Decision was made at the court Krajský súd Prešov
Judgement was issued by JUDr. Zuzana Biščáková
Legislation area – Rodinné právo – Ostatné
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Potvrdené
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 28CoP/4/2026
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8725201666
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 03. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Biščáková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2026:8725201666.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Biščákovej a členiek
senátu JUDr. Ingrid Radomskej a JUDr. Márie Benkovej, v právnej veci starostlivosti súdu o maloletého
A. B., nar. X.X.XXXX, bytom u matky, zastúpeného v konaní kolíznym opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny Poprad, pochádzajúceho z matky C. D. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom E.
XXX, právne zastúpenej Hudzík & Partners s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Mnoheľova 830/15,
Poprad a otca F. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom G. XXX/XX, A., v konaní na návrh starej matky C.
C. H., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom I. XX, právne zastúpenej advokátskou kanceláriou JUDr. Dáša
Bajanová, s.r.o., so sídlom Starosaská 3, Spišská Nová Ves o úpravu styku starého rodiča s maloletým
dieťaťom, o odvolaní starej matky proti rozsudku Okresného súdu Poprad č. k. 14P/73/2025-48 zo dňa
4.9.2025, takto
r o z h o d o l :
I. P o t v r d z u j e rozsudok.
II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
o d ô v o d n e n i e :
I. Predmet konania
1. Predmetom konania je návrh starej matky na úpravu styku s maloletým dieťaťom.
II. Obsah napadnutého rozhodnutia
2. Okresný súd Poprad, ako súd prvej inštancie ( ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom
rozhodol tak, že:
I. Návrh starej matky na úpravu styku s mal. A. B., nar. X.X.XXXX,
z a m i e t a.
II. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
3. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku konštatoval, že vzhľadom na vysoko
konfliktný vzťah medzi matkou a starou matkou dieťaťa, by úprava styku nebola v najlepšom záujem
maloletého dieťaťa, predovšetkým s poukazom na potrebu jeho stabilného emocionálneho vývoja.
4. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanovením čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach
dieťaťa (ďalej len „Dohovoru“), čl. 6 ods. 2 Dohovoru, čl. 8 ods. 1 Dohovoru, čl. 5 zákona č. 36/2005o rodine („ďalej len zákon o rodine“), § 25 ods. 5 zákona o rodine, § 116 zákona č. 40/1964 Občianskeho
zákonníka.
5. Súd prvej inštancie uviedol, že o trovách konania rozhodol v zmysle § 52 CMP, podľa ktorého žiaden
z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
III. Odvolanie, vyjadrenie účastníkov konania
6. Proti napadnutému rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie stará matka. Odvolanie podala
z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces, podľa § 365 ods. 1 písm. e) CSP, súd prvej inštancie nevykonal navrhované dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností, podľa § 364 ods. 1 písm. f) CSP, súd prvej inštancie dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, podľa § 62 ods. 1 CMP, súd prvej
inštancie nesprávne a neúplne zistil skutočný stav veci. V dovolaní vysvetlila, že návrh na úpravu styku
podala z dôvodu, že maloleté dieťa od narodenia bolo prakticky každý deň s ňou. Na úvod ozrejmila,
že spolu so starou mamou býva aj matka starej mamy J. H., ktorú tiež maloletý A. volá stará mama.
O maloletého sa ona starala od jeho narodenia, aj počas choroby, chodila s ním aj na dovolenky mimo
územia SR, matke so starostlivosťou o dieťa vypomáhala. Trávili spolu značnú časť dňa, pretože matka
spolu s maloletým dieťaťom bývala v tom istom dome, ale s osobitným vstupom. Dňa 9.4.2025 matka
spolu s maloletým dieťaťom opustila dom, v ktorom všetci spolu bývali a od tej doby bráni starej matke
v styku s dieťaťom. Stará matka ďalej uviedla, že matka sa v poslednom období správala agresívne
nielen k nej, ako starej matke, ale aj k matke starej matky, ktorú dňa 9.4.2025 uhryzla, čo riešili orgány
činné v trestnom konaní. Následne matka napadla aj starú matku, čo nebolo prvý krát. Uviedla, že je
pravdou, že v čase, keď spolu bývali bol maloletý A. v značnom rozsahu odkázaný na starostlivosť od
starej matky a vtedajšieho priateľa matky. Matka značnú časť dňa nebola doma a niekedy aj v noci.
U matky sa opakovali verbálne a fyzické útoky nielen vo vzťahu k starej matke, ale aj matke starej
matky. V priebehu konania matka navrhovala, aby bol styk realizovaný v jej prítomnosti na verejných
priestranstvách. Navrhovateľka výslovne uviedla, že má strach zo svojej dcéry, ktorá je i v prítomnosti
maloletého dieťaťa k navrhovateľke agresívna a i fyzicky na ňu útočila. Stará matka uviedla, že má
záujem sa s maloletým A. stretávať, sú na seba citovo naviazaný, dokonca navrhla, aby sa s vnukom
mohla stretávať jeden víkend v mesiaci a jeden týždeň cez letné prázdniny. Dieťa sa teší z prítomnosti
starej matky, ktorá sa s ním snaží stretávať aspoň po škole, kde s ním trávi čas mimo školy a za
prítomnosti učiteľky trávi aspoň chvíľu čas os svojím vnukom. Keď mal vnuk narodeniny, snažila sa
prostredníctvom syna nakontaktovať na dcéru s tým, že mu chceli zablahoželať a urobiť oslavu, bohužiaľ
aj zo strany svojho syna bola osočovaná. V priebehu konania navrhla vypočutie svedkov a to jej matky
J. H. a bývalého snúbenca matky, čo súd odmietol a dôvody, prečo odmietol vykonať výsluch svedkov
neuviedol ani v rozsudku. K tvrdeniu súdu v bode 27. odôvodnenia rozsudku, stará matka uviedla, že to
nebolo jej vyjadrenie, ale vyjadrenie jej matky J. H., ktorá to maloletému povedala po fyzickom napadnutí
otcom dieťaťa, ktorý napadol matku, ako aj starú matku. Nie je pravdivé tvrdenie, že maloletý A. má
strach byť s babkou sám, naopak z prítomnosti babky sa teší. Dieťa má právo na zachovanie vzťahov
i so starou matkou, ktorá sa podieľala na jeho výchove a starostlivosti. Dieťa nemôže za to, aké sú
vzťahy v rodine. Je zrejmé, že i matka má záujem na tom, aby dieťa bolo so starou matkou. Stará matka
namietala, že súd prvej inštancie nedostatočne zistil skutočný stav veci, nevykonal výsluch svedkov
a nesprávne vyhodnotil skutočný stav. Navrhla, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
7. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu starej matky uviedol, že obaja rodičia navrhli počas
konania starej matky styk s maloletým A. za prítomnosti matky alebo otca, čo stará matka odmietla.
Matka v koní uvádzala, že nevylučuje v budúcnosti stretávanie sa maloletého A. so starou matkou
častejšie, aj bez jej prítomnosti, avšak chce počkať kým vyrastie a sám sa rozhodne. V súčasnosti
ju potrebuje mať maloletý nablízku, aby sa cítil bezpečnejšie. Maloletý A. má diagnostikovanú ADHD
a každý negatívny podnet ho dokáže rozrušiť. Kolízny opatrovník uviedol, že je v záujme dieťaťa, aby
sa stretával so starou matkou, avšak po incidente sa maloletý A. bojí byť so starou matkou sám a želá
si, aby tam bola prítomná aj matka.8. Matka vo svojom vyjadrení k odvolaniu starej matky žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
ako vecne správny potvrdil. Poukázala na to, že stará matka vo svojom odvolaní vyčíta súdu prvej
inštancie, že nevykonal ňu navrhované dôkazy a tým nezistil skutočný stav veci. Podľa jej názoru,
to že súd nevypočul svedkov navrhovaných starou matkou, nemá za následok nedostatočne zistený
skutočný stav. Stará matka v odvolaní uvádza tie isté skutočnosti, ako v priebehu konania na prvom
stupni. Tvrdenia starej matky sú v rozpore so zisteniami kolízneho opatrovníka, ktorý zistil, že vnuk sa
bojí byť so starou matkou sám a želá si, aby tam bola prítomná aj matka. Názor maloletého je potrebné
rešpektovať, čo je aj v súlade s judikatúrou súdov. Ako matka nechce nič iné, len aby sa rešpektoval
názor a prianie dieťaťa. V zmysle všeobecného komentára k Dohovoru o právach dieťaťa vyplýva, že
maloleté dieťa je plnohodnotný subjekt a musí mu byť daný priestor, aby sa mohol vyjadriť o veci, ktorá
sa ho bezprostredne týka a mohol sa tým realizovať jeho najlepší záujem.
9. Stará matka k vyjadreniu matky uviedla, že nie sú pravdivé tvrdenia matky o tom, že dieťa by nechcelo
byť so starou matkou bez prítomnosti matky. Maloletý A. má veľmi dobrý vzťah so starou matkou a z jej
prítomnosti sa teší, čo chcela preukázať aj výsluchom svedkov, aby súd riadne oboznámil s tým, ako sa
maloletý A. správal v prítomnosti starej matky, čo všetko spolu robili. Uviedla, že ona je presvedčená,
že maloletý A. je na ňu citovo naviazaný, čo je zrejmé, aj z jeho reakcií, ktoré prebiehajú vždy po
vyučovaní, po škole. Maloletý A. je šťastný a teší sa zo stretnutia so starou matkou a ich vzťah je zdravý,
prirodzený. Citová väzba medzi oboma súvisí s tým, že stará matka sa o maloletého A. starala od jeho
útleho detstva až do obdobia, keď ho matka vzala zo spoločnej domácnosti. Dodala, že incident, ktorý
sa odohral dňa 14.10.2025 sa odohral medzi matkou a starou matkou matky, ona s tým nemala nič
spoločné. Nerozumie tomu, prečo by sa ona nemohla stretávať s vnukom bez prítomnosti matky, keď
v minulosti mala vnuka v starostlivosti i na dlhú dobu. Je presvedčená o tom, že vnuk, keď sa s ním
stretne, nie je tu prekážka, aby s ňou mohol byť bez prítomnosti matky. Stará matka zotrvala na tom,
že súd prvej inštancie nevypočutím ňou navrhovaných svedkov, nezistil skutočný stav veci potrebný
pre rozhodnutie. Zotrvala na svojom presvedčení, že nie je v záujme maloletého vnuka, aby sa s ňou
stretával za prítomnosti matky, pretože má dôvodnú obavu, že by práve správanie matky k nej bolo
neadekvátne, čo v minulosti viedla ja maloletý A..
10. Matka vo vyjadrení k vyjadreniu starej matky uviedla, že sa v ňom nenachádzajú žiadne nové
skutočnosti a zotrvala a svojom vyjadrení.
IV. Hodnotenie odvolacieho súdu
11. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo
podané včas (§ 362 ods. 1 CSP ), oprávneným subjektom - účastníkom konania v ktorého neprospech
bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon
odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d/,g/ CSP) po skonštatovaní, že podané
odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné
odvolacie dôvody, preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi
odvolania(§66CMP),beznariadeniaodvolaciehopojednávania(§329ods.1CSP),keďdeňvyhlásenia
rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a v elektronickej podobe na
webovej stránke súdu v ten istý deň, ako sa vyvesil na úradnej tabuli a dospel k záveru, že boli splnené
podmienky pre potvrdenie rozsudku podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP.
12. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
13. Podľa čl. 3 ods.1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom
pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonávaných súkromnými zariadeniami sociálnej
starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.
14. Podľa čl. 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len
„zákon o rodine“), záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých
veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä
a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom
sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d)okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e)
ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej,
telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity
dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality
a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi,
súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného
prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.
15. Predmetom prieskumu odvolacieho konania je napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom
rozsahu.
16. Odvolateľka svoju odvolaciu argumentáciu postavila na svojom presvedčení, že súd prvej inštancie
nezistil skutočný stav veci tým, že nevypočul ňou navrhovaných svedkov a na základe vykonaných
dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam.
17. Posúdením odvolateľkou, teda starou matkou, produkovaných odvolacích námietok vo svetle
skutočností z obsahu spisového materiálu plynúcich, tieto odvolací súd nevyhodnotil ako opodstatnené
k odlišnému rozhodnutiu ako súd prvej inštancie.
18. Odvolací úd uvádza, že možnosť úpravy styku maloletého dieťaťa aj s blízkymi osobami,
zákonodarca zakotvil v súlade s článkom 3 Dohovoru o právach dieťaťa v Zákone o rodine v ust. §
25 ods. 5 a § 36 Umožnenie (upravenie) styku maloletého dieťaťa s pomerne široko koncipovaným
okruhom blízkych osôb v zmysle § 116 Občianskeho zákonníka dáva súdu dostatočne veľký priestor pre
rozhodovanie o úprave styku maloletého dieťaťa s osobami, ktoré pozitívne môžu obohatiť jeho celkový,
najmä však jeho citový vývoj. Súd musí vždy skúmať, či takáto úprava styku bude v záujme dieťaťa a či
si to budú vyžadovať pomery v rodine, teda či by nedošlo k citovému strádaniu, či by rozvoj dieťaťa bol
úplný najmä po stránke citovej, rozumovej a mravnej, pokiaľ by dieťaťu nebolo umožnené stretávať sa s
týmito osobami. Súčasná právna úprava, ktorá plne rešpektuje záujem dieťaťa ako prvoradé hľadisko,
akceptuje, že dieťa môže mať ku svojim starým rodičom, alebo iným príbuzným silné citové väzby, tieto
osoby mohli pomáhať pri jeho výchove už od malička a dieťa je na nich citovo naviazané a prerušenie
stykov s nimi by mohlo narušiť stabilitu výchovného prostredia, jeho duševný a citový rozvoj a pod. Súd
však musí prihliadať aj na vek, zdravotný stav a pod. týchto príbuzných a musí vziať do úvahy okrem
záujmudieťaťaajto,ževzmysle§30ods.1Zákonaorodinemajúrozhodujúcuúlohuvovýchovedieťaťa
rodičia, ktorí majú právo vychovávať deti v zhode s vlastným náboženským a filozofickým presvedčením.
Druhým podstatným kritériom je to, že tento styk vyžadujú pomery v rodine; zákon má na mysli najmä
to, že súdne rozhodnutie nie je nevyhnutné, pokiaľ sa títo príbuzní na styku dokážu s rodičmi dohodnúť.
Úprava styku prichádza do úvahy vtedy, ak absentuje kontakt medzi rodičmi a blízkymi osobami dieťaťa.
19. Ani v zákonom predpokladaných prípadoch úpravy styku blízkych osôb s maloletým dieťaťom, táto
blízka osoba, ktorou je aj navrhovateľka, stará matka dieťaťa, nemá na rozdiel od rodiča právny nárok
na súdnu úpravu styku s maloletým dieťaťom. Tak v zmysle § 25 ods. 5 ako aj § 36 Zákona o rodine, súd
môže upraviť styk blízkej osoby s maloletým dieťaťom, ale nie z dôvodu, že by blízka osoba mala na to
právnynárok,ažebytobolovjejzáujme,alevýlučnelenzdôvodu,žebytakáúpravastykubolavzáujme
maloletého dieťaťa a vyžadovali by to pomery v rodine. Teda v prípade, že záujem maloletého dieťaťa
by prevýšil rodičovské práva. Súd zároveň musí v zmysle § 43 Civilného mimosporového poriadku so
zreteľom na vek a rozumovú vyspelosť dieťaťa uvážiť aj jeho názor a okrem záujmu dieťaťa musí vziať
do úvahy aj to, že podľa § 30 ods. 1 Zákona o rodine majú rozhodujúcu úlohu vo výchove dieťaťa rodičia,
ktorí majú právo vychovávať dieťa v zhode s vlastným náboženským a filozofickým presvedčením a v
zmysle § 28 ods. 2 Zákona o rodine pri výkone rodičovských práv a povinností sú povinní chrániť záujmy
maloletého dieťaťa.
20. Pre posúdenie dôvodov návrhu navrhovateľky na úpravu styku s maloletým súdnym rozhodnutím
bolo potrebné vychádzať z celkovej rodinnej situácie, posudzujúc ako prvoradý záujem maloletého
dieťaťa na ďalšom súdnom rozhodnutí o upravenom styku za stavu, že maloletý A. H. C. pozná, má
k nej citový vzťah, vzhľadom k tomu, že stará matka sa od malička podieľala na jeho výchove a súčasne,
že vzťahy matky s starej matky sú hlboko narušené. Odvolací súd súhlasí s navrhovateľkou v tom,
že sa môže domáhať úpravy jej styku s maloletým súdnym rozhodnutím, avšak pri splnení zákonom
predpísaných podmienok a nie automaticky a bezvýhradne. Zákonná úprava neukladá povinnosť súdupristúpiť k takejto úprave styku, ale dáva možnosť, výnimočne, v záujme dieťaťa upraviť styk aj s tretími
osobami pri splnení zákonom predpísaných podmienok. Nemožno teda prisvedčiť veľmi zjednodušenej
argumentáciinavrhovateľky,ževzťahymedziňouamatkoudieťaťanemôžubyťnosnéprepredmettohto
konania a súd sa mal zamerať iba na preukázanú okolnosť, že jej matka styk s maloletým neumožňuje,
napriek tomu, že od malička bola s maloletým A. v dennom kontakte.
21. Právna úprava styku maloletého dieťaťa s blízkymi osobami plne rešpektuje ako prvoradé hľadisko
záujem dieťaťa, akceptuje, že dieťa môže mať ku svojím starým rodičom alebo iným príbuzným silné
citové väzby, keď tieto osoby mohli pomáhať pri jeho výchove už od malička a dieťa je na nich citovo
naviazané a prerušenie stykov s nimi by mohlo narušiť stabilitu výchovného prostredia, jeho duševný
a citový rozvoj. V danom prípade v prvom rade bolo preukázané, že maloletý má k svojej starej
matke vybudovaný citový vzťah, avšak jeho dôvera k starej matke je výrazne narušená, čo vyplýva
aj zo zisťovania názoru maloletého kolíznym opatrovníkom, kde doslova uviedol, že s mamku teraz
bývajú s krstným H. a krstnou K. a má tam svoju izbu.“ Pri otázkach týkajúcich sa starej matky zneistel
a zosmutnel. S babkou by sa chcel stretnúť, ale iba tak, že by tam bola aj mamka. Doslovne uviedol, „že
nechceabysazopakovaloto,žebabkaichzatvoríunejdomaanechceichpustiťvon.Jasomchcelodísť
s mamkou ku krstnému a ona ma nechcela pustiť. Chcela, aby som tam ostal.“ Uvedené nasvedčuje
tomu, že aj maloletý sám vníma výrazne narušený vzťah matky a starej matky, ktorý sa aj prejavoval
v správaní sa starej matky a maloletého A. výrazne táto celková rodinná situácia zaťažuje. Je zrejmé, že
udržiavanie širších rodinných vzťahov, teda stretávanie sa detí so starými rodičmi, je vo všeobecnosti
vhodné a potrebné, ale vyžaduje existujúce pozitívne vzťahové väzby. V danej veci sú vzťahové väzby
medzi starou matkou a matkou maloletého narušené a ich zlepšenie nie je možné dosiahnuť súdnou
úpravou styku, ale vyžaduje si to dlhodobý psychický, emocionálny uzdravovací proces. V prvom rade
je potrebné, aby stará matka uvedenú situácia vnímala očami svojho vnuka, ktorý je z celej situácie
zranený, neistý a potrebuje oporu svojej matky, ako jeho primárnej vzťahovej osoby. V tomto smere je
potrebné prisvedčiť matke maloletého, aby sa stará matka začala s vnukom stretávať za prítomnosti
jedného z rodičov a následne, po znovuobnovení dôvery maloletým aj bez ich prítomnosti a na dlhší čas.
