Uznesenie – Poriadok vo verejných veciach ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, March 10, 2026

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 6To/120/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2219010473
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 03. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Pavol Macháč
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2026:2219010473.2

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Pavla Macháča a sudcov JUDr.
Kataríny Batisovej a JUDr. Rudolfa Botta, v trestnej veci obžalovaných A. B. a C. D. pre prečin
zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a) Tr. zák. a iné, o odvolaní
prokurátoraKrajskejprokuratúryTrnavaprotirozsudkuOkresnéhosúduDunajskáStredazo7.júla2025,
č. k. 4T/70/2019-895, na neverejnom zasadnutí konanom v Trnave 10. marca 2026, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 316 ods. 3 písm. a) Trestného poriadku sa napadnutý rozsudok v celom rozsahu zrušuje a vec
sa vracia okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Dunajská Streda (ďalej len okresný súd) rozsudkom zo 7. júla 2025, č. k. 4T/70/2019-895
(ďalej aj napadnutý rozsudok), postupom podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku (ďalej len Tr. por.)
oslobodil obžalovaného v 1. rade B. A. B. (ďalej len obžalovaný B.) a obžalovaného v 2. rade B..

C. D. (ďalej len obžalovaný D.) spod obžaloby Krajskej prokuratúry Trnava č. 1Kv 9/19 pre skutok
právne kvalifikovaný u obž. B. ako prečin sprenevery podľa § 213 ods. 1 Tr. zák., prečin falšovania
a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate, úradnej uzávery, úradného znaku a úradnej značky
podľa § 352 ods. 2 Tr. zák., prečin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 Tr. zák.
spáchaný formou účastníctva ako objednávateľ podľa § 21 ods. 1 písm. a) Tr. zák. a u obž. D. ako prečin
zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a) Tr. zák., ktorého sa mali

dopustiť na tom skutkovom základe tam opísanom, keďže nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorí
sú obžalovaní v 1. a 2. rade stíhaní. Okresný súd zároveň podľa § 288 ods. 3 Tr. por. poškodeného E.
F. (ďalej len poškodený) s jeho nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces.
2. Po vyhlásení rozsudku na hlavnom pojednávaní voči nemu prokurátor Krajskej prokuratúry v Trnave
(ďalej len prokurátor) ihneď zahlásil odvolanie voči oslobodzujúcemu výroku i voči konaniu, ktoré mu
predchádzalo. Obžalovaní B. a D. sa vzdali práva na podanie odvolania.

3. Vzhľadom na závažnú procesnú chybu (ktorá je bližšie zdôvodnená nižšie v texte), ktorú krajský súd
zistil a ktorá bráni vecnému prejednaniu odvolania, je nadbytočné replikovať v odôvodnení odvolacie
argumenty prokurátora. Rovnako je nadbytočné replikovať aj vyjadrenia obžalovaných k odvolaniu
prokurátora. Treba k nim uviesť len toľko, že žiadna zo strán konania nenamietala, že by okresný súd
rozhodol v nezákonnom zložení.
4. Spisový materiál bol riadne predložený na rozhodnutie Krajskému súdu v Trnave (ďalej len krajský

súd) dňa 11. novembra 2025.
5. Podľa § 315 Tr. por., o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O odvolaní
proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd
Podľa § 316 ods. 1Tr.o por., odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou
neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré
v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je

prípustné.Podľa § 316 ods. 3 Tr. por., odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby
ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že
a) súd rozhodol v nezákonnom zložení,

b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo
c)hlavnépojednávaniebolovykonanévneprítomnostiobžalovaného,hocinatoneboli splnenézákonné
podmienky.
6. Krajský súd postupujúc v intenciách § 316 ods. 3 Tr. por., ešte pred meritórnym skúmaním zákonnosti
a odôvodnenosti napadnutých výrokov ako aj správnosti postupu konania, ktoré im predchádzalo,

preskúmaval, či v posudzovanom prípade nedošlo k niektorému zo závažných procesných pochybení
vymedzených taxatívnym spôsobom v ust. § 316 ods. 3 písm. a) až c) Tr. por., ktorých intenzita
napĺňa obsahový rámec dovolacích dôvodov podľa § 371 ods. 1 písm. b) až d) Tr. por. Na základe
tohto prieskumu krajský súd zistil, že k takému pochybeniu došlo, nakoľko okresný súd rozhodol
v nezákonnom zložení.
7. Z predloženého spisového materiálu vyplývajú nasledovné relevantne skutočnosti:

