Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, February 18, 2026

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 10Csp/37/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5625203209
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Uličná

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2026:5625203209.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš sudkyňou JUDr. Evou Uličnou v právnej veci žalobcu Silverside Financial

services, s.r.o., so sídlom Bratislava – mestská časť Ružinov, Ružová dolina 6, IČO: 51 179 172,
zastúpeného VIVID LEGAL, s. r. o., so sídlom Bratislava – mestská časť Ružinov, Ružová dolina 6, IČO:
36 807 915, proti žalovanému A. B., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom C. D., E. F. XXX/X, zastúpenému
Advokátska kancelária SLAMKA & Partners s.r.o., so sídlom Dolný Kubín, Radlinského 1735/29, IČO:
50 120 000, v spore o zaplatenie istiny vo výške 22,26 eura a zmluvnej pokuty vo výške 832,01 eura,
s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 1442,33 eura, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne

zo sumy 22,26 eura od 13. 6. 2025 do zaplatenia, ktoré súd povoľuje žalovanému splácať v mesačných
splátkachvovýške100eur,splatnýchvždykposlednémudňukalendárnehomesiaca,počnúcmesiacom
nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku, pričom omeškanie s plnením jednej splátky má za následok
splatnosť celého plnenia.

Vo zvyšnej časti sa žaloba zamieta.

Žalobcovi sa priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 20 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou, doručenou Okresnému súdu Liptovský Mikuláš dňa 19. 9. 2025, sa žalobca domáhal voči
žalovanému zaplatenia istiny vo výške 22,26 eura, úrokov vo výške 1227,54 eura, zmluvnej pokuty vo
výške 832,01 eura a úrokov z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 2800,86 eura od 1. 10. 2022 do
zaplatenia, právnym dôvodom splnenia záväzkov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, uzavretej dňa 22.
2. 2022, číslo 426133880 medzi žalovaným a obchodnou spoločnosťou Silerside, a.s. V žalobe uviedol,
že na základe uvedenej zmluvy o spotrebiteľskom úvere poskytol veriteľ žalovanému úver vo výške
3000 eur, ktorý sa zaviazal žalovaný splácať v mesačných splátkach vo výške 74,60 eura. Žalovaný

sa dostal so splácaním úveru do omeškania. Uznesením Okresného súdu Bratislava I zo dňa 22. 9.
2022, sp. zn. 31K/25/2022, zverejneným v Obchodnom vestníku dňa 29. 9. 2022, bol na majetok veriteľa
vyhlásený konkurz. V zmysle zákonného ustanovenia § 46 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a
reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov došlo preto
dňom 30. 9. 2022 ex lege ku zosplatneniu úveru. Žalovanú pohľadávku nadobudol na základe zmluvy
o predaji podniku, uzavretej dňa 1. 7. 2024 s veriteľom, v mene ktorého konal správca konkurznej
podstaty. Zmluvnú pokutu si vyčíslil vo výške ku dňu podania žaloby vo výške 10 % ročne zo sumy

2800,86 eura od 1. 10. 2022. Úroky si vyčíslil do dňa zosplatnenia úveru.

2. Súd vydal vo veci dňa 6. 10. 2025 platobný rozkaz, ktorý bol žalovanému doručený dňa 10.
10. 2025. Dňa 22. 10. 2025 doručil žalovaný súdu odpor proti platobnému rozkazu s vecnýmodôvodnením. V súlade so zákonným ustanovením § 267 ods. 4 Civilného sporového poriadku,
včasným podaním odporu s vecným odôvodnením došlo ku zrušeniu platobného rozkazu v celom
rozsahu. V odpore žalovaný namietal splnenie povinnosti právneho predchodcu žalobcu skúmať jeho

spôsobilosť splácať spotrebiteľský úver v zmysle zákonného ustanovenia § 7 ods. 1 zákona číslo
129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, t. j.
22. 2. 2022 (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“). Tvrdil, že pôvodný veriteľ pred poskytnutím
spotrebiteľského úveru nekonal s odbornou starostlivosťou, keďže si neurobil reálny obraz o jeho

ekonomickej a sociálnej situácii, úver mu poskytol bez akýchkoľvek informácií vo vzťahu k výške
jeho mesačných príjmov, výške jeho mesačných nákladov, výške jeho záväzkov voči bankám alebo
iným poskytovateľom úverov, bez informácií o jeho výdavkoch na stravu, cestovanie, ako aj bez
informácie o tom, že v čase poskytnutia úveru podliehal, a aj v tomto čase podlieha nelátkovej závislosti,
tzv. gamblingu. Taktiež namietal uplatnený nárok na zmluvnú pokutu, ktorá je, podľa jeho názoru,
neprijateľnou zmluvnou podmienkou, keďže s ním nebola individuálne dojednaná. Vzhľadom na čisto

formulárovú zmluvu o spotrebiteľskom úvere nemal možnosť osobitne vyjednávať, mohol maximálne
zmluvu a jej prílohy ako celok odmietnuť alebo sa jej podmienkam podrobiť. Poukázal tiež na to, že údaj
o ročnej percentuálnej miere nákladov (ďalej len „RPMN“), uvedený v zmluve, nebol správny, keďže
do jeho výpočtu nebola zahrnutá mesačná splátka poistenia v sume 9,60 eura. Pri podpise úverovej
zmluvy mu bola podložená aj zmluva o zabezpečení poistenia schopnosti splácať úver. Ako spotrebiteľ

podpísal všetko, čo mu pôvodný veriteľ podsunul, pričom samotná zmluva o zabezpečení poistenia
schopnosti splácať úver je formulárovou zmluvou, ktorej podmienky neboli individuálne dojednané. Hoci
z uvedených dokumentov sa javí, že nebol povinný uzatvoriť poistnú zmluvu, v skutočnosti mu bolo
poistenie nanútené spôsobom, že mu zmluvu ako súvisiacu predložili a musel ju uzatvoriť. Poistné
preto malo byť zahrnuté do celkových nákladov, ktoré mal zaplatiť. Aj z platobnej histórie vyplýva, že

poistné platil súbežne s anuitnou splátkou úveru. Poistenie malo charakter doplnkovej služby a suma
poistného mala byť zahrnutá do výpočtu RPMN. Z uvedených dôvodov je v zmluve o úvere nesprávne
uvedený údaj o RPMN, ako aj celková čiastka, ktorú mal zaplatiť. Nikdy nevidel poistnú zmluvu, ktorá
sa mala na základe zmluvy o zabezpečení poistenia schopnosti splácať úver zabezpečiť. Poukázal
tiež na skutočnosť, že v čase podpisu obidvoch zmlúv podliehal nelátkovej závislosti, a to aj formou

pravidelného hrania v internetových kasínach, o čom by pôvodný veriteľ vedel, ak by skúmal výpisy
z jeho účtu. Navrhol vydaný platobný rozkaz zrušiť a žalobu zamietnuť.

3. Žalobca vo vyjadrení ku podanému odporu (replike), doručenom súdu dňa 31. 12. 2025, uviedol,
že tvrdenia žalovaného uvedené v odpore namieta a považuje ich za účelové, cielene zavádzajúce

a nesprávne. Tvrdenie, že jeho právny predchodca pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom
úvere nekonal s odbornou starostlivosťou pri posudzovaní schopnosti žalovaného splácať úver
považuje za všeobecné, ničím nepodložené a odporujúce obsahu zmluvnej dokumentácie a interných
záznamov o posúdení bonity. Posúdenie schopnosti žalovaného splácať úver bolo vykonané v súlade
s ustanovením § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, a to na základe informácií poskytnutých

žalovaným, ako aj na základe údajov získaných z príslušných registrov a interných hodnotiacich
mechanizmov. Žalovaný bol pred uzatvorením zmluvy riadne oboznámený s rozsahom zisťovaných
údajov a poskytol súčinnosť pri ich overovaní. Žalovaný požiadal o poskytnutie spotrebiteľského úveru
žiadosťou zo dňa 11. 2. 2022. Súčasťou žiadosti boli tiež informácie poskytnuté žalovaným v rozsahu
jeho identifikačných údajov, rodinného stavu, typu bývania, dosiahnutého vzdelania, čísla bankového

účtu, kontaktných údajov, počtu osôb, vo vzťahu ku ktorým má vyživovaciu povinnosť. Taktiež žalovaný
poskytol údaje o zdroji príjmu, ktorým bol pracovný pomer, s výškou príjmu 1766 eur, výdavkoch, ktoré
špecifikoval ako minimálne výdavky vo výške 228,09 eura. Informácie o zrážkach zo mzdy neuviedol.
Voľné zdroje žalovaného potom boli vyčíslené na 1537,91 eura. Žalovaný taktiež poskytol čestné
vyhlásenie o tom, že na jeho majetok nebol vyhlásený konkurz a povolená reštrukturalizácia, že nie je

v omeškaní s plnením svojich záväzkov voči iným veriteľom, že nie je politicky exponovanou osobou,
že nie je voči nemu vedený súdny spor, ani iné súdne alebo iné konanie, ktoré by mohlo ovplyvniť
jeho schopnosť plniť záväzky. Žalovaný predložil občiansky preukaz, vodičský preukaz, výpis z účtu
a výplatné pásky. Jeho právny predchodca vykonal aj vlastné šetrenie, a to prostredníctvom informácií
z príslušných databáz, dopytom do registrov CRIF – nebank, CRIF – bank, Registra úverov s.r.o.

a Registra insolvencií. Z uvedených skutočností vyplynuli pravidelné mesačné výdavky žalovaného
vo výške 905,09 eura, pozostávajúce zo životného minima v sume 228,09 eura, výdavkov na splátky
pôžičiek vo výške 118 eur, 103 eur, 252 eur a 204 eur. Preto žalovaný disponoval voľnými zdrojmi
v minimálnej výške 860,91 eura, ktoré boli dostatočné na splácanie dohodnutej mesačnej splátkyúveru vo výške 74,60 eura. Poukázal aj na spôsob výpočtu splnenia limitu ukazovateľa schopnosti
splácať úver v zmysle § 2 opatrenia G. B. D. číslo 10/2017, ako aj splnenia limitu na podiel výšky
celkovej zadlženosti k príjmu podľa § 6a uvedeného opatrenia. Limit ukazovateľa schopnosti splácať

úver nemôže prekročiť 1, pričom u žalovaného bol zistený vo výške 0,55. Limit celkovej zadlženosti
nesmie prekročiť 8, pričom u žalovaného činil 1,744. Taktiež sa nestotožnil s tvrdením žalovaného,
že v zmluve o spotrebiteľskom úvere bola nesprávne vypočítaná RPMN z dôvodu, že do jej výpočtu
nebolo zahrnuté poistné. Poistenie schopnosti splácať úver bolo dojednané ako dobrovoľná doplnková
služba, preto nepredstavuje povinný náklad tvoriaci súčasť RPMN. Uvedená skutočnosť vyplýva priamo

zo zmluvy o zabezpečení poistenia schopnosti splácať úver, v ktorej bode 13 je výslovne uvedené,
že poistenie je dobrovoľné a nie je podmienkou poskytnutia úveru klientovi ako dlžníkovi. Rovnaká
skutočnosť bola potvrdená aj v ďalších poistných dokumentoch, najmä v žiadosti o zabezpečenie
poistenia a v protokole o sprostredkovaní poistenia. Poistenie predstavuje formálne aj obsahovo
samostatný právny vzťah. Zmluva o spotrebiteľskom úvere bola medzi zmluvnými stranami uzatvorená
ešte pred rokovaním o uzatvorení zmluvy o zabezpečení poistenia, pričom poistenie bolo viazané

na už existujúci úverový vzťah ako doplnkový produkt. Uzatvorenie zmluvy o zabezpečení poistenia
preto nemá žiadne spätné účinky na už platne uzatvorenú zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Tvrdenie
žalovaného v odpore proti platobnému rozkazu, že poistenie mu bolo nanútené, nie je ničím podložené.
Uvedené tvrdenie je v priamom rozpore s listinnými dôkazmi, obsahujúcimi jeho vlastné vyhlásenia
a podpisy. Skutočnosť, že poistné bolo uhrádzané spolu so splátkou úveru, nemá právny význam

a ide len o technický spôsob úhrady. Keďže nebolo preukázané, že poistenie bolo povinné, ani že
by jeho uzavretie bolo podmienkou získania úveru alebo podmienkou získania úveru za ponúkaných
podmienok, nemohlo byť zahrnuté do základu pre výpočet RPMN. Taktiež nesúhlasil s tvrdením
žalovaného o neprijateľnosti zmluvnej podmienky vo vzťahu k dojednanej zmluvnej pokute. Poukázal
na to, že skutočnosť, že zmluva má formulárový charakter, sama o seba nezakladá neprijateľnosť

zmluvnej podmienky. Rozhodujúce je, či dojednanie zmluvnej pokuty svojím obsahom alebo dôsledkami
spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.
Zmluvná pokuta bola dojednaná v súlade s ustanovením § 3a nariadenia vlády Slovenskej republiky č.
87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších
predpisov. Výška sankcií dojednaných v zmluve predstavovala 15 % ročne, a to zmluvnú pokutu vo

výške 10 % a úroky z omeškania vo výške 5 %. Trojnásobok úrokov z omeškania podľa ustanovenia
§ 3 Nariadenia č. 87/1995 Z. z. činil 15 %, teda dojednaná výška sankcií za omeškanie neprevýšila
trojnásobok úrokov z omeškania. Taktiež neprevýšila priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery
nákladov naposledy zverejnenej podľa osobitného predpisu pred vznikom omeškania o viac ako 10
percentuálnych bodov ročne, keďže priemerná RPMN činila 9,69 % + 10 %, čo predstavuje 19,69

%. Poukázal na to, že Občiansky zákonník nezakazuje dojednanie zmluvnej pokuty a dojednanie
o zmluvnej pokute sa nenachádza ani vo výpočte neprijateľných podmienok v zmysle ustanovenia § 53
ods. 4 Občianskeho zákonníka. Zmluvná pokuta bola dojednaná písomne, bola určená jej výška a jej
dojednanie bolo v súlade s Občianskym zákonníkom. Aj Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojich
rozhodnutiach judikoval, že dojednanie zmluvnej pokuty vo formulárových spotrebiteľských zmluvách je

prípustné. Zmluvnú pokutu je možné v spotrebiteľskej zmluve dojednať, nesmie však byť neprimeraná.
Obdobné dojednanie zmluvnej pokuty bolo ako súladné s právnym poriadkom Slovenskej republiky
posúdené aj v rozhodovacej praxi odvolacieho súdu. Samotná skutočnosť, že zmluvná pokuta nebola
individuálne vyjednávaná, nemôže bez ďalšieho viesť k záveru o jej neprijateľnosti. Pokiaľ bola výška
zmluvnej pokuty primeraná, transparentne formulovaná a jej uplatnenie neprekračuje zákonné limity

sankcií v spotrebiteľských vzťahoch, je zmluvná pokuta v súlade s právnym poriadkom a judikatúrou
všeobecných súdov. Ďalej poukázal na to, že tvrdenia žalovaného o tom, že v čase uzatvorenia
zmluvy nevedel, čo podpisuje, respektíve že sa nachádzal v stave nelátkovej závislosti, považuje
za účelové a právne irelevantné. Zo všetkých žalovaným podpísaných listín, najmä zo žiadosti o
úver, žiadosti o zabezpečenie poistenia a súvisiacich dokumentov jednoznačne vyplýva, že žalovaný

tieto dokumenty prevzal a svojím podpisom potvrdil, že im porozumel. V rámci vyhlásení týkajúcich
sa zdravotného stavu žalovaný výslovne uviedol, že netrpí závislosťou od hazardných hier. V čase
uzavretia zmluvy bol žalovaný plne spôsobilý na právne úkony, spôsobilosti na právne úkony nebol
pozbavený, ani obmedzený. Neexistuje žiaden právne relevantný podklad, ktorý by spochybňoval
schopnosť žalovaného prejaviť vážnu, určitú a zrozumiteľnú vôľu.

4. Žalovaný vo vyjadrení ku vyjadreniu žalobcu (duplike), doručenom súdu dňa 22. 1. 2026, uviedol,
že tvrdenia žalobcu a ním predložené dôkazy nepostačujú na preukázanie splnenia povinnosti skúmať
jeho bonitu zo strany právneho predchodcu žalobcu tak, že by to bolo možné vyhodnotiť ako konanies odbornou starostlivosťou. Právny predchodca žalobcu hrubo porušil povinnosť, ktorú mu zákon
o spotrebiteľských úveroch ukladá, keďže posudzoval jeho schopnosť splácať poskytnutý úver bez
akéhokoľvek riadneho preverenia a aktívneho zisťovania jeho bonity. Právny predchodca žalobcu

postupoval čisto formálne, neskúmal stav jeho rodinného rozpočtu, t. j. stranu príjmov a výdavkov.
Zákonné ustanovenie § 7 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch nezbavuje veriteľa povinnosti
posúdiť bonitu z odbornou starostlivosťou. Žalobca uviedol, že v žiadosti o úver uviedol ako dopytované
výdavky0eur.Uvedenýúdajjesámosebenápadnenereálnyajetypickýmznakomnedostatkuodbornej
starostlivosti. Poukázal aj na vnútornú nekonzistentnosť tvrdení žalobcu, ktorý uviedol, že v žiadosti

boli tzv. minimálne výdavky uvedené na 228,09 eura a tzv. dopytované výdavky na 0 eur, následne
tvrdil, že pravidelné mesačné výdavky boli vyhodnotené v sume 905,09 eura, pozostávajúce zo splátok
iných štyroch pôžičiek. Právny predchodca žalobcu nemal skutočný obraz o jeho výdavkoch na stravu,
energie, cestovanie, domácnosť. Namietal tiež výpisy predložené žalobcom z neznámych registrov, bez
časového údaja o lustrácii. Vo vzťahu k výplatným lístkom uviedol, že vo výplate za mesiac november
2021 bola zaúčtovaná aj ročná prémia v sume 1546,09 eura a vo výplate za január 2022 ročná prémia

v sume 1007,52 eura. Priemerný čistý mesačný príjem za mesiace november, december 2021 a január
2022 by potom predstavoval 1825,85 eura, avšak i so zahrnutím ročných prémií. Bez nich by bol
jeho príjem výrazne nižší. Vo vzťahu k dojednanému poisteniu uviedol, že pri jeho posudzovaní nie
je rozhodujúce iba formálne označenie poistenia ako dobrovoľné, rozhodujúci je reálny ekonomický
a zmluvný kontext, t. j. či bolo poistenie fakticky vyžadované na získanie úveru alebo získanie úveru za

ponúkaných podmienok. Poistenie mu bolo pri podpise predložené spolu s úverovou dokumentáciou,
a to čisto formulárovým spôsobom. Žalobca pritom nepreukázal, že by mu bola ponúknutá alternatíva
bez poistenia a za rovnakých podmienok. Žalobca taktiež neozrejmil, ku ktorému dňu sa dostal do
omeškania a akú celkovú čiastku mu v súvislosti s úverom zaplatil. Podľa jeho názoru, preplatil istinu
úveru, preto sa, v nadväznosti na bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru, nemohol dostať do omeškania.

Žalobca tak nemá ani nárok na zmluvnú pokutu, keďže do omeškania sa nikdy nedostal.

5. Žalobca vo vyjadrení, doručenom súdu dňa 30. 1. 2026, uviedol, že duplika žalovaného neobsahuje
žiadne nové skutkové tvrdenia, neoznačuje žiadne nové dôkazy, ani neuvádza nové právne argumenty.
Poukázal na to, že žalovaný vecne nespochybnil ním predložené listinné dôkazy, nenamietal ich

nepravdivosť, neúplnosť, nenavrhol vykonať dôkazy, ktorými by ich vyvrátil. Pred uzatvorením zmluvy
o úvere jeho právny predchodca vychádzal z údajov deklarovaných žalovaným, disponoval dokladmi
preukazujúcimi jeho príjem, zohľadnil jeho existujúce finančné záväzky a vykonal lustrácie v príslušných
úverových registroch.

6. V súlade so zákonným ustanovením § 180 Civilného sporového poriadku súd rozhodol, že
vykoná pojednávanie v neprítomnosti advokáta žalobcu, ktorému bolo predvolanie na pojednávanie
riadne a včas doručené, a ktorý svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil z dôvodu hospodárnosti
a efektívnosti konania. Nariadené pojednávanie odročiť nežiadal.

7. Advokát žalovaného na pojednávaní v plnom rozsahu odkázal na obsah písomných podaní. Opätovne
poukázal na skutočnosť, že právny predchodca žalobcu nepostupoval v súlade s ustanovením § 7
zákona o spotrebiteľských úveroch, keďže neskúmal riadne s riadnou odbornou starostlivosťou bonitu
žalovaného. Právny predchodca žalobcu neskúmal reálne mesačné náklady na strane žalovaného,
neskúmal riadne jeho rodinné výdavkové pomery. Uviedol, že vo výplatných páskach za dva mesiace

boli zúčtované aj ročné prémie. Pre prípad, že by súd priznal žalobcovi žalované navrhol povoliť jeho
splácanie v splátkach vo výške 50 eur, maximálne vo výške 100 eur mesačne. Žalovaný momentálne
poberá príjem z pracovného pomeru vo výške približne 1100 eur mesačne v čistom. Uvedený príjem
chodí na účet manželky, ktorá z neho vykonáva všetky úhrady. Žalovaný stále spláca úvery, ktoré boli
uvedené vo výpise CRIF.

8. Z listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou súdneho spisu, mal súd preukázaný nasledovný skutkový
stav:

9. Obchodná spoločnosť Silverside, a.s. ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzatvorili dňa 22. 2. 2022

zmluvu o spotrebiteľskom úvere číslo 426133880, v ktorej sa veriteľ zaviazal poskytnúť žalovanému
úver vo výške 3000 eur. Žalovaný sa zaviazal poskytnutý úver, spolu s úrokom vo výške 17,03 % ročne,
veriteľovi vrátiť v 60 mesačných splátkach vo výške 74,60 eura, splatných k 15. dňu v mesiaci, so
splatnosťou prvej splátky 15. 4. 2022 a s konečnou splatnosťou úveru 15. 3. 2027. Ročná percentuálnamiera nákladov predstavovala 17,93 %, priemerná hodnota RPMN 9,69 % a celková čiastka na
zaplatenie 4476 eura. V článku IX. ods. 1. zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že ak sa dlžník dostane do
omeškania so splácaním pravidelných splátok alebo ich časti podľa zmluvy, veriteľ má právo požadovať

okrem omeškaných pravidelných splátok zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 10 % ročne z dlžnej
sumy od prvého dňa omeškania. Podľa článku IX. ods. 3 zmluvy, ak sa dlžník dostane do omeškania
s úhradou ktorejkoľvek pravidelnej splátky alebo jej časti podľa zmluvy po dobu dlhšiu ako tri mesiace,
má veriteľ právo vyhlásiť okamžitú splatnosť všetkých splátok, ktoré sa podľa zmluvy mali stať splatnými
v budúcnosti a požadovať ich úhradu (tzv. zosplatnenie úveru). Podľa článku IX. ods. 4 zmluvy, v prípade

omeškania dlžníka s úhradou zosplatnených záväzkov, má veriteľ právo požadovať zaplatenie úrokov
z omeškania vo výške určenej spôsobom podľa článku IX. bod 1 zmluvy a právo požadovať zaplatenie
zmluvnej pokuty vo výške 10 % z dlžnej sumy od prvého dňa omeškania. Bod 2 článku sa pritom použije
rovnako.

10. Podľa aktuálneho predpisu splátok úveru ku zmluve o spotrebiteľskom úvere číslo 426133880

a nákladov za poistenie v zmluve o zabezpečení poistenia schopnosti splácať úver číslo 426133880,
vystaveného dňa 22. 2. 2022 obchodnou spoločnosťou Silverside, a.s., adresovaného žalovanému,
predstavovala výška mesačných splátok, spolu s nákladmi na poistenie, 84,20 eura, z toho pravidelná
splátka 74,60 eura a náklady na poistenie 9,60 eura.

11. Podľa platobnej disciplíny k zmluve o spotrebiteľskom úvere, vystavenej dňa 12. 9. 2025, bol
žalovanému poskytnutý úver dňa 22. 2. 2022 vo výške 3000 eur. Žalovaný úver splácal v pravidelných
mesačných splátkach v sume 84,20 eura, ktoré boli rozúčtovávané na splátku istiny, úroku a poistenia
v období od apríla 2022 do septembra 2022, následne, od októbra 2022, boli všetky prijaté úhrady
žalovaného,atodojúna2025,použiténaúhraduistiny.Žalovanýuhradilcelkovo3283,80eura,zktorých

bolo na istinu započítané 2977,74 eura a na úrok 248,40 eura.

12. Obchodná spoločnosť Silverside, a.s. ako poistník a žalovaný ako klient uzatvorili dňa 22. 2. 2022
zmluvu o zabezpečení poistenia schopnosti splácať úver číslo 426133880, podľa
ktorej zmluvné strany uzavreli dňa 22. 2. 2022 zmluvu o spotrebiteľskom úvere číslo 426133880.

V zmluve si dojednali, že poistník zabezpečí pre klienta poistenie schopnosti splácať úver v rozsahu
komplexného súboru poistenia, zahŕňajúceho poistenie smrti, poistenie invalidity, poistenie pracovnej
neschopnosti a poistenie straty zamestnania a následnej nezamestnanosti a výšku poistného 9,60 eura
mesačne. V článku 4 písm. e) zmluvy žalovaný prehlásil, že aktuálne nie je, ani v minulosti nebol závislý
od omamných, psychotropných látok, alkoholu a hráčstva. V článku 13 zmluvy poistník prehlásil, že

poistenie je dobrovoľné a nie je podmienkou poskytnutia úveru klientovi ako dlžníkovi z jeho strany ako
veriteľa.

13. Uznesením Okresného súdu Bratislava I zo dňa 22. 9. 2022, sp. zn. 31K/25/2022, zverejneným
v Obchodnom vestníku dňa 29. 9. 2022, bol na majetok veriteľa vyhlásený konkurz. Uznesením

Okresného súdu Bratislava I zo dňa 24. 4. 2023, sp. zn. 31K/25/2022, zverejneným v Obchodnom
vestníku dňa 4. 5. 2023, bol do funkcie správcu veriteľa ustanovený UBC 2020, k. s.

14. Obchodná spoločnosť Silverside, a. s. v konkurze ako predávajúci, a žalobca ako kupujúci uzatvorili
dňa 1. 7. 2024 zmluvu o predaji podniku, predmetom ktorej bol aj prevod pohľadávok zo zmlúv

o spotrebiteľských úveroch podľa zoznamu pohľadávok tvoriacich prílohu k zmluve.

15. V žiadosti o poskytnutie spotrebiteľského úveru zo dňa 11. 2. 2022 žalovaný uviedol ako zdroj príjmu
pracovnú zmluvu, priemerný čistý mesačný príjem 1766 eur. Uviedol, že je ženatý, nemá vyživovacie
povinnosti a býva vo vlastnom dome. Ako minimálne výdavky uviedol sumu 228,09 eura. Súčasne

v žiadosti vyhlásil, že nebol na jeho majetok vyhlásený konkurz ani povolená reštrukturalizácia, nie je
v omeškaní s plnením svojich záväzkov voči iným veriteľom, nie je voči nemu vedený súdny spor, alebo
inésúdne,aleboadministratívne,aleboinékonanie,ktorébymohloovplyvniťjehoschopnosťsplniťsvoje
záväzky. Podľa výpisu z registra CRIF – nebank a Registra úverov s.r.o., nemal žalovaný evidované
žiadne úvery. Podľa výpisu z Registra insolvencií neboli nájdené o žalovanom žiadne informácie

v registri. Podľa výpisu z bankového registra SBCB - Slovak Banking Credit Bureau, s.r.o. zo dňa 11. 2.
2022, mal žalovaný evidované záväzky, a to s celkovou zostávajúcou istinou a príslušenstvom 10644
eura, vznikom záväzku 11. 6. 2021, s výškou splátky 118 eur, zostávajúcou istinou s príslušenstvom
6489 eur, vznikom záväzku 18. 2. 2021 a výškou splátky 103 eur, zostávajúcou istinou s príslušenstvom12838 eur, vznikom záväzku 10. 8. 2016 a výškou splátky 252 eur, s celkovou čiastkou úveru 1950 eur
a s mesačnou splátkou 0 eur, s celkovou výškou úveru 2500 a s celkovou splátkou 0 eur, s celkovou
zostávajúcou istinou s príslušenstvom 3997 eur, vznikom záväzku 20. 2. 2018 a celkovou výškou splátky

204 eur. Žalovaný mal za mesiac január 2022 hrubý príjem 2985 eur, ktorého súčasťou boli aj ročné
prémie vo výške 1007,52 eura a čistú mzdu 2085,65 eura, za mesiac december 2021 mal hrubý príjem
1833,67 eura a čistú mzdu 1269,03 eura, za mesiac november 2021 mal hrubý príjem 3376,66 eura,
ktorého súčasťou boli aj ročné prémie vo výške 1546,09 eura a čistú mzdu 2348,78 eura. Podľa výpisu
z účtu žalovaného za mesiac január 2022, bol stav na jeho účte k 31. 12. 2021 825,80 eura, vklady spolu

3167,91 eura, výbery spolu 3910,67 eura a zostatok ku koncu mesiaca 73,89 eura.

16. Žalovaný dňa 11. 2. 2022 podpísal žiadosť o zabezpečenie poistenia schopnosti splácať úver, pričom
v článku 3, písm. e) žiadosti uviedol, že aktuálne nie je, ani v minulosti nebol závislý od omamných,
psychotropných látok, alkoholu a hráčstva. Dňa 11. 2. 2022 podpísal informačný formulár k poisteniu
schopnosti splácať úver a informačný formulár k neživotnému poisteniu a životnému poisteniu bez

odkupnej hodnoty, protokol o sprostredkovaní poistenia a potvrdil prevzatie všeobecných poistných
podmienok pre poistenie schopnosti splácať úver poisťovne Union, poisťovňa, a.s..

17. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 30. 6. 2024, spotrebiteľskou zmluvou
je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

18. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 30. 6. 2024, ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,

sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú
ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

19. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 30. 6. 2024, dodávateľ je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej

podnikateľskej činnosti.

20. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 30. 6. 2024, spotrebiteľ je fyzická
osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej
činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

21. Podľa § 1 ods. 2 prvá veta zákona o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľským úverom na účely
tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom
úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom
spotrebiteľovi.

22. Podľa § 2 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou
o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver
a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa
spojené so spotrebiteľským úverom.

23. Podľa § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľ je pred uzavretím zmluvy o
spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru
povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom
berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru,

príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.

24. Podľa § 7 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi
na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver; tým nie je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej

databázy za podmienok ustanovených osobitným zákonom.

25.Podľa§7ods.17zákonaospotrebiteľskýchúveroch,vynaloženímodbornejstarostlivostisarozumie
najmä to, že veriteľa) poskytne spotrebiteľovi informácie pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 4 a 5,
b) posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s ohľadom na získané informácie o
spotrebiteľovi; ak je veriteľom veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka

zahraničnej banky, posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver najmä s ohľadom na údaje
získané z jedného alebo viacerých registrov, do ktorých poskytujú údaje veritelia, ktorých počet sa
rovná aspoň dvojtretinovej väčšine veriteľov, ktorými sú veritelia podľa § 20 ods. 1 písm. a), ktorí sú
zverejnení v zozname veriteľov podľa § 8a, banky, zahraničné banky a pobočky zahraničných bánk, v
čase posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.

26. Podľa § 9 ods. 1 prvá veta zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere
musí mať písomnú formu.

27. Podľa § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou
podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského

úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a
bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti
splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa
alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti
spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje aj

porušenie ustanovení § 7 ods. 19 až 42.

28. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.

29.Podľa§3 nariadeniavládyč.87/1995Z.z.,ktorýmsavykonávajúniektoréustanoveniaObčianskeho
zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „nariadenie vlády č. 87/1995 Z. z.“), výška úrokov z
omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba H. I. B. platná k prvému

dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

30. Podľa § 46 ods. 1 prvá veta zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, nesplatné pohľadávky a záväzky úpadcu,
ktoré vznikli pred vyhlásením konkurzu a ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu, sa od

vyhlásenia konkurzu až do zrušenia konkurzu považujú za splatné, ak tento zákon neustanovuje inak;
to platí rovnako pre podmienené pohľadávky, ktoré sa v konkurze uplatňujú prihláškou.

31. Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď

oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

32. Podľa § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v
dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

33. V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd podanej žalobe žalobcu čiastočne vyhovel,
keďže mal preukázanú jej čiastočnú dôvodnosť. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané
a medzi stranami sporu nebolo sporné, že obchodná spoločnosť Silverside, a. s. ako veriteľ a žalovaný
ako dlžník uzatvorili zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý
spotrebiteľský úver vo výške 3000 eur, ktorý sa žalovaný zaviazal, spolu s dojednaným úrokom, vrátiť

v 60 mesačných splátkach vo výške 74,60 eura. Taktiež nebolo sporné, že žalovanému úver vo výške
3000 eur poskytnutý bol, ani výška žalovaným vykonaných úhrad. Sporné nebolo, že veriteľ a žalovaný
uzatvorili aj zmluvu o zabezpečení poistenia schopnosti splácať úver. Nebola sporná aktívna vecná
legitimácia žalobcu, ani pasívna vecná legitimácia žalovaného. Nebolo tiež sporné, že v dôsledku
vyhlásenia konkurzu na majetok veriteľa sa, v súlade so zákonným ustanovením § 46 ods. 1 prvá veta

zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov, pohľadávka veriteľa zo zmluvy o úvere považovala za splatnú. Medzi stranami
sporu bolo sporné, či si právny predchodca žalobcu pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere
splnilpovinnosťvzmysle§7zákonaospotrebiteľskýchúveroch,t.j.čiskúmalsodbornoustarostlivosťouschopnosť žalovaného splácať úver. Taktiež bolo sporné, či bola v zmluve o spotrebiteľskom úvere
správne uvedená výška RPMN, vzhľadom na skutočnosť, že pri jej výpočte neboli zohľadnené náklady
na poistenie. Spornou bola aj platnosť dojednania o zmluvnej pokute, vzhľadom na žalovaným tvrdenú

neprijateľnosť uvedenej zmluvnej podmienky. Keďže žalovaný namietal splnenie povinnosti právneho
predchodcu žalobcu skúmať jeho schopnosť splácať úver a správnosť výpočtu RPMN, spornou bola aj
skutočnosť, či poskytnutý úver je bezúročný a bezpoplatkový.

34. Vzhľadom na skutočnosť, že zmluva o spotrebiteľskom úvere bola uzatvorená medzi dodávateľom

a spotrebiteľom (keďže veriteľ konal pri uzatváraní a plnení zmluvy v rámci predmetu svojej
podnikateľskej činnosti a žalovaný, naopak, pri uzatváraní zmluvy nekonal v rámci predmetu
podnikateľskej činnosti, čo vyplýva najmä z označenia žalovaného v zmluve), jednalo sa o spotrebiteľskú
zmluvu. Vzhľadom na charakter a obsah zmluvy, sa jednalo o zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Zmluva
obsahovala všetky náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákonného ustanovenia § 9
ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch. Z vykonaného dokazovania súd nemal preukázané, že by

právny predchodca žalobcu pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere nepostupoval v súlade so
zákonným ustanovením § 7 zákona o spotrebiteľských úveroch, teda že by s odbornou starostlivosťou
neskúmal schopnosť žalovaného splácať spotrebiteľský úver. Zo žalobcom predložených listinných
dôkazov mal súd preukázané, že jeho právny predchodca si zabezpečil listinné dôkazy preukazujúce
príjmy a výdavky žalovaného, ako aj vyhlásenia žalovaného a na základe uvedených skutočností

vyhodnotil jeho schopnosť splácať úver. Žalovaný predložil právnemu predchodcovi žalobcu žiadosť
o poskytnutie spotrebiteľského úveru, v ktorej deklaroval výšku svojho čistého mesačného príjmu
z pracovného pomeru na 1766 eur a výšku svojich minimálnych mesačných výdavkov na 228,09 eura.
Súčasne deklaroval, že býva vo vlastnom dome a nemá žiadne vyživovacie povinnosti. V tejto súvislosti
súd poukazuje na zákonné ustanovenie § 7 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, podľa ktorého

je spotrebiteľ povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje potrebné na
posúdenie jeho schopnosti splácať spotrebiteľský úver. Uvedená zákonná povinnosť spotrebiteľa síce
nezbavuje veriteľa povinnosti zabezpečiť si podklady pre posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať
úver aj z príslušných databáz a registrov, to však neznamená, že by nemal vychádzať aj z údajov
poskytnutých spotrebiteľom, resp. že by spotrebiteľom poskytnuté údaje mal považovať za nerelevantné

alebo nesprávne. Právny predchodca žalobcu si z registra SBCB - Slovak Banking Credit Bureau, s.r.o.,
Registra veriteľov s.r.o. a registra CRIF – Slovak Credit Bureau, s.r.o. zabezpečil informácie o výške
záväzkov žalovaného z úverových vzťahov. V tejto súvislosti súd uvádza, že SBCB - Slovak Banking
Credit Bureau, s.r.o. a Register veriteľov s.r.o. sú prevádzkovateľmi registrov údajov o spotrebiteľských
úveroch v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch a sú ako prevádzkovatelia registrov evidovaní

G. B. D.. Podľa výpisu z registra SBCB - Slovak Banking Credit Bureau, s.r.o. zo dňa 11. 2.
2022, predstavovala celková suma mesačných splátok žalovaného na splátky bankových úverov 677
eur. V registri nebankových subjektov nemal evidované žalovaný žiadne záväzky. Pokiaľ žalovaný
poukazoval na skutočnosť, že z uvedeného registra nie je zrejmé, ku ktorému dátumu bol zabezpečený,
súd uvádza, že je evidentné, že tento výpis bol zabezpečovaný právnym predchodcom žalobcu pred

uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Ak by totiž uvedený výpis bol zabezpečovaný až následne
(pre účely jeho doloženia v súdnom konaní), obsahoval by minimálne údaj o existencii žalovaného
úveru.Nazákladetaktozistenýchúdajovprávnypredchodcažalobcuvyhodnotilcelkovúvýškuzáväzkov
žalovaného na 905,09 eura. Pokiaľ žalovaný poukazoval na skutočnosť, že právny predchodca žalobcu
neskúmal jeho rodinný rozpočet a neskúmal jeho ďalšie výdavky, najmä na bývanie, tu súd poukazuje na

to, že žalovaný sám deklaroval v žiadosti o poskytnutie úveru výšku jeho mesačných výdavkov v sume
228,09 eura, ktorá, vzhľadom na typ jeho bývania, t. j. vlastný dom nepochybne predstavovala primeranú
výšku mesačných výdavkov na bývanie, o ktorej nemal právny predchodca žalobcu dôvod pochybovať.
Žalovaný taktiež deklaroval v žiadosti o poskytnutie spotrebiteľského úveru sumu svojich príjmov 1766
eur, z ktorých aj právny predchodca vychádzal pri výpočte jednotlivých ukazovateľov a posudzovaní

schopnosti splácať úver. Uvedená, žalovaným deklarovaná, výška čistého mesačného príjmu pritom
bola nižšia, ako výška čistého mesačného príjmu vyplývajúca z ním predložených výplatných pások za
mesiace november a december 2021 a január 2022. Podľa uvedených listinných dôkazov, priemerná
výška čistého mesačného príjmu žalovaného bola 1901,15 eura. Pokiaľ aj poukazoval žalovaný na
skutočnosť, že v mesiacoch január 2022 a november 2021 mu boli vyplatené aj ročné prémie, pričom

jeho mesačný príjem má byť podstatne nižší, súd dôvodnosť uvedenej argumentácie preukázanú nemal.
Za mesiac december 2021, kedy žalovanému neboli vyplatené žiadne prémie, predstavovala jeho čistá
mzda 1269,03 eura, ktorá by nepochybne, pri výške výdavkov zistených právnym predchodcom žalobcu
a deklarovaných žalovaným, bola postačujúca na úhradu v zmluve o spotrebiteľskom úvere dojednanejsplátky. Navyše, súd poukazuje na skutočnosť, že priemerný mesačný príjem sa spravidla zisťuje za
kalendárny štvrťrok, t. j. 3 mesiace (aj v zmysle pracovnoprávnych predpisov) predchádzajúci štvrťroku,
v ktorom sa zisťuje. Preto bolo potrebné prihliadať aj k zvýšenému mesačnému príjmu za mesiace

november 2021 a január 2022. Súd tiež poukazuje na skutočnosť, že žalovaný netvrdil, že by v iných
mesiacoch (hoc aj nepravidelne), nedostal vyplatené (v určitej sume) ročné prémie. V zmysle zákonného
ustanovenia § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch je možné považovať úver za bezúročný
a bez poplatkov len v prípade hrubého porušenia povinností podľa § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských
úveroch. Za hrubé porušenie povinností sa pritom považuje posudzovanie schopnosti splácať úver

veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez
prihliadania na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa
splácať úver. Súd nemal preukázané, že by právny predchodca žalobcu nedisponoval žiadnymi údajmi
o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave žalovaného, respektíve že by neprihliadal na údaje z registra
spotrebiteľských úverov. Naopak, právny predchodca žalobcu si zabezpečil relevantné údaje, a to tak od
žalovaného, ako aj z príslušných registrov a na základe nich vyhodnotil schopnosť žalovaného splácať

poskytnutý úver. Na základe uvedených skutočností preto nebolo možné poskytnutý úver považovať za
bezúročný a bezpoplatkový. Súd taktiež nemal preukázané, že by právny predchodca žalobcu nekonal
s odbornou starostlivosťou pri posudzovaní schopnosti žalovaného splácať spotrebiteľský úver (t. j.
s menšou intenzitou, ako v prípade hrubého porušenia uvedených povinností), dôsledkom čoho by
bola nemožnosť vyžadovať jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V tejto súvislosti však súd

poukazuje na skutočnosť, že k splatnosti úveru nedošlo v dôsledku právneho úkonu pôvodného veriteľa,
t. j. vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru, ale v zmysle zákona, v dôsledku vyhlásenia konkurzu na
majetok právneho predchodcu žalobcu.

35. Súd nemal preukázanú ani dôvodnosť argumentácie žalovaného o nesprávnom výpočte RPMN

z dôvodu, že pri jej výpočte nebola zohľadnená výška poistného. Zo žalobcom predložených listinných
dôkazov súd nemal preukázané, že by uzavretie zmluvy o zabezpečení poistenia schopnosti splácať
úver bolo podmienkou poskytnutia spotrebiteľského úveru žalovanému respektíve jeho poskytnutia za
dojednaných podmienok. Uvedená skutočnosť vyplynula najmä z vyhlásenia právneho predchodcu
žalobcuuvedenéhopriamovzmluveozabezpečenípoisteniaschopnostisplácaťúver(článok13),akoaj

zo samotného procesu uzatvorenia tejto zmluvy, keď v zmluve bolo konštatované, že žalovaný a právny
predchodca žalobcu už uzatvorili zmluvu o spotrebiteľskom úvere, t. j. uzavretiu zmluvy o zabezpečení
poistenia schopnosti splácať úver predchádzalo uzavretie zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Preto
uzavretiezmluvyozabezpečenípoistenia nemohlobyťpodmienkouposkytnutiaspotrebiteľskéhoúveru,
respektíve jeho poskytnutia za dojednaných podmienok. Taktiež súd nemal preukázanú dôvodnosť

argumentácie žalovaného, že zmluva o zabezpečení poistenia mu bola len „podsunutá“, pričom nevedel,
čo podpisuje. Uvedené skutkové tvrdenia sú v rozpore so žalobcom predloženými listinnými dôkazmi.
Žalovaný podpísal viaceré listiny preukazujúce, že bol oboznámený so skutočnosťou, že uzatvára aj
zmluvu o zabezpečení poistenia. Žalovaný podpísal protokol o sprostredkovaní poistenia, všeobecné
poistné podmienky, informačný formulár k neživotnému poisteniu, základné informácie o dojednanom

poistení a napokon aj samotnú zmluvu o zabezpečení poistenia. V tejto súvislosti súd poukazuje na to,
že nie je možné bez ďalšieho prihliadať k obrane žalovaného, že nevedel, aké listiny podpisuje, keďže
podpisoval celý balík listín. Žalovaný v čase podpisu zmluvy o zabezpečení poistenia bol spôsobilý
na právne úkony, jeho spôsobilosť nebola v žiadnom rozsahu obmedzená, pričom nepreukázal, že by
existovali skutočnosti, ktoré by mali vplyv na platnosť uvedených právnych úkonov. Pokiaľ žalovaný

poukazoval na to,že v čase uzatvárania zmlúv bolosobou s nelátkovou závislosťou (gambling), uvedená
skutočnosť bola bez vplyvu na platnosť uzavretých zmlúv. Žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal, že
by právnemu predchodcovi žalobcu túto skutočnosť deklaroval. Naopak, tak v žiadosti o zabezpečenie
poistenia splácať úver, ako aj v samotnej zmluve o zabezpečení poistenia schopnosti splácať úver
explicitne vyhlásil, že netrpí závislosťou od hráčstva.

36. Podľa zmluvy o spotrebiteľskom úvere mal žalovaný zaplatiť celkovo 60 mesačných splátok vo
výške 74,60 eura, t. j. spolu 4476 eur. Keďže výška poskytnutého úveru predstavovala 3000 eur (istina),
celková suma úrokov, ktoré mal žalovaný podľa zmluvy zaplatiť, činila 1476 eur. Podľa platobnej
disciplíny zo dňa 12. 9. 2025 bola na úroky z úhrad žalovaného započítaná suma 248,46 eura, preto
celková suma úrokov, ktoré žalovaný nezaplatil, predstavuje 1227,54 eura (1476 eur – 248,46 eura).

Na istinu žalovaný uhradil celkovo 2977,74 eura, preto nezaplatený zostatok istiny predstavoval 22,26
eura (3000 eur – 2977,74 eura).37. Keďže žalovaný sa dostal s plnením svojho peňažného záväzku do omeškania, vzniklo žalobcovi aj
právo na zaplatenie úrokov z omeškania. Výška úrokov z omeškania, uplatnených žalobcom v žalobe,
však nebola správna, lebo žalobca si uplatnil úroky z omeškania z nezaplatenej istiny, ktorá síce ku dňu

1. 10. 2022 činila 2800,86 eura, avšak postupne bola žalovaným splácaná až po jej aktuálny zostatok vo
výške22,26eura.Vnadväznostinauvedenúskutočnosť,pretosúdvyčíslilcelkovúsumudlžnýchúrokov
z omeškania na 192,53 eura, a to v sadzbe 5 % ročne, ktorá bola v súlade s výškou úrokov z omeškania
podľa občianskoprávnych predpisov, prihliadajúc k čiastkovým úhradám vykonaným žalovaným, teda
zo sumy 2800,86 eura od 1. 10. 2022 do 11. 10. 2022, čo činí 4,22 eura, zo sumy 2716,66 od 12. 10.

2022 do 13. 11. 2022, čo činí 12,28 eura, zo sumy 2632,46 eura od 14. 11. 2022 do 11. 12. 2022, čo činí
10,09 eura, zo sumy 2548,26 eura od 12. 12. 2022 do 11. 1. 2023, čo činí 10,82 eura, zo sumy 2464,06
eura od 12. 1. 2023 do 9. 2. 2023, čo činí 9,78 eura, zo sumy 2379,86 eura od 10. 2. 2023 do 9. 3. 2023,
čo činí 9,12 eura, zo sumy 2295,66 eura od 10. 3. 2023 do 11. 4. 2023, čo činí 10,37 eura, zo sumy
2211,46 eura od 12. 4. 2023 do 11. 5. 2023, čo činí 9,08 eura, zo sumy 2127,26 eura od 12. 5. 2023 do
11. 6. 2023, čo činí 9,03 eura, zo sumy 2043,06 eura od 12. 6. 2023 do 11. 7. 2023, čo činí 8,39 eura,

zo sumy 1958,86 eura od 12. 7. 2023 do 10. 8. 2023, čo činí 8,05 eura, zo sumy 1874,66 eura od 11.
8. 2023 do 12. 9. 2023, čo činí 8,47 eura, zo sumy 1790,46 eura od 13. 9. 2023 do 11. 10. 2023, čo činí
7,11 eura, zo sumy 1706,26 eura od 12. 10. 2023 do 9. 11. 2023, čo činí 6,77 eura, zo sumy 1622,06
eura od 10. 11. 2023 do 11. 12. 2023, čo činí 7,11 eura, zo sumy 1537,86 eura od 12. 12. 2023 do 11.
1. 2024, čo činí 6,53 eura, zo sumy 1453,66 eura od 12. 1. 2024 do 12. 2. 2024, čo činí 6,37 eura, zo

sumy 1369,46 eura od 13. 2. 2024 do 12. 3. 2024, čo činí 5,44 eura, zo sumy 1285,26 eura od 13. 3.
2024 do 11. 4. 2024, čo činí 5,28 eura, zo sumy 1201,06 eura od 12. 4. 2024 do 12. 5. 2024, čo činí
5,10 eura, zo sumy 1116,86 eura od 13. 5. 2024 do 12. 6. 2024, čo činí 4,74 eura, zo sumy 1032,66
eura od 13. 6. 2024 do 11. 7. 2024, čo činí 4,10 eura, zo sumy 948,46 eura od 12. 7. 2024 do 12. 8.
2024, čo činí 4,15 eura, zo sumy 864,26 eura od 13. 8. 2024 do 12. 9. 2024, čo činí 3,67 eura, zo sumy

780,06 eura od 13. 9. 2024 do 10. 10. 2024, čo činí 2,99 eura, zo sumy 695,86 eura od 11. 10. 2024
do 12. 11. 2024, čo činí 3,14 eura, zo sumy 611,66 eura od 13. 11. 2024 do 12. 12. 2024, čo činí 2,51
eura, zo sumy 527,46 eura od 13. 12. 2024 do 13. 1. 2025, čo činí 2,31 eura, zo sumy 443,26 eura od
14. 1. 2025 do 11. 2. 2025, čo činí 1,76 eura, zo sumy 359,06 eura od 12. 2. 2025 do 11. 3. 2025, čo
činí 1,37 eura, zo sumy 274,86 eura od 12. 3. 2025 do 10. 4. 2025, čo činí 1,12 eura, zo sumy 190,66

eura od 11. 4. 2025 do 11. 5. 2025, čo činí 0,80 eura, zo sumy 106,46 eura od 12. 5. 2025 do 12. 6.
2025, čo činí 0,46 eura. Zo sumy 22,26 eura, t. j. zo zostatku nezaplatenej istiny, súd priznal žalobcovi
úroky z omeškania od 13. 6. 2025 do zaplatenia. V zostávajúcej časti uplatnených úrokov z omeškania
súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

38. Spolu súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 1442,33 eura, pozostávajúcich z istiny vo
výške 22,26 eura, úrokov vo výške 1227,54 eura a úrokov z omeškania vo výške 192,53 eura.

39. Súd žalobu v časti uplatnenej zmluvnej pokuty vo výške 832,01 eura zamietol, keďže nemal
preukázanú jej dôvodnosť. Súd mal preukázané, že ku splatnosti úveru došlo v dôsledku vyhlásenia

konkurzu na majetok právneho predchodcu žalobcu. V zmysle článku IX. zmluvy o spotrebiteľskom
úvere, bola dojednaná zmluvná pokuta pre prípad omeškania so splácaním pravidelných splátok alebo
ich časti, respektíve pre prípad omeškania s úhradou zosplatnených záväzkov. V predmetnej veci si
žalobca uplatnil zmluvnú pokutu z dôvodu zosplatnenia zostatku úveru. Súd však mal za to, že na
uvedenýprípadnebolomožnéaplikovaťzmluvnédojednanie článkuIX.ods.1zmluvyospotrebiteľskom

úvere, keďže toto dojednanie upravovalo nárok na zmluvnú pokutu pre prípad omeškania so splácaním
mesačných splátok. Taktiež mal súd za to, že nebolo možné aplikovať ani zmluvné dojednanie článku
IX. ods. 4 zmluvy o spotrebiteľskom úvere, keďže toto sa, podľa názoru súdu, vzťahovalo len na prípad
omeškania s úhradou úveru, zosplatneného v dôsledku uplatnenia práva veriteľa v zmysle zákonného
ustanovenia § 565 Občianskeho zákonníka. Uvedená skutočnosť vyplýva z chronológie samotného

zmluvného dojednania článku IX., keď v odseku 3 je upravená možnosť vyhlásenia predčasnej splatnosti
úveru a v nadväznosti na to v odseku 4 aj dojednanie o zmluvnej pokute pre prípad omeškania
s úhradou zosplatneného záväzku. Súd mal za to, že priznanie zmluvnej pokuty v danom prípade by
bolo aj v rozpore s dobrými mravmi. Súd v tejto súvislosti uvádza, že z platobnej disciplíny k zmluve
o spotrebiteľskom úvere vyplýva, že žalovaný svoje splátky úveru riadne a včas od vzniku zmluvného

vzťahu plnil. Žalovaný v čase vyhlásenia konkurzu na majetok právneho predchodcu žalobcu nebol
v omeškaní s úhradou ani jednej splátky úveru a svoje záväzky voči právnemu predchodcovi žalobcu mal
k uvedenému dňu v plnom rozsahu uhradené. Pre žalovaného nepriaznivý dôsledok zosplatnenia úveru
teda nastal len v dôsledku vyhlásenia konkurzu na majetok právneho predchodcu žalobcu. V prípade, žeby nedošlo k vyhláseniu konkurzu na majetok právneho predchodcu žalobcu, ku predčasnej splatnosti
úveru by nedošlo. Aj po zosplatnení úveru žalovaný naďalej uhrádzal pravidelne svoje mesačné
splátky, a to až do júna 2025, teda ešte takmer tri roky po vyhlásení konkurzu na majetok právneho

predchodcu žalobcu. Žalobca pritom netvrdil, ani nepreukázal, že by žalovanému bolo oznámené
predčasné zosplatnenie úveru v dôsledku vyhlásenia konkurzu na majetok jeho právneho predchodcu.
Súd mal za to, že za takejto situácie by priznanie nároku dôvodom zaplatenia zmluvnej pokuty bolo
v rozpore s dobrými mravmi.

40. Podľa § 232 ods. 4 Civilného sporového poriadku, ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a
v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich
splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo
splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

41. V súlade s citovaným zákonným ustanovením súd povolil žalovanému splácať priznané plnenie

v splátkach vo výške 100 eur mesačne, prihliadajúc na osobu žalobcu, osobu žalovaného, najmä jeho
príjmové a výdavkové pomery a výšku žalovaným navrhnutej splátky, ktorá bola vyššia ako výška
splátky dojednanej v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Žalovaný poberá čistý príjem z pracovného
pomeru vo výške približne 1100 eur mesačne, z ktorého uhrádza aj splátky ďalších úverových záväzkov.
Vzhľadom na osobu žalobcu mal súd za to, že povolením splácania priznaného plnenia v splátkach

nebudú ohrozené jeho práva.

42. Podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný,
súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov
konania právo.

43. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

44. V súlade so zákonným ustanovením § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku súd priznal

v spore úspešnejšiemu žalobcovi voči žalovanému pomernú časť náhrady trov konania. Úspech žalobcu
v konaní predstavoval 1249,80 eura (istina vo výške 22,26 eura a úroky vo výške 1227,54 eura), čo
v percentuálnom vyjadrení predstavuje 60 % (pri celkovej výške uplatneného nároku 2081,81 eura,
pozostávajúceho z istiny 22,26 eura, úrokov 1227,54 eura a zmluvnej pokuty 832,01 eura), jeho
neúspech 832,01 eura (zmluvná pokuta), čo v percentuálnom vyjadrení činí 40 %. Pomer úspechu

a neúspechu žalobcu potom predstavoval 20 % (60 % - 40 %). Súd preto priznal žalobcovi voči
žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 20 %. V súlade so zákonným ustanovením §
262 ods. 2 Civilného sporového poriadku, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde
Liptovský Mikuláš, v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 359 Civilného sporového poriadku, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo

rozhodnutie vydané.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
(ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka
konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa

rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že:a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno
odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo
veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno
meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej

obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy,
ak:
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
v znení neskorších predpisov.