Uznesenie – Vyživovacie povinnosti ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, October 30, 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 14CoP/91/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5624204300
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Korbašová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:5624204300.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miroslavy
Korbašovej, členov senátu JUDr. Martiny Nemravovej a JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci
navrhovateľky/osoby oprávnenej na výživné: A. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XXXX/XX, B.,
t.č. bytom C. XXXX/X, D. E., zastúpená: Advokátska kancelária SLAMKA & Partners, s.r.o., so sídlom
Radlinského 1735/29, 026 01 Dolný Kubín, IČO: 50 120 000, proti otcovi navrhovateľky/osobe povinnej

platiť výživné: B. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XXXX/XX, B., v konaní o návrhu navrhovateľky
na určenie výživného otcovi na plnoleté dieťa, o odvolaní otca navrhovateľky proti rozsudku Okresného
súdu Liptovský Mikuláš č.k. 9Pc/47/2024-131 zo dňa 19.02.2025, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 9Pc/47/2024-131 zo dňa 19.02.2025 z r u š u j e a
vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej aj len „okresný súd“) v napadnutom rozsudku výrokom I. uložil otcovi
povinnosť prispievať na výživu plnoletej po 200,- EUR mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred
k rukám plnoletého dieťaťa, počnúc dňom 08.11.2024; výrokom II. povolil otcovi zameškané výživné za
obdobie od 08.11.2024 do 28.02.2025 vo výške 753,30 EUR splácať v splátkach po 70,- EUR spolu
s bežným výživným od vykonateľnosti rozsudku pod podmienkou straty výhody splátok; výrokom III.
rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Okresný súd, citujúc § 62 ods. 1, 2, 4, 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o rodine“), § 65 ods. 3 zákona o rodine, § 75 ods. 1, 2 zákona o rodine,
§ 76 ods. 1 zákona o rodine, § 77 ods. 1 zákona o rodine, konštatoval, že otec má ďalšie dve
vyživovacie povinnosti k maloletej F. a k maloletému F., ktoré boli na čas do rozvodu manželstva rodičov
zverené do osobnej starostlivosti matky, otec sa zaviazal prispievať na výživu maloletej F. výživným

vo výške 120,- EUR mesačne a na výživu maloletého F. výživným vo výške 120,- EUR mesačne od
22.04.2024. Rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 1P/75/2024 zo dňa 21.11.2024 bolo
manželstvo rodičov plnoletého dieťaťa rozvedené, maloletá F. a maloletý F. boli zverení do osobnej
starostlivosti matky, pričom okresný súd v otázke výživného rozhodol autoritatívne tak, že na výživu
maloletej F. uložil povinnosť prispievať otcovi vo výške 190,- EUR mesačne a na výživu maloletého F.
po 170,- EUR mesačne od právoplatnosti výroku súdu o rozvode manželstva. K osobným pomerom

plnoletej okresný súd konštatoval, že táto je študentkou 4. ročníka Strednej zdravotníckej školy v G. H.,
spolu s matkou a súrodencami žije v prenajatom byte v D. E.. Denne dochádza do školy a pri využití
železničnej dopravy jej náklady na dopravu nevznikajú. V prípade použitia autobusu je cestovné 2,-
EUR za obojsmerný lístok. Plnoletá sa nestravuje v školskej jedálni. So štúdiom sú spojené náklady
na zdravotnícke oblečenie a obuv (košeľa a nohavice približne za 50,- EUR, topánky približne za 25,-
EUR), ako aj na učebnice a školské výlety. Plnoletá nenavštevuje žiadne záujmové krúžky, chystá sa

na maturitu, pričom stužkovú slávnosť už absolvovala. Náklady na stužkovú pozostávali z nákladov na
šaty 120,- EUR, topánky 30,- EUR, koláče 15,- EUR, úprava nechtov 25,- EUR, príspevok na prenájomsály 350,- EUR. Plnoletá nosí dioptrické šošovky, s ktorými jej vznikajú priemerné náklady 70,- EUR
za polrok. Má záujem pokračovať v štúdiu na vysokej škole. Otec má ďalšie dve vyživovacie povinnosť
k maloletej F., nar. XX.XX.XXXX a maloletému F., nar. XX.XX.XXXX. Otec v rámci konania tvrdil, že

má 65 % obmedzenie schopnosti pracovať, z ktorého dôvodu je na invalidnom dôchodku. Pravidelným
príjmom otca je invalidný dôchodok vo výške 697,60 EUR mesačne. Otec býva v 4-izbovom byte
v centre B., ktorý patrí do bezpodielového spoluvlastníctva rodičov navrhovateľky, mesačný predpis
za byt je 150,- EUR + zálohová platba za elektrickú energiu 35,- EUR mesačne, 16,- EUR mesačne
internet. Sebe a plnoletej platí podľa svojho tvrdenia za služby mobilného operátora spolu 50,- EUR

