Rozsudok – Ostatné ,
Odmietajúce odvolanie Judgement was issued on Thursday, April 30, 2025

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 10C/74/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5622203407
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Uličná

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2025:5622203407.14

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš sudkyňou JUDr. Evou Uličnou v právnej veci žalobkyne A. A. B., nar. XX.

X.XXXX,trvalebytomC.D.,protižalovaným:1)A.A.E.,nar.X.X.XXXX,trvalebytomF.A.,E.XXXX/XX,
2) G. H. I., nar. X. X. XXXX, trvale bytom F. A., J. X. XXXX XXXX/XX a 3) H. A., nar. XX. XX. XXXX, trvale
bytom K., L. XXXX/XX, všetky žalované zastúpené Mgr. Samuelom Dorociakom, advokátom so sídlom
Liptovský Mikuláš, ul. 1. mája 697/26, v spore o odstránenie presahujúcich konárov a presahujúcich
častí stavieb, zabránenie padania vecí zo striech a zabránenie stekania vody na pozemok, takto

r o z h o d o l :

Konanie o uloženie povinnosti odstrániť konáre ihličnatého stromu nachádzajúceho sa na pozemku
parcela číslo KN-C 517, zapísaného na liste vlastníctva číslo XX, katastrálne územie F. M., presahujúce

na pozemok parcela číslo KN-C 516, zapísaný na liste vlastníctva číslo XXXX, katastrálne územie F.
M. a konanie o uloženie povinnosti zabezpečiť odvádzanie vody odkvapovou rúrou z rodinného domu
súpisné číslo XXX postaveného na pozemku parcela číslo KN-C 517, zapísaného na liste vlastníctva
číslo XX, katastrálne územie F. M. tak, aby nedochádzalo k jej odvodu na pozemok zapísaný ako parcela
číslo KN-C 516, zapísaný na liste vlastníctva číslo XXXX, katastrálne územie F. M., sa zastavuje.

Vo zvyšnej časti sa žaloba zamieta.

Žalobkyni sa priznáva voči žalovaným 1), 2) a 3), spoločne a nerozdielne, nárok na náhradu trov konania
v časti, v ktorej bolo konanie o uloženie povinnosti odstrániť konáre ihličnatého stromu nachádzajúceho
sa na pozemku parcela číslo KN-C 517, zastavené, v plnom rozsahu.

Žalovanej 1), žalovanej 2) a žalovanej 3) sa priznáva voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania
v časti, v ktorej bolo konanie o uloženie povinnosti zabezpečiť odvádzanie vody odkvapovou rúrou
z rodinného domu súpisné číslo XXX postaveného na pozemku parcela číslo KN-C 517 tak, aby

nedochádzalo k jej odvodu na pozemok zapísaný ako parcela číslo KN-C 516, zastavené a v časti,
v ktorej bola žaloba vo zvyšnej časti zamietnutá, v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou, doručenou Okresnému súdu Liptovský Mikuláš dňa 22. 11. 2022, v spojení s jej doplneniami
zo dňa 4. 1. 2023 a 7. 2. 2023, sa žalobkyňa domáhala voči žalovaným, spoločne a nerozdielne, uloženia
povinností odstrániť konáre ihličnatého stromu nachádzajúceho sa na pozemku parcela číslo KN-C
517, v katastrálnom území F. M., zapísanom na liste vlastníctva číslo XX, presahujúce na pozemok
zapísaný ako parcela číslo KN-C 516, nachádzajúci sa v katastrálnom území F. M., zapísaný na liste

vlastníctva číslo XXXX, odstrániť všetky časti stavieb postavených na pozemku parcela číslo KN-C
517, v katastrálnom území F. M., zapísanom na liste vlastníctva číslo XX, presahujúce na pozemok
zapísaný ako parcela číslo KN-C 516, nachádzajúci sa v katastrálnom území F. M., zapísaný na
liste vlastníctva číslo XXXX, zabrániť padaniu snehu, vody, škridiel a akéhokoľvek iného materiálu zostavieb nachádzajúcich sa na hranici pozemku parcela číslo KN-C 517, v katastrálnom území F. M.,
zapísanom na liste vlastníctva číslo XX a pozemku parcela číslo KN-C 516, v katastrálnom území F. M.,
zapísanom na liste vlastníctva číslo XXXX na pozemok parcela číslo KN-C 516 a zabrániť stekaniu vody

z odkvapovej rúry rodinného domu súpisné číslo XXX postaveného na pozemku parcela číslo KN-C 517
vkatastrálnomúzemíF.M.,zapísanéhonalistevlastníctvačísloXXnapozemokparcelačísloKN-C516,
v katastrálnom území F. M., zapísaný na liste vlastníctva číslo XXXX. V žalobe uviedla, že pri obhliadke
jej pozemku zapísaného ako parcela číslo KN-C 516 zistila, že konáre ihličnatého stromu vysadeného
na pozemku parcela číslo KN-C 517 značne presahujú na jej pozemok, tienia a vytvárajú odpad, a to

viac ako 3 metre. Taktiež zistila, že dve stavby (búdy) žalovaných postavené na hraničnej línii pozemkov
parcela číslo KN-C 516 a 517 sa nachádzajú na jej pozemku časťou striech, pričom strechy sú sklonom
smerované k jej pozemku, dochádza k padaniu snehu, vody a iného materiálu priamo na jej pozemok.
Z uvedených nehnuteľností vyčnievajú ostré kovové časti, ktoré sú nebezpečné z dôvodu poranenia.
Odkvapová rúra rodinného domu žalovaných je zvedená na šikmú strechu jednej z búd a voda steká
priamo na jej pozemok. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalované listom zo dňa 8. 3. 2021 žiadala

o nápravu. Žalované však jej výzvu ignorovali a nápravu nevykonali. V snahe pokojne riešiť susedský
spor sa v marci 2022 obrátila na Obec Liptovský Ján s podnetom proti zrejmému zásahu do pokojného
stavu. Obec zostala nečinná, odmietla spor riešiť a doporučila jej obrátiť sa na súd.

