Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, July 24, 2025

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 32C/70/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124317273
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 07. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Perďochová
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2025:6124317273.5

Uznesenie

Okresný súd Žilina v právnej veci žalobcu: A. A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XXX, XXX XX
D. E., právne zastúpený: JUDr. Karol Spišák, advokát so sídlom Bajkalská 5/C, 831 04 Bratislava, IČO:
30795541,protižalovanej:F.G.,nar.XX.XX.XXXX,bytomG.XXXX/X,XXXXXE.,ozaplatenie15000,-
Eur, o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Súd zriaďuje záložné právo v prospech žalobcu na budúcom práve na vyplatenie peňažných

prostriedkov žalovanej vedených na účte notára H. I. I., so sídlom Notárskeho úradu Mostová 2,
Bratislava, vedenom v UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s., pobočka zahraničnej banky,
IBAN: J. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX vo výške 10.731,07 Eur, ktoré budú pohľadávkou žalovanej
voči notárovi, H. I. I., v prípade splnenia podmienky, že žalovaná odovzdá nehnuteľnosti žalobcovi,
pričom záložné právo sa zriaďuje za účelom zabezpečenia pohľadávky žalobcu voči žalovanej vo výške
15.000,- Eur.

II. Žalobca má nárok na náhradu trov konania o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia voči žalovanej
v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobcasanávrhom,doručenýmtunajšiemusúdu24.06.2025,domáhanariadeniazabezpečovacieho
opatrenia, ktorým by súd zriadil v prospech žalobcu na zabezpečenie jeho pohľadávky proti žalovanej vo

výške 15.000,- Eur záložné právo na budúcom práve na vyplatenie peňažných prostriedkov žalovanej
vedených na účte notára JUDr. Tomáš Trella, so sídlom Notárskeho úradu Mostová 2, Bratislava,
vedenom v UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s., pobočka zahraničnej banky, IBAN: J.
XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX vo výške 10.731,07 Eur, ktoré budú pohľadávkou žalovanej voči
notárovi, H. I. I., v prípade splnenia podmienky, že žalovaná odovzdá nehnuteľnosti žalobcovi.

2. Návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia žalobca odôvodnil tým, že v právnej veci žalobcu
proti žalovanej o zaplatenie 15.000,- Eur s prísl. vedenej na Okresnom súde Žilina pod sp. zn.
32C/70/2024 dňa 13.03.2025 vydal Okresný súd Žilina Rozsudok, sp. zn. 32C/70/2024 – 79, ktorým
rozhodol nasledovne: „I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 15 000,- Eur spolu
so zmluvným úrokom vo výške 111,51 Eur a s úrokom z omeškania vo výške 9,50% ročne zo sumy
15.000,- Eur od 01.02.2024 do zaplatenia, a to všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto

rozsudku. II. Žalobcovi priznáva voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.“ (ďalej
len „Rozsudok“). Žalovaná podala voči Rozsudku Odvolanie, a teda Rozsudok nenadobudol ešte
právoplatnosť. Žalobca sa v celom rozsahu pridržiava svojho Návrhu na vydanie platobného rozsahu
zo dňa 20.05.2024, v zmysle ktorého dňa 24.11.2023 bola medzi Žalobcom ako veriteľom a Žalovanou
ako dlžníkom uzatvorená Zmluva o pôžičke (ďalej len „Zmluva“). Podľa čl. I. Zmluvy Žalobca poskytol
Žalovanejpeňažnúpôžičkuvovýške15.000,-Eur(ďalejlen„Pôžička“)apodľačl.IV.ZmluvysaŽalovaná

zaviazala vrátiť Žalobcovi pôžičku najneskôr do 31.01.2024. Podľa čl. III. Zmluvy si strany sporu ako
zmluvné strany dojednali aj úrok vo výške 4 % p.a. z dlžnej sumy. Žalovaná však Pôžičku Žalobcoviv lehote splatnosti do 31.01.2024 nevrátila ani z časti, v dôsledku čoho Žalobca vyzval Žalovanú za
vrátenie Pôžičky na základe Predžalobnej výzvy zo dňa 06.02.2024, a to v lehote do 15 kalendárnych
dní odo dňa doručenia predmetnej výzvy. Predžalobná výzva bola Žalovanej doručená dňa 09.02.2024.

