Rozsudok – Majetok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, October 21, 2025

Súd: Okresný súd Michalovce
Spisová značka: 3T/45/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0022010316
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slavomír Harmóci

ECLI: ECLI:SK:OSMI:2025:0022010316.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Michalovce, samosudca JUDr. Slavomír Harmóci, na hlavnom pojednávaní, konanom dňa

21.10.2025 v Michalovciach, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný

A. B. - nar. X.X.XXXX v Moste, trvale bytom C. XXX/XX, B.,

j e v i n n ý

z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a, e/Tr. zák. účinného od 6.8.2024,

p r e t o ž e

dňa 19.8.2020 v čase od 8.00 h do 16.17 h v katastrálnom území Michalovce, časť Stráňany, v
hospodárskom lese Biela hora, zvaný „Pekarov les“ z parcely č. 546, zapísanej na liste vlastníctva č.
XXXX, si prisvojil tam uskladnené drevo, druh dub biely (lat.Quercus robur) o celkovom množstve 144,52

m3 a druh Topoľ (lat. Populus) o celkovom množstve 1,25 m3, ktoré bolo vyťažené na základe povolenia
na ťažbu č. 1/2020, vydaného lesným hospodárom D. B. E. a ktoré pochádzalo zo spoluvlastníckych
parciel č. 1577, 1578, zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX a parcely č. 1579, zapísanej na liste
vlastníctva č. XXXX, čím spoluvlastníkom uvedených parciel B. B., nar. X.X.XXXX, trvale bytom F. E., G.
XXX/X, H. E., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom B. XXXX/XX, I., D. J. E., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom B.
K., B. XXX a I. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. XXX, spôsobil celkovú škodu vo výške 15.789,47 €,

t e d a

prisvojil si cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a spôsobil tak malú škodu, kde takou vecou je drevo
nachádzajúce sa na lesnom pozemku,

z a t o s a o d s u d z u j e

Podľa § 212 ods. 1 Tr. zák. účinného od 6.8.2024, za použitia § 38 ods. 3, § 36 písm. j/ Tr. zák. účinného

od 6.8.2024, k trestu odňatia slobody v trvaní 6 (šesť) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/, § 50 ods. 1 Tr. zák. účinného od 6.8.2024, súd výkon trestu odňatia slobody
podmienečne odkladá na skúšobnú dobu v trvaní 15 (pätnásť) mesiacov.

Podľa § 50 ods. 2 Tr. zák. účinného od 6.8.2024, súd ukladá obžalovanému povinnosť, aby v skúšobnej
dobe podľa svojich schopností nahradil škodu spôsobenú trestným činom.

Podľa§287ods.1Tr.por.súdukladáobžalovanémupovinnosťnahradiťspôsobenúškodupoškodeným:- B. B., nar. X.X.XXXX, trvale bytom F. E., G. XXX/X vo výške 6.577,34 €,
- H. E., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom B. XXXX/XX, I. vo výške 3.070, 71 €,

- I. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. XXX vo výške 6.141,42 €.

Podľa § 288 ods. 2 Tr. por. súd poškodených B. B., nar. X.X.XXXX, trvale bytom F. E., G. XXX/X, H. E.,
nar. XX.X.XXXX, trvale bytom B. XXXX/XX, I. a I. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. XXX, so zvyškom
nároku na náhradu škody odkazuje na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 16.6.2022 podal prokurátor Okresnej prokuratúry v Michalovciach obžalobu na A. B. pre zločin
krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. e/, ods. 2 písm. a/, ods. 3 písm. f/Tr. zák. na tom skutkovom základe,
ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Na hlavnom pojednávaní obžalovaný A. B. vykonal vyhlásenie v zmysle ust. § 257 ods. 1 písm. a/ Tr.

por. o tom, že je nevinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe.

ObžalovanýA.B.pozák.poučenívykonalvyhlásenievzmysle§257ods.1písm.a/Tr.por.,žejenevinný
zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe. V rámci svojej výpovede uviedol, že mu nie je jasné, prečo
sa v skutku, ktorého sa mal dopustiť uvádza, že mal z Bielej hory vyviezť drevo v množstve 144,52 m3

a to z parciel č. 1577, 1578 a nie aj z parcely č. 1576, pričom zo žiadneho dôkazu nie je zrejmé uvedené
množstvo a ani vyčíslená škoda vo výške 15.789,47 €. O kúpe dreva jednal s B. B., kde komunikácia
bola spočiatku elektronická, pričom sa dohadovali na cene dreva. Následne sa stretli osobne a po
dohode ceny obžalovaný začal pripravovať odvoz dohodnutého množstva dreva, teda 144 m3 dreva.
Túto skutočnosť oznámil všetkým spoluvlastníkom, ako aj lesnému úradu a polícii. Reálne však odviezol

132 m3 dreva, kde ostatné drevo zostalo na danom mieste tam. Dodal, že k odvozu dreva nemal žiaden
súhlas, nakoľko ho nepotreboval, pretože v danom čase bol obhospodarovateľom daného lesa. Keďže
právaapovinnostiobhospodarovateľalesaniesútotožnésprávamivlastníkalesa,pretoobžalovanýako
vlastník lesa oboznámil ďalšieho vlastníka s tým, že z dôvodu začatej ťažba dreva, si chce nejaké drevo
v nejakom množstve vziať. Z tohto dôvodu sa s Pekarom dohadoval na cene, keďže tento mal dohodnutú

cenu s niekým iným, pričom obžalovaný súhlasil s vyššou cenou, čo B. akceptoval. Kúpna zmluva bola
podpísaná medzi firmou A. B. SZČO a obžalovaným ako fyzickou osobou, vlastníkom lesa, teda za
obe strany ju podpísal osobne obžalovaný. Súhlas k odpredaju dreva od ostatných spoluvlastníkov lesa
nemal, nakoľko pani E. súhlas dať odmietla a s ničím nesúhlasila a pán I. nedvíhal telefón. Súhlas mu
dal iba B., ktorý výslovne uvádzal, že zastupuje všetkých ostatných spoluvlastníkov lesa, hoci na jeho

požiadanie mu nevedel predložiť plnomocenstvá ostatných spoluvlastníkov. S B. žiadnu kúpnu zmluvu
o kúpe daného dreva neuzatváral, nakoľko na to nebol dôvod, keďže obžalovaný je spoluvlastníkom
lesa. S B. jednal o cene iba preto, lebo tento začal ťažbu, ktorá bola v objeme 244 m3, kde obžalovaný
mal záujem iba o drevo v množstve 144 m3. V závere výpovede obžalovaný dodal, že nevie presne
určiť, z ktorých parciel bolo drevo v množstve 132 m3, ktoré z lesa odviezol, vyťažené. Samotný odvoz

dreva neprebiehal normálne. Pri prvom pokuse o odvoz dreva došiel na miesto B. s E., ktorá uviedla,
že žiadne kúpne zmluvy nebude podpisovať a žiadny odvoz dreva nebude. B. požadoval peniaze ihneď
na ruku, kde vzhľadom na väčší obnos peňazí to nebolo možné a preto bol požiadaný o oznámenie
čísla účtu, kde mu peniaze môžu byť zaslané. Pri samotnom odvoze dreva bola prítomná polícia, ktorú
zavolal obžalovaný a mal ju volať aj B.. Pri odvoze dreva bol B. agresívny a bránil autám v odvoze dreva.

Peniaze doposiaľ spoluvlastníkom nezaplatil, nakoľko mu títo neoznámili čísla účtov. Rovnako nie je
presvedčený, že im má vôbec niečo posielať, nakoľko ťažba dreva mala aj svoju prvú časť, kde bolo
vyťažené nejaké drevo a toto bolo odpredané, kde je potrebné sa aj za túto ťažbu vyrovnať. Upresnil,
že hospodárenie v lese so spoluvlastníkmi v „Pekarovom lese“ v roku 2020 bolo spoločné v celom lese.
Nič si medzi sebou nevymedzovali, pričom prerozdeľovanie finančných prostriedkov bolo rozdeľované

podľa podielov uvedených na liste vlastníctva a nikdy s tým nebol problém.

Bol vypočutá poškodená H. E., ktorá uviedla, že je spoluvlastníčkou lesa a má podiel vo všetkých
parcelách 7/36. Ku skutku uviedla, že B. ako väčšinový spoluvlastník v danom čase vykonával ťažbu
dreva, kde z prvej časti jej riadne vyplatil jej podiel za odpredané drevo podľa spoluvlastníckeho

podielu, ktorý má na uvedených parcelách. V rámci druhej časti ťažby na vyťažené a prichystanédrevo pán B. dal svoje lesnícke značky - ciachy a toto drevo chcel odviezť, s čím ostatní nesúhlasili.
Pán B. v podstate zabránil odvozu, kde dal na cestu svoje auto, aby Pristaš nemohol drevo odviezť.
Na miesto bola privolaná aj policajná hliadka, ktorú zavolal B.. Dodala, že žiaden zo spoluvlastníkov

s odpredajom dreva Pristašovi nesúhlasil, nakoľko s ním mali z minulosti zlé skúsenosti. Zároveň
tento k vyťaženému drevu nemal spoluvlastnícky vzťah, nakoľko toto bolo vyťažené z parciel, kde
obžalovaný nie je spoluvlastníkom. Dodala, že pri hospodárení v lese si výťažok z odpredaja dreva
rozdelili podľa spoluvlastníckeho podielu jednotlivých spoluvlastníkov daných parciel, kde sa ťažba
realizovala. V čase vykonávania ťažby bol obhospodarovateľom lesa pán I., ktorý však nebol oprávnený

prijímať za svedkyňu peniaze za vykonanú ťažbu, resp. predané drevo. Takéto oprávnenie nemal ani
pán B..