2. Žalované vo vyjadrení ku podanej žalobe, doručenom súdu dňa 15. 3. 2024, uviedli, že ihličnatý strom

bol zasadený ešte ich rodičmi a postupom času narástol. V roku 2020 požiadali o povolenie výrubu,
avšak orgán ochrany prírody nesúhlasil, keďže na to nebol zákonný dôvod. Spodné konáre stromu boli
odstránené, aby nepoškodzovali oplotenie a preslnili pozemok okolo stromu. Podľa ich názoru, strom
neznehodnocuje a neznemožňuje užívanie susedného pozemku, na ktorom sa nenachádza nič, nie je
zabezpečená ani jeho riadna údržba. V roku 1965 ich rodičia postavili hospodársku budovu za účelom

chovu hospodárskych zvierat a uskladnenia náradia, na základe ústnej dohody s otcovým bratrancom,
vtedajším majiteľom pozemku parcela číslo KN-C 516, ktorý v čase výstavby nemal žiadne pripomienky
a súhlasil s postavením stavby. Pri kúpe pozemku si nový vlastník musel byť vedomý danej situácie,
ktoré vznikla v minulosti, preto nie je dôvod požadovať odstránenie časti stavieb. Odstránením rín
a odkvapových rúr došlo k znehodnoteniu stavby. Uviedli, že dňa 22. 1. 2021 došlo následkom mrazov

k odtrhnutiu odkvapovej rúry z rodinného domu. Bolo to v čase pandémie, boli zatvorené obchody
a sklady, preto nebolo možné zakúpiť materiál na opravu. Opravu riešili ako núdzový stav z materiálu,
ktorý mali k dispozícii. Ihneď po uvoľnení epidemiologických opatrení a otvorení obchodov 24. 5. 2021
núdzové riešenie odstránili a v súčasnej dobe je odkvapová rúra vyvedená na ich pozemok, keďže
dažďovú vodu využívajú na polievanie kvetov. Proti padaniu snehu zo strechy osadili certifikované

snehové zábrany v máji 2021. Poukázali na to, že pri kontrole hraníc pozemkov parcely číslo KN-C 516
a 517 zo strany žalobkyne satelitným meraním sa zistilo, že hranica medzi pozemkami je posledných
20 m vychýlená, a to 1 cm na 1 m. Pre udržanie dobrých susedských vzťahov na vlastné náklady
odstránili starý plot a osadili nový, ktorý posunuli o 20 cm do ich pozemku. Pri tejto príležitosti odstránili
aj kovové časti na hospodárskej budove. Uviedli, že pozemok žalobkyne je neudržiavaný, nekosený,

plný železných predmetov a skál a rôznych kríkov, ktoré poškodzujú ich plot. V čase vegetácie tráva
rastie až do výšky 1,8 m a vytvára alergény, pre ktoré museli obmedziť pobyt v záhrade, šíri sa odtiaľ
hnilobný zápach.

3. Žalobkyňa vo vyjadrení ku vyjadreniu žalovaných (replike) uviedla, že strom, ktorý zasahuje do jej

pozemku, obmedzuje výkon jej práva a presahujúce konáre sú spôsobilé spôsobiť jej škodu. Prejazd
ťažkej techniky je značne obmedzený a ťažký mechanizmus vykonávajúci geometrický vrt v auguste
2023 sa neustále o konáre stromu zachytával. Poukázala na to, že vyrúbať strom nežiadala. Domáha
sa len uloženia povinnosti zdržať sa konania, ktoré nad mieru primeranú pomerom porušuje jej práva
a obmedzuje ju vo výkone práv a žiada ochranu proti hroziacej škode na zdraví a majetku. Uviedla,

že pokiaľ žalované mali v minulosti voči nej konkrétnu žiadosť o výrub drevín, v roku 2020 požiadala
príslušné orgány o súhlas a dreviny boli v roku 2021 vyrúbané. Žalované požiadala o vyriešenie sporu,
zostali však nečinné a neodpovedali jej, preto bolo nutné brániť sa pred ich konaním v súdnom spore.
Poukázala tiež na to, že tehly strechy sa postupne rozpadávajú a padajú na jej pozemok, ako aj na osoby
na ňom sa nachádzajúce a existuje hrozba zdravia. Tvrdila, že žalované zavádzajú v tom, že odkvapová

rúra bola demontovaná a novo namontovaná od januára 2021 do augusta 2022, že kovové časti boli
odstránené 22. 5. 2021 a snežné zábrany namontované dňa 25. 5. 2021. Z fotografií, ktoré zaslala súdu,
vyplývajú iné skutočnosti. K úpravám došlo až po podaní žaloby, a to nedovoleným a neoznámenýmvstupom na jej pozemok. Poprela tvrdenie žalovaných, že by sa na jej pozemku mali nachádzať kamene
a železný materiál.

4. Žalované vo vyjadrení ku vyjadreniu žalobkyne (duplike) uviedli, že pracovaný stroj zabezpečujúcu
vrt mal dostatok priestoru na prejazd. Poukázali na to, že pri zrezaní stromu na jednej strane by došlo
k zmene ťažiska a silný vietor by vyvrátil strom rovno na ich dom. Keďže pri realizovaní oplotenia
a odstránení železa urobili rezervu 20 cm z ich pozemku, nemuseli vstupovať na pozemok žalobkyne.
Oprava odkvapu a inštalovanie zábran boli prevedené bez vstupu na pozemok žalobkyne.

5. Podaním zo dňa 5. 5. 2024 vzala žalobkyňa podanú žalobu v časti zabezpečenia odvádzania vody
odkvapovou rúrou z rodinného domu súpisné číslo XXX tak, aby nedochádzalo k jej odvodu na pozemok
zapísaný ako parcela číslo KN-C 516, späť z dôvodu, že z vyjadrenia žalovaných, ktoré jej bolo doručené
v marci 2024 sa dozvedela o čiastočnom splnení povinnosti žalovanými.

6. Podaním zo dňa 15. 3. 2025 vzala žalobkyňa žalobu späť v časti, ktorou sa domáhala odstránenia
konárov ihličnatého stromu zasahujúcich na jej pozemok, keďže žalované v období od 5. 2. 2025 do 14.
3.2025vykonaliopatrenia,vdôsledkuktorýchkonáreihličnatéhostromuužnepresahujúnajejpozemok.

7. Vo vyjadrení zo dňa 15. 3. 2025 žalobkyňa uviedla, že v priebehu rokov 2024 a 2025 sa dva razy

počas bežnej obhliadky svojej nehnuteľnosti dozvedela o čiastočných splneniach povinností žalovaných
v zmysle žalobného návrhu bez toho, aby ju žalované o týchto skutočnostiach informovali, rovnako ako
súd. Vykonaním náprav žalované de iure uznali jej nárok v dvoch bodoch žalobného návrhu a tým uznali
aj svoju povinnosť.

