Rozsudok – Neplatnosť právnych úkonov ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, January 30, 2026

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/95/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5121207095
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrej Kekely

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2026:5121207095.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu Mgr. Andreja Kekelyho a členiek

JUDr. Jany Urbanovej a JUDr. Renáty Krajčiovej, v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
C. XXX, XXX XX C. - D., zastúpeného JUDr. Kristínou Jošthovou, advokátkou so sídlom Školská 693/31,
010 04 Žilina, IČO: 42 214 963, proti žalovanému: E. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX, XXX XX
C. - D., o nahradenie prejavu vôle uzatvoriť kúpnu zmluvu, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Žilina č. k. 7C/59/2021-325 zo dňa 20. júna 2022, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Žilina č. k. 7C/59/2021-325 zo dňa 20. júna 2022 potvrdzuje.

II. Žalovanému proti žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Žilina (ďalej len „súd prvej inštancie“) zamietol žalobu žalobcu
(prvá veta výrokovej časti) a žalovanému priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v celom
rozsahu (druhá veta výrokovej časti).
2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal vydania
súdneho výroku, ktorým by bol nahradený prejav vôle žalovaného, že ako predávajúci uzatvára so
žalobcom ako kupujúcim kúpnu zmluvu s obsahom kúpnej zmluvy, ktorý tvorí súčasť žalobného petitu a
predmetom ktorej sú nehnuteľnosti označené v článku I. odsek 1, a to pozemok parcela KN-E č. 157/1

- zastavané plochy a nádvoria o výmere 58 m2, zapísaný na LV č. XXX, k. ú. C. - D. v podiele o veľkosti
55/160 a pozemok parcela KN-E č. 159/2 - trvalé trávne porasty o výmere 150 m2 zapísaný na LV č.
XXXX, k. ú. C. - D. v podiele o veľkosti 11/16. Podľa odseku 2 predávajúci na základe tejto zmluvy
prevádza svoj spoluvlastnícky podiel v špecifikovaných nehnuteľnostiach uvedených v článku I odsek 1
tejto zmluvy do podielového spoluvlastníctva kupujúceho (podiel 55/160 a 11/16
vo vzťahu k celku) a kupujúci ho prijíma a zaväzuje sa zaplatiť kúpnu cenu podľa článku II. tejto zmluvy
vo výške 262,13 eur.

3. Žalobu žalobca odôvodnil tým, že bol podielovým spoluvlastníkom v podiele o veľkosti 5/16 k pozemku
parcela KN-E č. 159/2, zapísanému na LV č. XXXX, k. ú. C. – D., pričom podielovými spoluvlastníkmi
boli aj A. B. v podiele o veľkosti 1/16, G. H. v podiele o veľkosti 1/16, I. J. v podiele o veľkosti 4/16,
K. L. v podiele o veľkosti 1/32, D. B. v podiele o veľkosti 1/32 a A. M. v podiele o veľkosti 4/16, ktorí
svoje podiely previedli na H. F. - otca žalovaného, darovacou zmluvou zo dňa 20.09.2019. Ďalej žalobca
uviedol, že je podielovým spoluvlastníkom v podiele o veľkosti 25/160 k nehnuteľnosti zapísanej na LV
č. XXX, k. ú. C. - D. ako pozemok parcela KN-E č. 157/1. V uvedenej nehnuteľnosti boli podielovými

spoluvlastníkmi aj A. B. v podiele o veľkosti 5/160, G. H. v podiele o veľkosti 5/160, I. J. v podiele o
veľkosti 20/160, K. L. v podiele o veľkosti 5/320, D. B. v podiele o veľkosti 5/320 a A. M. v podiele o
veľkosti 20/160, ktorí svoje podiely previedli na právneho na H. F., otca žalovaného, darovacou zmluvou
zo dňa 20.09.2019. Prevádzajúci podieloví spoluvlastníci neponúkli svoje podielyna nehnuteľnostiach na odkúpenie žalobcovi ako podielovému spoluvlastníkovi, čím porušili jeho
predkupné právo. H. F. nadobudnuté podiely na nehnuteľnostiach darovacou zmluvou zo dňa
09.09.2020 previedol na svojho syna - žalovaného, pričom vklad jeho vlastníckeho práva do katastra

nehnuteľností bol povolený pod č. V 1422/2020. Prevod sa uskutočnil počas konania vedeného na
Okresnom súde Žilina pod spis. zn. 17C/25/2020, ktorého predmetom bolo nahradenie prejavu vôle H. F.
uzavrieť ako predávajúci so žalobcom ako kupujúcim kúpnu zmluvu na prevod nadobudnutých podielov
na predmetných pozemkioch. Následný prevod z H. F. na žalovaného považoval žalobca za účelový,
keďže prevodom na syna stratil H. F. v spore pasívnu legitimáciu, a z tohto dôvodu bola žaloba v konaní

vedenom pod spis. zn. 17C/25/2020 zamietnutá. Žalobca Ďalej argumentoval tým, že predkupné právo
sa uplatňuje aj pri prevode spoluvlastníckeho podielu na základe darovacej zmluvy. Pri určení ceny
vychádzal zo znaleckého posudku, ktorým bola stanovená všeobecná hodnota pozemku parcela KN-C
č. 416/2, k. ú. D. za 1 m2 na sumu 13,- eur.
4. Žalovaný v spore namietal, že pozemky nadobudol darovacou zmluvou od svojho otca a chce ich v
budúcnosti využiť pri stavbe rodinného domu. Pozemky sú súčasťou ich dvora a nevie, prečo by ich mal

predávať žalobcovi. Zároveň uviedol, že chce odkúpiť aj podiel žalobcu na týchto pozemkoch. Žalobcovi
chce navrhnúť vyššiu cenu, ako uviedol v žalobe.
5. Súd prvej inštancie na podklade vykonaného dokazovania dospel k nasledovným skutkovým
zisteniam. Podľa výpisu z LV č. XXX, k. ú. C. - D. zo dňa 16.08.2021 je na tomto LV evidovaný pozemok
parcela KN-E č. 157/1 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 58 m2, pričom ako vlastník je pod por. č.

