Rozsudok – Vyživovacie povinnosti ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, March 19, 2026

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 19CoP/87/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8525200305
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 03. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Tobiašová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2026:8525200305.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Tobiašovej a členiek

senátu JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Elišky Har Tzvi v právnej veci navrhovateľky: W. H., D..
XX.XX.XXXX, N. A. XXX, dieťa rodičov: matka I. H., D.. XX.XX.XXXX, H. N. A. XXX, otec - osoba
povinná platiť výživné - Z. H., D.. XX.XX.XXXX, H. N. Č. XXX, zastúpený: JUDr. Gábor Száraz,
advokát, Advokátska kancelária so sídlom Garbiarska 20, 064 01 Stará Ľubovňa, za účasti prokurátora
Krajskej prokuratúry A., v konaní o návrhu matky na zmenu výkonu rodičovských práv a povinností,
o odvolaní otca - osoby povinnej platiť výživné, proti rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa sp.zn.
2P/41/2025-198 zo dňa 25.06.2025, takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok vo výrokoch II., III. a VI. s tým, že povinný otec je povinný platiť výživné k rukám
navrhovateľky.
Dlžné výživné vo výške 1.271,40 eur povinný otec je povinný zaplatiť k rukám navrhovateľky v lehote
3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

I. Predmet konania

1. Návrhom doručeným súdu dňa 06.03.2025 sa pôvodne matka domáhala zmeny rozsudku súdu prvej
inštancie zo dňa 05.10.2023 tak, že maloletá W. bude zverená do jej osobnej starostlivosti a otec bude
povinný platiť na jej výživu sumu 350 eur mesačne k rukám matky a styk otca s dcérou neupraviť.

II. Obsah napadnutého rozhodnutia

2. Okresný súd Stará Ľubovňa ako súd prvej inštancie (ďalej aj ako „súd“ alebo „súd prvej inštancie“)

napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že cit.:

„I. M e n í sa rozsudok Okresného súdu Stará Ľubovňa sp. zn. 2P/66/2023 zo dňa 05.10.2023 v I.
výroku tak, že maloletá W. H., D.. XX.XX.XXXX sa zveruje do osobnej starostlivosti matky I. H., D..
XX.XX.XXXX, ktorá ju bude zastupovať a spravovať jej majetok.

II. M e n í sa rozsudok Okresného súdu Stará Ľubovňa sp. zn. 2P/66/2023 zo dňa 05.10.2023 v II. výroku

tak, že otec Z. H., D.. XX.XX.XXXX je povinný prispievať na výživu mal. W. H. v období od 27.02.2025 do
31.05.2025sumou300,-eurmesačne,vobdobíod01.06.2025do31.08.2025sumou350,-eurmesačne
a od 01.09.2025 do budúcna sumou 420,- eur mesačne, ktoré výživné je povinný uhrádzať vždy do 15-
tého dňa toho - ktorého mesiaca vopred k rukám matky I. H..III. Dlžné výživné za obdobie od 27.02.2025 do 30.06.2025 v celkovej sume 1271,40 eur otec uhradí do
troch dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.

IV. Styk otca s maloletou dcérou s a n e u p r a v u j e.

V. V prevyšujúcej časti súd návrh z a m i e t a.

VI. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.“

3. Súd svoje rozhodnutie právne odôvodnil poukazom na § 26, § 36 ods. 1, § 24 ods. 5, § 26, § 43
ods. 1, § 62 ods. 1,2, 3, § 75 ods. 1, § 77 ods. 1, § 78 ods. 1, 2, 3 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine
(ďalej len „Zákon o rodine“), § 2 ods. 1, § 121, § 52, zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového
poriadku (ďalej len „CMP“), § 217 ods. 1 prvá veta, § 230 zákona č.160/2015 Z.z. Civilného sporového

poriadku (ďalej len „CSP“).

4. Súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že zistil zmenu pomerov od poslednej úpravy, kedy
bola maloletá zverená do osobnej starostlivosti otca. Z vyjadrenia maloletej pred kolíznym opatrovníkom
jednoznačne vyplynulo, že chce zostať s matkou, ktorej domácnosti žije od 27.02.2025. k otcovi sa

nechce vrátiť, doslova sa vyjadrila, že už v živote sa s ním nechce stretnúť. Vzhľadom na vek (o cca X
mesiace bude plnoletá) a rozumovú vyspelosť maloletej jej vyslovený názor vyhodnotil ako podstatnú
zmenu pomerov, ktorá zakladá zmenu pôvodného rozhodnutia o úprave výkonu rodičovských práv a
povinností vo vzťahu k maloletej. V priebehu konania ani otec nemal výhrady k tomu, aby maloletá bola
zverená do osobnej starostlivosti matky. Rodičia sa na rozsahu vyživovacej povinnosti nezhodli. Otec

pracuje v C.. V čase poslednej úpravy výživného súd vychádzal z čistého mesačného príjmu otca v sume
2.000 eur. Za rok 2025 otec doložil faktúry, podľa ktorých dosiahol hrubý mesačný príjem v sume 3.663
eur mesačne. Súd od hrubého príjmu odrátal nevyhnutné výdaje, ktoré súvisia s jeho podnikateľskou
činnosťou vo výške cca 1.300 eur, napr. povinné odvody do poisťovne, nevyhnutné výdaje, nie stravné,
či leasing. Súd opakovane uviedol, že je nelogické, aby otec dieťaťa pracoval v zahraničí s hrubým

mesačným príjmom 1.845 eur, ktorý deklaroval otec; aby mal dvojnásobné výdaje a tvrdil, že mu ich
pomáhajú hradiť jeho rodičia. Pri tak dlhodobej práci v zahraničí a pri takto vysokých nákladoch a nízkom
príjme ako otec dieťaťa deklaruje, by mal otec zvážiť prácu na území Slovenska. Súd s poukazom na §
75 ods. 1 ustálil čistý potenciálny mesačný príjem otca za rok 2025 v sume 2.300 eur a z tohto príjmu
vychádzal pri určení výživného pre maloletú. Podporne použil aj Metodiku Ministerstva spravodlivosti SR

tzv. tabuľkové výživné, vychádzal z odôvodnených potrieb maloletých detí, schopnosti a možnosti ich
rodičov po zohľadnení počtu vyživovacích povinností súd zaviazal otca prispievať na výživu maloletej v
období odo dňa, od ktorého je maloletá vo faktickej starostlivosti matky t.j. od 27.02.2025 do 31.05.2025,
t.j. do času. kým trvala otcovi dieťaťa vyživovacia povinnosť k dcére V.I. v sume 300 eur, čo predstavuje
cca 13 % z príjmu otca pri štyroch vyživovacích povinnostiach. Od 01.06.2025 do 31.08.2025, teda do

času, kým trvá otcovi dieťaťa vyživovacia povinnosť k synovi Z. v sume 350 eur, čo predstavuje cca
15 % z príjmu otca pri troch vyživovacích povinnostiach; a od 01.09.2025 do budúcna v sume 420 eur
mesačne, čo predstavuje cca 18 % z príjmu otca pri dvoch vyživovacích povinnostiach.
K návrhu otca, že bude platiť také výživné ako platila matka, súd poukázal, že otec dieťaťa dosahuje
podstatne vyšší príjem ako matka, a preto nemôže byť zaviazaný platením výživného v rovnakom

rozsahu ako bola matka s poukazom na § 62 ods. 2 Zákona o rodine.
Súd určil výživné odo dňa 27.02.2025, pretože v zmysle § 77 ods. 1 Zákona o rodine má za to, že sú
tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré možno priznať výživné predo dňom doručenia návrhu na
súd,návrhboldoručenýsúdudňa06.03.2025.Maloletásanachádzavofaktickejstarostlivostimatkyodo
dňa 27.02.2025, otec od tohto okamihu na jej výživu ničím neprispel, naopak, matka rešpektujúc súdne

rozhodnutie, napriek tomu, že sama poskytovala osobnú starostlivosť a výživu dcére, sumu 130 eur
mesačne otcovi aj skutočne posielala. Otec napriek tomu, že dcére žiadnu starostlivosť už neposkytoval,
výživné prijal a matke ho nevrátil.
Súd zároveň zaviazal otca zaplatiť dlžné výživné za obdobie od 27.02.2025 do 30.06.2025 v celkovej
sume 1.271,40 eur do troch dní od nadobudnutia právoplatnosti. Rodičia nežiadali úpravu styku otca

s dcérou, ktorá uviedla, že s otcom sa nechce stretávať, naviac o cca 2 mesiace bude plnoletá, preto
súd styk otca s dcérou neupravoval. Návrh matky na určenie výživného nad súdom priznaný rozsah
výživného súd výrokom V. zamietol ako nedôvodný.5. O trovách konania rozhodol súd tak, že nepriznal náhradu trov konania žiadnemu z účastníkov
konania.