8. Dňa 7. 4. 2025 súd vyzval žalobkyňu, aby, v súlade s konštatovaním uvedeným v určení sporných
a nesporných skutkových tvrdení v zápisnici z pojednávania zo dňa 2. 4. 2025, upravila označenie
nehnuteľností v návrhu výroku súdneho rozhodnutia tak, aby bolo v súlade s aktuálnym zápisom
v katastri nehnuteľností. Žalobkyni bola uvedená výzva doručená dňa 22. 4. 2025. Žalobkyňa označenie
nehnuteľností v súlade so zápisom v katastri nehnuteľností neopravila.

9. Splnomocnená zástupkyňa žalobkyne pred otvorením pojednávania dňa 5. 2. 2025 uviedla, že na
pozemku žalovaných sa nachádzajú dve stavby, ktoré nie sú zakreslené. Jedná sa o nepovolené
stavby. Stavby sú murované, jedna má plochú strechu a druhá strechu sedlovú. Do pozemku žalobkyne
zasahuje časť strechy zo stavby so sedlovou strechou. Opatrenia proti padaniu snehu a škridiel zo

stavieb navrhla uložiť vo vzťahu ku stavbe so sedlovou strechou. Poukázala na to, že na streche boli
pôvodne ríne, avšak tieto boli odstránené. Snehové zábrany, podľa jej názoru, nie sú postačujúce. Na
pozemok žalobkyne padá dažďová voda, čo môže spôsobiť škodu.

10. Advokát žalovaných na pojednávaní uviedol, že podanú žalobu považuje za nedôvodnú v plnom

rozsahu. Vo vzťahu k vykonaniu opatrení smerujúcich k odstráneniu častí stavieb uviedol, že žalobkyňa
nepreukázala dôvodnosť nároku. Z listinných dôkazov, najmä z geometrického plánu vyplýva, že
žiadne časti stavieb v podielovom spoluvlastníctve žalovaných nepresahujú na pozemok žalobkyne.
Z geometrického plánu zreteľne vyplýva, že medzi hranicou pozemku žalobkyne a jednotlivými stavbami
je značná priestorová medzera. Poukázal tiež na to, že v žalobnom návrhu je uvedené chybne číslo

parcely, z ktorej sa žalobkyňa domáha odstránenia stavieb, keďže parcela číslo KN-C 517 už aktuálne
neexistuje a boli z nej vytvorené geometrickým plánom nové parcely, aktuálne sa jedná o parcelu číslo
KN-C 517/3. Navrhovaný žalobný návrh je preto neurčitý a nevykonateľný. Vo vzťahu k žalobnému
návrhu číslo 2, ktorým sa žalobkyňa domáhala zabezpečenia strechy tak, aby nedochádzalo k padaniu
snehu, vody, škridiel a iného materiálu uviedol, že z návrhu nie je zrejmé, akého nároku sa žalobkyňa

domáha, teda či zdržania sa zásahov do vlastníckeho práva alebo o uloženia vykonania vhodných
a primeraných opatrení na odvrátenie škody. Žalobkyňa sa domáha, aby žalované vykonali konkrétne
pozitívne úkony, ktoré by mali spočívať v stavebných úpravách alebo technických úpravách, teda
domáha sa konkrétneho plnenia. Jedná sa teda o žalobu podľa § 417 ods. 2 Občianskeho zákonníka,
pričomvtomtoprípadejepotrebnépreukázaťvážneohrozeniežalobcualebojehomajetku.Podmienkou

pre vyhovenie žalobe v zmysle § 417 ods. 2 Občianskeho zákonníka je existencia hrozby vážnej škody.
Žalobkyňou uplatnený návrh nemožno posudzovať ako návrh uplatnený v súlade s ustanovením § 127
Občianskeho zákonníka. Za nedôvodne uplatnené považoval aj návrhy na odstránenie odvodových rúr
a na odstránenie presahujúcich konárov stromu. Uviedol, že žalované v marci 2025 úplne vypílili celýstrom. Poukázal na to, že žalobkyňa nepreukázala, že by zo strechy stavby vo vlastníctve žalovaných
prenikal sneh, resp. dážď, resp. iné predmety na jej pozemok. Pokiaľ aj žalované urobili nejaké
opatrenia, bolo to z dôvodu, že žalobkyňa ich dlhodobo obťažuje svojimi podaniami a chceli s ňou

mať pokoj. Uviedol, že žalované nedisponujú príjmovými pokladničnými dokladmi preukazujúcimi nákup
jednotlivých vecí pre účely odstránenia kovových častí, vybudovanie rín a snehových zábran. Už v máji
2021 však boli odtokové rúry vyvedené na pozemok žalovaných a v auguste došlo len k nahradeniu
plechovýchrúrrúramiplastovými.Vzáverečnejrečiuviedol,žezpredloženýchlistinnýchdôkazov,najmä
čestného vyhlásenia vyplýva, že opatrenia boli vykonané zo strany žalovaných ešte v roku 2021, t. j.

pred podaním žaloby na súd. Z fotografie z 22. 1. 2021 vyplýva, že takto bola osadená rúra už v tom čase
a že bola zvedená na pozemok žalovaných. Rúra bola následne opravovaná opakovane v roku 2021.
Žalobkyňa nepreukázala, že by ostré kovové časti zo stavieb žalovaných presahovali na jej pozemok.
Z čestného prehlásenia pána A. vyplynulo, že uvedené časti boli odstránené pred podaním žaloby.
Navrhol podanú žalobu zamietnuť a priznať nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

