Rozsudok – Spoluvlastníctvo ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, March 24, 2026

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 4C/6/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5626200369
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 03. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr., LL.M. Zuzana Bajlová

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2026:5626200369.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš sudkyňou JUDr. Zuzanou Bajlovou, LL.M. v právnej veci žalobcu: A. B.

C., nar. XX. XX. XXXX, bytom D. E., B. XXX/XX, právne zastúpený: Mgr. Ľubica Dendisová, advokátka
Advokátskej kancelárie so sídlom Martin, Holubyho 51/9, IČO: 50 593 021, proti žalovanej: Slovenská
republika, v zastúpení Slovenským pozemkovým fondom, so sídlom Búdková 36, Bratislava, o zrušenie
a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, t a k t o

r o z h o d o l :

I. Podielové spoluvlastníctvo strán sporu k nehnuteľnosti zapísanej Okresným úradom Liptovský
Mikuláš, katastrálny odbor pre obec a katastrálne územie B., na liste vlastníctva č. XXXX, a to pozemok
KN-E parcela č. 161/303, druh - orná pôda o výmere 614 m2 sa zrušuje.

II. Súd nehnuteľnosť zapísanú Okresným úradom Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor pre obec a
katastrálne územie B., na liste vlastníctva č. XXXX, pozemok KN-E parcela č. 161/303, druh - orná pôda
o výmere 614 m2 prikazuje do výlučného vlastníctva žalobcu.
III. Žalobca je povinný zaplatiť žalovanej Slovenská republika, zastúpená Slovenským pozemkovým
fondom, Búdková 36, Bratislava 11, IČO: 17 335 345 sumu 13.719,06 eur, ako náhradu za
spoluvlastnícky podiel, na účet SPF vedený v F. B. - IBAN: G. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, variabilný
symbol: 462026 v lehote do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

IV. Žalovanej sa voči žalobcovi náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žaloboupodanounasúdprvejinštanciedňa21.01.2026sažalobcadomáhalzrušeniaavyporiadania
podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti uvedenej vo výrokovej časti tohto rozsudku prikázaním
veci za náhradu. Žalobu odôvodnil tým, že strany sporu sú podieloví spoluvlastníci nehnuteľnosti
zapísanej na LV č. XXXX, k. ú. B., podiel žalobcu predstavuje 49/192 – ín k celku. Nehnuteľnosť nie
je možné rozdeliť, nakoľko vytvára jeden funkčný celok a jej rozdelením by došlo k zmareniu účelu
využitianehnuteľnostiakvyporiadanémupodielužalovanejniejemožnýprístupnapozemok.Primeraná
náhrada bola určená Znaleckým posudkom č. 132/2025 znalkyne A. H. B. a suma výplatku v prospech

žalovanej predstavuje 7.800 eur.

2. Žalovaná vo vyjadrení k podanej žalobe (č. l. 32 spisu) uviedla, že vo veciach pozemkov, ktorých
vlastník nie je známy a za štát koná zo zákona pred súdom SPF podľa § 34 ods. 18 zákona
SNR č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových
úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov, v spojení
so zákonom č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu

majetku v znení neskorších predpisov a zákonom NR SR č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach
na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov. Nakoľko nikoho nemožno
spravodlivo nútiť, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu, SPF súhlasí so zrušením podielového
spoluvlastníctva k vyššie špecifikovanému pozemku. Pokiaľ ide o navrhnutý spôsob vyporiadaniapodielového spoluvlastníctva prikázaním veci za primeranú náhradu do vlastníctva žalobcu, SPF s
odkazom na ust. § 142 Občianskeho zákonníka a ust. § 23 ods. 1 zák. č. 180/1995 Z. z. o niektorých
opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov, nepovažuje

rozdelenie pozemku za dobre možné a účelné, a súhlasí s navrhnutým spôsobom vyporiadania
podielového spoluvlastníctva prikázaním pozemku do vlastníctva žalobcu za primeranú náhradu. Pre
účely zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva primeranou náhradou je príslušný podiel
zodpovedajúci všeobecnej cene veci. Malo by ísť o náhradu, ktorá predstavuje objektívnu cenu, za ktorú
by bolo možné vec predať. Pre lepšie posúdenie trhovej ceny nehnuteľností v danom k. ú., žiadajú

v zmysle ustanovenia § 187 CSP vykonať nasledovné dokazovanie prostredníctvom listín - Kúpna
zmluva č. V-3626/2025, vklad povolený dňa 24. 10. 2025, ktorou žalobca nadobudol spoluvlastnícky
podiel na sporom dotknutom pozemku. Po oboznámení sa s vyššie uvedeným doplnia ich stanovisko k
výške primeranej náhrady. Zároveň nesúhlasia s prípadným priznaním náhrady trov konania žalobcovi.

3. Žalobca v podanej replike (č. l. 40 spisu) uviedol, že predmetná listina - Kúpna zmluva V-3626/2025

nie je verejná listina a zadovažovanie listín, či iných dôkazov prostredníctvom súdu, mimo verejných
registrov, považujú za porušenie zásady rovnosti procesných strán v zmysle čl. 6 ods. 1 CSP
anesúhlasiasozadovažovanímdôkazu,ktorýmalslúžiťkprospechuprocesnejstraneatakýtoprocesný
postup namietajú.

