidopingovej agentúre
Slovenskej republiky, IČO: 42137292, na čas kedy bol jej štatutárnym zástupcom.
Žalobca si vzhľadom na možný konflikt záujmov v rovine štatutára uvedených organizácií ako aj autora

diela neuplatňoval licenčnú odmenu za používanie tohto autorského diela od uvedených subjektov. Po
ukončení pracovného pomeru Antidopingová agentúra SR, IČO: 42137292 a následne žalovaný však
autorské dielo vytvorené žalobcom za rozhodné obdobie používal bez právneho titulu. Žalovaný ani
pred Úradom priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky neosvedčil, že autorské dielo vytvorené
žalobcom, ktoré bolo aj zapísané ako ochranná známka by bolo prešlo do jeho majetku a že by s

autorským dielom vytvoreným žalobcom nakladal so súhlasom žalobcu na základe licenčnej zmluvy.
20.Zvykonanéhodokazovaniajezrejmé,žežalobcajenositeľomvšetkýchosobnostnýchamajetkových
práv k svojmu autorskému dielu, ktoré na základe svojej duševnej činnosti vytvoril sám. Súd sa
nestotožnil s názorom žalovaného, že logo vytvorené žalobcom nespĺňa zákonné znaky autorského
diela podľa zákona č. 35/1965 Zb. a podľa aktuálne platného zákona č. 185/2015 Z.z. z dôvodu

jeho rutinnosti, triviálnosti, jednoduchosti, neatraktívnosti a nedostatku individuálneho umeleckého a
tvorivého vkladu. Súd uvádza, že v logu, tak ako je vytvorené žalobcom ako autorom diela, je jasne
identifikovateľná prítomnosť posunu medzi myšlienkou na jednej strane a vyjadrením myšlienky na
druhej strane. Logo je spracované žalobcom tak, aby naplnilo predmet zmluvy o dielo, ktorá bola
uzatvorená s Antidopingovým

16
výborom SR a žalobcom. Logo bolo vytvorené pre Antidopingový výbor Slovenskej republiky, tak
aby jednoznačne a nezameniteľne vystihovalo predmet jeho činnosti, následne uvedené logo bolo
dlhodobo používané aj Antidopingovou agentúrou SR, ktorej do ukončenia pracovného pomeru bol
štatutárnym zástupcom žalobca. Oba subjekty logo používali na základe súhlasu žalobcu ako autora

diela bezodplatne.
Súd zároveň uvádza, že k autorskému dielu vytvoreného žalobcom existovala ochranná známka
Antidopingového výboru SR a bez dostatočnej jedinečnosti by toto logo nemohlo byť zapísané na Úrade
priemyselného vlastníctva SR ako ochranná známka.
Súd sa nestotožňuje v tomto kontexte s obranou žalovaného, že logo vytvorené žalobcom má minimálnu

mieru tvorivosti.
Súd v rámci vykonaného dokazovania vyhodnotil záver Analýzy a odborného vyjadrenia Trnavskej
univerzity v Trnave, Právnickej fakulty, Ústavu práva duševného vlastníctva a informačných technológií
zo dňa 12.05.2022 za nesúladný vo vzťahu k platnej právnej úprave, ako aj právnej úprave platnej v
čase uzatvorenia zmluvy o dielo, ako aj vo vzťahu k ďalším listinným dôkazom, ktoré boli súdu počas

vedenia konania doručené a to vo vzťahu k obsahu Právnej analýzy vypracovanej spoločnosťou LITA
dňa 20.07.2022 a vo vzťahu k obsahu písomného vyjadrenia vypracovaného doc., Ing. B. Jelenčíkom,
ArtD, Dip Mgmt., podpredsedom Slovenskej výtvarnej únie zo dňa 09.03.2023.
Súd síce uvádza zhodne s uvedenou analýzou vypracovanou Trnavskou univerzitou v Trnave (ďalej
analýza), že platná právna úprava, ako aj pôvodná právna úprava neupravovala osobitnú ochranu