· obžalobu v tejto trestnej veci podala prokurátorka Krajskej prokuratúry Trnava na okresný súd 5. júna
2019;
· predmetná trestná vec bola podľa potvrdenia z 5. júna 2019 pridelená na rozhodnutie sudkyni
okresného súdu JUDr. Márii Képessyovej pod sp. zn. 4T/70/2019;
· menovaná sudkyňa vo veci rozhodla rozsudkom z 26. februára 2024, č. k. 4T/70/2019-809, tak, že

oboch obžalovaných postupom podľa § 285 písm. a) Tr. por. spod obžaloby oslobodila, nakoľko nebolo
dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý sú obaja obžalovaní stíhaní a poškodeného E. F. (ďalej len
poškodený) s jeho nárokom na náhradu škody podľa § 288 ods. 3 Tr. por. odkázala na civilný proces;
· rozsudok bol napadnutý odvolaním zo strany prokurátorky, o ktorom krajský súd rozhodol uznesením
z 26. marca 2025, sp. zn. 6To/83/2024, tak, že podľa § 321 ods. 1 písm. b) Tr. por. zrušil napadnutý

rozsudok v celom rozsahu a podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec vrátil okresnému súdu, aby ju v potrebnom
rozsahu znovu prejednal a rozhodol;
· z potvrdenia z 2. mája 2025 vyplýva, že táto trestná vec bola pridelená na rozhodnutie sudcovi
okresného súdu JUDr. Róbertovi Madarászovi;, z poznámky na potvrdení vyplýva, že sa tak udialo na
Spr 269/2025 (dodatok 6 k RP 2025) – 4T.

8. Krajský súd sa oboznámil s Dodatkom č. 6 k Rozvrhu práce Okresného súdu Dunajská Streda
na rok 2025 (ďalej len dodatok). V predmetnom dodatku sa uvádza, že (citácia) ,,Veci JUDr. Márie
Képessyovej z oddelenia č. 4 sa prerozdeľujú podľa nasledovného systému prerozdelenia, cez
elektronickú podateľňu, náhodným výberom: a) Všetky nevybavené veci a vybavené veci v obehu ku dňu

30.04.2025 z oddelení 4 T, Nt, Tp, Td, Tcud sa prideľujú do oddelenia 26T, Nt, Tp, Td, Tcud v pomere 1.“
Tento postup je zdôvodnený tak, že (citácia) ,,Sudkyni JUDr. Márii Képessyovej dňom 30.04.2025 zaniká
funkcia sudcu. Z dôvodu nutnosti prerozdelenia jej vecí a zachovania rovnomernosti zaťaženosti sudcov
tunajšieho súdu bude vytvorené nové trestné oddelenie preradením sudcu JUDr. Róberta Madarásza
z civilného úseku na trestný úsek a z toho vyplývajúce zastupovanie sudcov a prerozdelenie spisov z

civilného úseku z odd. 26. Z dôvodu zabezpečenia rovnomernej zaťaženosti sudcov a zamestnancov
štátnej služby v trestnoprávnej agende bolo potrebné vykonať zmeny v prerozdelení vybavených vecí,
ktorú sú v obehu s výnimkou vecí podľa zoznamov a spisov, ktoré sú pripojené k iným spisom, resp.
zapožičané iným súdom, ale ich nie je možné prerozdeliť z dôvodu prebiehajúceho konania o obnovu
konania a pod, ktoré sú vyčiarknuté zo zoznamu spisov v obehu v odd. 4, 18, 23, 24, 25 a nové oddelenie