Na Predžalobnú výzvu reagovala Žalovaná prostredníctvom svojho právneho zástupcu podaním zo dňa
21.02.2024, v ktorom pohľadávku Žalobcu nijako nespochybnila, avšak vo vzťahu k nevráteniu Pôžičky
sa nijako nevyjadrila a Pôžičku nezaplatila Žalobcovi ani z časti. Po iniciovaní tohto súdneho konania
Žalobcom sa Žalovaná od počiatku náležite nebránila a uskutočnila len účelové kroky k zmareniu tohto
súdneho konania. Žalobca voči Žalovanej vykonal záložné právo zriadené na nehnuteľnostiach v jej

výlučnom vlastníctve, zapísané na LV č. XX, katastrálne územie K. E., formou dobrovoľnej dražby, k
čomu predkladá Notársku zápisnicu spísanú dňa 10.03.2025 notárom H. I. I., so sídlom Notárskeho
úradu Mostová 2, Bratislava, sp. zn. N 389/2025, Nz 9528/2025, NCRls 9720/2025 (ďalej len „Dražba“).
Záložné právo bolo zriadené za účelom zabezpečenia ďalšej pohľadávky, ktorú Žalobca evidoval voči
Žalovanej. Žalovaná aj počas celej Dražby marila jej priebeh tým, že bola nekontaktná a nesúčinná,
neodpovedala na telefonické kontaktovanie, pri osobnej obhliadke predmetu dražby – Nehnuteľnosti,

tieto nesprístupnila, účelovo uplatnila námietky voči prvému znaleckému posudku vyhotovenému za
účelom ohodnotenia Nehnuteľností, účelovo si vymyslela a uplatnila vecné bremeno k predmetu dražby,
ktoré ani nevzniklo, lebo nebolo zapísané do katastra nehnuteľností, následne po úspešnom priebehu
dražby, kedy až v treťom kole sa podarilo predmet dražby vydražiť, aj to z dôvodu, že vydražiteľom
bol samotný Žalobca ako navrhovateľ dražby, Žalovaná odmietla odovzdať predmet dražby Žalobcovi,

k čomu žalobca predkladá ako dôkaz Zápisnicu o odovzdaní predmetu dražby zo dňa 28.04.2025.
V dôsledku toho, že Žalovaná odmietla odovzdať predmet dražby Žalobcovi, zvyšná suma vo výške
10.847,32 Eur, ktorá z Dražby prevýšila a mala byť po odovzdaní predmetu dražby vyplatená Žalovanej
zo strany dražobnej spoločnosti bola dňa 13.06.2025 vo výške 10.731,07 Eur (po odpočítaní poplatku
za notársku úschovu vo výške 116,25 Eur) zložená do notárskej úschovy notára JUDr. Tomáš Trella,

so sídlom Notárskeho úradu Mostová 2, Bratislava, o čom bola spísaná Notárska zápisnica sp. zn. N
853/2025, U 79/2025 s Opravnou doložkou zo dňa 16.06.2025. V zmysle predmetnej notárskej zápisnice
je notár povinný vydať Žalovanej sumu 10.731,07 Eur z notárskej úschovy do 7 pracovných dní na jej
účet po splnení podmienky, a tou je predloženie čestného vyhlásenia Žalovanej, že Nehnuteľnosti boli
odovzdané v súlade s § 29 ods. 2 Zákona o dobrovoľných dražbách a predloženie čestného vyhlásenia

Žalobcu, že Nehnuteľnosti boli odovzdané v súlade s § 29 ods. 2 Zákona o dobrovoľných dražbách alebo
predloženie zápisnice o odovzdaní Nehnuteľností podpísanej Žalobcom, Žalovanou a dražobníkom,
pričompodpisynavšetkýchdokumentochmusiabyťzostranyŽalobcuaŽalovanéhoúradneosvedčené.
Žalobca z dôvodu úmyselného konania Žalovanej, ktorým sa snaží neustále vyhýbať úhrade svojich
dlhov, odovzdaniu vydražených Nehnuteľností, musí voči Žalovanej iniciovať aj ďalšie súdne konanie