mesačne. Otec používa osobné motorové vozidlo značky Peugeot, rok výroby 2015, ktorý rovnako patrí
do spoluvlastníctva rodičov navrhovateľky. Rodičia navrhovateľky sú vlastníkmi rekreačnej chaty, ktorú
otec prenajíma. Otec užíva lieky s doplatkami, ktoré vyčíslil na sumu 40,- EUR mesačne, pravidelne
navštevuje neurologičku v G. H. a psychiatra v B.. Otec tvrdil, že počas manželského spolužitia za matku
navrhovateľky hradil všetky náklady plnoletej. Plnoletej navrhol, aby opatrovala brata a mohla poberať
opatrovateľský príspevok vo výške 800,- EUR. Otec tvrdil, že navrhovateľka býva dva týždne u matky

a dva týždne u svojho priateľa, ktorý je elektrikárom, robí v zahraničí a jeho príjem je 3 000,- EUR až
4 000,- EUR. Priateľ sa o navrhovateľku stará. Okresný súd k uvedenému konštatoval, že partnerský
vzťah nezakladá nárok na vyživovaciu povinnosť medzi partnermi, tú majú voči dieťaťu jeho rodičia
do doby, kým dieťa neukončí vzdelávanie, ktorého cieľom je získanie schopností sám sa živiť. Otec
k navrhovateľke si neplní vyživovaciu povinnosť žiadnou formou. Od rozvodu s matkou navrhovateľky

sa s navrhovateľkou stretáva sporadicky. Z uznesenia vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva Policajného
zboru v Ružomberku ČVS: ORP-135/1-VYS-RK-2024 zo dňa 20.06.2024 bolo začaté stíhanie za prečin
podvodu podľa § 221 ods. 1, 2 Trestného zákona, v právnom postavení poškodeného je otec, ktorý
v priebehu roka 2024 na rôzne účty v rôznych sumách vložil úhrnne 13 230,- EUR. Otcovi navrhovateľky
10.01.2025 vznikol nárok na vyplatenie zo zmenky v obstarávacej cene 52 500,- EUR, otec dal pokyn

na vystavenie vlastnej zmenky obchodníkovi PROXENTA FINANCE, OCP, a.s., Mýtna 50, Bratislava,
IČO: 47 238 054, v mene a na účet klienta v prospech klienta (v právnom postavení emitenta zmenky
je PROXENTA Private Equity, s.r.o., Mýtna 50, Bratislava, IČO: 35 962 160 a v právnom postavení
remitenta otec). Otec sa lieči na depresívny syndróm a inú primárnu artrózu bedrového kĺbu. Okresný
súd konštatoval na základe vykonaného dokazovania, že pravidelným príjmom otca navrhovateľky je

invalidný dôchodok vo výške 697,60 EUR mesačne, otec tvrdil, že úspory, ktoré mal, minul a aktuálne
žije iba z invalidného dôchodku. Svoje mesačné vyčíslil na 1 500,- EUR mesačne, čo prevyšuje výšku
jeho invalidného dôchodku. Zo životného štandardu otca vyplýva, že otec cestuje oddychovať na chatu
vzdialenú približne 35 km od bydliska, s čím vznikajú náklady cca 100,- EUR mesačne a túto chatu
udržiava, za pobyt vo wellness hoteli v G. I. od 31.10.2024 do 03.11.2024 zaplatil sumu 191,50 EUR,

zaplatil si dovolenku do Francúzska na púť v období od 01.03.2025 do 09.03.2025 v sume 585,- EUR,
dvakrát do mesiaca chodí na masáže nôh kvôli artróze v cene 30,- EUR za jednu masáž. Na presun
po meste si zakúpil dňa 10.07.2024 elektrickú kolobežku za 450,- EUR. Do zrušenia svojho účtu vo
J. K. v roku 2024 otec presunul sumu 10 000,- EUR na účet v B. K.. Po ukončení spolužitia rodičov
otec iba sám užíva 4-izbový byt v bezpodielovom spoluvlastníctve rodičov navrhovateľky, naproti tomu

navrhovateľka s matkou a súrodencami žijú v prenajatom byte. Otec navrhovateľky využíva chatu, ktorá
je v BSM, túto prenajíma a odplatu za nájom si necháva pre seba. Rovnako otec využíva osobné
motorové vozidlo, ktoré je v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov. Okresný súd konštatoval, že
životná úroveň otca je vyššia než suma invalidného dôchodku 697,60 EUR mesačne. V roku 2024
otec navrhovateľky „investoval“ sumu 13 230,- EUR, ktorá je v súčasnosti škodou v trestnom konaní,