autorských diel v podobe vytvorenia lôg, v ďalšom predmetná analýza pripúšťala, že podľa oboch
právnych predpisov je možné uvažovať o tom, že logo je spôsobilé ochrany, ak spĺňa pojmové znaky
autorského diela. Z analýzy vyplýva, že definícia autorského diela bola v autorskom zákone platnom
v roku 1965 sčasti formulovaná obdobne ako v autorskom zákone v roku 2015 a teda, že musí ísť ooblasť literatúry, vedy alebo umenia a zároveň musí ísť o výsledok tvorivej duševnej činnosti autora,
ktorý je vyjadrený v podobe vnímateľnej zmyslami. Jediný rozdiel v právnej úprave spočíva v tom, že
v texte pôvodného autorského zákona z roku 1965 nie je exaktne zakotvená požiadavka jedinečnosti.

Analýza sa zaoberala otázkou nakoľko takáto definícia autorského diela má vplyv na interpretáciu pojmu
autorského diela a ako je možné stanoviť hranicu medzi tým, čo sa za dielo považuje a čo naopak nie.
V tomto kontexte autori analýzy poukázali na výklad autorského zákona č. 35/1965 Zb. profesorom H.
I. a J. J.. Autori analýzy v zásade nevylúčili, že logo je potencionálnym predmetom autorskoprávnej
ochrany, a že ako také bude podľa všetkého spadať do oblasti umenia, prípadne literatúry.

Autori analýzy však konštatovali, že posudzované logo sa javí byť natoľko triviálne, že aj keď jeho
vizuálna stránka môže plniť parametre korporátneho prvku, nebude spadať do oblasti literatúry, umenia
ani vedy aspoň s minimálnym stupňom hodnoty. Autori analýzy však zároveň uviedli, že nespochybňujú
potencionálnu možnosť autorskoprávnej ochrany lôg vo všeobecnosti, či typov písma vo všeobecnosti.
Podľa autorov analýzy výsledok práce však
17

nesmie byť len rutinný a mechanický, hoc aj s estetickým vizuálnym výsledkom. Autori analýzy však
konštatovali, že v danom prípade nevznikli dôvodné pochybnosti, prečo by v danom prípade nemalo
ísť o výsledok práce fyzickej osoby, v tomto kontexte považovali tento parameter za splnený, no ďalej
uviedli, že vznik loga vyžaduje istú mieru práce, energie a investície v tom najširšom význame.
V tomto kontexte autori analýzy skúmali, či posudzovaná práca je tvorivej a zároveň aj duševnej povahy,

nakoľko ide o dva parametre, ktoré musia byť nevyhnutne naplnené, aby bol výsledkom predmet
autorskoprávnej ochrany. Pri skúmaní loga autori analýzy sa priklonili k názoru, že tento parameter nebol
naplnený. Autori analýzy uviedli, že vloženie textu do rámika s presahom jedného písmena v kurzíve
cez rámik samotný nijako neodráža osobnosť autora a nenapĺňa tak kritérium na vznik autorskoprávnej
ochrany. Autori analýzy uviedli, že v prípade predmetného loga ide o činnosť, kde je tvorivosť potlačená,

ak sú písmená A a D skratkou subjektu, slovo Slovakia je len označením príslušného územia, rámik je
typickým vizuálnym prvkom, do ktorého sa vkladá text alebo iné prvky a jedinou prácou bolo uloženie
písmen do rámika, pričom priestor na kreativitu je limitovaný na rozhodnutie, či budú písmena v rámiku,
alebo sa budú prekrývať a ktorý front písma sa zvolí. Podľa autorov analýzy nešlo zo strany žalobcu o
výsledok jeho tvorivej činnosti, v ktorom by prevládal tvorivý charakter, v tomto kontexte autori odkázali

na použitú literatúru.
Autori analýzy uviedli, že predmetné logo nie je autorskoprávne chránené a to najmä z dvoch dôvodov :
- zaradenie do kategórie literatúry, umenia alebo vedy je v danom prípade nenaplnené, čo čiastočne
súvisí s tým, že ide o firemné označenie; uvedené by sa dalo preklenúť, keby takýto prvok korporátnej
identity obsahoval umelecké prvky spĺňajúce kritériá na pojem dielo?

