Rozsudok – Sloboda a ľudská dôstojnosť… ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, April 28, 2025

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 1T/11/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8524010055
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Uhlár

ECLI: ECLI:SK:OSSL:2025:8524010055.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa, samosudca JUDr. Erik Uhlár, na hlavnom pojednávaní dňa 28. apríla 2025

v Starej Ľubovni v trestnej veci proti obžalovanému A. B., pre prečin porušovania domovej slobody podľa
§ 194 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. d/ Trestného zákona a pre
prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona s poukazom na
§ 139 ods. 1 písm. c/ Trestného zákona, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný A. B., nar. X.X.XXXX v C. D., trvale bytom E. D. XXX, F. C. D.,

j e v i n n ý , ž e

dňa 2.10.2023, v presne nezistenom čase po 10:30 hod., prišiel k bytu číslo XX nachádzajúcemu sa na
poschodí 1, vo vchode 1 v bytovom dome súpisné číslo XXXX, na ulici F. XXX G. C. D., v ktorom býva
jeho bývalá družka, poškodená H. B., nar. X.XX.XXXX, trvale bytom I. XXX/XX, D., F. C. D., zazvonil pri
vchodových dverách bytu, na čo poškodená dvere otvorila a po tom, čo videla, že tam stojí obžalovaný
chcela tieto zavrieť, pričom obžalovaný do dverí vložil nohu, použitím sily rukou dvere vytlačil, a tak
sa dostal bez jej súhlasu do bytu, poškodenú takto zatlačil do chodby bytu, kde napriek opakovaným

výzvam poškodenej, aby z bytu odišiel daný byt neopustil, zotrval v ňom, pričom poškodenú v byte počas
toho fyzicky napadol tým spôsobom, že ju sácal, chytil a držal za krk, búchal s ňou o stenu a dal jej
asi dve facky pravou rukou na ľavú stranu tváre, následne sa jej vyhrážal slovne, že ju zabije a že raz
k tomu dôjde, čím týmto konaním vzbudil u poškodenej dôvodnú obavu o jej život a zdravie,

t e d a

- neoprávnene vnikol do obydlia iného a neoprávnene tam zotrval a čin spáchal závažnejším spôsobom

konania – násilím,
- inému sa vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to môže vzbudiť dôvodnú obavu a čin spáchal na
chránenej osobe – blízkej osobe,

č í m s p á c h a l

- prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona s poukazom

na § 138 písm. d/ Trestného zákona,
- prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona s poukazom
na § 139 ods. 1 písm. c/ Trestného zákona.

Z a t o m u s ú d u k l a d á :

Podľa§194ods.2Trestnéhozákonavspojenís§41ods.1Trestnéhozákonasprihliadnutímpodľa§38
ods. 2 Trestného zákona na nezistenie poľahčujúcich okolností podľa § 36 Trestného zákona a zisteniepriťažujúcich okolností podľa § 37 písm. h/, písm. m/ Trestného zákona, nepodmienečný úhrnný trest
odňatia slobody na 24 /dvadsaťštyri/ mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Trestného zákona súd obžalovaného na výkon uloženého trestu odňatia
slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Stará Ľubovňa podala tunajšiemu súdu dňa 5.3.2024 obžalobu na
vyššie menovaného obžalovaného, ktorou mu kládla za vinu spáchanie prečinu porušovania domovej
slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. d/ Trestného

zákona a prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona
s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c/ Trestného zákona (ďalej tiež iba „Tr. zák.“), ktorých sa v zmysle
podanej obžaloby mal dopustiť tak, že: „dňa 2.10.2023 v čase okolo 10:30 hod. bez predchádzajúceho
súhlasu bývalej družky a domácej osoby H. B., nar. X.XX.XXXX, trvale bytom I. XXX/XX, D., F. C. D.,
prišiel k bytu nachádzajúcom sa na 0-tom poschodí bytového domu so súpisným číslom XXX/XXXX, na

ulici F. G. A. C. D., ktorý užíva H. B., kde potom čo chcela poškodená H. B. zatvoriť vchodové dvere
do bytu keď zistila, že tam stojí obvinený, tento ich za použitia sily otvoril a rukami ju zatlačil do chodby
bytu, kde ani po opakovaných výzvach aby daný byt opustil, tak nevykonal a zotrval v byte, pričom H.
B. v byte fyzicky napadol a to tým spôsobom, že ju chytil za krk a dal jej facku, následne ju rukami sotil
do steny so slovami „by som ťa najradšej zabil a raz na to dôjde“, čím takto svojím konaním vzbudil

u poškodenej H. B. dôvodnú obavu o jej život a zdravie“.

Na hlavnom pojednávaní, po prednesení obžaloby, vzhľadom na neprítomnosť obžalovaného na
hlavnom pojednávaní, postup podľa § 257 Tr. por. nebol realizovaný.