v ktorom je poškodeným otec navrhovateľky, pričom táto suma by za dobu 24 mesiacov predstavovala
sumu 551,25 EUR mesačne, ktorá mohla byť použitá na životné náklady rodičov navrhovateľky, ale
aj detí. Dňa 10.01.2025 nadobudla splatnosť zmenka, ktorú je možné vyplatiť v nominálnej hodnote
52 500,- EUR, čo za 24 mesiacov predstavuje sumu 2 187,50 EUR na mesiac. Tieto prostriedky patria
do BSM, ale ostali vo výlučnej dispozícii otca. Otec navrhovateľky teda mesačne nedisponuje iba sumou

invalidného dôchodku 697,60 EUR, ale má možnosť nakladať so sumou z vyplatenej zmenky 2 187,50
EUR mesačne, preto je v jeho možnostiach prispievať na výživu navrhovateľky sumou 200,- EUR
mesačne. Okresný súd rovnako určil dlžné výživné od začatia konania do konca mesiaca februára 2025
v celkovej výške 753,30 EUR, ktoré otcovi povolil splácať v splátkach po 70,- EUR mesačne spolu
s bežným výživným pod podmienkou straty výhody splátok. O trovách konania rozhodol v zmysle § 52,

§ 57 a § 58 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“).
3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie otec a navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok
súdu prvej inštancie tak, že bude povinný prispievať na výživu plnoletej po 118,59 EUR mesačne
vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku.Rozsudok okresného súdu považuje za vecne aj procesne nesprávny, pretože okresný súd dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vychádzal z nesprávneho
právneho posúdenia veci. Rozsudok okresného súdu považuje rovnako za nepreskúmateľný a má

pre neho doslova likvidačný charakter. Rozhodnutie okresného súdu je podľa otca nepreskúmateľné
osobitne v tom smere, že nereflektuje obsah metodiky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky,
na ktoré bolo z jeho strany opakovane poukazované a nereflektuje na existenciu iných jeho vyživovacích
povinností. Podľa otca je rozsudok vo výroku II. nesprávny už z toho uhla pohľadu, že sa ním rozhodlo
nad rámec návrhu na začatie konania, čo je neprípustné a svedčí to o popretí rovnosti strán v konaní

pred súdom. Okresný súd si podľa otca neuvedomil, že v danej veci koná o výživnom nie pre maloleté
deti, ale pre plnoleté dieťa, v ktorom je viazaný návrhom na začatie konania v zmysle § 65 zákona
orodine.Návrhnazačatiekonanianavrhovateľkyobsahovallennávrhnarozhodnutieovýškevýživného
do budúcna, teda od momentu právoplatnosti rozsudku bez toho, aby sa plnoletá domáhala v návrhu
na začatie konania aj priznania výživného spätne. V tomto smere preto okresný súd nemal oprávnenie
o spätnom výživnom konať a rozhodovať, nakoľko preto neboli splnené základné procesné podmienky.

V konaní bolo preukázané, že jeho jediným príjmom je príjem z invalidného dôchodku vo výške 697,60
EUR mesačne. Bolo preukázané, že trpí zásadnými zdravotnými komplikáciami, a to aj v podobe
duševných strádaní, pričom mal problémy s poruchou rovnováhy, trpí trasom končatín, artrózou a trpí
aj únavovým a depresívnym syndrómom. Tieto zdravotné komplikácie mu v súčasnosti znemožňujú
pracovné zapojenie sa do pracovného procesu. Podľa otca neobstojí ani poukaz na to, že v minulosti

prenajímal spoločnú chatu, nakoľko matka od neho žiadala, aby sa vysťahoval zo spoločného bytu
a nasťahoval sa práve do uvedenej chaty, v tomto smere matka podala na neho žalobu o vylúčenie
z užívania spoločného bytu, o ktorej sa konalo pred Okresným súdom Liptovský Mikuláš pod sp. zn.
12C/81/2024. Tieto okolnosti vytvárajú právne prekážky možnosti danú chatu prenajímať, prenájom
chaty v zimnom období ani nebol možný, nakoľko chata neumožňuje bývanie v zimnom období. Bolo

naviac preukázané, že chata sa neprenajíma a pokiaľ okresný súd prijal ničím nepodložený záver
o jej prenajímaní, nepoukazuje na žiadny relevantne vykonaný dôkaz. Podľa metodiky Ministerstva
spravodlivosti Slovenskej republiky bolo podľa jeho mienky na mieste určiť výživné k plnoletej dcére vo
výške 17 % z jeho čistého príjmu, teda výživné v sume 118,59 EUR mesačne. Určená výška výživného
v sume 200,- EUR mesačne má pre neho likvidačnú povahu aj preto, že vo vzťahu k ďalším dvom