-predmetné logo nie je výsledkom, ktorý by bol zároveň tvorivej duševnej povahy vedúcej k vzniku
originálneho diela, ktoré by nieslo pečať osobnosti autora.
Autori analýzy uviedli, že logo považujú len za znázornenie informácie, tak ako to predpokladá
ustanovenie § 5 písm.a/ autorského zákona platného v roku 2015. V tomto kontexte autori analýzy
poukázali na platnú judikatúru ESD, podľa ktorej je dnes vždy potrebné posúdiť originálnosť tých častí,

ktoré poskytovali autorovi slobodu tvorivých rozhodnutí, do akej miery bol tento priestor aj využitý a či
tieto tvorivé rozhodnutia autora zanechali na jeho diele „osobitný odtlačok“, respektíve „tvorivú osobnú
stopu“. Dielo musí byť duševným výtvorom autora, ktorý odráža jeho osobnosť a ktorý je výrazom jeho
slobodných a tvorivých rozhodnutí. Autori analýzy nespochybnili, že aj v posudzovanom prípade možno
konštatovať, že zhotovenie predmetného loga si vyžadovalo určité schopnosti autora a úsilie, nie je to

však práca tvorivej a zároveň duševnej povahy, ktorá by - po odstránení objektívne determinovaných
prvkov - viedla k originalite ako k predpokladu autorskoprávnej ochrany.

18
Autormi právnej analýzy vypracovanej organizáciou kolektívnej správy LITA dňa 20.07.2022 je taktiež

v zhode so súdom a analýzou a odborným vyjadrením vypracovaným Trnavskou univerzitou v Trnave
uvedené, že znenie autorského zákona platného v roku 1965 a v roku 2015 neobsahujú osobitne
autorskoprávnu ochranu lôg.
Z právnej analýzy vypracovanej LITA však vyplýva, že rozhodujúcim pre posúdenie toho, či je predmetné
logo autorskoprávne chránené bude závisieť od naplnenia jednotlivých pojmových znakov diela, ktoré

sú zákonom stanovené. To, či predmetné logo je alebo nie je výsledkom tvorivej duševnej činnosti
autora, treba posúdiť vzhľadom na samotné znenie generálnej klauzuly § 2 ods. 1 autorského zákona
platného v roku 1965, ktorá definuje autorské dielo a v tomto kontexte teda neexistuje žiadna okolnosť,
ktorá by bránila označeniu predmetného loga ako diela z oblasti umenia. V právnej analýze je autormikonštatované, že logo, vzhľadom na platnú právnu úpravu z roku 1965, možno považovať za výtvarné
dielo. S odkazom na literatúru použitú pri spracovaní právnej analýzy vyplýva, že výtvarným dielom
je také dielo, v ktorom je tvorivá myšlienka autora vyjadrená tvarom alebo farbou. Výtvarným dielom

môže byť zároveň aj dielo v odbore grafiky, pričom autorskoprávne chránené môže byť za splnenia
podmienok generálnej klauzuly § 2 ods. 1 autorského zákona platného v roku 1965 aj dielo úžitkovej
grafiky, napríklad podniková značka. Autori právnej analýzy taktiež poukázali na znenie autorského
zákona platného v roku 2015, podľa ktorého je možné použiť dielo na propagačný, marketingový,
reklamný účel, alebo na účel korporátnej identity. Teda je zrejmé, že aj pokiaľ má dielo charakter

korporatívneho označenia, tak aj v zmysle súčasnej zákonnej úpravy ide nepochybne o dielo, ktoré
podlieha autorskoprávnej ochrane.
Autori v právnej analýze uviedli, že neexistuje dôvod na pochybnosť o skutočnosti, že by predmetné
logo nebolo výsledkom činnosti samotného autora - fyzickej osoby. Autori právnej analýzy s odkazom
na odbornú literatúru vo vzťahu k tvorivosti autora vychádzali z dvoch atribútov. Aby činnosť autora
diela bola považovaná za tvorivú, nemôže byť iba rutinná a mechanická a zároveň jej výsledok nemôže

byť kópiou či napodobeninou diela. V tomto kontexte podľa autorov právnej analýzy posudzované logo
je bezpochyby výsledkom činnosti, ktorá si vyžadovala zapojenie kreatívnej stránky jeho autora a nie
je len rutinná či mechanická. Autori právnej analýzy taktiež uviedli, že pri hodnotení toho, či dané logo
dosiahlo potrebnú mieru duševnej tvorivej činnosti alebo originality na to, aby mohlo byť považované
za autorskoprávne chránené dielo, bolo potrebné postupovať s osobitným ohľadom na charakter a