V rámci doplnenia dokazovania súd opätovne vypočulsvedkyňu ktorá uviedla, že stále pociťuje krivdu na
svojom vlastníckom vzťahu k daným parcelám a drevnej hmote, ktorú jej obžalovaný odcudzil a doposiaľ
za ňu nezaplatil. Namiesto dohody im zasiela rôzne emaily, v ktorých ich vydiera a žiada ušlý zisk.

Rovnako žiada peniaze za právnikov, ako aj povolenie na ťažbu. Zároveň na súde prebieha konanie
o vysporiadaní spoluvlastníckych vzťahov.

Bol tiež vypočutý poškodený B. B., ktorý vo vzťahu k prejedávanému skutku uviedol, že ešte 16.8.2022
zaslal obžalovanému email, v ktorom mu oznámil, že spoluvlastníci lesa nesúhlasia s predajom dreva

jeho osobe a preto nesúhlasia ani s tým, aby vstupoval na lesné cesty, ktoré sú v ich vlastníctve.
Rovnako mu oznámil, že výťažok z predaja drevnej hmoty za prvú časť ťažby, bude rozdelený medzi
spoluvlastníkov podľa spoluvlastníckych podielov zapísaných na LV. Vo vzťahu k drevu získanému
v rámci druhej časti ťažby doplnil, že toto drevo nebolo ťažené z parciel, na ktorých bol obžalovaný
spoluvlastníkom a teda k tomuto drevu nemal žiaden spoluvlastnícky vzťah. V danom čase bol

obhospodarovateľom lesa pán I., ťažba bola riadne povolená lesným hospodárom pánom E., kde
s danou ťažbou vyslovili súhlas všetci spoluvlastníci okrem p. B.. Druhá časť ťažby bola realizovaná
na parcelách č. 1577, 1582 a 1574. V súvislosti s odpredajom dreva z druhej časti ťažby poškodený
upresnil, že sa s B. skutočne bavil o odpredaji dreva a riešil jeho cenu, kde pri prvej ťažbe bolo drevo
odpredané v cene zhruba 100,-€ za 1m3 dreva, pričom obžalovaný ponúkol, že ho odkúpi za 150,-

€ za 1m3, čo bolo zaujímavé. Z tohto dôvodu bol zvažovaný predaj dreva B., s ktorým sa aj osobne
stretol za prítomnosti pána F., kde sa spoločne rozprávali o tomto odpredaji. Z uvedeného rozhovoru
poškodený však nadobudol dojem, že v skutočnosti im B. nechce zaplatiť za drevo, pretože uvádzal
iné dôvody a poukazoval na iné skutočnosti. Z tohto dôvodu poškodený oboznámil s týmto záverom
ostatných spoluvlastníkov pána I. a pani E., kde spoločne nesúhlasili s odpredajom dreva B., čo mu

aj oznámili. Obžalovaný tak s nimi neuzavrel žiadnu zmluvu a nemal ani ich súhlas k uzavretiu kúpnej
zmluvy medzi ním ako fyzickou osobou a podnikateľom SZČO. Samotný odvoz dreva prebiehal tak, že
dňa 19.8.2020 došiel B. spoločne s políciou a kamiónmi pripravenými k odvozu dreva na miesto, kde
bolo drevo pripravené, kde poškodený už skôr postavil na cestu svoje osobné motorové vozidlo v úmysle
zabrániť B. v odvoze dreva. Pri pokuse o odvoz dreva došiel poškodený, ako aj p. E., kde vzhľadom na

uvedenú situáciu poškodený privolal hliadku polície, teda na miesto sa dostavili dve hliadky, ktoré sa
však správali neutrálne. Došla tam aj pani E., ktorá tam mohla byť ešte skôr ako poškodený. Keď videl
čo sa tam deje, zavolal políciu aj poškodený, teda druhú hliadku, kde policajti sa k tomu stavali neutrálne
a nechceli rozhodnúť o tom, či sa drevo môže odviezť alebo nie. Poškodený s odvozom nesúhlasil,
avšak B. pred policajtom vyhlásil, že je ochotný zaplatiť za drevo do 24 hodín, ak mu budú oznámené

čísla účtov. Keďže poškodený nechcel ďalej robiť problémy a obával sa aj možného fyzického konfliktu,
auto odstránil a umožnil odviezť uvedené drevo. Dodal, že v danom čase bol na neho vyvíjaný nátlak
aj zo strany kamionistov, ktorí na neho tlačili aj fyzicky, aby ustúpil a umožnil odviezť drevo. Celkovo
sa pri ťažbe vyťažilo 236 kubíkov dreva, kde z prvej časti ťažby, ktorá sa realizovala aj na parcelách,
kde bol spoluvlastníkom obžalovaný, bolo vyťažených 88,5 kubíka dreva. Zvyšok bol vyťažený v rámci

druhej časti ťažby, ktorá bola realizovaná na parcelách, kde obžalovaný nie je spoluvlastníkom, kde bolo
vyťažených 145-148 kubíkov dreva. Uvedené množstvo bolo určené pilčíkmi, ktorí ťažbu vykonávali,
kde títo drevo riadne v prítomnosti poškodeného merali, keďže od toho závisela aj ich odmena. V závere
poškodený dodal, že obžalovanému bolo následne po odvoze dreva oznámené p. I. číslo účtu, kde mal
zaslať peniaze vo výške 19.832,-€, avšak tieto neposlal.

Bol vypočutý svedok F. I., ktorý uviedol vo vzťahu ku skutku, že dňa 19.8.2020 mu zavolal p. B., ktorý
mu oznámil, že je vyťažené a uložené drevo, ktoré chce B. odviezť. V tom čase bol svedok na dovolenke
aotýchtoskutočnostiachbolinformovanýzdôvodu,žebolobhospodarovateľomlesnéhocelku„Pekarovles“. Bolo mu tiež oznámené, že za drevo B. ponúkol nejakú sumu, avšak B. nesúhlasil s odvozom
dreva, dokiaľ nebudú uhradené finančné prostriedky za drevo. Následne ho B. požiadal, aby B. zaslal
číslo účtu, na ktorý tento poukáže peniaze za drevo. Z tohto dôvodu zaslal obžalovanému číslo účtu

emailom, kde uviedol aj sumu, ktorú má za drevo obžalovaný zaplatiť. Doposiaľ B. za drevo nezaplatil
a ani neponúkol žiadnu inú ponuku na vyrovnanie. Svedok upresnil, že obhospodarovateľom lesa je
zhruba 4 roky, pričom v danom lese sa hospodári samostatne. Taktiež dodal, že disponoval plnou mocou
od pani E. a pána B., ako aj svojej manželky pani I., ako spoluvlastníkov lesa k tomu, že peniaze majú
byť zaslané na ním uvedené číslo účtu.

Svedkyňa - poškodená I. I. vo svojej výpovedi uviedla, že vo vzťahu k ťažbe dreva, ktorá mala prebehnúť
v inkriminovanom období nič nevie, keďže všetky záležitosti riešil jej manžel. Má vedomosť iba o tom, že
tam malo dôjsť k určitým problémom pri ťažbe, avšak aj tieto mal riešiť jej manžel. Plnomocenstvo, ktoré
mu udelila nijako neobmedzovala, pričom to bolo všeobecné generálne plnomocenstvo na všetky úkony,
ktoré boli potrebné v súvislosti s vlastníctvom parciel. Vo vzťahu k vlastníckemu právu k uvedeným

parcelám dodala, že spoluvlastníčkou týchto parciel sa stala na základe darovacej zmluvy, ktorú
uzatvorila s B.. Následne po určitom čase a dohode s manželom došlo k odstúpeniu od tejto darovacej
zmluvy. Konkrétny dôvod odstúpenia svedkyňa uviesť nevedela, keďže všetko za ňu riešil jej manžel.
Vo vzťahu k udeleniu súhlasu ako spoluvlastníčky uvedených parciel k odpredaju vyťaženého dreva
obžalovanému poškodená uviedla, že osobne žiaden takýto súhlas obžalovanému nedávala, pričom

nemala vedomosť o tom, či takýto súhlas dal obžalovanému jej manžel na základe udelenej plnej moci.