maloletým deťom mu bola určená vyživovacia povinnosť vo výške 190,- EUR k F. a 170,- EUR k F.,
teda spolu mesačne 360,- EUR. Jeho vyživovacia povinnosť teda predstavuje spoločne sumu 560,-
EUR mesačne, čo je 80,27 % jeho príjmu. Navrhovateľka nepreukázala svoje reálne mesačné výdavky
a v tomto smere absentujú exaktné a reálne dôkazy o výške jej životných potrieb a nákladov na život.
Okresný súd v rozhodnutí neuviedol, aká má byť výška mesačných nákladov navrhovateľky na jej život

a potreby. Pokiaľ ide o príjem matky, kde okresný súd ho ustálil vo výške 1 526,- EUR mesačne, otec
podotkol, že v konaní o rozvod manželstva bolo preukázané, že príjem matky je vyšší, a to vo výške
1 661,51 EUR mesačne, okrem toho matka poberá aj rodinné prídavky k navrhovateľke a má úspory vo
výške 7 000,- EUR. Rovnako sú nepodložené tvrdenia okresného súdu vo vzťahu k jeho výdavkom vo
výške 1 500,- EUR mesačne a z odôvodnenia napadnutého rozsudku nie je zrejmé, ako okresný súd

na túto premisu svojho rozhodnutia prišiel. Toto konštatovanie okresného súdu nemá oporu v žiadnom
vykonanom dôkaze a ani v jeho vyjadrení k podanému návrhu. Pri určení vyživovacej povinnosti nie
je podľa otca možné prihliadať k tým aktívam, ktoré tvoria masu bezpodielového spoluvlastníctva
manželov, najmä ak ho matka už v smere vyporiadania BSM kontaktovala a vedú sa v tejto veci medzi
stranami vzájomné rokovania. Tieto aktíva sú predmetom spoločného vlastníctva oboch rodičov. Na

vlastníctvo bytu, chaty, ako aj spoločných úspor v PROXENTE nie je možné preto prihliadať a tieto
budú vyporiadané v rámci delenia bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Nie je možné súhlasiť
ani so záverom okresného súdu o jeho neuváženom správaní, pre ktorý sa stal obeťou podvodného
konaniavsúvislostisinvestíciousumy13240,-EUR,išlooinvestovaniespoločnýchprostriedkovrodičov
v dobrom úmysle, a navyše nejde o prepadnuté prostriedky a prostriedky majúce podobu nároku na

náhradu škody, čo opäť bude tvoriť masu BSM. Okrem toho nie je možné túto finančnú operáciu klásť
mu za vinu, a to aj preto, že išlo o skutočne vysoko sofistikovaný podvod. Aj vloženie prostriedkov do
spoločnosti PROXENTA ním bolo realizované zo spoločných prostriedkov, pričom táto investícia prinesie
obom rodičom zhodnotenie v podobe úrokov, ktoré im majú byť vyplatené z danej zmenky a budú tvoriť
predmet delenia v rámci vyporiadania BSM. Suma vložená do spoločnosti PROXENTA je dnes nehybná,

daná pohľadávka má podobu zmenky, ktorá nebola nikomu vyplatená. Nejde teda o sumu, s ktorou by
bolo možné z jeho strany nakladať.4. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP), po zistení, že odvolanie
otca bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP) a smerovalo proti rozhodnutiu,
ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 355 ods. 1 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP),

preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu podľa § 65 CMP, s tým, že odvolacími
dôvodmi nie je viazaný (§ 66 CMP) a toto rozhodnutie bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP
a contrario), konštatujúc dôvodnosť odvolania otca podľa § 389 ods. 1 písm. b), c) CSP v spojení s § 2
ods. 1 CMP zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP vec vrátil súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

5. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
6. Podľa § 220 ods. 2 CSP, v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné
skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré

dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
7. Odvolací súd predovšetkým poukazuje na to, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé
súdne konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky je aj právo strany sporu na také

odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a
skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením práva a obranou
proti takému uplatneniu. Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou sporu,
ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny
základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu

(rozhodnutia Ústavného súdu SR vo veciach sp. zn. IV. ÚS 115/03, či sp. zn. III. ÚS 60/04). Podľa
Ústavného súdu SR „Z odôvodnenia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri
hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Odôvodnenie rozhodnutia
však neznamená, že na každý argument sťažovateľa je súd povinný dať podrobnú odpoveď. Splnenie
povinnosti odôvodniť rozhodnutie je preto vždy posudzované so zreteľom na konkrétny prípad“ (napr.

Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997, Recueil III/1997, či rozsudok vo veci Ruiz Torija c. Španielsko a
Hiro Balani c. Španielsko, oba z 9. decembra 1994, Annuaire, séria A č. 303 A a č. 303 B). Odôvodnenie
rozhodnutia súdu prvej inštancie musí byť dostatočným podkladom pre uskutočnenie jeho prieskumu v
rámci odvolacieho konania.
8. Predmetom konania na súde prvej inštancie bolo určenie vyživovacej povinnosti otca k plnoletému

dieťaťu. Súd prvej inštancie uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu plnoletej po 200,- EUR mesačne
vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k jej rukám, počnúc dňom 08.11.2024; zároveň umožnil otcovi splácať
zameškané výživné za obdobie od 08.11.2024 do 28.02.2025 vo výške 753,30 EUR v splátkach po
70,- EUR spolu s bežným výživným od vykonateľnosti rozsudku pod podmienkou straty výhody splátok.
Otec vo svojom odvolaní namietal nepreskúmateľnosť rozhodnutia, nesprávne zohľadnenie jeho príjmov

a majetku, osobitne nesprávne posúdenie nominálnej hodnoty zmenky PROXENTA ako pravidelného
príjmu a rovnako aj záver o existencii mesačného príjmu odvodeného z jednorazovej investície vo výške
13 230 EUR. Ďalej namietal, že okresný súd nedostatočne prihliadol na jeho ďalšie dve vyživovacie
povinnosti, nesprávne určil jeho mesačné výdavky, neprávom prihliadol na spoločný majetok patriaci do
BSM a rozhodol o tzv. zameškanom výživnom nad rámec návrhu plnoletej navrhovateľky, bez riadneho

odôvodnenia.
9. Vo vzťahu k odvolaniu otca vo vzťahu k určeniu jeho vyživovacej povinnosti k plnoletej odvolací
súd vo všeobecnosti považuje za potrebné uviesť, že platná právna úprava vyživovacej povinnosti
rodičov k deťom (§ 62 ods. 1 zákona o rodine) je založená na rovnakom postavení muža (otca)
a ženy (matky). Obaja rodičia tak majú povinnosť prispievať na výživu svojich detí podľa svojich

schopností, možností a majetkových pomerov (§ 62 ods. 2 veta prvá zákona o rodine). Schopnosti
predstavujú subjektívne kritérium určovania rozsahu vyživovacej povinnosti a rozumejú sa nimi
vlastnosti dané telesnými a duševnými schopnosťami konkrétnej osoby rodiča, zdravotným stavom,
vlohami, nadaním, nadobudnutými vedomosťami a získanými skúsenosťami. Z hľadiska vyživovacej
povinnosti je podstatné, ako sa prejavia v reálnych schopnostiach dosahovania príjmu. Subjektívne

schopnosti sa však môžu realizovať len v rámci objektívne daných možností, ktoré determinuje reálna
situácia na trhu práce, miera nezamestnanosti v regióne, v príslušnom odbore, vekovej kategórii,
dosahované zárobky v danom povolaní. Majetkové pomery rodiča umožňujú komplexne posúdiť celkovú
situáciu, životnú úroveň rodiča pre potreby výživného, keďže príjmové pomery samy osebe neposkytujúúplný obraz o situácii povinného rodiča. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodiča je potrebné
prihliadnuť aj vtedy, ak sa rodič vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku,
majetkového prospechu; rovnako je potrebné prihliadať aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré rodič

na seba berie.
10. Rozsah vyživovacej povinnosti rodiča je limitovaný odôvodnenými potrebami dieťaťa (§ 75 ods.
1 zákona o rodine), pričom dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov (§ 62 ods. 2 veta
druhá zákona o rodine). Odôvodnené potreby dieťaťa sú rôzne podľa okolností konkrétneho prípadu,
sú závislé predovšetkým od veku a zdravotného stavu dieťaťa, jeho fyzickej a duševnej vyspelosti,

spôsobu a obsahu jeho prípravy na budúce povolanie a celkové uplatnenie v spoločenskom živote,
výšky eventuálnych vlastných príjmov a pod. Avšak odôvodnené potreby dieťaťa neurčujú len tieto
okolnosti, sú bezprostredne ovplyvňované i schopnosťou a možnosťou rodičov. Ak sú reálne možnosti a
schopnosti rodičov veľmi obmedzené, sú odôvodnenými len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú
obvyklú základnú mieru všetkých nevyhnutných potrieb, nutných pre život kultúrneho človeka. Ak sú
reálne možnosti a schopnosti rodičov veľmi široké, sú odôvodnenými tiež ďalšie potreby dieťaťa, ktoré

nie sú nevyhnutné, ale - práve so zreteľom napr. k veku a zdravotnému stavu dieťaťa, jeho fyzickej
a duševnej vyspelosti, spôsobu a obsahu jeho prípravy na budúce povolanie a celkové uplatnenie v
spoločenskom živote - prospešné všestrannému vývoju dieťaťa vo vyspelej spoločnosti.