špecifiká takéhoto druhu diela, ktorým logo je. Autori právnej analýzy konštatovali, že pri logu je potrebné
posudzovať jeho kreatívny obsah a zmysel v tom, že určitým usporiadaním grafických prvkov a textu má
logo osobitným spôsobom prejaviť a zobraziť charakter, osobitosti, poslanie a/alebo názov spoločnosti,
ktorej má byť určené. Z výsledkov skúmaného loga usúdili autori právnej analýzy, že posudzované
logo v kontexte s vyššie uvedeným nepochybne spĺňa kritérium originality s dostatočnou mierou tvorivej

duševnej činnosti autora tak, aby išlo o autorskoprávne chránené dielo. Zároveň autori právnej analýzy
uviedli, že tvorivá duševná činnosť autora do značnej miery spočíva v tom, že kreatívnym spôsobom
usporadúval text a grafické objekty tak, aby osobitne reprezentovali korporátnu identitu, osobitosti a
názov danej spoločnosti, vo vzťahu ktorej logo
19

bolo vytvorené. Autori právnej analýzy v tomto kontexte uviedli, že z povahy veci je zrejmé, že samotnou
podstatou loga, ako súčasti korporátnej identity je to, že musí do určitej miery reflektovať názov a
charakter spoločnosti, inak by totiž ani nemohlo byť logom spoločnosti. Uvedené nemožno považovať
sa obmedzenie kreatívneho vkladu autora diela, ale len jeho špecifickú formu inherentne danú pre tento
špecifický druh diela.

Autori právnej analýzy LITA na rozdiel od autorov analýzy a odborného vyjadrenia vypracovaného
Trnavskou univerzitou v Trnave jednoznačne konštatovali, že logo vytvorené žalobcom je nesporne
vyjadrené v podobe, ktorá je zmyslami vnímateľná a nemožno mu uprieť autorskoprávnu ochranu v
zmysle platnej právnej úpravy v čase vzniku loga, ako aj v zmysle platnej právnej úpravy v roku 2015, aj
keď tieto právne úpravy logo ako predmet autorskoprávnej ochrany diel nezahŕňajú. V tomto kontexte

autori právnej analýzy poukázali aj na existenciu zmluvy o dielo a licenčnej zmluvy uzatvorených medzi
žalobcom a objednávateľom diela podľa zákona platného v roku 1965 a teda logo je autorskoprávne
chráneným dielom aj vzhľadom na obsah týchto právnych úkonov.
V súlade s obsahom uvedenej analýzy vypracovanej LITA je aj odborné stanovisko vypracované K. L. M.
E., G., Dip. Mgmt., podpredsedom Slovenskej výtvarnej únie, podľa ktorého dielo vytvorené žalobcom

možno označiť za logotyp, ktorý je považovaný za autorské dielo v oblasti úžitkového umenia, na ktorý
sa vzťahujú ustanovenia autorského zákona. Zároveň autor analýzy uviedol, že za logo je považované
jednak dielo, ktoré bolo autorom vyhotovené podľa nejakých propozícií, existuje naň objednávka, jednak
akýkoľvek grafický prvok, znak, značka, ktorú si organizácia zvolí za logotyp - za logo a používa ho so
súhlasom jeho autora.