4. Pretože žalovaná nevyužila svoje procesné oprávnenie na podanie dupliky, vo veci bolo nariadené
pojednávanie.

5. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní trval na podanej žalobe. Uviedol, že sa jedná o pozemok,
ktorý susedí s pozemkami, na ktorom sú stavby vo výlučnom vlastníctve žalobcu. Pozemok tvorí jeden

funkčný celok s drevenicou. Jedná sa o úzky, dlhý pozemok, preto jeho rozdelenie nie je možné a takisto
by nebolo účelné a hospodárne jeho využitie vzhľadom na jeho tvar. Čo sa týka sumy výplatku, tak
táto bola ustálená na pojednávaní na 30 eur za m2. Žalobca vynaložil náklady spojené s týmto súdnym
konaním, zaplatil súdny poplatok, dal vypracovať znalecký posudok, ale keďže má primárne záujem
o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, tak na náhrade trov konania netrvá.

6. Zástupca žalovanej na pojednávaní navrhol ustáliť cenu výplatku za odstupujúci podiel na 30 eur za
m2.

7. V rámci dokazovania sa súd oboznámil s obsahom listín založených v spise, a to s výpisom z LV č.

XXXX, k.ú.B. (č.l 4spisu),soZnaleckýmposudkomč.132/2025znalkyneA.H.B.(č.l.5anasl.spisu),
s obsahom pripojeného spisu Okresného úradu Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor V-3626/2025.

8. Zhodnotiac vykonané dôkazy jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti s prihliadnutím na všetko, čo v konaní
vyšlo najavo, súd zistil tento skutkový a právny stav:

9. Z výpisu z LV č. XXXX, k. ú. B., mal súd preukázané, že strany sporu sú podieloví spoluvlastníci
nehnuteľnosti, a to pozemku parcely registra „E“ evidovanej na katastrálnej mape parcelné číslo
161/303 – orná pôda o výmere 614 m2, a to žalobca v spoluvlastníckom podiele 49/192 – ín
a žalovaná v spoluvlastníckom podiele 143/192 – ín. Znaleckým posudkom č. 132/2025 znalkyňa A.

H. B. metódou polohovej diferenciácie, z dôvodu nedostatočných podkladov pre porovnávaciu metódu,
cenu spoluvlastníckeho podielu žalovanej ocenila na sumu 7.800 eur. Z obsahu pripojeného spisu
Okresného úradu Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor V-3626/2025 mal súd preukázané, že žalobca
spoluvlastnícky podiel na predmetnej nehnuteľnosti nadobudol Kúpnou zmluvou zo dňa 02. 10. 2025,
ktorej vklad bol povolený pod V-3626/2025, a to spoluvlastnícky podiel 49/192 – ín k celku (156,70 m2)

za kúpnu cenu spolu 9.360 eur.

10. Podľa § 141 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení
spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní, ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda
musí byť písomná.

11. Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná
vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné
využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednémualebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné
správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov
nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

12. V zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení sa podieloví spoluvlastníci môžu dohodnúť o
zrušení spoluvlastníctva a jeho vyporiadaní, pokiaľ medzi nimi nedôjde k dohode, môže ktorýkoľvek
z nich podať návrh na zrušenie a vyporiadanie súdnou cestou. Právo každého spoluvlastníka obrátiť sa
kedykoľvek na súd so žalobou na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva totiž vyplýva

zo zásady, že nikto nesmie byť spravodlivo nútený, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu. Pokiaľ ide
o spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva, súd nie je viazaný žalobou, na základe ktorej došlo
k začatiu súdneho konania. Občiansky zákonník upravuje jednotlivé spôsoby vyporiadania podielového
spoluvlastníctva a súčasne ustanovuje aj ich poradie, ktoré je pre súd záväzné. Pri svojom rozhodovaní
preto súd nie je viazaný konkrétnym návrhom podielového spoluvlastníka, ale môže rozhodnúť aj inak,
zákon však určuje záväzné poradie spôsobu vyporiadania spoluvlastníctva, ktoré súd musí rešpektovať.

13. V súdenej veci súd dospel k záveru, že boli naplnené všetky zákonom stanovené podmienky
na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k predmetnej nehnuteľnosti. V konaní bola
preukázaná aktívna vecná legitimácia žalobcu a pasívna vecná legitimácia žalovanej.

