Rozsudok Judgement was issued on

Decision was made at the court Krajský súd Bratislava

Judgement was issued by JUDr. Marta Barková

Judgement form – Rozsudok

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6Cob/155/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4116212332
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 07. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Barková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:4116212332.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvBratislavevsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.MartyBarkovejačlenieksenátu

JUDr. Ivany Neviďanskej a Mgr. Jany Brídzikovej, v právnej veci žalobcu: DSG s.r.o., so sídlom Krajinská
10593/21, 821 06 Bratislava - Podunajské Biskupice, IČO: 35 963 182 zastúpený: JUDr. Juraj Veverka,
Vilová 2, 851 01 Bratislava IČO: 30 788 404 proti žalovanému: ŠVEC a SPOL, s.r.o., so sídlom: Staničná
502, 952 17 Vráble, IČO: 31 429 947, zastúpený: Advokátska kancelária STOKLASA & STOKLASOVÁ
s.r.o., so sídlom: Farská 25, 949 01 Nitra, IČO: 36 856 282 o zaplatenie sumy vo výške 172 418,40 eura
s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nitra č. k.: 23Cb/50/2016-398 zo dňa
09.12.2020 v spojení s opravným uznesením č. k. 23Cb/50/2016-501 zo dňa 07.11.2022, takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Nitra č. k. 23Cb/50/2016-398 zo dňa 09.12.2020 v
spojení s opravným uznesením Okresného súdu Nitra č. k. 23Cb/50/2016-501 zo dňa 07.11.2022
p o t v r d z u j e .

II. Žalobcovi voči žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Nitra (ďalej aj ako ,,súd prvej inštancie“ alebo aj ako ,,súd“) rozsudkom č. k.
23Cb/50/2016-398 zo dňa 09.12.2020 v znení opravného uznesenia č. k. 23Cb/50/2016-501 zo dňa
07.11.2022 (ďalej aj ako ,,napadnutý rozsudok“ alebo aj ako ,,napadnuté rozhodnutie“) v právnej veci

žalobcu: DSG s. r. o., so sídlom Krajinská 10593/21, 821 06 Bratislava, IČO: 35 963 182 (ďalej len
ako ,,žalobca“) proti žalovanému: ŠVEC a SPOL, s. r. o., so sídlom Staničná 502, 952 17 Vráble, IČO:
31 429 947, (ďalej len ako ,,žalovaný“) rozhodol tak, že uložil zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 172
418,40 eura s 9,05 % úrokmi z omeškania ročne zo sumy vo výške 68 174,40 eura od 18.12.2014 do
05.02.2015, zo sumy vo výške 64 000 eur od 06.02.2015 do 16.04.2015, zo sumy vo výške 21 000 eur
od 17.04.2015 do zaplatenia, zo sumy vo výške 11 543,40 eura od 16.01.2015 do zaplatenia, zo sumy
vo výške 60 412,80 eura od 16.01.2015 do zaplatenia, zo sumy vo výške 60 969,60 eura od 15.02.2015

do zaplatenia, zo sumy vo výške 38 673,60 eura od 15.02.2015 do zaplatenia, zo sumy vo výške 22
327,20 eura od 31.03.2015 do zaplatenia, zo sumy vo výške 7 147,80 eura od 31.03.2015 do zaplatenia,
zo sumy vo výške 4 344 eur od 18.07.2015 do zaplatenia, paušálnu náhradu nákladov spojených s
uplatnením pohľadávky vo výške 40 eur a to všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku na účet
žalobcu vedený v G. Z. a. s., R.: SK XX XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX (výrok I.). Zároveň žalovaného
zaviazal nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 % (výrok II.).

2.Súdprvejinštancierozhodolpodľazákonnýchustanovení§436ods.1,§437ods.1,§441§536,§537
ods.1, § 546 ods.1, § 548 ods.1, § 550, § 552 ods.1, § 554 ods.1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného
zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „Obchodný zákonník“ alebo aj ako „ObZ“), § 251,§ 255 ods. 1, § 262 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších
predpisov (ďalej len ako „CSP“).

3. Žalobou zo dňa 05.05.2016, doručenou na Okresný súd Nitra dňa 10.05.2016, sa žalobca domáhal
vydania platobného rozkazu, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo
výške 172 418,40 eura s príslušenstvom.

4. Súd prvej inštancie vydal vo veci platobný rozkaz dňa 17.06.2016 sp. zn. 23Cb/50/2016-31

proti ktorému, podal žalovaný v zákonnej lehote odpor s odôvodnením, že žalobca nešpecifikoval
zmluvný vzťah medzi stranami sporu, hoci je zrejmé, že ide o zmluvu o dielo, podľa ktorej právnej
úpravy má zhotoviteľ povinnosť vykonať dielo riadne a včas a za súčasného splnenia oboch
podmienok má zhotoviteľ nárok na úhradu dohodnutej ceny. Za riadne plnenie možno považovať
také, ktoré zodpovedalo kvalitatívnemu dojednaniu doladenia nástrojov do stavu NOTE 1. Žalobcovi
bola táto skutočnosť známa a rovnako aj to, že dielo nevykonal riadne, pretože žalovanému ako

dodávateľovi konečného zákazníka (finálneho odberateľa) - spoločnosti Klein-Automotive spol. s r.o.
(ďalej aj ako „spoločnosť Klein-Automotive spol. s r.o alebo aj ako „finálny odberateľ“ alebo aj ako
„konečný zákazník“), bolo ním opakovane vracané dielo na odstránenie vád, ktoré žalobca opakovane
odstraňoval. Žalovaný dôvodil, že žalobca nielenže nevykonal dielo riadne, ale spôsobil mu škodu,
pričom o tejto skutočnosti bol informovaný. Žalovaný mal za to, že mu vznikla škoda vo výške 172

418,40 eura a ktorú si z opatrnosti započítal voči žalobcovi oznámením zo dňa 30.12.2015, a to napriek
tomu, že pohľadávku žalobcu neuznáva. Žalovaný uviedol, že nakoľko žalobca nevykonal dielo riadne
a včas, spoločnosť Klein-Automotive spol. s r.o. si voči nemu ako subdodávateľovi uplatnila nárok na
zníženie ceny diela - poskytnutie zľavy v sume vo výške 200 000 eur, ktorá predstavuje škodu, ktorá
žalovanému vznikla. Vzhľadom na uvedené žalovaný vystavil pre spoločnosť Klein-Automotive spol. s

r.o. dobropisy, ktoré zodpovedajú uplatnenej zľave. Žalovaný zastával názor, že žalobcovi tak nevznikol
nárok na zaplatenie žalovanej istiny s príslušenstvom.

5.Kodporusavyjadrilžalobcavpodanízodňa31.10.2016,doručenomsúdudňa02.11.2016 anámietky
žalovaného označil ako nedôvodné.

Žalobca uviedol, že žalovaný mu poslal objednávky - č. OÚ/14/27 zo dňa 07.01.2014, č.
N.VOB-2015-20-000004 zo dňa 12.01.2015 a č. N.VOB-2015-20-000005 zo dňa 22.01.2015, na
základe ktorých mu vystavil faktúry č. 2014/10/003, č. 2014/11/002, č. 2014/11/003, č. 2014/12/001, č.
2014/12/002, č. 2015/01/002, č. 2015/01/003 a ktoré mu žalovaný neuhradil. Z predmetných objednávok

vyplýva, že ich predmetom sú nástrojárske práce a je v nich uvedená výška dohodnutej ceny za
odpracovanú hodinu. Žalovaný si objednával práce bez bližšej špecifikácie pokiaľ ide o fázu technického
spracovania a žalobca objednané výkony riadne a včas poskytol. Žalobca zdôraznil, že žalovaný mu
nikdyneoznámilnámietkyvočiobsahupredloženéhodenníka,apretomalzato,žeprácebolivykonanév
súladesobjednávkoužalovaného.Uviedol,žesuma,naktorúbolivystavenéfaktúrybolavypočítanáako

dohodnutá hodinová sadzba vynásobená počtom odpracovaných hodín. Ďalej žalobca uviedol, že v roku
2014 bolo vystavených viacero faktúr, z ktorých časť z nich bola zaplatená, pričom všetky boli vystavené
v rovnakom režime, na základe odpracovaných hodín a dohodnutej hodinovej sadzby. Žalovaný uhradil
osem faktúr v plnej výške, teda práce uznal, pretože k nim nemal žiadne výhrady ani pripomienky.
Žalobca mal za to, že tým, že žalovaný mu uhradil čiastočne faktúru č. 2014/10/003 uznal svoj záväzok

a argumentoval, že tvrdenie žalovaného o tom, že podmienkou úhrady prác bolo splnenie kvalitatívnych
požiadaviek neobstojí. Odlišný režim sa vzťahuje na objednávku č. NVOB-2015-20-000007 zo dňa
30.01.2015. Začiatkom roka došlo na osobnom stretnutí so zástupcom žalovaného - p. B. k dohode o
vykonaní ďalších prác, pričom tieto mali byť dodané v stanovenej kvalite, jednalo sa o konkrétny spôsob
spracovania do fázy NOTE 1 za vopred dohodnutú cenu. Faktúra, ktorú žalobca za tieto práce vystavil,

nebola žalovaným nikdy namietaná. K vzniku škody uviedol, že žalovaný spôsobil stav, v ktorom bol
žalobcanútenýpozastaviťvýkonobjednanýchprác,atotým,žeprestaluhrádzaťsvojezáväzky.Žalobca
následne nebol schopný vyplácať mzdy svojim zamestnancom a ani ďalšie náklady, pričom na túto
skutočnosť bol žalovaný ním upozornený. Žalobca vzájomné započítanie pohľadávok neuznal a mal za
to, že vznik škody si spôsobil žalovaný tým, že sa dostal do omeškania so splnením svojho záväzku.

6. Žalovaný sa vyjadril k vyjadreniu žalobcu k odporu zo dňa 31.10.2016 v duplike zo dňa 29.11.2016,
doručenej súdu dňa 02.12.2016 a uviedol, že žalovaný mu mesačne odsúhlasoval práce i v dobrej
viere, že si splní svoje povinnosti, a preto aj do určitej doby uhrádzal faktúry za práce aj keď nástrojenespĺňali podmienky časovej fakturácie pre finálneho odberateľa. Uviedol, že sumu vo výške 43 000 eur
zaplatil žalobcovi len z dôvodu pomoci V. U., o ktorú ich žiadal, aby mohol zaplatiť dane, a preto toto
plnenie nemožno považovať za uznanie záväzku. O nekvalite prác svedčí aj e-mail zo dňa 10.08.2015.

Práce, ktoré žalobca vykonal na základe objednávky v roku 2015 neboli namietané, pretože išlo o výrobu
nástrojov pre odberateľa Essa CZ, ktorý z dôvodu nutnosti lisovania dielov prebral v roku 2014 nástroje
napriek tomu, že nespĺňali požadované parametre, avšak zadržal platbu v sume vo výške 130 000 eur
až do odstránenia nedostatkov. Poukázal na to, že žalobca tieto nedostatky odstránil iba čiastočne a
finančnéprostriedkybolizadržanéaždooktóbra2015,tedaštyrimesiacepovystavenífaktúryžalobcom.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti, táto faktúra nebola namietaná, ale platba bola zadržaná a následne
sa stala predmetom započítania.

7. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol rozsudkom sp. zn. 23Cb/50/2016-301 zo dňa 17.04.2019, tak,
že žalobu zamietol.

8. Proti rozsudku č. k. 23Cb/50/2016-301 zo dňa 17.04.2019 podal žalobca odvolanie, o ktorom Krajský
súd v Nitre ako odvolací súd (ďalej len ako „odvolací súd“), rozhodol uznesením zo dňa 07.07.2020
č. k. 15Cob/115/2019-373 (ďalej aj ako „zrušujúce uznesenie“ alebo aj ako „uznesenie“) tak, že zrušil
rozsudok súdu prvej inštancie č. k. 23Cb/50/2016-301 zo dňa 17.04.2019 (ďalej aj ako „zrušený
rozsudok“) a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

V odôvodnení uznesenia odvolací súd okrem iného uviedol, že súd prvej inštancie nekonal dostatočne
v záujme dodržania práva na spravodlivý súdny proces a vydal rozhodnutie bez dostatočného zistenia
skutkového stavu veci. Odvolací súd skonštatoval, že súd prvej inštancie sa v odôvodnení napadnutého
rozhodnutiadostatočnenevysporiadalstým,čižalovanýjednoznačnepreukázalvadnéplneniezostrany

žalobcu a súčasne, či postupoval v zmysle § 436 až § 441 Obchodného zákonníka, a teda, či mu je
možné priznať v rámci jeho obrany niektorý z nárokov z preukázaných vád dodaného tovaru žalobcom.
Odvolací súd považoval za podstatné, aby sa súd prvej inštancie dostatočne a vyčerpávajúco vyrovnal
s právnou relevantnosťou obrany žalovaného, a to nepochybným preukázaním vadného plnenia zo
strany žalobcu, právne relevantným uplatnením niektorého z nárokov vád a následne sa vysporiadal s

dôvodnosťou úplatného nároku žalobcu po skutkovej ako aj vecnej stránke.

9. Súd prvej inštancie po zrušení rozsudku výzvou zo dňa 16.09.2020 vyzval sporové strany, aby súdu
v lehote 20 dní oznámili návrhy na doplnenie dokazovania.

10. Žalovaný na základe výzvy súdu zo dňa 16.09.2020 a doručenej mu dňa 18.09.2020, v podaní z
08.10.2020 nenavrhol vykonať ďalšie dôkazy a uviedol, že v prvostupňovom konaní predložil dôkazy
preukazujúce fakt, že dielo nebolo dokončené a ani riadne odovzdané s tým, že k uvedenému nemá čo
dodať, a preto sa plne pridržiava svojich skorších vyjadrení a doložených dôkazov.

11. Žalobca na základe výzvy súdu zo dňa 16.09.2020 a doručenej mu dňa 21.09.2020, v podaní z
09.10.2020 uviedol, že nemá návrhy na doplnenie dokazovania.

12. Súd prvej inštancie po vrátení veci odvolacím súdom, vec v novom konaní opätovne prejednal
a rozsudkom č. k. 23Cb/50/2016-398 zo dňa 09.12.2020 v znení opravného uznesenia č. k.