11. Po preskúmaní napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie dospel odvolací súd k záveru, že súd

prvej inštancie sa vyššie danými kritériami neriadil dôsledne. Konanie o určenie výživného patrí medzi
mimosporové nenávrhové konania patriace do oblasti starostlivosti súdu o plnoleté dieťa. Mimosporové
konanie je typické dominanciou princípu oficiality a princípu materiálnej pravdy. Tieto vyžadujú od súdu,
aby zistil skutočný stav veci, teda v rámci dokazovania sa nemôže spoliehať len na dôkaznú iniciatívu
účastníkov konania, ale aplikuje sa vyšetrovací, resp. vyhľadávací princíp civilného procesu. Preto je súd

povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci konania, ak je to potrebné na zistenie skutočného
stavu veci. Pokiaľ teda súd prvej inštancie nemal zistené pomery rodičov a plnoletého dieťaťa, skutočný
stav nebol dostatočne zistený a súdom vyhodnotený, čím neboli splnené zákonné podmienky pre
posúdenie konkrétnej výšky vyživovacej povinnosti otca.

12. Súd prvej inštancie v prejednávanej veci rezignoval na dôsledné ustálenie rozsahu odôvodnených
potrieb plnoletého dieťaťa, ktoré majú predstavovať vyčíslenie všetkých pravidelných a nepravidelných
platieb tak, aby odôvodnené potreby plnoletého dieťaťa boli jednoznačne určiteľné. Tieto musia
vychádzať zo základných potrieb (bývanie, stravovanie, ošatenie, zdravotná starostlivosť, náklady
súvisiace o školskou dochádzkou a pod.), a pokiaľ to životná úroveň rodičov dovoľuje, tiež aj so

zohľadnením nákladov na voľnočasové aktivity. Následne súd musí tieto posudzovať vo vzťahu k
zárobkovým možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom rodičov so zohľadnením práva dieťaťa
podieľať sa na životnej úrovni rodičov a až napokon pristúpiť k určeniu miery, ktorou sa na odôvodnených
nákladoch dieťaťa bude podieľať každý z rodičov (pri zohľadnení ich zárobkových schopností,
majetkových pomerov, životnej úrovne, plnenia vyživovacej povinnosti aj osobnou starostlivosťou o dieťa

a pod.). Okresný súd v napadnutom rozsudku uvádza viaceré položky spojené so štúdiom a osobnými
nákladmi plnoletej (napr. zdravotnícke oblečenie a obuv 75,- EUR, náklady na šošovky 70,- EUR/polrok,
jednorazové náklady na stužkovú v celkovej sume približne 540,- EUR, náklady na dopravu 2,- EUR pri
použití autobusu, resp. nulové pri využití železničnej dopravy), avšak z jeho odôvodnenia nie je zrejmé,
akú výšku bežných mesačných výdavkov na bývanie, stravu, hygienu, ošatenie, školské potreby, či

voľnočasové aktivity považoval za odôvodnenú (chýba kvantifikácia potrieb v členení na opakujúce sa
a jednorazové výdavky s ich mesačným prepočtom), ani ako sa dopracoval k záveru, že práve suma
200,- Eur mesačne zodpovedá primeranému podielu otca na výžive plnoletého dieťaťa. Okresný súd sa
zároveň vôbec nezaoberal otázkou, v akej miere sa má na výžive plnoletej podieľať matka, hoci dieťa
dosiahlo plnoletosť a osobná starostlivosť matky už nemá charakter naturálneho plnenia vyživovacej

povinnosti podľa § 62 ods. 4 zákona o rodine. V tejto fáze trvania vyživovacej povinnosti sa od oboch
rodičov vyžaduje finančný príspevok, primeraný ich možnostiam a schopnostiam (§ 62 ods. 2 zákon o
rodine). Bez posúdenia finančných možností matky a ich pomerného vzťahu k možnostiam otca nie je
možné stanoviť výšku výživného správne, preto odvolací súd vyhodnotil skutkové zistenia o potrebách
plnoletej za neúplné a záver o primeranosti určenej sumy výživného za predčasný.

13. Odvolací súd sa čiastočne stotožnil s odvolacou námietkou otca, že skutkové zistenia okresného
súdu o jeho príjmových a majetkových pomeroch nie sú úplné a dostatočne preukázané. Okresný súd
bez ďalšieho prevzal ako východisko pre výpočet výživného nominálnu hodnotu zmenky PROXENTA vo
výške 52 500,- EUR, ktorú „rozpočítal“ na 24 mesiacov (2 187,50 Eur mesačne), a s takto vypočítanousumou pracoval ako s disponibilnými prostriedkami otca. Takýto záver však nemá oporu v zistenom
skutkovom stave, pretože ide o majetkovú hodnotu patriacu do bezpodielového spoluvlastníctva
manželov a z napadnutého rozsudku nevyplýva, že by otec reálne disponoval výnosom zo zmenky,

alebo že by mu táto suma bola vyplatená. Rovnako neobstojí záver okresného súdu, ktorým zo
skutočnosti, že otec v priebehu roka 2024 investoval sumu 13 230,- EUR (v súvislosti s trestne stíhaným
podvodom), odvodením tejto sumy za 24 mesiacov určil konštantu 551,25 EUR mesačne ako ďalší
zdroj financií na hradenie nákladov aj plnoletej. Takýto výpočet neodzrkadľuje charakter tejto sumy,
ani jej disponibilitu a nemá povahu stabilného príjmu. Táto okolnosť môže byť nanajvýš indíciou o

