Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, March 30, 2026

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 14CoP/58/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6626200418
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 03. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Korbašová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2026:6626200418.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miroslavy
Korbašovej, členov senátu JUDr. Martiny Nemravovej a JUDr. Róberta Bebčáka, vo veci starostlivosti
súdu o maloleté dieťa: A. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom ako stará matka, zastúpené kolíznym
opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Veľký Krtíš, dieťa rodičov: matka C. B., nar. XX. XX.
XXXX, trvale bytom D. B., toho času v E. F. E. G. a otec A. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom D. G. H.,

toho času D. G. H. XXX, za účasti Okresnej prokuratúry Veľký Krtíš, v konaní o návrhu starej matky: I.
B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom D. B., toho času A. J. – H. XXX, na zverenie maloletej do náhradnej
osobnej starostlivosti a na nariadenie neodkladného opatrenia, v štádiu rozhodovania o neodkladnom
opatrení, o odvolaní otca proti uzneseniu Okresného súdu Lučenec č.k. 27P/26/2026-14 zo dňa 10. 02.
2026, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Lučenec č.k. 27P/26/2026-14 zo dňa 10. 02. 2026 p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1.Súdprvejinštancie(ďalejajlen„okresnýsúd“)napadnutýmuznesenímvýrokomI.nariadilneodkladné
opatrenie, ktorým maloletú zveril do starostlivosti starej matky; výrokom II. rozhodol, že neodkladné
opatrenie bude trvať do právoplatného skončenia veci samej vedenej pod sp.zn. 27P/26/2026.

2. Okresný súd citujúc článok 5 písm. b) zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších predpisov

(ďalej len „zákon o rodine“), § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku v
znení neskorších predpisov (ďalej len „CMP“), § 325 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového
poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), § 329 ods. 1 veta prvá CSP, § 360 ods. 1
CSP konštatoval, že pri svojom rozhodovaní vychádzal najmä z obsahu návrhu a zo správy kolízneho
opatrovníka z prešetrenia pomerov v domácnosti starej matky. Mal osvedčené, že maloletá bola zverená
posledným rozhodnutím súdu do osobnej starostlivosti matky, ktorá sa v súčasnosti nachádza vo

výkone trestu odňatia slobody, a preto nemôže zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletú. Zároveň
mal preukázané, že stará matka sa o maloletú stará dlhodobo, zabezpečuje jej potreby, rešpektuje
pokyny pediatra a maloletá je na ňu citovo naviazaná, oslovuje ju „mama“, vyrastá v jej domácnosti. Za
tejto situácie považoval za potrebné bezodkladne upraviť pomery maloletej jej dočasným zverením do
starostlivosti starej matky, pričom otázku schopnosti otca zabezpečovať osobnú starostlivosť ponechal
na posúdenie v konaní vo veci samej. Záverom uviedol, že ide o rozhodnutie dočasného charakteru,

ktoré neprejudikuje konečné rozhodnutie vo veci samej.
3. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal odvolanie otec a navrhol, aby odvolací súd napadnuté
uznesenie okresného súdu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
Namietal, že napadnuté rozhodnutie je nejasné, nezrozumiteľné a nedostatočne odôvodnené, pričom
súd podľa jeho názoru nedostatočne zistil skutkový a právny stav veci. Uviedol, že si riadne plní
rodičovské povinnosti, má k maloletému dieťaťu silný citový vzťah a chce sa podieľať na jeho výchove.

Zdôraznil, že maloleté dieťa má právo na pravidelný kontakt s oboma rodičmi a že má vytvorené
podmienky na zabezpečenie starostlivosti o maloletú, pričom mu vie pomôcť jeho rodina. Poukázal aj nato, že matka sa nachádza vo výkone trestu odňatia slobody a stará matka podľa jeho tvrdenia vychováva
ešte deväť maloletých detí. Ďalej uviedol, že pracuje a má zabezpečený príjem, pričom má záujem, aby
bola maloletá zverená do jeho osobnej starostlivosti.

4. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 2 ods. 1 CMP v spojení s § 34 CSP), po zistení, že odvolanie
podalsubjektívnelegitimovanýúčastníkkonania(§2ods.1a§7CMPvspojenís§359CSP)vzákonom
stanovenej lehote (§ 2 ods. 1 CMP v spojení s § 362 ods. 1 CSP), preskúmal vec v rozsahu danom v §
65 CMP až 67 CMP a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 2 ods. 1 CMP v spojení s § 385 ods.