III. Obsah odvolania otca a vyjadrení k odvolaniu

6. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie otec, a to proti výrokom II. a III. rozsudku.
Nesúhlasí s výškou stanoveného výživného, rozhodnutie súdu je nedostatočne odôvodnené, súd z
predložených listinných dôkazov nedostatočne zistil nielen znížený príjem otca, ale z príjmu neodpočítal

jeho ďalšiu vyživovaciu povinnosť na dcéru V.V. z prvého vzťahu, na syna Z. a na maloletú dcéru H. a
na základe takto nepresne zisteného skutkového stavu vyhlásil napadnutý rozsudok.
Súd sa vôbec nevysporiadal s tvrdením otca, že maloletej pravidelne prispieval na sporenie sumou
90 eur mesačne od októbra 2023 do februára 2025, pričom otec prestal maloletej prispievať, keď sa
odsťahovala od neho a následne si maloletá vybrala všetky tieto ním nasporené peňažné prostriedky
spolu vo výške 1.500 eur. Tiež poukázal, že maloletá W. má príjem z brigád v A. v A., kde si vie zarobiť

cca 30 eur na deň.
Otec zastáva názor, že súd nesprávne stanovil výšku nákladov matky na starostlivosť o maloletú W. vo
výške500eurmesačne,predloženietýchtovýdavkovzostranymatkyjeúčelovéscieľomvytvoriťdojem,
že matka má zvýšené výdavky na starostlivosť o maloletú. V konaní predložil dôkazy, že sa aktívne
finančne podieľal na starostlivosti o maloletú, a to financovaním vodičského kurzu v sume 750 eur;

taktiež platil maloletej životné poistenie, a to až kým neodišla od neho bývať k svojej matke. Poukázal,
že odpadnutím jednej vyživovacej povinnosti nemôže samo osebe založiť základ pre zvýšenie ďalšej
vyživovacej povinnosti.
Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie; alternatívne, aby napadnutý rozsudok zmenil a zaviazal otca

povinnosťou prispievať na výživu maloletej W. v období od 27.02.2025 do 31.05.2025 sumou 200 eur
mesačne, v období od 01.06.2025 do 31.08.2025 sumou 250 eur mesačne a od 01.09.2025 do budúcna
sumou 300 eur mesačne, ktoré je povinný uhrádzať vždy do 15. dňa toho-ktorého mesiaca vopred k
rukám matky. Dlžné výživné za obdobie od 27.02.2025 do 30.06.2025 v celkovej sume 870 eur uhradiť
do troch dní od nadobudnutia práv platnosti rozhodnutia odvolacieho súdu.

7. K odvolaniu zaslal písomné vyjadrenie prokurátor. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

8. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhol, aby odvolací súd potvrdil rozsudok súdu

prvej inštancie a odvolanie otca zamietol.

9. K odvolaniu otca zaslala vyjadrenie matka, žiadala, aby bolo rozhodnutie súdu prvej inštancie
potvrdené v celom rozsahu a odvolanie otca zamietnuté.

IV. Hodnotenie odvolacieho súdu

10. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (ďalej len „odvolací súd“) po zistení, že odvolanie bolo
podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - účastníkom konania, v ktorého neprospech
bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon

odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d/, g/ CSP), po skonštatovaní, že podané
odvolaniemázákonnénáležitosti(§127a§363CSP),preskúmalnapadnutérozhodnutiebeznariadenia
odvolacieho pojednávania, keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na
úradnej tabuli súdu a v elektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň, ako sa vyvesil
na úradnej tabuli a dospel k záveru, že že boli splnené podmienky pre potvrdenie rozsudku podľa

ustanovenia § 387 ods. 1 CSP.

11. Podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplní na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

12. Odvolací súd v zmysle § 379 a § 380 CSP viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania sa plne
stotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie, pretože jeho argumentácia bola vecne správna, objektívna,presvedčivá. Podľa ustálenej rozhodovacej praxe „Konanie pred súdom prvej inštancie a pred odvolacím
súdom tvorí jeden celok a určujúca spätosť rozsudku odvolacieho súdu s potvrdzujúcim rozsudkom
vytvára ich organickú jednotu. Ak odvolací súd v plnom rozsahu odkáže na relevantné skutkové zistenia

a stručne zhrnie právne posúdenie veci, rozhodnutie odvolacieho súdu v sebe tak zahŕňa po obsahovej
stránke aj odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie“ (uznesenie NS SR sp. zn. 5Obdo/98/2018 zo
dňa 29.01.2020). „Odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového a odvolacieho súdu nemožno posudzovať
izolovane, pretože prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden
celok“ (ÚS SR vo veciach II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08).

