Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, March 3, 2026

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11CoP/18/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4125212518
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 03. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Arnouldová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2026:4125212518.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Arnouldovej a sudcov
JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Fedora Benku, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: A. B., nar.
XX.XX.XXXX a C. B., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom u matky, zastúpené Úradom práce, sociálnych
vecí a rodiny Nitra, deti rodičov: matky D. E. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. X/XX, G.–B., právne
zastúpenej: Advokátska kancelária CIMRÁK s.r.o., IČO 36 868 876, so sídlom Štefánikova 7, Nitra,

a otca A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G., t.č. bytom H. XX, G., právne zastúpeného: JUDr.
Marek Ďuran, advokát so sídlom Štefánikova 34, Nitra, v konaní o zmenu úpravy rodičovských práv
a povinností k maloletým deťom, o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní matky
proti uzneseniu Okresného súdu Nitra zo dňa 15. decembra 2025, č.k. 54P/163/2025-30, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie, ktorým do právoplatného
skončenia konania vo veci samej vedenej na Okresnom súde Nitra pod spisovou značkou 54P/163/2025
výrokom I. zveril maloletého A. B. do osobnej starostlivosti otca, výrokom II. nariadil matke platiť výživné
na maloletého A. B., nar. XX.XX.XXXX v sume 60 eur mesačne, ktorú bude povinná platiť vždy do 25.
dňa v mesiaci vopred k rukám otca s účinnosťou od vykonateľnosti tohto uznesenia a výrokom III. výkon
povinnostiotcaplatiťvýživnénamaloletéhoA.B.,nar.XX.XX.XXXXurčenejrozsudkomOkresnéhosúdu

Nitra sp. zn. 54P/173/2024 zo dňa 16.01.2025 počas trvania tohto neodkladného opatrenia pozastavil a
matkepočastrvaniatohtoneodkladnéhoopatrenianevznikánároknavýplatuvýživnéhonatotomaloleté
dieťa.

2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil podľa ustanovení § 324 až 329 Civilného sporového poriadku
(ďalej len CSP), § 2 ods. 1, § 360 ods. 1, § 361, § 365 ods. 1, § 366, § 367 ods. 1 až 4 Civilného

mimosporového poriadku (ďalej len CMP), § 62 ods. 1 Zákona o rodine. Vecne dôvodil, že otec sa
návrhom, doručeným súdu prvej inštancie dňa 27.11.2025, domáhal zmeny úpravy rodičovských práv a
povinností k maloletým synom a súčasne aj do právoplatného skončenia konania vo veci samej navrhol
nariadiťneodkladnéopatrenie,ktorýmžiadalmaloletéhoA.dočasnezveriťdojehoosobnejstarostlivosti,
matku zaviazať výživným na syna vo výške 60 eur mesačne a po dobu trvania neodkladného opatrenia
zrušiť otcovi vyživovaciu povinnosť na maloletého určenú rozsudkom. Dôvodil tým, že jeho manželstvo s

matkou maloletých detí bolo rozsudkom Okresného súdu Nitra sp. zn. 54P/173/2024 zo dňa 16.01.2025
rozvedené, na čas po rozvode súd zveril maloleté deti do osobnej starostlivosti matky, otcovi určil
vyživovaciu povinnosť a upravil jeho styk s deťmi. Matka starostlivosť o deti nezvláda, čo sa prejavuje
najmä vo vzťahu k maloletému A., ktorý otcovi písal, že matka ho bije, všetko ho bolí. Otec preto
informoval o týchto skutočnostiach sociálnu kuratelu. Matka maloletého ponižuje, označuje ho za
dementa, počas ich hádok používa vulgarizmy, čo maloletý veľmi zle znáša. Matka sa namiesto úpravy

svojhovlastnéhosprávaniarozhodlariešiťstupňujúcesakonfliktysmaloletýmtak,že9-ročnýmaloletýA.
potrebuje hospitalizáciu na psychiatrii. Hospitalizácia by bola vážnym a zjavne neprimeraným zásahomdo života maloletého, pričom je v jeho záujme, aby akýkoľvek zásah do jeho života bol čo najmenej
invazívny. Otec poukázal na to, že v čase, keď sú deti v jeho starostlivosti, ku konfliktom nedochádza.
Aj len dočasné zverenie maloletého A. do jeho osobnej starostlivosti je oveľa menším zásahom do jeho

života,nežpobytnapsychiatrii.Otecsadokážeomaloletéhopostarať,umožní,abymaloletýnavštevoval
psychiatrickú a psychologickú ambulanciu a podrobil sa príslušným vyšetreniam a poradenstvu, avšak
nesúhlasí, aby namiesto toho, aby bol maloletý dočasne zverený do jeho starostlivosti (keďže matka má
so starostlivosťou o neho problémy), bol hospitalizovaný na psychiatrii. Otec má zato, že vzhľadom na
opakované konflikty medzi matkou a maloletým A., ktoré vyústili až do fyzických stretov, je daná potreba

bezodkladnej starostlivosti o maloletého.