11. V súlade so zákonným ustanovením § 180 Civilného sporového poriadku súd rozhodol, že vykoná
pojednávanie dňa 2. 4. 2025 a dňa 30. 4. 2025 v neprítomnosti žalobkyne. Žalobkyni bolo predvolanie
na pojednávanie dňa 2. 4. 2025 doručené dňa 28. 2. 2025, teda mala zachovanú prípravnú lehotu na
pojednávania v zmysle zákonného ustanovenia § 178 ods. 2 Civilného sporového poriadku. Žalobkyňa
doručila súdu dňa 7. 3. 2025 mailovou formou žiadosť o odročenie pojednávania z dôvodu, že

podala podnety na Komoru geodetov a kartografov SR, krajský pamiatkový úrad, obec a stavebný
úrad Liptovský Ján a finančný úrad SR o zaslanie vyjadrení, resp. vybavenia podnetov týkajúcich
sa predmetných stavieb postavených na línii pozemkov. Dňa 10. 3. 2025 súd vyzval žalobkyňu na
predloženie listinných dôkazov, preukazujúcich ňou tvrdený dôvod odročenia pojednávania. Výzva bola
žalobkyni doručená mailom dňa 20. 3. 2025 a poštou dňa 31. 3. 2025. Žalobkyňa súdu vo vyjadrení k

uvedenej výzve zo dňa 23. 3. 2025 oznámila, že v žiadosti na odročenie pojednávania jasným spôsobom
uviedla dôvody, pre ktoré sa má odročiť. Poukázala na to, že stavby, o ktoré vo veci ide, presahujú na jej
pozemok a žalované sa toho času pokúšajú stavby legalizovať formou návrhu na zápis stavby. Uviedla,
že vo svojom návrhu uviedla objektívne dôvody a žiadala, aby ich súd akceptoval. Listinné dôkazy, na
ktoré poukázala v žiadosti o odročenie pojednávania, ku vyjadreniu nepriložila. Dňa 26. 3. 2025 súd (aj

mailovou formou pre krátkosť času) oznámil žalobkyni, že dôvody pre odročenie pojednávania, uvedené
vjejžiadostizodňa25.2.2025,doplnenejpodanímzodňa23.3.2025,nevyhodnotilakodôležitédôvody
pre odročenie pojednávania a pojednávanie nariadené na deň 2. 4. 2025 vykoná. Žalobkyňa podaním
zo dňa 15. 3. 2025, doručeným súdu dňa 26. 3. 2025, ospravedlnila svoju neúčasť na pojednávaní
nariadenom na 2. 4. 2025 a žiadala, aby súd rozhodol v jej neprítomnosti. Odhliadnuc od skutočnosti,

že žalobkyňa po tom, ako žiadala pojednávanie odročiť, oznámila súdu, že súhlasí s vykonaním
pojednávania v jej neprítomnosti a súčasne opätovne (podaním z totožného dňa, ktorým súhlasila
s vykonaním pojednávania v neprítomnosti) tvrdila dôvodnosť odročenia pojednávania, nepreukázala
existenciu dôležitých dôvodov odročenia pojednávania. Žalobkyňa ako dôvody odročenia pojednávania
uviedla podanie podnetov na rôzne orgány a inštitúcie. Žalobkyňa však nielenže nešpecifikovala

a nekonkretizovala, aké skutočnosti (vo vzťahu k predmetu konania) majú byť uvedenými listinnými
dôkazmi preukázané (teda aký vecný súvis má podanie uvedených žiadostí s konaním), ale uvedené
listinné dôkazy, a to ani napriek výzve súdu, ani len nepredložila. Pojednávanie nariadené na deň 30. 4.
2025súdvykonalvneprítomnostižalobkyne,ktorásvojuneúčasťnapojednávaníospravedlnilazdôvodu
starostlivosti o maloleté dieťa a súhlasila s vykonaním pojednávania v jej neprítomnosti.

12. Z listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou súdneho spisu, mal súd preukázaný nasledovný skutkový
stav:

13. Žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou pozemku zapísaného ako parcela číslo KN-C 516, druh pozemku

záhrada, o výmere 991 m2, nachádzajúceho sa v katastrálnom území F. M., zapísaného v katastri
nehnuteľností Okresného úradu Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor, na liste vlastníctve číslo 1069.

14. Žalované sú podielovými spoluvlastníčkami, a to každá v spoluvlastníckom podiele 1/3-ina,
nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území F. M., zapísaných v katastri nehnuteľností

Okresného úradu Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor, na liste vlastníctva číslo XX, a to pozemkov
parcely čísla KN-C 517/1, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 107 m2, parcela číslo
KN-C 517/2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 212 m2, parcela číslo KN-C 517/3,
druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 33 m2, parcela číslo KN-C 518/2, druh pozemkuzáhrada, o výmere 675 m2, parcela číslo KN-C 519, druh pozemku trvalý trávny porast, o výmere 167
m2 a parcela číslo KN-C 520, druh pozemku trvalý trávny porast, o výmere 406 m2 ako aj stavby
maštale bez súpisného čísla postavenej na pozemku parcela číslo KN-C 517/3 a stavby rodinného domu

so súpisným číslom XXX postavenej na pozemku parcela číslo KN-C 517. V čase podania žaloby na
súd boli pozemky aktuálne zapísané ako parcely čísla KN-C 517/1, 517/2 a 517/3 zapísané ako jeden
pozemok, a to parcela číslo KN-C 517 o výmere 352 m2. Geometrickým plánom zo dňa 20. 3. 2022, číslo
44026595-45/2022, vyhotoveným obchodnou spoločnosťou GEODET-KA, s.r.o., zapísaným do katastra
nehnuteľností pod Z-333/2025 – 48/2025, bol pozemok zapísaný ako parcela číslo KN-C 517 rozdelený

na pozemky parcela číslo KN-C 517/1, 517/2 a 517/3. V čase podania žaloby stavba maštale nebola
na liste vlastníctva zapísaná.

15. Žalobkyňa vyzvala výzvou (bez uvedenia dátumu jej vyhotovenia) žalované na odstránenie všetkých
presahujúcich konárov z ihličnatého stromu presahujúcich na jej pozemok, odstránenie časti striech
a stavieb z jej pozemku a zabezpečenie striech tak, aby nedochádzalo k padaniu snehu a vody,

odstráneniu kovových častí na stene vyčnievajúcich z búdy, kompletné odstránenie oplotenia z jej
pozemku, odstránenia odtoku z odkvapovej rúry.
16. Obec Liptovský Ján dňa 27. 5. 2022 žalobkyni oznámila, že obdržala list, ktorým žiada o zjednanie
nápravy u vlastníkov rodinného domu číslo XXX a jeho príslušenstva, spočívajúcej v odstránení konárov
stromov presahujúcich na jej pozemok a presahu dvoch stavieb do jej pozemku. Doporučila žalobkyni

obrátiť sa na súd.