23Cb/50/2016-501 zo dňa 07.11.2022 (ďalej aj ako „napadnutý rozsudok“) rozhodol tak, že podanej
žalobe vyhovel v celom rozsahu a žalovanému uložil zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 172 418,40 eura
s 9,05 % úrokmi z omeškania ročne zo sumy vo výške 68 174,40 eura od 18.12.2014 do 05.02.2015, zo
sumy vo výške 64 000 eur od 06.02.2015 do 16.04.2015, zo sumy vo výške 21 000 eur od 17.04.2015 do
zaplatenia, zo sumy vo výške 11 543,40 eura od 16.01.2015 do zaplatenia, zo sumy vo výške 60 412,80

eura od 16.01.2015 do zaplatenia, zo sumy vo výške 60 969,60 eura od 15.02.2015 do zaplatenia,
zo sumy vo výške 38 673,60 eura od 15.02.2015 do zaplatenia, zo sumy vo výške 22 327,20 eura
od 31.03.2015 do zaplatenia, zo sumy vo výške 7 147,80 eura od 31.03.2015 do zaplatenia, zo sumy
vo výške 4 344 eur od 18.07.2015 do zaplatenia, paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením
pohľadávky vo výške 40 eur a to všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku na účet žalobcu

vedený v G. a. s., IBAN: M. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX (výrok I.). Zároveň žalovaného zaviazal
nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 % (výrok II.).V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že vo veci rozhodoval na základe skutkového stavu,
ktorý je totožný so stavom existujúcim v čase rozhodovania odvolacieho súdu.

Predmetom sporu je časť neuhradených faktúr z roku 2014 a neuhradené faktúry z roku 2015, a
to faktúry č. 2014/10/003 (dňa 05.02.2015 uhradená suma 4.174,40 eura a dňa 16.04.2015 suma
43.000,- eur, z tejto faktúry zostala neuhradená suma 21.000,- eur), č. 2014/11/002, č. 2014/11/003,
č. 2014/12/001, č. 2014/12/002, č. 2015/01/002, č. 2015/01/003, č. 2015/05/003. Neuhradené
faktúry boli vystavené na základe objednávok žalovaného č. OU/14/27, č. N.VOB-2015-000005, č.

N.VOB-2015-20-000004 a č. N.VOB- 2015-20-000007. Súdu boli ako listinný dôkaz predložené iba tri
objednávky, č. OU/14/27, č. N.VOB-2015-000005, č. N.VOB-2015-20-000004. Objednávku č. OU/14/27
vystavil žalovaný dňa 07.01.2014, objednal si nástrojárske práce v rozsahu: kontrola funkčnosti
nástroja, kontrola a optimalizácia tlakových obrazov podľa meracích protokolov v roku 2014 za cenu
28 eur/hodina. Objednávkou č. N.VOB-2015-20-000004 zo dňa 22.01.2015 si žalovaný objednal
nástrojárske práce v rozsahu: organizácia prác a návrh korekcií za cenu 33 eur/hodina. Objednávkou č.

N.VOB-2015-20-000005 zo dňa 22.01.2015 si žalovaný objednal nástrojárske práce v rozsahu: kontrola
funkčnosti nástroja, kontrola a optimalizácia tlakových obrazov podľa meracích protokolov za cenu
28eur/hodina. Kontrola funkčnosti nástroja a optimalizácia tlakových nástrojov znamenali nastavenie
a doladenie nástrojov do stavu NOTE1 alebo NOTE3, čo v konaní nebolo sporné, teda žalobca aj
žalovaný vedeli, čo je úlohou žalobcu, aké práce má vykonať a čo má byť ich výsledkom. Faktúra č.

2015/05/003 bola vystavená na základe objednávky č. N.VOB-2015-20-000007, ktorá súdu predložená
nebola.Žalovanýboldodávateľomvykonanýchprácprekonečnýchodberateľov,medzinimiajobchodnú
spoločnosť KLEIN Automotive s.r.o. (predtým KLEIN&BLAŽEK spol s r.o.). Žalovaný súdu nepredložil
zmluvu preukazujúci zmluvné podmienky dohodnuté medzi ním a už uvedeným objednávateľom. Z
vyššie uvedených objednávok nevyplynula lehota, do uplynutia ktorej mal žalobca objednané práce

pre žalovaného vykonať. Žalovaný uhradil časť faktúry č. 2014/10/003 na žiadosť žalobcu (potreboval
peniaze na zaplatenie dane), súdu nebol predložený žiaden dôkaz, ktorý by preukazoval skutočnosť, že
žalovaný uznal celú sumu fakturovanú žalobcom, naopak e-mailová komunikácia predložená žalovaným
preukazuje, že žalovaný odmietol uhradiť faktúry pred dokončením prác.

Žalobca na pojednávaní poukázal na to, že obchodný vzťah medzi stranami sporu existuje od roku
2011. Do roku 2014 boli objednávky vystavované tak, že bola odmena uplatňovaná a dohodnutá za
osobohodinu a tento režim platil do 30.01.2015, pričom práce neboli bližšie špecifikované a žalovaný
nikdy nenamietal rozsah vykonaných prác v tom čase bol riaditeľom žalovaného Ing. Z. B.. K zmene
došlo v roku 2015, zmenila sa forma a obsah objednávky, neboli objednávané osobohodiny, išlo o

špecifické objednávky, ktoré však nie sú predmetom tohto konania. Uviedol, že Ing. Z. B. ho kontaktoval
s tým, že či by nedokončil práce na nástrojoch vyrobených v Číne. V októbri začali faktúry meškať, v
januári povedal Ing. Z. B., že sa musia dohodnúť aj na sume, za ktorú práce dokončia. Pristúpil na návrh
žalovaného,žeprácedokončiazasumuvovýške28560eur,išlooobjednávkunadielo.DoČiechchodili
dojúla2015.VaprílipovedalIng.Z.B.,ženemáakozaplatiťdane,apretomuzdlžnejsumyposlalisumu

vo výške 43 000 eur. V novembri 2015 navrhli, že práce dokončia, ak im budú zaplatené ostatné faktúry.
Dňa 13.11.2015 bol vo firme žalovaného s projektovou manažérkou Ing. V. W. a konštruktérom - p. W.,
všetko prešli, dohodli sa čo má urobiť a mali mu oznámiť kde to má urobiť, žiadnu informáciu nedostal
a nič nebolo zaplatené. Žalobca uviedol, že práce na základe objednávky od 31.01.2015 nemohol pre
žalovaného dokončiť, pretože nemal finančné prostriedky, nakoľko mu žalovaný dlhoval sumu vo výške

160 000 eur. Mal za to, že faktúry, ktorých predmetom boli osobohodiny, nie sú sporné a práce, ktoré už
neboli takto formulované v objednávkach, nie sú predmetom tohto konania. Z faktúr, ktoré boli vystavené
na osobohodiny uhradil žalovaný osem faktúr, dve čiastočne a ešte zostala neuhradená jedna faktúra,
ktorá nebola vystavená na osobohodiny.

Žalovaný na pojednávaní dňa uviedol, že vzťah medzi stranami sporu existuje od roku 2011 a bol
založený na základe rámcovej objednávky, boli fakturované osobohodiny. Žalobca pre nich vykonával
práce na tom istom mieste, ale išlo o rôzne zákazky. Objednávky boli vystavované na osobohodiny a
následne bola uzatvorená ústna dohoda o zákazke. V roku 2014 za žalovaného jednal Ing. Z. B. v pozícii
výkonného riaditeľa a obaja navrhli vyrábať nástroje v Číne na základe čoho, bola podpísaná ďalšia

objednávka na dozorovanie výroby v Číne, ktorú mal dozorovať konateľ žalobcu - V. U. (ďalej len ako
„V.“) s tým, že po prepravení nástrojov bude ich dokončenie dozorovať vo Vrábľoch. Tieto práce boli
zaplatené.Problémnastal,keďnástrojeneboliodovzdanézákazníkom,meškalianavyšovalisanáklady.
Cenu uplatnenú žalobcom akceptoval. V júli 2014 boli dovezené nástroje z Číny, V. U. bol prítomný v ichfirme, viedol svojich ľudí, zúčastňoval sa na poradách a bol informovaný o problémoch. Spokojný bol až
do doby, kým od zákazníkov nezačali chodiť výhrady, pretože zariadenia neboli dodané včas a kvalitne.
Zvýšili sa im náklady o sumu vo výške 600 000 eur, a preto pozastavili platby žalobcovi. Vady žalovaný

reklamoval v protokoloch, zápisy od zákazníka boli prejednané s V. U..

Svedok G. N. na pojednávaní uviedol, že je zamestnancom žalobcu, vykonáva nástrojárske práce od
roku 2007 až do súčasnosti. Pre žalovaného vykonávali nástrojárske práce, podmienky týchto prác
neboli určené a nemali podmienky na ich dokončenie. Žalovaný bol na to upozorňovaný V. U.. Práce pre

žalovaného vykonávali vo Vrábľoch a chodil aj na služobné cesty do Českej republiky. Práce nedokončili,
pretože sa dokončiť nedali, nemali už čas a nemali podmienky pracovať na lise. Pokyny dostávali od
pána B., ale nedalo sa to stíhať, pretože sa pokyny niekoľkokrát menili. O vykonaných prácach viedli
denník, ktorý mesačne podpisovali majstri. B. spoločnosti Klein-Automotive spol. s r.o., kde dokončovali
práce, boli nevyhovujúce a upozornil na to aj Ing. V. W..

Svedok Ing. Z. B. na pojednávaní uviedol, že je výkonným riaditeľom divízie nástrojáreň žalovaného
od roku 2013. Do jeho náplne práce patrí výroba lisovacích nástrojov. V roku 2013 získali veľký projekt
od spoločnosti Klein-Automotive a.s., projekt bol nad ich kapacity. Časť výroby mala byť uskutočnená v
Číne a nástroje mali byť dokončené firmami, ktoré sa na to špecializujú a medzi ktoré patrí aj žalobca.
V tomto prípade mali byť nástroje vyrobené pre spoločnosť Klein-Automotive, a.s. a Essa CZ. Problémy

vznikli až pri finálnom dokončení nástrojov, ktoré mali byť nastavené na NOTE1 alebo NOTE3 a
odovzdané zákazníkovi. Spolupráca prebiehala na základe písomných objednávok po predchádzajúcej
ústnej dohode medzi ním a V. U.. Cena bola dohodnutá v hodinovej sadzbe, podkladom k fakturácii
boli odpracované hodiny, faktúry boli uhrádzané. Problémy nastali na jeseň 2014. Nástroje mali byť
odovzdané v stave NOTE1 alebo NOTE3, nebola dodržaná kvalita a čo mu odberateľ kritizoval dodané

stroje. Zákazník žalovanému faktúry neuhradil. V. U. pracuje v branži niekoľko rokov, vie čo je NOTE1
a NOTE3 a bolo to cieľom spolupráce, túto povinnosť si žalobca nesplnil. Termín bol koniec roka 2014,
nebol dohodnutý v objednávkach, ale V. U. sa zúčastňoval porád a musel to vedieť. Termíny boli známe
od začiatku projektu. Žalobcovi bol ustanovený nový termín, nesplnenie povinnosti žalobcom preukazujú
záznamy z denných porád. Odberateľ im nezaplatil, a preto p. O. rozhodol, že oni nezaplatia žalobcovi.

Dohodli sa na tom, že po dokončení prác im faktúry zaplatia. Koncom januára 2015 došlo k zmene
objednávok, pretože sa dostali do veľkého sklzu a požiadal žalobcu, aby uviedol koľko potrebujú na
dokončenie do stavu NOTE1 a NOTE3, podľa toho bola vystavená objednávka. Výhrady k práci žalobcu
sú zaznamenané v zápisnici z projektových porád, pričom za celý projekt zodpovedal žalobca.

Svedkyňa Ing. O. W. na pojednávaní uviedla, že je zamestnaná u žalovaného ako ekonomicko-finančný
riaditeľ od roku 1994. V roku 2014 prijali zákazku na výrobu nástrojov v Číne, V. U. cestoval do Číny,
dostávali na úhradu faktúry, ktorými si fakturoval náklady a vykonané práce. Nástroje boli dovezené v
júni a zákazníkovi mali byť odovzdané na jeseň. Žalobca vystavoval faktúry mesačne a do istého času
mu ich uhrádzali. Zákazník žalovanému prestal platiť, pretože práce neboli vykonané tak, ako mali byť.

Neboli dodržané termíny, zákazník im prestal platiť, dostali sa do zlej finančnej situácie. V roku 2015 sa
malžalobcavyjadriťdokedyprácedokončiaabolavystavenáobjednávkanakonkrétnusumu.Čiastočné
úhrady žalobcovi poskytli, aby si mohol vykonať úhrady, zaplatiť dane. Koncom roka 2015 si spoločnosť
Klein & Blažek spol. s r.o. uplatnila sumu v sume vo výške 200 000 eur, pokutu za nedokončenie prác na
nástrojoch a ich odovzdaní včas. Žalobca od júna do septembra nevedel doladiť nástroje, spoločnosť

spoločnosti Klein-Automotive spol. s r.o. ich opätovne vracala na opravu.

Svedkyňa Ing. V. W. na pojednávaní uviedla, že u žalovaného bola zamestnaná od roku 2008 do roku
2016 ako projektový manažér. Pre zákazníka Klein & Blažek mali vyrobiť nástroje, bol vypracovaný
harmonogram, časový plán, ktorý riadila. Bola prítomná pri dolaďovaní nástrojov u konečného zákazníka

a riadila ho. Po tom ako boli nástroje vyrobené v Číne, boli prevezené na Slovensko a doladenie malo
prebehnúť vo Vrábľoch. Nástroje boli dovezené na jar a do začiatku jesene 2014 mali byť doladené.
Termín bol uvedený vo všetkých zápisoch z porád, v akčných plánoch. Termín a ani kvalita neboli
dodržané z dôvodu, že dielce neboli v súlade s výkresom, bolo to zistené už po prvom odskúšaní.
Žalobca mal k dispozícii výkres, akčné plány a meracie protokoly. Na základe dohody predlžovali termíny

na vykonanie diela, komunikovala s V. U.. Na nástrojoch vyrobených v Číne boli žalobcom vykonané
práceasivrozsahu99%.Dôvodomneodovzdanianástrojovboloto,ženezodpovedalivýkresomanebol
dodržaný termín. List spoločnosti Klein-Automotive, spol. s r.o. zo dňa 17.12.2015 akceptovali, pretože
žalobca nedoladil nástroje ani do leta 2015. Do konca augusta sa najviac prác vykonávalo na nástrojochpre firmu Essa CZ, ktorá bola dôležitým partnerom pre žalovaného, avšak žalobcovi bol poskytnutý
dostatočný čas aj na doladenie nástrojov pre spoločnosť Klein-Automotive spol. s r.o.. Nepamätala si,
že by V. U. u nej namietal, že práce na oboch projektoch nemôže stihnúť, niekedy mal ústne výhrady.