26T podľa pripojenej prílohy k dodatku.“
Relevantné právne ustanovenia
9. Podľa článku 48 ods. 1 Ústavy SR, nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi.
Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch (ďalej aj „zákon o súdoch") zákonný sudca je sudca,
ktorý vykonáva funkciu sudcu na príslušnom súde a bol určený v súlade so zákonom a s rozvrhom práce

na konanie a rozhodovanie o prejednávanej veci. Ak súd rozhoduje v senáte, zákonnými sudcami sú
všetci sudcovia určení podľa rozvrhu práce na konanie a rozhodovanie v senáte. Účastník konania alebo
strana v konaní, v ktorom rozhoduje súd v senáte, nemá právo na vopred určeného sudcu spravodajcu.
Zákonným sudcom je aj sudca určený podľa odseku 4.
Podľa § 3 ods. 4 zákona o súdoch zmenu v osobe zákonného sudcu možno vykonať len v súlade so

zákonom a s rozvrhom práce.
Podľa § 51 ods. 1 zákona o súdoch, ak tento zákon neustanovuje inak, veci určené podľa predmetu
konania sa v súlade s rozvrhom práce prideľujú jednotlivým senátom alebo samosudcom náhodným
výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených ministerstvomtak, aby bola vylúčená možnosť ovplyvňovania pridelenia vecí. Súdnym úradníkom sa prideľujú veci
podľa rozvrhu práce tak, aby sa zabezpečilo ich rovnomerné zaťaženie a riadny chod súdu.
Podľa § 51 ods.2) zákona o súdoch, podmienka náhodného výberu podľa odseku 1 je splnená vtedy, ak

sa má vec prideliť jednému z aspoň dvoch senátov, samosudcov alebo súdnych úradníkov.
Podľa § 51 ods. 4 uvedeného zákona ak odsek 5 neustanovuje inak, náhodným výberom pomocou
technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených ministerstvom sa podľa rozvrhu
práce alebo jeho zmeny prerozdeľujú už pridelené veci aj v prípade:
a) dlhodobej šesť týždňov presahujúcej neprítomnosti zákonného sudcu ktorému bola vec pridelená,

b) zmeny v obsadení súdu sudcami, a to vrátane zmeny v dôsledku dočasného pridelenia sudcu; pri
zmene v zložení senátu sa vec ponecháva v pôvodnom senáte, alebo sa prerozdelí do iného senátu, kde
sa zaraďuje sudca spravodajca tak, aby prerozdelením veci bola zabezpečená rovnomerná zaťaženosť
senátov na súde,
c) výraznej nerovnomernosti zaťaženosti sudcov a
d) ak bol zákonný sudca, ktorému bola vec pridelená, z konania a rozhodovania vo veci vylúčený.

Rozhodovacia prax
10. Ústavný súd SR v náleze z 31. augusta 2017, sp. zn. I. ÚS 249/2017, konštatoval, že základné
právo na zákonného sudcu predstavuje v právnom štáte jednu zo základných garancii nezávislého
a nestranného rozhodovania súdu a sudcu. Toto základné právo je ústavnou zárukou pre každého
účastníka konania, že v jeho veci bude rozhodovať súd a sudcovia, ktorí sú na to povolaní podľa vopred

známych pravidiel, ktoré sú obsahom rozvrhov práce upravujúcich prideľovanie súdnych prípadov
jednotlivým sudcom tak, aby bola zachovaná zásada stabilného prideľovania súdnej agendy a aby bol
vylúčený (z rôznych dôvodov a pre rozličné účely) výber sudcov „ad hoc“ (m. m. I. ÚS 239/04, IV. ÚS
257/07). Rozhodovanie veci zákonným sudcom (aj súdom) je tak jedným zo základných predpokladov
na naplnenie podmienok spravodlivého procesu (m. m. IV. ÚS 345/09). Prvoradým účelom základného

práva na zákonného sudcu vyplývajúceho z čl. 48 ods. 1 ústavy a čl. 38 ods. 1 listiny je zabrániť tomu,
aby súd, ktorý má konkrétnu vec prerokovať a rozhodnúť o nej, bol obsadený spôsobom, ktorý by
sa dal označiť za svojvoľný alebo prinajmenšom za účelový. Toto základné právo je konkretizované
v procesných kódexoch a v predpisoch upravujúcich organizáciu súdnictva a postavenie sudcov. Zo
stabilizovanej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že za zákonného sudcu treba považovať sudcu, ktorý

spĺňa zákonom ustanovené predpoklady na výkon sudcovskej funkcie, bol natrvalo alebo dočasne
pridelený na výkon funkcie k určitému súdu, jeho funkcia nezanikla a bol určený na prejednanie
konkrétnej veci v súlade s rozvrhom práce súdu (III. ÚS 116/06).
V náleze zo 14. januára 2025, sp. zn. IV. ÚS 487/2024, Ústavný súd SR okrem iného skonštatoval,
že vnútorná systematika pravidiel obsiahnutých v § 51 zákona č. 757/2004 Z. z. je postavená na

konštrukte generálnej klauzuly (§ 51 ods. 1 v spojení s § 51 ods. 2 zákona č. 757/2004 Z. z.) a negatívnej
enumerácie (§ 51 ods. 3 zákona č. 757/2004 Z. z.). Z citovaných ustanovení vyplýva všeobecné
pravidlo, podľa ktorého sa prideľovanie vecí jednotlivým samosudcom alebo senátom uskutočňuje za
kumulatívne splnených podmienok (i) náhodného výberu a (ii) pomocou technických prostriedkov a
programových prostriedkov schválených ministerstvom tak, aby bola vylúčená možnosť ovplyvňovania

pridelenia vecí. Zákonodarca podmienku náhodného výberu konkretizoval spôsobom, podľa ktorého
jej splnenie nastane vtedy, ak sa má vec prideliť jednému z aspoň dvoch senátov, samosudcov alebo
súdnych úradníkov (§ 51 ods. 2 zákona č. 757/2004 Z. z.). Označená právna úprava
ďalej obsahuje modifikácie základného pravidla náhodného výberu, ktoré ustanovuje prísne taxatívnym
výpočtom (§ 51 ods. 3 zákona č. 757/2004 Z. z.).

Vlastné posúdenie
11. Z vyššie uvedeného vyplýva, že zákonná úprava rozvrhu práce výslovne smeruje k tomu, aby
mechanizmus prideľovania vecí neumožňoval normatívne alebo faktické určenie konkrétneho sudcu
pre konkrétny okruh vecí. Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že predmetná trestná vec bola
pôvodne pridelená sudkyni JUDr. Márii Képessyovej, ktorá k 30. aprílu 2025 ukončila výkon funkcie

sudcu z dôvodu odchodu do starobného dôchodku. Na základe tejto skutočnosti došlo k prerozdeleniu
veci inému sudcovi na základe dodatku k rozvrhu práce. Krajský súd zdôrazňuje, že zánik funkcie
sudcu je síce objektívnou personálnou zmenou, avšak sám osebe neodôvodňuje odklon od ústavne
a zákonne konformného mechanizmu určovania zákonného sudcu. Práve v situáciách personálnych
zmien je potrebné dôsledne rešpektovať princíp zákonného sudcu, keďže riziko jeho porušenia je

zvýšené. Inak povedané, personálne zmeny na súde nemôžu viesť k oslabeniu ústavných požiadaviek
na určenie zákonného sudcu a ani k obchádzaniu pravidiel rozvrhu práce. Z bodu 6. dodatku k rozvrhu
práce výslovne vyplýva, že veci po sudkyni JUDr. Márii Képessyovej sa mali prerozdeliť jej veci do
novovytvoreného oddelenia sudcu JUDr. Róberta Madarázsa v pomere 1 (!). Z takto formulovanéhopravidla je nepochybné, že dodatok nevytvára priestor pre náhodný výber medzi viacerými sudcami,
ale naopak adresne určuje jediného sudcu, ktorému majú byť všetky veci po odchádzajúcej sudkyni
pridelené. Pri nastavení prerozdelenia v pomere 1 (i) nemôže dôjsť k náhodnému výberu sudcu,

(ii) vylučuje sa existencia alternatívnych sudcov a (iii) prerozdelenie vecí má charakter priameho,
adresného pridelenia konkrétnemu sudcovi normatívnym aktom. Takýto postup je nezlučiteľný s ust. §
51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch, keďže umožňuje určenie konkrétneho sudcu pre určitý
okruh vecí bez náhodného výberu. Pokiaľ teda dodatok k rozvrhu práce uvádza, že veci z oddelenia č.
4 sa prerozdeľujú „cez elektronickú podateľňu, náhodným výberom“, tak to nezodpovedá skutočnému

obsahu a účinkom dodatku. Ak je prerozdelenie vecí ustanovené v pomere 1, tak náhodný výber sudcu
nie je a ani nemôže byť zachovaný, keďže všetky veci sú adresne pridelené jednému konkrétnemu
sudcovi. Použitie pojmu „náhodný výber“ je za týchto okolností vecne nesprávne, keďže vytvára len
formálny dojem ústavne konformného postupu, hoci obsah dodatku objektívne vylučuje akýkoľvek výber.
Ústavný súd SR v nálezoch I. ÚS 249/2017 a I. ÚS 420/2020 zdôraznil, že mechanizmus určovania
zákonného sudcu nesmie byť iba deklarovaný, ale musí byť reálne zachovaný; ak normatívny akt súdu