6 a 21 zapísaný žalobca v podiele o veľkosti 5/160 a 20/160, t. j. spolu o veľkosti 25/160. Pod por. č. 25
je zapísaný žalovaný v podiele o veľkosti 55/160. Na uvedenom LV sú v zapísaných podieloch okrem
žalobcu a žalovaného zapísaní ďalší podieloví spoluvlastníci. Podľa výpisu z LV č. XXXX, k. ú. C. - D.
zo dňa 16.08.2021 je na tomto LV evidovaný pozemok parcela KN-E č. 159/2 - trvalý trávny porast
o výmere 150 m2, pričom ako vlastník je pod por. č. 3 zapísaný žalobca v podiele o veľkosti 5/16 a

pod por. č. 9 je zapísaný žalovaný v podiele o veľkosti 11/16. Žalovaný nadobudol na neho evidované
spoluvlastnícke podiely na základe darovacej zmluvy uzavretej s jeho otcom H. F. dňa 09.09.2020,
a to počas konania vedeného na Okresnom súde Žilina pod spis. zn. 17C/25/2020, pričom ku vkladu
vlastníckeho práva žalovaného
do katastra nehnuteľností došlo rozhodnutím č. V 1422/2020 zo dňa 02.10.2020. Ďalej považoval súd

prvej inštancie za nesporné, že právny predchodca žalovaného (H. F.) nadobudol sporné podiely na
dotknutých nehnuteľnostiach na základe darovacej zmluvy
zo dňa 20.09.2019 od spoluvlastníkov bez toho, aby dotknutí spoluvlastníci ako darcovia svoje podiely
pred uzatvorením darovacej zmluvy ponúkli na odpredaj žalobcovi. Znaleckým posudkom č. 19/2017
znalkyne N. O. P. zo dňa 24.08.2017 bola stanovená hodnota nehnuteľností v k. ú. C. - D., zapísaných

na LV č. XXXX, ako parcela č. 416/2 a parcela č. 416/3 vo výške 13,- eur za 1 m2.
6. Súd prvej inštancie ďalej citujúc ust. § 137 písm. a) a § 229 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový
poriadok (ďalej len „CSP“), ust. § 136 ods. 1, § 140 a § 603 ods. 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky
zákonník (ďalej len „OZ“) uviedol, že v posudzovanej veci sa žalobca domáhal, aby bol súdnym
rozhodnutím nahradený prejav vôle žalovaného uzatvoriť kúpnu zmluvu o prevode spoluvlastníckych

podielovkpredmetnýmnehnuteľnostiam,vdôsledkuporušeniapredkupnéhoprávažalobcuakojedného
z podielových spoluvlastníkov predmetných nehnuteľností, a to už pri nadobúdaní predmetných podielov
právnym predchodcom žalovaného - otca H. F., proti ktorému sa aj pôvodne v konaní vedenom na
Okresnom súde Žilina pod spis. zn. 17C/25/2020 domáhal nahradenia prejavu vôle uzatvoriť totožnú
kúpnu zmluvu. Žaloba podľa ust. § 229 CSP má charakter žaloby

nasplneniepovinnostipodľaust.§137písm.a)CSP.Rozsudokukladajúcivyhlásenievôleukladástrane
povinnosť uzavrieť nejakú zmluvu, či povinnosť uskutočniť nejaký právny úkon a časovým okamihom
právoplatnosti nahradzuje tento prejav vôle. Splnenie povinnosti môže vyplývať zo zákona, z právnych
vzťahov, vrátane vzťahov deliktných, z medzinárodného, európskeho práva, atď. Ust. § 140 OZ upravuje
zákonné predkupné právo, ktoré má vecno-právny charakter, ak niektorý so spoluvlastníkov chce svoj

spoluvlastnícky podiel previesť
na niekoho iného, musí ho najskôr ponúknuť na kúpu všetkým ostatným spoluvlastníkom. Predkupné
právo podielového spoluvlastníka sa uplatňuje aj pri prevode spoluvlastníckeho podielu na základe
darovacej zmluvy. Z hľadiska obsahu účinkov a výkonu treba aj na predkupné právo vyplývajúce z ust.
§ 140 OZ aplikovať (uplatnením analógie legis podľa § 853 OZ) všeobecnú úpravu o predkupnom

práve zaradenú do ôsmej časti druhej hlavy druhého oddielu OZ (§ 602 - § 606). Spoluvlastník, ktorý je
oprávnený z predkupného práva (§ 140 OZ) má pri porušení povinností zo strany spoluvlastníka, ktorý je
povinný z predkupného práva na výber či: a) sa bude žalobou domáhať vyslovenia relatívnej neplatnostizmluvy o prevode podielu zo spoluvlastníka na tretiu osobu, b) sa bude domáhať voči nadobúdateľovi,
aby mu nadobudnutý spoluvlastnícky podiel ponúkol na kúpu
zarovnakýchpodmienok,zaktorýchichkúpilodpôvodnéhopodielovéhospoluvlastníka;aknadobúdateľ

jeho výzve nevyhovie, má oprávnený spoluvlastník právo domáhať sa na súde žalobou voči
nadobúdateľovi, aby bol nahradený prejav vôle nadobúdateľa; žalobe vyhovujúce rozhodnutie súdu
nahradí v tomto prípade chýbajúci zmluvný prejav nadobúdateľa (§ 229 CSP), c) sa uspokojí s tým,
že mu zostáva predkupné právo, avšak už voči nadobúdateľovi. Zákon tak ponecháva oprávnenému
spoluvlastníkovi voľbu či vôbec, prípadne ktoré z týchto riešení zvolí. V posudzovanej veci žalobca zvolil

postup, že sa domáhal voči nadobúdateľovi, už právnemu predchodcovi žalovaného, aby mu napadnuté
spoluvlastnícke podiely ponúkol na kúpu za podmienok, uvedených v predloženej kúpnej zmluve, pričom
pôvodný nadobúdateľ ním uplatnený nárok neakceptoval, a tieto ďalej previedol na žalovaného.
7. Pri rozhodovaní tak vychádzal súd prvej inštancie z predloženej kúpnej zmluvy, ktorá bola súčasťou
žalobného návrhu. Žalobca v tejto kúpnej zmluve vymedzil ako predmet zmluvy všetky pozemky
a podiely na nich, pri ktorých došlo k porušeniu jeho predkupného práva. Žalobca však nebol

jediným spoluvlastníkom, keďže k pozemku vedenému na LV č. XXX, ako parcela KN-E č. 157/1
majú spoluvlastnícke podiely aj ďalší spoluvlastníci. Žalobca sa tak domáhal nahradenia prejavu
vôle žalovaného na uzavretie kúpnej zmluvy, ktorou by žalovaný na žalobcu previedol celý svoj
spoluvlastnícky podiel o veľkosti 11/16 na pozemku parcele vedenej na LV č. XXXX a celý svoj
spoluvlastnícky podiel o veľkosti 55/160 na pozemku parcele vedenej na LV č. XXX. Išlo o podiely,

ktoré žalovaný nadobudol darovaním od svojho otca H. F. a ktoré jeho právny predchodca nadobudol
darovaním od A. B., G. H., I. J., K. L., D. B. a A. M.. V tejto súvislosti súd prvej inštancie poukázal
na ust. § 140 vety druhej OZ, podľa ktorého vzniká spoluvlastníkovi právo vykúpiť prevádzaný podiel
pomerne podľa veľkosti jeho podielu. Keďže žalobca bol spoluvlastníkom podielu o veľkosti 5/16 na
nehnuteľnosti vedenej na LV č. XXXX a podielu o veľkosti 25/160 na nehnuteľnosti vedenej na LV č.