Následne bolo na hlavnom pojednávaní, v jeho jednotlivých termínoch, vykonané dokazovanie:
- výsluchom svedkyne – poškodenej H. B., podľa § 269 Trestného poriadku (ďalej tiež iba „Tr. por.“)
čítaním listinných dôkazov, kde čítané boli: zápisnica o previerke výpovede na mieste činu z č.l. 74
až 77 spisu a súvisiaca fotodokumentácia z č.l. 82 až 86 spisu, zápisnica o vydaní veci z č.l. 87
spisu a súvisiaca fotodokumentácia z č.l. 88 až 94 spisu, vrátane obsahu komunikácie zachytenej

na jednotlivých tam sa nachádzajúcich fotografiách, zápisnica o obhliadke miesta činu z č.l. 95 spisu
a súvisiaca fotodokumentácia z č.l. 97 až 103 spisu, správa ÚPSVaR Stará Ľubovňa z č.l. 106 až 107
spisu a jej prílohy úradný záznam z č.l. 108 spisu a záznam zo sociálneho šetrenia z č.l. 110 až 112 spisu,
trestný rozkaz OS Stará Ľubovňa sp. zn. 8T/58/2021 z č.l. 118 až 119 spisu, nariadenie výkonu trestu
z č.l. 120 spisu, uznesenie OS Stará Ľubovňa sp. zn. 8T/58/2021 z č.l. 125 až 129 spisu, uznesenie KS

v Prešove sp. zn. 1Tos/8/2023 z č.l. 130 až 133 spisu, nariadenie výkonu trestu sp. zn. 8T/58/2021 z č.l.
135 spisu, uznesenie OS Prešov sp. zn. 33PP/45/2023 z č.l. 139 spisu, záznam o vybavení priestupku
v blokovom konaní z č.l. 140 spisu, úradný záznam OO PZ Stará Ľubovňa z č.l. 141 spisu a pripojená
fotokópia bloku na pokutu nezaplatenú na mieste z č.l. 142 spisu, rozhodnutie Okresného úradu Stará
Ľubovňa č. OU-SL-OVVS-2020/005559-003 z č.l. 143 až 145 spisu a pripojená doložka právoplatnosti

a vykonateľnosti z č.l. 146 spisu a doložka o autorizácii z č.l. 147 až 148 spisu, záznam o dychovej
skúške z č.l. 151 spisu, fotokópie doručeniek z č.l. 190 a 191 spisu, informácie z KN o nehnuteľnostiach
z č.l. 192 spisu a výpis z LV č. XXXX – k. ú. C. D. z č.l. 193 spisu, obsah komunikácie predloženej
obžalovaným prostredníctvom jeho obhajcu 27.9.2024 z č.l. 210 spisu;
- výsluchom obžalovaného;

-výsluchomsvedkovA.I.C.aA.I.;podľa§269Tr.por.čítanímlistinnýchdôkazov,kdečítanéboli:trestný
rozkaz OS Stará Ľubovňa sp. zn. 8T/58/2021 z č.l. 136 až 137 spisu, odpoveď na lustráciu v databáze
súdov z č.l. 277 až 280 spisu, odpoveď na lustráciu v GP z č.l. 281 až 286 spisu, odpoveď centrálnej
evidencie správnych deliktov a priestupkov z č.l. 287 až 292 spisu, odpis registra trestov z č.l. 293 až
294 spisu; z pripojeného spisu OS Stará Ľubovňa sp. zn. 8T/58/2021 hlásenie zmien z č.l. 511 spisu

a správu o nastúpení trestu z č.l. 512 spisu; z pripojeného spisu OS Stará Ľubovňa sp. zn. 8T/33/2022:
znalecký posudok J. K. C., J. č. 24/2022, správa J. K. C., J. zo dňa 16.5.2022 z č.l. 172 spisu, rozsudok
OS Stará Ľubovňa sp. zn. 8T/33/2022 z č.l. 335 až 338 spisu.

Obžalovaný bol na hlavnom pojednávaní popieral, že by sa dopustil trestných činov, kladných mu

obžalobou za vinu, a to poukazujúc na to, že v dotknutý deň prišiel za poškodenou kvôli tomu, že bolidohodnutí ísť na matriku ohľadom zápisu do rodného listu ich dcéry, o čom sa dohodli deň predtým a na
druhý deň o 11:30 hod. preto prišiel k poškodenej, ktorá mu otvorila a povedal jej „dobre vyzeráš, ty piča
sprostá opitá, idem Ťa udať na sociálku“, na čo sa otočil a išiel preč, išiel na sociálku, kde urobili zápis

a viac sa k poškodenej nevrátil, nepovedal jej nič iné, nevyhrážal sa , keby bol vinný tak sa prizná. Podľa
neho bola poškodená opitá, nevedela ani stáť, držala dcéru, kolísalo s ňou a rozprávala od veci.
Oproti jeho dovtedajším výpovediam doplnil, že tam bol s kamarátom A. I., nakoľko na matriku mali ísť
jeho autom, pričom to, prečo menovanú osobu dovtedy nikdy nespomenul vysvetľoval tým, že doteraz
to nepovedal, lebo o ničom nevedel, ráno vstal a išiel do práce, kde ho videl L., zavolal poškodenej, ona

policajtov a prišli po neho do roboty, zobrali ho a hneď dali do väzby tak kedy mal vypovedať keď o ničom
nevedel a nepovedal to ani pred sudkyňou (pozn.: pre prípravné konanie pri rozhodovaní o návrhu na
jeho vzatie do väzby) lebo A. I. poškodenú pozná a nechce s tým mať nič spoločné.
Obžalovaný tiež uvádzal, že pred tým ako prišiel k poškodenej nepožil alkoholické nápoje, až keď to
nahlásil na sociálku išiel do Novej Ľubovne a dal si asi dve, tri pivá, v pohostinstve 101, kde ho odviezol
A. I., potom išiel domov. Uvádzal ďalej, že do bytu poškodenej nevošiel, táto mu nič neuviedla – nevedela

pomaly rozprávať; predtým žili spolu asi 5 rokov, po tomto ňou nahlásenom incidente sa nevideli asi
mesiac – dva, následne znovu k nej chodil do týždňa asi 5-krát, aj prespával, naposledy bol u nej 4 dni
vkuse v minulom roku cez Veľkú noc, potom už nie, lebo sa dala dokopy s A. L., ktorý mu ublížil na
zdraví. Uviedol, že v deň incidentu v bytovom dome nebol nikto, bola prázdna chodba; že s poškodenou
sa rozišiel keď ho dopichala nožom, nevie prečo to spravila, bola tehotná, mala všelijaké stavy; pred

incidentom uvedeným v obžalobe mu 29.9. poslala správu na A., potom volala, že 1.10. alebo 2.10.majú
ísť na matriku, to bolo všetko o čom sa pred 2.10.2023 bavili; asi pol roka predtým sa mu vyhrážala, že
ho dostane do basy, po 2.10.2023 asi zase, pred uvedeným dňom nie, okrem telefonátu 1.10.2023, že
majú ísť na matriku mu napísala SMS, že na obed majú ísť, potom večer mu prišlo či nie je opitá, lebo už
mu tam písmenká nesedeli. Dodal, že nahlásiť poškodenú chcel, lebo to nebolo prvý ani poslednýkrát

čo ju videl opitú, robila žúrky do rána a dcéra plakala.

Čo sa týka toho, že na hlavnom pojednávaní zrazu spomenul osobu A. I., pričom zároveň uvádzal,
prečo ho nikdy doposiaľ nespomenul, treba uviesť, že nijako logicky nemožno dotknutú argumentáciu
obžalovaného akceptovať, pretože je doslova neprijateľné akceptovať to, že obžalovaný neuvedie

osobu, ktorá by mohla popísať čo, prečo a ako sa z jeho strany dialo v rozhodnej dobe, a to nielen
čo sa týka jeho výpovede po vznesení obvinenia pred policajtom – kde navyše je oboznámený s tým,
k akej veci bude vypovedať a ešte predtým bol vypočúvaný aj v postavení podozrivého a on na hlavnom
pojednávaní tvrdí v týchto súvislostiach, že o ničom nevedel, ale už vôbec sa s jeho „vysvetleniami“
nemožno stotožniť vo vzťahu k jeho výpovedi pred sudkyňou pre prípravné konanie pred rozhodnutím

o návrhu na jeho vzatie do väzby, a taktiež menovaného nespomenul ani po tom, čo bolo rozhodnuté
o jeho vzatí do väzby s tým, že by tento mohol podať informácie, ktoré by mohli spochybniť ak nie
samotné dôvody na trestné stíhanie, tak prípadne intenzitu dôvodov väzby.

Odhliadnuc od skutočností, ktorými obžalovaný odôvodňoval prečo doposiaľ nepoukázal na to, že k

miestu bydliska poškodenej ho v inkriminovaný deň priviezol A. I., je potrebné poukázať na zásadné
rozpory jeho výpovede na hlavnom pojednávaní so skoršími výpoveďami v danom konaní (ktoré
vôbec nevedel vysvetliť), ktoré v konečnom dôsledku viedli súd k záveru, že na hlavnom pojednávaní
obžalovaný v snahe vyhnúť sa zodpovednosti a trestu, jednoducho klamal.

Konkrétne ide o to, že deň 2.10.2023 pripadal na pondelok, pričom v prípravnom konaní, pred sudkyňou
pre prípravné konanie dňa 5.10.2023 vypovedal, že za poškodenou išiel, pretože mali ísť v piatok na
matriku ale potom mu vravela, že nie a vedel, že je opitá, lebo v nedeľu mu písala nezmysly, tak
v pondelok išiel pozrieť či pôjdu na tú matriku – tieto rozpory vysvetliť nevedel a k tomu z akého dôvodu
dňa 2.10.2023 išiel do miesta bydliska poškodenej a kedy mali ísť spolu na matriku uviedol, že nevie,

nepamätá si už prečo.

V tejto súvislosti, teda čo ho viedlo v rozhodný deň k tomu, že išiel za poškodenou, a to vo vzťahu k jeho
výpovedi z 3.10.2023, po vznesení obvinenia, pred vyšetrovateľom PZ , kde navyše ani samotnú matriku
nespomínal a uvádzal, že mu poškodená písala SMS správy už 1.10.2023 ešte v noci a na druhý deň

doobeda (obsahom ktorých – na rozdiel od jeho výpovede na hlavnom pojednávaní – malo byť, že ho
dostane do basy kedykoľvek, že má nového priateľa a ďalšie, ktoré sa podľa neho nedali čítať) a preto
sa rozhodol ísť ku nej na F., taktiež nevedel vysvetliť rozpory medzi týmito tvrdeniami v skoršej výpovedi
a vo výpovedi na hlavnom pojednávaní, uvádzajúc, že nevie prečo nespomenul matriku, ale v ten deň,čo bol s A., ona mu volala, že majú ísť okolo obeda na matriku, inak by tam ani nešiel; k samotnému
obsahu SMS správ rozpory tiež nevysvetlil, vyhýbavo uvádzal, že mu písala, už si presne nepamätá,
kedy to bolo. Ďalšie rozpory s jeho uvedenou skoršou výpoveďou z 3.10.2025 taktiež nevysvetlil, a to

konkrétne :
-k tomu akým spôsobom sa dostal do bytového domu v rozhodný deň – v skoršej výpovedi uvádzal,
že do vchodu sa dostal, lebo vie kód – na hlavnom pojednávaní, že tento bol otvorený – vysvetliť sa to
snažil tým, že sa mu zdá, že boli otvorené, ten vchod bol väčšinou otvorený, to bolo teplo;
-k tomu ako sa správalo dieťa, ktoré mala mať poškodená na rukách – v skoršej výpovedi uvádzal, že

bolo ticho – na hlavnom pojednávaní, že malá plakala – uvádzal už, že nevie, nepamätá si;
-k tomu z akých konkrétnych dôvodov išiel na sociálku v daný deň a opätovne z akých dôvodov vôbec
vtedy šiel za samotnou poškodenou – keďže okrem už vyššie uvedeného, v dotknutej skoršej výpovedi
uviedol, že v daný deň jej povedal, že jej zoberie dieťa, a to najprv do telefónu a ide to nahlásiť na
sociálku a potom ešte raz pri byte a preto to chcel riešiť cez sociálku, lebo mu povedala, že ho nezapíše
ako otca – nevysvetlil nič, uvádzal, že netuší prečo tak vypovedal;

- jedine k tomu či pred skutkom, ktorý sa mal stať v zmysle obžaloby, požil alkoholické nápoje – na
hlavnom pojednávaní uvádzal, že nie – v skoršej výpovedi však, po prvotnom zapieraní, že dal predtým
pivo, ktoré si kúpil pred Rozvojom – uviedol, že áno, dal si predtým pivo, nespomenul si na to.

Už vzhľadom na uvedené, keď preukázateľne obžalovaný zavádzal už ohľadom samotných dôvodov,

pre ktoré išiel v inkriminovaný deň za poškodenou, ako sa dostal do bytového domu, ako sa správalo
dieťa keď prišiel, ale aj o tom ako s ním mala komunikovať predtým, min. od 29.9.2023 poškodená atď.,
nie je možné za žiadnych okolností uveriť jeho výpovedi ani v ostatných častiach, osobitne nie ohľadom
jeho obrany, že nebol v byte, že nič nespravil poškodenej, že sa jej nevyhrážal. Výpoveď obžalovaného
súd vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, ale aj s ohľadom na výsledky ostatného vykonaného

dokazovania nemohol vyhodnotiť inak, ako len účelovú v snahe vyhnúť sa zodpovednosti a trestu za
svoje konanie.

V prvom rade vo vzťahu k uvedenému súd poukazuje na to, že ani zrazu pripomenutý svedok A.
I. a jeho výpoveď na hlavnom pojednávaní nemohli nič zmeniť na tom ako súd vyhodnotil a vôbec

mohol vyhodnotiť výpoveď samotného obžalovaného. Svedok A. I. síce vypovedal, že mal jeho, ako
aj poškodenú v dotknutý deň odviezť na matriku, že potom ako obžalovaného priviezol k poškodenej
a ten išiel pre nich dovnútra, pričom ho svedok čakal v aute, sa obžalovaný vrátil asi o dve až tri minúty
a povedal, že poškodená je spitá na šrot, že ani nebol vo vnútri, len medzi dverami sa s ňou rozprával,
že ju ide nahlásiť na sociálku, pričom ho svedok odviezol ku pošte, zastavil, nevidel kam obžalovaný

išiel, následne mu obžalovaný zavolal okolo 12:00 hod. a svedok išiel naspäť po neho na parkovisko ku
pošte, čo trvalo asi pol hodiny, pretože svedok išiel potom ku svojej mame do Novej Ľubovne, a odviezol
obžalovaného do Pohostinstva 101 v Novej Ľubovni.
Zároveň však svedok vypovedal, a to je najmä v rozpore s výpoveďami obžalovaného učinenými
v prípravnom konaní (ktorých rozpory samotný obžalovaný na hlavnom pojednávaní nijako nevysvetlil,

ako je uvedené vyššie), že obžalovaný mal v daný deň dohodnuté stretnutie s poškodenou, aby ho išli
zapísať do rodného listu, čo svedok vie, lebo obžalovaný sedel pri ňom a telefonoval s poškodenou, keď
si to dohodli. Svedok uviedol, že okolo 12:00 hod. mu obžalovaný volal, aby prišiel po neho, keď skončil
na sociálke, pričom možno akceptovať, že ak svedok išiel navštíviť svoju mamu, tak mu mohlo trvať
pol hodiny, kým sa rozlúčil a prišiel po obžalovaného, ale určite cesta späť zo Starej Ľubovne do Novej

Ľubovne, teda do obce vzdialenej od menovaného mesta na šírku tabule s jej názvom určite netrvala
ďalšiu polhodinu – samotný obžalovaný uvádzal, že do pohostinstva ho svedok priviezol až o pol druhej.
Ako je uvedené vyššie obžalovaný na hlavnom pojednávaní potvrdil, že pred skutkom si dal pivo, ktoré
kúpil na Rozvoji – čo je obchodný dom nachádzajúci sa v zásade vedľa budovy mestského úradu, kde
sídli matrika – pritom však podľa svedka I. obžalovaný bol od predošlého večera u neho doma a ráno

si dal asi jedno pivo – ani pri najlepšej vôli nemožno prijať iný záver ako ten, že obžalovaný si zrejme
ťažko išiel dať pivo a kúpiť si ho až do tak vzdialeného obchodu a následne sa vrátil do bydliska svedka,
aby išli za poškodenou.
Čo sa týka samotnej ochoty svedka odviezť obžalovaného a poškodenú na matriku a to za okolností,
kedy podľa jeho výpovede obžalovaný k nemu prišiel deň predtým a to po takej dobe, čo neboli

spolu v kontakte, že ani sám svedok nevedel uviesť ako dlho to bolo, pričom ani v podstate nepoznal
poškodenú, nechcel s ňou nič mať a navyše podľa svedka cesta peši z miesta jej bydliska k matrike trvá
asi desať minút, treba uviesť, že je zarážajúce, že následne obžalovaného, ktorý chcel ísť po tom, čo
údajne bola poškodená opitá, na sociálku neodviezol svedok obžalovaného až k dotknutému úradu, alevysadil ho ešte na parkovisku pred poštou a rovnako ani následne neprišiel za ním až k samotnému
úradu, ale opäť len na parkovisko ku pošte. Tieto skutočnosti z pohľadu súdu silne podporujú záver
o tom, že svedok sa len podujal nejakým spôsobom obžalovanému ako svojmu kamarátovi v tomto

konaní pomôcť a že nič z toho čo tvrdil sa neudialo, pretože aj po tom, čo ho odviezol následne do
pohostinstva v Novej Ľubovni, zase s obžalovaným nebol v žiadnom kontakte až do obdobia dvoch
alebotrochmesiacovpredchádzajúcichjehovýsluchunahlavnompojednávaní,kedyhomalobžalovaný
kontaktovať, či pôjde vypovedať – dovtedy obžalovaný svedkovi ako svojmu kamarátovi ani len nedal
vedieť, že v súvislosti s jeho návštevou poškodenej je trestne stíhaný.

Účelovosť výpovede svedka, spočívajúca v zrejmej snahe obžalovanému ako kamarátovi nejako
pomôcť, vyplýva aj z toho, že svedok uvádzal, že ráno v dotknutý deň obžalovaný nehovoril nič len,
že je to dohodnuté, nič sa na poškodenú nesťažoval. Tu treba zdôrazniť, že práve prvotné výpovede
obžalovaného v tejto veci, teda v prípravnom konaní, sa niesli v tom duchu, že za poškodenou išiel
v rozhodný deň práve preto, že na matriku mali ísť v piatok a potom mu povedala poškodená, že nie
a v nedeľu sa mu zdalo, že je opitá (ako vypovedal 5.10.2023 pred sudkyňou pre prípravné konanie),

resp. že mu poškodená písala SMS správy už 1.10.2023 ešte v noci a na druhý deň doobeda, obsahom
ktorých malo byť, že ho dostane do basy kedykoľvek, že má nového priateľa a ďalšie, ktoré sa podľa
neho nedali čítať, a preto sa rozhodol ísť ku nej, ako aj že ešte predtým v ten deň jej povedal do telefónu,
že jej zoberie dieťa.
Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností, neopomínajúc to, kedy si samotný obžalovaný

spomenul na svedka I. v súvislosti s udalosťami z 2.10.2023, nemožno hodnotiť výpoveď menovaného
svedkainakakonepravdivú,robenúvsnahepomôcťobžalovanémuvyhnúťsazodpovednostiatrestuza
jeho konanie; výpoveď svedka síce v základných bodoch zodpovedá tvrdenia obžalovaného na hlavnom
pojednávaní, avšak práve tým je v zásadnom rozpore s tvrdeniami obžalovaného v jeho skorších
výpovediach, rozpory, ktorých s obsahom svojej výpovede na hlavnom pojednávaní nevedel vysvetliť ani

samotný obžalovaný. To vedie súd len k jedinému záveru a to, že okolnosti, o ktorých svedok vypovedal
mu boli len dodatočne odprezentované obžalovaným, nepochybne práve v súvislosti s požiadavkou, aby
svedčil v jeho prospech a aby to zodpovedalo v zásadných bodoch samotnej výpovede obžalovaného
na hlavnom pojednávaní.

Svedkyňa, poškodená H. B., na hlavnom pojednávaní vypovedala bez závažnejších rozdielov, zhodne
s jej výpoveďou v prípravnom konaní, pričom poukázala na to, že obžalovaný sa dostavil k dverám jej
bytu okolo 10:30 až 11:00 hod., pričom keď otvorila dvere a uvidela ho, mala z neho obavu, pretože
už v minulosti sa na nej dopustil fyzického aj psychického násilia, polroka predtým jej posielal SMS,
v ktorých sa vyhrážal, čo sa týka jeho nečakaných návštev, vždy sa bála, čo môže spôsobiť jej alebo

dcére, po jeho návštevách privolávala políciu, keď napádal nielen ju, ale aj jej syna, preto sa zľakla, keď
ho videla, chcela zavrieť dvere, no on dal nohu do dverí, rukou ich vytisol tak, že ju odsotil a vošiel do
bytu, zakričala, aby odišiel a on ju začal napádať a kričať, že má s ním ísť okamžite na matriku, začal ju
biť,žejeožratá,sácaldonej,držaljupodkrkomjehopravourukou,pričomonamalanarukáchdvojročnú
dcéru, ktorá plakala. Nevie akú dobu to trvalo, poukázala na to, že hneď po vojdení ju chytil za krk, začal

ňou sácať, ziapal a bil ju, celé to pre ňu trvalo dlho; dvere na spoločné priestory boli pootvorené, svedok
incidentu nebol, všetci susedia boli v práci; uviedla, že keď videl, že dcéra plače, tak sa prudko otočil,
povedal, že poškodenú zabije, že sa ešte vráti, že raz k tomu dôjde a že ide na sociálku. Uviedla, že
do polhodiny bola sociálka u nej, sociálne pracovníčky zistili, že nie je opitá; keď sa dcéra ukľudnila, asi
hodinu sa vyspala, tak išla na políciu, kde tento skutok udala. Uviedla, že to všetko sa odohralo v chodbe,

že bezprostredne po incidente kontaktovala svoju mamu a ju kontaktovala jej sestra; uviedla, že sociálne
pracovníčky ju navštívili dve a fúkať jej nedávali; poukazovala na to, že v čase incidentu z obžalovaného
razilo, že ho vyzývala, aby opustil byt, že ju chytil za krk, búchal ju o stenu, do ktorej narážala chrbtom,
dal jej asi dve facky jeho pravou rukou, potom položila dcéru a snažila sa ho vytlačiť z bytu, kričala, aby
vypadol, a to veľakrát od začiatku až do konca. Po tom, čo sa stalo, volala mame; sestra ju kontaktovala

s tým, že obžalovaný jej poslal SMS so správou, ktorú nahlásil na sociálke. Uviedla, že sa zdržal asi do
hodiny, ktorý rozpor s jej tvrdením vo výpovedi zo 4.10.2023, kde uviedla, že to bolo minimálne takých
10 minút určite, vysvetľovala tak, že je možné, že tak odpovedala krátko po čine, s odstupom času nevie
presne určiť ako dlho to trvalo ale nie dlhšie ako hodinu, nevie presne ako dlho sa zdržal.

Vypočutá svedkyňa, matka poškodenej, I. C. v zásade potvrdila skutočnosti uvádzané poškodenou, keď
vypovedala, že poškodená jej volala čo sa stalo – išlo o videohovor, že obžalovaný vletel k nej do bytu,
udrel ju a vyhrážal sa jej zabitím, konkrétne, že otvorila trochu dvere, on ich rozrazil, udrel ju do tváre,
ohľadom vyhrážok, ktoré použil jej povedala, že „raz ťa zabijem“, hovor trval asi 15 minút, poškodenáplakala, bola vystrašená, aj malá plakala, poškodená mala, nevie na ktorej strane tváre, také akoby od
facky. Potom jej volala okolo jednej, pol druhej znova, že bola u nej sociálka.