13. Vo vzťahu k odvolacím námietkam otca, v prvom rade zdôrazňuje, že súd nemusí dať odpoveď
na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale iba na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,
prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia, preto odôvodnenie rozhodnutia
súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom,
že z tohto aspektu je plne realizované zákonné právo účastníka na súdnu ochranu, resp. právo na

spravodlivé súdne konanie. Do práva na spravodlivý proces však nepatrí právo účastníka konania, aby
sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi a predstavami, navrhovaním a hodnotením dôkazov, ani aby
prebral a riadil sa ním predpokladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade
s jeho vôľou a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov
(porovnaj napr. IV.ÚS 252/2004, I.ÚS 50/2004, II.ÚS 3/1997, II.ÚS 251/2003).

14. Predmetom preskúmavanej veci v odvolacom konaní vzhľadom na odvolacie námietky otca
vyjadrujúceho nesúhlas so skutkovými zisteniami a právnym záverom súdu prvej inštancie sa stala
rozhodnou otázka posúdenia predpokladov pre zmenu doterajšieho súdneho rozhodnutia týkajúca sa
zmeny výšky bežného výživného a určenia dlžného výživného pre dieťa zo strany otca.

15. Po oboznámení sa s obsahom spisu odvolací súd považuje napadnutý rozsudok za vecne správny.
Súd prvej inštancie správne vyhodnotil existenciu zmeny pomerov pre zmenu pôvodného súdneho
rozhodnutia o osobnej starostlivosti o maloletú zo strany rodičov v súlade s ustanoveniami § 26, § 43
Zákona o rodine a o výške výživného rozhodol v súlade s ustanoveniami § 62, § 75 a § 78 Zákona o

rodine. Ohľadne skutkových otázok posudzovaných súdom prvej inštancie neučinil odvolací súd odlišný
skutkovýzáver.Odvolacísúdpreberásúdomprvejinštanciezistenýskutočnýstavvecianenašieldôvod,
pre ktorý by sa mal od týchto záverov odchýliť, príp. zopakovať alebo doplniť dokazovanie.

16. Rozhodovanie o výžive maloletých detí je konaním vo veciach starostlivosti súdu o maloletých v

zmysleustanovení§111až§122CMP.Okruhúčastníkovtohtokonaniatrebaposúdiťpodľaustanovenia
§ 7 ods. 2 CSP, podľa ktorého v konaní, ktoré možno začať aj bez návrhu, je účastníkom aj ten,
o koho právach a povinnostiach sa má konať. W. bola účastníčkou predmetného konania aj pred
dovŕšením 18-teho roku svojho veku. V priebehu konania maloletá W. nadobudla procesnú spôsobilosť,
kedy pred súdom môže konať samostatne v tom rozsahu, v akom má spôsobilosť vlastnými úkonmi

nadobúdať práva a brať na seba povinnosti (§ 67 CSP). Od tohto obdobia teda W. získala spôsobilosť
konať samostatne, napriek tomu, že predmetom konania ostalo obdobie zvýšenia vyživovacej povinnosti
zo strany povinného otca v čase, keď bola ešte maloletá. Na základe jej konkludentného súhlasu s
pokračovaním v konaní sa stala účastníkom konania na strane navrhovateľa (č.l. 247). Ak bol návrh na
určenie výživného podaný pred dosiahnutím plnoletosti dieťaťa, pokračuje v konaní súd starostlivosti

o maloletých aj po jeho plnoletosti s tým rozdielom, že plnoleté dieťa má už v ďalšom súdnom konaní
samostatné procesné postavenie.

17. Navrhovateľka je stále osobou oprávnenou z výživného a je odkázaná na plnenie vyživovacej
povinnosti zo strany rodičov. Pre rozhodnutie o návrhu na zmenu vyživovacej povinnosti určenej

predchádzajúcim právoplatným rozhodnutím súdu je potrebné mať na zreteli ustanovenie § 230 CSP i
ustanovenie § 78 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej
len „Zákon o rodine“). CSP v uvedenom ustanovení určuje, že len čo sa vo veci právoplatne rozhodlo,
nemôže sa prejednať znova (prekážka res iudicata - veci rozhodnutej). CMP však počíta s prípadmi,
keď nie je objektívne možné túto zásadu dodržať, konkrétne ust. § 121 CMP, ktoré umožňuje zmenu

rozsudku o výživnom, ak sa zmenili pomery. Za zmenu pomerov možno považovať okolnosti, ktoré sú
rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie rozsahu vyživovacej povinnosti (zásada „rebus sic stantibus“).18. Pri rozhodovaní o zmene výživného na účely zisťovania pomerov je potrebné porovnať okolnosti
v čase vydania predchádzajúceho rozhodnutia s okolnosťami v čase nového rozhodnutia, pričom
predpokladom takejto zmeny je výrazná a trvalá zmena pomerov. V zmysle judikatúry je potrebné

prihliadnuťnavšetkyokolnosti,ktorébymohliodôvodniťzmenuvýživného.Lenvtedymôžubyťdôvodom
na zmenu vyživovacej povinnosti, keď sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v
porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia predchádzajúceho rozsudku. Relevantné pre rozhodnutie o
podanomnávrhunazvýšenievýživnéhojenielento,čisavýrazne,trvalo,niekrátkodobo,alebonepatrne
zmenili okolnosti na strane oprávneného dieťaťa, ale aj na strane povinného rodiča, ktoré boli podkladom

pre predchádzajúce rozhodnutie o výživnom.

19. Súd prvej inštancie zhodnotil potreby dieťaťa, ktoré v priebehu odvolacieho konania dosiahlo
plnoletosť, ktoré vzhľadom na jeho vek, primárne súvisia s uspokojovaním jeho základných životných
potrieb. Matka predložila súdu špecifikáciu potrieb dieťaťa, ktoré súd prvej inštancie posúdil správne
v tom smere, že zohľadnil jej vek, výdavky na vzdelanie, voľnočasové aktivity, stravu, výdavky na

oblečenie,ktoréjepotrebnépravidelnekupovať,výdavkynacestovnéaliekyvsúvislostisjejzdravotným
stavom. Súd prvej inštancie podľa názoru odvolacieho súdu správne zistil potreby dieťaťa a pri stanovení
bežného výživného zdôraznil princíp potencionality príjmu, ktorý má prednosť pred princípom fakticity.

20. Na strane dieťaťa nejde o nadpriemerné potreby, príjem otca, ktorý by mohol dosahovať, by bol

schopný pokryť náklady, ktoré dieťa potrebuje. Pri nákladoch na dieťa je treba zahrnúť aj pomer
nákladov, ktoré súvisia s bývaním, s chodom domácnosti, s poplatkami za komunálny odpad, s daňovými
povinnosťami, na ktorých by sa dieťa malo podieľať rovnako. Náklady na bývanie uspokojuje dieťaťu
výhradne matka. Z charakteru výživného ako dávky zročnej do budúcnosti vyplýva, že nemožno všetky
výdavky preukázať, keďže budú vznikať až v budúcnosti.

21. Pri uplatnení princípu potencionality príjmov osoby povinnej platiť výživné oprávnenej osobe, súd
neprihliada len na skutočné (faktické) príjmy povinného, ktoré dosahuje v čase vyhlásenia rozsudku,
ale vychádza z jeho potenciálnych príjmov, to znamená príjmov, ktoré povinný (potenciálne) mohol mať
vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho zamerania,

prax, jazykové znalosti, dopyt na trhu práce. Tento princíp sa uplatňuje aj vtedy, keď povinný svojím
konaním berie na seba neprimerané majetkové riziká zahŕňajúce aj takú činnosť, ktorá ohrozuje
dosiahnutie príjmu, prípadne vedie až k strate jeho príjmu a tým aj k strate možnosti platiť výživné.
Na zníženie (stratu) príjmu povinného súd prihliada len v prípade jednoznačného preukázania takého
dôležitého dôvodu, ktorý vznikol objektívne bez zavinenia povinného. Obdobné negatívne dopady

na možnosť platiť výživné, aké má konanie povinného, ktorým sa sám bez vážneho dôvodu (nie v
dôsledku objektívnych príčin ním nezavinených), vzdal doterajšieho výhodnejšieho zamestnania (s
vyšším príjmom) a zamenil ho za zamestnanie menej výhodné, kde dosahuje nižší príjem (§ 75 ods.
1 veta druhá Zákona o rodine), má úmyselné protiprávne konanie povinného majúceho znaky trestnej
činnosti, za ktoré bol vzatý do väzby a následne mu bol súdom uložený nepodmienečný trest odňatia

slobody,privýkonektoréhodošlokpoklesualeboažstratejehopríjmov.(porovnajrozsudokNajvyššieho
súdu SR z 20.2.2019, sp. zn. 3Cdo/236/2018, tvorba právnej vety: najpravo.sk).