Zároveň súd poukazuje na tú skutočnosť, že žalobca je ako autor, respektíve nositeľ práv zastupovaný
organizácioukolektívnejsprávyLITAod14.06.2004posúčasnosťazároveňžalobcanevylúčilkolektívnu
správu majetkových práv uvedenou spoločnosťou, čo nemá vplyv na to, že žalobca si samostatne môže
nároky v zmysle autorskoprávnej ochrany uplatniť ako autor sám v konaní. Autorské dielo žalobcu
je viazané zmluvou o vytvorení diela a je registrované ako autorské dielo v systéme autorskoprávnej

ochrany LITA.
21. Súd uvádza, že žalobca ako autor diela - loga „AD SLOVAKIA“ disponuje všetkými osobnostnými
a majetkovými právami vo vzťahu k svojmu dielu v zmysle platného autorského zákona, ako aj vzmysle autorského zákona platného v čase uzatvorenia Zmluvy o dielo, uzatvorenej dňa 15.4.1993, s
Antidopingovým výborom SR.
Na základe obsahu právnej analýzy vypracovanej OKS LITA a odborného stanoviska vypracovaného

doc.Ing.BranislavomJelenčíkom,ArtD.,Dip.Mgmt.,podpredsedomSlovenskejvýtvarnejúniejezrejmé,
že logo vytvorené žalobcom je potrebné jednoznačne vnímať ako autorské dielo, ktoré je výsledkom
tvorivej duševnej činnosti žalobcu ako autora diela. Súd žalobcovi, ako autorovi diela, poskytol súdnu
ochranu a žalobe na základe vykonaného dokazovania vyhovel. Ide o výhradné zákonné práva žalobcu
patriace mu ako pôvodcovi umeleckého diela, ktorý má ako jediný nárok na vyplatenie licenčnej odmeny

za použitie jeho diela subjektom na to oprávneným, resp. v prejednávanej veci žalobcovi vznikol
20
nároknavydaniebezdôvodnéhoobohateniavočižalovanému,ktorýdieložalobcupoužívalvrozhodnom
období bez právneho titulu.
Súd uvádza, že autorské práva znamenajú pre autora diela to, že žiaden subjekt nemôže používať
obsah tvorcu bez toho, aby za použitie diela autorovi nebola zaplatená licenčná odmena, ibaže sa autor

diela s oprávneným používateľom diela dohodol inak.
Súd v toto kontexte poukazuje na znenie ustanovenia § 2 ods. 1 zákona č. 35/1965 Zb. o literárnych,
vedeckých a umeleckých dielach (autorský zákon), platného a účinného ku dňu uzatvorenia zmluvy
o dielo medzi žalobcom a Antidopingovým výborom SR dňa 15.4.1993, podľa ktorého predmetom
autorského práva sú literárne, vedecké a umelecké diela, ktoré sú výsledkom tvorivej činnosti autora,

najmä slovesné, divadelné, hudobné, výtvarné diela, vrátane diel architektonického umenia a diel
úžitkového umenia, filmové, fotografické a kartografické diela. Za predmet ochrany sa považujú aj
programy počítačov, pokiaľ spĺňajú pojmové znaky diel podľa tohto zákona.
Žalobcovi podľa ustanovenia § 9 ods. 1 cit. zákona vzniklo autorské právo okamihom vytvorenia loga,
ktoré bolo žalobcom vytvorené a vyjadrené tak písmom a grafickým prvkom jednoznačne vo vnímateľnej

podobe. V tomto kontexte súd poukazuje aj na ustanovenia §9 ods.2 cit. zákona, podľa ktorého autorské
právo na dielo sa vzťahuje tak na celok diela, ako aj na jeho jednotlivé časti. Žalobca dielo vytvoril na
základe zmluvy o vytvorení diela uzatvorenej s objednávateľom diela podľa ustanovenia § 27 ods. 1
cit. a objednávateľovi diela udelil privolenie, aby objednávateľ dielo použil na účel vymedzený zmluvou.
Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalobca dielo vytvoril osobne a v dohodnutej lehote (§27 ods.

