Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, January 20, 2026

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 13C/102/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5124212139
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Svediaková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2026:5124212139.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Beátou Svediakovou v spore žalobkyne : A. B.

nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. XXX/XX, XXX XX E. F. A. proti žalovaným v rade 1/: Finančná
skupina RefinCapital Slovensko s.r.o., IČO: 54 222 516, so sídlom Zámocká 3, 811 01 Bratislava, zast.:
Advokátska kancelária VASIĽ & partners, s.r.o., Žižkova 4D, 040 01 Košice, IČO : 47 240 482, v rade
2/: CREA team s.r.o., IČO: 36 484 598, so sídlom G. XX H., XXX XX H., v rade 3/ Aukčná a realitná
spoločnosť,s.r.o.,IČO:43958591,sosídlom:Stummerova1553,95501Topoľčany,zast.:D.I.,advokát,
Košovská cesta 1, 971 01 Prievidza, IČO : 34 581 111, o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, takto

r o z h o d o l :

I. U r č u j e, že dobrovoľná dražba vykonaná dňa 27.09.2024, osvedčená Notárskou zápisnicou č.

N 252/2024, NZ 31863/2024, NCRIs 32635/2024 zo dňa 27.09.2024, spísanou notárkou I. J. D. na
Notárskom úrade so sídlom v Topoľčanoch, Janka Kráľa, 4676/15, ktorou boli vydražené nehnuteľnosti,
v katastrálnom území E. F. A., obec E. F. A., K. E. F. A., a to byt č. XX na X. p., vchod (číslo) X v 34/40-
inách a podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu s č. XXX na
parc. č. XXX/X na ul. C. D. a na príslušenstve na LV č. XXXX pod B 52 v 7552/128007-inách a pozemok
zapísaný na LV č. XXXX ako parcely registra „C“ parc. č. 144/1 zastavané plochy a nádvoria vo výmere
X.XXX m2, parc. č. 144/2 zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2 pod B 43 v 7552/128007-

inách j e n e p l a t n á.

II.Žalobkyniprotižalovanýmvrade1/až3/ priznáva nároknanáhradutrovkonaniavrozsahu100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou podanou na Okresnom súde Žilina dňa 13.11.2024 proti žalovaným v rade 1/
až 3/ domáhala, aby súd určil, že dobrovoľná dražba vykonaná dňa 27.09.2024, osvedčená Notárskou
zápisnicou č.N 252/2024, NZ 31863/2024, NCRIs 32635/2024 zo dňa 27.09.2024, spísanou notárkou
I. J. D. na Notárskom úrade so sídlom v Topoľčanoch, Janka Kráľa, 4676/15, ktorou boli vydražené
nehnuteľnosti, v katastrálnom území E. F. A., obec E. F. A., okres E. F. A., a to byt č. XX na X. p., vchod

(číslo) 3 v 34/40-inách a podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového
domu s č. XXX na parc. č. XXX/X na ul. C. D. a na príslušenstve na LV č. XXXX pod B 52 v 7552/128007-
inách a pozemok zapísaný na LV č. XXXX ako parcely registra „C“ parc. č. XXX/X zastavané plochy a
nádvoria vo výmere X.XXX m2, parc. č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2 pod B
43 v 7552/128007-inách je neplatná.

2. Žalobu skutkovo vymedzila tak, že dňa 27.09.2024 na návrh žalovaného 1/ ako navrhovateľa dražby

vykonala dražobná spoločnosť žalovaný 3/ dobrovoľnú dražbu v rámci, ktorej došlo k vydraženiu
nehnuteľností žalovaným 2/, priebeh ktorej bol osvedčený Notárskou zápisnicou N 252/2024, NZ
31863/2024, NCRIs 32653/2024 zo dňa 27.09.2024 napísanou notárkou JUDr. Gabrielou Palugovou v
Notárskom úrade so sídlom v Topoľčanoch. Predmetom dražby boli nehnuteľnosti v katastrálnom územíE. F. A., obec E. F. A., okres E. F. A. a to byt č. XX na X. p., vchod (číslo) X v 34/40-inách a podiel priestoru
na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu s č. XXX na parc. č. 144/2 na ul. C.
D. a na príslušenstve na LV č. XXXX pod B 52 v 7552/128007-inách a pozemok zapísaný na LV č.XXXX

ako parcely registra „C“ parc. č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere X.XXX m2, parc. č. XXX/
X zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2 pod B 43 v 7552/128007-inách. Vlastníkom predmetu
dražby v čase dražby bola žalobkyňa. Žalobkyňa preto podáva žalobu o neplatnosť dražby v zmysle
§ 21 ods. 2 zákon č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách z dôvodu neplatnosti záložnej zmluvy,
ako aj porušenia ustanovení predmetného zákona. Ďalej žalobkyňa v žalobe uviedla, že uzatvorila so

žalovaným 1/ zmluvu o pôžičke č.111702/2022 dňa 22.11.2022, ktorej predmetom bolo poskytnutie
pôžičky vo výške 47.000 eur spolu so Zmluvou o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam č.
111702/2022 zo dňa 22.11.2022. Predmetnú Zmluvu o pôžičke č.111702/2022 zo dňa 22.11.2022 je
potrebnéposúdiťakospotrebiteľskúzmluvu,keďženajednejstranevystupuježalovaný1/akododávateľ
a na strane druhej žalobkyňa ako spotrebiteľ, ktorá pri uzatváraní a plnení predmetnej zmluvy nekonala
v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Vzhľadom na to, že zákon č.

