Decision was made at the court Správny súd Bratislava
Judgement was issued by Mgr. Iveta Bebejová
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Iná povaha rozhodnutia
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: 5S/86/2025
Identifikačné číslo súdneho spisu: 0725101494
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Jelinková Dudzíková, LL.M.
ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2026:0725101494.1
Uznesenie
Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: Lesoochranárske zoskupenie Vlk, IČO: 31 303 862,
so sídlom: A. 310, 082 13 Tulčík, právne zastúpeného: JUDr. Iveta Rajtáková, advokátka, so sídlom:
Štúrova 20, 040 01 Košice, proti žalovanému: Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky,
IČO: 42 181 810, so sídlom: Námestie Ľudovíta Štúra 1, 811 02 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. 13981/2025-6.1, č. z. 39759/2025 zo dňa 17.07.2025, takto
r o z h o d o l :
I. Správny súd v Bratislave žalobu o d m i e t a.
II. Žiaden z účastníkov konania n e m á právo na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Všeobecnou správnou žalobou (ďalej len „žaloba“), podanou dňa 30.09.2025 na Správny
súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“, „súd“ alebo „tunajší súd“), sa žalobca domáhal preskúmania
zákonnosti a zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 13981/2025-6.1, č. z. 39759/2025 zo dňa 17.07.2025
(ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým žalovaný na základe žiadosti Poľovníckeho združenia Sliač
– Kúpele, IČO: 31 921 043, so sídlom B. XX, XXX XX B. C. (ďalej len „žiadateľ“) zo dňa 15.05.2025,
podľa § 40 ods. 2, ods. 3 písm. f) zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon č. 543/2002 Z. z.“) žiadateľovi v bode A. výroku napadnutého
rozhodnutia povolil výnimku zo zakázanej činnosti podľa § 35 ods. 1 písm. b)
zákona č. 543/2002 Z. z. na usmrtenie troch jedincov chráneného živočícha druhu medveď hnedý (Ursus
arctos) v katastrálnych územiach D. a B. C., na ktorých bola vyhlásená mimoriadna situácia vládou
Slovenskej republiky, a to uznesením vlády Slovenskej republiky č. 182/2025 zo dňa 02.04.2025 vo
vymedzenej zóne podľa mapovej prílohy napadnutého rozhodnutia, ktorej lomové body boli vymedzené
GPS súradnicami uvedenými vo výrokovej časti napadnutého rozhodnutia v bodoch 1 až 12 (Buffer
zóna), v bode B. výroku napadnutého rozhodnutia žalovaný žiadateľovi povolil výnimku zo zakázaných
činností podľa § 35 ods. 1 písm. e) zákona č. 543/2002 Z. z. na držanie a prepravu troch jedincov
chráneného živočícha druhu medveď hnedý (Ursus arctos) usmrtených v súlade s bodom A. Žalovaný
zároveň podľa § 82 ods. 12 zákona č. 543/2002 Z. z. určil žiadateľovi podmienky vykonávania činnosti,
ktoré vymedzil v bodoch 1. až 10 výrokovej časti napadnutého rozhodnutia. Žalovaný pre výrokovú časť
A. určil platnosť do 31.12.2025. Proti napadnutému rozhodnutiu nebolo možné podať riadny opravný
prostriedok.
2. Podľa § 97 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len
„SSP“) ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú
splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").
3. Podľa § 42 ods. 1 písm. a) SSP ak má zainteresovaná verejnosť alebo dotknutá verejnosť (ďalej len
„zainteresovaná verejnosť“) právo podľa osobitného predpisu na účasť v administratívnom
konaní vo veciach životného prostredia, je oprávnená podať správnu žalobu podľa § 6 ods. 2 písm. a),4. Podľa § 177 ods. 2 SSP ochrany iných ako subjektívnych práv sa môže domáhať len prokurátor alebo
subjekt výslovne na to oprávnený zákonom.
5. Podľa § 178 ods. 3 SSP zainteresovaná verejnosť je oprávnená podať správnu žalobu proti
rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy, ak tvrdí, že tým bol porušený
verejný záujem v oblasti životného prostredia.
6. Podľa § 181 ods. 3 SSP zainteresovaná verejnosť musí správnu žalobu podať v
lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo vydania opatrenia
orgánu verejnej správy.
7. Podľa § 181 ods. 4 SSP zmeškanie lehoty podľa odsekov 1 až 3 nemožno odpustiť.
8. Podľa § 69 SSP:
(1) Lehoty podľa tohto zákona sa počítajú na hodiny, dni, týždne, mesiace a roky.
