Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Monday, April 13, 2026

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 1Ek/1991/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6125360120
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 04. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marek Mižák
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2026:6125360120.3

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Mestská časť Bratislava - Petržalka,
Kutlíkova 17, 852 12 Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 00 603 201, proti povinnému: A. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XX, XXX XX C., zast. BW AK, s. r. o., so sídlom Dunajská 7614/8, 811 08
Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 56 621 957, o vymoženie 2.868,78 eur s príslušenstvom,
vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Lucia Adamcová, Exekútorský úrad so sídlom Miletičova 21, 821

08 Bratislava, IČO: 42 256 101, pod č. 369EX 342/2025, o sťažnosti oprávneného proti uzneseniu
Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 09.02.2026, sp. zn. 1Ek/1991/2025, takto

r o z h o d o l :

Zrušuje uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 09.02.2026, sp. zn. 1Ek/1991/2025 a vec
vracia súdnemu úradníkovi na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súdny úradník uznesením zastavil exekúciu podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku (výrok

I.), oprávnenému uložil povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi náhradu paušálnych výdavkov 61,50
eur (výrok II.) a povinnému proti oprávnenému priznal náhradu trov exekučného konania v súvislosti s
návrhom povinného na zastavenie exekúcie 140,90 eur (výrok III.).

2. Uviedol, že oprávnený sa domáha vymoženia peňažnej pohľadávky na podklade platobného rozkazu
Okresného súdu Bratislava V zo dňa 06.04.2011, sp. zn. 28Ro/740/2010, ktorý nadobudol vykonateľnosť

dňa 07.05.2011.

3. Povinný podal návrh na zastavenie exekúcie s tým, že nárok oprávneného je premlčaný. V zmysle
§ 110 Občianskeho zákonníka sa pohľadávka priznaná exekučným titulom premlčala 08.05.2021 a v
zmysle § 408 ods. 1 Obchodného zákonníka sa premlčala už dňa 01.03.2018 (vychádzajúc z dátumu, od
ktorého súd priznal nárok na úrok z omeškania). Pri dodržaní zákonných procesných lehôt stanovených

zákonom č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní by premlčanie nastalo najneskôr
03.07.2021. Oprávnený podal návrh na začatie exekúcie 31.07.2025, t. j. 5 rokov po zastavení starej
exekúcie. § 9 ods. 2 zákona č. 233/2019 Z. z. preto premlčaciu dobu nepredĺžil. Ďalej povinný uviedol, že
platobný rozkaz nie je podpísaný konajúcou osobou, preto nie je platným rozhodnutím súdu. Napokon
povinný uviedol, že z predmetného platobného rozkazu nie je zrejmý právny základ vymáhaného práva
a povinný nedisponuje listinami základného konania. Preto povinný odôvodnil námietku premlčania

podľa Občianskeho a aj Obchodného zákonníka a žiadal súd, aby pre potreby posúdenia námietky
premlčania pripoj spis základného súdneho konania.

4. Oprávnený k návrhu povinného uviedol, že rovnopis súdneho rozhodnutia neobsahuje podpis
predsedu senátu alebo samosudcu, ale len podpis osoby, ktorá rovnopis vyhotovila a zodpovedá za
správnosť vyhotovenia (zhodu rovnopisu s prvopisom).5. Súdny úradník vec posúdil podľa § 45 ods. 1, § 61k ods. 1 až 5, § 61l ods. 3, 4 Exekučného poriadku,
§ 9 ods. 2 zákona č. 233/2019 Z. z. a uviedol, že poverenie na vykonanie exekúcie bolo vydané na
podklade vykonateľného exekučného titulu. Keďže povinný v zmysle exekučného titulu dobrovoľne

nesplnil povinnosť ním uloženú, exekučné konanie a exekúcia začali dôvodne. Súdny úradník ďalej
uviedol, že nie je podstatný charakter vzťahu medzi oprávneným a povinným, ktorý bol podkladom
pre vydanie exekučného titulu, pre posúdenie námietky premlčania. Preto súdny úradník nepripojil
spis zo základného konania. Uviedol, že zákon č. 233/2019 Z. z. špeciálne upravuje problematiku
premlčania nároku vymáhaného v starej exekúcii tak, že stanovil premlčaciu dobu v trvaní jedného

roka od ukončenia exekučného konania vedeného podľa tohto zákona, kedy je premlčanie pohľadávky
uplatnenej na exekučnom súde opätovne podaným návrhom na vykonanie exekúcie vylúčené. Z
uvedeného podľa súdneho úradníka vyplýva, že pohľadávka uplatnená na exekučnom súde opätovným
návrhom na vykonanie exekúcie v lehote jedného roka od ukončenia starého exekučného konania
nie je premlčaná. V danom prípade k ukončeniu starého exekučného konania došlo v období medzi
16.03.2020 a 03.07.2020, a to doručením upovedomenia o zastavení starej exekúcie súdu. Oprávnený

podal opätovný návrh na vykonanie exekúcie dňa 31.07.2025, teda po lehote podľa § 9 ods. 2 zákona
č. 233/2019 Z. z. Nárok oprávneného, priznaný exekučným titulom - platobným rozkazom Okresného
súdu Bratislava V zo dňa 06.04.2011, sp. zn. 28Ro/740/2010, tak súdny úradník posúdil ako premlčaný.

6. O trovách exekučného konania (vrátane trov súdneho exekútora) rozhodol súdny úradník podľa §

195 a nasl. Exekučného poriadku, vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 68/2017 Z. z., vyhlášky
Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z. z. a uviedol, že na náhradu paušálnych výdavkov súdneho
exekútora v súvislosti s vedením exekúcie zaviazal oprávneného, nakoľko exekúcia sa ukončila z iného
dôvodu ako pre vymoženie alebo splnenie vymáhaného nároku, pričom ide o dôvod, ktorý možno
pričítať oprávnenému. Súdny úradník zároveň priznal povinnému, v súvislosti s prevzatím a prípravou

jeho právneho zastúpenia a vypracovaním návrhu na zastavenie exekúcie, náhradu trov jeho právneho
zastúpenia.

7. Proti uzneseniu súdneho úradníka podal sťažnosť oprávnený, ktorý žiadal jeho zmenu tak, že sa
návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietne. Uviedol, že § 9 ods. 2 zákona č. 233/2019 Z.

z. sa vzťahuje výlučne len na tie pohľadávky, pri ktorých by premlčacia doba v zmysle všeobecnej
úpravy o premlčaní uplynula skôr ako jeden rok po ukončení (starého) exekučného konania. Zmyslom
tejto špeciálnej úpravy je ochrana veriteľov držiacich pohľadávky, uplatnené v starých exekúciách, pri
ktorých zo zákonnej desaťročnej premlčacej doby uplynulo deväť rokov a viac, pričom táto špeciálna
právna úprava poskytuje veriteľom dodatočný časový priestor v trvaní najviac jedného roka na podanie

opätovného návrhu na vykonanie exekúcie, hoci by aj prišlo v takom dodatočnom časovom priestore k
premlčaniu pohľadávok vymáhaných v starých exekúciách podľa všeobecnej právnej úpravy. V danom
prípade exekučný titul nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť 07.05.2011, 25.07.2012 bol súdny
exekútor poverený na výkon exekúcie. Medzi vykonateľnosťou exekučného titulu a podaním návrhu na
vykonanie exekúcie v starej exekúcií uplynulo teda zo zákonnej desaťročnej premlčacej doby 1 rok,

2 mesiace a 23 dní. Stará exekúcia bola ukončená 13.3.2020 doručením upovedomenia o zastavení
starej exekúcie súdu. 31.07.2025 podal oprávnený návrh na vykonanie exekúcie. Medzi ukončením
starej exekúcie a opätovným návrhom na vykonanie exekúcie uplynuli teda zo zákonnej desaťročnej
premlčacej doby 5 rokov, 4 mesiace a 15 dní. Súčet časových úsekov, ktoré uplynuli zo zákonnej
desaťročnej premlčacej doby, predstavuje 6 rokov, 7 mesiacov a 8 dní. To znamená, že v čase, keď

oprávnený podal opätovný návrh na vykonanie exekúcie, nebolo jeho právo, priznané právoplatným
rozhodnutím súdu (exekučným titulom), premlčané, nakoľko neuplynula desaťročná premlčacia doba
podľa § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Súdny úradník tak nesprávne vyložil a aplikoval § 9 ods.
2 zákona č. 233/2019 Z. z.

8. Po zistení, že sťažnosť bola podaná včas (§ 242 CSP), oprávnenou osobou - účastníkom exekučného
konania, v ktorého neprospech bolo uznesenie vydané (§ 240 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému
je sťažnosť prípustná (§ 239 ods. 1 a 2 CSP), po skonštatovaní, že sťažnosť má zákonom predpísané
náležitosti (§ 127 CSP, § 243 CSP), súd preskúmal napadnuté uznesenie v medziach daných rozsahom
a dôvodmi sťažnosti a postupom bez nariadenia pojednávania (§ 202 ods. 1 Exekučného poriadku)

dospel k záveru, že sťažnosť je dôvodná.

