Uznesenie – Ostatné ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, February 19, 2026

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 2Cdo/101/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5124205885
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 02. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Trubanová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2026:5124205885.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu: C. S., nar. A., bytom Y., zastúpeného: JUDr. Patrik
Jurga, advokát, so sídlom Kukučínova 29, Čadca, IČO: 53 422 988, proti žalovaným: 1/ I. B., nar. A.,
bytom B., 2/ B. B., nar. A., bytom I., zastúpeným: Advokátska kancelária JUDr. Stopka, JUDr. Cisarík
s. r. o., so sídlom Potočná 2835/1 A, Čadca, IČO: 36 866 849, o zrušenie neodkladného opatrenia
nariadeného uznesením Okresného súdu Čadca z 26. novembra 2021 č. k. 9C/78/2021-69 na návrh

žalobcu,vedenomnaOkresnomsúdeŽilinapodsp.zn.16C/51/2024,odovolanížalobcuprotiuzneseniu
Krajského súdu v Žiline z 30. januára 2025 sp. zn. 11Co/6/2025, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie o d m i e t a .

Žalovaní 1/, 2/ m a j ú proti žalobcovi n á r o k na náhradu trov dovolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Žilina uznesením z 26. novembra 2024 č. k. 16C/51/2024-59 (ďalej aj
„uznesenie okresného súdu“ alebo „uznesenie súdu prvej inštancie“) zamietol návrh žalobcu na zrušenie
neodkladného opatrenia (prvá výroková veta). Žalovaným 1/, 2/ priznal voči žalobcovi nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 100 % (druhá výroková veta).

1.1. Súd prvej inštancie vec právne vec posúdil podľa § 334, § 339 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný

sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a konštatoval, že na základe vykonaného dokazovania nemal
za preukázané odpadnutie dôvodov, pre ktoré bolo neodkladné opatrenie nariadené.

1.2. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie v zmysle § 255 ods. 1 CSP.

2. Krajský súd v Žiline (ďalej len „krajský súd“ alebo „odvolací súd“) na odvolanie žalobcu uznesením z

30. januára 2025 č. k. 11Co/6/2025-79 odvolanie žalobcu proti výroku I. uznesenia súdu prvej inštancie
odmietol (prvá výroková veta) a uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku II. potvrdil (druhá výroková
veta). O trovách konania rozhodol tak, že žalovaným 1/, 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania
nepriznal (tretia výroková veta).

2.1. Odvolací súd s poukazom na § 355 ods. 2, § 357 CSP odvolanie žalobcu proti výroku I. súdu

prvej inštancie, ktorým bol zamietnutý návrh na zrušenie neodkladného opatrenia, odmietol podľa §
386 písm. c) CSP. Vychádzal z toho, že zákonné ustanovenie § 357 CSP, ktoré stanovuje taxatívny
výpočet uznesení, proti ktorým je prípustné odvolanie, nedáva stranám sporu možnosť podať riadny
opravný prostriedok - odvolanie proti uzneseniu, resp. výroku, ktorým súd prvej inštancie zamietol návrh
žalobcu na zrušenie neodkladného opatrenia. Podľa § 357 písm. e) CSP je odvolanie prípustné len proti
uzneseniu súdu prvej inštancie, ktorým zrušil neodkladné opatrenie alebo zabezpečovacie opatrenie

podľa § 334 a § 335 ods. 1 CSP. Odvolací súd v tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Obdo/37/2021 z 28. júla 2022. I keď okresný súd v napadnutomuznesení nesprávne poučil strany konania o možnosti podať odvolanie proti výroku I., ktorým návrh
na zrušenie neodkladného opatrenia zamietol, uvedenie nesprávneho poučenia o prípustnosti odvolania
podľa odvolacieho súdu nemá právne účinky, keďže jeho prípustnosť je zákonom vylúčená.

2.2. Pokiaľ ide o rozhodnutie súdu prvej inštancie v závislom výroku o nároku na náhradu trov konania
(výroku II.), proti ktorému je podľa § 357 písm. m) CSP odvolanie prípustné, žalobca neprodukoval
žiadne odvolacie námietky, ktoré by mohli byť predmetom prieskumu v odvolacom konaní. Vzhľadom
na plný úspech žalovaných 1/, 2/ v prvoinštančnom konaní, odvolací súd považoval výrok rozhodnutia

súdu prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania za vecne správny.

2.3. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods.
1, § 262 ods. 1 CSP.

3. Proti uzneseniu odvolacieho súdu podal žalobca (ďalej aj „dovolateľ“) dovolanie, ktorého prípustnosť

odvodzoval z ustanovenia § 420 písm. f) CSP; navrhol, aby dovolací súd rozhodnutie odvolacieho súdu
zrušil a vec mu vráti na ďalšie konanie.

3.1. Dovolateľ namietal, že postupom odvolacieho súdu, ktorý odmietol jeho odvolanie bez vecného
prejednania, došlo k porušeniu jemu patriacich procesných práv v takej miere, že došlo k porušeniu jeho

práva na spravodlivý proces. Poukázal na to, že proti rozhodnutiu odvolacieho súdu o neodkladnom
opatrení je prípustné dovolanie vtedy, ak má charakter rozhodnutia vo veci samej (uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Obdo/66/2017 z 19. júna 2018, publikované v Zbierke
stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod R 76/2018), tak ako je tomu
v súdenej veci.

3.2. Žalobca ďalej dôvodil, že ustanovenie § 357 písm. e) CSP výslovne nenormuje, že by bolo
odvolanie prípustné výlučne proti uzneseniu, ktorým súd prvej inštancie neodkladné opatrenie zrušuje.
Má za to, že citované zákonné ustanovenie umožňuje podať odvolanie proti uzneseniu súdu prvej
inštancie o zrušení neodkladného opatrenia, čo vymedzuje predmet konania, ktorým je zrušenie

neodkladného opatrenia. O zrušení neodkladného opatrenia pritom možno rozhodnúť buď tak, že k
zrušeniu dôjde alebo tak, že k zrušeniu nedôjde.Žalobcauvádza,žeanistriktnýmuplatnenímvýlučne
jazykového výkladu § 357 písm. e) CSP nemožno dospieť k jednoznačným záverom odvolacieho
súdu, ktorými odôvodnil svoje rozhodnutie.

3.3.Pokiaľodvolacísúdprirozhodnutípoukázalnarozhodnutienajvyššiehosúdusp.zn.5Obdo/37/2021
z 28. júla 2022, v danej veci nešlo o rozhodnutie vo veci samej alebo rozhodnutie, ktorým
sa konanie končí. V súdenej veci sa však rozhodnutím o neodkladnom opatrení konanie končí. Výklad
§ 357 CSP nie je možné robiť izolovane, ale vo vzájomnej súvislosti s § 375 CSP, pričom v zmysle §
375 CSP je možné podať odvolanie proti každému uzneseniu súdu prvej inštancie, teda aj proti tomu,

ktoré nie je taxatívne uvedené v § 357 CSP. Akceptovanie právneho názoru odvolacieho súdu by viedlo
k záveru, že konanie o návrhu na zrušenie neodkladného opatrenia je jednak dvojinštančné vo vzťahu k
strane, v prospech ktorej je opatrenie nariadené a súčasne je jednoinštančné vo vzťahu k strane,
proti ktorej alebo na ťarchu ktorej je nariadené. Z tohto dôvodu považoval rozhodnutie odvolacieho súdu
za nesprávne.

3.4. Zároveň poukázal na to, že súd prvej inštancie nevykonal navrhované dokazovanie, ktoré bolo
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, v dôsledku čoho súd prvej inštancie dospel k
nesprávnym skutkovým zisteniam. Súd pri hodnotení výsledkov dokazovania nesprávne postupoval
a zobral do úvahy len vyjadrenia žalovaných, pričom neprihliadal na skutočnosti a dôkazy, ktoré

boli v konaní preukázané. Výslovne žiadal súd, aby pred vydaním rozhodnutia vykonal obhliadku
na mieste samom. Súd rozhodol predčasne, bez toho, aby vykonal riadne dokazovanie vo veci.
Poukázal na to, že na základe vydaného neodkladného opatrenia bolo začaté exekučné konanie,
ktoré je vedené bezdôvodne a šikanózne. Žalobcovi v dôsledku toho vznikajú finančné výdavky, hoci
nič neporušil.

3.5. Prvostupňový súd v dôsledku nevykonania navrhnutých dôkazov, ktoré mali podstatný význam
pre výsledok sporu, a následne odvolací súd odmietnutím odvolania žalobcu porušili procesnoprávnepravidlá v takej miere, že je rozhodnutie odvolacieho súdu v rozpore s ústavou a základným právom
žalobcu na riadny a spravodlivý súdny proces.

4. Žalovaní 1/, 2/ sa k dovolaniu žalobcu písomne vyjadrili tak, že z § 357 CSP jednoznačne
vyplýva, že vo vzťahu k rozhodnutiu o zrušení neodkladného opatrenia nie je objektívne prípustné
odvolanie, ak súd prvej inštancie návrh na zrušenie neodkladného opatrenia zamietol. Odvolanie
žalobcu smerovalo proti výroku, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa, preto odvolací súd správne
odvolanie odmietol. Vzhľadom na to nemohlo dôjsť k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý proces

v zmysle § 420 písm. f) CSP. Navrhli, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie zamietol.

5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) ako súd dovolací (§
35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana sporu zastúpená
v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§
424 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru, že dovolaniu nemožno vyhovieť.