22. Princíp potencionality príjmov nevyžaduje detailné preukázanie všetkých príjmov povinného, pretože
použitím tohto princípu súd podľa charakteru správania sa povinného vymedzuje fiktívny (prezumovaný

príjem), ktorý je následne základom pre určenie výživného na dieťa (porovnaj rozsudok Najvyššieho
súdu SR z 31. marca 2021, sp. zn. 5Cdo/14/2021, zdroj: nsud.sk; tvorba právnej vety: najpravo.sk).
Potencionalita teda znamená de facto, že povinný môže v daných podmienkach dosahovať zvýšený
príjem než deklaruje v rozhodnom období.

23. Odvolací súd stanovené bežné mesačné výživné súdom prvej inštancie považuje za výživné
zodpovedajúce zákonom ustanoveným východiskovým kritériám; rozsah takto stanoveného výživného,
ktoré je otec povinný platiť, je odrazom posúdenia individuálnych skutkových okolností prejednávanej
veci. Súčasne považuje za potrebné zdôrazniť, že vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je zákonná
povinnosť, z čoho vyplýva, že každý rodič je povinný usmerňovať svoje pracovné a životné aktivity

tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti k dieťaťu nebolo ohrozené. Každý rodič si musí uvedomovať
svoju rodičovskú zodpovednosť a primerane tomu prispôsobiť i svoj osobný život, a teda vynaložiť
zvýšené úsilie na dosiahnutie primeraného príjmu na zabezpečenie odôvodnených potrieb všetkých
vyživovaných osôb.24. Námietka otca, že súd nezohľadnil znížený príjem otca, keď súd mu z jeho príjmu neodpočítal
ďalšie vyživovacie povinnosti, je nedôvodná. Súd vo výroku II. napadnutého rozsudku odstupňovaním

vyživovacej povinnosti zohľadnil práve túto skutočnosť keď rozdelil vyživovaciu povinnosť od 27.02.2025
do 31.05.2025, od 01.06.2025 do 31.08.2025 a od 01.09.2025 do budúcna. Práve na základe tejto
skutočnosti sa otcovi znížili jeho náklady na vyživovaciu povinnosť voči deťom. Súd prvej inštancie jasne
a zrozumiteľne uviedol svoju úvahu v bode 51. odôvodnenia napadnutého rozsudku.

25. K námietke otca, že súd sa nevysporiadal so skutočnosťou, že otec navrhovateľke pravidelne
mesačne sporil sumou 90 eur od októbra 2023 do februára 2025, a že navrhovateľka si úspory v sume
1.500 eur vybrala z bankového účtu po tom, čo sa od otca odsťahovala, odvolací súd konštatuje, že
táto skutočnosť nemá žiaden vplyv na určenie výšky vyživovacej povinnosti zo strany otca otec sporil v
prospechdcéry,t.j.bolitojejpeniaze,sktorýmipodovŕšeníplnoletostimohlavoľnenakladať.Vytváraním
úspor pre dieťa nemožno nahradiť budúcu vyživovaciu povinnosť otca. Od 27.02.2025 už otec na životné

poistenie dcére nič neprispieva.

26. Taktiež námietka otca, že prispel navrhovateľke na úhradu vodičského kurzu v sume 750 eur nemá
vplyv na plnenie jeho vyživovacej povinnosti voči nej. Z obsahu spisu vyplýva, že otec uhradil dcére za
vodičský kurz dňa 21.08.2024 sumu 300 eur a dňa 17.10.2024 tiež sumu 300 eur. Z potvrdenia autoškoly

O., Z..F..P.. Z. Ľ.Ň. zo dňa 21.11.2024 vyplýva, že W. H. autoškolu navštevovala od 28.08.2024 do
18.11.2024. Kurz bol riadne ukončený a kurzovné bolo zaplatené v troch splátkach na uvedené číslo
účtu autoškoly. Je bežné, že rodičia prispievajú na základe svojich možností a schopností, aj na úhradu
takýchto kurzov pre svoje deti a samozrejme nad rámec bežného výživného. Tretia splátka na kurz v
autoškole bola zrejme zaplatená matkou.