2 cit. zákona). Súd dodáva, že podľa ustanovenia § 33 ods. 1 cit. zákona autorské právo trvá, pokiaľ sa
ďalej neustanovuje inak, po dobu autorovho života a 50 rokov po jeho smrti, pri dielach spoluautorov a
pri spojených dielach vytvorených na účely používania v tomto spojení 50 rokov po smrti toho z nich,
ktorý ostatných prežil. Výhradne žalobcovi, ako autorovi diela, vzniklo podľa ustanovenia § 12 ods.1
cit. zákona právo na ochranu jeho autorstva, najmä na nedotknuteľnosť jeho diela. Iba žalobca podľa

uvedeného ustanovenia môže ako autor diela s dielom nakladať, najmä rozhodnúť o jeho uverejnení
a udeliť privolenie na jeho použitie.
Súd zároveň poukazuje vo vzťahu k námietke žalovaného, že logo vytvorené žalobcom nenapĺňa znaky
autorského diela, keďže podľa vyjadrenia žalovaného, logo je triviálne a neatraktívne na obsah definície
diela v zmysle ustanovenia §3 ods. 1 autorského zákona č. 185/2015 Z.z., podľa ktorého predmetom

autorského práva je dielo z oblasti literatúry, umenia alebo vedy, ktoré je jedinečným výsledkom tvorivej
duševnej činnosti autora vnímateľným zmyslami, bez ohľadu na jeho podobu, obsah, kvalitu, účel, formu
jeho vyjadrenia alebo mieru jeho dokončenia. Teda to, že logo je vytvorené žalobcom, podľa názoru
žalovaného v podobe triviálnej a neatraktívnej, nevylučuje jeho autorskoprávnu ochranu podľa platnej
právnej úpravy a ani podľa predchádzajúcej právnej úpravy, ktorá obsahovala len jednoduchšiu definíciu

diela podliehajúceho autorskoprávnej ochrane.
21
Jednoduchosť prevedenia diela neznamená, že nie je autorským dielom vytvoreným kreatívnou
duševnou činnosťou autora.
Žalobcovi podľa ustanovenia § 13 ods.1 cit. zákona pri každom použití diela patrí ako autorovi autorská

odmena.
V zmysle platnej právnej úpravy žalobca, ako autor diela, sa nevzdal majetkových práv k vytvorenému
dielu a to, že žalobca poskytol súhlas na používanie diela Antidopingovému výboru SR a Antidopingovej
agentúre SR, IČO: 42137292, bez vyplatenia licenčnej odmeny neznamená, že by sa vzdal majetkových
nárokov za používanie tohto diela v zmysle aktuálne platnej právnej úpravy, ako aj v zmysle platnej

právnej úpravy v čase uzatvorenia zmluvy o dielo a preberacieho protokolu. To, že oba subjekty autorské
dielo vytvorené žalobcom používali bez vyplatenia licenčnej odmeny žalobcovi neznamená, že tento
nárok si žalobca aktuálne nemôže uplatniť voči žalovanému, ktorý zjavne dielo žalobcu za rozhodné
obdobie užíval, tak ako súd už uviedol, bez právneho titulu.Žalovaný v konaní rozporoval, že žalobca si nárok uplatňuje v rozpore s dobrými mravmi, čo súd
vyhodnotil ako nedôvodnú obranu vzhľadom ku skutočnosti, že každému autorovi diela patrí zo zákona
licenčná odmena a subjekt, ktorý autorské dielo autora užíva, je povinný za používanie autorského diela

autorovi vyplatiť licenčnú odmenu, ibaže by dohoda medzi autorom diela a užívateľom diela umožňovala
používateľovi diela toto dielo užívať bezplatne.
Žalovaný v konaní taktiež namietol, že žalobca si žalobou uplatnil nárok v žalovanej výške, ktorú
považoval za neprimeranú, no súdu nepredložil žiadne dôkazy, respektíve nepožiadal súd o vykonanie
takých dôkazov, na základe ktorých by súd mohol jeho obranu vo vzťahu k výške uplatneného

nároku žalobou posúdiť ako dôvodnú a uplatnený nárok žalobcom by mohol na základe vykonaného
dokazovania korigovať.
Žalobca si nárok na zaplatenie žalovanej sumy ustálil tak, že ju vyčíslil ako paušálnu náhradu za 1 rok vo
výške 4 450 €. Pri ustálení výšky uplatneného nároku žalobca postupoval v zmysle bodu 2/ uvedeného
v Zmluve o dielo uzatvorenej medzi žalobcom ako autorom diela a Antidopingovým výborom Slovenskej
republiky, pre ktorý subjekt dielo bolo žalobcom vytvorené. V zmysle uvedeného bodu sa Antidopingový