6. Dovolanie je mimoriadnym opravným prostriedkom. O všetkých mimoriadnych opravných
prostriedkoch platí, že narušenie princípu právnej istoty strán, ktorých právna vec bola právoplatne
skončená (meritórnym rozhodnutím predstavujúcim res iudicata), musí byť vyvážené sprísnenými
podmienkami prípustnosti. Právnu úpravu dovolania a dovolacieho konania, ktorá stanovuje podmienky,

za ktorých môže byť výnimočne prelomená záväznosť už právoplatného rozhodnutia, nemožno
interpretovať rozširujúco; namieste je tu skôr reštriktívny výklad (porovnaj sp. zn. 3Cdo/319/2013,
1Cdo/348/2013, 3Cdo/357/2016).

7. Naznačenej mimoriadnej povahe dovolania zodpovedá aj právna úprava jeho prípustnosti. V zmysle

§ 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon pripúšťa. To
znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu-ktorému rozhodnutiu odvolacieho
súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia odvolacieho
súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421 CSP.
Právna úprava dovolacieho konania dôsledne odlišuje prípustnosť a dôvodnosť dovolania. K posúdeniu

dôvodnosti dovolania môže dovolací súd pristúpiť len po prijatí záveru o prípustnosti dovolania.

8. Dovolateľ výslovne uplatnil dovolací dôvod podľa § 420 písm. f) CSP.

9. Z ustanovenia § 420 písm. f) CSP vyplýva, že dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu

odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým,
že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí
tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

10. Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP).

11. Hlavnými znakmi charakterizujúcimi procesnú vadu uvedenú v § 420 písm. f) CSP sú zásah
súdu do práva na spravodlivý proces a nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci procesnej

strane,abysvojouprocesnouaktivitouuskutočňovalajejpatriaceprocesnéoprávnenia.Podstatoupráva
na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na
nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym
poriadkom; integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce súdne
konanie. Z práva na spravodlivý súdny proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa

všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predkladaným
výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov a rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami.
Jeho súčasťou nie je ani právo procesnej strany dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia
vykonaných dôkazov (porovnaj rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 252/04,
I. ÚS 50/04, I. ÚS 97/97, II. ÚS 3/97 a II. ÚS 251/03).

12. Ustanovenie § 420 písm. f) CSP, na ktoré dovolateľ odkazoval v dovolaní, zakladá prípustnosť a
dôvodnosť dovolania v prípade, ak miera porušenia procesných práv strany, v dôsledku nesprávneho
procesného postupu súdu, nadobudla intenzitu porušenia jej práva na spravodlivý proces. Podporušením práva na spravodlivý proces treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu, spočívajúci
predovšetkým v zjavnom porušení procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zákonnému, ale
aj ústavnému procesnoprávnemu rámcu, a ktoré tak zároveň znamená aj porušenie procesných práv

garantovaných Ústavou Slovenskej republiky.
13. Z hľadiska prípustnosti dovolania v zmysle § 420 písm. f) CSP nie je významný subjektívny názor
dovolateľa tvrdiaceho, že sa súd dopustil vady zmätočnosti v zmysle tohto ustanovenia; rozhodujúce
je výlučne zistenie (záver) dovolacieho súdu, že k tejto procesnej vade skutočne došlo (pozri sp. zn.
3Cdo/41/2017, 3Cdo/214/2017, 8Cdo/5/2017, 8Cdo/73/2017). Dovolací súd preto skúmal, či v konaní

došlo k vade zmätočnosti namietanej dovolateľom.

14.V prvom rade je nutné uviesť, že v súdenej veci žalobca podal návrh na zrušenieneodkladného
opatrenia, nariadeného uznesením Okresného súdu Čadca z 26. novembra 2021 č. k. 9C/78/2021-69,
ktoré nepochybne má charakter rozhodnutia vo veci samej, proti ktorému je možné podať dovolanie v
zmysle § 420 CSP (R 76/2018).

15. Dovolateľ poukazoval na skutočnosť, že konanie je postihnuté vadou konania v zmysle ustanovenia
§ 420 písm. f) CSP, keď odvolací súd odmietol odvolanie žalobcu bez jeho vecného prejednania, v
dôsledku čoho sa nezaoberal jeho odvolacou námietkou ohľadne nedostatočne zisteného skutkového
stavusúdomprvejinštancie,ktorýneopodstatnenenevykonalnímnavrhnutýdôkaz(obhliadkanamieste

samom). Taktiež namietal hodnotenie dôkazov súdom prvej inštancie.

