Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Zrušené Judgement was issued on Wednesday, January 29, 2026

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: 3Sf/50/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1019201173
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimíra Slobodová, LL.M

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2026:1019201173.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Vladimíry Slobodovej LL.M a

členov senátu JUDr. Davida Žáka a JUDr. Daniely Uhríkovej v právnej veci žalobcu: FERONA Slovakia,
a.s., so sídlom Bytčická 12, Žilina, IČO: 36 401 137, právne zastúpený: JUDr. Ľubica Masárová,
advokátka, so sídlom Landerevova 6, Bratislava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej
republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného
č. 101480191/2019 zo dňa 17. júna 2019, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 101480191/2019 zo dňa 17.
júna 2019 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

II. Žalobcovi p r i z n á v a právo na úplnú náhradu trov konania a trov kasačného konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania

1. Daňový úrad pre vybrané daňové subjekty, ako prvostupňový správny orgán, rozhodnutím č.
102583865/2018 zo dňa 13.12.2018, podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový
poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Daňový

poriadok“)vyrubilžalobcovirozdieldanevsumeXX.XXX,XX€nadaniz pridanejhodnotyzazdaňovacie
obdobie január 2013.

2. Na odvolanie žalobcu žalovaný napadnutým rozhodnutím č. 101480191/2019 zo dňa 17.06.2019
prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu potvrdil.

II.
Žaloba

3. Žalobou zo dňa 23.08.2019, doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 26.08.2019, sa žalobca
domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného, pričom sa domáhal jeho zrušenia a vrátenia veci
žalovanému na ďalšie konanie.

4. Žalobca považuje napadnuté rozhodnutie za nezákonné. V prvom rade namietal nedodržanie lehoty
na vykonanie daňovej kontroly. Podľa jeho názoru dôvody, pre ktoré sa prerušila daňová kontrola
pominuli už dňa 24.10.2017 a nie ako správca dane uviedol dňa 17.11.2017. Podľa dôkazov odpoveď
na žiadosť č. 35717/15/MAZ obdržal správca dane dňa 17.11.2017 a od ktorej určil okamih pominutiadôvody na prerušenie daňovej kontroly. Táto odpoveď bola však obdržaná už dňa 24.10.2017 a nie
v deň uvedený správcom dane. Vzhľadom na nesprávne určenie okamihu pominutia dôvodov na
prerušenie daňovej kontroly má žalobca za to, že lehota na vykonanie daňovej kontroly uplynula ešte

pred doručením protokolu dňa 14.03.2018 a jej pokračovanie po tejto lehote bola nezákonným zásahom.

5. K nepriznaniu práva na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry od dodávateľa PRO METAL
SYSTEM s.r.o. žalobca namietal, že materiálna existencia tovaru v rámci daňovej kontroly a daňového
konania nebola daňovými orgánmi spochybňovaná. Predmetom sporu medzi žalobcom a žalovaným

je skutočnosť, či na základe zistení daňových orgánov a vykonaných dôkazov možno odoprieť právo
žalobcu na odpočítanie DPH z ním predložených faktúr na základe argumentácie, že z dôvodu zisteného
uzavretého fakturačného toku nešlo o transakcie, ktoré mali samostatný ekonomický význam a ich
cieľom bolo získanie daňovej výhody. Žalobca má za to, že daná problematika spadá pod výklad práva
EÚ a žalobca namieta, že výklad tohto práva je vykonaný v absolútnom rozpore s judikatúrou SD EÚ.
Žalovaný preto nesprávne právne posúdil skutočnosti zistené dokazovaním.

6. Žalobca ďalej poukazuje na to, že v spise neexistuje jediný dôkaz o tom, že žalobca mal vedomosť
o ktoromkoľvek článku dodávateľského a odberateľského reťazca. Žalobca tiež namieta, že žalovaný
bez náležitého odôvodnenia uvádza, že správca dane poukázal na iný prístup žalobcu k preverovaným
dodávkam ako k bežným dodávkam. Z výpovedí zamestnancov žalobcu vyplýva, že obchodné

transakcie prebiehali štandardným spôsobom. Z výpovede svedkov tiež vyplýva, že to, čo označuje
žalovaný za neštandardné, vôbec v obchodných vzťahoch s danou komoditou neštandardné nie je.