Nepravdivosť tvrdení obžalovaného vyplýva aj zo správy ÚPSVaR Stará Ľubovňa (č.l. 106 – 107
až spisu), v zmysle ktorej sa síce obžalovaný dostavil 2.10.2023 na menovaný úrad a oznámil, že
poškodenájedomasichmal.dieťaťompodvplyvomalkoholu,pričomuviedol,žepoškodená„ledvastála
na nohách a malá plakala, na čo následne bolo v čase 12:55 hod. v domácnosti poškodenej vykonané
sociálnešetreniezaúčelomovereniastavudieťaťa,pričompodľauvedenejsprávypoškodenánapohľad

nebola pod vplyvom alkoholu, chôdza bola koordinovaná, nepozorovali problém ani počas komunikácie
a bola ochotná sa podrobiť aj dychovej skúške – správa zodpovedá obsahu úradného záznamu (č.l.
108 spisu) a záznamu zo sociálneho šetrenia v prirodzenom prostredí dieťaťa (č.l. 110 – 112 spisu)
vyhotovených v rozhodný deň zamestnancami úradu.

Nastraneobžalovanéhotiežnemožnoopomenúťtúskutočnosť,žezaobdobnékonanievočipoškodenej

už bol odsúdený, a to vo veci tunajšieho súdu sp. zn. 8T/58/2021, kde trestným rozkazom zo dňa
2.2.2022, právoplatným 2.2.2022 bol uznaný vinným z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 38
ods. 2, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zák., kde konkrétne dňa 7.8.2021
menovanú, vtedy tehotnú, v byte fyzicky napadol spôsobom, ako je podrobne popísaný v skutkovej
vete uvedeného rozhodnutia a hovoril jej, že ju zabije. Za to mu bol uvedeným trestným rozkazom

uložený trest odňatia slobody na 8 mesiacov, ktorého výkon bol pôvodne odložený za súčasného
uloženia probačného dohľadu a ustanovená skúšobná doba na 18 mesiacov, v ktorej sa však neosvedčil
– viď príslušné rozhodnutie tunajšieho súdu č.k. 8T/58/2021 – 480 zo dňa 21.6.2023 (č.l. 125-129
spisu), ktoré nadobudlo právoplatnosť 6.9.2023 v spojení s uznesením Krajského súdu v Prešove č.k.
1Tos/8/2023-487zodňa6.9.2023(č.l.130–133spisu),zktoréhoobsahunavyševyplýva,žeobžalovaný

mal vedomosť o tom, že tunajším súdom bolo rozhodnuté o jeho neosvedčení sa v skúšobnej dobe,
nakoľko sťažnosť proti uvedenému uzneseniu podal práve on, a to bezprostredne po jeho vyhlásení.

Na základe hore uvedených skutočností, teda výsledkov celého vykonaného dokazovania, ich
vyhodnotením jednotlivo, ako aj vo vzájomnej súvislosti, má súd preukázané, že obžalovaný konaním,

ako toto súd ustálil na základe všetkých hore uvedených skutočností v skutkovej vete vo výrokovej
časti tohto rozsudku, naplnil všetky pojmové znaky prečinu podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr.
zák. s poukazom na § 138 písm. d/ Tr. zák. a prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1,
ods. 2 písm. b/ Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zák., kde obžalovaný je spôsobilým
subjektom uvedených trestných činov, týchto sa dopustil preukázateľne úmyselne a trestnosť jeho

konanínezanikla.Pretohosúdtýmtorozsudkomuznalzichspáchaniavinným,akojepodrobneuvedené
vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Na uvedených záveroch súdu v tejto veci nič nemenia ani výsledky znaleckého dokazovania z odboru
psychológie vo vzťahu k osobe poškodenej vo veci tunajšieho súdu sp. zn. 8T/33/2022 - viď v rámci

dokazovania čítaný tam podaný znalecký posudok č. 24/2022, ktorého závery, vzhľadom na hore
podrobne popísané vykonaným dokazovaním ostatné zistené skutočnosti, osobitne vzhľadom na
samotné rozporné a klamlivé tvrdenia obžalovaného, nemohli viesť k inému rozhodnutiu, ako o uznaní
viny obžalovaného.

Čo sa týka rozhodnutia o druhu a výške trestu, súd pri jeho ukladaní postupoval v zmysle § 2
ods. 1 Tr. zák. podľa Trestného zákona účinného od 6.8.2024, ktorého použitie je v danom prípade
pre obžalovaného priaznivejšie, pretože ak by bolo postupované podľa jeho znenia účinného do
5.8.2024 (konkrétne s použitím vtedy účinného znenia § 38 ods. 2, ods. 4 Tr. zák.), tak vzhľadom na
osobu obžalovaného (viď časy ich spáchania a postihy za priestupky v zmysle odpovede na lustráciu

v centrálnej evidencii správnych deliktov a priestupkov a vzhľadom na jeho preukázateľne nezahladené
odsúdenie vo veci tunajšieho súdu 8T/58/2021) a teda nezistenie poľahčujúcich okolností na jeho strane
a naproti tomu zistené priťažujúce okolnosti na jeho strane podľa § 37 písm. h/ (spáchal tu viac trestných
činov) a písm. m/ (bol už za trestný čin odsúdený – vec tunajšieho súdu 8T/58/2021) a to navyše za
trestný čin rovnakého druhu, spáchaný tiež voči aj tu poškodenej, zvyšovala by sa horná hranica trestnej