za účelom vypratania vydražených nehnuteľností. Až po úspešnom vyprataní Nehnuteľností, resp. ich
dobrovoľnému odovzdaniu zo strany Žalovanej, bude suma vo výške 10.731,07 Eur z notárskej úschovy
vyplatená Žalovanej. Z vyššie uvedených skutočností vyplýva, že Žalovaná sa úmyselne vyhýbala
tomuto súdnemu konaniu a pokiaľ sa snažila aj „brániť“, jej obrana sa zakladala len na nepravdivých
skutočnostiach nepodloženými žiadnymi dôkazmi, ktoré však nijako nepopierali nárok Žalobcu na

zaplatenie žalovanej sumy v tomto konaní, následne sa už ani k Vyjadreniu Žalobcu zo dňa 07.08.2024
nevyjadrila,pojednávaniasasnažilaúmyselneodročovaťanakoniecsanapojednávanieaninedostavila
a dokonca podala voči Rozsudku nedôvodné odvolanie. Rovnako vyhýbavo a účelovo postupovala aj
pri vykonaní Dražby. Vzhľadom na konanie Žalovanej má Žalobca dôvodnú obavu, že exekúcia na
vymoženie súdom priznanej pohľadávky podľa Rozsudku je ohrozená, a pokiaľ by medzičasom, kým

odvolací súd rozhodne o odvolaní a Rozsudok nadobudne právoplatnosť, došlo zo strany Žalovanej
k odovzdaniu Nehnuteľností (či už dobrovoľne alebo po úspešnom súdnom konaní o vypratanie
nehnuteľností), sumu vo výške 10.731,07 Eur by musel notár poukázať z notárskej úschovy Žalovanej,
pričom Žalovaná by určite tieto peniaze nepoužila na úhradu pohľadávky Žalobcu priznanú Rozsudkom,
preto je nevyhnutné a dôvodné zriadiť k týmto peňažným prostriedkom, pokiaľ sú ešte v notárskej

úschove, sudcovské záložné právo v prospech Žalobcu za účelom zabezpečenia pohľadávky Žalobcu
voči Žalovanej vo výške istiny 15.000,- Eur. Pri zriadení požadovaného záložného práva na sumu
10.731,07 Eur je nepochybne dodržaná aj zásada proporcionality, nakoľko zabezpečená pohľadávka
ešte presahuje výšku sumy, ktorá je predmetom zabezpečenia. Z vyššie uvedeného právneho stavu
vyplýva, že sú splnené všetky podmienky na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia.

3. Žalobca k návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia pripojil listiny – Notárska zápisnica
N 389/2025 zo dňa 10.03.2025, Zoznam účastníkov dražby zo dňa 10.03.2025, Oznámenie o druhej
opakovanej dražbe zo dňa 13.02.2025, Zmluva o pôžičke zo dňa 07.04.2020, dodatok č. 1 k Zmluveo pôžičke zo dňa 07.04.2020, Zmluva o pôžičke zo dňa 21.12.2020, Dohoda o pristúpení k záväzku
zo dňa 21.12.2020, Zmluva o pôžičke zo dňa 21.12.2021, Zmluva o pôžičke zo dňa 20.10.2022,
Stanovisko k žiadosti o predčasnú splatnosť účelového splátkového úveru zo dňa 23.09.2022, Zápisnica

o odovzdaní predmetu dražby zo dňa 28.04.2025, Zápisnica o úschove peňazí N 853/2025, Opravná
doložka N 853/2025, Potvrdenie o prijatí peňazí do notárskej úschovy zo dňa 16.06.2025.

4. Podľa § 324 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP“), pred začatím
konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Na

konanieonávrhunanariadenieneodkladnéhoopatreniajepríslušnýokresnýsúd.Neodkladnéopatrenie
súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

5. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

6. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

7. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

8. Podľa § 343 CSP, zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach
alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je
obava, že exekúcia bude ohrozená. Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom
opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra. Výkon záložného práva môže nastať

až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.

9. Podľa § 344 CSP, ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie
opatrenie.

10. Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie postavenia veriteľa zriadením záložného práva na
špecifikovaný majetok dlžníka na zabezpečenie jeho pohľadávky, ktorá by mohla byť neskôr judikovaná
alebo už bola judikovaná s cieľom, aby sa zamedzilo alebo zredukovalo možné nebezpečenstvo
uspokojenia pohľadávky veriteľa.