(2) Lehota určená podľa hodín začína plynúť začatím úkonu.
(3) Do lehoty určenej podľa dní sa nezapočítava deň, v ktorom sa stala udalosť určujúca začiatok lehoty.
(4) Lehota určená podľa týždňov, mesiacov alebo rokov sa skončí uplynutím toho dňa, ktorý svojím
pomenovaním alebo číselným označením zodpovedá dňu, v ktorom sa stala udalosť určujúca začiatok
lehoty. Ak chýba tento deň v poslednom mesiaci lehoty, končí sa lehota uplynutím posledného dňa tohto
mesiaca.
(5) Ak koniec lehoty pripadne na sobotu alebo deň pracovného pokoja, je posledným dňom lehoty
najbližší nasledujúci pracovný deň; to neplatí na lehotu určenú podľa hodín.
(6) Lehota je zachovaná, ak sa posledný deň lehoty urobí úkon na správnom súde alebo sa podanie
odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť; to platí aj vtedy, ak podanie urobené elektronickými
prostriedkami je doručené mimo pracovného času.
9.Podľa§98ods.1písm.d)SSPsprávnysúduznesenímodmietnežalobu,akbolapodanáoneskorene.
10. Podľa § 170 písm. a) SSP žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak
žaloba bola odmietnutá.
11. Podľa § 171 ods. 1 SSP ak účastník konania procesne zavinil odmietnutie žaloby alebo zastavenie
konania, správny súd prizná trovy konania ostatným účastníkom konania.
12. Podľa § 81 ods. 2 písm. r) zákona č. 543/2002 Z. z. všeobecné predpisy o správnom konaní s
výnimkou ustanovení o miestnej príslušnosti sa nevzťahujú na povolenie výnimky podľa § 40 ods. 3 v
súvislosti s vyhlásením mimoriadnej situácie podľa osobitného predpisu.
13. Podľa § 82 ods. 3 prvá veta zákona č. 543/2002 Z. z. účastníkom konania o vydanie súhlasu alebo
povolenie výnimky je v prípadoch uvedených v odseku 2 len žiadateľ, ak tento zákon neustanovuje inak.
14. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení
neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“) rozhodnutie, proti ktorému sa nemožno odvolať
(podať rozklad), je právoplatné.
15. Správny súd sa v danej veci v prvom rade zameral na skúmanie podmienok, za
ktorých môže vo veci konať v zmysle § 97 SSP. Medzi takéto podmienky patrí okrem iného aj
včasnosť podania správnej žaloby, ktorej nedostatok je v konaní pred správnym súdom neodstrániteľný
a zmeškanie lehoty na podanie žaloby nie je možné odpustiť (§ 181 ods. 4 SSP). V tejto súvislosti
správny súd predovšetkým zisťoval, kedy nastal okamih začatia plynutia lehoty na podanie správnej
žaloby v predmetnej veci. Keďže žalobcom je zainteresovaná verejnosť, ktorá podala správnu žalobu
v súlade s § 178 ods. 3 SSP, pričom žalobca nebol ani účastníkom administratívneho konania, v ktorom
bolo napadnuté rozhodnutie vydané, je týmto okamihom v zmysle § 181 ods. 3 SSP deň nadobudnutia
právoplatnosti napadnutého rozhodnutia. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na to, že Veľký
senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „Veľký senát“) sa v rámci svojej
rozhodovacej činnosti už zaoberal aplikáciou § 181 ods. 3 SSP na žaloby zainteresovanej verejnosti,pričom dospel k záveru, že lehota na podanie správnej žaloby plynie zainteresovanej verejnosti vždy
od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia a na začiatok jej plynutia nemá vplyv skutočnosť, či
zainteresovaná verejnosť bola účastníkom administratívneho konania, a teda, či sa jej napadnuté
rozhodnutie doručovalo (por. uznesenie Veľkého senátu sp. zn. 19SVs/7/2024 zo dňa 30.04.2025).
S poukazom na tieto závery, ako aj na striktné a jednoznačné znenie ustanovenia § 181 ods. 3 SSP,
potom správny súd dodáva, že pre účely posúdenia včasnosti podania správnej žaloby je irelevantné,
kedy bolo napadnuté rozhodnutie sprístupnené žalobcovi ako zainteresovanej verejnosti individuálne,
prostredníctvomžiadostiosprístupnenieinformáciípodľazákonač.211/2000Z.z.oslobodnomprístupe
k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších
predpisov, rozhodujúci je vždy okamih nadobudnutia právoplatnosti napadnutého rozhodnutia.