17. Obchodná spoločnosť Polygon GEO s.r.o. vyhotovila dňa 22. 8. 2020 vytyčovací náčrt na vytýčenie
hranice medzi pozemkami parcely čísla KN-C 516 a 517, 518/2, 515 a 3726. V protokole o vytýčení
hranice pozemku zo dňa 21. 8. 2020 je uvedené, že bola vytýčená hranica medzi pozemkami KN-C 516

s hranicami susedných parciel KN-C 515, KN-C 518/2, KN-C 517 a KN-E 1111/502 v katastrálnom území
F. M., pričom uvedeného vytýčenia hraníc sa zúčastnili aj žalobkyňa a žalovaná 3). Vo vytyčovacom
náčrtejezakreslenástavbarodinnéhodomunapozemkuparcelačísloKN-C517ataktiež ďalšiastavba,
ktorá je vzdialená od pozemku parcela číslo KN-C 516, t. j. nie je postavená na hranici pozemkov parcela
číslo KN-C 517 a KN-C 516.

18. N. A. v čestnom vyhlásení zo dňa 6. 4. 2025 uviedol, že v mesiaci január 2021 došlo následkom
mrazov k odtrhnutiu časti strešného zvodu na stavbe v F. M., ktorú vlastnia. Bolo to v dobe pandemických
opatrení,bolizatvorenévšetkypredajne.Následkomodtrhnutiačastistrešnéhozvoduzačalozamokanie
steny celého rohu domu s následkom poškodenia omietky. Preto pristúpili k provizórnemu riešeniu, keď

z opotrebovaných zbytkov strešných zvodov poskladali potrubie tak, ako to bolo možné. Po uvoľnení
pandemických opatrení kúpili poškodené časti potrubia a nainštalovali ich. Vodu zo strechy zachytávajú
do plastových sudov a potom používajú na zalievanie už 20 rokov. Aby eliminovali v budúcnosti problémy
s plechovými potrubiami, v auguste 2022 vymenili plechové potrubia za plastové. Plechové časti kúpili
v apríli 2021 v klampiarstve Dollis na Ondrašovskej ulici, plastové v predajni Woodcote v auguste 2022.

Montáž strešných zábran na streche uskutočnili v máji 2021. V rovnakom čase odstránili presahujúce
kovové časti domu. Všetky uvedené práce vykonávali svojpomocne.

19. Znaleckým posudkom číslo 23/2001, vyhotoveným O. A. L., bola určená cena rodinného domu
súpisné číslo XXX na pozemku parcela číslo 517 s príslušenstvom, cena maštale na pozemku parcela

číslo 517 a cena pozemkov zapísaných ako parcely čísla 517, 518/2, 519 a 520 v katastrálnom území
F. M..

20. Súd sa oboznámil aj s fotodokumentáciou predloženou stranami sporu ako aj so snímkou
z katastrálnej mapy v stave po zakreslení geometrického plánu číslo 44026595-45/2022.

21. Podľa § 144 Civilného sporového poriadku, žalobca môže vziať žalobu späť.

22. Podľa § 145 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto
časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

23. Podľa § 146 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím
žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada,ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo
pojednávanie.
24. V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd konanie v časti o uloženie povinnosti odstrániť

konáre ihličnatého stromu nachádzajúceho sa na pozemku parcela číslo KN-C 517, presahujúce na
pozemok parcela číslo KN-C 516 a o uloženie povinnosti zabezpečiť odvádzanie vody odkvapovou
rúrou z rodinného domu súpisné číslo XXX tak, aby nedochádzalo k jej odvodu na pozemok zapísaný
ako parcela číslo KN-C 516, zastavil, keďže žalobkyňa vzala podanú žalobu v uvedenej časti späť,
pričom uvedený dispozitívny úkon jej prislúchal. Súd nezisťoval stanovisko žalovaných ku späťvzatiu

žaloby v časti, keďže k nemu došlo pred otvorením pojednávania. Preto by aj ich prípadný nesúhlas so
späťvzatím bol právne neúčinný.

25. Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho
vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju
neprávom zadržuje.

26. Podľa § 135c ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak niekto zriadi stavbu na cudzom pozemku, hoci na
to nemá právo, môže súd na návrh vlastníka pozemku rozhodnúť, že stavbu treba odstrániť na náklady
toho, kto stavbu zriadil (ďalej len "vlastník stavby").

27. Podľa § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastník veci sa musí zdržať všetkého, čím by nad
mieru primeranú pomerom obťažoval iného alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv. Preto najmä
nesmie ohroziť susedovu stavbu alebo pozemok úpravami pozemku alebo úpravami stavby na ňom
zriadenej bez toho, že by urobil dostatočné opatrenie na upevnenie stavby alebo pozemku, nesmie nad
mieru primeranú pomerom obťažovať susedov hlukom, prachom, popolčekom, dymom, plynmi, parami,

pachmi, pevnými a tekutými odpadmi, svetlom, tienením a vibráciami, nesmie nechať chované zvieratá
vnikať na susediaci pozemok a nešetrne, prípadne v nevhodnej ročnej dobe odstraňovať zo svojej pôdy
korene stromu alebo odstraňovať vetvy stromu presahujúce na jeho pozemok.

28. V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd podanú žalobu žalobkyne vo zvyšnej časti

zamietol, keďže nemal preukázanú jej dôvodnosť. Predmetom konania, po vykonanom čiastočnom
späťvzatí žaloby, zostalo uloženie povinnosti odstrániť časti stavieb postavených na pozemku parcela
číslo KN-C 517 presahujúcich na pozemok parcela číslo KN-C 516 a uloženie povinnosti zabrániť
padaniu snehu, vody, škridiel a akéhokoľvek iného materiálu zo stavieb nachádzajúcich sa na hranici
pozemku parcela číslo KN-C 517 a pozemku parcela číslo KN-C 516 na pozemok parcela číslo KN-C