22. Odvolací súd na záver konštatuje, že snaha navrhovateľky, teda starej matky maloletého o úpravu
styku s maloletým vnukom je ľudsky pochopiteľná. Budovanie medzigeneračných väzieb je pre maloleté
dieťa dôležité, avšak rozhodnutie súdu musí vychádzať z existujúcich citových väzieb dieťaťa na starého
rodiča s rešpektovaním najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa, ktorým nepochybne je aj stabilita
rodinných vzťahov, čo sa prejaví tým, že maloletý A. bude pri stretávaní sa so starou matkou spokojný,
bez toho, aby sa bál ďalších konfliktov. Odvolací súd tým chce povedať, to, čo určite cíti aj stará matka,
že kým sa ona so svojou dcérou, teda matkou maloletého nezačnú k sebe vzájomne správať minimálne
slušne, nebude maloletý A. mať k starej matke dôveru, bez ohľadu na to, že stará matka bola súčasťou
jeho života od jeho útleho veku. Takáto, navrhovateľkou požadovaná autoritatívna úprava styku, by za
daného stavu neviedla k želanému výsledku, ale naopak, mohla by mať negatívny vplyv na celkový
duševný vývoj maloletého a viesť k eskalácii dlhodobo napätého vzťahu medzi navrhovateľkou a matkou
so zásadným a nepriaznivým dopadom práve na maloleté dieťa.
23. K ďalším odvolacím námietkam starej matky, že súd nezistil skutočný stav veci z dôvodu, že
nevyhoveljejnávrhunavypočutiesvedkovatojejmatkyapriateľamatky,sktorýmžilamatkavspoločnej
domácnosti, odvolací súd uvádza, že vypočutie týchto svedkov by súdu neprinieslo zistenie žiadnych
nových skutočností. To, že v minulosti, žila matka spolu s maloletým A. v jednom dome so starou
matkou a stará matka sa podieľala na starostlivosti o maloletého vnuka nebolo nikým spochybňované.
Problémom, ktorý spôsobuje to, že stará matka sa s maloletým nestretáva, je vyostrený spor medzi ňou
a jej dcérou, teda matkou maloletého, ktorý maloletý A. veľmi citlivo vníma a narušilo to jeho dôveru
v starú matku a to, aby sa s ňou stretával osamote. Uvedenú odvolaciu námietku, teda odvolací súd
vyhodnotil ako nedôvodnú.
24. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil
postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 CSP v spojení s ustanovením § 2 ods. 1 CMP.
25. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona číslo
757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov § 393 ods. 2 CSP).Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Podľa § 376 ods. 1 CMP v spojení s § 370 ods. 1 CMP ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá
vykonateľný exekučný titul, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná
ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu
rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená
vyživovacia povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995
Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.