16. Správny súd sa ďalej musel vysporiadať s otázkou, ktorým dňom napadnuté rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť. Zákon č. 543/2002 Z. z. v § 81 ods. 2 písm. r) vylučuje subsidiárnu pôsobnosť správneho
poriadku (s výnimkou ustanovení o miestnej príslušnosti) vrátane povolenia výnimky
podľa § 40 ods. 3 zákona č. 543/2002 Z. z. v súvislosti s vyhlásením mimoriadnej situácie, pričom je
to práve správny poriadok ako všeobecný predpis o správnom konaní (lex generalis), ktorý upravuje
problematiku nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, zákon č. 543/2002 Z. z. túto otázku priamo
nerieši. Napriek tejto medzere v zákone, napadnuté rozhodnutie ako individuálny správny akt musí
v určitom časovom okamihu nadobudnúť právoplatnosť, nakoľko ide o jednu zo základných vlastností
každého rozhodnutia, ktorá znamená jeho záväznosť a nezmeniteľnosť (materiálna a formálna stránka
právoplatnosti). Správny súd v tejto súvislosti zastáva názor, že na určenie momentu nadobudnutia
právoplatnosti napadnutého rozhodnutia je v tomto prípade potrebné analogicky použiť ustanovenie §
52 ods. 1 správneho poriadku, teda vychádzal z toho, že rozhodnutie, proti ktorému sa nemožno odvolať
(podať rozklad), je právoplatné. Uvedený postup je dôvodný aj s poukazom na rozhodovaciu činnosť
najvyšších súdnych autorít, ktoré analogické použitie správneho poriadku pripustili aj vtedy, ak osobitný
predpis jeho aplikáciu explicitne vylúčil (por. napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 1Sžr/68/2011 zo dňa 27.03.2012, ods. 74).
17. Vzhľadom na uvedené správny súd rezultuje, že keďže voči napadnutému rozhodnutiu nebolo
možné podať riadny opravný prostriedok (rozklad), toto nadobudlo právoplatnosť dňom jeho doručenia
žiadateľovi, ktorý bol v zmysle § 82 ods. 3 prvá veta zákona č. 543/2002 Z. z. jediným účastníkom
administratívneho konania, v ktorom bolo napadnuté rozhodnutie vydané. Z obsahu administratívneho
spisu správny súd zistil, že žiadateľovi bolo napadnuté rozhodnutie doručené dňa 19.07.2025, teda
týmto dňom zároveň nadobudlo právoplatnosť, čo potvrdzuje aj doložka právoplatnosti napadnutého
rozhodnutia vyznačená žalovaným dňa 26.01.2026, ktorá je súčasťou administratívneho spisu.
Zainteresovaná verejnosť musí podľa § 181 ods. 3 SSP správnu žalobu podať v lehote dvoch mesiacov
od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, teda posledný deň na podanie správnej žaloby zo strany
žalobcu v zmysle § 69 ods. 4 SSP pripadol na deň 19.09.2025 (piatok), pričom z obsahu súdneho spisu
je zrejmé, že žaloba v danej veci bola podaná až dňa 30.09.2025, teda zjavne po zákonom stanovenej
lehote.
18. Je teda možné konštatovať, že v danej veci neboli splnené zákonné podmienky na
správny súdny prieskum žalobou napadnutého rozhodnutia, keďže žaloba bola podaná po zákonom
ustanovenej lehote, ktorej zmeškanie nie je možné odpustiť, preto správny súd žalobu ako oneskorene
podanú odmietol podľa § 98 ods. 1 písm. d) SSP.
19. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 170 písm. a) SSP tak, že žiaden z účastníkov nemá
právo na ich náhradu, keďže žaloba bola odmietnutá. Z hľadiska aplikácie § 171 ods. 1 SSP je treba
uviesť, že napriek tomu, že odmietnutie žaloby zavinil žalobca, žalovaný je orgánom verejnej správy,
ktorému sa náhrada trov konania priznáva len výnimočne, pričom správny súd žiadne takéto výnimočné
okolnosti v danej veci neidentifikoval a tieto netvrdil ani sám žalovaný, preto mu náhradu trov konania
súd nepriznal.
20. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v
spojení s § 147 ods. 2 SSP).Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať oprávnený subjekt (§ 442
SSP), a to v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia na Správny súd v Bratislave. Zmeškanie
lehoty nemožno odpustiť.
V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len
do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na
preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti.
Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440 SSP, ak sa opiera
o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté
rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, alebo ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu.
Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred
správnym súdom.
V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ
aleboopomenutýsťažovateľ,jehozamestnanecalebočlen,ktorýzanehonakasačnomsúdekonáalebo
ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe
podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.