27. K námietke otca, že súd nezohľadnil skutočnosť, že jeho dcéra si vie zabezpečiť finančné prostriedky
na úhradu svojich výdavkov aj prostredníctvom brigád, odvolací súd argumentuje, že vyživovacia
povinnosť rodičov k dieťaťu trvá v zmysle § 62 ods. 1 Zákona o rodine do momentu, kým dieťa nie je
schopné samé sa živiť. Všeobecne je v právnej teórii súdnej praxi prijímaný názor, že dieťa nadobúda

schopnosť samé sa živiť, ak je schopné samostatne, z vlastných zdrojov, uspokojovať všetky relevantné
životné náklady. Vyžaduje sa, aby táto schopnosť napĺňala požiadavku trvalosti tohto stavu, príjem
náhodného charakteru nemožno považovať za nadobudnutie schopnosti samostatne sa živiť. Z lustrácie
Sociálnej poisťovni odvolací súd zistil, že W. mala príjem na základe dohody o brigádnickej činnosti
študentov len v období júl 2025 a august 2025, t.j. jedná sa o príjem náhodného charakteru.

28. Odvolací súd pri rozhodovaní vychádzal z toho, že aj matka splní svoju vyživovaciu povinnosť podľa
svojich možností a schopností. Matkin príjem a majetok nie sú pre rozhodnutie v tejto veci podstatné;
podstatné je, že riadne a v dostatočnom rozsahu plní vyživovaciu povinnosť voči navrhovateľke
naturálne (starostlivosťou), keďže navrhovateľka žije s matkou v spoločnej domácnosti, ale aj finančne.

Vyššia miera osobnej starostlivosti má svoj odraz v nižšej miere finančného plnenia z jej strany a nižšia
miera osobnej starostlivosti otca má svoj odraz vo vyššej miere finančného plnenia z jeho strany.

29. Súd prvej inštancie dospel pri rozhodovaní k správnym skutkovým zisteniam, vec správne právne
posúdil, preto odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok v napadnutých výrokoch ako vecne správny

postupom vyplývajúcim z ust. § 387 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 2 ods. 1 CMP. Keďže W. v priebehu
odvolacieho konania sa stala plnoletou a nadobudla procesné postavenie navrhovateľky, odvolací súd
napadnuté výroky upresnil tak, že otec je povinný platiť bežné výživné k rukám navrhovateľky a dlžné
výživné vo výške 1271,40 eur je otec povinný zaplatiť tiež k rukám navrhovateľky v lehote troch dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

30. Záverom odvolací súd ešte poznamenáva, že rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac
ustanovením § 378, § 219 ods. 3 CSP a už vyššie uvedenými dôvodmi. S dôrazom na to, že nedopĺňal
dokazovanie, a preto prípadne ďalšie tvrdenia prednesené účastníkmi konania na pojednávaní na
odvolacom súde by nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho súdu. Postačovalo preto

preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie; účastníci, predovšetkým odvolateľ, ani nevzniesol
žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania nasledujúca po výmene
písomných stanovísk by mohla zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr. rozhodnutie Európskeho
súdu pre ľudské práva zo dňa 25.04.2002, č. 64336/01, vo veci LinoCarlos VARELA ASSALINO protiPortugalsku; porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky napr. vo veci vedenej pod
sp.zn. 5Cdo/218/2009, 3Cdo/51/2011, 3Cdo/186/2012, 7Cdo/56/2011).

31. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ustanovenia § 52 CMP s použitím
ustanovenia § 396 ods. 1 CSP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho
konania. Nevzhliadol dôvod, pre ktorý by bolo spravodlivé priznať náhradu trov konania niektorému z
účastníkov v zmysle § 55 CMP.

32. Rozhodnutie prijal senát pomerom hlasov 3 :0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o
zmene a doplnení niektorých zákonov; § 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Podľa § 376 ods. 1 CMP v spojení s § 370 ods. 1 CMP, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá

vykonateľný exekučný titul, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná
ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu
rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená
vyživovacia povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995

Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).