Bol tiež vypočutý svedok L. K., ktorý uviedol, že bol oslovený B. B. k vykonaniu ťažby dreva v uvedenom
lese s čím súhlasil, kde sám obsluhoval lesný stroj a ťažbu vykonával so svojim pilčíkom B. G..
Pred vykonaním ťažby mu pán E. ukázal a označil stromy, ktoré bolo potrebné vyťažiť, pričom ťažba

prebiehala v dvoch častiach. Drevo z prvej časti bolo ukladané na jednu kopu a drevo z druhej časti
ťažby, ktorá bola realizovaná bližšie k hlavnej ceste, bolo ukladané na iné miesto. Za prácu boli vyplatení
B., ktorý im vyplatil zhruba 3.000,-€. Vo vzťahu k odvozu dreva z druhej časti ťažby svedok uviedol,
že boli pri odvoze prítomní, nakoľko v rámci dohodnutej práce mali vykonať aj „zmanipulovanie dreva“,
teda príprava dreva na odvoz. Okrem nich tam bol prítomný B., jeho svokor, otec svedka a obžalovaný,

ako aj pilčík B. G.. Neskôr tam došla aj p. E.. Komunikácia medzi B. a B. prebiehala vo forme hádky,
kde títo sa hádali, či drevo je možné odviezť alebo nie. Na miesto došli aj policajti, pričom napokon B.
drevo odviezť umožnil. Ich hádka sa týkala vyplatenia peňazí. Svedok dodal, že v uvedenej trestnej veci
bol s vyšetrovateľom identifikovať miesto, kde sa ťažba vykonávala, kde mu ukázal presne, kde bola
ťažba realizovaná. Vo vzťahu k vyťaženému množstvu dodal, že ťažobný denník si neviedol, avšak pre

vlastnú potrebu si viedol denné záznamy o tom, čo sa v daný deň vyťažilo, čo bolo aj hlásené pánovi
E., kde následne po vyťažení bolo drevo v prítomnosti pána B. a jeho manželky prezreté, odsúhlasené
kubíky po ich odmeraní. V závere výpovede svedok tiež upresnil, že na miesto odvozu dreva ho na
miesto privolal pán B. a zároveň mu textovú správu zaslal aj B.. Drevo však uvedený deň s pilčíkom
nepripravoval, nakoľko p. B. si so sebou doviezol svojho pilčíka, ktorý mu drevo pripravil. Drevo, ktoré si

odviezol B. pochádzalo z druhej časti ťažby dreva, ktorá bola realizovaná bližšie pri hlavnej ceste a kde
bolo vyťažené väčšie množstvo dreva.

V rámci doplnenia svojej výpovede v súlade s uznesením Krajského súdu v Košiciach sp. zn.
8To/76/2023 zo dňa 27.11.2023 svedok dodal, že pri ťažbe dreva sa orientoval podľa označených

stromov, ktoré boli označené bodkami, kde sa ťažili iba takto označené stromy. Žiadne mapové podklady
pri ťažbe nemal a týmito sa neriadil. Označovanie stromov vykonal pán E.. Pri ťažbe dreva sa drevo
ukladalo tam, kde určil svedok, pričom zväčša sa ukladalo v blízkosti miesta, kde sa drevo vyťažilo.
Pri ťažbe vzadu sa ukladalo vedľa hlavnej cesty. Pri ťažbe v prednej časti porastu sa ukladalo na
prednú časť. Obe tieto skládky však svedok vníma ako jednu skládku z uvedenej ťažby. Pri ohliadke

miesta ťažby, ktorú absolvoval s vyšetrovateľom a popísal priamo na mieste oblasť, kde došlo k výrubu
uviedol, že o mieste ťažby vedel, pretože ťažbu sám realizoval a uvedené miesto by vedel určiť aj teraz
s odstupom času.

Svedok D. B. E. v rámci svojej výpovede uviedol, že je odborným lesným hospodárom v uvedenom lese,

kdejeoprávnenýudeľovaťsúhlaskťažbedreva.Vdanomprípadetakýtosúhlasudelilavystavilnameno
K., ktorý mal osobne ťažbu zrealizovať, pričom túto osobu mu predstavil pán B., ktorý je oprávnenou
osobou, ako vlastník lesa. Pred vykonaním ťažby svedok ťažbu riadne vyznačil, teda označil každý
strom, ktorý mal byť vyťažený. Ťažba bola vyznačovaná na základe lesníckej mapy, ktorá však nie jev súlade s katastrálnou mapou. Svedok dodal, že v roku 2020 vydal iba jedno povolenie na ťažbu, pričom
v danom súhlase sa neuvádza, či ťažba má byť realizovaná naraz alebo po častiach. Samotná realizácia
ťažbyzávisínajejrealizátorovi.Vrámcidoplneniasvojejvýpovedesvedoktiežuviedol,žestromykťažbe

označoval na základe platného programu starostlivosti o les, kde postupoval pri označovaní výlučne
podľa lesníckych máp, pričom vlastnícke vzťahy pri určovaní ťažby dreva neriešil. Lesnícka mapa pozná
jeden celok, jeden les, ktorý je rozdelený na jednotlivé porasty, ktoré sa v lese oddeľujú značkami na
stromoch, pričom sa jedná o biely pás o dĺžke 15cm, hrúbke 5cm so šípkou, ktorá určuje kadiaľ ide
hranica tohto porastu. Okrem toho existujú v lese aj značky vlastnícke, ktoré oddeľujú časti lesa podľa

vlastníckych vzťahov. Jedná sa o štvorec o rozmeroch 15x15cm oranžovej farby. Na stromoch sa tak
niekedy nachádzajú dve značky. Jedná je porastová a jedna je vlastnícka. Ak je na parcele viacero
spoluvlastníkov, používa sa iba jedna značka a spoluvlastnícke vzťahy sa neriešia. Pri označovaní ťažby
sa riadil iba porastovými značkami, keďže vlastnícke značky tam neboli, teda ťažba obvod neprekročila,
resp. vlastnícke značky sa nachádzajú iba po obvodoch parcely, teda na hraničných bodoch, teda je
možné, že v určitej časti mohlo dôjsť k prekročeniu parcely a teda k zasiahnutiu do inej parcely, iného

vlastníka, keďže na danom území nemusela byť na strome viditeľná vlastnícka značka. Nebolo to však
úmyselné.

Rovnako bol vypočutý svedok D. M. N., ktorý uviedol, že v roku 2020 vykonával lesného odborného
hospodára pre pani E. v lese Biela hora alebo Pekárov les, kde v roku 2020 na daných parcelách pani E.

nebola vykonávaná žiadna ťažba. Podotkol, že nemal vedomosť, že v uvedenom čase sa na susedných
parcelách realizuje ťažba, kde v podstate nebolo ani povinnosťou susedov mu to oznámiť. O uvedenej
ťažbesadozvedelibanedávnoodpaniE.,kdedodatočnespoločnezistili,ženejakéstromyvrámcidanej
ťažby boli vyrúbané aj na parcelách patriacich pani E., kde predbežne zistili vyrúbanie piatich stromov.
Dodal, že ak v minulosti riešil vyznačovanie ťažby, vždy pri tom prihliadal aj na vlastnícke vzťahy, kde aj

z lesníckej mapy je zistiteľné, kto je vlastníkom daných parciel. V závere svedok dodal, že na parcelách
pani E. sa od roku 2020 nerealizovala žiadna plánovaná alebo mimoriadna ťažba. Táto skutočnosť
bola podstatná pri určení rozsahu vyrúbaných stromov, keďže po ťažbe, ktorá bola vykonávaná a je
predmetom tohto konania na daných parcelách neprebehla žiadna iná ťažba.

Bola vypočutá svedkyňa B. O. E., ktorá uviedla, že k samotnému odvozu dreva sa vyjadriť nevie,
nakoľko nebola pri tom osobne prítomná. V uvedenom čase iba riešila trestné oznámenie obžalovaného
o nebezpečnom vyhrážaní, ktorého sa mal dopustiť B., kde v danej veci už aj rozhodla. Malo ísť
ovyhrážanieB.vsúvislostisdrevom,ktorémalobyťodvezené,kdektomumalodôjsťvdňoch13.8.2020
a 17.8.2020. V tom čase tak obžalovaný B., ako aj B. podávali na seba viacero oznámení na políciu.

Svedok I. P. uviedol, že dňa 19.8.2020 bol osobne pri odvoze dreva z Bielej hory, kde boli ako hliadka
polície vyslaní z dôvodu narušenia verejného poriadku. Ich úlohou bolo dohliadať na verejný poriadok,
pričom odvoz dreva neriešili. Keď došli na miesto, bol tam prítomný obžalovaný, ako aj iné osoby, na
mená ktorých si nespomína. Títo sa medzi sebou hádali o dreve, kde jedna strana drevo chcela odviezť

z daného miesta a druhá strana s odvozom dreva nesúhlasila. Svedok pripustil, že v rámci ich rozhovoru
došlo k ich dohode s tým, že peniaze majú byť na druhý deň zaslané na účet.

Bola vypočutá svedkyňa D. Q. E., R. S., ktorá uviedla, že dňa 19.8.2020 pracovala na polícii, kde bola
ako členka hliadky vyslaná na Bielu horu, kde pri odvoze dreva malo dochádzať k narušeniu verejného

poriadku. Po príchode na miesto si všimla nejakých ľudí, ktorí sa tam hádali, avšak o čom, to uviesť
nevedela. Veliteľom hliadky bol v danom prípade K. A..

Bol vypočutý tiež svedok I. E., ktorý uviedol, že dňa 19.8.2020 bol ako člen hliadky polície vyslaný
na Bielu horu, kde malo dôjsť k rušeniu verejného poriadku. Po príchode na miesto zistili, že sa tam

nachádza viacero osôb, ktoré sa tam hádali ohľadne dreva. Polícia tento spor neriešila, jej úlohou bolo
riešiť verejný poriadok.

Svedok D. M. T. uviedol, že v roku 2020 pracoval na Okresnom úrade Michalovce, Odbor pozemkový
a lesný útvar, kde však už nepracuje zhruba jeden rok, preto sa nemôže presne vyjadriť k tomu, koľko

ťažieb dreva bolo zrealizovaných v roku 2020 v „Pekarovom lese“. Dodal, že v uvedenom lese je viacero
spoluvlastníkov a les sa nachádza na viacerých parcelách. V rámci lesa pracujú dvaja lesný hospodári,
kde jedná skupina vlastníkov má jedného hospodára a druhá iného. V lese sa hospodári na základe
programu starostlivosti o lesy, kde lesný hospodár vypracuje plán na 10 rokov, v zmysle ktorého sav lese hospodári. Vo vzťahu k hospodáreniu v lese v zmysle finančného hospodárenia, k tomu sa svedok
vyjadriť nevedel, nakoľko sa týmto hospodárením okresný úrad vôbec nezaoberal. Vo vzťahu k ťažbe
dreva dodal, že pre ťažbu musel mať obhospodarovateľ lesa ťažobné povolenie – súhlas na ťažbu, ktorý

vydal odborný lesný hospodár. Následne sa okresnému úradu predkladali doklady o vyťaženom dreve
vo forme ročných výkazov, ktoré sa zaevidovali a poslali Národnému lesníckemu centru. K rozdeleniu
finančného výťažku za drevnú hmotu sa však svedok vyjadriť nevedel. V závere výpovede doplnil, že
v rámci „Pekarovho lesa“ nebolo evidované žiadne spoločenstvo vlastníkov lesa, ktoré by na danom
území spoločne hospodárilo. Za spoluvlastníkov vo vzťahu k ich úradu vystupoval p. I..

Bola prečítaná výpoveď svedka K. K. A., ktorý vo svojej výpovedi uviedol, že pracuje ako policajt na
OO PZ Michalovce, kde dňa 19.8.2020 bol s kolegyňou Copkovou vyslaný na preverenie oznámenia
v časti Biela hora Michalovce, kde mal prebiehať spor o ťažbu dreva. Po príchode na miesto zaznamenal
prítomnosť jednej ženy a asi 3 chlapov. Spor spočíval v tom, že sa malo ťažiť drevo bez povolenia
ostatných spoluvlastníkov. Uvedené osoby boli poučené o možnosti podania oznámenia na polícii, kde

následne ich hliadku vystriedala iná hliadka polície.

Súd v rámci doplnenia dokazovania vypočul ako poškodenú D. J. E., ktorá uviedla, že na základe
vykonaného miestneho zisťovania na parcele, ktorej je vlastníčkou v uvedenom lese, došlo k výrubu
piatich stromov, čo podľa nej predstavuje zhruba 22m3 dreva, čo si uplatnila ako nárok na náhradu škody

vo výške 3.960,-€, v cene 180,-€ za 1m3 dreva, kde taktiež poukázala nato, že sa jednalo o mladšie
stromy, zdravšie, kde ich hodnota mohla byť aj vyššia, najmä ak by boli vyťažené neskôr. Medzičasom
došlo aj k vzájomnej dohode so spoluvlastníkmi susediacich parciel na náhrade tejto škody, preto si
škodu v trestnom konaní nemieni uplatňovať. O náhrade škody jednala s pánom B., pani E. a právničkou
U..

Súd vykonal ďalšie dokazovanie prečítaním listinných dôkazov, kde zistil nasledovné skutočnosti:

-zozáznamuzoslužbyhliadkyvzloženíI.E.aI.P.polícieOOPZMichalovcesúdzistil,žedňa19.8.2020

bola táto vyslaná o 11.49 h k riešeniu udalosti – majetková trestná činnosť Biela Hora a následne 14.35
h udalosť – verejný poriadok Biela hora. Zo záznamu služby hliadky v zložení K. K. A. a D. Q. S., OO
PZ Michalovce je zrejmé, že táto hliadka dňa 19.8.2020 bola vyslaná o 8.39 h k riešeniu udalosti –
majetková trestná činnosť Biela hora,
- zo zápisnice o previerke výpovede na mieste súd zistil, že dňa 23.11.2021 bola vykonaná previerka

výpovedesvedkaL.K.namiestesamomzaprítomnostigeodetovV.K.aI.W.,nezúčastnenejosobyI.G.,
kriminalistického technika I. D. a vyšetrovateľa OKP PZ Michalovce, kde cieľom previerky bolo overenie
údajov dôležitých pre trestné konanie a to skutočnosti uvádzaných svedkom L. K. vo svojej výpovedi zo
dňa 22.3.2021 a 4.11.2021. V rámci previerky výpovede svedok L. K. na mieste samom ukázal miesto,
kde bola realizovaná ťažba v „Pekarovom lese“, pričom uvedené miesto bolo zaznamenané a odmerané

a následne bola vyhotovená aj príslušná fotodokumentácia. Rovnako svedok na mieste samom ukázal
miesto uskladnenia vyťaženej drevnej hmoty z druhej časti ťažby,
- z odborného vyjadrenia spoločnosti Numtech Engineering Geodesy s.r.o. Prešov, ktorého predmetom
bolo vykonanie prehliadky a zameranie miest dôležitých pre trestné konanie v rozsahu určenia súradníc
a ich následného zakreslenia do mapy na základe previerky výpovede na mieste, ktorú uviedol svedok

L. K. súd zistil, na akých pozemkoch došlo k realizácii ťažby dreva, o ktorej vypovedal svedok L. K.,
pričom na základe meraní vykonaných na mieste samom a ich následným prenesením do katastrálnych
máp bolo zistené, že zameraná plocha ťažby má výmeru 18 675m2 a nachádza sa v katastrálnom území
N. na časti parciel registra „C“ č. 1577, lesný pozemok o výmere 32754m2, parcela registra „C“ č. 1578
o výmere 3680m2, zapísaných na LV č. XXXX, na ktorom sú ako vlastníci uvedení H. E., R. B. v podiele

7/36, I. I., R. O. v podiele 7/18 a B. B. v podiele 5/12. Na základe vyhotovenej grafickej identifikácie bolo
možné konštatovať, že zameraná vyrúbaná plocha sa nachádza v katastrálnom území N. aj na parcele
registra „C“ č. 1579, lesný pozemok o výmere 9375m2, zapísanom na LV č. XXXX, ktorého vlastníkom
je pod B 1 zapísaná D. J. E., R. F. v podiele 1 a pod B 2 zapísaná D. J. E., R. F. v podiele 1. V rámci
predloženého odborného vyjadrenia bolo územie zakreslené do katastrálnej mapy, ako aj do lesných

máp s príslušnou fotodokumentáciou z miesta samého,
- z vyčíslenia škody spoločnosťou Lesy SR, š.p., OZ Sobrance, súd zistil hodnotu drevnej hmoty,
ktorá mala byť odcudzená v hospodárskom lese Biela hora s označením „Pekarov les“, kde táto bola
vypočítaná na sumu 15.789,47€ a to po odpočítaní prevádzkových nákladov v sume 1.888,11€,- zo zmluvy o činnosti odborného lesného hospodára je zrejmé, že obhospodarovateľ lesa „Pekarov les“
uzatvoril zmluvu s odborným lesným hospodárom D. B. E. o vykonávaní činnosti odborného lesného
hospodára v lesnom celku neštátne lesy na LHC Sobrance vo výmere 33,01ha.

- zo súhlasu na ťažbu dreva č. 1/2020 zo dňa 10.7.2020 je zrejmé, že odborný lesný hospodár D. B. E.
vydal súhlas na ťažbu dreva v JPRL 6046, 6047 v počte 114 kmeňov – objem 230m3 pre L. K., ktorá
sa má vykonať v „Pekarovom lese“,
- z vyúčtovania ťažby za obdobie od 30.7.2020-3.8.2020 je zrejmé, že celkovo v rámci ťažby bolo
vyťažených 236,62 m3 dreva a to z prvej časti ťažby 60 ks v objeme 88,54m3 v hodnote 9738,-€

avdruhejčastiťažbyvobjeme148,06m3vhodnote22.209,-€.Zprvejčastiťažbyneboloobžalovanému
vyplatené 1.295,5€, avšak obžalovaného dlh z druhej časti ťažby predstavoval hodnotu vyťaženého
dreva v sume 22.209,-€, preto dlh obžalovaného voči spoluvlastníkom p. E., B. I. a p. B. predstavuje
sumu 20.913,5 €,
- z dokladu o pôvode dreva je zrejmé množstvo vyťaženého dreva v „Pekarovom lese“ označené
identifikačnou ciachou R KE-10-1, ktoré bolo dodané odberateľovi spoločnosti M-D-J spol. s.r.o. Košice

v celkovom množstve 53,51 m3,
- z kúpno-predajnej zmluvy uzavretej dňa 11.8.2020 medzi predávajúcim A. B., spoluvlastníkom
„Pekarovho lesa“ a kupujúcim A. B. živnostníkom, je zrejmý odpredaj dreva kvality 1 až 5, trieda
dub v celkovom množstve 144,52m3 a topoľ 1,28m3, kde tovar bol umiestnený na sklade Biela hora
Michalovce dňa 11.8.2020. Kúpna cena uvedeného tovaru bola stanovená na 19.832,-€, kde kupujúci

si tovar odvezie na vlastné náklady,
- z mapy lesných celkov sú zrejmé jednotlivé parcely, v rámci ktorých mali spoluvlastnícke podiely a to
p. B. 15/36, p. I. X/XX, B. E. 7/36 a p. B. 7/18,
- z e-mailovej komunikácie medzi obžalovaným a spoluvlastníkmi lesa p. B., p. I., B. E. a D. M. T.
je zrejmé, že spoluvlastníci lesa opakovane obžalovanému vo forme emailu oznámili svoj nesúhlas

s odpredajom dreva, pričom tohto vyzvali, aby nevstupoval na cesty, ktoré sa nachádzajú na ich
pozemkoch,
- z písomného podania H. E. zo dňa 15.7.2020 je zrejmé, že táto vyslovila nesúhlas s pripravovanou
ťažbou na lesných pozemkoch na Bielej hore, ktorých je spoluvlastníčka, čo oznámila aj príslušnému
OkresnémuúraduMichalovce,pozemkovémualesnémuodboru,ktorývšaknazákladetohtooznámenia

v rámci svojej odpovede uviedol, že nie je kompetentný riešiť spory medzi vlastníkmi, kde príslušným
k takémuto rozhodnutiu je súd,
- z finančného vyúčtovania ťažby dreva od 30.7. do 3.8.2020 a pripojených príjmových dokladov je
zrejmé, že v rámci uvedenej ťažby bolo vyťažených 88,54m3 dreva, ktoré bolo odpredané v cene 110,-
€ za 1m3, pričom práca pilčíka bola vyčíslená v hodnote 3.076,-€, kde po rozdelení zisku za odpredaj

uvedeného dreva v sume 9.738,-€ po odrátaní nákladov na pilčíka podľa spoluvlastníckych podielov
bol vypočítaný zisk jednotlivých spoluvlastníkov p. B. 2.776,-€, p. E., p. I., B. B. u každého z nich po
1.295,50€,
- z ročnej evidencie výkonov v lesných porastoch s prílohami je zrejmé, že v rámci plánu starostlivosti
o les na obdobie 2020-2029 je predpísaná ťažba vo výmere 2274m3, kde v roku 2020 bolo vyťažených

275m3 dreva,
- zo sťažnosti obžalovaného B. na postup Okresného úradu Michalovce, pozemkový odbor pri zápise do
evidencie obhospodarovateľov lesa je zrejmé, že obžalovaný 17.8.2020 na Okresný úrad Michalovce,
pozemkový a lesný odbor adresoval sťažnosť, ktorou namietal pochybenie okresného úradu pri zápise
do evidencie obhospodarovateľov lesa ako spoluvlastník lesa, kde žiadal o preskúmanie konania

správneho orgánu a nápravu nezákonného stavu,
- z úradného záznamu Okresného úradu Michalovce, pozemkový a lesný odbor zo dňa 10.10.2018
je zrejmé, že bola vykonaná terénna obhliadka vo veci riešenia problému s vysádzaním sadeníc na
spoločných lesných pozemkoch v lokalite Biela hora, za prítomnosti spoluvlastníkov lesa p. E., B. B.
a p. B.,

- z uznesenia Okresného súdu Michalovce, sp. zn. 10C/4/2018 zo dňa 24.9.2018 v spojení s uznesením
Krajského súdu Košice, sp. zn. 6Co 35/2019 zo dňa 28.2.2019 je zrejmé, že Okresný súd Michalovce
rozhodol na návrh obžalovaného o vydaní neodkladného opatrenia, ktorým je žalovaná H. E. povinná
zdržať sa nakladania s nehnuteľnosťami zapísanými a evidovanými Okresným úradom Michalovce,
katastrálny odbor na parcelách zapísaných na LV č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX Q. XXXX, ako

lesnými pozemkami,
- z rozsudku Okresného súdu Michalovce sp. zn. 14C/13/2018 zo dňa 28.11.2019 je zrejmé, že Okresný
súd Michalovce zamietol žalobu A. B. proti žalovanej H. E. o zaplatenie 9.939,39 €,- z uznesenia Okresného súdu Michalovce, sp. zn. 5C/50/2019 zo dňa 2.3.2020 je zrejmé, že Okresný
súd zastavil konanie vo veci žalobcu A. B. proti žalovanému B. B. o určení neplatnosti darovacej zmluvy,
- z uznesenia Okresného súdu Michalovce, sp. zn. 10C 37/2019 zo dňa 19.6.2020 je zrejmé, že Okresný

súd zastavil konanie vo veci navrhovateľa A. B. proti odporcovi B. B. o vydanie neodkladného opatrenia.
Rovnako tak zastavil konanie vo veci sp. zn. 24C/37/2019 uznesením zo dňa 30.5.2019 o vydanie
neodkladného opatrenia navrhovateľa A. B. proti I. I.,
- z potvrdenia Okresného úradu Michalovce, pozemkového a lesného odboru zo dňa 2.12.2020 je
zrejmé, že okresný úrad v evidencii obhospodarovateľov lesa „Pekarov les“ od 27.11.2019 eviduje

splnomocneného zástupcu vlastníkov F. I.,
- z priznania k dani z nehnuteľnosti H. E., rozhodnutí Mesta Michalovce o vyrubení dane, odvolania H.
E. voči daňovému výmeru je zrejmé plnenie si daňových povinností p. E. vo vzťahu k Mestu Michalovce,
- z poštového poukazu zo dňa 10.8.2016 je zrejmé zaplatenie dane z nehnuteľnosti A. B. za roky 2015,
2016 v sume 91,-€ za rok, teda spolu 182,-€, H. E. sumy 435,-€ Mestu Michalovce poštovým poukazom
zo dňa 19.4.2017 a sumy 84,66€ poštovým poukazom zo dňa 9.5.2017 p. E.,

- zo zápisnice o trestnom oznámení zo dňa 17.8.2020 je zrejmé, že obžalovaný podal trestné oznámenie
na OO PZ Michalovce vo vzťahu k odpredaju dreva a jeho odvozu z Bielej hory Michalovce, kde v rámci
tohto oznámenia požiadal políciu o ochranu,
- z uznesenia OR PZ Michalovce, č. OPR-725/MI-MI-2020 zo dňa 2.9.2020 je zrejmé, že vec podozrenia
z prečinu nebezpečného vyhrážania oznamovateľa A. B. bola odovzdaná Okresnému úradu Michalovce,

odbor všeobecnej vnútornej správy na prejednanie priestupku,
- zo zápisnice o trestnom oznámení H. E. zo dňa 22.7.2020 je zrejmé, že táto podala trestné oznámenie
ovykonávanínezákonnejťažbydreva,kdeuznesenímORPZč.ORP-641/MI-MI-2020zodňa21.8.2020
bolo toto oznámenie odmietnuté, nakoľko nebol dôvod na začatie trestného stíhania,
- z výpisov z listov vlastníctva č. XXXX, XXXX, XXXX Q. XXXX sú zrejmí vlastníci lesných pozemkov

na parcelách 1576 a 1584, kde H. E. má spoluvlastnícky podiel k týmto pozemkom vo veľkosti 7/36,
A. B. X/XX a B. B. 5/12 a na parcelách 1577 a 1574, kde H. E. má spoluvlastnícky podiel 7/36, I. I. X/
XX a B. B. 5/12,
- z fotodokumentácie je zrejmé, kde bolo vyťažené drevo uskladnené a spôsob, akým bolo označené,
- z odpisu RT je zrejmé, že tento doposiaľ súdne trestaný nebol,

- zo správy z miesta bydliska je zrejmé, že obžalovaný je hodnotený všeobecne, pričom v minulosti bol
riešený Mestskou políciou v Prešove pre spáchanie priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej
premávky napomenutím.

Súd pri doplnení dokazovania v súlade s uznesením Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 8To/76/2023

zo dňa 27.11.2023 si vyžiadal ďalšie listinné dôkazy z katastra nehnuteľností vo vzťahu k parcelám
vedeným na LV č. XXXX Q. XXXX, z ktorých súd zistil, že vlastníkmi parciel v okrese Michalovce, obec
Michalovce, k.ú. N. parcelných čísel 1577, 1578, 1582 a 1588 sú H. E. v podiele 7/36, A. B. 7/18 a B.
B. 5/12, kde tieto sú zapísané na LV č. XXXX. Zároveň z LV č. XXXX je zrejmé, že vlastníčkou parcely
parcelného čísla 1579 nachádzajúcej sa v okrese Michalovce, obec Michalovce, k.ú. N. je D. J. E.

v podiele 1/1 (2 x 1/2).

Na základe dohody o odstúpení od darovacej zmluvy zo dňa 4.3.2019 uzavretej medzi darcom
obžalovanýmA.B.aobdarovanousvedkyňouI.I.,došlokodstúpeniuoddarovacejzmluvyuzavretejdňa
4.3.2019 týkajúcej sa okrem iného darovania podielov nehnuteľností v k.ú. N., obec I., V. I., evidovaných

na LV č. XXXX na parcelách 1577, 1578, 1582 a 1588, ako lesných pozemkov ku dňu 29.5.2023.

Na hlavnom pojednávaní bola tiež oboznámená darovacia zmluva uzavretá medzi obžalovaným A. B.
ako darcom a I. I. ako obdarovanou zo dňa 4.3.2019, kde na základe rozhodnutie Okresného úradu
Michalovce, Katastrálny odbor č. V 711/2019 zo dňa 2.5.2019 došlo k povoleniu vkladu vlastníckeho

práva k uvedeným nehnuteľnostiam na základe tejto darovacej zmluvy.

Taktiež bolo oboznámené stanovisko spoluvlastníkov dotknutých parciel a to p. B., p. E. a p. I. zo dňa
26.1.2025 vo vzťahu k výrubu dreva v roku 2020, kde títo pripustili, že v rámci vykonanej ťažby v roku
2020 došlo k výrubu 5 stromov duba aj na parcele 1579, ktorej vlastníčkou je p. E., pričom škodu

poškodenej nahradili.

Vyššie uvedené dôkazy vykonané v súlade s predchádzajúcimi uzneseniami Krajského súdu
v Košiciach, sp. zn. 8To/76/2023 zo dňa 27.11.2023 a zo dňa 29.7.2025, súd vyhodnotil jednotlivo, akoaj v ich vzájomnom súhrne a dospel k záveru, že obžalovaný A. B. svojím konaním naplnil všetky znaky
skutkovej podstaty prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a/, e/ Tr. zák. účinného od 6.8.2024, tak po
objektívnej, ako aj subjektívnej stránke, nakoľko si prisvojil cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a spôsobil

tak malú škodu a takou vecou je drevo nachádzajúce sa na lesnom pozemku. Súd sa tak nestotožnil
s právnou kvalifikáciou uvedenou v podanej obžalobe Okresnej prokuratúry v Michalovciach, teda aby
obžalovaný svojim konaním spáchal zločin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. e/, ods. 2 písm. a/, ods.
3 písm. f/ Tr. zák.

K uvedenému záveru súd dospel s prihliadnutí na novelu Trestného zákona č. 40/2024 Z.z. účinnú od
6.8.2024, ktorou došlo k úprave výšky škody v trestnom konaní, kde škodou malou je škoda prevyšujúca
700,- € a škodou väčšou je škoda prevyšujúca sumu 20.000,- €.

V zmysle § 2 ods. 1 Tr. zák. trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase,
keď bol čin spáchaný. Ak v čase medzi spáchaním činu a vynesením rozsudku nadobudnú účinnosť

viaceré zákony, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona, ktorý je pre páchateľa
priaznivejší.

S poukazom na uvedené, ako aj na právny názor odvolacieho súdu, ktorý uviedol v uznesení
8To/49/2025 zo dňa 29.7.2025, v danom prípade súd v súlade s ust. § 2 ods. 1 Tr. zák. trestnosť činu a

trest ukladal podľa Trestného zákona účinného od 6.8.2024, teda neskoršieho Trestného zákona v znení
novely č. 40/2024 Z.z., keďže Trestný zákon v tomto znení je pre obžalovaného priaznivejší, kde výška
spôsobenejškodyobžalovanýmnepresiahlanovoupravenúvýškuškodyväčšejajednasaoškodumalú.

Súd sa taktiež nestotožnil s právnou kvalifikáciou konania obžalovaného ako zločinu krádeže

spáchaného proti chránenej osobe v zmysle ustanovenia § 212 ods. 3 písm. f/Tr. zák. s poukazom
k ustanoveniu § 139 ods. 1 písm. e/Tr. zák., keďže mal zato, že uvedeného konania sa obžalovaný
nedopustil v súvislosti s vekom poškodenej H. E., ako osoby staršej ako 60 rokov, ktorá je v zmysle
ustanovenia § 139 ods. 1 Tr. zák. chránenou osobou, pričom táto skutočnosť podmieňuje použitie vyššej
trestnej sadzby, preto súd v súlade s § 139 ods. 2 Tr. zák. na uvedenú skutočnosť neprihliadal.

Obžalovaný A. B. je zo spáchania vyššie uvedenej trestnej činnosti usvedčovaný najmä výpoveďou
svedka L. K., ktorý potvrdil, že na základe oslovenia B. B., spoluvlastníka „Pekárovho lesa“ vykonával
ťažbu dreva spoločne s pilčíkom B. G. a to na základe vydaného súhlasu na ťažbu č. 1/2020 odborným
lesným hospodárom B. E., kde daná ťažba pozostávala z dvoch častí. Drevo z prvej časti bolo po

vyťažení uložené oddelene od dreva vyťaženého v rámci druhej časti ťažby. Zároveň svedok potvrdil,
že v rámci vyšetrovania danej trestnej veci bola vykonaná previerka jeho výpovede na mieste samom,
kde podrobne znázornil a ukázal miesto, kde bolo ťažené drevo v rámci druhej časti uvedenej ťažby a
toto bolo dôkladne zamerané.

Obžalovaného taktiež usvedčuje odborné vyjadrenie spoločnosti NUMTECH Engineering Geodesy
s.r.o., v rámci ktorého táto spoločnosť vykonala geodetické merania uskutočnenej ťažby dreva v k.ú. I.
– N., K. E. v hospodárskom lese zvanom „Pekárov les“ nachádzajúcom sa na lesných dielcoch 6038 až
6047. Uvedené geodetické meranie bolo vykonávané na základe výpovede svedka L. K., ktorý uvedenú
ťažbu realizoval na základe objednávky spoluvlastníka lesa p. B.. Zo záverov odborného vyjadrenia je

zrejmé, že takto zameraná vyrúbaná plocha má výmeru 18.675m2 a nachádza sa v k.ú. N. na časti
parciel registra C č. 1577, lesný pozemok o výmere 32754m2, parcela registra „C“ 1578, lesný pozemok
o výmere 3680m2 zapísaných na LV č. XXXX vlastníkom ktorých sú zapísaní pod bodom B 1 H. E.
v podiele 7/36, pod B 2 I. I. v podiele 7/18 a pod B 3 B. B. v podiele 5/12. Rovnako bolo zistené, že časť
vyrúbanej plochy sa nachádza v k.ú. N. na časti parciel registra C č. 1579, lesný pozemok o výmere

9375m2 zapísanej na LV č. XXXX, vlastníkom ktorej je zapísaná pod bodom B 1 D. J. E. v podiele 1/2,
pod B 2 D. J. E. v podiele 1.

Obžalovaný ďalej usvedčovaný aj výpoveďami svedkov - poškodených H. E., B. B. a svedka F. I., ktorí
v podstate zhodne potvrdili, že obžalovaný nebol spoluvlastníkom dreva, ktoré bolo vyťažené v rámci

vykonanej druhej časti ťažby na základe povolenia na ťažbu č. 1/2020, kedy bolo vyťažených cca 145 m3
dreva. Zároveň svedkovia zhodne popreli, aby obžalovanému udelili súhlas s odpredajom uvedeného
dreva alebo mu toto drevo sami odpredali. Naviac svedok B. B. uviedol, že nesúhlasil s odvozom dreva
obžalovaným dňa 19.8.2020, kedy mu v tom chcel fyzicky zabrániť svojim vozidlom, ktoré postavildo cesty kamiónom určeným k preprave dreva, ktoré si obžalovaný na tento účel zabezpečil kde
z tohto dôvodu aj sám privolal na miesto políciu, ktorá však odmietla skutočnosť ohľadne odvozu dreva
riešiť a zamerala sa iba na ochranu verejného poriadku. Podotkol, že napokon umožnil obžalovanému

drevo odviezť, aby predišiel akýmkoľvek ďalším komplikáciám, pričom sa obával aj možného fyzického
konfliktu, keďže bol na neho vyvíjaný aj fyzický nátlak zo strany kamionistov.

Nepriamo obžalovaného usvedčuje aj výpoveď svedka B. E., ktorý potvrdil, že v roku 2020 vydal ako
odborný lesný hospodár súhlas k ťažbe dreva v lese zvanom „Pekárov les“ a to pre osobu L. K., ktorú

mu predstavil spoluvlastník lesa B. B..

Uvedené skutočnosti potvrdil vo svojej výpovedi aj svedok D. M. N., ktorý v uvedenom období vykonával
lesného hospodára pre pani D. E., kde uviedol, že v roku 2020 a ani neskôr až do súčasnosti sa
na parcelách, ktorých vlastníčkou je D. E. a nachádzajú sa v lese Biela hora, resp. Pekárov les,
nevykonávala žiadna ťažba. Dodatočne však bolo zistené, že na parcele patriacej poškodenej pani E.

došlo v uvedenom čase k ťažbe dreva, kde bolo vyťažených 5 stromov.

Taktiež D. J. E. potvrdila, že je vlastníčkou parcely č. 1579 - lesného pozemku v k.ú. N., obec I., V. I.
zapísanej na LV XXXX, kde zistila vykonanie ťažby dreva v počte 5 ks stromov, v dôsledku čoho jej bola
spôsobená škoda na drevnej hmote v množstve 22m3 dreva, čo predstavuje sumu 3.960,-€ s cenou

180,-€ za 1m dreva. Dodala, že si v trestnom konaní už škodu neuplatňuje, nakoľko so spoluvlastníkmi
susedených parciel pánom B. a pani E. uzavreli dohodu o náhrade škody.

Rovnako nepriamo obžalovaného usvedčujú výpovede svedkov B. O. E., I. P., D. Q. E. a I. E.,
príslušníkov polície, ktorí v podstate zhodne uviedli, že boli prítomní na mieste odvozu dreva , kde p. B.

mal brániť obžalovanému z odvozom dreva a zatarasil svojim autom prístupovú cestu. Rovnako potvrdili,
že s odvozom dreva nesúhlasila ani tam prítomná p. E..

Vinu obžalovaného preukazujú aj ďalšie listinné dôkazy a to najmä emailová komunikácia medzi
obžalovaným a ostatnými spoluvlastníkmi Pekárovho lesa, v rámci ktorej p. B., p. E., p. I. obžalovanému

opakovaneoznámili,ženesúhlasiasodvozomdrevaanesúhlasiaanisjehoodpredajomobžalovanému.
Taktiež tohto usvedčujú aj vyššie uvedené Výpisy z listov vlastníctva z výpisov z listov vlastníctva č.
XXXX Q. XXXX z ktorých sú zrejmí spoluvlastníci jednotlivých parciel – lesných pozemkov č. 1577,
1578 a 1579, kde bola druhá časť ťažby dreva vykonaná a odkiaľ pochádzalo drevo, ktoré si obžalovaný
prisvojil. Taktiež obžalovaného usvedčuje aj vyčíslenie uskutočnenej ťažby dreva a vyčíslenie hodnoty

vyťaženého dreva spoločnosťou Lesy SR, š.p. spolu s dokladmi o pôvode dreva, z ktorých je zrejmé
množstvo dreva vyťaženého v rámci druhej časti ťažby a jeho hodnota.

Z vyššie uvedených dôkazov mal tak súd za preukázané, že v hospodárskom lese Biela hora, zvanom
„Pekarov les“ nachádzajúcom sa v k.ú. I., časť N., na parcele č. 546 zapísanej na LV č. XXXX bolo

uložené a uskladnené drevo druh dub biely o celkovom množstve 144,52m3 a druh topoľ v celkovom
množstve 1,25m3 , ktoré si prisvojil obžalovaný a toto sám sebe odpredal a následne dňa 19.8.2020
z daného miesta odviezol, pričom uvedené drevo bolo vyťažené na základe povolania na ťažbu č.
1/2020 vydaného lesným hospodárom D. E. a pochádzalo zo spoluvlastníckych parciel 1577, 1578,
zapísaných na LV č. XXXX, ktorých spoluvlastníkmi sú H. E., I. I. a B. B. v podieloch vyššie uvedených,

ako aj z parcely č. 1579 zapísaných na LV č. XXXX, ktorej vlastníčkou je D. J. E.. Je teda zrejmé, že
vyťažené drevo na uvedených parcelách bolo vo vlastníctve vyššie uvedených osôb vlastníkov, resp.
spoluvlastníkov parciel na ktorých bolo dané drevo vyťažené, kde z vykonaných dôkazov je nepochybné,
že obžalovaný A. B. nemal žiaden spoluvlastnícky vzťah k uvedeným parcelám, teda ani k vyťaženému
drevu.

Vyššie uvedenými dôkazmi mal súd rovnako za preukázané, že obžalovaný nedisponoval žiadnym
súhlasom spoluvlastníkov vyťaženého dreva s jeho odpredajom obžalovanému, resp. nebola uzavretá
medzi spoluvlastníkmi vyťaženého dreva a obžalovaným žiadna kúpno-predajná zmluva, či už vo forme
ústnej alebo forme písomnej. Súd má tiež za preukázané, že obžalovaný aj napriek týmto skutočnostiam

sa uvedeného dreva zmocnil a nakladal s ním ako so svojim, kedy uzavrel kúpno-predajnú zmluvu medzi
obžalovaným ako fyzickou osobou a obžalovaným ako živnostníkom podnikateľom a uvedené drevo
tak sám odpredal za sumu 19.832,-€. Uvedenú sumu si obžalovaný ponechal a napriek deklarovanej
ochote vysporiadať sa s ostatnými spoluvlastníkmi im túto nezaslal. Obžalovaný si tak prisvojil vyťaženédrevo, teda cudziu vec, ktorej sa zmocnil, pričom hodnota odcudzeného dreva presahuje sumu 700,-
€, avšak neprevyšuje sumu 20.000,-€, teda v zmysle ustanovenia § 125 ods. 1 Tr. zák. tak obžalovaný
spôsobil škodu malú.

V rámci hodnotenia dôkazov sa súd zaoberal aj odstúpením od darovacej zmluvy uzavretej medzi
obžalovaným A. B. a I. I., kde v zmysle § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa takáto zmluva zrušuje
od počiatku, ako keby nevznikla a obžalovaný sa tak stáva vlastníkom darovaných parciel od 4.3.2019.
Uvedenú skutočnosť však z trestnoprávneho hľadiska súd vyhodnotil tak, že v čase vykonávania ťažby
dreva, teda v roku 2020 bola reálne spoluvlastníčkou dotknutých parciel aj I. I., keďže odstúpenie od

darovacej zmluvy bolo podpísané až dňa 29.5.2023, teda zjavne po vykonaní ťažby dreva a uvedené
účinky odstúpenia od zmluvy nastali až povolením vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností.
Je teda zrejmé, že v čase vykonávanej ťažby I. I. bola spoluvlastníčkou dotknutých parciel a odstúpenie
od zmluvy malo za následok iba tú skutočnosť, že v prípade, ak by táto vzhľadom k uzavretej darovacej
zmluve prijala nejaké plnenia v súvislosti s vlastníctvom uvedených parciel, prípadne predajom drevnej
hmoty z dreva nachádzajúceho sa na uvedených parcelách, tieto by mala následne vrátiť pôvodnému

vlastníkoviatoobžalovanémuA.B.,ktorýsaspoukazomnaodstúpenieodzmluvystalvlastníkomtýchto
parciel, ako keby darovacia zmluva ani nevznikla. Tieto skutočnosti však pre posúdenie objektívneho
stavu a trestnoprávnej zodpovednosti obžalovaného neboli relevantné.

V rámci hodnotenia dôkazov sa súd zaoberal aj obranou obžalovaného, ktorý poprel spáchanie

žalovanej trestnej činnosti a dodal, že drevo, ktoré odviezol z hospodárskeho lesa Biela hora
zvaného „Pekarov les“ neodcudzil, ani odcudziť nemohol, keďže je spoluvlastníkom uvedeného lesa
a teda aj vyťaženého dreva. Na základe tohto spoluvlastníckeho vzťahu uvedené drevo so súhlasom
ostatných spoluvlastníkov odpredal sebe ako podnikateľovi, kde so súhlasom ostatných spoluvlastníkov
sjednotkovoucenouzadrevobolochotnýkúpnucenurozdeliťmedziostatnýchspoluvlastníkovihneďpo

zaslaní čísla účtu, na ktorý im má finančné prostriedky poukázať. Podotkol, že doposiaľ mu žiaden účet,
okrem pána I., zaslaný nebol. Rovnako podotkol, že nemal vedomosť, či môže poukázať na uvedený
účet celú sumu pre ostatných spoluvlastníkov, teda či je pán I. oprávnený prijať finančné prostriedky aj
za ostatných spoluvlastníkov, preto z opatrnosti žiadne finančné prostriedky nikomu nezaslal. Rovnako
dodal, že v uvedenom lese sa vždy hospodárilo spoločne, kde výťažok z prípadného odpredaja drevnej

hmoty bol vždy delený medzi všetkých spoluvlastníkov lesa podľa spoluvlastníckych podielov. Mal tak
za to, že aj v danom prípade mu mal byť vyplatený jeho podiel z finančných prostriedkov utržených za
drevnú hmotu vyťaženú v prvej časti ťažby, ktorý mu doposiaľ vyplatený nebol a rovnako tak mal zato, že
mu patrí aj podiel z kúpnej ceny za odpredaj uvedeného dreva, ktorý zrealizoval sám ako spoluvlastník
sebe ako podnikateľovi taktiež podľa veľkosti spoluvlastníckeho podielu.

Uvedená obrana obžalovaného bola súdom vyhodnotená ako účelovú, nepravdivá, nemajúca podklad
vo vykonaných dôkazov, v úmysle vyhnúť sa trestnej zodpovednosti obžalovaného resp. očakávanému
trestu.

Súd opätovne poukazuje nato, že obžalovaný k vyťaženej drevnej hmote v rámci druhej časti ťažby na
základe súhlasu na ťažbu č. 1/2020 D. B. E., odborného lesného hospodára v hospodárskom lese Biela
hora zvaného „Pekarov les“ nemal žiaden spoluvlastnícky vzťah, keďže nebol spoluvlastníkom parciel,
na ktorých bola uvedená drevná hmota vyťažená, čo bolo preukázané nielen výpoveďou poškodených,
svedka L. K., ale aj odborným posudkom spoločnosti NUMTECH Engineering Geodesys spol. s. r.o.,

ako aj výpismi z LV č. XXXX Q. XXXX a fotodokumentáciou. Je teda zrejmé, že vyťažené drevo bolo pre
obžalovaného cudzou vecou s ktorou tento nemal oprávnenie akýmkoľvek spôsobom disponovať, teda
ani ju odviezť, odpredať teda scudziť, či akýmkoľvek iným spôsobom s ňou nakladať.

Preúplnosťsúdpovažujezapotrebnéuviesť,žetvrdenieobžalovanéhoospoločnomhospodárenívlese

sa taktiež nezakladá na realite a nemá oporu vo vykonaných dôkazoch, keďže z výpovedí jednotlivých
poškodených je zrejmé, že hospodárenie v Pekárovom lese vo forme deľby finančného výťažku
bolo realizované vždy podľa výšky spoluvlastníckych podielov k jednotlivým parcelám, na ktorých sa
uvedený les nachádzal. Tvrdenie obžalovaného o takomto spoločnom hospodárení teda aj o finančnom
vysporiadaní sa spoluvlastníkov lesa bez ohľadu nato, z ktorých parciel pochádza drevná hmota v rámci

uvedeného lesa by bolo možné iba v prípade, ak by spoluvlastníci lesa vytvorili spoločenstvo vlastníkov
lesa, prípadne urbariát, ktorý by bol riadne zaregistrovaný na príslušnom štátnom orgáne, kedy by
spoluvlastníci vystupovali ako jednotné spoločenstvo a teda aj výťažok všetkých spoluvlastníkov by
sa medzi nich delil bez ohľadu nato, kde sa ťažba dreva vykonala medzi jednotlivých spoluvlastníkov,či už podľa spoluvlastníckych podielov alebo v zmysle vzájomnej dohody, ktorá by bola upravená
v spoločenskej zmluve, stanovách alebo v štatúte takéhoto spoločenstva. Keďže v danom prípade
akékoľvek spoločenstvo týchto spoluvlastníkov absentovalo, nie je možné tak konštatovať ich spoločné

hospodárenie, ako to uviedol obžalovaný vo svojej výpovedi. Súd pripúšťa, že spoločné hospodárenie
v uvedenom lese sa mohlo týkať starostlivosti o les v zmysle pravidiel lesného hospodárstva, kedy
si títo spoluvlastníci lesa ustanovili odborného lesného hospodára, ktorý spracoval plán starostlivosti
o les, ktorým bolo určené hospodárenie v danom lese na dlhšie obdobie a týmto plánom boli viazaný
aj jednotlivý spoluvlastníci daného lesa.

Súd považuje za potrebné taktiež uviesť, že rovnako neobstojí konštatovanie obžalovaného, ktorý
uviedol, že spoluvlastníci lesa súhlasili s jeho odpredajom obžalovaným, keďže týchto zastupoval p.
B. s ktorým sa obžalovaný dohodol na cene a teda mohol v skutočnosti drevo odpredať za dohodnutú
cenu. Toto tvrdenie sa nezakladá na pravde, keďže p. B. a p. E. jednoznačne uviedli, že s odpredajom
dreva obžalovanému, resp. obžalovaným nesúhlasili, čo mu uviedli na mieste samom odkiaľ bolo drevo

obžalovaným odvezené. Napokon aj obžalovaný sám potvrdil že takýto ich súhlas nemal a tento ani
nepotreboval, keďže sa sám považoval za spoluvlastníka tohto dreva. Súd podotýka, že ak by sa aj
konanie p. B. považovalo za súhlas s odvozom dreva, keď tento odstránil z prístupovej cesty svoje
vozidlo a umožnil tak obžalovanému drevo odviezť potom, čo sa s týmto dohadoval na cene za drevo,
nebolo by možné konštatovať, že takýmto spôsobom došlo k uzatvoreniu kúpno-predajnej zmluvy

medzi obžalovaným a ostatnými spoluvlastníkmi vyťaženého drevo, keďže p. B. bol iba jedným zo
spoluvlastníkov tohto dreva a nedisponoval splnomocnením konať v mene ostatných spoluvlastníkov
za účelom odpredaja tohto dreva obžalovanému. V zmysle ustanovenia § 139 ods. 2 Občianskeho
zákonníka je zrejmé, že o hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci väčšinou počítanou
podľa veľkosti podielov. Je teda zrejmé, že k uzavretiu takejto zmluvy by bol potrebný súhlas väčšiny

spoluvlastníkov, čo však vykonanými dôkazmi nebolo preukázané.

Napokon súd považuje za potrebné poukázať aj na tú skutočnosť, že v prípade, ak by aj obžalovaný
hypoteticky bol spoluvlastníkom vyťaženého dreva, teda spoločnej veci viacerých spoluvlastníkov, môže
sa aj takýto spoluvlastník dopustiť trestného činu krádeže v zmysle ustanovenia § 212 Tr. zák. a to vtedy,

ak sa zmocní spoločnej veci, ktorá je v jeho podielovom spoluvlastníctve (§ 136 ods. 1 O.z.) v úmysle
nakladať s ňou, akoby patrila výlučne jemu (R 56/1956). Uvedená skutočnosť tak vyvracia aj prípadnú
ďalšiu obranu obžalovaného, ktorý opakovane potvrdil, že ako spoluvlastník lesa sa nemôže dopustiť
žalovaného trestného činu vzhľadom na jeho spoluvlastnícky vzťah a podiel na spoločnej veci.

Uvedené práve závery konajúceho súdu sú plne v súlade s právnym názorom odvolacieho súdu, ktorý
vyslovil vo svojom uznesení sp. zn. 8To/49/2025 zo dňa 29.7.2025, ktorým je konajúci súd viazaný,
kde okrem iného uviedol na základe vykonaného dokazovania je možné vyvodiť nepochybný záver,
že drevo vyťažené v rámci druhej časti ťažby, bolo uložené na jednom mieste a k zmiešaniu tohto
dreva s drevom z prvej časti ťažby jednoznačne nedošlo. Rovnako je dostatočne preukázané komu

inkriminované drevo patrilo, z akých parciel bolo vyťažené, o aký druh dreva išlo a je daný aj jeho objem,
pričom pre obžalovaného bolo toto vyťažené drevo cudzou vecou.

Vo vzťahu k poškodenej D. E. krajský súd dodal, že pokiaľ so svedkyňou v tomto konaní nebolo konané
ako s poškodenou, nie je to prekážkou pre rozhodovanie o vine obžalovaného. Naviac jej škoda bola

uhradená spoluvlastníkmi susedných parciel, kde z uvedeného dôvodu, „de iure“ nárok D. E. na náhradu
škody voči obžalovanému, prešiel z nej na osoby vystupujúce ako poškodení v tomto konaní, ktorým
tento nárok už bol od počiatku konania zahrnutý do ustálenej výšky škody, keďže pôvodne sa im škoda
vyčísľovala z objemu odvezených stromov, medzi ktorými reálne boli zarátané aj stromy, ktoré boli
omylom vyťažené z pozemku D. E.. Je nesporné, že ťažba dreva na základe vydaného povolenia

odborným lesným hospodárom D. B. E. bola vykonaná na parcelách č. 1577, 1578 zapísaných na
LV č. XXXX, vlastníkom ktorých v čase ťažby boli B. B., H. E. a I. I.. Vlastníčkou parcely č. 1579
zapísanej na LV č. XXXX je D. J. E.. Neobstojí tak tvrdenie obžalovaného, že v čase spáchania skutku
mal k predmetným parcelám spoluvlastnícky vzťah, a to ani na základe odstúpenia od darovacej zmluvy
uzatvorenej medzi ním a svedkyňou I. I.. Je evidentné, že v roku 2020 bola reálne spoluvlastníčkou

práve svedkyňa.

Keďže obžalovaný na svoju obranu neuviedol žiadne iné podstatné skutočnosti, súd o jeho vine nemal
pochybnosti.Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery, súd prihliadol na všetky okolnosti prípadu, na osobu
obžalovaného, na ustanovenie § 34 ods. 1, ods. 4 Tr. zák., kde dospel k záveru, že účel trestu

u obžalovaného bude dosiahnutý uložením trestu odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov s podmienečným
odkladomnaskúšobnúdobuvtrvaní15mesiacov.Priukladanítrestusúdzohľadnilpomerpoľahčujúcich
a priťažujúcich okolností, kde ako poľahčujúcu okolnosť na strane obžalovaného súd hodnotil jeho
doterajší bezúhonný život, pričom žiadnu priťažujúcu okolnosť u tohto nezistil.

Súd je toho názoru, že takto uložený trest je plne primeraný, zákonný a spravodlivý pre nápravu
a prevýchovu obžalovaného a bude dostatočne pôsobiť na obžalovaného, aby si uvedomil následky
svojho konania a v budúcnosti sa obdobnej trestnej činnosti nedopúšťal. Zároveň takýto trest okrem
individuálnej prevencie zabezpečí aj úlohu generálnej prevencie a dostatočne odradí iných členov
spoločnosti od páchania obdobnej trestnej činnosti.

Na umocnenie výchovného účelu trestu súd obžalovanému uložil aj povinnosť v zmysle ustanovenia §
50 ods. 2 Tr. zák., aby v skúšobnej dobe podľa svojich schopnosti nahradil škodu spôsobenú trestným
činom,pričomsúdktomutopristúpilajsprihliadnutímnato,žemedzispoluvlastníkmidochádzakrôznym
sporom a to aj vo forme súdnych žalôb v súvislosti s finančným vysporiadaním sa ich hospodárenia
v „Pekarovom lese“, preto uvedená povinnosť má za úlohu predchádzať ďalším prípadným takýmto

konfliktom a súdnym sporom vo vzťahu k uplatneniu si náhrady spôsobenej škody poškodenými
spoluvlastníkmi.

V trestnom konaní si poškodení B. B., H. E. a I. I. uplatnili nárok na náhradu škody, ktorú riadne
vyčíslili a preukázali, preto súd uložil obžalovanému povinnosť nahradiť spôsobenú škodu v preukázanej

výške 15.789,47€ poškodeným vo výške ich spoluvlastníckych podielov a to B. B. so spoluvlastníckym
podielom 5/12 vo výške 6.577,34€, H. E. so spoluvlastníckym podielom 7/36 vo výške 3.070,71 € a I. I.
so spoluvlastníckym podielom 7/18 vo výške 6.141,42 €.

V rámci rozhodovania o nároku na náhradu škody súd prihliadol tiež na skutočnosť, že škoda za

vyťažené drevo na parcele, ktorého vlastníčkou je D. E. bolo tejto uhradená vyššie uvedenými
poškodenými B., E. a I., kde títo si v trestnom konaní tak uplatnili škodu za celú drevnú hmotu, teda za
všetko drevo, ktoré odcudzil obžalovaný.

Keďže si poškodení uplatnili nárok na náhradu škody presahujúcu preukázanú výšku škody, súd ich so

zvyškom nároku na náhradu škody odkázal na civilný proces.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré má odkladný účinok. Odvolanie sa podáva na súde,
proti ktorého rozsudku smeruje a to do 15 dní od oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho
vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti

takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.
V písomne podanom odvolaní je potrebné uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje a či smeruje
aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie prokurátora, odvolanie, ktoré podáva za
obžalovaného jeho obhajca, ako aj odvolanie, ktoré podáva za poškodeného alebo za zúčastnenú osobu
ich splnomocnenec, musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké

chyby sa vytýkajú rozsudku, alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.
Po vyhlásení rozsudku sa môže oprávnená osoba odvolania výslovne vzdať, resp. osoba, ktorá
odvolanie podala, môže ho výslovným vyhlásením vziať späť a to až do doby, než sa odvolací súd
odoberie na záverečnú poradu. Odvolanie podané v prospech obžalovaného obhajcom alebo inou
oprávnenou osobou môže byť vzaté späť len s výslovným súhlasom obžalovaného. Prokurátor môže

vziať takéto odvolanie späť i bez súhlasu obžalovaného.