výbor Slovenskej republiky zaviazal zaplatiť žalobcovi, ako autorovi, odmenu za vytvorenie grafického
diela, ako aj za udelenie licencie na vyhotovenie rozmnoženiny originálu grafického diela a to pri
každom jeho použití a pri všetkých formách zverejnenia vo výške 5% z úhrnu vykonaných platieb za
DTP, polygrafické a iné súvisiace služby. Žalobca pri ustálení výšky uplatneného nároku vychádzal tak z
vyššie uvedeného bodu 2/ zmluvy, ako aj z predpokladu minimálnej sumy úhrad nákladov na materiál a

služby objednávateľa diela, ako to bolo do roku 2014 - v čase kedy bol žalobca riaditeľom Antidopingovej
agentúry SR.
Súd žalovaného zaviazal na vyplatenie žalovanej licenčnej odmeny v žalovanej sume 9 800 € titulom
vydania bezdôvodného obohatenia, keďže žalovaný toto dielo vytvorené žalobcom užíval bez právneho
titulu za rozhodné obdobie. Súd žalobe vyhovel v zmysle citovaných

22
ustanovení Občianskeho zákonníka, Autorského zákona, keďže súd má za to, že žaloba bola podaná
jednoznačne dôvodne a žalobcovi, ako autorovi diela, patrí licenčná odmena za používanie diela
žalovaným, ktorý dielo žalobcu užíval, tak ako súd už uviedol, bez právneho titulu.
22. Žalovaný bol žalobcom opakovane vyzvaný pred podaním žaloby na zaplatenie licenčnej odmeny.

Žalovaný sa s peňažným plnením dostal do omeškania, preto ho súd zaviazal na zaplatenie 5 % ročného
úroku zo žalovanej sumy od 31.11.2017 do zaplatenia.
Súd žalobu v časti príslušenstva prevyšujúceho 5% ročný úrok z omeškania zo žalovanej istiny zamietol,
keďže v čase ustáleného omeškania žalovaným so zaplatením peňažného nároku bolo možné súdom
žalobcovi priznať len 5% ročný úrok z omeškania z priznaného peňažného plnenia, zaplatenia ktorého

sa žalobca domáhal žalobou. Žalobca žalobou žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie 6%
ročného úroku z omeškania z uplatneného peňažného nároku.
Súd ustálil výšku priznaného ročného úroku z omeškania z priznanej istiny ku dňu omeškania
žalovaného s vydaním bezdôvodného obohatenia sa v prospech žalobcu v zmysle citovaného
ustanovenia § 517 Občianskeho zákonníka, ako aj podľa ustanovenia § 3 nariadenia vlády č. 87/1995

Z.z., podľa ktorého výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky 2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného
dlhu.
23. Podľa ustanovenia § 218 ods.1 CSP obsah rozhodnutia vo veci samej vysloví súd vo výroku
rozsudku. Vo výroku súd rozhodne tiež o nároku na náhradu trov konania, ak sa o ňom nerozhoduje

samostatne.
Podľa ustanovenia § 255 ods.1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci.
Podľa ustanovenia § 262 ods.1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Podľa ustanovenia §262 ods.2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.
24. Súd priznal žalobcovi vo vzťahu k žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu sto
percent z dôvodu, že v konaní mal žalobca vo vzťahu k uplatnenej istine plný úspech. O výške náhrady

trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestskom súde
Bratislava IV, písomne v dvoch vyhoveniach. V odvolaní sa

23
poprivšeobecnýchnáležitostiachpodaniauvedie,protiktorémurozhodnutiusmeruje,vakomrozsahusa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh)/ § 363 CSP/.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania/§ 364 CSP/.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci/ § 365 ods.1
CSP/.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej /§ 365 ods.2 CSP/.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania/§ 365 ods.3 CSP/.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

24

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie/ § 366 CSP/.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie.