Uznesenie – Rodina a mládež ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, March 3, 2026

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 3Tos/28/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3125011805
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 03. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ján Odnoga
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2026:3125011805.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Jána Odnogu
a sudcov JUDr. Romana Hargaša a JUDr. Tomáša Brinčíka, v trestnej veci odsúdeného A. B., nar.
XX.XX.XXXX v C., trvale bytom D. E., F. XXX/XXX, t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVTOS
Dubnica nad Váhom, na neverejnom zasadnutí dňa 03. marca 2026 prejednal sťažnosť prokurátora proti
uzneseniu Okresného súdu Trenčín zo dňa 15. decembra 2025, sp. zn. 75Pp/23/2025 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku sa sťažnosť prokurátora z a m i e t a, pretože nie
je dôvodná.

o d ô v o d n e n i e :

Uznesením Okresného súdu Trenčín zo dňa 15. decembra 2025, sp. zn. 75Pp/23/2025, bolo rozhodnuté
nasledovne:

„I. Podľa § 66 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona v spojení s § 415 ods. 1 Tr. poriadku sa odsúdený A. B.,
nar. XX.XX.XXXX, podmienečne prepúšťa z výkonu trestu odňatia slobody uloženého mu rozsudkom
Okresného súdu Prievidza sp. zn. 1T/85/2024 zo dňa 24.02.2025 a trestným rozkazom Okresného súdu
Martin sp. zn. 4T/29/2023 zo dňa 03.08.2023 v spojení s uznesením Okresného súdu Martin sp. zn.
4T/29/2023 zo dňa 23.01.2025.

II. Podľa § 68 ods. 1 Tr. zákona sa odsúdenému určuje skúšobná doba vo výmere
4 (štyri) roky a súčasne sa nariaďuje probačný dohľad nad odsúdeným vo výmere 3 (tri) roky a zároveň
sa odsúdenému ukladajú v čase probačného dohľadu nasledujúce obmedzenia a povinnosti:

- podľa § 51 ods. 3 písm. b) Tr. zákona zákaz požívania alkoholických nápojov,

- podľa § 51 ods. 4 písm. k) Tr. zákona príkaz zamestnať sa alebo sa preukázateľne uchádzať
o zamestnanie,

- podľa § 51 ods. 4 Tr. zákona príkaz preukazovať probačnému úradníkovi v termínoch probačného
dohľadu plnenie vyživovacej povinnosti na deti G. B., nar. XX.XX.XXXX, A. B., nar. XX.XX.XXXX a H.
B., nar. XX.XX.XXXX,

- podľa § 51 ods. 4 písm. d) Tr. zákona príkaz nahradiť škodu poškodenej, ktorá mu bola uložená vo veci
Okresného súdu Žilina sp. zn. 55T/68/2024 vo výške 912,80 Eur, a to poškodenej I. J., nar. XX.XX.XXXX,

- podľa § 51 ods. 4 písm. j) Tr. zákona príkaz podrobiť sa psychoterapii, alebo psychologickému
poradenstvu.“Citované uznesenie okresného súdu nenadobudlo právoplatnosť, pretože prokurátor podal proti nemu
sťažnosť do zápisnice o verejnom zasadnutí ihneď po vyhlásení uznesenia. Prokurátor podanú sťažnosť
dodatočne písomne odôvodnil. V úvode odôvodnenia poukázal na obsah výrokovej časti napadnutého

uznesenia. Ďalej uviedol nasledovné:

„Dôvodom podania sťažnosti je predpoklad, že u odsúdeného A. B. v zmysle § 66 ods. 1 Trestného
zákona nie je splnená materiálna podmienka podmienečného prepustenia spočívajúca v zákonnej
požiadavke vedenia riadneho života v budúcnosti.

Predovšetkým je potrebné poukázať na obsah a závery hodnotenia Ústavu na výkon trestu odňatia
slobody Dubnica nad Váhom, v ktorom sa konštatuje, že resocializačná prognóza odsúdeného je
nepriaznivá a riziko recidívy je vysoké. Ústav, ktorý je v každodennom kontakte s odsúdeným a vie
najlepšie vyhodnotí jeho správanie a nápravu jednoznačne skonštatoval, že neodporúča podmienečné
prepustenie.

U odsúdeného vzhľadom na ústavom konštatovaný iba čiastočne kritický postoj, spolu s nepriaznivou
prognózou nepochybne svedčí o tom, že v jeho prípade nemožno reálne očakáva, že by v budúcnosti
viedol riadny život, preto je potrebné, aby uložený trest vykonal v uloženom rozsahu. Ak odsúdený, ani
po pobyte vo väzení nemá kritický postoj, teda si neuvedomuje škodlivosť trestnej činnosti tak od neho

nemožno očakáva vedenie riadneho života, čo je základná požiadavka pre podmienečné prepustenie.
Odsúdený nevykazuje úctu k pravidlám slušnosti.

Zmysel podmienečného prepustenia nespočíva iba tom, že odsúdený bude za dobré správanie, resp. za
riadne plnenie si pracovných povinností počas výkonu trestu odňatia slobody automaticky prepustený na

slobodu po splnení formálnej podmienky stanovenej zákonom, teda po uplynutí zákonom ustanovenej
doby výkonu trestu odňatia slobody, a to bez prihliadnutia k účelu trestu. V prípade odsúdeného A. B.
ústav konštatuje nedostatky.

Podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody má význam len vtedy, ak vzhľadom na účel

trestu, ako i ďalšie okolnosti je odôvodnený predpoklad, že odsúdený bude viesť na slobode riadny
život a svojim správaním sa viac nedostane do kolízie so zákonom, čo však vzhľadom na ústavom
prezumované rizikové faktory jeho sociálneho zlyhania nie je možné očakáva.

Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností možno konštatovať, že u odsúdeného A. B. vykonávaný

trest neplní iba resocializačnú funkciu a funkciu individuálnej
a generálnej prevencie, či morálneho odsúdenia, ale predovšetkým funkciu ochrannú, kedy sa ďalším
výkonom trestu u menovaného odsúdeného zabezpečuje ochrana spoločnosti. Rozhodnutie okresného
súdu o jeho podmienečnom prepustení z výkonu nepodmienečného trestu odňatia na slobodu za
súčasného uloženia skúšobnej doby a probačného dohľadu s povinnosťami a obmedzeniami nemožno

preto vyhodnotiť ako vecne správne.
Z vyššie uvedených dôvodov by v prípade odsúdeného naopak mala do popredia vystúpi represívna
zložka trestu a zabezpečí u neho ďalší výkon uloženého trestu odňatia slobody, a ktorý by mal by v tomto
prípade uplatnený v celom jeho rozsahu.

Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam navrhujem, aby Krajský súd v Trenčíne podľa § 194 ods.
1 písm. b) Trestného poriadku napadnuté uznesenie okresného súdu zrušil a zároveň podľa § 66 ods.
1, ods. 2 a § 67 ods. 1 Trestného zákona návrh odsúdeného A. B. o podmienečné prepustenie ako
nedôvodný zamietol.“

Odsúdený sa prostredníctvom svojho obhajcu k podanej sťažnosti prokurátora vyjadril nasledovne:

„Odsúdený A. B. sa v plnom rozsahu stotožňuje s uznesením Okresného súdu v Trenčíne zo dňa
15.12.2025, sp. zn. 75Pp/23/2025.

Je presvedčený, že boli splnené jednak formálne ako i materiálne podmienky pre to aby mohol byť
podmienečne prepustený z výkonu trestu odňatia slobody.Prokurátor vo svojej sťažnosti uvádza, že odsúdený nevykazuje úctu k pravidlám slušnosti. Ústav pre
výkon trestu odňatia slobody naopak uvádza, že správanie a vystupovanie odsúdeného v podmienkach
výkonu trestu je slušné. Jeho prístup k plneniu povinností vo výkone trestu je na požadovanej úrovni,

na základe čoho mu bola dňa 17.10.2025 zmenená diferenčná skupina z C na B.

Ak by odsúdený nemal úctu k pravidlám slušnosti nebol by disciplinárne odmenený, ale disciplinárne
potrestaný, čo sa však nestalo.

Prokurátor vo svojej sťažnosti uvádza, že odsúdený, ani pri pobyte vo väzení nemá kritický postoj
k trestnej činnosti ktorej sa dopustil. Obžalovaný skutok priznáva, prijíma zodpovednosť za svoje násilné
správanie a zároveň si uvedomuje, že v budúcnosti sa musí vyvarovať požívania alkoholických nápojov.

Odsúdený si zároveň uvedomuje svoju zodpovednosť za tri maloleté deti. Chce sa podieľať sa ich
výchove, hradiť riadne určené výživné a splácať dlh, ktorý mu vznikol na výživnom.

Odsúdený má zabezpečenú prácu v H. H. H., so sídlom A. XX/XXXX, E. XXX XX, IČO: XX XXX XXX, kde
má aj zabezpečené ubytovanie. Spoločníčka a konateľka spoločnosti pani K. H. mu miesto drží, verí mu
a chce mu pomôcť aj z dôvodu, že pozná jeho životnú históriu, vie že vyrastal v detskom domove a verí,
že v budúcnosti bude žiť riadnym životom, podieľať sa na výchove svojich detí a verí, že v budúcnosti

nebude páchať žiadnu trestnú činnosť.“

Krajský súd v Trenčíne, ako nadriadený súd, na neverejnom zasadnutí podľa § 192 ods. 1 písm. a), b)
Tr. por. preskúmal správnosť výrokov napadnutého uznesenia, ako aj konanie, ktoré im predchádzalo.
Na základe svojej prieskumnej povinnosti dospel k záveru, že sťažnosť prokurátora nie je dôvodná.

Krajský súd v rámci preskúmania konania, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého uznesenia, nezistil
v postupe okresného súdu chyby procesného charakteru, ktoré by samé osebe opodstatňovali zrušenie
napadnutého uznesenia. V konečnom dôsledku krajský súd konštatuje, že prokurátor v dôvodoch jeho
sťažnosti ani nenamietal existenciu takýchto procesných vád v konaní okresného súdu.

V rámci preskúmania správnosti samotných výrokov napadnutého uznesenia, krajský súd skúmal, či je
napadnuté uznesenie v súlade so zákonom.

Podľa § 66 ods. 1 Tr. zákona súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak odsúdený

vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a môže sa od
neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, a

a) ak ide o osobu odsúdenú za prečin po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia
slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu

odňatia slobody,

b) ak ide o osobu odsúdenú za zločin po výkone dvoch tretín uloženého nepodmienečného trestu
odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného
trestu odňatia slobody,

c) ak ide o osobu odsúdenú za zločin, ktorá nebola pred spáchaním trestného činu vo výkone
trestu odňatia slobody po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo
rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody;
súd zároveň nariadi kontrolu technickými prostriedkami.

Podľa § 66 ods. 2 Tr. zák. pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení súd prihliadne aj na povahu
spáchaného trestného činu a na to, v akom ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva.

Podľa § 66 ods. 3 Tr. zák. ak odsúdený má vykonať viac trestov odňatia slobody, odsúdený môže byť

podmienečne prepustený najskôr po výkone súčtu pomerných častí uložených trestov podľa odseku 1
písm. a) až c), § 67 ods. 1 a 2 a celého zvyšku trestu podľa
§ 68 ods. 2.V súvislosti s posudzovaním splnenia podmienok na podmienečné prepustenie každého odsúdeného,
krajský súd považuje za potrebné zdôrazniť, že o dĺžke trestu, a teda aj o dĺžke pôsobenia výchovného
účinku tohto trestu na odsúdeného rozhoduje súd, ktorý vydal právoplatný odsudzujúci rozsudok. Na

druhej strane zákonodarca dobrodením, zakotveným
v ustanoveniach o podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody, ustanovil možnosť
podmienečného prepustenia odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody za splnenia zákonom
stanovených podmienok. Z právnej úpravy tohto inštitútu nepochybne vyplýva, že zákonodarca
prezumuje možnosť nápravy páchateľov trestných činov v rámci výkonu trestu odňatia slobody do takej

miery, že i výkonom tohto trestu po dobu kratšiu, než ju stanovil súd v odsudzujúcom rozsudku, je možné
pri správnom výchovnom pôsobení dosiahnuť výchovný účel trestu, teda nápravu páchateľa trestného
činu, aby sa do budúcna už nedopúšťal trestnej činnosti aj pri jeho pobyte na slobode. Zákonodarca
pritom neurčil povinnosť súdu podmienečne prepustiť každého odsúdeného, ale ponecháva na úvahu
súdu posúdiť, či výchovný účel trestu odňatia slobody aj kratšieho trvania zapôsobil na toho ktorého
odsúdeného v takom rozsahu, že z hľadiska zabezpečenia ochrany spoločnosti nie je potrebné, aby

odsúdený vykonal celý uložený trest odňatia slobody. V tejto súvislosti považuje krajský súd tiež za
potrebné zdôrazniť, že z hľadiska naplnenia výchovného účelu trestu v zmysle § 34 ods. 1
Tr. zák. u osoby, ktorá je vo výkone trestu odňatia slobody prvýkrát, vystupuje do popredia výchovná
zložka trestu, na rozdiel od osoby, ktorá je opakovane vo výkone trestu odňatia slobody, u ktorej
vystupuje do popredia represívna zložka trestu, keďže u takejto osoby došlo k opakovanému páchaniu

trestnej činnosti napriek predchádzajúcemu výkonu trestu odňatia slobody.

Na základe preskúmania správnosti výrokov samotného uznesenia okresného súdu, napadnutého
sťažnosťou prokurátora, krajský súd dospel k záveru, že okresný súd rozhodol správne, keď návrhu
odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody vyhovel. Krajský súd považuje

za správne závery okresného súdu v odôvodnení napadnutého uznesenia, na obsah ktorého týmto v
podrobnostiach poukazuje v zmysle jednoty rozhodnutia súdu prvého a druhého stupňa, podľa ktorých
záverov u odsúdeného sú splnené všetky zákonné podmienky pre podmienečné prepustenie z výkonu
trestu podľa ustanovenia § 66 Tr. zák. Okresný súd správne poukázal na to, že uvedené ustanovenie
podmieňuje podmienečné prepustenie odsúdeného splnením troch podmienok, a to vykonaním trestu v

predpísanej dĺžke, preukázaním polepšenia plnením svojich povinností a svojím správaním vo výkone
trestu
a preukázaním dôvodnej možnosti (nie však nevyhnutnosti) očakávania, že v budúcnosti povedie riadny
život, pričom sa prihliada aj na povahu spáchaného trestného činu a na to,
v akom ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva.

Podľa názoru krajského súdu, okresný súd v odôvodnení napadnutého uznesenia správne dospel k
záveru, že odsúdený splnil formálnu zákonnú podmienku, ktorou je vykonanie zákonom vyžadovanej
časti trestu.

Pokiaľ ide o splnenie ostatných zákonných podmienok pre podmienečné prepustenie odsúdeného z
výkonu trestu odňatia slobody, krajský súd sa stotožnil s názorom okresného súdu podľa ktorého sa
odsúdený vo výkone trestu správal v súlade s ústavným poriadkom a plnil si svoje povinnosti, čo bolo
ocenené aj udelením jednej disciplinárnej odmeny. Krajský súd sa taktiež stotožnil s názorom okresného
súdu, že čiastočne kritický postoj odsúdeného k spáchanej trestnej činnosti nepovažuje za výrazný

nedostatok, nakoľko odsúdený trestnú činnosť priznáva a prijíma zodpovednosť za svoje správanie. Na
kritickom postoji k trestnej činnosti zotrval aj pri výsluchu na verejnom zasadnutí pred súdom. Pokiaľ
je v hodnotení ústavu uvedené, že čiastočne kritický postoj odsúdeného je výsledkom prenášania časti
zodpovednostiodsúdenéhonaalkohol,takpodľanázorukrajskéhosúdupokiaľodsúdený,ktorýpriznáva
spáchania skutku popíše, že na jeho spáchaní mal vplyv aj alkohol, neznamená to, že by popieral

zodpovednosť za svoje správanie alebo akýmkoľvek spôsobom zľahčoval svoje konanie, ale ide o popis
situácie v čase spáchania trestnej činnosti, ako na to správne poukázal aj okresný súd. Tieto zistenia
okresného súdu majú úplnú oporu vo výsledkoch vykonaného dokazovania. S poukazom na uvedené
je podľa názoru krajského súdu dôvodný záver okresného súdu, podľa ktorého odsúdený vo výkone
uložených trestov odňatia slobody plnením svojich povinností

a svojim správaním preukázal polepšenie tak, ako to má na zreteli ustanovenie § 66 ods. 1
Tr. zák.

Pokiaľ ide o splnenie zákonnej podmienky možného očakávania, že odsúdenýv budúcnosti bude viesť riadny život v zmysle § 66 ods. 1 Tr. zák., krajský súd poukazuje na to, že
odsúdený má vytvorené pracovné návyky, nakoľko je vo výkone trestu pracovne zaradený s kladným
hodnotením, má vybudované sociálne zázemie, keďže počas výkonu trestu bol v kontakte s rodinou. S

poukazom na výchovný účel trestu podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. a na okresným súdom správne ustálené
preukázanie polepšenia u odsúdeného počas doterajšieho výkonu trestu ani podľa názoru krajského
súdu z výsledkov vykonaného dokazovania nevyplývajú také konkrétne skutočnosti, ktoré by svedčili
o účelovosti správania odsúdeného počas jeho doterajšieho výkonu trestu a o nenaplnení výchovného
účelu trestu u tohto odsúdeného v zmysle vyššie uvedených východiskových úvah ohľadne účelu

inštitútu podmienečného prepustenia.

Pokiaľ prokurátor namietal aj nesplnenie tretej zákonnej podmienky poukazujúc pritom na obsah
a závery hodnotenia Ústavu na výkon trestu odňatia slobody s tým, že resocializačná prognóza
odsúdeného je nepriaznivá a riziko recidívy je vysoké, krajský súd považoval za významnú práve tú
skutočnosť, že odsúdený je prvýkrát vo výkone trestu odňatia slobody, resp. aktuálne je vo výkone trestu

pre spáchanie trestných činov spáchaných skôr ako vykonával predtým uložený nepodmienečný trest
odňatia slobody. Odsúdenému tak nemožno v rámci tohto konania o podmienečnom prepustení vyčítať,
že by predchádzajúci výkon trestu odňatia slobody neviedol k jeho náprave a opätovne sa dopustil
spáchania trestného činu po tom, čo už vykonával nepodmienečný trest. V zhode s názorom okresného
súdu, krajský súd považoval za významné preukázanie polepšenia odsúdeného, prijatie zodpovednosti

za svoje správanie, ako aj pozitívne rodinné sociálne zázemie a vyjadrenie snahy o ďalšie hradenie
výživného na svoje maloleté deti aj tým, že má možnosť zamestnať sa po prepustení z výkonu trestu.
Na základe vyššie uvedeného sa krajský súd v plnom rozsahu stotožnil s názorom okresného súdu
o splnení aj tretej zákonnej podmienky.

S poukazom na výchovný účel trestu podľa § 34 ods. 1 Tr. zák., a na okresným súdom správne
preukázané polepšenie sa odsúdeného počas doterajšieho výkonu trestu, tak možno rozumne
predpokladať, že odsúdený v budúcnosti povedie riadny spôsob života. K dosiahnutiu tohto cieľa má
dopomôcť aj skúšobná doba uložená v primeranej dĺžke za súčasného nariadenia probačného dohľadu
spojeného s primeranými obmedzeniami a povinnosťami, ktoré podľa názoru krajského súdu budú

efektívne spolupôsobiť v záujme vedenia riadneho života odsúdeným po podmienečnom prepustení.

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak nie je dôvodná.

Keďže s poukazom na vyššie uvedené, krajský súd dospel k záveru, že sťažnosť prokurátora nie je

dôvodná, rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasmi členov senátu v pomere 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť n i e j e prípustná.