Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, March 11, 2026

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Cpr/3/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6125290465
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 03. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Soňa Sura PhD.
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2026:6125290465.5

Uznesenie

2 16Cpr/3/2025

Okresný súd Banská Bystrica v právnej veci žalobcu A. B. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom D. XXXXX,
XXX XX C., zastúpeného advokátom D. E. D., so sídlom J. Kozáčeka 13, 960 01 Zvolen, IČO: 42 307
597, proti žalovanému Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky so sídlom Tajovského 28B, 974 01

Banská Bystrica, IČO: 17 058 520, zastúpenému advokátom JUDr. Martin Dianiška, LL.M., so sídlom
Stoličková 4, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 45 016 071, o určenie neplatnosti skončenia pracovného
pomeru, takto

r o z h o d o l :

3 16Cpr/3/2025

I. Súd konanie z a s t a v u j e.

II. Žalobca j e p o v i n n ý nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100 %, a to v lehote 3 dní
od právoplatnosti rozhodnutia súdu o výške trov konania žalovaného.

o d ô v o d n e n i e :

2 16Cpr/3/2025

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 28. 04. 2025 domáha určenia neplatnosti skončenia
pracovného pomeru.

2. Právny zástupca žalobcu podaním zo dňa 30. 01. 2026 vzal žalobu v celom rozsahu späť a navrhol
konanie zastaviť bez uvedenia dôvodu späťvzatia. Zároveň požiadal, aby žalobca nebol zaviazaný na
úhradu trov protistrane z dôvodov hodných osobitného zreteľa, ktoré odôvodnil závažnou sociálnou

a majetkovou situáciou žalobcu. Rovnako poukázal na to, že rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov
konania nezasiahne do majetkovej sféry žalovaného. Právny zástupca žalovaného sa k späťvzatiu
nevyjadril.

3. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), žalobca môže vziať
žalobu späť.

4. Podľa § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

5. Súd konanie zastavil z dôvodu späťvzatia žaloby podľa § 145 ods. 1 CSP v celom rozsahu.

6. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.7. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania súd prizná náhradu trov
konania protistrane. Ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli súd prizná
náhradu týchto trov protistrane.

8. Žalobca v podanom späťvzatí žaloby žiadal súd, aby o trovách konania rozhodol v zmysle ustanovenia
§ 257 CSP tak, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania z dôvodov hodných osobitného
zreteľa. Právny zástupca žalobcu poukázal na nepriaznivú finančnú situáciu žalobcu, do ktorej sa
žalobca dostal spolu so svojou rodinou po skončení pracovného pomeru u žalovaného, kedy sa mu

nepodarilo nájsť si zamestnanie.

9. V danom prípade je súd toho názoru, že dôvody prezentované žalobcom ako dôvody hodné
osobitného zreteľa v zmysle § 257 CSP nie je možné subsumovať pod uvedené zákonné ustanovenie.
Dôvodmihodnýmiosobitnéhozreteľavzmysleuvedenéhoustanoveniamožnopovažovaťnajmädôvody
majetkové, sociálne, osobné, zárobkové, či iné pomery všetkých strán sporu. Teda nielen tej strany,

ktorú by zaťažovala povinnosť nahradiť trovy konania, ale aj tej strany, ktorej majetková sféra by bola
výnimočnýmnepriznanímnáhradytrovkonaniadotknutá.Použitieustanovenia§257CSPjevpraxiteda
výnimočné a musí zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu, ktoré súd v tomto konaní
nevzhliadol.Žalobcavšakokremnávrhuaplikáciedotknutéhozákonnéhoustanoveniadôvodnosťsvojho
návrhu žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal, keď údaje o tom aký má zostatok na bankovom

účte v januári 2026 a prehľad transakcií na účte z mesiaca december 2025, nezodpovedajú jeho
nemajetnosti resp. dôvodom hodným osobitného zreteľa, pre ktoré by ho súd na náhradu trov konania
zaviazať nemal. Vzhľadom na výnimočný charakter ustanovenia § 257 CSP je nevyhnutné pristupovať
k jeho výkladu a aplikácii s náležitou opatrnosťou a preferovať reštriktívnu interpretáciu. Aplikácia §
257 CSP je možná len vo výnimočných prípadoch a je namieste skôr reštriktívny výklad, keďže ide o

odchýlku zo zásady úspechu (§ 255 CSP), ako aj zo zásady zodpovednosti za zavinenie (§ 256 ods.
1 CSP) (porovnaj NS SR, 3Obo/6/2022). Ustanovenie § 257 CSP nie je možné považovať za predpis,
ktorý by zakladal jeho voľnú možnosť aplikácie v zmysle svojvôle, ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je
súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, ku
ktorým je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Ustanovenie

§ 257 CSP preto nie je možné vykladať tak, že je naň možné prihliadnuť kedykoľvek bez zreteľa na
základné zásady rozhodovania o trovách konania (bližšie Ivančo, M., Ivanko, D. a kol. Civilný sporový
poriadok, Komentár, 1. vydanie. Praha: C. H. Beck, 2026, s. 664). Samotná skutočnosť, že jedna zo
strán – žalobca je osoba s nízkym príjmom, nie je sama osebe dôvodom pre nepriznanie náhrady trov
(bližiše napr. NS ČR, 21 Cdo 3536/2016).

10. Na základe vyššie uvedených skutočností súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa §
256 ods. 1 CSP, teda podľa zásady zodpovednosti za zavinenie. Pri rozhodovaní o trovách zastaveného
konania je podľa § 256 ods. 1 CSP potrebné skúmať procesnú zodpovednosť strán sporu na zastavení
konania. Náhrada trov konania patrí protistrane tej strany, ktorá zastavenie konania zavinila. Zavinenie
sa pre potreby rozhodovania o trovách konania posudzuje z procesného hľadiska a nie z hľadiska

hmotného práva. Žalobca zobral žalobu späť bez udania dôvodu. V tejto súvislosti súd poukazuje
na rozhodovaciu prax všeobecných súdov, ako aj judikatúru vyšších súdnych autorít, v zmysle ktorej
v zásade platí, že ak žalobca vezme žalobu späť z iného dôvodu, než pre určité správanie žalovaného,
procesne zavinil zastavenie konania (k uvedenému pozri napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR z 19.
08. 2010, sp. zn. 3Sžo 30/2010).

11. Keďže žalobca vzal žalobu späť bez uvedenia dôvodu t.j. nie pre správanie sa žalovaného po podaní
žaloby, procesne zavinil zastavenie konania, a preto podľa § 256 ods. 1 CSP súd priznal žalovanému
nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodovať vyšší
súdny úradník s poukazom na ustanovenie § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia vo veci

samej.

Poučenie:

2 16Cpr/3/2025

Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie je prípustné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho

doručenia, písomne vo vyhotovení dvojmo na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda,

z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.