úrovni životného štandardu otca a prejavom neprimeraného majetkového rizika v zmysle § 75 ods. 1
zákona o rodine, nie však preukázaným zdrojom pravidelného zárobku. Okresný súd ďalej vychádzal
z premisy, že otec „prenajíma chatu“, no bližšie v napadnutom rozsudku neozrejmil reálne výnosy
z daného prenájmu (zmluvy, účtovné/daňové doklady, bankové výpisy, svedkovia), nevysporiadal sa
s tvrdenými obmedzeniami prenájmu (sezónnosť, technické prekážky, procesné okolnosti súvisiace s
BSM) a nezvolil ani kvalifikovaný orientačný odhad príjmu z prenájmu podľa miestnych podmienok.

Odvolací súd považuje za potrebné doplniť, že z odôvodnenia napadnutého rozsudku nie je zrejmé, či
sa okresný súd náležite zaoberal otázkou reálnych schopností a možností otca dosahovať príjem popri
invalidnom dôchodku. Z napadnutého rozsudku vyplýva, že otec má uznaný 65 % pokles schopnosti
pracovať, čo však neznamená úplnú pracovnú neschopnosť. Okresný súd mal preto preveriť, či otec
vzhľadom na svoj zdravotný stav, vek, kvalifikáciu a pracovné skúsenosti má alebo nemá objektívnu

možnosť aspoň čiastočného pracovného uplatnenia. Bez týchto zistení nie je možné spoľahlivo posúdiť
jehoreálneschopnostiamožnostivzmysle§75ods.1zákonaorodine.Odvolacísúdtýmtonevyvodzuje
záver o potrebe určiť vyššie výživné, konštatuje však, že skutkové zistenia okresného súdu sú v tejto
časti neúplné, čo bráni riadnemu preskúmaniu napadnutého rozsudku v medziach podaného odvolania.

14.Zanedostatočnezistenépovažujeodvolacísúdajvýdavkyotca.Hociotecnapojednávaníuviedol,že
jeho mesačné výdavky dosahujú približne 1 500,- EUR, okresný súd toto tvrdenie bez ďalšieho prevzal
ako skutkové zistenie, hoci nebolo nijako preukázané, ani konkretizované. Z odôvodnenia napadnutého
rozsudku nie je zrejmé, aké položky okresný súd do tejto sumy zahrnul, či posudzoval ich oprávnenosť
a ktoré z nich považoval za nevyhnutné. Navyše, medzi tvrdenými výdavkami a preukázanými príjmami

otca existuje zjavný nepomer, ktorý súd prvej inštancie nijako nevyhodnotil. Otec uviedol, že svoje
výdavky uhrádza z invalidného dôchodku a z úspor, avšak rozsah, výška ani aktuálna existencia týchto
úspor neboli v konaní preukázané. Nebolo preto možné preskúmať, z akých zdrojov otec dlhodobo
financuje výdavky presahujúce výšku jeho pravidelného dôchodkového príjmu. Takýto postup je v
rozpore s požiadavkou zistenia skutočného stavu veci (§ 2 ods. 1 CMP) a zároveň s § 62 ods. 5 zákona

o rodine, podľa ktorého výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov a súd nemôže prihliadať na
výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

15. Za nedostatočne odôvodnené považuje odvolací súd aj vysporiadanie sa s otcovými ďalšími
vyživovacími povinnosťami k dvom maloletým deťom okresným súdom. Keďže k zmene výšky týchto

povinností došlo od 06. 02. 2025 (190 EUR a 170 EUR), bolo potrebné časovo rozlíšiť dve odlišné
obdobia (od 08. 11. 2024 do 05. 02. 2025 a po 06. 02. 2025) a v každom z nich osobitne
kvantifikovať dopad na disponibilné možnosti otca plniť výživné k plnoletej. Pokiaľ otec poukazoval
na východiská uvedené v materiáli Ministerstva spravodlivosti „Rodičovské kompetencie - Metodika
pre výpočet výživného rodičov k deťom – tzv. „tabuľkové výživné“, odvolací súd uvádza, že táto

je súhrnom len odporučených východísk pre stanovenie výšky výživného za účelom zjednotenia
praxe súdov v otázkach výživného rodičov k deťom (schválená ministrom spravodlivosti Slovenskej
republiky, uverejnená na webovom portáli Ministerstva spravodlivosti SR https://www.justice.gov.sk/
dokumenty/2024/01/Metodika-Vyzivne.pdf; ďalej len „Metodika“). Metodika obsahuje pravidlá pre
objektivizáciu výživného, ktoré však majú výlučne odporúčací charakter. Zvýrazňuje sa, že určenie

výšky výživného na dieťa je vždy výsledkom posúdenia vysoko individuálnych jedinečných skutkových
okolností každej prejednávanej veci, nezameniteľných s okolnosťami relevantnými v iných veciach.