XXX, mohol sa domáhať prevodu spoluvlastníckeho podielu žalovaného len v pomere zodpovedajúcom
veľkosti jeho vlastných spoluvlastníckych podielov, a to zodpovedajúceho jeho podielu o veľkosti 5/16 z
podielu žalovaného o veľkosti 11/16 na pozemku evidovanom na LV č. XXXX a jeho podielu o veľkosti
25/160 z podielu žalovaného o veľkosti 55/160
na pozemku evidovanom na LV č. XXX. Žalobca sa však v konaní podľa predloženej kúpnej zmluvy

domáhal, aby na neho žalovaný previedol celé podiely, ako ich má zapísané
na príslušných LV, pričom výška týchto podielov žalovaného predstavuje súhrn prevedených podielov od
niektorých pôvodných podielových spoluvlastníkov. Dotknuté pravidlo o pomernom uplatňovaní nárokov
logicky ustanovuje právo každého zo spoluvlastníkov
na vykúpenie scudzovaného podielu v rozsahu pripadajúcom jeho/vlastnému podielu. Mlčanie, pasivita

ostatných (opomenutých) spoluvlastníkov nie je legitímnym právnym titulom na to, aby sa takto
definovaný podiel spoluvlastníka automaticky „zväčšil“ o podiely tých spoluvlastníkov, ktorí sa svojich
podielov na prevode nedomáhajú (išlo by o zásah do ich práv), napr. i z dôvodu, že si chcú ponechať
predkupné právo voči nadobúdateľovi. Inými slovami „prírastok“ akého sa domáhal žalobca je možný,
musí byť však založený

na výslovnom prejave dotknutých spoluvlastníkov o odchýlení sa od dotknutého základného pravidla.
Relevantnej zákonnej úprave (§ 140 OZ) ako i aplikačnej praxi súdov (napr. rozhodnutia Najvyššieho
súdu SR spis. zn. 2Cdo/91/2008 zo dňa 12.05.2009, spis. zn. 8Cdo/124/2018 zo dňa 18.09.2019)
zodpovedáurčujúceprávneposúdenie(veci),vzmyslektoréhosaopomenutýspoluvlastníknemôžebez
dohodysostatnýmispoluvlastníkmiovýkonepredkupnéhoprávadomáhaťceléhoprevedenéhopodielu.

Za takejto situácie (pasivity ostatných spoluvlastníkov) opomenutému spoluvlastníkovi vzniká právo
vykúpiť podiel pomerne, t. j. podľa veľkosti svojho/vlastného spoluvlastníckeho podielu. Uvedenému
potom korešpondovali aj skutkové okolnosti posudzovanej veci, keď nebolo preukázaná, resp. ani len
tvrdená dohoda spoluvlastníkov o tom, že by žalobca mohol odkúpiť aj im zodpovedajúce podiely.
Žalobe nebolo možné vyhovieť ani čiastočne, keďže uvedená kúpna cena (ktorá bola uvedená za

všetky označené pozemky), ako aj výška podielov by nezodpovedala nároku žalobcu z porušeného
predkupného práva. Súd totiž pri rozhodovaní o nahradení prejavu vôle nemôže nič na podstatných
náležitostiach zmluvy meniť, dopĺňať, či upresňovať. O žalobe požadujúcej uloženie povinnosti uzavrieť
zmluvu určitého obsahu uvedeného v žalobe môže súd rozhodnúť len tak, že návrhu úplne vyhovie,
alebo ho zamietne. Sám však nemôže obsah zmluvy modifikovať. Na podklade uvedeného tak súd prvej

inštancie žalobu zamietol.
8. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 a § 262
ods. 1 CSP. Keďže bol žalovaný v spore úspešný, preto mu priznal nárok na náhradu trov konania proti
neúspešnému žalobcovi v celom rozsahu.9. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v celom rozsahu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý
navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie, prípadne aby napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobe vyhovie v celom rozsahu

a prizná žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %..
10. Odvolanie žalobca odôvodnil s poukazom na dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 písm. c), f) a h) CSP,
ktoré konkretizoval tým, že vo veci rozhodovala vylúčená sudkyňa, ktorá sa
vo viacerých konaniach prebiehajúcich medzi tými istými stranami v minulosti vylúčila ako zaujatá
vzhľadom na možné väzby na pracovníčku Okresného súdu Žilina - manželku H. F. a matku žalovaného.

Táto momentálne pracuje ako súdna tajomníčka pre oddelenie kancelárie CbR, K a OdK, a tým vznikajú
pochybnosti o objektivite konajúcej sudkyne.
Na zaujatosť poukázal podaním zo dňa 31.08.2021, v ktorom žiadal, aby všetky prebiehajúce konania
na Okresnom súde Žilina boli preložené z dôvodu už vyslovenej zaujatosti sudcov.
11. V ďalšom žalobca namietal nesprávnosť záveru súdu prvej inštancie, že podielový spoluvlastník
nemôže žiadať prevod celého podielu od nadobúdateľa, s odôvodnením,

že takýto výklad ust. § 140 OZ odporuje účelu právnej normy, ktorým je ochrana proti drobeniu majetku.
Právny názor Najvyššieho súdu SR vyslovený v rozhodnutí spis. zn. 8Cdo/124/2018, na ktorý odkázal aj
súd prvej inštancie, považoval žalobca za nesprávny. Na zdôvodnenie svojho právneho názoru žalobca
poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR spis. zn. 33Cdo/603/2008, spis. zn. 22Cdo/2358/2010 a
rozhodnutie Najvyššieho súdu SR spis. zn. 3Cdo/239/2012 s tým, že spoluvlastnícke predkupné právo

je motivované snahou
o to, aby spoluvlastníci mohli zabrániť tretej osobe vstúpiť do ich okruhu. Podľa žalobcu závery
súdu legálne umožňujú spoluvlastníkovi jeho vlastným protiprávnym konaním výrazne sťažiť ostatným
spoluvlastníkom výkon ich predkupného práva. Súd prvej inštancie mal podľa žalobcu aplikovať pravidlo
o nedeliteľnosti vecného predkupného práva, pričom toto pravidlo aplikujú aj nemecké a rakúske súdy. Z

nedeliteľnosti spoluvlastníckeho predkupného práva podľa žalobcu vyplýva, že oprávnení spoluvlastníci
môžu kúpiť len celý podiel, nie iba jeho časť. Uviedol, že v prípade porušenia predkupného práva môžu
oprávnení žiadať nadobúdateľa, aby im ponúkol podiel na predaj za rovnakých podmienok, za akých ho
kúpil, alebo sa dovolať neplatnosti zmluvy medzi povinným a nadobúdateľom. Zároveň zopakoval, že
v prípade práva na ponuku platí, že oprávnení sa musia spoločne zaviazať na to, že od nadobúdateľa

kúpia celý podiel za rovnakých podmienok.
12. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozsudok súdu prvej
inštancie potvrdil. Argumentoval, že pozemok nadobudol darovacou zmluvou od svojho otca H. F..
Rozporoval závery žalobcu o porušení predkupného práva s tým,
že nehnuteľnosť dostal darom. Uviedol, že pri prevode z otca na syna nie je potrebné žiadať ostatných