16. K argumentácii dovolateľa o porušení jeho práva na spravodlivý proces, ktorého sa mal dopustiť
odvolací súd tým, že odmietol jeho odvolanie proti výroku rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým bol
zamietnutý návrh na zrušenie skôr nariadeného neodkladného opatrenia, dovolací súd poukazuje na

to, že podľa ustanovenia § 357 písm. e) CSP je odvolanie prípustné len proti uzneseniu súdu prvej
inštancie, ktorým súd zrušil neodkladné opatrenie alebo zabezpečovacie opatrenie podľa ustanovenia
§ 334 a § 335 ods. 1 CSP, t. j. odvolanie nie je prípustné proti uzneseniu, ktorým súd prvej inštancie
návrh na zrušenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia zamietne. Z ustanovenia
§357CSPvyplýva,žezákonodarcazvolilniekoľkospôsobovvymedzeniaprípustnostiodvolania,pričom

precízne formuluje, či ide o uznesenie, vo vzťahu ku ktorému ide o akékoľvek procesné riešenie,
alebo o uznesenie výlučne zamietajúce. Ak uvádza uznesenie o zrušení neodkladného opatrenia, a nie
uznesenie o návrhu [tak, ako to zodpovedá písmenu d)], potom je dôvodné dovodiť, že zámerom bolo
umožniť odvolací prieskum len vtedy, ak nastane v trvaní neodkladného opatrenia zmena, t. j. nie vtedy,
keď jeho dôvody stále trvajú, pričom postačuje, že sa s návrhom vysporiada (vzhľadom na osobitosť

tohto inštitútu a jeho rýchlosť) len súd prvej inštancie.

16.1. K rovnakému záveru dospel najvyšší súd vo svojej rozhodovacej praxi opakovane, a to v
rozhodnutí, citovanom odvolacím súdom, sp. zn. 5Obdo/37/2021 z 28. júla 2022, ktoré bolo publikované
Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod R 6/23, ďalej napr.

sp. zn. 6Cdo/121/2023 z 26. októbra 2023.

16.2. I keď je pravdivá argumentácia žalobcu o tom, že predmetom konania vo veci sp. zn.
5Obdo/37/2021 (a rovnako vo veci sp. zn. 6Cdo/121/2023), bol návrh na zrušenie nariadeného
neodkladného opatrenia, ktoré nemalo charakter rozhodnutia vo veci samej, z ktorého prvotného

dôvodu došlo k odmietnutiu dovolaní, dovolací súd v oboch uvádzaných rozhodnutiach vyslovil (ako
tzv. obiter dictum) svoj právny názor na neprípustnosť odvolania proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie,
ktorým bol zamietnutý návrh na zrušenie neodkladného opatrenia vo všeobecnosti, teda i v prípade,
ak nariadené neodkladné opatrenie nekonzumuje vec samu. Z tohto dôvodu je argumentácia
označenými rozhodnutiami najvyššieho súdu opodstatnená.

16.3. Postupom odvolacieho súdu, ktorý je v súlade so zákonom, keď odvolací súd odmietol odvolanie
žalobcu bez jeho vecného prejednania, ako odvolanie smerujúce proti výroku rozhodnutia okresného
súdu, proti ktorému odvolanie nie je prípustné podľa § 386 písm. c) v spojení s § 355 ods. 2 a § 357
CSP, tak nemohlo dôjsť k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý proces.

17. Pokiaľ dovolacie námietky žalobcu smerujú k súdom prvej inštancie nedostatočne zistenému
skutkovému stavu, ktorý nevykonal ním navrhnutý dôkaz, dovolací súd poukazuje na § 420 CSP, v
zmysle ktorého je dovolanie prípustné len proti rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej aleborozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa konanie končí. Rozhodnutie súdu prvej inštancie samo osebe
predmetom dovolacieho prieskumu nie je (§ 419 CSP).

18. Vo vzťahu k dovolaniu žalobcu podľa § 420 písm. f) CSP dovolací súd tak uzatvára, že dovolateľ
neopodstatnene namietal nesprávny procesný postup odvolacieho súdu, ktorý mu mal znemožniť
uskutočňovanie jemu patriacich procesných práv v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces.

19. Keďže prípustnosť dovolania podľa ustanovenia § 420 písm. f) CSP môže byť daná len v prípade
nesprávneho procesného postupu (t. j. postupu, ktorý je v rozpore so zákonom) odvolacieho súdu, k
čomu v rozhodovanom spore nedošlo, dovolací súd dovolanie žalobcu odmietol ako neprípustné (§ 447
písm. c) CSP).

20. O nároku na náhradu trov dovolacieho konania dovolací súd rozhodol v zmysle § 453 ods. 1 CSP v

spojení s § 262 ods. 1 CSP tak, že žalovaným 1/, 2/ priznal nárok na náhradu trov dovolacieho konania
voči žalobcovi v súlade so zásadou úspechu vyplývajúcou z § 255 ods. 1 CSP s tým, že o výške náhrady
trov dovolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v zmysle § 262 ods. 2 CSP.
21. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.