16. Na základe uvedeného, súd prvej inštancie po vrátení veci sústredí dokazovanie na zisťovanie
skutočností majúcich podstatný význam pre určenie vyživovacej povinnosti otca k plnoletému dieťaťu,

najmä:

· zistí odôvodnené potreby plnoletej v posudzovanom období, a to v jednotlivých položkách (bývanie,
stravovanie, hygiena, zdravotná starostlivosť, školské výdavky, cestovné, ošatenie, obuv, mimoškolskéaktivity a pod.), pričom jednotlivé potreby konkrétne vyhodnotí s ohľadom na prípadné námietky otca,
rozlíši bežné, nevyhnutné a nadštandardné potreby, a pri chýbajúcich dokladoch urobí kvalifikovaný
odhadpriemernejmesačnejpotreby(prepočtom1/12);rozpočítaspoločnénákladydomácnosti(bývanie,

energie, dane a pod.) na počet osôb v domácnosti a následne určí podiel, ktorý predstavuje potrebu
plnoletej;
· kvantifikuje finančný podiel matky (príjem, prídavky, bonus);
· vo vzťahu k zmenke zistí: (a) či bola zmenka vyplatená; (b) existenciu/výšku úspor; (c) reálne výnosy
z prenájmu chaty (zmluvy, výpisy);

· preverí pracovnú potenciálnu schopnosť otca popri invalidite 65 % (posudok Sociálnej poisťovne/
odborné vyjadrenie);
· zistí pravidelné výdavky otca, pričom vyhodnotí, ktoré z týchto výdavkov sú dôvodné a ktoré
nadštandardné alebo neprimerané;
· posúdi vplyv ďalších dvoch vyživovacích povinností oboch rodičov vo vzťahu k výživnému na plnoletú,
časovo rozlíši vplyv dvoch ďalších vyživovacích povinností (do 5. 2. 2025/od 6. 2. 2025).

17. Súd prvej inštancie vo veci rozhodne po zistení skutočného stavu v čase svojho rozhodnutia, na
základe vykonania na vec vzťahujúceho sa dokazovania v súlade s § 188, § 195 a nasl. CSP a §
204 CSP a súčasne umožní účastníkom konania vyjadriť sa k dôkazom (§ 182 CSP). Pri vyhodnotení
výsledkov dokazovania, so sústredením sa na sporné otázky, ako aj odvolacie argumenty otca, tieto

posúdi z hľadiska na ne vzťahujúcich sa zákonných ustanovení. Svoje nové rozhodnutie súd prvej
inštancie odôvodní v súlade s § 220 CSP tak, aby právne závery, ku ktorým dospeje, mali oporu vo
vykonanom dokazovaní a aby úvahy súdu k týmto záverom vedúce, boli logické a presvedčivé. V novom
rozhodnutí vo veci samej súd prvej inštancie opätovne rozhodne o trovách prvoinštančného konania a
v súlade s § 396 ods. 3 CSP rozhodne aj o náhrade trov tohto odvolacieho konania.

18. Odvolací súd k svojmu rozhodnutiu, ktorým zrušil rozhodnutie okresného súdu považuje za
podstatné uviesť pre úplnosť, že rozsah - miera, časová a procesná náročnosť dokazovania, ktoré
je potrebné vykonať okresným súdom, s poukazom na vyššie uvedené závery krajského súdu, pre
rozhodnutie vo veci výrazne presahuje rámec účelu odvolacieho konania. Uvedený postup odvolacieho

súdu, preto nebol v rozpore ani s rozhodnutím Ústavného súdu SR sp. zn. III. US 161/2023 zo dňa 12.
októbra 2023.

19. Toto rozhodnutie krajského súdu bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.

Podľa § 430 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie dovolania.

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 431 CSP, dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade
uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto
vada.

Podľa § 421 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 432 CSP, dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva
v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia.

Podľa § 433 CSP, dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred
súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa§434CSP,dovolaciedôvodymožnomeniťadopĺňaťlendouplynutialehotynapodaniedovolania.

Podľa § 435 CSP, v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného
dovolania.