1 CSP a contrario, za súčasnej aplikácie § 219 ods. 3 CSP a § 378 CSP) uznesenie okresného súdu
ako vecne správne potvrdil podľa § 387 ods. 1, 2 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP.
5. Predovšetkým sa žiada konštatovať, že odvolací súd nemal dôvod nesúhlasiť s podstatou
argumentácie súdu prvej inštancie, na základe ktorej rozhodol o nariadení neodkladného opatrenia
spočívajúceho v dočasnom zverení maloletej do starostlivosti starej matky. Odvolací súd po oboznámení
sa s obsahom spisu dospel k záveru, že súd prvej inštancie sa dostatočne zaoberal všetkými

predpokladmi, ktoré musia byť splnené na nariadenie neodkladného opatrenia a v preskúmavanom
uznesení dostatočne vysvetlil dôvody, pre ktoré považoval za potrebné bezodkladne upraviť pomery
maloletej týmto spôsobom. Odôvodnenie napadnutého uznesenia okresného súdu nevykazuje žiadne
logické, skutkové ani právne medzery, bolo preto i objektívne presvedčivým a odvolaciemu súdu
poskytovalo možnosť sa len obmedziť na konštatovanie správnosti dôvodov súdu prvej inštancie (§ 387

ods. 2 CSP). Pre nutnosť vysporiadania sa aspoň stručne aj s odvolacími námietkami otca a pre celkovú
úplnosť sa však žiada doplniť nasledovné:
6. V zmysle § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
7. V zmysle § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne

upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
8. V zmysle § 329 ods. 1 veta prvá CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
9. V zmysle § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

10. Podľa čl. 5 zákona o rodine, záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní
vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa
zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita
prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a
citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným

postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa
zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky
na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné
vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových
väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov

na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.
11. Podľa čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom
pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonávaných súkromnými zariadeniami sociálnej
starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. Podľa čl. 18 Dohovoru o právach dieťaťa
štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, vynaložia všetko úsilie na to, aby sa uznala zásada, že obaja

rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Rodičia alebo v zodpovedajúcich
prípadoch zákonní zástupcovia, majú prvotnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Základným
zmyslom ich starostlivosti musí pritom byť záujem dieťaťa.
12. Cieľom neodkladných opatrení je provizórna (dočasná) úprava pomerov účastníkov konania
s cieľom umožniť ničím nerušené rozhodovanie vo veci samej. Dočasné rozhodnutie nie je

rozhodnutím vo veci samej a môže slúžiť aj ako záruka efektívnosti budúceho núteného
výkonu súdneho rozhodnutia. Účelom tohto inštitútu je rýchla a dočasná úprava právnych pomerov
účastníkov. To však neznamená, že ho súd môže vydať len na základe tvrdení navrhovateľa, bez
osvedčenia aspoň základných skutočností, ktoré by umožnili prijať záver o pravdepodobnosti nároku,
ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana. Pred nariadením neodkladného opatrenia nemusí

byť nárok dokázaný, musí byť aspoň osvedčený. Osvedčenie (na rozdiel od dokázania) znamená,
že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda
nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri
dokazovaní;postačuje,že osvedčená skutočnosťsamuvzhľadomnavšetkyokolnostijavíakonanajvýšpravdepodobná. Pri nariadení neodkladného opatrenia teda súd poskytne oprávnenému účastníkovi
dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia aj za cenu, že skutočný
stav veci nie je ešte náležite zistený, a teda, že subjektívne právo ani jemu zodpovedajúca povinnosť

nie sú celkom nepochybné. Dočasnou úpravou urobenou vo forme neodkladného opatrenia sa preto
neprejudikujú práva a povinnosti účastníkov ani posúdenie právneho vzťahu medzi nimi. Znamená to,
že obsahom dočasnej úpravy v neskoršom konaní nie je súd viazaný a môže rozhodnúť inak.
13. Účelom neodkladných opatrení vo veciach maloletých detí je poskytnutie preventívnej ochrany ich
právam a záujmom ešte pred ich porušením či ohrozením. Všeobecné zásady charakterizujúce inštitút

neodkladného opatrenia sa vzťahujú aj na konanie vo veciach maloletých, v ktorom sú súdy povinné
prioritne chrániť záujmy maloletých detí a prioritne poskytnúť zvýšenú ochranu ich právam. V konaní
starostlivosti súdu o maloleté deti pri nariadení neodkladného opatrenia je súd v záujme maloletého
dieťaťa povinný starostlivo uvážiť, či sú pre také opatrenie splnené všetky zákonné podmienky. Pre
súd je prioritou záujem maloletého dieťaťa a vytvorenie stavu spravodlivej rovnováhy medzi záujmom
dieťaťa a jeho rodičmi, pričom zvláštny význam sa kladie na záujem dieťaťa, ktorý má mať prednosť pred

záujmom rodiča a neumožňuje rodičovi vynútiť si také opatrenia, ktoré by ohrozovali zdravie a rozvoj
dieťaťa. Neodkladné opatrenie však zásadne nemôže prejudikovať práva a záujmy účastníkov a súd
môže pristúpiť k nariadeniu neodkladného opatrenia v závislosti od konkrétnych okolností, pričom musí
starostlivo uvážiť, či sú pre také opatrenie splnené všetky zákonné podmienky. Neodkladné opatrenie
môže byť teda nariadené vtedy, ak má súd za osvedčené, že riešenie situácie maloletého dieťaťa

neznesie odklad. Takýmto rozhodnutím je možné urýchlene a pružne riešiť situácie, keď je potrebný
okamžitý zásah súdu. U maloletých pôjde v zásade o zásah do stavu, ktorým je bezprostredne ohrozená
ich výživa, výchova, prípadne iné dôležité záujmy.
14. V prejednávanej veci sa odvolací súd zhoduje so záverom súdu prvej inštancie, že v čase
jeho rozhodovania bola dostatočne osvedčená potreba nevyhnutného a okamžitého zásahu súdu do

pomerov maloletej jej dočasným zverením do starostlivosti starej matky. Má za to, že v situácii, keď bola
maloletá zverená do osobnej starostlivosti matky posledným rozhodnutím súdu – rozsudok Okresného
súdu Lučenec č.k. 27P/73/2025-30 zo dňa 21.08.2025, ktorá sa v súčasnosti nachádza vo výkone
trestu odňatia slobody a nemôže zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletú, a keď z obsahu
návrhu a zo správy kolízneho opatrovníka vyplýva, že stará matka zabezpečuje starostlivosť o maloletú

dlhodobo, maloletá je na ňu citovo naviazaná a má u nej vytvorené stabilné prostredie, bolo nariadenie
neodkladného opatrenia spočívajúce v jej dočasnom zverení do starostlivosti starej matky potrebné a
v súlade s najlepším záujmom maloletej.
15. Odvolací súd nepovažoval za dôvodné odvolacie námietky otca, podľa ktorých súd prvej inštancie
nedostatočne zistil skutkový stav veci. Otec vo svojom odvolaní uvádza najmä všeobecný nesúhlas s

napadnutým uznesením, deklaruje svoj záujem o maloletú, existenciu citového vzťahu a svoje tvrdené
osobné a rodinné zázemie pre výkon starostlivosti o maloleté dieťa. Tieto tvrdenia však samy osebe
nevyvracajú správnosť záveru súdu prvej inštancie o potrebe okamžitej, dočasnej úpravy pomerov
maloletej. Pre rozhodnutie o neodkladnom opatrení totiž nebolo rozhodujúce konečné posúdenie otázky,
či otec spĺňa všetky predpoklady na zverenie maloletej do jeho osobnej starostlivosti, ale to, či v čase

rozhodovania existoval stav vyžadujúci bezodkladný zásah súdu a či osoba, ktorej má byť maloletá
dočasne zverená, vie starostlivosť o ňu reálne a bezprostredne zabezpečovať. V tomto smere bolo
dostatočne osvedčené, že maloletá sa už nachádza v starostlivosti navrhovateľky, je v tomto prostredí
adaptovaná a citovo ukotvená, pričom okamžitá zmena tohto stavu bez riadneho dokazovania by nebola
v jej najlepšom záujme. Odvolací súd zároveň prihliadol aj na to, že podľa poslednej úpravy styku bol

kontakt otca s maloletou realizovaný len v obmedzenom rozsahu bez prespávania (každý párny víkend v
roku, v sobotu od 10:00 hod. do 20:00 hod. a v nedeľu od 10:00 hod. do 18:00 hod.), čo je okolnosť, ktorú
bude potrebné zohľadniť pri komplexnom posúdení jeho schopnosti zabezpečovať osobnú starostlivosť
o maloletú v konaní vo veci samej.
16. Pokiaľ otec poukazoval na svoje rodičovské práva a povinnosti a na svoje tvrdené možnosti

zabezpečovať starostlivosť o maloletú, odvolací súd uvádza, že týmito okolnosťami sa bude potrebné
riadne zaoberať v konaní vo veci samej, prípadne aj v konaní vedenom o návrhu otca na zverenie
maloletej do jeho osobnej starostlivosti. Až v tomto konaní bude možné vykonať dokazovanie v
potrebnom rozsahu a posúdiť všetky relevantné okolnosti, vrátane osobných, bytových, rodinných a
pracovných pomerov otca, ako aj jeho reálnych možností zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletú.

17. Z judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov vyplýva, že súd nemusí dať odpoveď na
všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,
prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do
všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí daťodpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však
nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj
napríklad rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu

irelevantnú argumentáciu zachádzajúcu podrobne do detailov, nespôsobilú ovplyvniť rozhodnutie vo
vyvolanom odvolacom konaní odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.
18. Na základe uvedeného nebol ani jeden z odvolacích dôvodov otca zhodnotený ako relevantný, a
preto vo vyvolanom odvolacom konaní neboli splnené podmienky pre zmenu napadnutého uznesenia
okresného súdu, ani pre jeho zrušenie a vrátenie veci na ďalšie konanie. Krajský súd preto uznesenie

okresného súdu potvrdil ako vecne správne rozhodnutie podľa § 387 ods. 1, 2 CSP v spojení s § 2
ods. 1 CMP.
19. Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.
Podľa § 430 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty

na podanie dovolania.
Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 431 CSP, dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade
uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto

vada.Podľa § 421 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 432 CSP, dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva
v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho

posúdenia.

Podľa § 433 CSP, dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred
súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa§434CSP,dovolaciedôvodymožnomeniťadopĺňaťlendouplynutialehotynapodaniedovolania.

Podľa § 435 CSP, v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného
dovolania.