Svedok Ing. L. K. bol vypočutý dožiadaným súdom dňa 19.03.2018 a v odpovedi na otázky advokátov
strán sporu uviedol, že v rokoch 2014 a 2015 bol riaditeľom spoločnosti Klein-Automative spol. s r.o.
Dňa 17.12.2015 požiadal o zníženie pôvodnej ceny diela žalovaného tak, ako to vyplýva z dokumentu,
nevedel s určitosťou potvrdiť, či bolo žiadosti plne vyhovené. Domnieval sa, že to bolo čiastočne.

Nespomenul si kto dokončoval práce na projekte v období od augusta do decembra 2015. Žiadosť zo
dňa 17.12.2015 vyhotovoval osobne a ktorá nebola vyhotovená na štandardnom hlavičkovom papieri
spoločnosti, avšak potvrdil svoj podpis. K tomu, akým spôsobom bola určená výška zníženia ceny sa
nevedel vyjadriť bez nahliadnutia do dokumentov. Určite pred touto žiadosťou uplatnili vady projektu, bez
nahliadnutia do dokumentácie sa nevedel vyjadriť kedy to bolo a ani akou formou. Nástroje, ktoré mal
na základe zmluvy vyrobiť žalovaný, neboli vyrobené bez vád a nedorobkov, kvalita nezodpovedala ich

požiadavkám. Nakoľko nemal dokumentáciu, iba sa domnieval, že žalovanému nebola zaplatená celá
cena diela. Svedok svoju výpoveď doplnil písomným vyjadrením zo dňa 15.06.2018, ktoré doručil súdu
e-mailom. Uviedol, že ich spoločnosť nie je schopná vyčísliť náklady na mimoriadnu dopravu dielov v
súvislosti s oneskorenou dodávkou, čím došlo k strate dôvery spoločnosti ako spoľahlivého dodávateľa
u ich najvýznamnejšieho zákazníka.

Vykonaným dokazovaním zistil súd prvej inštancie nasledovný skutkový stav:

- žalobca a žalovaný sú subjektmi - obchodnými spoločnosťami vykonávajúcimi podnikateľskú činnosť,
pri ktorej došlo k ich vzájomnej spolupráci a ktorá trvala od roku 2011, keď žalobca na základe ústnej

dohody a následných písomných objednávok žalovaného vykonával pre neho činnosť - nástrojárske
práce. Spolupráca prebiehala bez písomnej zmluvy, na základe ústnej dohody medzi konateľom žalobcu
a zástupcom žalovaného. Vystavené písomné objednávky žalovaného žalobca akceptoval, po vykonaní
prác vystavil faktúru na základe objednávky, ktorú žalovaný uhradil. Z obsahu predložených písomných
objednávok je možné zistiť druh objednaných prác a cenu za jednu hodinu vykonanej práce jednou

osobou,

- zo zápisov z projektových porád žalovaného zo dňa 21.07.2014, 04.08.2014, 25.08.2014, 03.11.2014,
10.11.2014, 18.11.2014, 24.11.2014, 01.12,2014, 21.07.2014, vyplýva, že na niektorých týchto poradách
žalovaného bol prítomný aj štatutárny zástupca žalobcu V. U.. Na predmetných poradách boli preberané

výsledky skúšok, meraní a ich vyhodnotenie, boli prijaté závery, že sa bude pokračovať v dolaďovaní do
stavu NOTE1 alebo NOTE3, boli určované termíny dodávok, pričom na porade dňa 21.07.2014 bol pri
jednej dodávke skonštatovaný sklz dva týždne,

- zo záznamov o vykonávaní skúšok spoločnosťou Klein&Blažek spol. s r.o. zo dňa 06.11.2014,

26.02.2015, 01.04.2015, 02.06.2015, 29.06.2015, 07.07.2015, 16.07.2015, 27.07.2015, 01.12.2015
vyplýva, že nástroje neboli doladené do stavu NOTE1 alebo NOTE3,

- obchodná spoločnosť Klein-automotive, spol. s r.o. v zastúpení Ing. L. K. listom zo dňa 17.12.2015
požiadala žalovaného o zníženie ceny diela pre vymenované projekty z dôvodu nedodania výliskov v

požadovanej kvalite a v dohodnutých termínoch o sumu 200.000 eur. Svedok Ing. L. K. potvrdil svoj
podpis na uvedenom liste ako aj to, že list nebol napísaný na hlavičkovom papieri spoločnosti. Na
základe uvedeného listu vystavil žalovaný spoločnosti Klein-automotive, spol. s r.o. dobropisy, ktorými
došlo k zníženiu dohodnutej ceny. Faktúrou č. N.FV-2015-310-000197 si žalovaný uplatnil u žalobcu
náhradu škody z titulu nesplnenia zákaziek pre spoločnosť Klein-automotive, spol. s r.o. vo výške 172

418,40 eura s lehotou splatnosti 31.12.2015. Žalobca vystavenú faktúru neuhradil, žalovaný vykonal
jednostranný zápočet pohľadávok ku dňu 31.12.2015 a započítanie žalobcovi písomne oznámil, ktorý
ho však neuznal.

- žalovaný v konaní nepredložil dôkaz, ktorý by preukazoval, že vyzýval žalobcu na dokončenie prác a

ich odovzdanie, alebo že poskytol žalobcovi lehotu na dodatočné plnenie. V konaní strany sporu netvrdili
a ani nepreukazovali, že od zmluvy čo by len jedna zo strán odstúpila.Súd prvej inštancie doplnil dokazovanie oboznámením sa s obsahom predložených listinných dôkazov a
skonštatoval, že listinné dôkazy nachádzajúce sa v spise boli oboznámené pred prvým rozhodnutím vo
veci samej a od podania odvolania až do pojednávania dňa 09.12.2020 pribudol do spisu listinný dôkaz:

rozhodnutie Daňového úradu Bratislava zo dňa 09.01.2019, e-mailová komunikácia č.l.351 - 352 s.sp.

Strany sporu nemali žiadne návrhy na doplnenie dokazovania, ktoré by podstatným spôsobom ovplyvnili
zistený skutkový stav vo veci, a preto súd prvej inštancie opätovne rozhodoval na základe už zisteného
skutkového stavu s tým, že v zmysle odôvodnenia zrušujúceho uznesenia došlo k zmene jeho právneho

posúdenia.
Na základe totožného skutkového stavu, so stavom existujúcim v čase rozhodovania odvolacieho súdu,
dospel súd prvej inštancie k záveru, že žalobca ako zhotoviteľ vykonal pre žalovaného objednané dielo,
čo potvrdila aj vypočutá svedkyňa Ing. V. W. (projektový manažér žalovaného). Z jej výpovede podľa
odvolacieho súdu vyplýva, že žalobca vykonal dielo takmer riadne, a teda bez vád a keďže je súd prvej
inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, osvojil si súd prvej inštancie právny záver, že

žalobca vykonal dielo riadne, teda bez vád a nedorobkov. Podstatnou pre rozhodnutie súdu bola aj
skutočnosť, že v prípade vadného plnenia žalobcom, žalovaný v konaní nepreukázal splnenie povinnosti
objednávateľa diela, uplatniť si nárok z vadného plnenia postupom v súlade so zákonom a to v súlade
s § 436 až § 441 Obchodného zákonníka. Iba v prípade zákonného postupu bolo možné žalovanému
priznať v rámci jeho obrany niektorý z nárokov z preukázaných vád diela.

Súd prvej inštancie dôvodil, že žalovaný aj napriek odôvodneniu zrušujúceho uznesenia odvolacieho
súdu nenavrhol doplniť dokazovanie tak, aby nepochybne preukázal vadné plnenie zo strany žalobcu,
a následne ani nepreukázal právne relevantné uplatnenie niektorého nároku z vadného plnenia. Teda
i v prípade, že by žalovaný v rámci obrany preukázal vadné plnenie žalobcom ako zhotoviteľom diela,
nepreukázal, že si nárok z vadného plnenia uplatnil v súlade s citovanými ustanoveniami Obchodného

zákonníka. Žalovaný nepreukázal, že žalobcovi vytkol konkrétnu vadu alebo vady diela a zároveň si
uplatnil niektorý zo zákonných nárokov (§ 436 ods. 1 Obchodného zákonníka pri porušení zmluvy
podstatným spôsobom alebo § 437 ods. 1 Obchodného zákonníka pri porušení zmluvy nepodstatným
spôsobom).
Nakoľko žalovaný nepreukázal vadné plnenie žalobcom a ani zákonom predpokladaný spôsob

uplatnenia nároku z vadného plnenia, súd prvej inštancie podanej žalobe vyhovel v celom rozsahu a
na obranu žalovaného neprihliadol.
Okrem uplatnenej istiny (ceny diela) priznal súd žalobcovi aj úroky z omeškania v súlade s § 369 ods. 1,
2 Obchodného zákonníka a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v súlade
s § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka.

13. Proti rozsudku súdu prvej inštancie č. k. 23Cb/50/2016-398 zo dňa 09.12.2020 v znení opravného
uznesenia č. k. 23Cb/50/2016-501 zo dňa 07.11.2022, podal žalovaný včas odvolanie s poukazom na
ustanovenie § 365 ods1, písm. f), a h) CSP a navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil,
žalobu zamietol a priznal žalovanému náhradu trov konania.

V odvolaní žalovaný uviedol, že v roku 2013, keď začala spolupráca medzi žalovaným a žalobcom,
sa žalobca prezentoval ako špecializovaný odborník na finálne doladenie nástrojov, realizáciu korektúr,
ktoré vedú k doladeniu dielca do stavu NOTE 1 a odovzdanie nástrojov u finálneho zákazníka. Za
týmto účelom a s touto požiadavkou bol uzatvorený zmluvný vzťah medzi ním a žalobcom. Žalovaný
sa so žalobcom hneď na začiatku dohodli, že nástroje dajú vyrobiť v Číne u výrobcu, ktorého žalobca

osobne poznal, a preto žalobca dohliadal na výrobu týchto nástrojov za jeho osobnej prítomnosti
priamo u výrobcu v Číne. Žalovaný hradil žalobcovi všetky náklady s týmto spojené. Uviedol, že
zabezpečenie výroby nástrojov v Číne, dozor nad ich výrobou a ich doladenie nebolo v konaní sporné
a potvrdili to výpovede svedkov Ing. Z. B., Ing. O. W. a aj Ing. V. W. na pojednávaní, ako aj priložená
objednávka č. OU/14/35, kde v predmete objednávky je uvedené: „Objednávame si nástrojárske práce

v rozsahu - kontrola a prebierka modelov, odliatkov rozpracovanosti, funkčnosti nástroja, kontrola a
optimalizácia tlakových obrazov podľa meracích protokolov, prebierka nástroja a vypracovanie správ pre
projekty realizované v Číne v roku 2014 a faktúry č. 201402007, 201402001, 201402002, 201404001,
201405001, 201406001, výpisy z účtu č.14/2014, 17/2014, 24/2014, 29/2014, 35/2014 s uvedenými
variabilnými symbolmi faktúr DSG.“

Žalovaný na podporu svojich tvrdení k odvolaniu priložil korešpondenciu rozsahu 26 strán týkajúcu
sa V. U. od augusta 2013 do decembra 2013 o tom, ako vyhľadal výrobcu nástrojov v Číne, ako
vyžadoval cenové ponuky čínskych nástrojární, ako im posielam podklady k vypracovaniu ponúk navýrobu nástrojov. Ďalej poukázal na už spomínané dôkazy - objednávku bližšie špecifikovaných prác
na projektoch v Číne, faktúry za letenky a ich úhrady, faktúry za prácu V. U. v Číne s podrobným
rozpisom prác v prílohe každej faktúry. V prílohe faktúry č. 201405001 za obdobie máj 2014 V. U. v

prílohe presne uviedol, čomu sa venoval v tomto mesiaci v Číne - prebierka nástrojov, odstraňovanie
závad, balenie a príprava nástrojov na expedíciu. Vo faktúre č.201405001 za obdobie jún - júl 2014, V.
U. v prílohe presne uvádza „organizácia expedície nástrojov.“ Ďalej priložil e-mailovú korešpondenciu
súvisiacu s dovozom nástrojov z Číny medzi sporovými stranami, špedičnou firmou a V. U., čo svedčí o
tom, že žalovaný (poznámka odvolacieho súdu zrejme preklep žalovaného správne malo byť žalobca)

už na začiatku spolupráce vedel, že je jeho úlohou doladiť nástroje do stavu NOTE 1. Uvedené teda
preukazuje, že nie je pravda, že by si žalovaný objednával práce bez bližšej špecifikácie, tak ako to
tvrdí žalobca, ale objednal práce u žalobcu vo všeobecnej formulácii, pretože nebolo technicky možné
presne špecifikovať požadovanú činnosť detailne. Z praxe v danom odvetví (§ 264 ods. 1 Obchodného
zákonníka) je ale vždy cieľom dokončiť nástroj, doladiť lisovaný diel, ktorý je hodnotený podľa VDA
známkami NOTE 6, NOTE 3 a NOTE 1. Žalovaný tiež poukázal na výpoveď svedka G. N., ktorý uviedol,

že vedel, aký je čas na doladenie nástrojov pre žalovaného a že sa zväčša nástroje dolaďujú do stavu
NOTE 1.a počet dolaďovaní závisí od veľkosti nástroja a môže to byť 5 slučiek ale aj viac. Ďalej uviedol,
že svedok Ing. Z. B. na pojednávaní dňa 3.11.2017 svojou výpoveďou potvrdil, že hoci na začiatku
boli objednávky vystavené na osobohodiny z dôvodu, že nie je možné konkretizovať práce, ktoré sú
v odbornosti a schopnosti nástrojára. Ale po sklze v očakávanom termíne a tiež v očakávanej kvalite

boli platby pozastavené vzhľadom na to, že nástroje, na ktorých žalobca pracoval, nespĺňali podmienky
čiastočnej fakturácie pre finálneho odberateľa a tým aj nemožnosť platiť faktúry žalobcovi. Svedok tiež
potvrdil že pri dolaďovaní zložitejšieho nástroja to môže byť 6 až 8 korekčných slučiek, žalobca sa
však dostal cez 20 alebo 30 korekčných slučiek. K tejto skutočnosti žalovaný dodal, že žalobca sa v
skutočnosti dostal pri niektorých nástrojoch až na 60 korekčných slučiek bez požadovaného výsledku.