7. Podľa názoru žalobcu dodržal náležitú starostlivosť, táto bola plne v súlade s obchodnou praxou, ktorá
je platná jednak v danom odvetví a ktorá na základe dlhoročných skúseností bola premietnutá aj do

interných smerníc a postupov a kontrolných mechanizmov v spoločnosti, ktoré odzrkadľujú objektívne
možnosti dané právnym poriadkom. Dodržanie týchto smerníc a postupov potvrdili aj daňové orgány,
V odôvodnení rozhodnutia absentuje akýkoľvek poukaz na to, v čom konkrétne vidia daňové orgány
postup v rozpore s bežnou obchodnou praxou a bežnými štandardami.

8. Žalobca má za to, že z vykonaných dôkazov vyplýva, že tovar žalobcovi bol dodávateľom PRO METAL
SYSTEM s.r.o. dodaný s miestom dodania v Slovenskej republike, žalobca nadobudol právo nakladať
s ním ako vlastník pri jeho nakládke na vozidlá prepravcov, ktorých objednal. Podľa jeho názoru boli
u neho splnené podmienky uvedené v § 49 ods. 1, ods. 2 v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a) zákona
č. 222/2002 Z.z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej len „zákon o DPH“).

9. Ďalšia námietka sa týkala nevysporiadania sa daňových orgánov s argumentáciou žalobcu,
vysvetleniami a predloženými a vykonanými dôkazmi preukazujúce jeho konanie s náležitou
starostlivosťou, vytvorenými kontrolnými štandardmi a s dôkazmi, že realizované obchodné transakcie
nevykazovali žiadne odchýlky ani pri ich realizácii neexistovali okolnosti indikujúce možné nezákonné

konanie obchodných partnerov. Žalovaný a správca dane nedostatočne, neúplne a nesprávne zistili
skutkový stav. Z vykonaných dôkazov konštatujú skutkový stav, ktorý z nich vôbec nevyplýva.

10. Žalobca tiež namieta, že žalovaný ako aj správca dane v rozpore so zákonom a bez náležitého
odôvodnenia odmietli vykonať výsluchy navrhovaných svedkov A. B., p. C. a p. D..

III.
Vyjadrenie žalovaného

11. Žalovaný vo vyjadrení k predmetnej žalobe zo dňa 08.11.2019 uviedol, že považuje žalobné

námietky za nedôvodné a má za to, že napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie správcu
dane, sú zákonné a prijaté závery vychádzajú z dostatočne zisteného skutkového stavu veci a sú
v súlade s platnými právnymi predpismi, a preto navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Námietka
ohľadom nedodržania lehoty na vykonanie daňovej kontroly nemá žiadne opodstatnenie a žalovaný ju
považuje za nedôvodnú a účelovú. V konečnej odpovedi vo veci dožiadania pod č. 35717/15/MAZ je

síce uvedený dátum zaslania odpovede 24.10.2017, avšak dátum doručenia žalovanému odd. CLO tam
nie je. Preto je tvrdenie žalobcu, že dokument bol doručený dňa 24.10.2017 zavádzajúce. K námietke
nepriznaniaprávana odpočítaniedanezdodávateľskejfaktúryodPROMETALSYSTEMs.r.o.žalovaný
uviedol, že námietky nie sú odlišné od odvolacích námietok a žalovaný má za to, že sa s nimi dostatočnevysporiadal vo svojom napadnutom rozhodnutí. Podľa dokladov, ktoré žalobca predložil správcoi dane
vyplýva, že tovar, ktorý bol predaný maďarskému odberateľovi Sabov Project Group Kft. V zdaňovacom
období január 2013 bol dodaný žalobcovi od jediného dodávateľa a tým je spoločnosť PRO METAL