3. Súd prvej inštancie konštatoval, že dňa 26.11.2025 aj matka podala návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhala nahradenia súhlasu otca ako zákonného zástupcu
maloletého A. na absolvovanie hospitalizácie maloletého vo Fakultnej nemocnici Nitra, oddelenie
pedopsychiatrie. O návrhu matky súd rozhodol uznesením č.k. 54P/161/2025-46 dňa 15.12.2025 tak,

že jej návrh zamietol z dôvodu, že neosvedčila potrebu neodkladnej úpravy pomerov nariadením
neodkladného opatrenia. Z uvedeného konania mal súd preukázané, že maloletý A. je od júna 2024
dispenzarizovaný u detskej psychiatričky I. J. K. v Nitre pre problémy so správaním, so sústredením
a pre impulzívne reakcie. S rodičmi dňa 11.04.2025 navštívil klinickú psychologičku I. I. J., L. v
Nitre, ktorá v správe zo dňa 11.04.2025 uviedla, že otec maloletému podľa jeho vyjadrenia nepodáva

medikáciu podľa ordinácie pedopsychiatra, matka žiadala túto informáciu zadať do lekárskych nálezov.
Objektívne psychologička udáva: psychoterapia - zameranie na rodinné vzťahy, kresba začarovanej
rodiny, rodičia poučení. Diagnostický záver: F90.0. Súd v konaní o uvedenej diagnóze, ako i o liečbe
ADHD čerpal informácie tiež zo zdrojov internetu. Z lekárskej správy I. M. N., Psychiatrická klinika
Fakultnej nemocnice v Nitre zo dňa 25.11.2025 založenej v spise 54P/161/2025 vyplýva, že maloletý bol

odoslaný k hospitalizácii detskou psychiatričkou z dôvodu zhoršenia správania. Matka na hospitalizácii
trvá, otec hospitalizáciu na pedopsychiatrickom oddelení odmieta, lekárka mu vysvetlila zdravotné
riziká. Súd ďalej poukázal na správu kolízneho opatrovníka zo dňa 09.12.2025 založenú v uvedenom
spise, z ktorej vyplýva, že kolízny opatrovník vzhľadom na preukázané zhoršenie stavu maloletého a
odporučenie pedopsychiatra má za to, že hospitalizácia maloletého je v jeho najlepšom záujme.

4. Súd po oboznámení sa s návrhom otca, s obsahom spisu a pripojených spisov (sp. zn. 54P/173/2024,
sp. zn. 54P/161/2025) dospel k záveru, že otec osvedčil potrebu neodkladnej úpravy pomerov
nariadenímneodkladnéhoopatrenia,pretožezdoterazzistenýchskutočnostíjepreukázané,žemaloletý
A. má diagnostikovanú hyperkinetickú poruchu správania (ADHD), dyslexiu a dysgrafiu, od júna 2024

je preto dispenzarizovaný v ambulancii detskej psychiatričky I. K. a navštívil aj klinickú psychologičku
I. J., L., ktorá odporučila psychoterapiu zameranú na rodinné vzťahy. Matka starostlivosť o maloletého
nezvláda, maloletý ju nerešpektuje, často sa hádajú a došlo už aj k fyzickým atakom medzi nimi, preto
ho chce matka hospitalizovať na psychiatrii, s čím otec nesúhlasí. Súd je názoru, že v najlepšom záujme
maloletého je nateraz zmena prostredia, v ktorom bude žiť, avšak nie pobytom v nemocnici, ale u

otca, čo sa v súčasnosti javí ako najvhodnejšie riešenie jednak preto, že otec výchovné problémy s
maloletým v čase, keď je u neho, neuvádza a tiež z dôvodu, že otec má záujem sa o maloletého
osobne starať, čo preukazuje tiež podaným návrhom v konaní vo veci samej. V najlepšom záujme
maloletého A. je dočasné zverenie do otcovej starostlivosti a až v prípade, ak sa preukáže, že správanie
maloletého a jeho psychický stav sa ani touto úpravou jeho pomerov nezlepšili, bude reálne pristúpiť

k inému vhodnému opatreniu, ktoré bude v záujme maloletého. Otázku potreby umiestniť maloletého
na psychiatrii bude možné kvalifikovane zodpovedať až po dôsledne vykonanom dokazovaní vo veci
samej. Po takto vyhodnotenom doteraz zistenom skutkovom stave súd rozhodol, že až do právoplatnosti
skončeniakonaniavovecisamejbudemaloletýA.vosobnejstarostlivostiotcaamatkuzaviazalplatením
výživného v nevyhnutnej miere, za ktorú považuje sumu 60 eur mesačne, pretože súčasné príjmové a

majetkové pomery rodičov ešte súd nemá preukázané a uvedená výška výživného je takmer na úrovni
tzv.minimálnehovýživnéhopodľa§62ods.3Zákonaorodine.Keďžesamotnádočasnázmenazverenia
maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti otca automaticky nespôsobuje zánik otcovej povinnosti
platiť výživné určené právoplatným rozsudkom, súd výrokom III. uznesenia počas trvania neodkladného
opatrenia povinnosť otca platiť výživné na maloletého A. pozastavil a matke nevzniká nárok na výplatu

výživného na maloletého A., pretože maloletý je dočasne v osobnej starostlivosti otca.

5. Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie matka maloletého, považujúc jeho
odôvodnenie za arbitrárne, založené na nedostatočne zistenom skutkovom stave a v rozpore spredloženými dôkazmi. Je pravdou, že maloletý A. trpí poruchou správania ADHD, dyslexiou a
dysgrafiou. Otec však zjavne celkom úmyselne zatajil súdu fakt, že všetky vyšetrenia psychického
stavu A. u psychologičky, psychiatričky, CPP, navštevovanie odporučeného biofeedbacku, či dokonca

riešenie všetkých problémov A. v škole riešila vždy len matka. Matka tým preukázala, že o svojho
syna má úprimný záujem, snaží sa mu pomôcť za pomoci špecialistov. Otec od rozvodu manželstva
koná v priamom rozpore so záujmami maloletých detí, hucká ich proti matke, inštruuje ich, aby mu
volali akonáhle nie sú spokojné s postupom matky (počas jej starostlivosti) a podobne. Poukázala na
rozsiahlu SMS komunikáciu medzi rodičmi a výpoveď maloletého A. na OO PZ Nitra západ, ČVS:

ORPZ-NR-OPP10-978/2025-P dňa 17.12.2025. Z jeho výpovede je zrejmé, že ten sa otca bojí, lebo
bol v minulosti voči nemu násilný, vymýšľa si o matke dezinformácie, dehonestuje matku a babku
pred deťmi. Matka tiež uvádza, že otec bol v minulosti odsúdený za ublíženie na zdraví, čo vyplýva
z jeho registra trestov. Súd tak zveril maloleté dieťa osobe násilnej povahy čo určite nie v záujme
maloletého A.. Otec účelovo zavádza súd a snaží sa navodiť dojem, že matka fyzicky atakuje svojho
syna, pritom je zrejmé, že k fyzickým atakom dochádza zo strany A. voči matke, o čom svedčí aj

lekárska správa zo dňa 20.10.2025 z ošetrenia matky, či zo dňa 03.12.2025 z ošetrenia brata C., z
ktorých je zrejmé, že A. hryzie matku aj C.. Uvedené vyplýva aj zo Správy o výsledku objasňovania
priestupku OO PZ Nitra západ, ČVS: ORPZ-NR-OPP10-978/2025-P. Matka ďalej poukazovala na to, že
ešte pred nariadením neodkladného opatrenia, nakoľko ochorela, boli deti v starostlivosti otca, mimo
rámca úpravy styku podľa rozsudku o rozvode a v danom období, t.j. od 23.10.2025 do 06.11.2025

sa u oboch detí vyskytli problémy v škole, prevažne z dôvodu nepripravenosti na vyučovanie, ale tiež
aj z dôvodu školskej dochádzky, absencie na ranných kruhoch, kedy otec nepodpísal ospravedlnenky.
Uvedené preukazuje, že je to práve otec, ktorý nie je schopný starať sa o zdravý vývin a vývoj svojich
detí a zabezpečiť im kvalitné vzdelanie a prípravu do školy. V doplnení odvolania matka uviedla, že
otec zrušil naplánovaný termín biofeedbacku na 20.01.2026 u L. C. O. pre maloletého A., nakoľko ho

údajne nepovažuje za potrebný, čo dokazuje, že otec nerešpektuje odporúčania odborníkov, čím priamo
ohrozuje život a zdravie maloletého. Podľa názoru matky je o to viac potrebná hospitalizácia maloletého
A.vnemocnicianieosobnástarostlivosťotca.Kodvolaniadoložilaajpotvrdenieoodbornejstarostlivosti
vydané L.. C. O., riaditeľkou Súkromného špecializovaného centra poradenstva a prevencie pre deti
a žiakov s narušenou komunikáciou v Nitre. Matka zastáva názor, že zistený skutkový stav súdom

prvej inštancie nepreukazuje dôvodnosť neodkladnej potreby úpravy rodičovských práva a povinností k
maloletému A.. Má za to, že preukázala, že doposiaľ vždy konala v najlepšom záujme maloletého A.,
keď riešila jeho zdravotné (fyzické aj psychické) aj školské problémy sama, bez podpory otca. Poukázala
zároveň na uznesenie Krajského súdu v Trnave sp. zn. 23CoP/84/2018 zo dňa 20.11.2018 a uznesenie
Krajského súdu v Banskej Bystrice sp. zn. 12CoP/55/2017 zo dňa 23.10.2017.

6.Vďalšomodvolateľkanamietala,žesúdsícevzhliadolakodôkazsprávukolíznehoopatrovníkazodňa
09.12.2025 (bod 19. odôvodnenia), ktorý odporúčal nahradiť súhlas otca s hospitalizáciou maloletého
A. na klinike pedopsychiatrie (v konaní sp. zn. 54P/161/2025), avšak tento dôkaz nijako nevyhodnotil
v súvislosti s potrebou zveriť A. otcovi. Ak kuratela súhlasí s ošetrujúcim lekárom, že správanie A. si

vyžaduje hospitalizáciu v špecializovanej klinike, bolo by kontraproduktívne zveriť dieťa otcovi, ktorý
s takouto hospitalizáciou bezdôvodne nesúhlasí. Zároveň poukazuje na lekársku správu I. N., FN
Nitra, Detská psychiatrická ambulancia, zo dňa 25.11.2025, ktorá uvázda, že otcovi vysvetlila riziká
nevykonania hospitalizácie A. na pedopsychiatrii a zároveň sama odporučila detenciu z prostredia s
nastavením na medikáciu. Súd taktiež vzhliadol lekárske správy špecialistov, ktoré predložila matka so

svojim návrhom (v konaní sp. zn. 54P/161/2025), avšak odporúčania psychológa a psychiatra nebral
do úvahy a namiesto toho si „vygooglil“ tam uvedené diagnózy. Matka podotkla, že súd nie je odborne
spôsobilý na vyhodnotenie zdravotného stavu dieťaťa a o takýchto odborných otázkach si nemôže
sám vyvodiť závery a dozaista nie pátraním po internete. Je toho názoru, že súd týmto neodkladným
opatrením de facto zmaril akúkoľvek možnosť zlepšenia stavu maloletého A. a priamo ohrozuje jeho

život a zdravie. Matka zastáva názor, že návrh otca na nariadenie predmetného neodkladného opatrenia
je motivovaný výlučne tým, že matka sa s otcom v januári 2025 rozviedla a otec túto skutočnosť
nevie do dnešného dňa spracovať. Konflikty rodičov ani rozdielnosť názoru na výchovu maloletých detí
nemôžu byť dôvodom na nariadenie neodkladného opatrenia, na základe ktorého by prišlo k dočasnej
úprave výkonu rodičovských práv a povinností. Zároveň matka namietala aj nedostatočné odôvodnenie

rozhodnutiasúduprvejinštancie,ktorénejavíznakypresvedčivostiaobjektívnosti.Navrhla,abyodvolací
súd zmenil napadnuté uznesenie tak, že návrh otca zamietne v celom rozsahu.7. Otec vo vyjadrení k podanému odvolaniu považoval rozhodnutie súdu za správne, s tvrdeniami matky
uvedenými v odvolaní nesúhlasí. Matka tvrdí, že otec požiadal o nariadenie neodkladného opatrenia
z dôvodu rozdielneho názoru rodičov na výchovu maloletého A., čo sa nezakladá na pravde, nakoľko

otec požiadal o nariadenie neodkladného opatrenia preto, lebo matka starostlivosť o maloletého A.
nezvládala, čo je objektívne doložené fyzickými konfliktami medzi matkou a maloletým A., opakovanou
prítomnosťou polície a rýchlej zdravotnej služby u matky a predloženými nahrávkami. Keďže otec pri
týchto opakovaných fyzických stretoch nie je, nedokáže posúdiť, kto je ich spúšťačom, považuje však za
neprípustné, aby sa konflikty medzi dospelou matkou a ich 9-ročným synom opakovali, stupňovali a aby

dokonca končili až privolaním polície. Matka potvrdila, že u maloletého A. počas starostlivosti u matky
dochádzalo ku kontinuálnemu zvyšovaniu medikácie. Podľa otca tak matka zvolila cestu utlmovania
maloletého liekmi namiesto toho, aby sa mu plnohodnotne venovala a celá situácia vyústila až do toho,
že lekári navrhli detenciu maloletého z rušivého prostredia u matky a navrhli hospitalizáciu maloletého
na psychiatrii. Súd správne považoval hospitalizáciu 9-ročného chlapca za ultima ratio, pritom zverenie
syna do starostlivosti otca, u ktorého bežne býva aj celé týždne, je zjavne menším zásahom do

jeho života, keď maloletý v tomto prípade ani nepreruší školskú dochádzku. Neodkladné opatrenie
zároveň umožní, že súd môže v ukľudnenej situácii vo veci samej vykonať riadne dokazovanie, vrátane
posudkov maloletého a kvalifikovane rozhodnúť. Takýto postup je v najlepšom záujme maloletého a
predstavuje ten najmenší možný zásah do jeho života. Otec konštatoval, že odkedy je maloletý v jeho
starostlivosti, došlo k želanému efektu a maloletý A. sa ukľudnil. Zlepšil sa aj jeho prospech, dostáva v

škole opakovane jednotky a dvojky, namiesto predchádzajúceho horšieho prospechu a našiel si nových
kamarátov. Keďže sa maloletý A. ukľudnil, psychiatrička I. K. mohla pristúpiť k zníženiu dávkovania
liekov. Z uvedeného vyplýva, že zmena je evidentná a nový režim zjavne maloletému prospieva. Otec
si je plne vedomý diagnóz maloletého, zároveň je však zrejmé, že konfliktné prostredie u matky stav
maloletého zhoršovalo. Aktuálny stav je dôkazom, že riešením nebolo ďalšie zvyšovanie medikácie a

hospitalizácia, ale riadna starostlivosť rodiča a stabilizácia maloletého v domácom prostredí u otca. Otec
nesúhlasí ani s tvrdením matky, že sa otec o maloletého nezaujíma a všetky problémy rieši „vždy len
matka“. Otec súdu preukázal, že opakovane komunikoval a aj dnes komunikuje s pedagógmi v škole,
dopytuje sa u lekárov, aktívne rieši problémy a informuje aj sociálnu kuratelu. Súdu zároveň predložil
ďalší lekársky nález, ktorý len dokazuje, že otec so synom absolvuje všetky potrebné lekárske vyšetrenia

a pokračuje aj v liečbe začatej pred nariadením neodkladného opatrenia. Matka naznačila, akoby otec
spôsobil horší prospech maloletého A., keď ho od 22.10.2025 do 09.11.2025 mal v starostlivosti. Otec
v tejto súvislosti dáva do pozornosti súdu, že dňa 19.10.2025 a dňa 20.10.2025 sa medzi matkou a
maloletým A. udiali závažné fyzické konflikty, kvôli ktorými bola privolaná aj polícia a to malo negatívny
dopad na maloletého A. v nasledujúcich dňoch. Matka tvrdí, že otec je násilnej povahy, čo otec úplne

odmieta. Priznáva, že v mladosti pred cca 16 rokmi sa dostal do fyzickej potýčky a bol mu uložený krátky
podmienečný trest, ten už však bol zahladený. Je zjavné, že matka túto dávnu minulosť vytiahla len
preto, aby aspoň nejako otca očiernila. Nesprávne je tvrdenie matky, že otec podal návrh len preto, že
nevie spracovať skutočnosť, že sa matka s ním rozviedla. Otec podal návrh preto, lebo sa chce starať o
svojho syna a nechce ho odložiť na psychiatriu. Otec má za to, že aktuálne zlepšený stav, keď otec má

v starostlivosti maloletého A., ktorý sa po dohode rodičov môže s matkou stretávať a komunikuje s ňou
telefonicky, je tým správnym riešením, ktoré sa osvedčilo. Navrhol preto napadnuté potvrdiť.

8. Kolízny opatrovník v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu poukázal na skutočnosť, že v rámci
nariadeného neodkladného opatrenia súd neupravil podmienky styku maloletého dieťaťa s matkou.

Takto nastavený stav, pokiaľ pretrváva bez bližšej úpravy, môže viesť k oslabovaniu vzťahovej väzby
medzimaloletýmdieťaťomamatkou,čomôžemaťnepriaznivýdopadnajehopsychickývývin,azároveň
uvádza, že v rámci vykonaných sociálnych zisťovaní v domácnosti matky neboli zistené nedostatky
v starostlivosti o maloleté dieťa, ktoré by odôvodňovali obmedzenie alebo vylúčenie styku maloletého
dieťaťa s matkou. Zo zistení vyplýva, že maloleté dieťa má vytvorenú citovú väzbu k obom rodičom,

pričom pre jeho priaznivý vývin je potrebné zachovanie kontaktu s oboma rodičmi, pokiaľ tomu nebránia
závažné okolnosti. Kolízny opatrovník vníma, že v predmetnej veci je maloleté dieťa vystavené konfliktu
lojality, keďže sa nachádza medzi dvoma rodičmi s dlhodobo narušenou a stagnujúcou konštruktívnou
komunikáciou. Maloleté dieťa je prirodzene ovplyvňované prostredím, v ktorom sa aktuálne nachádza,
čo pri absencii funkčnej rodičovskej spolupráce môže negatívne vplývať na jeho prežívanie, správanie

a vzťah k druhému rodičovi. S prihliadnutím na celkovú situáciu, pretrvávajúcu rodičovskú nezhodu,
absenciu úpravy styku maloletého dieťaťa s matkou a potrebu objektívneho posúdenia jeho zdravotného
a psychického stavu považuje kolízny opatrovník za potrebné, aby konanie vo veci samej pokračovalo
bez zbytočných prieťahov a aby v jeho rámci bolo vykonané súdnoznalecké dokazovanie za účelomkomplexného posúdenia potrieb maloletého dieťaťa, nastavenia jeho ďalšej starostlivosti a úpravy styku
s oboma rodičmi v súlade s jeho najlepším záujmom.

9.Matkavodvolacejreplikeuviedlaprevažneskutočnostitotožné,akouviedlavjejodvolaní.Mázato,že
otec účelovo zavádza súd, keďže fyzické konflikty, prítomnosť polície a rýchlej zdravotnej pomoci neboli
iniciované konaním matky, ale maloletého a samotného otca. Na preukázanie tejto skutočnosti matka
predložila správu OR PZ v Nitre zo dňa 18.12.2025, z ktorej je zrejmý opis jednotlivých zásahov polície
v bydlisku matky. Z piatich zásahov polície bol jediný (20.10.2025), kedy bola hliadka privolaná matkou,

v ostatných prípadoch išlo o oznámenia zo strany otca, ktoré sa na mieste nepreukázali ako dôvodné.
Otec teda považuje svoje vlastné konanie za neprípustné. Otec tiež tvrdí, že bola lekármi odporučená
detencia maloletého z rušivého prostredia matky. Ani v jednej lekárskej správe sa takéto odporúčane
lekárov neuvádza, preto otec opäť tendenčne zavádza súd s cieľom vykresliť matku ako tú, ktorá na
svojho syna negatívne vyplýva. Lekári odporučili detenciu z prostredia (I. K. 20.11.2025), avšak nie
explicitne z prostredia matky, ale celkovo z rodinného prostredia, t.j. z prostredia aj otca, aj matky. Otec

taktiežtvrdí,žematkazvolilacestuutlmovaniamaloletéhopredpísanýmiliekminamiestotoho,abysamu
plnohodnotne venovala. Opäť ide o tendenčný a neopodstatnený útok otca na matku, ktorá postupovala
(na rozdiel od otca) podľa pokynov špecialistov, kedy podávala synovi predpísané lieky riadne a včas.
K zníženiu dávkovania liekov I. K. je potrebné uviesť, že uvedené sa udialo podľa informácii matky
bez vyšetrenia maloletého, kedy sa k lekárke dostavil výlučne otec, ktorý neprimerane naliehal na I. K.,

aby mu lieky znížila. Otcom zdôrazňované neprerušenie vyučovacieho procesu nepovažuje matka za
pádny argument, nakoľko práve psychické problémy A. priamo vplývajú na vzdelávací proces v škole.
Pokiaľ otec tvrdí, že maloletý sa ukľudnil a že účel nariadeného opatrenia bol naplnený, podľa názoru
matky teda odpadli dôvody, pre ktoré bolo predmetné neodkladné opatrenie nariadené a je potrebné ho
zrušiť. Matka tiež namietala, že do dnešného dňa neobdržala zo strany súdu žiadne „nahrávky“, na ktoré

poukazuje otec a ktoré mali byť údajne pripojené k návrhu na neodkladné opatrenie. Tieto nahrávky sa
nenachádzajú ani v elektronickom súdnom spise. Súd však na tieto nahrávky nijako nereflektoval vo
svojom uznesení, ani ich len nespomenul, čo naznačuje ich zjavnú nerelevantnosť pre konanie. Matka
ponechala takéto porušenie jej procesných práv (právo vyjadriť sa k všetkým dôkazom, ak však takéto
dôkazy vôbec boli predložené otcom) na úvahu odvolacieho súdu. V ďalšom sa opakovane vyjadrovala

k zhoršenému prospechu maloletého, k absolvovaným vyšetreniam maloletého, k stretnutiam matky
s maloletým, ako i ku kriminálnej minulosti otca a žiadala odvolaniu vyhovieť.

10. Otec v odvolacej duplike nesúhlasil s tvrdeniami matky, že fyzické konflikty medzi ňou a maloletým
A., prítomnosť polície a rýchlej zdravotnej pomoci boli iniciované konaním maloletého alebo otca a nie

jej konaním. Matka odmieta prevziať zodpovednosť a obviňuje maloletého alebo dokonca otca, ktorý
v čase konfliktov vôbec nie je prítomný. Nesúhlasí ani s tvrdením matky, že lekári navrhovali detenciu
celkovo z rodinného prostredia, teda aj u otca, aj u matky. Toto odporuje realite, keďže ku konfliktom
zjavne dochádza počas starostlivosti u matky. Pokiaľ matka namietala, že otec maloletému zrušil terapiu
biofeedbacku, otec uvádza, že sa informoval u L. O., ktorá mu oznámila, že v prípade maloletého nebola

terapia nariadená lekárom a išlo o doplnkovú a dobrovoľnú terapiu, pre ktorú sa rozhodla matka. Keďže
psychiatrička I. K. sama znížila dávkovanie liekov maloletého, nepovažoval otec terapiu biofeedbacku
za potrebnú a táto mu nebola odporučená ani lekármi. Otec ďalej uviedol, že zabezpečuje lekársku
starostlivosť maloletého, že umožňuje matke byť v styku s maloletým, ktorý má svoj vlastný telefón.
Okrem tejto komunikácie otec umožnil, aby sa matka stretla s maloletým v parku alebo v čase, keď

prišla k bydlisku otca pre nejaké veci, samozrejme sa mohli aj rozprávať. Maloletý sa u otca ukľudnil
a dochádza k postupnému napĺňaniu účelu neodkladného opatrenia, avšak jeho prípadné zrušenie by
znamenalo okamžitý regres.

11. V priebehu odvolacieho konania podala matka ďalšie vyjadrenie k veci, v ktorom zotrvávala na

podanom odvolaní.

12. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená
osoba (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP a § 7 ods. 1 CMP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný
prostriedok prípustný (§ 355 ods. 2 a § 357 písm. d/ CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho

pojednávania preskúmal napadnuté uznesenie, ako aj konanie mu predchádzajúce bez ohľadu na
rozsah a dôvody odvolania (§ 65 a § 66 CMP) a dospel k záveru, že odvolanie matky nie je dôvodné.13. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

14. Podľa § 28 ods. 1 písm. a) a § 28 ods. 2 Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností
sú najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého
dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy
maloletého dieťaťa.

15. V zmysle čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri
akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami
sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

16. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia, podaného odvolania, ako aj celého obsahu
spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v dostatočnom

rozsahu potrebnom na rozhodnutie o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia, na základe
vykonaných dôkazov dospel ohľadom rozhodujúcich skutočností k správnym skutkovým zisteniam a vec
i správne právne posúdil. Odvolací súd, ktorý rovnako ako súd prvej inštancie považuje návrh otca za
opodstatnený, nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť a dať za
pravdu odvolateľke, ktorá ani v odvolaní neuviedla také relevantné skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé

privodiť zmenu odvolaním napadnutého uznesenia.

17. Zákonná úprava konania o neodkladných opatreniach (§ 324 a nasl. CSP v spojení s § 2
ods. 1 a § 360 a nasl. CMP), vyžaduje na nariadenie neodkladného opatrenia ako formy procesnej
ochrany vo veciach starostlivosti súdu o maloletých zásadne splnenie podmienky, že je tu urgentná

potreba bezodkladne upraviť pomery účastníkov (§ 325 ods. 1 CSP). Osobitnej povahe tohto
procesného inštitútu zodpovedá zjednodušený a zrýchlený procesný postup súdu pri rozhodovaní
o návrhu na jeho nariadenie, keď súd spravidla rozhodne bez výsluchu a vyjadrenia účastníkov a bez
nariadenia pojednávania. Naliehavý charakter konania o neodkladnom opatrení neumožňuje, aby sa
vo veci vykonávalo rozsiahle dokazovanie tak ako v riadnom konaní, preto sa iba osvedčuje, či sú

splnené podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania
znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité
pre rozhodnutie o návrhu na neodkladné opatrenie (por. uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28.11.2012,
sp. zn. 6 M Cdo 5/2012). Spravidla to znamená, že súd vychádza zo skutkových tvrdení navrhovateľa,
ktoré posudzuje v súvislosti s dostupnými dôkazmi z hľadiska ich pravdepodobnosti.

18. V prejednávanej veci súd prvej inštancie návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel,
majúc za to, že boli splnené podmienky podľa § 325 ods. 1 CSP, pretože bola osvedčená potreba
dočasnej úpravy pomerov medzi účastníkmi v zmysle podaného návrhu. Matka v odvolaní súdu vytýka,
že nesprávne vyhodnotil potrebu bezodkladnej úpravy, vychádzajúc z nesprávnych skutkových zistení

aj právneho posúdenia veci v otázke posúdenia najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa. Odvolací súd
však nedal matke za pravdu.

19. Z obsahu spisu vyplýva, že rodičia maloletého A. sú rozvedení rozsudkom Okresného súdu Nitra
právoplatným dňa 20.01.2025, nežijú v spoločnej domácnosti, pričom maloletý A. aj s mladším bratom

C., sú v zmysle súdom schválenej rodičovskej dohody zverené do osobnej starostlivosti matky, otec má
právo stýkať sa s deťmi každý nepárny týždeň od stredy do nedele a je povinný platiť na deti výživné.
Dňa 27.11.2025 podal otec návrh na súd, ktorým sa domáha zmeny výchovného prostredia maloletých,
žiadajúc zveriť ich do svojej starostlivosti z dôvodu, že matka má nevhodné výchovné metódy a
starostlivosť o deti nezvláda. Zároveň otec podal aj predmetný návrh na nariadenie neodkladného

opatrenia.

20. Odvolací súd preskúmal spisový materiál, oboznámil sa so stanoviskami oboch rodičov a
predloženými listinnými dôkazmi a dospel k zhodnému záveru ako súd prvej inštancie a síce, že
návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia je dôvodný. Treba považovať za osvedčené, že

maloletý A. je od júna 2024 dispenzarizovaný u detskej psychiatričky pre problémy so správaním, so
sústredením a pre impulzívne reakcie, v apríli 2025 s rodičmi navštívil aj klinickú psychologičku, podľa
ktorej trpí maloletý poruchou aktivity a pozornosti ( ADHD). Z lekárskej správy I. M. N., Psychiatrická
klinika Fakultnej nemocnice v Nitre zo dňa 25.11.2025 založenej v spise 54P/161/2025 vyplýva, žemaloletý bol odoslaný k hospitalizácii detskou psychiatričkou z dôvodu zhoršenia správania, dostavili sa
obaja rodičia, matka na hospitalizácii trvá, otec hospitalizáciu na pedopsychiatrickom oddelení odmieta,
lekárka mu vysvetlila zdravotné riziká. Matka preto podala na súd návrh na nariadenie neodkladného

opatrenia, ktorým sa domáhala nahradenia súhlasu otca s absolvovaním hospitalizácie maloletého A.
na psychiatrickom oddelení Fakultnej nemocnice Nitra, tento jej návrh bol súdom vyhodnotený ako
nedôvodný a uznesením č.k. 54P/161/2025-46 zo dňa 15.12.2025 zamietnutý.

21.Otecmázato,ženatakomtozhoršení zdravotnéhostavumaloletéhosapričinilasvojiminevhodnými

výchovnými metódami aj matka, ktorá starostlivosť o deti (osobitne o maloletého A.) nezvláda a preto
aj podal na súde predmetný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. Uvádza, že medzi matkou
a maloletým A. sa konflikty vyostrili do takej miery, že dochádza medzi nimi i k fyzickým stretom,
pri ktorých zasahovala opakovane aj polícia. Matka je počas hádok vulgárna, maloletého verbálne
degraduje, čo maloletý zle znáša, stráca sebavedomie a bráni sa. Maloletý A. sa otcovi sťažoval, že ho
matka bije a žiadal otca o pomoc (o čom otec k návrhu aj doložil screenshot správy od maloletého). Otec

dôvodí, že matka sa namiesto úpravy vlastného správania rozhodla riešiť tieto stupňujúce sa konflikty
tak, že maloletý A. potrebuje hospitalizáciu na psychiatrii, s ktorým riešením otec nesúhlasí, považujúc
ho za príliš vážny a neprimeraný zásah do života maloletého. Je toho názoru, že dočasné zverenie syna
do otcovej osobnej starostlivosti, u ktorého ku konfliktom s maloletým nedochádza, predstavuje menej
invazívnyavhodnejšíspôsobakosituáciuriešiť,pričomotecumožnímaloletémunávštevupsychiatrickej

aj psychologickej ambulancie a podrobovanie sa vyšetreniam a poradenstvu.

22. Odvolací súd sa stotožnil s názorom otca, že v aktuálnej situácii je dočasné zverenie maloletého
do osobnej starostlivosti otca vhodným prostriedkom na poskytnutie ochrany maloletému A.. Súd
má osvedčené, že maloletý, ktorý je zverený do starostlivosti matky právoplatným rozsudkom,

nemá v súčasnosti u matky dostatočne podporujúce prostredie pre zvládanie porúch, ktoré mu boli
diagnostikované. Matka nedisponuje výchovnými zručnosťami, ktoré jej umožňujú aktuálny zdravotný
stav maloletého A. zvládať a čiastočne aj vlastným nevhodným prístupom nenapomáha zlepšeniu jeho
stavu, ale naopak. Treba dať otcovi za pravdu, že bez ohľadu na to, kto z nich je iniciátorom hádky,
je neprípustné, aby dochádzalo medzi matkou ako dospelou osobou a jej 9-ročným dieťaťom k takým

konfliktom a fyzickým stretom, ktoré končia až privolaním polície, prípadne k zraneniam s nutnosťou
vyhľadať lekára. V domácnosti matky navyše žije aj maloletý C., ktorý je mladším bratom A. a takýmito
konfliktnýmisituáciamitrpíajonužlentým,žejeichsvedkom,odhliadnucodreálnejhrozbyfyzickejujmy,
keďže aj maloletý C. (nielen matka) bol už A. pohryznutý a musel byť ošetrený u lekára. Ani odvolací
súd pritom nepovažuje za súladné s najlepším záujmom maloletého riešenie tejto situácie sústavným

zvyšovaním medikácie dieťaťu a hospitalizáciou maloletého na psychiatrii, pokiaľ neboli vyčerpané
menej invazívne spôsoby nápravy. Navyše návrh matky na nahradenie súhlasu otca s absolvovaním
hospitalizácie maloletého A. na psychiatrickom oddelení bol súdom zamietnutý, otec s ním naďalej
nesúhlasí a je nutné situáciu bezodkladne riešiť, inak maloletý bez zásahu súdu stále bude zotrvávať
v aktuálne nevhodnom výchovnom prostredí matky, ktoré mu neprospieva.