14. V prvom rade súd skúmal, či je možné vec reálne rozdeliť podľa výšky spoluvlastníckych podielov.
Reálnym rozdelením sa rozumie vznik samostatných vecí v právnom zmysle, pri
ktorom reálnom rozdelení nehnuteľností je potrebné skúmať, či tieto môžu slúžiť vlastníkovi takým
spôsobom, aký zodpovedá ich povahe, pričom pri pozemkoch závisí toto posúdenie od ich polohy,
celkovej plochy ako aj od ich tvaru. O reálom rozdelení spoločnej veci nemožno uvažovať vtedy, ak by

rozdelenie veci malo za následok, že rozdelená vec už nemôže slúžiť účelu, na ktorý je určená. Reálne
rozdelenie podľa výšky podielov prichádza do úvahy v prípade faktickej a funkčnej deliteľnosti predmetu
spoluvlastníctva. Rozdelením nemusia vždy vzniknúť rovnako hodnotné samostatné podiely predtým
spoločnej nehnuteľnosti (pozemky nemusia mať rovnakú výmeru, rovnakú kultúru, bonitu a pod.).

15. Vzhľadom na výmeru sporného pozemku (614 m2), jeho tvar a veľkosť spoluvlastníckych podielov
strán sporu, zohľadniac skutočnosť, že pozemok tvorí súčasť jedného funkčného celku, súd dospel
k záveru, že reálne rozdelenie veci nie je dobre možné a účelné. Uvedený záver súdu napokon
nespochybnila žiadna zo strán sporu.
16. Pokiaľ spoločnú vec nie je možné reálne rozdeliť medzi spoluvlastníkov, prichádza do úvahy

druhý spôsob vyporiadania, a to prikázanie veci za primeranú náhradu jednému alebo viacerým
spoluvlastníkom s prihliadnutím na to, aby vec mohla byť účelne využitá, ako aj vzhľadom na výšku
podielu spoluvlastníkov. Veľkosť spoluvlastníckeho podielu je významným, no nie vždy rozhodujúcim
kritériom. Pod účelným využitím veci je treba rozumieť predovšetkým využitie veci na účel, na ktorý je
vec určená.

17. Po vylúčení možnosti reálnej deľby súd preto vyporiadal podielové spoluvlastníctvo strán sporu
v súlade s návrhom žalobcu prikázaním celej nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva žalobcu za
primeranú finančnú náhradu. Súd dospel k záveru, že v súdenej veci vzhľadom k okolnostiam konkrétnej
veci, nie je rozhodujúce kritérium výšky spoluvlastníckeho podielu žalobcu, ale účelné využitie veci, ktorá
slúži žalobcovi a s ostatnými pozemkami vo vlastníctve žalobcu tvorí kompaktný celok.

18. Pokiaľ sa týka primeranej náhrady, ide o hodnotový ekvivalent vyjadrený v peniazoch umožňujúci
podľamiestnychpodmienokobstaraniepodobnejveci,akábolapredstavovanápodielomspoluvlastníka,
ktorý bol prisúdený ostatným spoluvlastníkom. Musí ísť o náhradu, ktorá predstavuje objektívnu cenu,
za ktorú by vec bolo možné predať. „Primeraná náhradu“ pri vyporiadaní a zrušení podielového

spoluvlastníctva je príslušný podiel všeobecnej ceny veci (stanovisko občianskoprávneho kolégia NS
SR. sp. zn. Cpj/30/97 z 20. 10. 1997). Sumu výplatku si strany sporu ustálili na pojednávaní na sumu
30 eur/1 m2. Náhrada za spoluvlastnícky podiel žalovanej potom predstavuje 13.719,06 eur, ktorú sumu
súd zaviazal žalobcu zaplatiť žalovanej v lehote do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

19. O trovách konania rozhodol súd tak, že za účelom ustálenia miery procesnej zodpovednosti za
výsledok sporu, rozdelil jeho „predmet“ na tri časti v pomere 40 % : 30 % : 30 %. Prvú
časť, ktorú považoval súd z hľadiska výsledku sporu za najdôležitejšiu, predstavoval samotný návrh
na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. V tomto smere treba prisúdiť plný (čiastkový)úspech tak žalobcovi, ako aj žalovanej, t. j. každému po 40 % z celkového predmetu sporu. V ďalšej časti
predmetu sporu, týkajúceho sa spôsobu vyporiadania podielového spoluvlastníctva, mali rovnako strany
sporu plný (čiastkový) úspech, keď spoluvlastnícky podiel žalobcu súd prikázal do výlučného vlastníctva

žalobcu za súhlasu žalovanej. Po sčítaní potom úspech žalobcu predstavuje 70 % a úspech žalovanej
70 %. Pokiaľ sa týka stanovenia primeranej náhrady za vyporiadanie podielového spoluvlastníctva,
ktorá predstavovala posledných 30 % z celkového predmetu sporu, možno konštatovať čiastočný
úspech žalovanej. Úspešnosť strán sporu vo vzťahu ku stanoveniu primeranej náhrady za vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva sa bude odvíjať od toho, do akej miery sa tá ktorá strana svojím návrhom

priblížila k výške primeranej náhrady uvedenej v rozhodnutí súdu. Pretože si žalovaná ako úspešnejšia
strana sporu voči žalobcovi náhradu trov konania neuplatnila, súd jej náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní od jeho doručenia odvolanie na Okresnom
súde Liptovský Mikuláš. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
O odvolaní rozhodne Krajský súd v Žiline.

Podľa § 363 CSP, sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do

uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
v znení neskorších predpisov.