určuje konkrétneho sudcu, ide o porušenie práva na zákonného sudcu bez ohľadu na to, či k zneužitiu
došlo.
12. Taktiež neuniklo pozornosti krajského súdu, že odôvodnenie dodatku k rozvrhu práce je založené
výlučne na všeobecnom tvrdení o potrebe zabezpečenia rovnomernej zaťaženosti sudcov, bez
uvedenia konkrétnych skutkových okolností, ktoré by takýto zásah do mechanizmu prideľovania

vecí odôvodňovali. Takto formulované odôvodnenie je formálne a nepreskúmateľné a nezodpovedá
ústavným požiadavkám kladeným na zásahy do práva na zákonného sudcu. Z rozhodovacej činnosti
ústavného súdu vyplýva, že odôvodnenie rozvrhu práce, či jeho dodatku, v ktorom je len všeobecný
odkaz na potrebu zabezpečenia „rovnomernej zaťaženosti sudcov trestného oddelenia“, bez uvedenia
akýchkoľvek konkrétnych údajov o skutočnej zaťaženosti sudcov, bez vysvetlenia, prečo nebolo možné

postupovaťspôsobompredpokladanýmrozvrhompráce,abezrešpektovaniazásadynáhodnéhovýberu
je nepreskúmateľné a nezodpovedá požiadavkám, ktoré Ústavný súd SR kladie na výnimočné zásahy
do už určeného zákonného sudcu.
13. Na základe vyššie uvedeného krajský súd dospel k záveru, že dodatok k rozvrhu práce nezabezpečil
náhodný výber sudcu, ale adresne určil konkrétneho sudcu, ktorému mali byť pridelené všetky veci

po odchádzajúcej sudkyni, čím boli porušené zákonné pravidlá tvorby a aplikácie rozvrhu práce podľa
zákona č. 757/2004 Z. z. a v nadväznosti na to aj základné právo obžalovaných na zákonného sudcu
podľa čl. 48 ods. 1 Ústavy SR. Inak vyjadrené, v tejto veci rozhodol okresný súd v nezákonnom zložení,
keďže pridelenie tejto trestnej veci sudcovi JUDr. Róbertovi Madarászovi nebolo vykonané v súlade so
elementárnym zákonným princípom náhodného výberu.

14. K rovnakým záverom dospel aj senát 3To krajského súdu v uznesení z 27. januára 2026, sp. zn.
3To/1/2026, v inej trestnej veci, kde rovnako riešil pridelenie veci po odchádzajúcej sudkyni JUDr. Márii
Képessyovej tým istým dodatkom sudcovi JUDr. Róbertovi Madarázsovi.
15. Obdobné závery vyplynuli aj zo stanoviska trestnoprávneho kolégia Krajského súdu v Trnave z 5.
marca 2026, kde kolégium reagujúc na rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu SR, ako aj Ústavného

súdu SR, prijalo vo vzťahu k rozhodovaniu súdu v odvolacom konaní podľa ustanovenia § 316 ods. 3
písm. a) Trestného poriadku, nasledujúce stanovisko:
Ustanovenie § 316 ods. 3 písm. a) Trestného poriadku upravuje povinnosť odvolacieho súdu zrušiť
napadnutý rozsudok a vec vrátiť súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a
rozhodol v prípade ak zistí, že súd rozhodol v nezákonnom zložení.

Pri posudzovaní zákonnosti zloženia súdu, ktorý vydal napadnutý rozsudok, sa odvolací súd riadi
predovšetkým ustanoveniami § 3 ods. 3, ods. 4, § 51 ods. 2 ods. 3 ods. 4, ods. 5 zákona číslo
757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o súdoch“). Citované
ustanoveniazákonaosúdoch,súvyjadrenímzákladnéhoprávanazákonnéhosudcu,uvedenéhočlánku
48 ods. 1 Ústavy slovenskej republiky, podľa ktorého nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi.

Významtohtozákladnéhopráva,garantovanéhoÚstavouSlovenskejrepubliky,saprejavujeajvprocese
rozhodovania orgánov riadenia a správy súdu, pri prijímaní rozvrhu práce, respektíve jeho dodatkov,
ktorými sa upravuje zmena zákonného sudcu pri prerozdeľovaní už pridelených vecí.
Pri zmene zákonného sudcu je potrebné predovšetkým rešpektovať ustanovenie § 3 ods. 4 zákona o
súdoch, z čoho vyplýva, že k takejto zmene môže dôjsť iba na základe rozvrhu práce, ktorý je vydaný

v súlade s ustanoveniami zákona o súdoch.
Nie je možné považovať za súladné so zákonom o súdoch, ak
a) pri zmene v osobe zákonného sudcu nie je dodržaná podmienka náhodného výberu uvedená
ustanoveniach § 51 ods. 1 ods. 2 zákona o súdoch, (1) alebob) k prerozdeleniu už pridelených vecí dochádza z iných dôvodov, ako sú uvedené v ustanovení § 51
ods. 4 zákona o súdoch. (2)
Prvoradým účelom základného práva na zákonného sudcu vyplývajúceho z článku 48 ods. 1 Ústavy

Slovenskej republiky je zabrániť tomu, aby súd, ktorý má konkrétnu vec prerokovať a rozhodnúť, bol
obsadený spôsobom, ktorý by sa dal označiť za svojvoľný alebo prinajmenšom za účelový. (3) Zásada
zákonného sudcu je dodržaná, ak sú zákonní sudcovia určení podľa vopred známych pravidiel, ktoré
sú obsahom rozvrhu práce upravujúcich prideľovanie súdnych prípadov jednotlivým sudcom tak, aby
bola zachovaná zásada pevného prideľovania súdnej agendy a aby bol vylúčený (pre rôzne dôvody a

rozličné účely ) výber súdov a sudcov „ad hoc“. (4)
Na preukázanie dodržania zákona pri zmene v osobe sudcu, je nevyhnutné, aby rozvrhy práce súdov,
respektíve ich dodatky obsahovali vždy aj odôvodnenie, z ktorého bude zrejmé, aký zákonný dôvod bol
uplatnený pri prerozdeľovaní už pridelených vecí.
Bez takéhoto odôvodnenia nie je možné, v rámci odvolacieho prieskumu, pri uplatnení ustanovenia §
316 ods. 3 písm. a) Trestného poriadku, posúdiť legálnosť a legitímnosť zmeny v osobe sudcu, z čoho

vyvodí odvolací súd záver, že nebolo preukázané, že k zmene sudcu došlo zákonným spôsobom.
Tento spôsob posudzovania otázky zákonného sudcu vyplýva z povinnosti súdu ako primárneho
ochrancu základných práv a slobôd, zaručených Ústavou Slovenskej republiky, zabezpečiť dodržanie
práva obvineného na zákonného sudcu, vyjadreného v ustanovení článku 48 ods. 1 Ústavy slovenskej
republiky.

(1) Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 14. januára 2025, spisová značka IV. ÚS
487/2024
(2) Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 14. mája 2025, spisová značka
1Tdo/33/2024
(3)NálezÚstavnéhosúduSlovenskejrepublikyzodňa18.októbra2011,spisováznačkaIII.ÚS212/2011

(4) Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 09. júna2011, spisová značka IV. ÚS 116/2011
16. Z prezentovaných dôvodov krajský súd napadnutý rozsudok postupom podľa § 316 ods. 3 písm. a)
Tr. por. zrušil bez toho, aby vôbec preskúmaval jeho vecnú správnosť a vec vrátil okresnému súdu na
nové prejednanie a rozhodnutie. Absencia náhodného výberu v tomto prípade spôsobuje chybu, ktorú
možno zhojiť len novým pridelením veci v súlade so zákonom.

17. Keďže bol napadnutý rozsudok zrušený na podklade odvolania prokurátora podaného v neprospech
oboch obžalovaných, zásada zákazu reformatio in peius (zásadu zákazu zmeny k horšiemu) vyjadrená
v ust. § 327 ods.2 Tr. por. sa na nové konanie pred okresným súdom neuplatní.
18. Toto uznesenie bolo prijaté jednomyseľne (§ 163 ods. 4, § 170 ods. 6 Tr. por.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.