23. Preto je v najlepšom záujme maloletého, aby bol dočasne zverený do otcovej osobnej starostlivosti,
keďže otec lepšie ako matka zvláda problémy s maloletým a zároveň ide o rovnocenného rodiča,
ktorý sa významnou mierou i doteraz zúčastňoval na starostlivosti o maloletého A., takže jeho potreby
pozná, maloletý je na otca zvyknutý, rovnako aj na prostredie jeho domácnosti a práve na otca sa

maloletý obracia s problémami, ktoré vznikajú v matkinej domácnosti. Pokiaľ matka v odvolaní namietala
násilnú povahu otca tvrdiac, že ide o osobu nevhodnú pre starostlivosť o maloletého, tieto skutočnosti
súd nemal osvedčené. To, že otec sa v mladosti dopustil trestného činu s uložením podmienečného
trestu, nepostačuje na osvedčenie tvrdenia o jeho násilnej povahe a to ani v spojitosti s výpoveďou
maloletého A. na OO PZ Nitra dňa 17.12.2025, kde síce maloletý uviedol, že si jeho otec vymýšľa

a bojí sa k nemu ísť. Keďže v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia súd nemá časový priestor
na skúmanie, či vyjadrenia maloletého sú podložené alebo nie, vierohodné alebo nie (zisťovanie čoho
bude pravdepodobne vyžadovať odborné znalosti), nemožno sa bez ďalšieho spoliehať na relevantnosť
takýchto tvrdení maloletého, keď inak nič zatiaľ nenasvedčuje tomu, že by v otcovej domácnosti malo byť
na maloletom páchané zo strany otca násilie. Aj výhrady matky voči otcovi týkajúce sa nedostatočnej

prípravy dieťaťa do školy vyhodnotil odvolací súd ako neosvedčené z pohľadu ich závažnosti (nejde
o žiadne signifikantné zhoršenie) tak, aby mohli otca robiť nespôsobilým starať sa o syna. Rovnako aj
skutočnosť, či otec v minulosti riešil problémy maloletého A. (vyšetrenia psychického stavu, návštevy
psychológa, psychiatra a pod.) alebo to riešila iba matka, nie je pre rozhodnutie súdu také relevantnéaby prípadný nezáujem otca o tieto problémy v minulosti zakladal dôvod na nevyhovenie otcovmu
návrhu. Pre rozhodnutie súdu je totiž rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia (§ 217 ods. 1 CSP),
takže súd vychádza zo stavu, ktorý existuje v danom čase. Je pritom zrejmé, že aktuálne otec prejavuje

záujem riešiť problémy maloletého, i keď spôsobom rozdielnym od predstáv matky (iným prístupom
k maloletému, ambulantnými návštevami psychiatrickej a psychologickej ambulancie, vyšetreniami
maloletého, poradenstvom a pod. avšak bez hospitalizácie na psychiatrii), teda v zásade tak, že
otec považuje za správnejšie riešenie, aby rodičia prevzali vyššiu osobnú zodpovednosť a osobnú
zaangažovanosť na výchove maloletého namiesto utlmovania jeho psychiky medikamentóznou liečbou.

Takýto prístup rodiča sa javí aj odvolaciemu súdu za súladný s najlepším záujmom maloletého dieťaťa
s tým, že až v prípade ak tieto snahy neprinesú požadované zlepšenie, bude dôvodné siahnuť po
krajných prostriedkoch, kam patrí aj intenzívna psychiatrická liečba formou hospitalizácie. Na rozdiel
od matky odvolací súd nepovažuje nariadenie tohto neodkladného opatrenia za kontraproduktívne,
práve naopak. Zároveň dočasné zverenie maloletého do osobnej starostlivosti otca na čas do skončenia
konania vo veci samej poskytne súdu určitý časový priestor na zistenie, či sa prístup otca osvedčí a

akou mierou sa mu podarí synove problémy zvládať. Uvedené zistenia týkajúce sa objektívnej zmeny
v správaní maloletého poskytnú súdu jedno z relevantných vodítok pre správne rozhodnutie vo veci
samej, samozrejme spolu s vykonaním riadneho a úplného dokazovania ohľadom všetkých pre vec
významných súvislostí.

24. Vedený týmito úvahami považoval odvolací súd napadnuté rozhodnutie prvoinštančného súdu,
ktorým dočasne zveril maloletého A. do osobnej starostlivosti otca, za správne. Pre úplnosť dodáva,
že styk matky s maloletým A. upravený nebol a keďže matka v tomto nedostatok rozhodnutia nevidela,
bránenie v styku s maloletým netvrdila, ani sa úpravy styku s maloletým nedomáhala, nepovažoval
odvolací súd za dôvodné rozhodnutie v tomto smere meniť a ich styk upravovať, ak by však matke bolo

v styku s maloletým zo strany otca bránené, má samozrejme možnosť domáhať sa jeho úpravy na súde.
Pokiaľ ide o určenie vyživovacej povinnosti v nevyhnutnej miere, ktorú súd stanovil matke na sumu 60
eur (výrok II), nakoľko odvolateľka neuviedla vo svojom odvolaní žiadnu konkrétnu výhradu smerujúcu
voči tejto časti rozhodnutia, nemal odvolací súd relevantnú odvolaciu argumentáciu, s ktorou by bolo
potrebné sa osobitne v tejto súvislosti vysporiadať, preto iba uzatvára, že po preskúmaní rozhodnutia aj

v tejto časti považoval rozhodnutie súdu prvej inštancie za správne, to isté potom platí aj pre rozhodnutie
vo výroku III.

25. Záverom odvolací súd uvádza, že ďalšie odvolacie argumenty matky už súd považoval pre
rozhodnutie za nepodstatné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej

judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré
majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia
bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov veci uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie
rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku či pripomienku účastníka konania, ktorý
ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty sporových

strán (porovnaj napríklad rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS
200/09 a podobne).

26. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie s použitím
ustanovenia § 387 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku z dôvodu vecnej správnosti potvrdil v celom

rozsahu. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania súd nerozhodoval, keďže toto patrí až
konečnému rozhodnutiu (§ 262 ods. 1 CSP,§ 396 ods. 1 CSP).

27. Senát krajského súdu uznesenie prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, prípadne má možnosť obrátiť sa na
Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané
advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod
nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred
odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).