spoluvlastníkov o súhlas. Vo vzťahu k námietke zaujatosti žalovaný uviedol,
že žalobca mal túto námietku podať na začiatku konania a nie až v momente, keď bolo rozhodnuté v
jeho neprospech.
13. Žalobca v replike zopakoval, že bolo porušené jeho právo na prejednanie a rozhodnutie veci
nezávislým a nestranným sudcom. Reagoval, že v prípade postupu podľa ust. § 49 ods. 1 CSP nie je

potrebné v tomto prípade podávať námietku zaujatosti.
14. Žalovaný odvolaciu dupliku nepodal.
15. Ďalšie podania strán sporu neboli v štádiu odvolacieho konania produkované.
16. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie žalobcu bolo podané
oprávneným subjektom (§ 359 CSP - súd prvej inštancie rozhodol v jeho neprospech, keď žalobu

zamietol v celom rozsahu a priznal žalovanému proti nemu nárok na náhradu trov konania), včas (§ 362
ods. 1 CSP) a proti rozhodnutiu, ktoré je možné napadnúť takýmto opravným prostriedkom [§ 355 ods. 1
a 2 a § 357 písm. m) CSP], preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu vyplývajúcom
z ust. § 379 CSP, viazaný odvolacími dôvodmi podľa ust. § 380 CSP a bez nariadenia pojednávania
postupom podľa ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s ust. § 378 ods. 1 a § 219 ods. 3 CSP

rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny v celom rozsahu potvrdil.
17. Vo všeobecnosti odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že je v zmysle ust. § 380 CSP viazaný
odvolacími dôvodmi (ods. 1), s výnimkou vád týkajúcich sa procesných podmienok, na ktoré je povinný
prihliadať, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené (ods. 2). Z tohto vyplýva, že na iné pochybenia
súdu prvej inštancie, mimo tých, ktoré namietol odvolateľ v odvolacej lehote, ktoré by inak mohli byť

v zmysle ust. § 365 CSP dôvodom
na podanie odvolania, prihliadať nemôže, aj keď by takéto pochybenia zistil. Vady týkajúce sa
procesných podmienok odvolací súd nezistil.18.Odôvodneniesúdnehorozhodnutiavopravnomkonanízároveňnemáodpovedaťnakaždúnámietku
alebo argument vznesený v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre
rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné, alebo sú nevyhnutné

na doplnenie dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní.
Odôvodnenia rozhodnutí súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane,
pretože prvoinštančné a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok (rozhodnutia
Ústavného súdu SR spis. zn. II.ÚS/78/2005, spis. zn. III. ÚS/264/2008, spis. zn. IV.ÚS/372/2008).
Tento právny názor zahŕňa aj požiadavku komplexného posudzovania všetkých rozhodnutí všetkých

všeobecných súdov (tak súdu prvej inštancie, ako aj odvolacieho súdu a prípadne aj dovolacieho súdu),
ktoré boli vydané v priebehu príslušného súdneho konania (uznesenie Ústavného súdu SR spis. zn.
IV.ÚS/350/2009). Preto ak sa s určitou argumentáciou strany nevyporiadal súd prvej inštancie, nie je
vylúčené,abysastoutovyporiadalsamotnýodvolacísúdakosúdopravnýanemuselpristúpiťkzrušeniu
napadnutého rozhodnutia a vráteniu veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie
podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP.

19. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a stotožnil
sa s podstatnými skutkovými a právnymi závermi, na ktorých svoje rozhodnutie súd prvej inštancie
založil. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre rozhodnutie o žalobe
žalobcu, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP.
20. Ďalej považoval odvolací súd za nevyhnutné reagovať na odvolaciu argumentáciu žalobcu

formulovanú v jeho opravnom prostriedku.
21. Prvou odvolacou námietkou uplatnenou žalobcom bolo, že vec prejednala a rozhodla sudkyňa (A. Q.
R.), ktorá bola v minulosti vo viacerých konaniach medzi tými istými stranami sporu vylúčená vzhľadom
na možné väzby na S. F., zamestnankyňu Okresného súdu Žilina, pracujúcu ako súdna tajomníčka pre
oddelenie CbR, K a OdK a zároveň matku žalovaného. Na podklade toho podľa názoru žalobcu existujú

pochybnosti o objektivite sudkyne a o jej možno ovplyvňovaní. V kontexte s touto námietkou žalobca
poukazoval na vyjadrenia sudkyne ku konaniam, kde ako sporové strany vystupovali žalobca a rodinní
príslušníci S. F. (manžel H. F. či žalovaný).
22. Z obsahu spisu (predložených listín žalobcom v konaní pred súdom prvej inštancie a spolu
s odvolaním) vyplýva, že A. Q. R., ako ostatní sudcovia Okresného súdu Žilina boli podľa ust. § 16

v spojení s ust. § 14 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“)
uznesením Krajského súdu v Žiline spis. zn. 5NcC/19/2005
zo dňa 23.05.2005 vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na Okresnom súde Žilina pod
spis. zn. 27C/301/2004 a vec bola podľa ust. § 12 ods. 3 O.s.p. prikázaná
na prejednanie a rozhodnutie Okresnému súdu Martin. Z tohto uznesenia ďalej vyplýva,

že žalobcami v dotknutej veci vedenej pod spis. zn. 27C/301/2004 boli žalobca (ako žalobca 1/) a K.
B. ako žalobkyňa 2/ a Slovenská republika ako žalovaná. Dôvodom vylúčenia sudcov Okresného
súdu Žilina však nebol pomer k účastníkom konania, ale pomer k veci, keďže predmetom konania bol
žalobcami uplatnený nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom Okresného
súduŽilinavkonaniachvedenýchpodspis.zn.7C/371/2000a23C/57/2001,vktorýchkonalaajsudkyňa

A. Q. R. (to vyplýva aj z vyjadrenia sudkyne vo veci vedenej pod spis. zn. 27C/301/2004 zo dňa
05.01.2005). Z vyjadrenia k námietke zaujatosti sudkyne A. Q. R. zo dňa 04.12.2003 vo veci vedenej pod
spis. zn. 7C/371/2000 vyplýva, že sudkyňa sa vyjadrovala k námietke žalobcov (z listiny nie je možné
zistiť o akých žalobcov išlo),
že manželka žalovaného S. F. je pracovníčkou Okresného súdu Žilina a pracuje v kancelárii, ktorá je

vzdialená len dve miestnosti od kancelárie, kde má spisy a chodí sudkyňa. Sudkyňa sa k námietke
vyjadrila tak, že po overení tvrdení žalobcov zistila,
že S. F. je pracovníčkou Okresného súdu Žilina, toho času je na materskej dovolenke. Osobne ju však
nepozná. Pokiaľ ide o tvrdenia, že jej švagriná je veľmi dobrá priateľka s príbuznou S. F., táto skutočnosť
jej nie je známa. Z rovnakých dôvodov žalobcovia vzniesli opätovnú námietku zaujatosti voči sudkyni

A. Q. R. vo veci vedenej pod spis. zn. 7C/371/2000, čo vyplýva z jej vyjadrenia zo dňa 05.02.2004
vo veci vedenej pod spis. zn. 7C/371/2000. A. Q. R. uviedla k námietke zaujatosti opätovne rovnaké
skutočnosti. Vo vyjadrení zo dňa 16.03.2007 k námietke zaujatosti (nie je možné jednoznačne ustáliť
v akej veci, na listine sú len rukou dopísané spis. zn. 16C/99/2003 a 5C/220/2007) A. Q. R. uviedla, že
má vedomosť o tom, že odporkyňa (pani F.) pracuje ako asistentka na Okresnom súde Žilina v spisovej

kancelárii C3, osobne s ňou neprichádza do kontaktu a vo veci sa necíti byť zaujatá. Písomnosťou zo
dňa 13.06.2011 oznámila A. Q. R. v zmysle ust. § 15 ods. 1 O.s.p. sudcovi poverenému plnením úloh
predsedu súdu, že v konaniach vedených pod spis. zn. 6C/219/2008 a 7C/352/2003 nastali u jej osoby
skutočnosti,prektoréjevylúčenázprejednávaniaarozhodovaniatýchtovecí.Zatietopovažovalaobsahsťažností A. B. (žalobcu), podávanie opakovaných námietok zaujatosti z jeho strany, ktoré doposiaľ
nepovažovala za dôvody pre jej vylúčenie. Intenzita invektív voči jej osobe však neustále narastá
a vyústila do podania trestného oznámenia, kde je obviňovaná z legalizácie podvodu, spôsobovania

škody na majetku, na zdraví s ohrozením života. Tieto skutočnosti prekročili hranice miery nadhľadu,
ktorá sa u nej ako u sudkyne vyžaduje a za takejto situácie, kedy už bola vyšetrovateľom aj vypočutá, sa
už ani objektívne nemôže javiť ako zaujatá. Vo vyjadrení zo dňa 05.06.2015 vo veci vedenej pod spis. zn.
14C/262/2002 A. Q. R. uviedla, že k účastníkom konania, ani k prejednávanej veci nemá žiadny vzťah,
s manželkou odporcu neprichádza do pracovného kontaktu, nemá k nej žiadny vzťah a subjektívne sa

necíti byť zaujatá. Navrhovateľov pozná len ako účastníkov v konaniach, ktoré v minulosti prejednávala.
Vo vyjadrení zo dňa 01.10.2015 k námietke zaujatosti vo veci vedenej na Okresnom súde Žilina pod
spis. zn. 6C/118/2012 A. Q. R. uviedla, že bola vylúčená opatrením predsedu súdu. Z toho vyjadrenia
však nevyplýva z akého dôvodu. Napokon podaním zo dňa 10.10.2021 k spis, zn. SprS 254/2021
adresovaným predsedovi Okresného súdu Žilina doplnil žalobca jeho žiadosť o preloženie všetkých
konaní týkajúcich sa H. F., jeho rodiny a obce C. D.. V tejto žiadosti menovite vo vzťahu k sudkyni A. Q. R.

žalobca uviedol, že neverí, že by priateľstvo sudcov (medzi iným aj A. Q. R. konajúcej v konaní vedenom
pod spis. zn. 7C/59/2021) a ostatného personálu súdu, ako i riaditeľov odborov MS SR s manželkou
H. F., sa časom len tak samo o sebe vytratilo. Žalobca v tomto podaní v ďalšom poukazoval na postup
a rozhodnutia Okresného súdu Žilina v jeho veciach, z čoho vyvodzoval zaujatosť sudcov Okresného
súdu Žilina.

23. Vo všeobecnosti považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že integrálnou súčasťou práva na
spravodlivý proces (čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd) je garancia
toho, aby vo veci (spore) rozhodoval nezávislý a nestranný sudca. Ústavná úprava práva na spravodlivý
proces (čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky) zároveň na druhej strane zahrňuje aj právo na to, aby
právna vec účastníka nebola odňatá zákonnému sudcovi, ktorý bol určený podľa zákonných pravidiel

príslušnosti súdov (čl. 48 Ústavy Slovenskej republiky). V zásade teda platí, že v určitej právnej veci
by mal rozhodovať nezávislý a nestranný sudca vecne a miestne príslušného súdu, určený rozvrhom
práce príslušného súdu a tento tzv. zákonný sudca by sa už v ďalšom priebehu konania nemal meniť.
Výnimku z ústavnej zásady nezmeniteľnosti zákonného sudcu predstavuje inštitút vylúčenia sudcu
z rozhodovania, ktorý zákonom predpokladaným postupom a zo zákonom predpokladaných dôvodov

pripúšťa, aby zákonný sudca bol vylúčený z ďalšieho rozhodovania. Zámer, ktorý tu umožňuje prelomiť
ústavnú zásadu nezmeniteľnosti zákonného sudcu, spočíva v tom zmariť hroziace riziko, že by vo veci
mohol rozhodovať zaujatý a nie nestranný sudca.
24. Európsky súd pre ľudské práva v otázke posudzovania nezaujatosti sudcu (napr. rozhodnutia vo
veciach Saraiva de Carvalho vs. Portugalsko, 1994, Gautrin vs. Francúzsko, 1998 a ďalšie) vychádza z

dvojitého testu nezaujatosti sudcu: subjektívny test je založený na osobnom presvedčení sudcu v danej
veci,objektívnytestsledujeexistenciudostatočnýchzáruk,žejemožnévtomtoohľadevylúčiťakúkoľvek
legitímnu pochybnosť. Po stránke subjektívnej je predpokladom pre vylúčenie sudcu z prejednávania
a rozhodovania veci existencia určitého právne relevantného vzťahu sudcu k sporu (veci), k stranám
(účastníkom), ich zástupcom alebo osobám zúčastneným na konaní. Ide o taký vzťah, ktorý by ovplyvnil

objektívny pohľad sudcu na vec a v konečnom dôsledku by mohol viesť k vydaniu nezákonného
rozhodnutia. Zároveň sa subjektívne hľadisko sudcovskej nestrannosti musí podriadiť prísnejšiemu
kritériu objektívnej nestrannosti. Tu sa uplatňuje teória zdania v tom zmysle, že spravodlivosť nielenže
musí byť poskytovaná, ale musí sa tiež javiť, že je poskytovaná. To znamená, že sudca musí nielen
byť subjektívne nestranný, ale musí sa ako taký aj objektívne javiť (Delcourt proti Belgicku). Objektívnu

nestrannosť však nemožno chápať tak,
že čokoľvek, čo môže vrhnúť čo aj len tieň pochybnosti na nestrannosť sudcu, ho automaticky vylučuje
ako sudcu nestranného. Aj pri zohľadnení teórie zdania môže byť totiž sudca vylúčený z prejednávania
a rozhodovania veci iba v prípade, keď je celkom zjavné, že jeho vzťah k sporu (veci), stranám
(účastníkom), ich zástupcom alebo osobám zúčastneným

na konaní dosahuje taký charakter a intenzitu, že aj napriek zákonom ustanovenej povinnosti nebude
môcť rozhodovať „sine ira et studio“, teda nezávisle a nestranne. Za objektívne teda nemožno považovať
to, ako sa nestrannosť sudcu len subjektívne niekomu javí, ale to, či reálne neexistujú okolnosti
objektívnej povahy, ktoré by mohli viesť k legitímnym pochybnostiam o tom, že sudca určitým, nie
nezaujatým vzťahom k veci disponuje.

25. V zmysle ust. § 49 ods. 1 CSP je sudca vylúčený z prejednávania a rozhodovania sporu, ak
so zreteľom na jeho pomer k sporu, k stranám, ich zástupcom alebo osobám zúčastneným na konaní
možno mať odôvodnené pochybnosti o jeho nezaujatosti. Pomer k sporu vylučuje sudcu napríklad vtedy,
keď sudca je stranou alebo zúčastnenou osobou na konaní, keď má osobný záujem na určitom výsledkusporu, ale tiež vtedy, keď sudca verejne, napríklad prostredníctvom médií alebo iným spôsobom vyjadril
právny názor na vec/spor, ktorý je objektívne spôsobilý ohroziť jeho nestrannosť. Osobitným prípadom
pomeru sudcu k sporu je skutočnosť, že rozhodoval o veci na súde inej inštancie (§ 49 ods. 2 CSP).

Pomer k stranám sporu, resp. k zúčastneným osobám na konaní či ich zástupcom vylučuje sudcu vtedy,
ak ide o vzťah sudcu charakteru rodičovského, manželského, súrodeneckého alebo iného blízkeho
rodinného vzťahu alebo relevantný osobný vzťah tak pozitívny alebo negatívny.
26. S poukazom na vyššie uvedené všeobecné východiská bol odvolací súd toho názoru,
že v spore nevyplynuli najavo také skutočnosti, ktoré by mohli viesť k záveru o vylúčení sudkyne A.

Q. R. z prejednávania a rozhodovania posudzovaného sporu. Sudkyňa A. Q. R. v zmysle ust. § 50
ods. 1 CSP neoznámila žiadne skutočnosti, pre ktoré by mala byť z jej subjektívneho pohľadu vylúčená
z prejednávania a rozhodovania posudzovaného sporu. Zároveň či už z tvrdení žalobcu alebo z obsahu
listín ním predložených nevyplynuli také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali záver, že medzi sudkyňou
A. Q. R. a stranami sporu existuje / počas konania existoval taký vzťah, z ktorého by bolo možné
vyvodiť záver, že sudkyňa ani pri všetkých požiadavkách objektívne na ňu kladených nebola spôsobilá

rozhodovať nezaujato a nestranne. Skutočnosť uvedená v odvolaní žalobcom, z ktorej tento vyvodzoval
dôvod vylúčenia A. Q. R., t. j., že matka žalovaného S. F. (manželka H. F.) je zamestnancom Okresného
súdu Žilina, nesignalizujú taký vzťah medzi touto sudkyňou a stranami sporu, ktorý by mal predstavovať
dôvody pre jej vylúčenie z prejednávania a rozhodovania veci. Z listín produkovaných žalobcom
nevyplynuli žiadne konkrétne skutočnosti ohľadom bližšieho vzťahu (rodinného či obdobného alebo

relevantného osobného) sudkyne s matkou žalovaného S. F. a už vonkoncom nie ohľadom akéhokoľvek
relevantného vzťahu sudkyne so samotným žalovaným E. F.. Nemožno preto konštatovať existenciu
žiadnych takých skutočností, ktoré by mohli viesť k záveru, že medzi žalovaným a sudkyňou Q. R.
existoval taký pomer, ktorý by odôvodňoval vylúčenie tejto sudkyne z prejednávania a rozhodovania
posudzovaného sporu. Zároveň je potrebné tiež poukázať na skutočnosť, že všetky vyjadrenia A. Q.

R. sa vzťahujú k obdobiu, ktoré značne predchádzalo začatiu konania v posudzovanom spore. Ako
sám žalobca uviedol v odvolaní, matka žalovaného už nepracovala na Okresnom súde Žilina ako
asistentka súdneho oddelenia vybavujúceho rovnakú agendu ako sudkyňa Q. R., ale agendu registrov
CbR, K a OdK, a preto je skôr možné dôvodne predpokladať, že medzičasom došlo k oslabeniu aj
prípadných pracovných kontaktov sudkyne A. Q. R. a matky žalovaného.

27. Aj pri zohľadnení teórie zdania môže byť sudca vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci iba
v prípade, keď je celkom zjavné, že jeho vzťah k sporovej strane dosahuje taký charakter a intenzitu,
že napriek zákonom stanovenej povinnosti nebude môcť rozhodovať nezávisle a nestranne. Ako už
bolo uvedené z tvrdení a ani obsahu žalobcom produkovaných listín nevyplynuli žiadne konkrétne
skutočnosti, ktoré by evokovali záver, že sudkyňa A. Q. R. mala vo vzťahu k žalovanému taký vzťah,

ktorý by mal takúto intenzitu a charakter dosahovať. Odvolací súd dospel k záveru, že z tvrdení žalobcu
a z ním predložených listinných dôkazov nevyplynuli také skutočnosti, ktoré by preukazovali taký stupeň
intenzitypriateľskýchalebonegatívnychvzťahov,čiprípadnejanimozitysudkyneastránsporu,zktorého
by bolo možné vyvodiť záver, že sudkyňa A. Q. R. ani pri všetkých požiadavkách objektívne na ňu
kladených, nebola spôsobilá rozhodnúť nezaujato alebo objektívne. Preto odvolací súd nepovažoval

odvolaciu námietku žalobcu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. c) CSP za opodstatnenú.
28. Druhou odvolacou námietkou žalobcu bolo spochybnenie správnosti záveru súdu prvej inštancie
o tom, že žalobca mal právo domáhať sa v spore len nahradenia prejavu vôle žalovaného s uzavretím
kúpnej zmluvy s takým predmetom (časťou sporných spoluvlastníckych podielov žalovaného), ktorý by
zodpovedal pomeru veľkosti jeho spoluvlastníckeho podielu k veľkosti podielom ostatných opomenutých

spoluvlastníkov. Žalobca zásadne v odvolaní rozsiahle polemizoval s rozhodovacou praxou Najvyššieho
súdu SR (rozsudok spis. zn. 2Cdo/91/2008 zo dňa 12.05.2009, uznesenie spis. zn. 8Cdo/124/2018
zo dňa 18.09.2019). Súd prvej inštancie rozhodol práve s odkazom na túto rozhodovaciu činnosť,
pričom rovnako ani odvolací súd nenašiel dôvod, aby sa od tejto odchýlil. Neopodstatneným bol
odkaz žalobcu na rozsudok Najvyššieho súdu ČR spis. zn. 22Cdo/2358/2010 zo dňa 29.02.2012,