SYSTEM s.r.o. Z uvedeného vyplýva, že ani časť tovaru dodaného spoločnosti Sabov Project Group
Kft. nebola nakúpená od iných dodávateľov. Dodávateľské faktúry od dodávateľa PRO METAL SYSTEM
s.r.o. jednoznačne preukazujú, že všetok tovar dodaný spoločnosti Sabov Project Group Kft. dodala
žalobcovi spoločnosť PRO METAL SYSTEM s.r.o. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že v danom
prípade ide o ten istý tovar, ktorý sa niekoľkokrát fakturuje v karuselových fakturačných reťazcoch,

pričom tovar, ktorý je predmetom fakturácie na preverovaných odberateľských faktúrach je súčasťou
reťazca : METALO-INVEST Kft. - Budafer Kft. – SPIDERS, s.r.o. – BH Trading s.r.o. – VOMEX Trade,
spol. s r.o. – PRO METAL SYSTEM s.r.o. – FERONA Slovakia, a.s. – Sabov Project Group Kft. Podľa
názoru žalovaného žalobca mohol vedieť na akých obchodných transakciách sa zúčastňuje, keďže
ten istý tovar v rovnakých hmotnostiach a rozmeroch niekoľkokrát nakúpil od dodávateľa PRO METAL
SYSTEM s.r.o. a predal odberateľovi Sabov Project Group Kft. Zistený skutkový stav preukazuje, že

žalobca bol súčasťou reťazca, ktorého cieľom bolo uplatniť právo na odpočítanie dane.

12. K námietke nedostatočného odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaný uvádza, že táto nie
je dôvodná. Napadnuté rozhodnutie žalovaný považuje za riadne a dostatočne odôvodnené v zmysle
Daňovéhoporiadku.Knámietkenevypočutiunavrhovanýchsvedkovuvádza,žežalovanýakoajsprávca

dane sa s touto námietkou dostatočne vysporiadali. Žalobca síce pripúšťa, že správca dane a žalovaný
uviedli svoje stanoviská k návrhu na vypočutie svedkov, ale podľa jeho názoru nie sú dostatočne a nie
v súlade s jeho právom na spravodlivý proces. Podľa názoru žalovaného právo na spravodlivý proces
nebolo žalobcovi upreté.

IV.
Replika a duplika

13. V replike žalobcu uviedol, že žalovaný vo vyjadrení k žalobe len opakuje svoju argumentáciu
uvedenú vo svojom rozhodnutí. Táto argumentácia však nevyvracia žalobné dôvody a dôkazy, o ktoré

žalobca oprel svoju žalobu, a preto trvá na podanej žalobe v celom rozsahu.

14. Žalovaný svoje právo podať dupliku nevyužil.

V.

Relevantná právna úprava

15. Podľa § 493e SSP konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona
v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.

16. Podľa § 49 ods. l zákona č. 222/2004 Z.z. právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká
platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

17. Podľa § 49 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z.z. platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť,

daňztovarovaslužieb,ktorépoužijenadodávkytovarovaslužiebakoplatiteľsvýnimkoupodľaodsekov
3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň,
a) ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, b) ktoré sú alebo majú
byť platiteľovi dodané,
b) ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 2 až 4, 7 a 9 až

12, c) ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a,
zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru.

18. Podľa § 51 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ
uplatniť, ak:

a) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71,
b) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. b) je daň uvedená v záznamoch podľa § 70,
c) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. c) má faktúru od dodávateľa z iného členského štátu,d) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. d) má dovozný doklad potvrdený colným orgánom, v
ktorom je platiteľ uvedený ako príjemca alebo dovozca.

VI.
Právne posúdenie veci správnym súdom

19. Po preštudovaní obsahu spisu správny súd zistil, že vo veci už raz rozhodol Správny súd v Bratislave
rozsudkom č. k. BA-1S/189/2019-108 zo dňa 19.09.2024 tak, že žalobu zamietol, ktorý však Najvyšší

správny súd Slovenskej republiky rozsudkom sp. zn. 8Sfk/10/2025 zo dňa 14.08.2025 zrušil a vec vrátil
správnemu súdu na ďalšie konanie.

20. Správny súd po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu žalovaného
orgánu verejnej správy vrátane administratívneho spisu orgánu verejnej správy nižšieho stupňa,
preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako i priebeh administratívneho konania predchádzajúceho jeho

vydaniu, viazaný rozsahom a dôvodmi správnej žaloby (§ 134 ods. 1 SSP), a viazaný právnym názorom
Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky uvedenom v rozsudku sp. zn. 8Sfk/10/2025 zo dňa
14.08.2025 na pojednávaní konanom dňa 29. januára 2026 dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.

21. Predmetom správneho súdneho prieskumu v tomto konaní bolo v medziach žalobných bodov

preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného č. 101480191/2019 zo dňa 17.06.2019, ktorým potvrdil
prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu č. 102583865/2018 zo dňa 13.12.2018, v zmysle ktorého
podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume XX.XXX,XX € na dani
z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2013.

22. Pokiaľ daňové orgány nepriznanie odpočtu dane z dodávateľských faktúr od PRO METAL SYSTEM
s.r.o. odôvodňovali tým, že žalobca bol súčasťou podvodného reťazca, správny súd poukazuje na
to, že z ich rozhodnutí vyplynulo, že tento záver prijali na podklade konštatovania, že predmetom
obchodovaných transakcií boli plechy rovnakých rozmerov a v rovnakom množstve, pričom tieto
množstvá a veľkosti plechov mali byť podľa zistení žalovaného fakturované celkovo sedem krát.

Žalobcovou námietkou, že išlo o štandardizované, resp. typizované rozmery plechov sa žalovaný
zvlášť nezaoberal. V nadväznosti na uvedené správny súd poukazuje na to, že podvodné konanie je
vymedzené v judikatúre SD EÚ (napr. vo veciach C-439/04 Kittel a C-440/04 Recolta Recycling).

23. Pre posúdenie skutočnosti, či daňový subjekt - žalobca bol účastný na podvode na DPH na účely

odmietnutia práva na odpočítanie dane sa aplikuje takzvaný Axel Kittel test, ktorý je vyabstrahovaním
kritérií na posúdenie účasti na daňovom podvode z rozsudku SD EÚ vo veci Axel Kittel (C-439/04).
Odborná literatúra (napr. Rakovský, P. Daňový podvod a zneužitie práva v oblasti daní. Právne následky.
Bratislava: C. H. Beck, 2021, s. 102) tieto kritériá konštruuje do štyroch otázok, ktoré musia byť
kumulatívne zodpovedané kladne: i)Vznikol z posudzovaných zdaniteľných obchodov daňový únik?; ii)

Ak áno, je tento daňový únik dôsledkom podvodného konania?; iii) Pokiaľ je únik na dani dôsledkom
podvodného konania, boli posudzované zdaniteľné obchody daňového subjektu s týmto konaním
spojené? iv) Ak boli posudzované zdaniteľné obchody spojené s podvodným konaním, vedel o tom alebo
mohol a mal vedieť daňový subjekt?

24. Tu je zásadné vyzdvihnúť, že dôkazné bremeno pri preukazovaní účasti na daňovom podvode
(vykonanie vyššie opísaného Axel Kittel testu) zaťažuje správcu dane (napr. rozsudok kasačného súdu
vo veci sp.zn. 2Sfk/95/2022). Zároveň je v zmysle ustálenej judikatúry SD EÚ od daňového subjektu
možné očakávať, aby prijal všetky opatrenia, ktoré od neho možno rozumne požadovať, aby sa uistil,
že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode (napríklad rozsudok SD

EÚ vo veci C-409/04 Teleos). Vychádzajúc z uvedeného správca dane preukazuje jednak objektívne
okolnosti (existencia daňového podvodu – chýbajúca daň) a taktiež subjektívne okolnosti (vedomostný
test konkrétneho kontrolovaného subjektu).

25. Aj s poukazom na judikatúru kasačného súdu (napr. vo veci sp. zn. 5Sfk/37/2022) správny súd

uvádza, že daňový podvod a účasť na ňom ako dôvody pre nepriznanie práva na úseku DPH sú
konštruované na princípe zavinenia. Stávajú sa teda dôvodom pre nepriznanie práva na úseku daní
vtedy, ak daňový subjekt uplatňujúci si daňové oprávnenie (odpočet alebo oslobodenie) mal vedomosť
o svojej účasti na podvode alebo nemal o tejto účasti vedomosť, avšak o daňovom podvode vedieťmal alebo mohol, a to v dôsledku toho, že pri preverovaní svojho obchodného partnera nepostupoval
s náležitou opatrnosťou a starostlivosťou.

26. S otázkou posudzovania prípadného zavinenia následne súvisí povinnosť daňového subjektu prijať
všetky opatrenia, ktoré od neho možno rozumne (spravodlivo) požadovať, aby sa uistil, že plnenie,
ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode (rozhodnutia SD EÚ vo veci SC
Paper Consult SRL, C-101/16 zo dňa 19.10.2017, bod 52; vo veci Vikingo Fővállalkozó Kft., C-610/19
zo dňa 03.09.2020, body 54, 55; vo veci Mahagében Kft, C-80/11 a C-142/11 zo dňa 21.06.2012,

bod 54). Vymedzenie takýchto opatrení, ktoré je možné spravodlivo od daňového subjektu požadovať,
je individuálne a závislé od okolností konkrétneho prípadu (rozhodnutie SD EÚ vo veci Mahagében
Kft, C-80/11 a C-142/11 zo dňa 21.06.2012, bod 59). Ani pri tejto požiadavke však nemožno zájsť až
tak ďaleko, že daňovému subjektu bude de facto uložená povinnosť uskutočniť komplexné a hĺbkové
preskúmanie týkajúce sa jej dodávateľa a tým fakticky preniesť na neho kontrolné činnosti, ktoré patria
správcovi dane (rozhodnutia SD EÚ vo veci SC Paper Consult SRL, C-101/16 zo dňa 19.10.2017, bod

51; vo veci Vikingo Fővállalkozó Kft., C-610/19 zo dňa 3.09.2020, bod 56; vo veci Mahagében Kft,
C-80/11 a C-142/11 zo dňa 21.06.2012, bod 57). Vyžadovanie a zohľadňovanie primeranej obozretnosti
podnikateľského subjektu vo vzťahu k požiadavke prijímať rozumne očakávateľné opatrenia na
predchádzanie účasti na daňovom podvode je typické práve pre dokazovanie daňového podvodu, resp.
skutočnosti, či daňový subjekt vedel, mal alebo mohol vedieť, že sa zúčastňuje na daňovom podvode

(rozhodnutie SD EÚ vo veci Vikingo Fővállalkozó Kft., C-610/19 zo dňa 3.09.2020, body 53, 54, 56 a 58).

27. Jednoducho povedané, pri úvahe, či možno daňovému subjektu odoprieť nárok na odpočítanie
DPH alebo na oslobodenie od DPH z dôvodu jeho zapojenia do podvodného reťazca na DPH,
treba skúmať naplnenie podmienok, ktorými sú (i) existencia podvodu, (ii) existencia skutkových

okolností svedčiacich o možnej vedomosti daňového subjektu o jeho účasti na daňovom podvode a
(iii) neexistencia dostatočných rozumných opatrení, ktorými by daňový subjekt svojej účasti na podvode
zabránil. (rozsudok kasačného súdu vo veci sp.zn. 5Sfk/37/2022). Ako už bolo vyššie naznačené v
prípade dokazovania existencie podvodu na DPH ako aj vedomosti daňového subjektu o jeho účasti na
daňovom podvode leží dôkazné bremeno na správcovi dane, pričom ho nemožno prenášať na daňový

subjekt. Daňový subjekt má možnosť sa brániť tým, že preukáže, že prijal dostatočné opatrenia, ktoré od
neho možno rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti
na daňovom podvode.

28. Podľa rozhodovacej praxe SD EÚ nie je prekážkou pre zamietnutie práva na odpočet dane, ak

sa s ohľadom na objektívne skutočnosti preukáže, že daňový subjekt si nesplnil povinnosti, ktoré mu
boli uložené v oblasti dokazovania, alebo že vedel alebo mal vedieť, že plnenie, ktoré uskutočnil,
bolo súčasťou podvodu, ktorý spáchal nadobúdateľ, a neprijal všetky opatrenia, ktoré od neho bolo
možné rozumne požadovať na zabránenie jeho vlastnej účasti na tomto podvode (rozsudok SD EÚ vo
veci C-273/11 Mecsek-Gabona). Zároveň je od daňového subjektu možné očakávať, aby prijal všetky

opatrenia, ktoré od neho možno rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude
viesť k jeho účasti na daňovom podvode (napríklad rozsudok SD EÚ vo veci Teleos z 27.09.2007,
C-409/04).

29. Správny súd v tejto súvislosti konštatuje, že závery, resp. odôvodnenie daňových orgánov sú

v rozpore s vyššie uvedenými východiskami. Za absolútne nedostatočné správny súd považuje
odôvodnenie najmä vo vzťahu k otázke posudzovania, resp. preukazovania subjektívnych okolností
– teda vo vzťahu k vykonaniu vedomostného testu žalobcu ako kontrolovaného daňového subjektu.
Daňové orgány poukázali na relatívne rozsiahle zistenia, ktoré však možno naviazať na posudzovanie
objektívnych okolností, teda na zodpovedanie otázky existencie samotného podvodu. Týmito

okolnosťami však ešte zo strany daňových orgánov neboli preukázané subjektívne okolnosti, a teda
nebolo preukázané, že žalobca skutočne vedel, mal alebo mohol vedieť o tom, že sa svojimi plneniami
zúčastňuje na podvode. Pokiaľ daňové orgány jeho prípadnú vedomosť odôvodňovali poukazom na to,
že išlo o tovar rovnakých rozmerov a množstva, táto skutočnosť ešte sama osebe nie je preukázaním
vedomostnej stránky žalobcu. Okrem tejto okolnosti totiž daňové orgány, súc zaťažené dôkazným

bremenom, nepoukázali na žiadne iné okolnosti, akými by boli napr. indikátory rizikovosti transakcie.
Z odôvodnenia rozhodnutí daňových orgánov taktiež nevyplýva, akým spôsobom a či vôbec sa zoberali
otázkou opatrení prijímaných zo strany žalobcu.30. S ohľadom na uvedené je preto potrebné podľa názoru správneho súdu vyhovieť námietkam
žalobcu vo vzťahu k nepriznaniu odpočtu dane z dodávateľských faktúr od PRO METAL SYSTEM
s.r.o. pre odberateľa SABOV PROJECT GROUP KFT. Z odôvodnení rozhodnutí daňových orgánov totiž

nevyplýva,akýmspôsobomanazákladeakýchzistenídospelidaňovéorgánykzáveruotom,žežalobca
ako kontrolovaný daňový subjekt mal vedomosť, resp. vedieť mal a mohol o tom, že sa svojimi plneniami
zúčastňuje na podvode. Rozhodnutia daňových orgánov sú vzhľadom na vyššie uvedené nedostatky
nepreskúmateľné.

31. Správny súd sa nestotožnil s námietkou žalobcu týkajúcou sa nedodržania lehoty na vykonanie
daňovej kontroly. Úlohou správneho súdu bolo posúdiť, či bola dodržaná zákonom stanovená lehota na
vykonanie daňovej kontroly na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2013, keďže v
prípade, ak by správca dane nerešpektoval maximálnu dĺžku trvania daňovej kontroly, porušil by tým
nielen ustanovenie o maximálnej dĺžke jej trvania, ale aj zásadu primeranosti a zásadu zákonnosti pri
správe daní. Daňová kontrola by v takom prípade nebola vykonaná v súlade so zákonom a protokol z nej

by nadobudol povahu nezákonne získaného dôkazného prostriedku, ktorý v daňovom konaní nemožno
použiť. V prípade, že by takýto protokol použitý bol, tak celé daňové konanie by bolo zaťažené vadou
nezákonnosti a rovnako tak by bolo nezákonné i rozhodnutie (ktoré je vlastne zavŕšením celej daňovej
kontroly a vyrubovacieho konania), pretože by vychádzalo zo skutočností zistených počas nezákonnej
daňovej kontroly a zachytených v protokole z takejto nezákonnej kontroly. Z administratívneho spisu

správny súd zistil, že predmetná daňová kontrola u žalobcu sa začala dňa 21.10.2014. Z dôvodu
zaslania žiadostí o medzinárodnú výmenu informácii, správca dane vydal rozhodnutie o prerušení
daňovej kontroly č. 20384437/2015 zo dňa 17.06.2015, ktoré bolo žalobcovi doručené dňa 22.06.2015
a kontrola dane z pridanej hodnoty bola prerušená od dňa 23.06.2015. Oznámením č. 102405201/2017
zo dňa 20.11.2017 správca dane oznámil žalobcovi, že dňa 16.11.2017 pominuli prekážky, pre ktoré

sa daňová kontrola dane z pridanej hodnoty u žalobcu prerušila a správca dane pokračoval vo výkone
kontroly. Daňová kontrola bola prerušená 878 dní. O výsledku zistení z daňovej kontroly správca
dane vyhotovil Protokol z daňovej kontroly za zdaňovacie obdobia január 2013 – september 2013 č.
100521127/2018 zo dňa 09.03.2018, ktorý bol doručený žalobcovi dňa 14.03.2018. Jednoročná lehota
na vykonanie daňovej kontroly, po započítaní prerušenia konania, uplynula dňa 17.03.2018. Z dôvodu,

že žalobca prevzal protokol z daňovej kontroly dňa 14.03.2018, jednoročná lehota na vykonanie daňovej
kontroly bola zachovaná. Žalobca je názoru, že dôvody, pre ktoré sa kontrola prerušila uplynuli už dňa
24.10.2017 a nie ako uviedol správca dane dňa 16.11.2017. Žalobca uvádza, že odpoveď na žiadosť č.
35717/15/MAZ bola doručená dňa 24.10.2017 a nie ako v deň uvádzaný správcom dane. Na základe
dokladov obsiahnutých v administratívnom spise správny súd konštatuje, že postup správcu dane bol

v súlade so zákonom a námietka nedodržania lehoty na vykonanie daňovej kontroly nie je dôvodná.
Z administratívneho spisu vyplýva, že odpoveď č. 35717/15/MAZ bola doručená správcovi dane dňa
16.11.2017 e-mailom od oddelenia CLO, ktoré je zriadené na Finančnom riaditeľstve SR ako koordinátor
pre medzinárodnú výmenu informácií. Je pravda, že v predmetnej odpovedi je uvedený dátum zaslania
odpovede deň 24.10.2017, avšak dátum doručenia nikde nie je uvedený. Preukázaný dátum doručenia

konečnej odpovede správcovi dane vo veci dožiadania pod č. 35717/15MAZ je dátum, ktorý uviedol
správca dane v oznámení č. 102405201/2017 zo dňa 20.11.2017, a teda 16.11.2017. Od tohto dátumu
je teda potrebné pokračovať vo výkone daňovej kontroly, pretože od tohto dátumu pominuli dôvody,
pre ktoré sa daňová kontrola prerušila. Navyše správny súd uvádza, že žalobca uvedenú námietku
nevzniesol v priebehu daňovej kontroly ani vo vyrubovacom konaní a ani v odvolacom konaní.

32. Správny súd sa ďalšími žalobnými námietkami, týkajúcimi sa nesprávneho právneho posúdenia,
nezaoberal, pretože nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nedostatok dôvodov spravidla bráni posúdeniu
dôvodnosti meritórnych námietok.

33. Správny súd vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a s poukazom na § 191 ods. 1 písm. d) SSP
preskúmavané rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V ďalšom konaní bude
povinnosťou žalovaného, viazaného právnym názorom správneho súdu (§191 ods. 6 SSP), vec náležite
prejednať a svoje rozhodnutie v zmysle vyjadreného názoru súdu v súlade so zákonom odôvodniť,
vychádzajúc pritom z riadne zisteného a popísaného skutkového stavu. Žalovaný je povinný zaoberať

sa podstatnými námietkami žalobcu a v odôvodnení sa aj dôkladne vysporiada s námietkou vykonania
výsluchov navrhovaných svedkov A. B., p. C. a p. D..34. O práve na náhradu trov konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že priznal
úspešnému žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania,
o ktorej výške rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením podľa

§ 175 ods. 2 SSP. Vo vzťahu k trovám kasačného konania správny súd poukazuje na uznesenie
Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Ssk/40/2023 zo dňa 14.07.2023, podľa
ktoréhosatrovykasačnéhokonaniasapovažujúzasúčasťtrovkonaniapredsprávnymsúdom,oktorých
má správny súd rozhodnúť rovnako, ako o všetkých ostatných trovách - teda v závislosti na tom, ako
rozhodne o správnej žalobe. Z dôvodu, že napadnuté rozhodnutie žalovaného bolo zrušené, správny

súd rozhodol o práve na náhradu trov kasačného konania podľa § 167 ods. 1 SSP v spojení s § 467
ods. 1 a 3 SSP tak, že žalobcovi právo na náhradu trov kasačného konania voči žalovanému priznal.

35. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť do 30 dní od jeho doručenia, na Správny súd v

Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia
len v rozsahu vykonanej opravy.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich

skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len
do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449

ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa
nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za
neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;
b)ideokonaniaosprávnejžalobepodľa 6ods.2písm.c)ad);c)ježalovanýmCentrumprávnejpomoci.