Žalobca napriek vysokému počtu odpracovaných hodín nesplnil základnú požiadavku z objednávky -
optimalizáciu nástrojov, čo viedlo k neakceptovaniu nástrojov a dielov zo strany finálneho zákazníka
v plánovaných termínoch a ani v náhradných termínoch. Nesplnením objednávok žalobca nepriaznivo
ovplyvnil aj finančnú situáciu žalovaného. Táto nepriaznivá situácia bola na začiatku roku 2015 riešená
a bola prijatá dohoda o finálnom dokončení a odovzdaní nástrojov žalobcom finálnemu zákazníkovi,

k čomu bola vystavená nová objednávka č. N.VOB.-2015-20-000007, v ktorej si žalobca sám stanovil
čas potrebný na dokončenie a odovzdanie nástrojov. Bolo dohodnuté, že po fakturácii nástrojov a ich
zaplatení od zákazníka budú postupne uhrádzané aj pohľadávky žalobcu. Vzhľadom na nedokončenie
a neodovzdanie nástrojov nemohol žalovaný fakturovať tieto nástroje finálnemu zákazníkovi. Napriek
tomu, že bola prijatá dohoda, že ďalšie platby budú realizované úmerne k platbám od zákazníka, a

napriek tomu, že žalovaný od zákazníka tieto platby nedostal, v dobrej viere žalovaný uhradil v apríli roku
2015 v prospech žalobcu platbu v sume vo výške 43 000 eur len z dôvodu, že žalobca požiadal o pomoc,
aby mohol zaplatiť dane. Čiastkové plnenie preto nie je možné považovať za uznanie celého záväzku v
zmysle § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka, pretože vzhľadom na neustále prebiehajúcu komunikáciu
a reklamácie nemohol ani žalobca usudzovať, že takýmto plnením žalovaný uznáva aj zvyšok záväzku,

t. j. všetky žalobcom vystavené faktúry alebo ich časti. V spise je niekoľko dôkazov o tom, že žalovaný
neustále reklamoval a namietal nekvalitné práce. Dôkazom sú aj zápisy z denných dispečingov, kde
žalobca zúčastňoval osobne, alebo bol informovaný, pretože zápisy sa rozposielali e-mailom. Čiže nie
je pravdou, že by nikdy nebola namietaná kvalita práce (napr. e-mail zo dňa 10.08.2015, v ktorom je
presnešpecifikovanápotrebaoprávadoladenia,žalobcavňombolajupozornenýnaohrozeniedodávok

konečnému odberateľovi a na problémy s jednotlivými dielcami). Požiadavky na kvalitu nástrojov, resp.
lisovaného dielu, boli zaznamenávané na pravidelných projektových poradách, kde boli zapísané úlohy
a požiadavky na práce so stanovením zodpovednosti na V. U. ako zástupcu žalobcu. V zápisoch je jasne
špecifikovaná požiadavka na stupeň kvality, resp. úloha hovorí o činnosti smerujúcej k zlepšeniu kvality
nástroja. Ak by práce prebiehali v súlade s harmonogramom, žalovaný mohol fakturovať finálnemu

zákazníkovi čiastočné plnenie v zmysle objednávky a nedošlo by k problému s platením faktúr pre
žalobcu. O tom, že aj sám žalobca uznal vady svedčí aj e-mail zo dňa 12.05.2014, ktorý poslal žalobca
žalovanému, kde žalobca píše, „že sa pracuje na odstraňovaní závad lisu a prebierok.“

Ďalej žalovaný namietal, že žalobca nikdy dielo nevykonal, to znamená, že nástroj nedoladil do stavu

NOTE 1 a tento nástroj si nakoniec finálny zákazník doladil sám a žalovanému tak nevznikol nárok
na úhradu zvyšných čiastkových faktúr, práve naopak tento mu vyčíslil vzniknutú škodu, ktorú musel
uhradiť žalovaný. Nie je jeho chybou, že žalobca nebol schopný i napriek tomu, že od počiatku si
dozoroval výrobu nástrojov tieto následne ani po jeho niekoľkonásobných reklamáciách doladiť dostavu NOTE 1 tak, aby bol schopný odovzdať nástroj finálnemu zákazníkovi. Aj napriek tomu, že
súd prvej inštancie neprihliadol na žiadosť o zníženie ceny objednávateľa vzhľadom na to, že nebol
okrem iného preukázaný spôsob výpočtu nároku z vadného plnenia t. j. jeho výška, poukázal na

faktúry - č. N.FV-2015-310-000186, ktorou poskytol zľavu z diela svojmu konečnému odberateľovi
spoločnosti KLEIN automotive, spol s r.o. v sume vo výške 64 000 eur, č. N-FV-2015-310-000188,
ktorou poskytol žalovaný spoločnosti KLEIN automotive s.r.o. zľavu v sume vo výške 60 500 eur, č.
N.FV-2015-310-000187, ktorou poskytol žalovaný spoločnosti KLEIN automotive s.r.o. zľavu v sume
vo výške 17 000 eur, na dobropisy - č. 5312000006 k faktúre č. 20141272 (zľava z ceny diela v

sume vo výške 20 080 eur), č. 5312000007 k faktúre č. N.FV-2015-310-000043 (zľava z ceny diela
vo výške 38 420 eur). S poukazom na uvedené faktúry zdôraznil, že keby žalobca bol býval vykonal
dielo riadne, nebol by si konečný zákazník nárokoval voči nemu náhradu škody. Vzhľadom na vyššie
uvedené skutočnosti mal za to, že vyslovil názor, že skutkové zistenia súdu prvej inštancie, ktoré mali
byť podkladom pre rozhodnutie sú nesprávne, nakoľko nekorešpondujú s obsahom spisu a vykonaným
dokazovaním.

Žalovaný v odvolaní namietal nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie a zdôraznil,
že podľa § 548 ods.1 Obchodného zákonníka, je vznik nároku zhotoviteľa diela na zaplatenie ceny
diela podmienený jeho riadnym vykonaním a v tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu
ČR z 13.11.2008, sp. zn.: 32 Odo 1326/2006 v zmysle ktorého, nemožno považovať dielo s vadami/

nedorobkami za riadne vykonané a že nárok na zaplatenie ceny za dielo zhotoviteľovi vznikne až jeho
riadnym vykonaním a dodal, že v celom konaní nebolo zmienené, že by žalobca vykonal objednané
dielo v dohodnutom rozsahu a mu ho odovzdal.

Namietal nesprávnu interpretáciu súdu prvej inštancie bodu 17. zrušujúceho uznesenia odvolacieho

súdu a v ktorom sa uvádza, že z výpovede svedkyne Ing. V. W. (projektového manažéra žalovaného)
na pojednávaní dňa 03.11.2017 vyplynulo, že žalobca vykonal práce na nástrojoch vyrobených v Číne
v rozsahu 99 %, nakoľko svedkyňa Ing. V. W. vypovedala, že práce v rozsahu 99 % boli vykonané na
nástrojoch v Číne avšak nie, že boli na 99 % v poriadku, čo znamená, že pre doladenie nástrojov na
Slovensku sa predpokladalo len niekoľko korekčných slučiek na ich finálne doladenie. Napriek tomu sa

celá záležitosť predĺžila o vyše pol roka a ani tak nástroje neboli doladené do požadovaného stavu.

Ďalej žalovaný namietal, že aj keď odvolací súd v zrušujúcom uznesení v bode 17. uviedol, že ak
žalobca vykonal práce na nástrojoch vyrobených v Číne na 99 % mohlo by to naznačovať, že žalobca
vykonal dielo takmer riadne a teda bez vád, predmetné konštatovanie nepredstavuje pre súd prvej

inštancie záväzný právny názor v tom zmysle, že podľa odvolacieho súdu bolo dielo vykonané riadne,
ale predstavuje odôvodnenie zrušenia pôvodného rozsudku súdu prvej inštancie a to, že z neho nie je
preskúmateľné,čidielobolo,alebonebolovykonanériadne.Žalovanýdôvodil,žesúdprvejinštanciemal
v kontexte vyššie uvedeného „len“ riadne odôvodniť svoje rozhodnutie, či považuje alebo nepovažuje
dielo za vykonané.

Argumentoval, že vykonanie diela takmer riadne Obchodný zákonník nepozná a poukázal na § 554
ods. 1 Obchodného zákonníka, v zmysle ktorého zhotoviteľ splní svoju povinnosť vykonať dielo jeho
riadnym ukončením a odovzdaním predmetu diela objednávateľovi v dohodnutom mieste, inak v mieste
ustanovenom týmto zákonom.

Žalovaný namietal, že súd prvej inštancie preto rozhodol v rozpore s logikou a v rozpore so zisteným
právnym a skutkovým stavom veci, keď si „nútene osvojil“ (neexistujúci) právny názor odvolacieho súdu,
že žalobca vykonal dielo riadne, teda bez vád a nedorobkov (viď bod 42. napadnutého rozsudku).

Žalovaný namietal nesprávne konštatovanie súdu prvej inštancie v bode 43. rozsudku súdu, že v
prípade vadného plnenia zo strany žalobcu ako zhotoviteľa žalovanému ako objednávateľovi, v konaní
nepreukázal splnenie svojej povinnosti a to uplatnenia si voči žalobcovi nárokov z vadného plnenia
postupom v súlade § 436 až § 441 Obchodného zákonníka.

K vyššie uvedenému názoru súdu prvej inštancie žalovaný dôvodil, že nároky z vád si je možné uplatniť
po prevzatí diela, po riadnom dodaní diela a ak dodaniu diela a ani k jeho prevzatiu právne nikdy nedošlo,
žalovaný si nemohol (a ani nemal dôvod) uplatniť nároky z vád diela a rovnako nemal ani možnosť splniť
povinnosť podľa § 562 ods. 1 Obchodného zákonníka a dielo prezrieť alebo zariadiť jeho prehliadkupodľa možností čo najskôr po odovzdaní diela. Vzhľadom na uvedené nie je možné aplikovať § 562
ods. 2 písm. a) a b) Obchodného zákonníka, nakoľko žalovaný neustále namietal kvalitu a množstvo
vykonaných prác na pravidelných projektových poradách, na ktorých sa zúčastňoval žalobca osobne.

Napr. na porade dňa 21.07.2014 bol pri dodávke skonštatovaný sklz až 2 týždne, tento sklz sa ďalej
zvyšoval, veď nástroje mali byť odovzdané v 38. KT 2014 a k dohode o ukončení projektov za cenu
poníženia ceny diela o 200 000 eur medzi finálnym zákazníkom a žalovaným došlo až v decembri
2015. Zdôraznil, že dôkazné bremeno vo vzťahu k preukázaniu vykonaniu diela (riadne) naviac zaťažuje
žalobcu ako zhotoviteľa diela, nie žalovaného ako objednávateľa diela. Z vyššie uvedeného je zrejmé,

že ak dielo nebolo nikdy dodané (čo je v celom konaní nesporné), nebolo možné ho ani „reklamovať“ v
zmysle uplatnenia nárokov podľa § 564 Obchodného zákonníka.

Žalovaný napadol odvolaním aj výrok súdu o náhrade trov konania, ktorý bezprostredne súvisí s
(nesprávnym) rozhodnutím o uplatnenom nároku žalobcu a teda aj s úspechom strán v konaní.

14. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca vyjadrením zo dňa 20.04.2021, ktorý s podaným
odvolaním vyjadril svoj nesúhlas a zdôraznil správnosť napadnutého rozsudku, ktorý navrhoval potvrdiť.

Žalobca zdôraznil, že žalovaný nijakým spôsobom v konaní nepreukázal, že by mu bol žalobca poskytol
vadné plnenie a ani to, že by žalovaný postupoval v zmysle § 436 až § 441 Obchodného zákonníka

alebo, že by si uplatnil niektorý z nárokov z údajných vád.

Žalobca poukázal na procesné ustanovenia § 153 a 154 - koncentračnú zásadu konania a skutočnosť,
žedôkazypredloženéžalovanýmvodvolaní,moholpredložiťvpredchádzajúcomštádiukonania,apreto
na ne odvolací súd nemôže prihliadať.

K obsahu odvolania žalovaného sa žalobca vyjadril v tom zmysle, že poukázal na predmet sporu,
ktorým sú neuhradené faktúry za práce honorované v osobohodinách vykonané žalobcom na základe
čiastkových objednávok žalovaného v čase od 07.01.2014 do 22.01.2015 a neuhradená faktúra č.
2015/05/003 ktorá bola vystavená za práce vykonané žalobcom po rozhodnom období v inom režime

ako v osobohodinách. V osobohodinách boli práce účtované a tiež žalovaným priebežne uhrádzané
až do objednávky č. N.VOB-2015-20-000007 zo dňa 30.01.2015, kde bol objednávaný výsledok práce
- finálne dokončenie a odovzdanie nástrojov na zákazkách. V týchto objednávkach v rozhodnom
období si žalovaný objednal u žalobcu prácu, pri ktorej bola cena práce dohodnutá v osobohodinách
pri týchto objednávkach nebolo nikde uvedené, že by sa malo jednať o objednávky na dielo v zmysle

presne špecifikovaného výsledku práce konkrétne dokončenia do stavu NOTE 3 resp. NOTE 1 obsah
objednávok, ktoré sú predmetom tohto sporu, boli na všeobecné na strojárske práce, takže dielom bol
výkon prác popísaných danej čiastkovej objednávke žalovaného tak, ako uviedol svedok Ing. Z. B.
v zápisnici z pojednávania zo dňa 03.11.2017. Uviedol, že cena bola dohodnutá v hodinovej sadzbe
vykonané práce kontroloval majster a vedúci výroby, pričom odpracované hodiny boli podkladom k

fakturácii. Rozsah hodín ani počet ľudí neboli spochybnené a faktúry boli uhrádzané. Taktiež uviedol, že
na začiatku boli objednávky na osobohodiny z dôvodu že nie je možné konkretizovať práce v odbornosti
a schopnosti nástrojára, a preto bola objednávka na konkrétne práce až koncom januára 2015. Ďalej
uviedol, že sa dostali do veľkého sklzu, a preto požiadal žalobcu, aby uviedol, koľko potrebujú na
dokončenie do stavu NOTE 1 a NOTE 3 a podľa toho bola vystavená objednávka. V objednávke

OU/14/27 zo dňa 07.01.2014 v časti „platobné podmienky“ sám žalovaný uviedol „fakturácia mesačne
podľa podpísaného výkazu odpracovaných hodín, splatnosť 45 dní“ z uvedeného jasne vyplýva že mali
dohodnuté práce, ktoré bolo potrebné vykonať a po ich vykonaní a potvrdení ich vykonania v denníku
prác žalovaným, vzniklo žalobcovi právo na fakturáciu týchto prác, ktoré mu mal žalovaný uhradiť so
splatnosťou 45 dní. Žalovaný nikdy nevrátil žalobcovi faktúry za práce, o ktorých sa teraz snaží tvrdiť,

že ich nezaplatil z dôvodu údajnej nekvality či nedodržania termínu, ale ich zahrnul do účtovníctva a
uplatnil si z nich nárok na odpočet DPH, čím potvrdil, že práce boli vykonané podľa objednávok riadne
a včas, avšak za ich dodanie bez právneho titulu nezaplatil, čo jasne potvrdila vo svedeckej výpovedi
zo dňa 03.11.2017 aj svedkyňa žalovaného Ing. O. W.. Keby totiž práce vykonané pre žalovaného
nezodpovedali jeho objednávke a boli vadné, ako to tvrdil, tak by ich žalovaný neprevzal a nepodpísal

denník prác vedený V. U..

Žalobca vo vyjadrení poukázal na neúplné citácie výpovedí svedkov G. N. a R.. Z. B.. Záverom zhrnul
všetky vyššie uvedené skutočnosti a dodal, že v konaní nebolo preukázané, že by zapríčinil škodu, ktorúsi voči nemu pokúšal uplatniť žalovaný a podotkol, že na zákazke pre spoločnosť Klein-automotive, spol.
s r.o. pracoval okrem žalobcu aj sám žalovaný a spoločnosť z Rumunska a spoločnosť Matromap s.r.o.,
pričom práce viedla Ing. O. W. a žalobca bol výlučne v pozícii subdodávateľa žalovaného a teda nemal

dosah ani na termíny dohodnuté medzi žalovaným a konečným zákazníkom.

15. K vyjadreniu žalobcu k odvolaniu, sa vyjadril žalovaný podaním zo dňa 17.05.2021. Okrem tvrdení
obsiahnutých v odvolaní uviedol, že v zrušujúcom uznesení v bode 20., bolo súdu prvej inštancie
odporučené, aby sa dostatočne a vyčerpávajúco vysporiadal s právnou relevantnosťou jeho obrany,

a to nepochybným preukázaním vadného plnenia zo strany žalobcu, právne relevantným uplatnením
niektorého z nároku vád a až následne bude možné jednoznačne ustáliť dôvodnosť žalobcom
uplatneného nároku po skutkovej ako aj vecnej stránke.

Mal za to, že z vykonaných dôkazov počas prvostupňového konania bolo jasne preukázané, že
odovzdávané dielo viackrát reklamoval, upozorňoval na nedostatky. Všetky dôkazy sú v spise doložené,

výpovede svedkov, záznamy z projektových porád, na ktorých sa zástupca žalovaného osobne
zúčastňoval. Nesúhlasil preto s vyjadrením žalobcu, že nepredložil súdu žiaden dôkaz, ktorý by
preukázal vadné plnenie zo strany žalobcu. Výpoveď svedka Ing. L. K. tiež preukazuje fakt, že
dielo nebolo vykonané, následkom čoho mu vznikla značná škoda. Okrem iného v objednávke č.
N.VOB-2015-20-000007 bol uvedený aj čas na dodatočné plnenie a to I.Q 2015 (poznámka súdu

- zrejme sa jednalo preklep žalovaného možný dátum 08.01.2015). Už samotnú objednávku možno
považovať za poskytnutie dodatočnej lehoty na plnenie. Žalobca túto novú lehotu nedodržal a nevyužil
dodatočný čas na vykonanie diela. Keby bol žalobca túto dodatočnú lehotu dodržal, všetky faktúry by
mu boli uhradené a nevznikli by žiadne problémy ani jednej zo zúčastnených strán.

Vzhľadom na uvedené žalovaný nesúhlasil ani s tvrdením žalobcu, že mu neposkytol dodatočnú lehotu
na plnenie.

Zdôraznil, že súd prvej inštancie mal len vyčerpávajúcejšie odôvodniť svoje rozhodnutie na základe
už vykonaných dôkazov, z ktorých jednoznačne vyplývala skutočnosť, že žalovaný dielo neustále

reklamoval a nakoniec ho vôbec nevykonal ani neodovzdal.

Trval na tom, že súd prvej inštancie rozhodol v napadnutom rozsudku v rozpore s logikou a so zisteným
právnym a skutkovým stavom veci, keď si „nútene osvojil“ neexistujúci právny názor odvolacieho
súdu, že žalobca vykonal dielo riadne, teda bez vád a nedorobkov (bod 42. zrušujúceho uznesenia).

Dielo, ktoré je vadné a má nedorobky, nemožno považovať za dielo vykonané, a to ani vtedy, ak ho
objednávateľ neprevezme pričom opätovne poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 13.11.2008,
sp. zn. 32 Odo 1326/2006, ktorý predložil spolu s odvolaním. Zopakoval, že nároky z vád je možné si
uplatniť po prevzatí diela. Nakoľko v zmysle § 436 ods. 1 Obchodného zákonníka je možné si uplatniť
nárokyzvádporiadnomdodaníaprevzatídielaakuktorémuprávnenikdynedošlo,žalovanýsinemohol

(a ani nemal dôvod) uplatniť nároky z vád diela a rovnako nemal ani možnosť splniť si povinnosť podľa
§ 562 ods. 2 písm. a) a b) Obchodného zákonníka.

Ďalej namietal tvrdenie odvolacieho súdu, kde v zrušujúcom uznesení konštatoval v bode 16, že žalobca
poprel svoj záväzok zabezpečiť výrobu nástrojov v Číne, dozeranie na ich výrobu, s čím nepochybne

súvisí aj činnosť potrebná na ich tzv. doladenie, pričom v rozpore s tvrdením odvolacieho súdu žalobca
vo vyjadrení uviedol, že výrobu nástrojov v Číne dozoroval.

K žalobcom namietanému obsahu zmlúv, ktorých predmetom boli nástrojárske práce a ich súčasťou
bola dohodnutá výška odmeny za odpracovanú hodinu, pričom odlišný režim sa vzťahuje na objednávku

č. NVOB-2015-20-000007, v zmysle ktorej bolo dohodnuté vykonanie ďalších prác, pričom tieto mali
byť dodané v stanovenej kvalite, jednalo sa o konkrétny spôsob spracovania do fázy NOTE 1 za
vopred dohodnutú cenu žalovaný uviedol, že sa nejedná sa o žiadny „odlišný režim“. Uviedol, že ak boli
predmetom nástrojárske práce na zákazkách, znamenalo to za primerane dlhý čas odviesť množstvo
a kvalitu tak, aby nástroje boli doladené do finálnej fázy. Žalobca aj vykazoval hodiny bez dosiahnutia

požadovaného stavu. Keďže bol žalobca ním považovaný za špecialistu v dolaďovaní, dokončovaní
nástrojov, predpokladal, že vie, čo robí. Ak bolo v objednávke č. NVOB-2015-20-000007 dohodnuté,
ako tvrdí žalobca, vykonanie ďalších prác, pričom tieto mali byť dodané v stanovenej kvalite, jednalo
sa o konkrétny spôsob spracovania do fázy NOTE1 za vopred dohodnutú cenu. Mal za to, že je tozavádzajúce,zmätočné,pretoževobjednávkebolouvedené:„ObjednávamesiuVásfinálnedokončenie
a odovzdanie nástrojov.“ Žalobca na týchto nástrojoch odviedol množstvo hodín, ktoré si nárokuje
zaplatiť, ale ktoré neboli vykonané kvalitne, nakoľko neviedli k doladeniu a odovzdaniu nástrojov. Preto

vystavil objednávku č. NVOB-2015-20-000007, aby zabránil ďalšiemu fakturovaniu množstva hodín,
ktoré neviedli k dokončeniu diela. V objednávke nebolo takisto špecifikované, akým spôsobom, za
aký čas to má žalobca urobiť, ale bola dohodnutá finálna cena po predchádzajúcich skúsenostiach so
žalobcom, a to bez ohľadu na to, koľko osobohodín na práci žalobca strávi a akým spôsobom to dokončí,
pričom v nej však bolo určené, dokedy to má spraviť.

K otázke napĺňania kvalitatívnych požiadaviek, ktoré žalobca rozporoval, žalovaný uviedol, že žalobca
zneužíval jeho dobrú vieru a to, že disponuje odborným, kvalitným personálom, avšak keď sa ukázalo,
že fakturované hodiny nevedú k dokončeniu diela včas a kvalitne, pozastavil úhrady.

Žalovaný namietal konkrétne technologické pochybenia pri vyhotovovaní zákazky č. 13059, kde

bolo vykonaných viac korekčných slučiek, čo zhoršilo kvalitu výrobkov, nedodal atesty - protokoly
k naváraným pozíciám, bolo nesprávne použité tušírovania aj kameňovanie. Zákazka 13060, kde
nástroje kde bolo potrebné dotušírovanie doladenie na stav NOTE3 a NOTE1 začali jeho nástrojári
a následne cca v marci to prebrali nástrojári žalobcu. Podľa vyjadrenia zástupcu žalobcu V. U.:
„jedná sa o jednoduchý diel, na ktorých NOK rozmery sa rýchlo dajú dotušírovať a nie sú potrebné

konštrukčnostrojné úpravy“. Žalobca na tom odpracoval 1 268 hodín a celkovo boli hodiny prečerpané
o 245 %. 14.07.2014, bol na súčiastke „179“ dosiahnutý stav NOTE3 (cca pol rok po termíne), diel
„180“ nebol ešte doladený na stav NOTE3. Po ďalších dolaďovaniach sa stav obidvoch súčiastok začal
zhoršovať. Nakoľko sa stav NOTE3 ani NOTE1 pracovníkom cca ani po pol roku nepodarilo doladiť a na
urgenciu finálneho odberateľa, nástroje už sa museli vyvážať do spoločnosti Klein-automotive, spol. s

r.o. na odskúšanie na sériovom lise s odlisovaním odvolávok na nultú sériu. Po tomto lisovaní nástroje
boli ešte niekoľkokrát vrátené žalovanému s požiadavkami zákazníka na dotúšírovanie a dolaďovanie na
stav NOTE1, pričom bolo vykonaných 56 korekčných slučiek ale požadovaná kvalita dosiahnutá nebola.
Zákazka č. 13903 obsahovala odchýlky pri odskúšaní. Zákazka 13904 - ani zo zadaných nástrojov
nebol doladený do stavu NOTE1, nástroje boli viackrát odvezené zákazníkovi a naspäť. Na nástrojoch

bolo vyčerpané zo strany žalobcu 2 573,5 hodín, čím voči naplánovaným hodinám boli viacnásobne
prekročené náklady, ale napriek tomu nástroje neboli ukončené v dohodnutej kvalite a v termíne.
Zákazka č. 13095-pracovníci žalobcu odpracovali 1 495,5 hodín a 39 korekčných slučiek, ale napriek
tomu nástroje neboli doladené a dodané načas v požadovanej kvalite zákazníkovi.

Záverom svojho vyjadrenia odkázal na svoje doterajšie vyjadrenia, ktoré argumentačne zhrnul.

16. K vyjadreniu žalovaného zo dňa 17.05.2021, sa vyjadril žalobca podaním zo dňa 25.06.2021 a v
ktorom opätovne zdôraznil koncentračnú zásadu a poukázal na skutočnosť, že žalovaný nepredložil
súdu prvej inštancie žiadne dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia a zopakoval svoje tvrdenia z predošlého

vyjadrenia.

17. K vyjadreniu žalobcu zo dňa 25.06.2021, sa vyjadril žalovaný podaním zo dňa 09.07.2021 a v ktorom
zhrnul, že čo považuje v konaní za preukázané s tým, že jeho tvrdenia od počiatku preukazujú výpovede
svedkov a zároveň zopakoval svoje tvrdenia z predchádzajúcich podaní.

18. Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd (ďalej aj ako ,,odvolací súd“ alebo aj ako „krajský súd“) v
zmysle § 34 CSP, po oboznámení sa s obsahom spisu a po preskúmaní napadnutého rozsudku súdu
prvej inštancie v medziach daných rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi v zmysle § 379 a § 380
CSP, postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) dospel k záveru, že odvolanie žalovaného

nie je dôvodné.

19. Podľa § 428 ods. 1 Obchodného zákonníka, právo kupujúceho z vád tovaru sa nemôže priznať v
súdnom konaní, ak kupujúci nepodá správu predávajúcemu o vadách tovaru bez zbytočného odkladu
po tom, čo

a) kupujúci vady zistil,
b)kupujúciprivynaloženíodbornejstarostlivostimalvadyzistiťpriprehliadke,ktorújepovinnýuskutočniť
podľa § 427 ods. 1 a 2, aleboc) sa vady mohli zistiť neskôr pri vynaložení odbornej starostlivosti, najneskôr však do dvoch rokov od
doby dodania tovaru, prípadne od dôjdenia tovaru do miesta určenia určeného v zmluve. Pri vadách, na
ktoré sa vzťahuje záruka za akosť, platí namiesto tejto lehoty záručná doba.

20. Podľa § 428 ods. 2 Obchodného zákonníka, na účinky ustanovené v odseku 1 sa prihliadne, len ak
predávajúci namietne v súdnom konaní, že kupujúci nesplnil včas svoju povinnosť oznámiť vady tovaru.
Účinky odsekov 1 a 2 nenastávajú, ak vady tovaru sú dôsledkom skutočností, o ktorých predávajúci
vedel alebo musel vedieť v čase dodania tovaru.

21. Podľa § 428 ods. 3 Obchodného zákonníka, účinky odsekov 1 a 2 nenastávajú, ak vady tovaru sú
dôsledkom skutočností, o ktorých predávajúci vedel alebo musel vedieť v čase dodania tovaru.

22. Podľa § 536 ods. 1 Obchodného zákonníka, zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité
dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.

23. Podľa § 536 ods. 3 Obchodného zákonníka, cena musí byť v zmluve dohodnutá alebo v nej musí
byť aspoň určený spôsob jej určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu uzavrieť zmluvu aj bez tohto
určenia.

24. Podľa § 544 ods. 1 Obchodného zákonníka, zhotoviteľ splní svoju povinnosť vykonať dielo jeho

riadnym ukončením a odovzdaním predmetu diela objednávateľovi v dohodnutom mieste, inak v mieste
ustanovenom týmto zákonom. Ak je miestom odovzdania iné miesto, než je uvedené v odsekoch 2 a 4,
vyzve zhotoviteľ objednávateľa, aby prevzal dielo.

25. Podľa § 546 ods. 1 Obchodného zákonníka, objednávateľ je povinný zhotoviteľovi zaplatiť cenu

dohodnutú v zmluve alebo určenú spôsobom určeným v zmluve. Ak nie je cena takto dohodnutá alebo
určiteľná a zmluva je napriek tomu platná (§ 536 ods. 3), je objednávateľ povinný zaplatiť cenu, ktorá sa
obvykle platí za porovnateľné dielo v čase uzavretia zmluvy za obdobných obchodných podmienok.

26. Podľa § 548 ods. 1 Obchodného zákonníka, objednávateľ je povinný zaplatiť zhotoviteľovi cenu v

čase dojednanom v zmluve. Pokiaľ zo zmluvy alebo z tohto zákona nevyplýva niečo iné, vzniká nárok
na cenu vykonaním diela.

27. Podľa § 550 Obchodného zákonníka, objednávateľ je oprávnený kontrolovať vykonávanie diela.
Ak objednávateľ zistí, že zhotoviteľ vykonáva dielo v rozpore so svojimi povinnosťami, je objednávateľ

oprávnený dožadovať sa toho, aby zhotoviteľ odstránil vady vzniknuté vadným vykonávaním a dielo
vykonával riadnym spôsobom. Ak tak zhotoviteľ diela neurobí ani v primeranej lehote mu na to
poskytnutej a postup zhotoviteľa by viedol nepochybne k podstatnému porušeniu zmluvy (§ 345), je
objednávateľ oprávnený odstúpiť od zmluvy.

28. Podľa § 552 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak zhotoviteľ zistí pri vykonávaní diela skryté prekážky
týkajúce sa veci, na ktorej sa má vykonať oprava alebo úprava, alebo miesta, kde sa má dielo vykonať,
a tieto prekážky znemožňujú vykonanie diela dohodnutým spôsobom, je zhotoviteľ povinný oznámiť to
bez zbytočného odkladu objednávateľovi a navrhnúť mu zmenu diela. Do dosiahnutia dohody o zmene
diela je zhotoviteľ oprávnený vykonávanie diela prerušiť. Ak sa strany v primeranej lehote nedohodnú

na zmene zmluvy, môže ktorákoľvek zo strán od zmluvy odstúpiť.

29. Podľa § 554 ods. 1 Obchodného zákonníka, zhotoviteľ splní svoju povinnosť vykonať dielo jeho
riadnym ukončením a odovzdaním predmetu diela objednávateľovi v dohodnutom mieste, inak v mieste
ustanovenom týmto zákonom. Ak je miestom odovzdania iné miesto, než je uvedené v odsekoch 2 a 4,

vyzve zhotoviteľ objednávateľa, aby prevzal dielo.

30. Podľa § 560 ods. 1 Obchodného zákonníka, dielo má vady, ak vykonanie diela nezodpovedá
výsledku určenému v zmluve.

31.Podľa§560ods.2Obchodnéhozákonníka,zhotoviteľzodpovedázavady,ktorémádielovčasejeho
odovzdania (§ 554); ak však nebezpečenstvo škody na zhotovenej veci prechádza na objednávateľa
neskôr, je rozhodujúci čas tohto prechodu. Za vady diela, na ktoré sa vzťahuje záruka za akosť,
zodpovedá zhotoviteľ v rozsahu tejto záruky.32. Podľa § 560 ods. 3 Obchodného zákonníka, zhotoviteľ zodpovedá za vady diela vzniknuté po čase
uvedenom v odseku 2, ak boli spôsobené porušením jeho povinností.

33. Podľa § 560 ods. 4 Obchodného zákonníka, ak spočíva dielo v zhotovení veci, platia obdobne
ustanovenia § 420 až 422 a § 426.

34. Podľa § 562 ods. 1 Obchodného zákonníka, objednávateľ je povinný predmet diela prezrieť alebo

zariadiť jeho prehliadku podľa možnosti čo najskôr po odovzdaní predmetu diela.

35. Podľa § 562 ods. 2 Obchodného zákonníka, súd neprizná objednávateľovi právo z vád diela, ak
objednávateľ neoznámi vady diela

a) bez zbytočného odkladu po tom, čo ich zistí,

b) bez zbytočného odkladu po tom, čo ich mal zistiť pri vynaložení odbornej starostlivosti pri prehliadke
uskutočnenej podľa odseku 1,
c) bez zbytočného odkladu po tom, čo mohli byť zistené neskôr pri vynaložení odbornej starostlivosti,
najneskôrvšakdodvochrokovapristavbáchdopiatichrokovododovzdaniapredmetudiela.Privadách,
na ktoré sa vzťahuje záruka, platí namiesto tejto lehoty záručná doba.

36. Podľa § 562 ods. 3 Obchodného zákonníka, ustanovenia § 428 ods. 2 a 3 sa použijú obdobne na
účinky uvedené v odseku 2.
37. Podľa § 149 CSP, prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä
skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k

návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.
38. Podľa § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa
považujú za nesporné jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových
okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

39. Podľa § 191 ods. 1 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

40. Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

41. Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené,
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

42. Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

43. Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len

do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

44. Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, aka) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

45. Podľa § 379 CSP písm. a) CSP, odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadov, ak od

rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý,

46. Podľa § 380 ods.1 CSP, odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.

47. Podľa § 380 ods. 2 CSP, na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok, prihliadne odvolací súd,
aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené.

48. Podľa § 381 CSP, odvolací súd nie je viazaný odvolacím návrhom.

49. Podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdenie rozhodnutia súdu prvej inštancie prichádza do úvahy, ak je vo
výroku vecne správne.

50. Predmetom odvolacieho konania bolo v rámci odvolacích dôvodov žalovaného posúdenie procesnej,
vecnej a právnej správnosti napadnutého rozsudku.

51. V konaní nebolo sporné, že medzi stranami sporu došlo k platnému uzavretiu zmluvy o dielo v ústnej

forme so špecifikáciou jeho predmetu (vykonanie nástrojárskych prác) ako aj ceny.
52. V konaní nebolo sporné, že žalobca ako zhotoviteľ vykonával od roku 2011 pre žalovaného ako
objednávateľa realizáciu diela (nástrojárske práce) v zmysle ústne uzatvorenej zmluvy o dielo a to na
základe jeho písomných objednávok, z obsahu ktorých vyplýva, druh objednaných prác a cena za jednu
hodinu vykonanej práce jednou osobou.

53. V konaní bolo sporné, či si žalobca ako zhotoviteľ voči žalovanému ako objednávateľovi, splnil
svoju povinnosť vykonať dielo jeho riadnym ukončením a odovzdaním mu predmetu diela (§ 554 ods. 1
Obchodného zákonníka) a bez vád (§ 560 ods. 1 Obchodného zákonníka) a teda, či mu vznikol nárok
na zaplatenie žalovanej ceny za dielo.

54. V konaní bolo sporné, či žalovaný ako objednávateľ žalobcovi ako zhotoviteľovi oznámil vady diela
v zmysle 562 ods. 2 Obchodného zákonníka a teda, či mu je možné priznať v rámci jeho obrany niektorý
z nárokov ako vád diela žalobcom.
55. Úlohou odvolacieho súdu bolo v prvom rade posúdiť, či žalobca ako zhotoviteľ zhotovil pre
žalovaného ako objednávateľa dielo riadne, t. j. či dielo malo vady a či ich žalovaný u žalobcu reklamoval

bez zbytočného odkladu po ich zistení a teda, či má žalobca voči žalovanému nárok na zaplatenie
žalovanej ceny za dielo.
56. Po oboznámení sa s obsahom spisu, napadnutým rozsudkom a s konaním pred súdom prvej
inštancie, ktoré predchádzalo jeho vyhláseniu, ako aj s odvolaním žalovaného, vyjadrením žalobcu
k odvolaniu žalovaného, replikou žalovaného k vyjadreniu žalobcu, duplikou žalobcu, vyjadrením

žalovaného k duplike žalobcu, odvolací súd konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku
súdu prvej inštancie, s odôvodnením ktorého sa stotožňuje a konštatuje jeho súladnosť s dikciou
ustanovenia § 220 ods. 2 CSP a z ktorého je zrejmý myšlienkový postup súdu prvej inštancie vedúci
k ustáleným skutkovým a právnym záverom premietnutým do jeho výrokovej časti. Súd prvej inštancie
sa dostatočným, náležitým, zrozumiteľným a vecne správnym spôsobom vysporiadal so všetkými

skutočnosťami podstatnými pre rozhodnutie vo veci. Konanie pred súdom prvej inštancie bolo vedené v
súlade so zásadou kontradiktórnosti civilného procesu a odvolací súd nezistil žiadne vady procesného
charakteru, ktoré by mali za následok nesprávnosť napadnutého rozhodnutia.

57. Odvolací súd sa preto obmedzil len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozsudku

a vyjadril sa len k tým dôvodom odvolania žalovaného, ktoré majú vplyv na rozhodnutie vo veci (§ 387
ods. 2 CSP) a na zdôraznenie jeho správnosti v odôvodnení tohto rozhodnutia poukázal na niektoré
skutočnosti.58. K odvolacej námietke žalovaného, že čiastkové plnenie nie je možné považovať za uznanie celého
záväzku v zmysle § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka, pretože vzhľadom na neustále prebiehajúcu
komunikáciu a reklamácie nemohol ani žalobca usudzovať, že takýmto plnením žalovaný uznáva aj

zvyšok záväzku, t. j. všetky žalobcom vystavené faktúry alebo ich časti, odvolací súd uvádza, že §
407 ods. 3 Obchodného zákonníka ustanovuje, že ak dlžník plní čiastočne svoj záväzok, má toto
plnenie účinky uznania zvyšku dlhu, ak možno usudzovať, že plnením dlžník uznáva aj zvyšok záväzku.
Uvedené zákonné ustanovenie spája s čiastočným plnením záväzku vznik vyvrátiteľnej domnienky
trvania zvyšku záväzku v dobe jeho uznania so splnením určitých podmienok. Čiastočné plnenie ale

nemusí byť uznaním záväzku vždy. Musí byť poskytnuté za takých okolností, že možno v konkrétnom
prípade usudzovať na to, že jeho poskytnutím dlžník uznáva aj zvyšok záväzku. Z vykonaného
dokazovania súdom prvej inštancie vyplýva, že žalovaný uhradil žalobcovi časť faktúry č. 2014/10/003
na žiadosť žalobcu. Odvolací súd dodáva, že v zmysle § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka sa
neukladá dlžníkovi, či a kedy má prejaviť, či inak vyjadriť voči veriteľovi svoj nesúhlas s výškou celkovej
pohľadávky. Pokiaľ teda dlžník aj neoznámi veriteľovi svoj nesúhlas s výškou celkovej pohľadávky,

nemožno z takejto skutočnosti vyvodiť, že dlžník uznáva aj zvyšok dlhu, resp. záväzku voči veriteľovi (k
tomu viď rozsudok Najvyššieho súdu ČR č. k. 23 Cdo 1336/2010-141 z 28.04.2011). Odvolací súd preto
považoval túto odvolaciu námietku žalobcu za dôvodnú.