516. Medzi stranami sporu nebolo sporné ich vlastníctvo navzájom susediacich pozemkov, teda nebolo
sporné, že žalobkyňa je vlastníčkou pozemku zapísaného ako parcela číslo KN-C 516 a žalované
sú podielovými spoluvlastníčkami pozemkov parcely čísla KN-C 517/1, 517/2 a 517/3, ktoré v čase
podania žaloby boli zapísané ako jeden pozemok parcela číslo KN-C 517 ako aj hospodárskych stavieb
postavených v čase podania žaloby na pozemku zapísanom ako parcela číslo KN-C 517, aktuálne

na pozemku parcela číslo KN-C 517/3. Taktiež nebolo sporné, že žalované odstránili kovové časti
vyčnievajúce zo stavieb postavených na ich pozemku, že odstránili strom, postavený na ich pozemku,
ktorý zasahoval do pozemku žalobkyne, že umiestnili odtok dažďovej vody na svoj pozemok a osadili
na streche stavby maštale snežné zábrany. Medzi stranami sporu bolo sporné, či stavba maštale
v podielovom spoluvlastníctve žalovaných postavená na pozemku (aktuálne) parcela číslo KN-C 517/3

svojou časťou (strechou) zasahuje do pozemku žalobkyne parcela číslo KN-C 516. Taktiež bolo sporné,
kedy došlo k odstráneniu kovových častí zasahujúcich zo stavieb žalovaných do pozemku žalobkyne,
k osadeniu snežných zábran a zvedeniu odtoku dažďovej vody z rodinného domu žalovaných na ich
pozemok. Sporná bola aj skutočnosť, či zabezpečenie strechy stavby maštale proti padaniu snehu je
primerané.

29. V časti žaloby, ktorou sa žalobkyňa domáhala odstránenia časti stavieb žalovaných zo svojho
pozemku, sa žalobkyňa domáhala ochrany svojho vlastníckeho práva žalobou na úpravu pomerov
k stavbe na cudzom pozemku v zmysle zákonného ustanovenia § 135c Občianskeho zákonníka.
Zákonné ustanovenie § 135c Občianskeho zákonníka upravuje právny režim neoprávnenej stavby na

cudzom pozemku ako aj spôsob vyrovnania vzťahov medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby.
Neoprávnenou stavbou je stavba, ktorú stavebník postavil na cudzom pozemku bez toho, aby mu
svedčil právny titul umožňujúci stavbu zriadiť. Právnym dôvodom umožňujúcim zriadiť stavbu je najmä
vlastnícke (spoluvlastnícke) právo, právo zodpovedajúce vecnému bremenu, prípadne obligačné právoumožňujúce zriadenie stavby. Pre posúdenie stavby ako neoprávnenej nie je významné, či stavebník
malstavebnépovolenie. Osobou,ktorájeoprávnenápodaťžalobunaodstránenieneoprávnenejstavby,
t. j. aktívne vecne legitimovanou stranou sporu, je vlastník pozemku. Pasívne vecne legitimovaným

v spore je vlastník neoprávnenej stavby, čo výslovne upravuje aj zákonné ustanovenie § 135c ods.
1 Občianskeho zákonníka. V tejto súvislosti, vzhľadom na skutočnosť, že žalobkyňa sa podanou
žalobou domáhala odstránenia len časti stavby (časti strechy) súd poukazuje na to, že aj presah časti
strechy stavby sa, podľa ustálenej judikatúry, spravuje právnym režimom neoprávnenej stavby v zmysle
zákonného ustanovenia § 135c Občianskeho zákonníka. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky, sp. zn. 6MCdo 44/2012: „Citované zákonné ustanovenie (pozn. § 135c Občianskeho
zákonníka) upravuje prípad neoprávnenej stavby na cudzom pozemku a zároveň spôsoby vyrovnania
vzťahov medzi vlastníkom pozemku a stavebníkom. Za neoprávnenú stavbu v zmysle citovaného
ustanovenia sa považuje taká stavba, ktorú stavebník zriadi na cudzom pozemku bez toho, aby k tomu
mal právny titul umožňujúci mu zriadiť stavbu na cudzom pozemku. Cudzím pozemkom pre zriaďovateľa
stavby je každý pozemok, ku ktorému nemá vlastnícke (spoluvlastnícke) právo, právo zodpovedajúce

vecnému bremenu, prípadne obligačné právo umožňujúce zriadenie stavby. Pre kvalifikáciu stavby ako
neoprávnenej postačuje, ak stojí na cudzom pozemku len sčasti. To platí nielen vtedy, ak nadzemná
stavba do pozemku iného zasahuje časťou obvodového plášťa, ale aj vtedy, ak presah do cudzieho
pozemku spôsobuje časť konštrukcie strechy. Rozsah tohto presahu pritom nie je významný. V takomto
prípade môže súd rozhodnúť o odstránení časti stavby, ak to je technicky možné alebo zriadiť vecné

bremeno v prospech stavebníka. Pre posúdenie stavby ako neoprávnenej nie je významné, či stavebník
mal stavebné povolenie a nie je ani rozhodujúce samotné vedomie vlastníka pozemku, prípadne
orgánu obce (štátneho orgánu) o stavbe. Osobou, ktorá je oprávnená podať žalobu na vyporiadanie
neoprávnenej stavby, je vlastník pozemku, pričom žalovaným je vlastník neoprávnenej stavby. Ide tu
totiž o hmotnoprávny vzťah medzi vlastníkom pozemku, na ktorom je neoprávnená stavba zriadená a

vlastníkom stavby.... Konštrukcia strechy je základným prvkom každej stavby. Ak preto strecha stavby
(jej časť) presahuje na cudzí pozemok (rozsah presahu významný nie je), treba mať za to, že na cudzom
pozemku je zriadená časť stavby. Keďže z hľadiska posúdenia stavby ako neoprávnenej postačuje, ak
stavba zasahuje do cudzieho pozemku len z časti, treba v danej veci hospodársku stavbu postavenú
žalovanými považovať za stavbu neoprávnenú. V takomto prípade sa vlastník pozemku (žalobcovia

2/, 3/ a 4/) môže domáhať proti vlastníkovi neoprávnenej stavby (žalovaným 1/ a 2/) ochrany práve
žalobou na vyrovnanie vzťahov medzi nimi v zmysle § 135c OZ a požadovať odstránenie stavby.“
Žalobkyňa v konaní neuniesla dôkazné bremeno a svoje skutkové tvrdenie, že časť stavby maštale (časť
strechy) v podielovom spoluvlastníctve žalovaných zasahuje (je postavená) na jej patriacom pozemku
parcela číslo KN-C 516, nepreukázala. Z listinných dôkazov, najmä z geometrického plánu číslo

44026595-45/2022, ktorý bol aj zapísaný v katastri nehnuteľností (a teda aj zakreslený do katastrálnej
mapy), vyplynulo, že stavba maštale postavená na pozemku (aktuálne) zapísanom ako parcela číslo
KN-C 517/3 nielenže nie je postavená na hranici s pozemkom parcela číslo KN-C 516 vo vlastníctve
žalobkyne, ale je od uvedenej hranice „odskočená“, t. j. medzi hranicou stavby a hranicou pozemkov
parcely čísla KN-C 516 a 517/2 je medzera. Uvedená skutočnosť napokon vyplynula aj z vytyčovacieho

náčrtu, predloženého žalobkyňou, z ktorého rovnako vyplynulo, že hranica stavby maštale na pozemku
(v tom čase) KN-C 517 bola „odskočená“ od hranice pozemkov parcely čísla KN-C 516 a 517. Už len
okrajom súd uvádza, že medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalované odstránili zo stavby maštale
vytŕčajúce kovové predmety, preto bola podaná žaloba aj v uvedenej časti nedôvodná. Žalobkyňa pritom
vo vzťahu k tejto časti žaloby žiaden procesný úkon (späťvzatie v časti) neučinila.