keďže toto rozhodnutie sa primárne nevenuje spornej právnej otázke, ale rieši len otázku neuplatnenia
si predkupného práva ostatnými podielovými spoluvlastníkmi, kedy prirastie časť spoluvlastníckeho
podielu, ktorá by na nich pripadala, keby ich zákonné predkupné právo porušené nebolo, ostatným
podielovým spoluvlastníkom, ktorí si predkupné právo uplatnili. Vo vzťahu k spornej právnej otázke je
však toto rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR s označenou rozhodovacou praxou Najvyššieho súdu SR

v konformite. Ako konštatoval súd prvej inštancie, v spore nevyšlo najavo, že by opomenutí podieloví
spoluvlastníci uzavreli so žalobcom dohodu o tom, že tento má právo odkúpiť aj
na nich pripadajúcu časť sporných spoluvlastníckych podielov nadobudnutých žalovaným, resp. že by
opomenutí spoluvlastníci čo i len konkludentne dali najavo, že predkupné právo uplatniť nechcú. Nadanú problematiku nedopadá ani uznesenie Najvyššieho súdu SR spis. zn. 3Cdo/239/2012 zo dňa
13.08.2015 (publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR č. 1 ročník 2016
pod poradovým č. 7), keďže toto sa venuje problematike prevodu práva podielového spoluvlastníka

vyplývajúceho z porušenia jeho predkupného práva, a to pri prevode spoluvlastníckeho podielu tohto
opomenutého podielového spoluvlastníka. Odvolací súd, vychádzajúc zo zmienenej rozhodovacej
činnosti Najvyššieho súdu SR, ako aj vzhľadom na nižšie uvedené, nepovažoval ďalej za potrebné
vyporiadavať sa detailne s teoreticko-právnymi úvahami žalobcu a jeho exkurzom
do zahraničnej právnej úpravy.

29. Ako vyplýva zo skutkových zistení súdu prvej inštancie, ktoré žalobca v odvolaní nenamietal,
žalovaný nadobudol sporné spoluvlastnícke podiely na základe darovacej zmluvy uzavretej medzi ním
ako obdarovaným a jeho otcom H. F. ako darcom dňa 09.09.2020. Otec žalovaného H. F. predtým
nadobudol sporné spoluvlastnícke podiely ako obdarovaný na základe darovacej zmluvy zo dňa
20.09.2019 uzavretej s podielovými spoluvlastníkmi A. B., G. H., I. J., K. L., D. B. a A. M. ako darcami,
a to bez toho, aby darcovia svoje spoluvlastnícke podiely ponúkli pred uzavretím darovacej zmluvy na

odpredaj žalobcovi ako ďalšiemu podielovému spoluvlastníkovi.
30. V súvislosti s uvedenými skutkovými zisteniami odvolací súd poukazuje na to, že pokiaľ došlo
právnym úkonom k porušeniu predkupného práva podielového spoluvlastníka podľa ust. § 140 OZ, ide
o relatívne neplatný právny úkon (§ 40a OZ). Podstata relatívnej neplatnosti právneho úkonu v zmysle
ust. § 40a veta prvá OZ spočíva v tom, že právny úkon, u ktorého je daný dôvod relatívnej neplatnosti,

vznikol, od začiatku existuje, považuje sa
za platný, a teda aj vyvolá právne účinky, pokiaľ sa ten, na koho ochranu je relatívna neplatnosť
stanovená (v danom prípade opomenutý spoluvlastník, ktorému nebol ponúknutý prevádzaný
spoluvlastnícky podiel na odkúpenie), neplatnosti právneho úkonu nedovolal. Dovolanie sa neplatnosti
právneho úkonu je jednostranným právnym úkonom dotknutej osoby adresovaný účastníkom relatívne

neplatného právneho úkonu. Dôjdením dovolania sa do ich dispozície končí relatívna neplatnosť
právneho úkonu a nastáva neplatnosť, ktorú účinkami možno prirovnať k absolútnej neplatnosti (s
účinkami ex tunc, teda od začiatku). V právnej teórii bol vyslovený názor, podľa ktorého relatívnu
neplatnosť možno chápať ako platnosť pod rozväzovacou podmienkou. Takéto chápanie relatívnej
neplatnosti má vplyv na právne postavenie osoby, ktorá vec nadobudla od účastníka relatívne

neplatného právneho úkonu. Ak ten, kto nadobudol vlastnícke právo na základe právneho úkonu
postihnutého vadou zakladajúcou jeho relatívnu neplatnosť, do doby dovolania sa relatívnej neplatnosti
získanú vec ďalej previedol, disponoval ako vlastník so svojou vecou oprávnene (až do dovolania sa
relatívnej neplatnosti právny úkon má účinky, teda aj účinky prevodu vlastníctva).
Na nadobúdateľa teda prešlo vlastníctvo k veci a na rozdiel od absolútnej neplatnosti by sa

od neho nemohlo požadovať vrátenie veci. Takáto interpretácia je správna, pretože chráni
dobromyseľnosť tretej osoby a zodpovedá požiadavke spravodlivého usporiadania vzťahov; ak totiž
takáto osoba (ktorá nebola účastníkom relatívne neplatného právneho úkonu)
pri nadobúdaní vlastníctva koná v dôvere v správnosť údajov zákonom zriadeného verejného registra
(katastra nehnuteľností) o tom, že prevodca je vlastníkom prevádzaných nehnuteľností, nesmie byť v

tejto dôvere sklamaná. Správnosť tohto výkladu možno podoprieť aj argumentom, podľa ktorého ak
by relatívna neplatnosť právneho úkonu mala mať za následok absolútnu neplatnosť právneho úkonu,
ktorým účastník relatívne neplatného právneho úkonu do dovolania sa relatívnej neplatnosti oprávnenou
osobou previedol svoje vlastnícke právo (nadobudnuté na základe právneho úkonu postihnutého vadou
zakladajúcou relatívnu neplatnosť) na tretiu osobu (odlišnú od účastníkov relatívne neplatného právneho

úkonu),potombyochranaprávnejistotytretíchosôb,zaručenávust.§40avetaprváOZslovami„právny
úkon sa považuje za platný“, minula svoj účel. Prakticky by sa totiž nemohla uplatniť (k tomu rozsudok
Najvyššieho súdu SR spis. zn. 6Cdo/221/2010 zo dňa 20.12.2021 publikovaný v Zbierke stanovísk
Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR č. 3 ročník 2013 pod poradovým číslom 31).
31. V posudzovanej veci má doposiaľ uvedené ten význam, že ak v čase, kedy sa žalobca nedovolal

relatívnej neplatnosti darovacej zmluvy zo dňa 20.09.2019, ktorou nadobudol sporné spoluvlastnícke
podielyprávnypredchodcažalovaného/jehootecH.F.(žalobcasaajvočiH.F.domáhal vinomsúdnom
konaní nahradenia prejavu vôle uzavrieť s ním rovnakú kúpnu zmluvu), tento nakladal so spornými
spoluvlastníckymi podielmi tak, že ich darovacou zmluvou zo dňa 09.09.2020 previedol na žalovaného
(syna) ako obdarovaného, nie je takáto následná darovacia zmluvy neplatným právnym úkonom (a to