11. Zabezpečovacím opatrením sa dočasne a predbežne upravujú pomery sporových strán, pričom z
charakteru samotného zabezpečovacieho opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nie je potrebné
zisťovanie všetkých skutočností potrebných pre vydanie konečného rozhodnutia a nemusí byť vždy
dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Je však nutné, aby boli osvedčené aspoň
základné skutočnosti potrebné pre prijatie záveru o nevyhnutnosti nariadenia zabezpečovacieho

opatrenia. Zabezpečovacie opatrenie sleduje zaistenie budúcej exekúcie vo vzťahu k žalovanej strane
sporu - okrem existencie predmetného peňažného nároku však musí žalobca osvedčiť aj to, že aj bez
nariadenia zabezpečovacieho opatrenia by bola prípadná exekúcia voči žalovanému ohrozená, pričom
táto obava musí byť reálna a musí hroziť bezprostredne.

12. Základnými predpokladmi na to, aby bolo zabezpečovacie opatrenie nariadené sú:
a) existencia návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia,
b) spôsobilý predmet záložného práva,
c) zriadenie záložného práva na zabezpečenie peňažnej pohľadávky,
d) existencia obavy z budúceho zmarenia exekúcie.

13. V danom prípade bol naplnený prvý predpoklad, a to podanie návrhu na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia žalobcom. Pokiaľ ide o preukázanie existencie spôsobilého predmetu
záložného práva, žalobca založil do spisu doklady (Zápisnica o úschove peňazí N 853/2025, Potvrdenie
o prijatí peňazí do notárskej úschovy zo dňa 16.06.2025), ktorými preukázal existenciu pohľadávky

žalovanejnavyplateniepeňažnýchprostriedkovvovýške10.731,07Eurvprípadesplneniastanovených
podmienok. Podľa § 151d ods. 1 Občianskeho zákonníka záloh môže byť vec, právo, iná majetková
hodnota, byt a nebytový priestor, ktoré sú prevoditeľné, ak zákon neustanovuje inak. Zriadenie
zabezpečovacieho opatrenia slúži na zabezpečenie peňažnej pohľadávky, čiže aj v poradí tretípredpoklad je splnený, keďže žalobca má voči žalovanej pohľadávku titulom Zmluvy o pôžičke zo
dňa 24.11.2023 vo výške 15.000,- Eur. Rovnako je naplnený aj posledný predpoklad pre nariadenie
predmetného zabezpečovacieho opatrenia, a to obava z budúceho zmarenia exekúcie, keď vzhľadom

na doterajšie konanie žalovanej (vyhýbanie sa plneniu záväzkov, obštrukcie v súdnom konaní či v konaní
odobrovoľnejdražbe)nemožnovylúčiť,ževofázenútenéhovýkonurozhodnutianebudemaťrelevantné
aktíva, postihnutím ktorých oprávnený svoj nárok bude môcť uspokojiť a teda žalobca nemusí byť
v budúcnosti schopný účinne svoj súdom priznaný nárok voči žalovanej vymôcť. „Hrozba zmarenia
exekúcie nemusí vyplývať len z aktuálnej vyvíjanej aktivity dlžníka, ale aj z iných okolností, z ktorých

vyplýva reálna hrozba zbavenia sa majetku v budúcnosti. Existenciu obavy z ohrozenia exekúcie je preto
potrebné vnímať v širšom kontexte. ... Súd takisto musí zohľadniť zásadu primeranosti (proporcionality),
čo znamená, že zásah do majetkových pomerov dlžníka musí byť vyvážený s ochranou veriteľa. Treba
pamätať, že ochrana priznaná zabezpečovacím opatrením môže byť účinná iba v prípade jej včasného
nariadenia. Ak by mal žalobca čakať na okamih, kedy bude bez pochýb zjavné, že žalovaný sa už
začal zbavovať majetku, a tým znižovať hodnotu svojho exekúciou postihnuteľného majetku, takáto