30. Žalobkyňa sa taktiež domáhala uloženia povinnosti žalovaným zabrániť padaniu snehu, vody,
škridiel a akéhokoľvek iného materiálu zo stavieb nachádzajúcich sa na hranici pozemku parcela
číslo KN-C 517 a pozemku parcela číslo KN-C 516 na pozemok parcela číslo KN-C 516. Súd žalobu
v uvedenej časti posúdil ako žalobu v zmysle § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka, t. j. tzv žalobu

z imisií. Zákonné ustanovenie § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka umožňuje vlastníkovi veci, najmä
nehnuteľnosti, resp. inému oprávnenému subjektu, užívajúcemu vec na základe práva odvodeného
od vlastníka veci, domáhať sa ochrany pred zásahmi vlastníka, resp. iného oprávneného užívateľa
susediacej nehnuteľnosti (rušiteľa) osobitnou negatórnou (zapieracou) žalobou, tzv. žalobou z imisií.
Aktívne vecne legitimovaným subjektom na podanie žaloby z imisií je nielen vlastník nehnuteľnosti,

ktorá je zásahom ohrozená, ale aj iné osoby, ktoré sú oprávnené užívať nehnuteľnosť na základe
práva odvodeného od vlastníckeho práva vlastníka nehnuteľnosti. Pasívne vecne legitimovaným v spore
je nielen vlastník susediacej nehnuteľnosti, ale aj osoba, ktorá je oprávnená užívať nehnuteľnosť
na základe práva odvodeného od práva vlastníka, t. j. samotný rušiteľ. Žalobou z imisií je možnédomáhať sa ochrany len pred takými rušivými zásahmi vlastníka susediacej stavby alebo pozemku,
ktoré by vážne ohrozovali výkon práv vlastníka alebo ho obťažovali nad mieru primeranú pomerom.
Uvedeným druhom žaloby preto nie je možné domáhať sa ochrany pred takými rušivými zásahmi,

ktoré svojou intenzitou vážne neohrozujú vlastníka a nepresahujú mieru primeranú pomerom, teda ak
sú spojené a vznikajú v súvislosti s obvyklým užívaním susediacich nehnuteľností. Podľa rozsudku
Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5Cdo/117/1993: „Zákon bližšie nevymedzuje obsah slov "nad mieru
primeranú pomerom". Určuje však hranicu správania sa medzi dovoleným správaním (od optimálneho
stavu po stav ešte prípustný) a nedovoleným správaním sa (nad prípustnú mieru) a to vo vzťahu

ku konkrétnym pomerom v danom mieste a čase, ale aj vo vzťahu k objektívne žiadúcim pomerom,
ktoré v tom - ktorom prípade nemusia byť vždy v súlade s existujúcimi pomermi.“ Prvotne súd
uvádza, že žalobkyňa v konaní nepreukázala, že imisie – sneh, dažďová voda, škridle, resp. iné
predmety zo strechy stavby maštale v podielovom spoluvlastníctve žalovaných by vôbec zasahovali
(padali) na jej pozemok. Tak, ako bolo uvedené v predchádzajúcom bode odôvodnenia, v konaní
bolo preukázané, že stavba maštale, z ktorej majú vznikať (padať) imisie, nie je postavená na hranici

s pozemkom vo vlastníctve žalobkyne, ale je od uvedenej hranice „odskočená“, t. j. medzi hranicou
stavby a hranicou pozemkov v podielovom spoluvlastníctve žalovaných a vo vlastníctve žalobkyne je
medzera. Žalobkyňa teda nepreukázala, že by zo strany žalovaných ako podielových spoluvlastníčok
stavby maštale postavenej na pozemku parcela číslo KN-C 517/3 existovala možnosť rušivého zásahu
v podobe imisií do jej vlastníckeho práva k pozemku parcela číslo KN-C 516. Odhliadnuc od uvedenej

skutočnosti, žalobkyňa v konaní nepreukázala, že ňou tvrdené imisie by ju nad mieru primeranú
pomerom obťažovali alebo by vážne ohrozovali výkon jej práv. V tejto súvislosti súd poukazuje najmä
na druh tvrdených imisií a skutočnosť, že pozemok vo vlastníctve žalobkyne je nezastavaný, nie
je poľnohospodársky využívaný na pestovanie plodín a aktuálne je len porastený trávou. Súd tiež
poukazuje na skutočnosť, že žalované na strechu stavby maštale osadili snehové zábrany. Žalobkyňa

osadenie uvedených zábran potvrdila, spochybňovala však ich spôsobilosť zabrániť padaniu snehu.
Uvedené tvrdenie však bližšie nekonkretizovala, neuviedla, z akých skutočností ho vyvodila a už
vôbec nepreukázala. Už len okrajom súd uvádza, že nepovažoval za dôvodnú právnu argumentáciu
advokáta žalovaných, že nárok žalobkyne v uvedenej časti mal byť posudzovaný podľa zákonného
ustanovenia § 417 ods. 2 Občianskeho zákonníka, keďže žalobkyňa sa nedomáhala (podľa jeho

právneho názoru) uloženia povinnosti žalovaným zdržať sa akéhokoľvek konania, naopak, domáhala
sa, aby žalované vykonali konkrétne pozitívne úkony, ktoré by mali spočívať buď v stavebných úpravách
alebo iných technických úpravách, teda domáhala sa konkrétneho plnenia. Súd uvedenú skutočnosť
preukázanú nemal. Žalobkyňa sa domáhala uloženia povinnosti vykonať opatrenia proti prenikaniu
ňou špecifikovaných imisií, t. j. zdržania sa konania (rušenia jej vlastníckeho práva konkretizovanými

imisiami), pričom nežiadala, aby žalované vykonali konkrétne opatrenia. Inak povedané, domáhala sa
len uloženia povinnosti zabrániť imisiám, nie napr. osadiť snehové zábrany, ríne a podobne.