ani relatívne neplatným, keďže išlo bez najmenších pochybností o prevod blízkej osobe podľa § 116 OZ,
pričom pri prevode spoluvlastníckeho podielu blízkej osobe ostatní spoluvlastníci v zmysle § 140 veta
prvá in fine OZ predkupným právom nedisponujú) za podmienky, že nie je postihnutá vadou absolútnej
neplatnosti (napr. podľa § 39 OZ z dôvodu, že by žalovaný konal nedobromyseľne v zhode s jehoprávnym predchodcom obísť zákonné predkupné právo žalobcu, teda konali in fraudem legis). Konaním
H. F. a žalovaného in fraudem legis napokon argumentoval aj samotný žalobca v žalobe.
32. Právo podielového spoluvlastníka domáhať sa, aby mu bol podiel iného spoluvlastníka ponúknutý

na predaj (resp. domáhať sa voči vlastníkovi dotknutého podielu nahradenia prejavu jeho vôle previesť
jeho spoluvlastnícky podiel dotknutému spoluvlastníkovi), vzniká v zmysle ust. § 140 v spojení s ust. §
853 ods. 1 a § 603 ods. 3 OZ iba za predpokladu,
že došlo k porušeniu jeho predkupného práva. Zákon presne neustanovuje, v čom treba vidieť porušenie
predkupného práva. Iba z povahy predkupného práva, ako aj z dôsledkov porušenia predkupného

práva upravených v ust. § 603 ods. 3 OZ možno vyvodiť, že porušením predkupného práva možno
rozumieť stav, že ten, kto mal povinnosť vec oprávnenému ponúknuť na predaj, toto právo oprávneného
nerešpektoval a vec predal niekomu inému, prípadne, ak bolo predkupné právo dohodnuté aj pre prípad
iného scudzenia veci než predajom (§ 602 ods. 2), vec iným spôsobom než predajom scudzil tretej
osobe. Ak bolo predkupné právo oprávnenej osoby porušené uvedeným spôsobom, oprávnený má
nasledovné možnosti, a to: a) môže sa domáhať, aby mu nadobúdateľ vec ponúkol na predaj, alebo

b) môže sa dovolať relatívnej neplatnosti právneho úkonu, ktorým došlo k prevodu spoluvlastníckeho
podielu na inú osobu (§ 40a OZ), alebo c) mu zostane predkupné právo zachované.
33. Z uvedeného tak možno ďalej vyvodiť, že opomenutý podielový spoluvlastník sa môže domáhať,
aby mu bol podiel iného spoluvlastníka ponúknutý na predaj, iba od osoby, ktorá spoluvlastnícky podiel
nadobudla na základe relatívne neplatného právneho úkonu (v danom prípade otec žalovaného H.

F., keďže žalobcom uplatnené právo sa viaže na porušenie jeho predkupného práva, ktoré prevodom
sporných spoluvlastníckych podielov na žalovaného ako blízkej osoby H. F. porušené nebolo). Opačný
výklad by vo svojej podstate viedol rovnako (ako už bolo v predchádzajúcom odseku spomenuté)
k popretiu účelu právnej úpravy uvedenej v ust. § 40a veta prvá OZ. Ak sa totiž odvodene od relatívnej
neplatnosti predchádzajúceho právneho úkonu (rozumej tým darovacej zmluvy zo dňa 20.09.2019

uzavretej H. F. ako obdarovaným) nemožno zo strany žalobcu domáhať voči žalovanému a H. F.
relatívnejneplatnostidarovacejzmluvyzodňa09.09.2020,nemožnosadomáhaťaninahradeniaprejavu
vôležalovanéhopreviesťspornéspoluvlastníckepodielynažalobcu.Inakpovedanéprevodomsporných
spoluvlastníckych podielov z H. F. na žalovaného nedošlo k prechodu povinnosti H. F. previesť sporné
spoluvlastnícke podiely žalobcovi na žalovaného. Zároveň v prípade absolútnej neplatnosti darovacej

zmluvy zo dňa 09.09.2020 (ako už bolo spomenuté napr. v prípade konania v snahe obísť predkupné
právo žalobcu podľa ust. § 140 OZ), ktorou nadobudol sporné spoluvlastnícke podiely žalovaný, by sa
žalovaný nestal vlastníkom sporných spoluvlastníckych podielov a nemohol by byť logicky nahradený
jeho prejav vôle previesť sporné spoluvlastnícke podiely na žalobcu, keďže previesť vlastníctvo k veci
(spoluvlastnícky podiel) môže len ten, kto vlastníckym právom disponuje, teda jej vlastník (v zmysle

zásady „nemo plus iuris ad alium transferre potest quam ipse habet“, čo znamená, že nikto nemôže
na iného previesť viac práv, než on má sám). V prípade absolútnej neplatnosti predmetnej darovacej
zmluvy zo dňa 09.09.2020 by tak žalovaný nebol pasívne vecne legitimovaný, a preto by bolo
irelevantné skúmať skutkové tvrdenia ohľadom absolútnej neplatnosti predmetnej darovacej zmluvy zo
dňa 09.09.2020. Zároveň potom možno konštatovať,

že žalovanému nevznikla povinnosť previesť žalobcovi akúkoľvek časť sporných spoluvlastníckych
podielov, teda aj tú, ktorá by na žalobcu pripadala v pomere veľkosti jeho spoluvlastníckych podielov
k veľkosti spoluvlastníckych podielov ostatných podielových spoluvlastníkov.
34. V nadväznosti na uvedené, konštatujúc neopodstatnenosť odvolania žalobcu, odvolací súd
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie tak v prvej vete jeho výrokovej časti, ktorou bolo rozhodnuté

v merite veci, ako aj v závislom výroku – druhej vete výrokovej časti, ktorou bolo rozhodnuté o nároku na
náhradu trov konania (vo vzťahu k tejto časti výroku žalobca neformuloval žiadne odvolacie námietky),
ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
35. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP
pri aplikácii ust. § 262 ods. 1 a ust. § 255 ods. 1 CSP. Žalovaný bol v odvolacom konaní v celom rozsahu

úspešný a vznikol mu tak nárok na náhradu trov odvolacieho konania, ktoré mu v súvislosti s odvolacím
konaním vznikli (§ 255 ods. 1 CSP).Z obsahu spisu vyplýva,
že žalovanému vznikli trovy odvolacieho konania uhradením poštovného za doručenie vyjadrenia
k odvolaniu žalobcu (viď č. l. 487). Preto odvolací súd priznal žalovanému proti žalobcovi nárok na
náhradutrovodvolaciehokonaniavrozsahu100%.Ovýškenáhradytrovodvolaciehokonaniarozhodne

súd prvej inštancie v zmysle ust. § 262 ods. 2 CSP v lehote
do 60 dní po právoplatnosti tohto rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, a to samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník.
36. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo

od vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) [§ 421 ods. 2 CSP].
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) [§ 422 ods. 1 CSP].
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) [§ 428 CSP].
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane

pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná
má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba

oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľaosobitného zákona [zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov].