Rozsudok – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, August 20, 2024

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: 15C/29/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7121206049
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 08. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Slebodníková

ECLI: ECLI:SK:MSKE:2024:7121206049.14

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice sudkyňou JUDr. Ivetou Slebodníkovou v spore žalobkyne: A. B., nar. XX. X. XXXX,

bytom v C., C. X, zastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr. Peter Rybár, s.r.o., Kuzmányho 29, Košice,
proti žalovaným: 1) D. E., nar. XX. X. XXXX, bytom B. XX, C., 2) F. G., nar. XX. X. XXXX, bytom E. X, C.,
zastúpeným JUDr. Jánom Lemešom, advokátom so sídlom Žižkova 19, Košice, o určenie vlastníckeho
práva k nehnuteľnosti

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a .

II.Žalovanýmv1.a2.rade priznáva protižalobkyninároknanáhradutrovkonaniavrozsahu100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 11. 8. 2021 sa žalobkyňa domáhala určenia, že pôvodne

žalovaný A. H., bytom F. XXXX/X, C. nie je vlastníkom nehnuteľnosti zapísanej na liste vlastníctva č.
XXXXX v katastrálnom území I., okres C. J., obec C. – D. E. ako byt č. XX, súp. č. XXX, na 7. poschodí
obytného domu na C. K. L. X a náhrady trov konania. Podľa odôvodnenia žaloby, žalobkyňa sa v roku
2020 dozvedela z katastra nehnuteľností, že pôvodne žalovaný A. H. je uvedený ako vlastník predmetnej
nehnuteľnosti, ktorá je výlučne vlastníctvom žalobkyne ako dedičky po E. M., N. M., matky žalobkyne,
ktorá medzičasom zomrela. Žalobkyňa predmetnú nehnuteľnosť nadobudla na základe Osvedčenia
o dedičstve sp. zn. 23D/749/98 Dnot 161/98 a preto je zákonným dedičom. Vzhľadom na to, že išlo

o vec získanú dedením, tento byt v zmysle ust. § 143 Občianskeho zákonníka nebol predmetom
bezpodielového spoluvlastníctva medzi žalobkyňou a jej manželom O. B.. Napriek tomu bývalý manžel
žalobkyneuzavrelzmluvuozriadenízáložnéhoprávaknehnuteľnosti,ktorámalazabezpečovaťzáväzky
žalobkyne a jej manžela z uzatvorenej úverovej zmluvy. Takýmto spôsobom došlo k porušeniu zákona,
keďže bývalý manžel nakladal s predmetom zálohu aj napriek tomu, že takéto oprávnenie nikdy nemal,
čím konal v rozpore so všeobecne uznávanou právnou zásadou, podľa ktorej nikto nemôže na iného
previesťviacprávnežmásám.Uzavretázáložnázmluvatakpodstatnýmspôsobomodporujezákonu,čo

v zmysle ust. § 39 Občianskeho zákonníka zakladá dôvod jej neplatnosti. V prípade ak dôjde k vykonaniu
záložného práva na podklade neplatne uzavretej záložnej zmluvy, táto vada postihuje celý dražobný
proces, teda ani samotný príklep licitátora na dražbe nemôže byť platná. Ak však záložný veriteľ na
podkladetakejtoabsolútneneplatnejzáložnejzmluvyvykonalzáložnéprávopredajomzálohunadražbe,
vydražiteľ nemohol právoplatne nadobudnúť vlastnícke právo k bytu, a teda ani nebol spôsobilý toto
vlastnícke právo previesť na súčasného žalovaného.

2. Pôvodne žalovaný A. H. vo svojom vyjadrení doručenom súdu dňa 22. 3. 2022 žiadal, aby súd
žalobu v celom rozsahu zamietol. Vyslovil nesúhlas s tvrdeniami žalobkyne, lebo vlastnícke právo k bytu
nadobudol na základe platnej dražby – vklad vlastníckeho práva bol povolený rozhodnutím Okresného
úradu Košice, odboru katastrálneho V-3186/2020 dňa 22. 4. 2020, ako to vyplýva z listu vlastníctva.Žalovaný predložil rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Cdi/145/2020 o dovolaní žalobkyne,
ktorým bolo dovolanie zamietnuté. Z uvedeného rozsudku vyplýva, že žalobkyňa neuspela so svojou
žalobou v súdnom konaní o neplatnosť dražby. Osvedčenie o dedičstve predložené žalobkyňou je

bezpredmetné,lebosícepreukazujevlastníckeprávožalobkyne,avšakvzmyslevýsledkovdražbydošlo
k prevodu vlastníckeho práva na žalovaného. Žalovaný predmetné nehnuteľnosti nadobudol v súlade s
právnym poriadkom Slovenskej republiky.

3. Uznesením zo dňa 22. 12. 2022 č. k. 15C/29/2021-176 na návrh žalobkyne súd pripustil do konania

namiesto doterajšieho žalovaného A. H. žalovaných v 1. a 2. rade D. E. a F. G..

4. Žalovaní v 1. a 2. rade v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 12. 1. 2023 žiadali, aby súd žalobu
zamietol. Žalovaní vo vyjadrení uviedli, že iba časť bodu v žalobe je pravdou, a to tá, v ktorej žalobkyňa
tvrdí, že ako jediná dedička, vtedy A. P., N. M., zdedila spornú nehnuteľnosť po svojej nebohej matke E.
M., N. M., nar. X. X. XXXX, zomr. XX. X. XXXX, naposledy bytom C. X Q. C.. Všetky ostatné tvrdenia

žalobkyne sa nezakladajú na pravde. Žalobkyňa bola výlučnou vlastníčkou predmetnej nehnuteľnosti,
avšak predmetná nehnuteľnosť bola predmetom dobrovoľnej dražby vykonanej pod č. N 264/2013,
NZ 10549/2013, NCRIs 10806/2013 dňa 2. 4. 2013 v priestoroch bývalého Notárskeho úradu B. Q.
C. v Košiciach. V čase tejto dražby bola vydatá za O. B. a vystupovala pod menom A. B.. Príklep
dražby bol udelený dňa 2. 4. 2013 a žalobkyňa spolu s bývalým manželom dražbu namietali ako

neplatnú žalobou o neplatnosť dražby, ktorú podali na súd dňa 29. 4. 2013. Konanie o neplatnosť
dobrovoľnej dražby bolo vedené na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 12C/100/2013, ktorý rozsudkom
zo dňa 1. 6. 2018 žalobu o neplatnosť dražby zamietol. Krajský súd v Košiciach dňa 4. 6. 2019
rozsudkom sp. zn. 5Co/63/2019 rozhodol o odvolaní tak, že rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom sp. zn. 8Cdo/145/2020 zo dňa 30. 11. 2021 dovolanie

žalobkyne zamietol. Žalobkyňa viedla aj ďalšie konania ohľadom spornej nehnuteľnosti, a to v konaniach
vedených pod sp. zn. 35C/163/2016, 36C/34/2018, 38C/30/2016, 24C/164/2016 a 25C/25/2018, pričom
všetky konania boli zastavené z dôvodu späťvzatia žalôb žalobkyňou alebo z dôvodov uzavretia
mimosúdnej dohody so žalovaným. Žalovaný v 1. rade spolu so svojou priateľkou – žalovanou v 2. rade
spornú nehnuteľnosť nadobudli kúpnou zmluvou uzavretou dňa 8. 3. 2022 s pôvodne žalovaným A. H..

Oprebiehajúcomsúdnomkonaníimpôvodnežalovanýnepovedal,totonebolozapísanéanivpoznámke
na LV č. XXXXX, to však na veci, že je legálnym a dobromyseľným podielovým spoluvlastníkom
nehnuteľností, nič nemení. A. H. nadobudol vlastníctvo k nehnuteľnosti kúpnou zmluvou uzavretou dňa
10. 3. 2020 s predávajúcim AZ KAPITAL, s.r.o. Poprad. Vyslovili presvedčenie, že žalobkyňa klame, s
najvyššou pravdepodobnosťou je dezorientovaná vo veci.

5. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXXX zo dňa 22. 12. 2022 okres C. J., obec C. – D. E., katastrálne
územie I., mal súd preukázané, že vlastníkmi bytu č. XX, vchod č. X na 7. poschodí a podielov na
spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve a spoluvlastníckeho podielu
k pozemku vo výške 283/10000 sú žalovaní v 1. a 2. rade, každý v spoluvlastníckom podiele 1. Byt

nadobudli na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 8. 3. 2022. Vklad vlastníckeho práva do katastra
bol vykonaný na základe rozhodnutia o povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností
V-3351/2022 zo dňa 25. 3. 2022 č. zmeny 837/2022.

6. Zo spisu Okresného súdu Košice I sp. zn. 12C/100/2013 súd zistil, že nehnuteľnosť, ktorej určenia

vlastníckeho práva sa žalobkyňa podanou žalobou domáha, bola predmetom dobrovoľnej dražby
vykonanej pod č. N 264/2013, NZ 10549/2013, NCRIs 10806/2013 dňa 2. 4. 2013 v priestoroch bývalého
Notárskeho úradu B. Q. C. v Košiciach. V čase dražby bola žalobkyňa vydatá za O. B. a vystupovala
pod menom A. B.. Príklep dražby bol udelený dňa 2. 4. 2013. Žalobkyňa spolu s bývalým manželom
dražbu namietali ako neplatnú. Okresný súd Košice I rozsudkom zo dňa 1. 6. 2018 sp.

zn. 12C/100/2013 žalobu o neplatnosť dobrovoľnej dražby zamietol a priznal žalovaným v 1. až 4. rade
náhradu trov konania vo výške 100 %. Krajský súd v Košiciach rozsudkom zo dňa 4. 6. 2019 sp. zn.
5Co/63/2014 o odvolaní bývalých manželov O. a A. B. rozhodol tak, že rozsudok súdu prvej inštancie
potvrdil a žalovaným v 1. až 4. rade priznal náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Najvyšší
súd Slovenskej republiky rozsudkom zo dňa 30. 11. 2021 sp. zn. 8Cdo/145/2020 dovolanie žalovaných

– bývalých manželov O. a A. B. zamietol a žalovaným v 1. až 4. rade voči žalobcom priznal nárok na
náhradu dovolacieho konania v plnom rozsahu.7. Uznesením zo dňa 7. 5. 2024 č. k. 11Co/62/2023-328 Krajský súd v Košiciach zrušil rozsudok č. k.
15C/29/2021-264 v zamietavom výroku a vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia vec vrátil
súdu na ďalšie konanie. Uložil súdu opätovne vo veci rozhodnúť a svoje rozhodnutie riadne odôvodniť.

8. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 30. 7. 2024, na ktorom žalobkyňa zotrvala na podanej
žalobe v celom rozsahu. Žalobkyňa prostredníctvom právneho zástupcu zdôraznila, že predmetnú
nehnuteľnosť nadobudla dedením po svojej matke. Vyjadrila presvedčenie, že nehnuteľnosť nemohla
byť predmetom bezpodielového spoluvlastníctva manželov a preto jej manžel ani nemohol byť

oprávnený na uzavretie záložnej zmluvy. Táto záložná zmluva nie je preto platnou a preto ani samotná
dražba, ktorá prebiehala na podklade takejto záložnej zmluvy nemohla byť podkladom pre to, aby platne
prešlo vlastnícke právo na vydražiteľa a na jednotlivých právnych nástupcov. Žalobkyňa sa cíti byť
vlastníčkou predmetnej nehnuteľnosti, ktorej vlastníckeho práva sa podanou žalobou domáha.

9. Žalovaní v 1. a 2. rade na pojednávaní dňa 30. 7. 2024 zotrvali na svojich doterajších stanoviskách

a vyjadreniach a žiadali, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol ako neopodstatnenú. Rozsudok súdu
prvej inštancie, ktorý rozhodoval o predmetnej dražbe je právoplatný a túto vec potvrdil aj Najvyšší súd
Slovenskej republiky na základe dovolania, ktoré podala žalobkyňa.

10. Súd opätovne právne posúdil vec nasledovne:

11. Podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo
všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore s právnym
poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje.

12. Podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou
alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností
ustanovených zákonom.

13. Podľa § 133 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak sa prevádza nehnuteľná vec na základe zmluvy,

nadobúda sa vlastníctvo vkladom do katastra nehnuteľností podľa osobitných predpisov, ak osobitný
zákon neustanovuje inak.

14. Podľa § 215 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len "CSP") súd rozhodne na základe
zisteného skutkového stavu. Skutkový stav sa zisťuje procesným postupom podľa tohto zákona.

15. Podľa § 216 ods. 1 CSP súd je viazaný žalobným návrhom žalobcu.

16. Podľa § 217 ods. 1 CSP pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

17. Po vyhodnotení vykonaného dokazovania a skutkových tvrdení strán sporu mal súd v čase
rozhodnutia za preukázané, že žalovaní v 1. a 2. rade sú zapísaní na liste vlastníctva č. XXXXX, okres
C. J., obec C.- D. E., katastrálne územie I. ako vlastníci bytu č. XX, vchod X, 7. poschodie. Vlastnícke
právo k bytu nadobudli na základe rozhodnutia o povolení vkladu kúpnej zmluvy – číslo zmeny 837/2022
V 3351/2022 zo dňa 25. 3. 2022, každý v spoluvlastníckom podiele 1.

18. Okresný súd Košice I v spore žalobcu O. B. a spol. proti žalovanému Československá obchodná
banka, a.s. a spol., o určenie neplatnosti dražby, v odôvodnení rozsudku zo dňa 1. 6. 2018 sp. zn.
12C/100/2013 skonštatoval, že žalobcami tvrdené dôvody v žalobe nie sú dôvodmi, pre ktoré by mala
byť dražba vykonaná žalovaným dňa 2. 4. 2013 v priestoroch Notárskeho úradu B. Q. C., predmetom

ktorejbolpredmetnýbyt,určenázaneplatnú.Pretožalobuourčenieneplatnostidražbyzamietol.Krajský
súd v Košiciach rozsudkom zo dňa 4. 6. 2011 sp. zn. 5Co/63/2019 potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie
o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, odvolací súd sa stotožnil so súdom prvej inštancie a zisteným
skutkovým stavom, ktorým vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie v danej veci.
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom zo dňa 30. 11. 2021 sp. zn. 8Cdo/145/2020 dovolanie

žalobkyne zamietol.

19. Z ustanovenia § 217 ods. 1 CSP vyplýva, že pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
V čase vyhlásenia rozsudku mal teda súd za preukázané, že vlastníkmi bytu sú žalovaní. Výrokprávoplatného rozsudku je záväzný pre všetky strany ako aj pre tých, ktorí sa stali právnymi nástupcami
po právoplatnosti rozsudku.

20. Podľa § 226 CSP právoplatnosť je vlastnosť súdneho rozhodnutia, ktorá spôsobuje záväznosť a
zásadnú nezmeniteľnosť rozhodnutia.

21. Podľa § 228 ods. 1, 2 CSP výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre strany a pre tých,
ktorí sa stali právnymi nástupcami strán po právoplatnosti rozsudku, ak nie je ustanovené inak. Výrok

právoplatného rozsudku o určení vecného práva k nehnuteľnosti alebo o určení neplatnosti dobrovoľnej
dražby nehnuteľnosti je záväzný aj pre osobu, ktorej sa týka návrh na povolenie vkladu vecného práva
k nehnuteľnosti, ak bol návrh podaný v čase, keď v katastri nehnuteľností bola zapísaná poznámka o
súdnom konaní.

22. Tieto citované ustanovenia § 228 ods. 1, 2 CSP upravujú tzv. materiálnu stránku právoplatnosti

súdnehorozhodnutia,ktoráspočívavzáväznostitohtorozhodnutiapreurčitýokruhsubjektov.Materiálna
stránka právoplatnosti súdneho rozhodnutia sa teda prejavuje predovšetkým v záväznosti rozhodnutia,
resp. záväznosti výroku rozhodnutia pre určitý počet subjektov. V tomto zmysle je výrok právoplatného
rozsudku záväzný predovšetkým pre sporové strany. Ustanovenie § 228 ods. 2 CSP rozširuje
subjektívne hranice záväznosti súdneho rozhodnutia na určitý okruh subjektov v určitých zákonom

taxatívne stanovených prípadoch. Medzi také patrí i rozsudok o určenie vecného práva k nehnuteľnosti.
Pod vecným právom rozumieme právo vlastnícke (držbu, vecné bremeno, záložné právo, predkupné
právo za predpokladu, že bolo dohodnuté ako právo vecné – zádržné právo je síce právom vecným,
ale neuplatní sa pri nehnuteľných veciach, preto je v tejto súvislosti bezpredmetné o ňom hovoriť). Ide
teda o výrok právoplatného rozsudku o existencii či neexistencii tohto vecného práva ku konkrétnej

nehnuteľnosti.

23. Dobrovoľná dražba predmetného bytu, z výsledkov ktorej sa stala vydražiteľom spoločnosť AZ
KAPITAL, s.r.o., Nová 19, Banská Bystrica, bola uskutočnená v súlade so zákonom. Vydražiteľ AZ
KAPITAL, s.r.o. previedol vlastnícke právo k bytu na H. R., nar. XX. X. XXXX, bytom S. XX, H. na základe

kúpnej zmluvy V-3358/13 zo dňa 29. 4. 2013-877/13, čo vyplýva z listu vlastníctva č. XXXXX
zo dňa 28. 12. 2016. Žalobkyňa podala žalobu o určenie vlastníckeho práva k bytu proti H. R. na súde
dňa 14. 6. 2016 pod sp. zn. 24C/164/2016. V priebehu konania zobrala žalobu späť a súd uznesením
zo dňa 23. 1. 2020 sp. zn. 24C/164/2016 konanie zastavil. H. R. previedol vlastnícke právo k bytu na
A. H., ktorý nadobudol vlastnícke právo kúpnou zmluvou zo dňa 22. 4. 2020 na základe rozhodnutia

o povolení vkladu kúpnej zmluvy V-3186/2020 zo dňa 22. 4. 2020 č. z. 983/2020, čo vyplýva z listu
vlastníctva č. XXXXX zo dňa 17. 2. 2022. Žalovaní v 1. a 2. rade nadobudli vlastnícke právo k bytu na
základe rozhodnutia o povolení vkladu kúpnej zmluvy - číslo zmeny 837/2022, V 3351/2022 zo dňa 25.
3. 2022, čo vyplýva z aktuálneho listu vlastníctva č. XXXXX.

24. Argumentácia žalobkyne, ktorá žalobou spochybnila vlastnícke právo jednak pôvodne žalovaného
A. H. nadobudnuté kúpnou zmluvou zo dňa 22. 4. 2020, ako aj žalovaných v 1. a 2. rade na základe
kúpnej zmluvy zo dňa 25. 3. 2022, je nesprávna, lebo civilný súd je viazaný právoplatným rozhodnutím
a nemá kompetenciu preskúmavať v civilnom procese zákonnosť civilných rozhodnutí.

25. Žalobkyňa predložila uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 27. 4. 2021 sp. zn.
1VObdo/2/2020, podľa ktorého prelomenie zásady nemo plus iuris a prípadné a prípadné nadobudnutie
vlastníckeho práva od nevlastníka je možné len v zákonom výslovne upravených prípadoch.

26. Podľa tvrdenia žalobkyne, bývalý manžel žalobkyne uzavrel zmluvu o zriadení záložného práva

k nehnuteľnosti, ktorá mala zabezpečovať záväzky žalobkyne a jej manžela z uzavretej úverovej zmluvy,
pričom zálohom mal byť byt, ku ktorému manžel žalobkyne nemal žiadny právny vzťah. Výlučnou
vlastníčkou bytu bola žalobkyňa, ktorá nadobudla byt dedením po svojej matke. Takýmto spôsobom
došlo k porušeniu zákona, keďže bývalý manžel žalobkyne nakladal s predmetom zálohu aj napriek
tomu, že takéto oprávnenie nikdy nemal, čím konal v rozpore so všeobecne uznávanou právnou

zásadou, podľa ktorej nikto nemôže na iného previesť viac práv, než má sám. Uzavretá záložná zmluva
odporuje zákonu a podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka je absolútne neplatná.27. Súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že sporové konanie sa riadi Civilným sporovým poriadkom. Je
možné sa stotožniť so záverom, že v prípade preskúmania absolútnej neplatnosti právneho úkonu,
tento súd vykonáva ex offo. Pokiaľ však súd jednoznačne v rozhodnutí konštatoval, že nezistil žiadne

dôvody neplatnosti dražby, znamená to, že po preskúmaní dôvodov neplatnosti, ktoré by mohli viesť k
absolútnej neplatnosti, by dospel k záveru, že tieto zistené neboli. Súd totiž nie je povinný sa vysporiadať
v odôvodnení s každým jedným dôvodom, s každou jednou náležitosťou vo vzťahu k absolútnej
neplatnosti, je povinný vysporiadať sa s tými, ktoré boli namietané v konaní pri aplikácii prostriedkov
procesného útoku a procesnej obrany. Ak teda súd dospel k záveru, že žalobcami uvedené dôvody

v žalobe nie sú dôvodmi, pre ktoré by mala byť dražba určená za neplatnú, preto žalobu o určenie
neplatnosti tejto dražby zamietol. Súd teda konštatoval, že dražba spĺňala všetky náležitosti súvisiace
s osobami konajúcich, s vôľou konajúcich, ako aj s obsahom dražby. Odôvodňovať potom bol povinný
tie náležitosti, ktoré boli v konaní označené ako sporné a ktoré namietala sporová strana. Nemožnosť
nakladať s predmetom zálohu bývalým manželom namietala žalobkyňa v konaní vedenom pod sp. zn.
24C/164/2016, ktorý návrh zobrala v priebehu konania v celom rozsahu späť.

28. Žalobkyňa v konaní predložila Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 510/2016
zo dňa 19. 1. 2021, podľa ktorého materiálna publicita údajov katastra nehnuteľností je vyvrátiteľná
a podmienená tým, či sa v konkrétnom prípade nepreukáže nesúlad údajov katastra so skutočným
stavom.

29. Súd sa stotožňuje s rozhodnutím Ústavného súdu Slovenskej republiky, na ktoré poukázala
žalobkyňa, keďže si je vedomý zásady, že domnienka správnosti zápisu v katastri nehnuteľností je
vyvrátiteľná. Bežne v civilných konaniach v prípade napr. určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti
súdy prejudiciálne posudzujú, či vlastnícke právo bolo alebo nebolo nadobudnuté na základe právneho

titulu, ktorým môže byť zmluva o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Pokiaľ dospejú k záveru,
že zmluva platná nebola, určia vlastnícke právo a následne je možné takéto rozhodnutie zosúladiť so
zápisom v katastri nehnuteľností. Podľa záväzného právneho názoru dobrovoľná dražba je platná a súd
je viazaný vysloveným právnym názorom. Žalobkyňa iné dôkazy, pre ktoré by mali byť zmluvy o prevode
vlastníckeho práva, resp. kúpne zmluvy neplatné, nepredložila.

30. Návrh žalobkyne na výsluch svedka A. H. súd neakceptoval, lebo ho považoval za neúčelný a
nehospodárny, lebo by neobjasnil žiadne nové skutočnosti vo veci.

31. Na základe uvedených záverov a s poukazom na citované zákonné ustanovenia súd žalobu zamietol

ako neopodstatnenú.

32. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

33. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovaným v 1. a 2. rade, ktorí

mali vo veci úspech v celom rozsahu, súd priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni, ktorá
bola v konaní neúspešná.

34. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa
jeho doručenia na Mestskom súde Košice písomne.

V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa

týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka, ďalej sa uvedie proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov
sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa
odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah,
v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na podanie odvolania.