31. Už len okrajom súd uvádza, že žalobkyňa, napriek výzve súdu, nezosúladila navrhovaný
výrok súdneho rozhodnutia s aktuálnym zápisom v katastri nehnuteľností. Označenie nehnuteľností

v podielovom spoluvlastníctve žalovaných (pozemku parcela číslo KN-C 517, aktuálne parcely čísla KN-
C 517/1, 517/2 a 517/3 a stavby maštale) tak nezodpovedalo zápisu uvedených nehnuteľností v katastri
nehnuteľností, v dôsledku čoho bol navrhovaný výrok súdneho rozhodnutia nevykonateľný.

32. Súd rozhodol, že ďalšie žalobkyňou navrhnuté dôkazy, a to obhliadku na mieste samom a listinné

dôkazy, nevykoná, keďže zistený skutkový stav bol postačujúci pre rozhodnutie vo veci. Vykonávanie
ďalšieho dokazovania by preto bolo v rozpore so zásadou hospodárnosti konania.

33. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

34. Podľa § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak strana procesne zavinila zastavenie konania,
súd prizná náhradu trov konania protistrane.

35. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj

bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Vo vzťahu k výrokom o nároku na náhradu trov konania súd prioritne uvádza, že každý z nárokov, ktorých
sa žalobkyňa domáhala, predstavoval samostatný nárok, ktorý mohol byť uplatnený samostatnoužalobou. Súd preto vo vzťahu ku každému z uplatnených nárokov rozhodoval o náhrade trov konania
samostatne. V súlade so zákonným ustanovením § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku vznikol
žalobkyni voči žalovaným nárok na náhradu trov konania v časti, v ktorej bolo konanie o uloženie

povinnosti odstrániť konáre ihličnatého stromu nachádzajúceho sa na pozemku parcela číslo KN-C
517, zastavené. Pri späťvzatí žaloby zásadne platí, že zastavenie konania zavinil žalobca, s výnimkou
prípadov, že žalobca preukáže, že vzal dôvodne podanú žalobu späť výlučne pre správanie žalovaného.
Zavinenie na zastavení konania sa posudzuje výlučne z hľadiska procesného výsledku, t. j. posúdenia
skutočnosti, či žalovaný plnil žalobcovi to, čoho sa žalobca domáhal, prípadne či došlo k stavu keď nárok

žalobcu bol uspokojený. Keďže medzi stranami sporu nebolo sporné, že ku späťvzatiu žaloby v časti
o uloženie povinnosti odstrániť konáre ihličnatého stromu došlo v dôsledku splnenia uvedenej povinnosti
(vypíleniu celého stromu) žalovanými po začatí konania, vznikol žalobkyni vo vzťahu k uvedenej časti
konania nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Súd, vzhľadom na argumentáciu advokáta
žalovaných, že k plneniu došlo nie pre uznanie dôvodnosti nároku žalobkyne, ale z dôvodu, aby „mali
žalované od žalobkyne pokoj“ opätovne uvádza, že zavinenie na zastavení konania sa posudzuje

výlučne z hľadiska procesného výsledku, teda súd neskúma dôvodnosť podanej žaloby, ale prihliada len
k tej skutočnosti, že po podaní žaloby došlo zo strany žalovaného k dobrovoľnému plneniu (uspokojeniu
nároku žalobcu). V súlade so zákonným ustanovením § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd
priznal žalovaným voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v časti, v ktorej bolo konanie o uloženie
povinnosti zabezpečiť odvádzanie vody odkvapovou rúrou z rodinného domu súpisné číslo XXX na

pozemok žalobkyne, zastavené, keďže nemal preukázané, že ku späťvzatiu žaloby v uvedenej časti
došlo pre správanie žalovaných po začatí konania. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalované
vykonali opatrenia, aby dažďovú vodu odvádzali z ich rodinného domu na svoj pozemok. Medzi stranami
sporu však bolo sporné, či sa tak stalo pred podaním žaloby alebo až po začatí konania, teda či
žalobkyňa vzala späť žalobu v uvedenej časti v dôsledku správania žalovaných alebo podala žalobu

v čase, keď už ňou požadované opatrenia boli vykonané. Súd mal preukázané, že žalované vykonali
opatrenia na odvádzanie dažďovej vody odkvapovou rúrou na svoj pozemok ešte pred podaním žaloby.
Uvedenáskutočnosťvyplynulanajmäzožalovanýmipredloženejfotodokumentácie,vspojenís čestným
vyhlásením N. A. zo dňa 6. 4. 2025. Z fotodokumentácie, predloženej žalovanými, jednoznačne vyplýva
vyvedenie odkvapovej rúry na ich pozemok už dňa 22. 1. 2021, dňa 24. 5. 2021 už aj s osadením novej

plechovej rúry a dňa 15. 8. 2022 s osadením plastovej rúry. N. A. v čestnom prehlásení potvrdil, že
najskôr vykonali provizórne riešenie odtrhnutej rúry (z opotrebovaných zbytkov strešných zvodov), po
uvoľnení pandemických opatrení kúpili poškodené časti potrubia a nainštalovali ich a v auguste 2022
vymenili plechové potrubia za plastové, pričom plechové časti kúpili v apríli 2021 a plastové v auguste
2022. Z fotodokumentácie, predloženej žalobkyňou, nevyplynulo, že by odkvapová rúra bola vyvedená

najejpozemokvčasepodaniažalobynasúd.Vsúladesozákonnýmustanovením§255ods.1Civilného
sporového poriadku súd priznal nárok na náhradu trov konania v časti, v ktorej bola žaloba vo zvyšku
zamietnutá, žalovaným, ktoré boli v uvedenej časti konania v plnom rozsahu úspešné. V súlade so
zákonným ustanovením § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku, o výške náhrady trov konania
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným

uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde
Liptovský Mikuláš, v dvoch vyhotoveniach.
Podľa § 359 Civilného sporového poriadku, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo

rozhodnutie vydané.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
(ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka
konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa

rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že:a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno
odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo
veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno
meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej

obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy,
ak:
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.