9. Prijatím zákona č. 233/2019 Z. z. zákonodarca (štát) zasiahol do prebiehajúcich (starých) exekučných
konaní(t.j.exekučnýchkonanízačatýchpodľaExekučnéhoporiadkuvzneníúčinnomspred01.04.2017)tým spôsobom, že tzv. staré exekúcie po uplynutí rozhodnej doby ex lege zastavil. § 9 ods. 2 zákona č.
233/2019 Z. z. stanovil, že pohľadávka vymáhaná v starej exekúcii sa po ukončení starého exekučného
konania nepremlčí skôr, ako uplynie jeden rok. Toto zákonné ustanovenie stanovuje fikciu neuplynutia

premlčacej doby (aj keď k jej uplynutiu v skutočnosti došlo). Jeho cieľom je chrániť nárok oprávneného
(jeho vymožiteľnosť) v tomto prípade, kde došlo k zásadu do prebiehajúcej (starej) exekúcie, čím sa táto
zastavila a oprávnený by už z dôvodu premlčania nemal možnosť exekučne vymôcť svoj nárok. Výklad
a aplikácia tohto zákonného ustanovenia tak, že ak sa nepodá opätovný návrh na vykonanie exekúcie
v lehote jedného roka, právo sa premlčí, je výkladom/aplikáciou contra legem.

10. Je zrejmé, že oprávnený v danom prípade nevyužil ochranu vymožiteľnosti jeho práva
prostredníctvom zákonodarcom poskytnutej fikcie nepremlčania po dobu jedného roka. Ust. § 9 ods.
2 zákona č. 233/2019 Z. z. tak pri posúdení, či je vymáhané právo premlčané, nemožno použiť.
Premlčanie je v danom prípade potrebné posudzovať podľa štandardnej úpravy súkromnoprávnych
kódexov (Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka).

11. V tejto súvislosti je možno prisvedčiť povinnému, že z dokladov predložených oprávneným
do exekučného konania nemožno určiť, či vymáhané právo vzniklo z obchodnoprávneho alebo
občianskoprávneho vzťahu. Oprávnený sa vo svojom vyjadrení k návrhu povinného na zastavenie
exekúcie k charakteru právneho vzťahu medzi účastníkmi nevyjadruje, resp. len implicitne poukazom

na ustanovenia Občianskeho zákonníka normuje tento vzťah ako občianskoprávny. Keďže oba tieto
kódexy majú samostatnú a celistvú právnu úpravu premlčania, je dôležitým vedieť, či sa v danom
prípade vymáha nárok z občianskoprávneho alebo obchodnoprávneho vzťahu. Súd sa tak nestotožňuje
so záverom súdneho úradníka, že nie je nevyhnutné povinným navrhované pripojenie spisu základného
konania. Práve dokumenty zo základného konania by túto právnu otázku zodpovedali a až takto by

následne bolo možné kvalifikovane rozhodnúť o návrhu povinného na zastavenie exekúcie.

12. Súd ďalej dodáva, že sa javia správnymi úvahy oprávneného o nepremlčaní jeho práva, pokiaľ by šlo
o občianskoprávny vzťah. Vzhľadom na § 112 Občianskeho zákonníka, ktorý upravuje tzv. spočívanie
premlčacej lehoty, teda že okamihom nastania právnej skutočnosti premlčacia lehota prestáva plynúť,

pričom po odpadnutí zákonnej prekážky jej plynutia pokračuje v plynutí v tom časovom okamihu,
v ktorom plynúť prestala, sa skutočne javí, že v čase podania opätovného návrhu na vykonanie exekúcie
neuplynula desaťročná premlčacia doba podľa § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Ak je však vec
obchodnoprávnou, správnym sa javí úvaha povinného o premlčaní práva oprávneného (viď § 408 veta
prvá Obchodného zákonníka). Bez náležitého právneho posúdenia veci (či ide o obchodnoprávnu alebo

občianskoprávnu vec) tak nemožno zaujať právny záver o (ne)premlčaní vymáhaného práva. Súd teda
považuje za dôležité, aby bol účastníkom vytvorený dostatočný procesný priestor na vyjadrenie sa k tejto
právnej otázke, a aj za týmto účelom zrušil uznesenie súdneho úradníka, javiace sa za daných okolností
aj ako predčasné.

13. Súd tak uznesenie súdneho úradníka zrušil (§ 250 ods. 2 CSP). V ďalšom konaní si súdny
úradník vyžiada spis zo základného konania (v zmysle návrhu povinného), pričom vytvorí pred
svojim novým rozhodnutím účastníkom dostatočný procesný priestor na vyjadrenie sa k jednotlivým
(právnym) otázkam tohto konania. Následne vo veci opätovne rozhodne, pričom sa náležite vysporiada
s charakterom právneho vzťahu, z ktorého vzišlo vymáhané právo, a aplikáciou správnych právnych

predpisov posúdi jeho premlčanie. Svoje úvahy zdôvodní tak, aby bolo rozhodnutie pre účastníkov
zrozumiteľné a v prípadnom sťažnostnom konaní preskúmateľné.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP).
Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§

202 ods. 4 Exekučného poriadku).