59. K odvolacej námietke žalovaného, že práce na diele boli žalobcom nekvalitne vykonané, a preto ich

neustále u neho reklamoval, čo preukazuje tým, že v súdnom spise sa o tejto skutočnosti nachádzajú
viaceré dôkazy a to napr. zápisy z denných dispečingov, kde sa žalobca zúčastňoval osobne alebo
bol informovaný a ktoré sa rozposielali e-mailom (napr. e-mail zo dňa 10.08.2015), v ktorom je
presne špecifikovaná potreba opráv a doladenia diela spolu s upozornením žalobcu na ohrozenie
dodávok konečnému odberateľovi a na problémy s jednotlivými dielcami, ako aj zápisy z pravidelných

projektových porád, kde sa riešili požiadavky na kvalitu nástrojov, resp. lisovaného dielu a kde boli
zapísané úlohy a požiadavky na práce so stanovením zodpovednosti na V. U. ako zástupcu žalobcu
a kde je jasne špecifikovaná požiadavka na stupeň kvality, resp. úloha smerujúca k zlepšeniu kvality
nástroja, odvolací súd uvádza, že žalovaný v konaní nepreukázal žiadnym relevantným dôkazom, že u
žalobcu reklamoval v súlade s § 562 ods. 1 písm. a) Obchodného zákonníka vady diela bez zbytočného

odkladupotom,čoichmoholzistiť,apretomunemoholvzniknúťnárokzváddiela.Žalovanýsav konaní
pred súdom prvej inštancie bránil tým, že žalobca mu dielo nevyhotovil riadne. Odvolací súd poukazuje
na to, že predložené dôkazy žalovaným a to objednávky, zápisy z projektových porád žalovaného zo dňa
- 21.07.2014, 04.08.2014, 25.08.2014, 03.11.2014, 10.11.2014, 18.11.2014, 24.11.2014, 01.12,2014,
21.07.2014 a zápisy zo skúšok vykonávaných v spoločnosti Klein-automotive, spol. s r.o. zo dňa -

06.11.2014, 26.02.2015, 01.04.2015, 02.06.2015, 29.06.2015, 07.07.2015, 16.07.2015, 27.07.2015,
01.12.2015 (viď č. l. 101 - 138 s. sp.) nepreukazujú, že dielo nebolo žalobcom vykonané riadne a že
malo vady. Zo zápisov zo skúšok v spoločnosti Klein-automotive, spol. s r.o. síce vyplýva, že nástroje
neboli doladené do stavu NOTE1 alebo NOTE3, avšak to ešte nedokazuje, že žalovaný dielo nevykonal
riadne, nakoľko z uvedeného nevyplýva, aké konkrétne vady diela mal a kedy žalobca spôsobiť. V

podanom odpore proti vydanému platobnému rozkazu (č. l. 35 - 37 s. sp.) sa žalovaný bránil tým, že
vadným vykonaním diela žalobcom mu vznikla škoda, keďže dielo, ktoré preňho žalobca vykonával,
bolo súčasťou diela ako subdodávka, ktoré vykonával žalovaný pre spoločnosť Klein-automotive, spol.
s r.o. a ktorá si voči nemu uplatnila nárok poskytnutie zľavy - zníženie ceny diela o 200 000 eur a to
z dôvodu, že dielo (tá časť, ktorú preňho vykonával žalobca), nebolo vyhotovené riadne a uvedená

spoločnosť mu za túto časť diela neuhradila celú cenu diela, ktorú požaduje žalobca. Žalovaný uviedol,
že mu tak vznikla škoda (ušlý zisk), nakoľko medzi konaním žalobcu tým, že dielo nevykonal riadne,
existujepríčinnásúvislosť.Akodôkazypredložilžalovanýsúduuplatneniezľavyvočinemuspoločnosťou
Klein-automotive, spol. s r.o. a to vystavené dobropisy a faktúry. Zároveň predložil súdu faktúru
č. N.FV-2015-310-000197 zo dňa 30.12.2015, ktorou si žalovaný uplatnil u žalobcu náhradu škody

spôsobenej nesplnením zákaziek pre spoločnosť Klein-automotive, spol. s r.o. v sume vo výške 172
418,40 eura s lehotou splatnosti 31.12.2015. Žalobca žalovanému vystavenú faktúru neuhradil, a preto
žalovaný vykonal jednostranný zápočet pohľadávok ku dňu 31.12.2015 a započítanie žalobcovi písomne
oznámil, avšak ten ho neuznal. Taktiež z vykonaného dožiadaním výsluchu Okresným súdom Šumperk
dňa 13.03.2018 bývalého riaditeľa v spoločnosti Klein-automotive, spol. s r.o. v rokoch 2014 - 2015 -

L. K. (viď č. l. 246 - 248 s. sp.) a ani z jeho doplnenia (viď č. l. 258 - 259 s. sp.) nebolo preukázané,
že žalobca nevykonal pre žalovaného dielo riadne a že malo vady. Menovaný svedok iba potvrdil,
že v súvislosti s jeho žiadosťou o zníženie ceny diela, že si spoločnosť Klein-automotive, spol. s r.o.
u žalovaného uplatnila vady projektu pred touto žiadosťou, avšak z jeho výpovede nebolo zrejmé, oaké konkrétne vady sa jednalo a kedy vznikli. Taktiež menovaný potvrdil, že nástroje pre spoločnosť
Klein-automotive, spol. s r.o. vyhotovoval žalovaný. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie na
pojednávaní dňa 28.01.2019 uložil sporovým stranám, aby v lehote 10 dní oznámili návrhy na doplnenie

dokazovania. Žalovaný na pojednávaní dňa 09.12.2020 uviedol, že sa pridržiava svojich doterajších
vyjadrení v konaní a nemal žiadne návrhy na doplnenie dokazovania a súd prvej inštancie v súlade
so zákonnou koncentráciou konania vyhlásil dokazovanie za skončené. V tejto súvislosti odvolací súd
zároveň poukazuje na bod 43. napadnutého rozsudku, kde súd prvej inštancie konštatuje, že žalovaný
neuniesol dôkazné bremeno, nepreukázal vadné plnenie zo strany žalobcu a ani splnenie zákonom

predpokladaného spôsobu uplatnenia nároku z vadného plnenia, čím sa riadne vysporiadal s právnym
názorom odvolacieho súdu uvedeného v bodoch 19. a 20. zrušujúceho uznesenia. Žalovaný v konaní
teda neoznačil a ani nepredložil žiadne hodnoverné dôkazy na preukázanie svojich tvrdení t. j., že
žalobcom zhotovené dielo malo ním tvrdené vady a že preto žalobca nemá nárok na zaplatenie ceny
diela v žalovanej výške. Žalovaný v prvostupňovom konaní tak účinným spôsobom nerozporoval dôkazy
tvrdené žalobcom a v konaní tak neuniesol dôkazné bremeno preukázania svojich skutkových tvrdení.

Odvolací súd preto dospel k záveru, že žalobca voči žalovanému v konaní preukázal žalobou uplatnený
nárok po skutkovej ako aj vecnej stránke a ktorý žalovaný účinne nepoprel.

Odvolací súd dodáva, že žalovaný uviedol až v podanom odvolaní niektoré skutkové okolnosti, ktoré si
mal a mohol uplatniť ako prostriedky procesnej obrany v rámci konania na súde prvej inštancie, avšak

tak neučinil (k tomu viď ešte bližšie uvedené skutočnosti v bode 67. tohto rozhodnutia).

Skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné jej konania
alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie
neúčinné (§ 151 ods. 1 CSP).

Strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje
tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu (čl. 8 Základné princípy
CSP).

Strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas.
Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla
predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania (§ 153 ods.
1 CSP).

Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí
súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších
úkonov súdu (§ 153 ods. 2 CSP.

Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia

uznesenia, ktorým sa dokazovanie končiť(§ 154 CSP).

Odvolací súd preto považoval túto odvolaciu námietku žalobcu za nedôvodnú.
60. K odvolacej námietke žalovaného, že aj samotný žalobca uznal vady na diele, pričom táto skutočnosť
vyplýva z e-mailu zo dňa 12.05.2014, ktorý mu zaslal žalobca a kde uviedol „že sa pracuje na

odstraňovaní závad lisu a prebierok“, odvolací súd uvádza, že táto skutočnosť nie je podstatná pri
posudzovaní tejto veci, nakoľko žalovaný nepredložil súdu žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali vadné
plnenie zo strany žalobcu, resp. dodržanie postupu a uplatnenia si nárokov podľa ustanovení §§ 436
až 441 Obchodného zákonníka zo strany žalovaného. Odvolací súd preto považoval túto odvolaciu
námietku žalobcu za nedôvodnú.

61. K odvolacej námietke žalovaného, že súd prvej inštancie rozhodol v rozpore s logikou (viď
odôvodnenie v bode 42. napadnutého rozsudku) a v rozpore so zisteným právnym a skutkovým stavom
veci, keď si „nútene osvojil“ (neexistujúci) právny názor uvedený v bode 17. zrušujúceho uznesenia
odvolacieho súdu („...ak žalobca vykonal práce na nástrojoch vyrobených v Číne na 99 % mohlo by

to naznačovať, že žalobca vykonal dielo takmer riadne a teda bez vád...“) a to, že žalobca vykonal
dielo takmer riadne a teda bez vád a nedorobkov a to s poukazom na ustanovenie § 554 ods. 1
Obchodného zákonníka, odvolací súd uvádza, že uvedený názor súdu prvej inštancie v napadnutom
rozsudku je síce bez právnej relevancie, avšak uvedené konštatovanie súdu nemalo vplyv na vecnúsprávnosť napadnutého rozsudku, keďže žalovaný ako objednávateľ v konaní nepreukázal, že žalobca
ako zhotoviteľ si nesplnil svoju povinnosť vykonať dielo jeho riadnym ukončením a odovzdaním mu
predmetu diela a ani, že dielo malo vady a ani že reklamoval jeho vady. Odvolací súd preto považoval

túto odvolaciu námietku žalobcu za nedôvodnú.

62. K odvolacej námietke žalovaného, že súd prvej inštancie v bode 43. napadnutého rozsudku súdu
nesprávne konštatoval, že v prípade vadného plnenia žalobcom v konaní ako objednávateľ diela
nepreukázal splnenie svojej povinnosti uplatnenia si voči nemu ako zhotoviteľovi diela a to nároku z

vadného plnenia postupom v súlade § 436 až § 441 Obchodného zákonníka, odvolací súd uvádza,
že žalovaný žiadnym relevantným dôkazom v konaní nepreukázal, že by mu bol žalobca poskytol
vadné plnenie (nenamietal kvalitu konkrétnych vykonaných prác žalobcom a podpísal všetky výkazy
vykonaných prác žalobcom) a ani to, že by žalovaný postupoval v zmysle § 436 až § 441 Obchodného
zákonníka a že by si uplatnil niektorý z nárokov z údajných vád. Žalovaný tak neuniesol dôkazné
bremeno svojich tvrdení, keď nepredložil súdu žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali vadné plnenie

zo strany žalobcu, resp. dodržanie postupu a uplatnenie si nárokov podľa ustanovení §§ 436 až 441
Obchodného zákonníka zo strany žalovaného, hoci tak urobiť mohol a to buď na základe písomnej
výzvy súdu pred pojednávaním alebo na pojednávaní dňa 09.12.2020. Odvolací súd preto považoval
túto odvolaciu námietku žalobcu za nedôvodnú.

63. K odvolacej námietke žalovaného, že žalobca nikdy dielo nevykonal v dohodnutom rozsahu a
neodovzdal ho takto žalovanému, keďže nástroj nedoladil do stavu NOTE 1, ale to zaňho vykonal finálny
zákazník a ktorý mu z tohto dôvodu neuhradil zvyšné čiastkové faktúry a zároveň mu vyčíslil vzniknutú
škodu, ktorú mu aj uhradil, odvolací súd uvádza, že žalobca práce na diele vykonával podľa pokynov
žalovaného (viď výpovede strán sporu, svedkov Ing. Z. B. a Ing. V. ako aj listinné dôkazy založené v

spise).Zvykonanéhodokazovaniamalsúdpreukázané,žesamotnázodpovednosťzaprimárnefunkčné
vlastnosti ako aj následne doladené funkčné vlastnosti nástrojov pochádzajúcich z Číny, vo vzťahu k
stranám sporu nebola jednoznačne stanovená. Svedkyňa Ing. V. W. (projektový manažér žalovaného)
vo svojej výpovedi na pojednávaní konanom dňa 03.11.2017 uviedla, že žalobca vykonal práce na
nástrojoch vyrobených v Číne v rozsahu 99 %. Taktiež žalovaný v konaní nepredložil dôkaz, ktorý by

preukazoval, že vyzýval žalobcu na dokončenie prác a ich odovzdanie alebo, že by mu poskytol lehotu
na dodatočné plnenie. V konaní strany sporu netvrdili a ani nepreukazovali, že od zmluvy jedna zo strán
odstúpila. Odvolací súd preto považoval túto odvolaciu námietku žalobcu za nedôvodnú.

64. K odvolacej námietke žalovaného, že nároky z vád (reklamáciu vád) podľa § 564 Obchodného

zákonníka si je možné uplatniť po prevzatí diela, po riadnom dodaní diela a keďže k dodaniu diela
a ani k jeho prevzatiu právne nikdy nedošlo, nemohol si (a ani nemal dôvod) uplatniť nároky z vád
diela voči žalobcovi a rovnako nemal ani možnosť splniť povinnosť podľa § 562 ods. 1 Obchodného
zákonníka a dielo prezrieť alebo zariadiť jeho prehliadku podľa možností čo najskôr po odovzdaní diela
a vzhľadom na uvedené nie je možné aplikovať § 562 ods. 2 písm. a) a b) Obchodného zákonníka,

nakoľko neustále namietal kvalitu a množstvo vykonaných prác na pravidelných projektových poradách,
na ktorých sa zúčastňoval žalobca osobne, odvolací súd uvádza, že z ústnej zmluvy o dielo uzatvorenej
medzi žalobcom ako zhotoviteľom a žalovaným ako objednávateľom nevyplývajú podmienky presne
špecifikované podmienky odovzdania diela žalobcom a jeho prevzatie žalovaným. V konaní bolo
preukázané listinnými dôkazmi založenými v spise, ako aj výpoveďami svedkov - Ing. Z. B. a Ing. V. W.,

že žalovaný vykonával práce na diele na základe objednávok žalovaného a podľa jeho pokynov a ktorý
podpísal výkazy vykonaných prác žalobcom podľa odpracovaných hodín v denníku prác a teda tým
ich odsúhlasil. Ďalej bolo v konaní nesporné, že žalovaný žalobcom vystavené faktúry na základe jeho
objednávok po vykonaní príslušných prác na diele zo strany žalobcu, prijal bez akýchkoľvek námietok,
riadnezaevidovalvúčtovníctveaktorénerozporovalaanižalobcovinevrátilatedavykonanieaprevzatie

diela nespochybňoval a uplatnil si nárok na odpočet DPH z týchto faktúr a to v sume celkovej výške 28
736,40 eura. Odvolací súd preto považoval túto odvolaciu námietku žalobcu za nedôvodnú.
65. K odvolacej námietke žalovaného, že skutkové zistenia súdu prvej inštancie, ktoré mali byť
podkladom pre rozhodnutie, sú nesprávne, nakoľko nekorešpondujú s obsahom spisu a vykonaným
dokazovaním, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam, čo zakladá vadu konania v zmysle ustanovenia § 365 ods. 1 písm. f) CSP a vec nesprávne
právne posúdil v zmysle § 365 ods. 1 písm. h) CSP a to s poukazom na § 548 ods. 1 Obchodného
zákonníka, v zmysle ktorého je vznik nároku zhotoviteľa diela na zaplatenie ceny diela podmienený
jeho riadnym vykonaním, a preto nemožno považovať za riadne vykonané dielo, ktoré má vady/nedorobky s tým, že nárok na zaplatenie ceny za dielo zhotoviteľovi vznikne až jeho riadnym vykonaním
a odovzdaním v dohodnutom rozsahu, odvolací súd uvádza, že v sporovom konaní platí dispozičná
a prejednacia zásada s tým, že účastníci konania sú v ňom povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol

účel konania najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti a označia dôkazné
prostriedky.