ochrana by sa mohla minúť svojim účinkom. ... Civilný sporový poriadok v tomto smere nedáva súdom
jednoznačnú odpoveď na otázku, či pod pojmom obava z ohrozenia exekúcie sa má na mysli to,
že len aktuálne dochádza ku krokom, ktoré ohrozujú exekúciu, alebo to, že k týmto krokom môže
dôjsť v budúcnosti, alebo či pod pojem obava z ohrozenia exekúcie možno zahrnúť aj to, že dlžník
jednoducho dlhodobo svoj splatný dlh neuhradil, či to, že má aj iných veriteľov, ktorým dlhy neuhrádza,

príp. iné okolnosti. Posúdenie splnenia predpokladov na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je
preto otázkou interpretácie súdu.“ (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 13. 5. 2025,
sp. zn. III. ÚS 101/2025). Žalobca v podanom návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia
poukazoval na správanie žalovanej, z ktorého jednoznačne vyplýva, že nie je v jej záujme uspokojiť
záväzok, ktorý má voči žalobcovi. Predovšetkým poukázal na obštrukcie žalovanej v konaní vo veci

samej, ako aj na jej správanie v rámci výkonu dobrovoľnej dražby, keď neodovzdala predmet dražby
vydražiteľovi, ktorým bol žalobca. Súd sa stotožňuje so žalobcom v tom smere, že z viacerých úkonov
žalovanej vyplýva jej snaha vyhnúť sa plateniu záväzku v danej veci. Uvedené je preukázané nielen
značným omeškaním s plnením splatnej pohľadávky žalobcu, ale aj jej úkonmi smerujúcimi k popretiu
samotnej dlžnej sumy. Uvedené nesporne vyplýva z odôvodnenia rozsudku č.k. 32C/70/2024-79 zo dňa

13.03.2025 v tomto konaní vo veci samej. Zároveň súd poukazuje aj na správanie sa žalovanej vo vyššie
uvedenom konaní dobrovoľnej dražby, v ktorom žalovaná nevydala predmet dobrovoľnej dražby. Taktiež
bola v konaní preukázaná aj existencia ďalších záväzkov žalovanej voči žalobcovi, ktoré žalovaná
neuhradila a žalobca tak musel pristúpiť k výkonu dobrovoľnej dražby. Na základe uvedeného súd
považuje za dostatočne osvedčené, že obava, že exekúcia bude ohrozená, tu je. Pokiaľ ide o hľadisko

primeranosti zásahu do majetkových pomerov žalovanej navrhnutým zabezpečovacím opatrením k
výške pohľadávky žalobcu, súd zastáva názor, že vzhľadom na hodnotu pohľadávky žalobcu vo výške
15.000,- Eur, je navrhnuté zabezpečovacie opatrenie primerané a zriadeným záložným právom nebude
výrazným spôsobom zasiahnuté do vlastníckeho práva žalovanej. Súd tiež zdôrazňuje, že na strane
žalobcu sa zabráni možnej škode alebo inej ujme a zároveň na strane žalovanej nenastáva nenávratný

stav a prípadný výkon záložného práva môže nastať až po právoplatnom priznaní nároku uplatneného
predmetnou žalobou. Nariadené zabezpečovacie opatrenie nezasahuje neprimeraným spôsobom do
práv žalovanej a neobmedzí ju nad nevyhnutnú mieru, keďže v právnom vzťahu medzi stranami sporu
nejde o úpravu vo svojich dôsledkoch konečnú, ale ide o úpravu predbežnú (dočasnú).

14. Súd na základe vyššie uvedených skutočnosti dospel k záveru, že žalobca osvedčil splnenie
zákonných náležitostí (osvedčil peňažnú pohľadávku voči žalovanej a skutočnosť, že prípadná exekúcia
je bezprostredne ohrozená, pričom bola dodržaná zásada primeranosti a proporcionality) na nariadenie
ním navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia a návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia
vyhovel tak, ako je to uvedené vo výroku I. tohto uznesenia.

15. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

16. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

17. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP v spojení § 262 ods.
1 CSP tak, že žalobcovi ako v celom rozsahu úspešnej strane sporu priznal voči žalovanej nárok na
náhradu trov konania o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v plnom rozsahu.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.

Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania
na trovy toho, kto podanie urobil.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.