sadzby o jednu tretinu (teda súd by ukladal trest v rámci vyššej trestnej sadzby, teda obdobne ako tomu
bolo v tejto veci pôvodne pri vydaní trestného rozkazu). Za použitia Tr. zák. účinného od 6.8.2024 však
už v danom prípade takýto následok nie je možný v takejto situácii a teda súd ukladal trest v rámci
samotnej trestnej sadzby ustanovenej v § 194 ods. 2 Tr. zák. (použijúc túto podľa § 41 ods. 1 Tr. zák.)Takto, na základe všetkých vyššie uvedených skutočností, postupujúc podľa zásad pre ukladanie trestov
ako sú upravené v § 34 Tr. zák., osobitne s prihliadnutím na okolnosti a spôsob spáchania tu stíhaných

trestných činov, osobu obžalovaného, ktorý už v minulosti preukázateľne čo sa týka nebezpečného
vyhrážania trestnú činnosť takéhoto druhu spáchal, a to práve voči tu poškodenej, s poukazom na
nezistenie poľahčujúcich okolností a zistenie vyššie uvedených priťažujúcich okolností na jeho strane;
tiež aj so zohľadnením toho, že obžalovaný sa trestnej činnosti dopustil v čase, kedy mu už bolo
známe rozhodnutie tunajšieho súdu o tom, že sa neosvedčil v skúšobnej dobe ustanovenej mu vo veci

8T/58/2021 (kde práve v nej okrem iného sa dňa 20.6.2022 dopustil voči tu poškodenej aj priestupku
proti občianskemu spolunažívaniu) a tam uložený trest mu bolo nariadené vykonať, a to hoci nevedel
v čase spáchania o právoplatnosti tohto rozhodnutia (príslušné, o ním proti nemu po vyhlásení podanej
sťažnosti, vydané rozhodnutie krajského súdu mu bolo doručené až 5.10.2023 – č.l .190 spisu) ale
prinajmenšom hrozba možného výkonu skôr mu uloženého trestu za takú trestnú činnosť na jeho strane
bola viac než reálna, dospel súd k záveru, že v danom prípade pre dosiahnutie účelu trestu, ako je

tento vyjadrený v § 34 ods. 1 Tr. zák., resp. pre vytvorenie čo najzodpovedajúcejších podmienok na
jeho dosiahnutie, a to nielen z hľadiska individuálnej, ale najmä generálnej prevencie pred páchaním
takýchto trestných činov, je obžalovanému dôvodné a potrebné uložiť úhrnný trest odňatia slobody.
Takýto trest je zároveň podľa súdu možné uložiť obžalovanému v dolnej polovici zákonom ustanovenej
trestnej sadzby, avšak stým, že jeho výkon však zároveň nebude podmienečne odložený. Takto súd

za primerané, osobitne za potrebné na nápravu obžalovaného a vytvorenie podmienok na zabránenie
tomu, aby páchal trestnú činnosť, ale aj na to, aby iní boli od páchania takých trestných činov odradení,
v danom prípade vyhodnotil a uložil obžalovanému úhrnný trest odňatia slobody na 24 mesiacov.

Keďže obžalovaný nebol pred spáchaním tu stíhaných trestných činov vo výkone trestu odňatia slobody,

ktorý by mu bol uložený za úmyselný trestný čin (resp. jeho odsúdenie vo veci tunajšieho súdu
1T/243/2008 je zahladené a teda na tam vykonávaný trest nemožno v tomto smere prihliadať), zaradil ho
na výkon uloženého úhrnného trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom
stráženia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Stará Ľubovňa do
15 dní od oznámenia tohto rozsudku.
Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa
rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Ak sa rozsudok
oznamuje tak obžalovanému, ako aj jeho obhajcovi a zákonnému zástupcovi, plynie lehota od toho

oznámenia, ktoré bolo vykonané najneskoršie. Odvolanie má odkladný účinok.
Ak Trestný poriadok neustanovuje inak, rozsudok môže odvolaním napadnúť
a) prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku,
b) obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom
súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného

v obžalobe,
c) poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody,
d) zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.
Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak

toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.
V neprospech obžalovaného môže rozsudok napadnúť odvolaním prokurátor; len čo do povinnosti na
náhradu škody má toto právo aj poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody.
Podľa § 308 ods. 2 Tr. por., prospech obžalovaného môžu rozsudok odvolaním napadnúť okrem
obžalovaného a prokurátora i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ,

osvojenec, manžel a druh. Prokurátor môže tak urobiť i proti vôli obžalovaného. Ak je obžalovaný
pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená,
môže i proti vôli obžalovaného za neho v jeho prospech odvolanie podať aj jeho zákonný zástupca alebo
jeho obhajca.
Iným osobám uvedeným v § 308 ods. 2 okrem prokurátora sa končí lehota tým istým dňom ako

obžalovanému.Rozsudok možno napadnúť odvolaním aj len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania výslovne vzdať.