Dôkazné bremeno je inštitútom práva procesného, pretože je nerozlučne spojené s civilným sporovým
konaním, a to bremenom tvrdenia a prejavuje sa vo výsledku sporu. Preto v sporovom konaní sú

strany sporu povinné označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Nie je úlohou súdu, aby nahrádzal
povinnosti účastníka konania v dôkaznom konaní.
V tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného
bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva na strane sporu, bez ohľadu na jej procesné
postavenie. Poslednou procesnou možnosťou splnenia dôkaznej povinnosti je okamih vyhlásenia
rozhodnutia vo veci samej. Táto povinnosť tvrdenia sa vzťahuje na skutkové okolnosti súvisiace s

procesným útokom alebo procesnou obranou strany sporu s tým, že porušenie povinnosti tvrdenia sa
považuje za procesnú pasivitu strany sporu. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také
rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých účastníkom
(stranou) v opačnom procesnom postavení než je účastník (strana), ktorý nesplnil, alebo nedostatočne
splnil svoju dôkaznú povinnosť.

V danom prípade bola procesná aktivita na strane žalovaného a bolo na ňom, aby v konaní na svoju
obranu preukázal relevantnými dôkazmi svoje tvrdenia a ak tak neučinil, ide to na jeho ťarchu.
Odvolací súd poukazuje na to, že zistenie skutkového stavu znamená činnosť súdu spočívajúcu v jeho
podradení príslušnej právnej norme, ktorá vedie súd k záveru o právach a povinnostiach účastníkov
právneho vzťahu. Súd pri tejto činnosti rieši právne otázky (questio juris). Ich riešeniu predchádza

riešenie skutkových otázok (qustio fakty), teda zistenie skutkového stavu, ktorý je nevyhnutným
predpokladom pre skúmanie správnosti právneho posúdenia veci. Právne posúdenie je všeobecne
nesprávne, ak sa súd dopustil omylu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav, t. j. ak posúdil vec podľa
právnejnormy,ktoránazistenýskutkovýstavnedopadá,alebosprávneurčenúprávnunormunesprávne
vyložil, prípadne ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval (k tomu viď napr. rozhodnutie Najvyššieho

súdu SR 2 M Cdo 4/2009, uznesenie Najvyššieho súdu SR z 27. júla 2011, sp. zn. 7 Cdo 7/2010).
Vzhľadom na uvedené, odvolací súd konštatuje, že právne závery formulované súdom
prvej inštancie nenesú žiadne prvky arbitrárnosti, nakoľko súd prvej inštancie sa
riadne vysporiadal so všetkými skutočnosťami v odôvodnení napadnutého rozsudku a
správne zistil skutkový stav, z ktorého vyvodil aj správny právny záver.

Odvolací súd preto považoval túto odvolaciu námietku žalobcu za nedôvodnú.
66. K predloženým dôkazom žalovaným v odvolacom konaní, ktorý na podporu svojich tvrdení priložil
korešpondenciu V. od augusta 2013 do decembra 2013 o tom, ako vyhľadal výrobcu nástrojov v Číne,
ako požadoval cenové ponuky čínskych nástrojární, ako im posielal podklady k vypracovaniu ponúk na
výrobu nástrojov a e-mailovú korešpondenciu súvisiacu s dovozom nástrojov z Číny medzi zmluvnými

stranami, špedičnou firmou a V. U., objednávku č. 14/OU/35 bližšie špecifikovaných prác na projektoch
v Číne, faktúry za letenky a ich úhrady, faktúry za prácu V. U. v Číne, odvolací súd uvádza, že žalovaný
predmetné listinné dôkazy nepredložil súdu v rámci prvoinštančného konania a tieto predložil až počas
odvolacieho konania.

Odvolací súd zistil z obsahu súdneho spisu, že žalovaný na základe výzvy súdu prvej inštancie zo dňa
16.09.2020 a doručenej mu dňa 18.09.2020, aby oznámil návrhy na doplnenie dokazovania, v podaní zo
dňa 08.10.2020 nenavrhol vykonať ďalšie dôkazy s tým, že uviedol, že v prvostupňovom konaní predložil
dôkazy preukazujúce fakt, že dielo nebolo dokončené a ani riadne odovzdané s tým, že k uvedenému
nemá čo dodať, a preto sa plne pridržiava svojich skorších vyjadrení a doložených dôkazov.

Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie je možné meniť a dopĺňať
len do uplynutia lehoty na podanie odvolania, je premietnutím zásady koncentrácie civilného procesu,
ktorá znamená, že určité procesné úkony sú koncentrované do uplynutia zákonom určenej lehoty (15
dní). Umožnenie dopĺňania odvolacích dôvodov po uplynutí tejto zákonnej lehoty by bolo v rozpore s

princípom hospodárnosti a rýchlosti súdneho konania, no najmä v rozpore s koncepciou odvolacieho
konania, ktorá vychádza z tzv. neúplného apelačného systému a ktorá znamená, že právo odvolateľa
(ale aj protistrany - § 373 ods. 4 CSP) použiť v odvolacom konaní prostriedky procesného útoku
alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré strana neuplatnila v konaní pred súdom prvej inštancie,je obmedzené (III. ÚS 141/2019 zo dňa 17.12.2019, rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn.
1Obdo/65/2017 zo dňa 28.6.2018).

Odvolacia argumentácia v podobe nových skutočností a dôkazov je prípustná len za splnenia zákonom
stanovených podmienok uvedených § 366 CSP v písm. a) až d), ktorých existenciu žalovaný v odvolaní
ani netvrdil ani nepreukázal a ani neuviedol žiadne dôvody, pre ktoré nemohol v priebehu konania na
súde prvej inštancie tvrdené nové skutočnosti bez svojej viny uviesť a predložiť k nim príslušné listinné
dôkazy.

V danom prípade sa tak jednalo o prostriedky procesnej obrany, ktoré žalovaný v konaní pred súdom
prvej inštancie neuplatnil, napriek tomu, že tak v zmysle § 154 CSP mohol urobiť, a preto na tieto súd
podľa § 153 ods. 1 a 154 CSP nemohol prihliadať, nakoľko ide o tzv. neprípustné novoty v odvolacom
konaní v zmysle § 366 CSP, ktoré nie je možné použiť, keďže nebola naplnená ani jedna z výnimiek,
ktoré zákon v zmysle § 366 CSP písm. a) až d) pripúšťa.

Právo novôt v odvolacom konaní je v systéme neúplnej apelácie nastavené reštriktívne ako výnimka
z pravidla, že v odvolacom konaní spravidla nie sú prípustné tie prostriedky procesného útoku alebo
obrany, ktoré neboli procesnou stranou uplatnené pred súdom prvej inštancie (I. ÚS 10/2017).

V nadväznosti na vyššie uvedené odvolací súd dodáva, že aj v rámci odvolacieho konania je povinný
prihliadať na prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, ktoré doteraz neboli použité, ale len
vtedy, ak sa týkajú procesných podmienok, vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu a má
byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci, alebo ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Odvolací súd preto na nové argumenty a listinné dôkazy uplatnené žalovaným v odvolaní ako na
neprípustné novoty, neprihliadol.

Odvolací súd preto považoval túto odvolaciu námietku žalovaného za nedôvodnú.

67. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol
skutkový stav zistený vykonaným dokazovaním a z akých dôvodov považoval procesnú obranu
žalovaného za nepreukázanú. Súd prvej inštancie sa tak v odôvodnení napadnutého rozsudku so
žalobou uplatneným nárokom vysporiadal v intenciách procesného útoku žalobcu a procesnej obrany

žalovaného riadne.

Odvolací súd v tejto súvislosti považuje za potrebné zdôrazniť, že v civilnom procese platí tzv.
prejednacia zásada s tým, že účastníci konania sú v ňom povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol
účel konania najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti a označia dôkazné

prostriedky.Vovšeobecnostipodľatejtozásadyjezáležitosťouprocesnýchstrán,aképredložiaskutkové
podklady, vrátane dôkazov. Tvrdiť skutočnosti rozhodujúce pre posúdenie veci a navrhovať dôkazy tejto
skutočnosti podporujúce je tak výlučne vecou žalobcu a žalovaného, a každá zo strán nesie procesnú
zodpovednosť za to, že svojimi tvrdeniami vnesie do procesu ten skutkový materiál, ktorý bude v
súlade s jej procesnými záujmami. Úspech v konaní je možný len za náležitej podpory legitímnosti

nároku, prostredníctvom dôkazov, ktoré strany predložia. Súd je oprávnený založiť rozhodnutie na
skutočnostiach predložených procesnými stranami a to, čo strany nepredložia a nepreukážu, nemôže
brať za základ pre svoje rozhodovanie.

Dôkazné bremeno je inštitútom práva procesného, pretože je nerozlučne spojené s civilným sporovým

konaním, a to bremenom tvrdenia, a prejavuje sa vo výsledku sporu. Preto v sporovom konaní sú
strany sporu povinné označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a leží na tej strane sporu, ktorá z
existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho, kto existenciu
týchto skutočností tiež tvrdí. Skutočnosti navodzujúce žalované právo musí tvrdiť žalobca, zatiaľ čo
okolnosti toto právo vylučujúce, sú záležitosťou žalovaného. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno

vystihuje aktuálnu skutkovú a dôkaznú situáciu konania. V priebehu sporu sa môže meniť a teda, môže
dochádzať k jeho prerozdeľovaniu. Pri posudzovaní dôkazného bremena na strane tej-ktorej sporovej
strany treba rešpektovať tzv. negatívnu dôkaznú teóriu, t. j. pravidlo, že neexistencia (niečoho) majúcatrvajúci charakter sa zásadne nepreukazuje. Na nikom totiž nemožno spravodlivo žiadať, aby preukázal
reálnu neexistenciu určitej právnej skutočnosti.

Dôkazným bremenom sa teda rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to, že za konania neboli
preukázané jeho tvrdenia, že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech.
Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď
určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola alebo nemohla byť
preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti

tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá.

Zistenie skutkového stavu znamená činnosť súdu spočívajúcu v jeho podradení príslušnej právnej
norme, ktorá vedie súd k záveru o právach a povinnostiach účastníkov právneho vzťahu. Súd pri tejto
činnosti rieši právne otázky (questio juris). Ich riešeniu predchádza riešenie skutkových otázok (qustio
fakty), teda zistenie skutkového stavu, ktorý je nevyhnutným predpokladom pre skúmanie správnosti

právneho posúdenia veci. Nie je však úlohou súdu aby nahrádzal povinnosti účastníka konania v
dôkaznom konaní.

68. Na základe vyššie uvedeného, odvolací súd dospel k záveru, že žalobný nárok žalobcu je dôvodný.
Odvolací súd konštatuje, že žalovaný v konaní nepreukázal žiadnym relevantným dôkazom svoje

tvrdenia, ktoré by preukazovali, že žalobcom dodané dielo malo vady a že tieto notifikoval a u žalobcu
reklamoval a to bez zbytočného odkladu po tom, čo ich mohol zistiť resp. čo ich zistil. Žalovaný tak
účinne nepoprel skutkové tvrdenia žalobcu v konaní a neuniesol tak procesnú dôkaznú povinnosť t. j.
povinnosť uviesť dôkaz na preukázanie tvrdených skutočností (nad všetky pochybnosti) a teda ani v
tomto smere dôkazné bremeno.

69. Záverom odvolací súd dodáva, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené
stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú
skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového,
ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na

záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces
(pozri napr. III. ÚS 209/04). Aj Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len ako „ESĽP") vo svojej judikatúre
zdôrazňuje, že čl. 6 ods. 1 Dohovoru zaväzuje súdy odôvodniť svoje rozhodnutia, ale nemožno ho
chápať tak, že vyžaduje, aby na každý argument strany bola daná podrobná odpoveď. Rozsah tejto
povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia. Otázku, či súd splnil svoju povinnosť odôvodniť

rozhodnutie, vyplývajúcu z čl. 6 ods. 1 Dohovoru, možno posúdiť len so zreteľom na okolnosti daného
prípadu. Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre
rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý
je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c.
Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra

1994,sériaA,č.303-B;Georgiadisc.Gréckoz29.mája1997;Higinsc.Francúzskoz19.februára1998).

70. V súvislosti s vyššie uvedeným odvolací súd konštatuje, že odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré
stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu
je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces.

71. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá (nemusí) odpovedať na každú
námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre
rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového
rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní (II. ÚS78/05). Právo na riadne odôvodnenie

súdneho rozhodnutia neznamená, že súd musí dať podrobnú odpoveď na každý argument sporovej
strany, z odôvodnenia rozhodnutia musia byť zrejmé všetky pre rozhodnutie podstatné skutočnosti
objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia (II. ÚS 76/07).

72. Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý

súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí ani právo účastníka
konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať
ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97), resp. toho, aby súdy preberalialebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá účastník konania (II. ÚS 3/97,
II. ÚS 251/03) (viď uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 23.11.2010, sp. zn. 5 Cdo 218/2010).

73. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd, ktorý je viazaný odvolacími dôvodmi, dospel k záveru,
že súd prvej inštancie správne zistil skutkový a právny stav, z ktorého vyvodil aj správny právny záver
a ktorý posúdil žalobný nárok žalobcu ako dôvodný a obranu žalovaného posúdil ako nedôvodnú a
teda neboli naplnené odvolacie dôvody uvádzané žalovaným, ktorý v podanom odvolaní relevantným
spôsobom nespochybnil ani nevyvrátil podstatné závery súdu prvej inštancie premietnuté do výrokovej

časti I. a II. napadnutého rozsudku, a preto napadnutý rozsudok vo výroku I. a v súvisiacom výroku II.
podľa § 387 ods.1 CSP potvrdil ako vecne správny.

74. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

75. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

76.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

77. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.

78. O trovách odvolacieho konania krajský súd rozhodol podľa ustanovenia § 396 ods. 1 CSP v spojení
s ustanovením § 255 ods. 1 CSP tak, že plne úspešnému žalobcovi voči žalovanému priznal nárok na

náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník
(§ 262 ods. 2 CSP).

79. Tento rozsudok bol členmi senátu prijatý pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ
nemá len v prípadoch vymedzených v § 429 ods. 2 CSP.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Nesplnenie náležitostí vyžadovaných v § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§
447 písm. d/ a e/ CSP).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.