90/2016 Z. z. o úveroch na bývanie (ďalej len „zákon č. 90/2016 Z.z.“) predstavuje úplnú transpozíciu
smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/17/EÚ o zmluvách o úvere pre spotrebiteľov týkajúcich
sa nehnuteľností určených na bývanie (ďalej len „smernica“) do slovenského právneho poriadku,
ktorej rozsah pôsobnosti podľa článku III. ods. I. písm. a) sa vzťahuje na zmluvy o úvere, ktoré sú
zabezpečené buď záložným právom k nehnuteľnosti, alebo iným porovnateľným zabezpečením, ktoré

sa v členskom štáte bežne používa v prípade nehnuteľností určených na bývanie, alebo sú zabezpečené
iným právom týkajúcim sa nehnuteľností určených na bývanie je potrebné v súlade s účelom smernice
vykladať aj predmet úpravy zákona o úveroch na bývanie. V zmysle ustanovenia § 1 ods. 2 písm. a)
zákona č. 90/2016 Z.z. sa úverom na bývanie rozumie dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov
veriteľom spotrebiteľovi na základe zmluvy o úvere na bývanie vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru

alebo obdobnej finančnej pomoci, ktorá je zabezpečená záložným právom k nehnuteľnosti, bytu alebo
nebytovému priestoru, a to aj rozostavanej, alebo ktorá je zabezpečená iným právom týkajúcim sa
takej nehnuteľnosti. V uvedenom ustanovení je transponovaný článok III. ods. I. písm. a) smernice a
v tomto zmysle je potrebné chápať úverom na bývanie, každý úver, ktorý je zabezpečený záložným
právom k nehnuteľnosti, v ktorom na jednej strane vystupuje ako dlžník spotrebiteľ a na druhej veriteľ

ako dodávateľ konajúci v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Poukazujúc na uvedené je potrebné pre
posúdenie platnosti uzatvorenej zmluvy o pôžičke č.111702/2022 zo dňa 22.11.2022 vzhľadom na jej
spotrebiteľský charakter zmluvy aplikovať právnu úpravu v zákone o úveroch na bývanie. V zmysle §
15 ods. 3 zákona o úveroch na bývanie: „Ak osoba v zmluve o úvere na bývanie označená ako veriteľ
neoprávnene poskytne úver na bývanie bez povolenia podľa osobitných predpisov, uzatvorená zmluva

o úvere na bývanie je neplatná. Ak vznikne spotrebiteľovi povinnosť vydať poskytnuté finančné plnenie,
osoba v neplatnej zmluve o úvere na bývanie označená ako veriteľ je povinná umožniť spotrebiteľovi
uhradiť len skutočne poskytnuté finančné plnenie v splátkach a lehote, ktorá však nesmie byť kratšia ako
lehota, v ktorej by mal spotrebiteľ vrátiť finančné plnenie, ak by neexistoval dôvod neplatnosti zmluvy
o úvere na bývanie, ak sa nedohodnú inak; tým nie je dotknuté právo spotrebiteľa vrátiť poskytnuté

finančné plnenie naraz.“ Podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona o úveroch na bývanie:“ Na účely tohto zákona
sa rozumie veriteľom 1. banka, zahraničná banka alebo pobočka zahraničnej banky, ktorá má povolenie
Národnej banky Slovenska podľa osobitného predpisu a ktorá v rámci svojej podnikateľskej činnosti
poskytuje alebo sľubuje poskytnúť úver na bývanie, 2.fyzická osoba, ktorá hodnoverne preukáže vlastné
peňažné prostriedky na poskytovanie úverov na bývanie vo výške najmenej 16.600.000 eur a ďalšie

peňažné prostriedky určené na poskytovanie úverov na bývanie, a právnická osoba, ktorá má splatené
peňažné prostriedky základného imania vo výške najmenej 16.600.000 eur, a majú povolenie Národnej
banky Slovenska podľa osobitného predpisu a ktoré v rámci svojej podnikateľskej činnosti poskytujú
alebosľubujúposkytnúťúvernabývanie;zahodnovernépreukázaniesapovažujepredloženiedokladuo
pôvode vlastných peňažných prostriedkov vo výške najmenej 16.600.000 eur vrátane dokladu o pôvode

ďalších peňažných prostriedkov určených na poskytovanie úverov na bývanie.“ V zmysle § 7 ods. 1 : „O
udelení bankového povolenia rozhoduje Národná banka Slovenska. O udelení bankového povolenia pre
banky podľa osobitného predpisu rozhoduje Národná banka Slovenska po prerokovaní s Ministerstvom
financií Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“). Žiadosť o udelenie bankového povolenia sa
predkladá Národnej banke Slovenska.“ Podľa citovaného ustanovenia § 2 ods. 1 písm. a) zákona o

úveroch na bývanie je veriteľom oprávneným na poskytovanie úverov iba banka, zahraničná banka
alebo pobočka zahraničnej banky, ktorá disponuje povolením Národnej banky Slovenska. Žalovaný
1/ ako veriteľ v čase uzatvárania zmluvy o pôžičke č. 111702/2022 dňa 22.11.2022 podľa odpovede
Národnej banky Slovenska nemal udelené povolenie Národnou bankou Slovenska na poskytovanieúverov v súlade so zákonom č. 90/2016 Z.z. o úveroch na bývanie. Vzhľadom na to, že žalovaný 1/
poskytol pôžičku (zmluvu o úvere na bývanie) ako veriteľ bez povolenia Národnej banky Slovenska
na poskytovanie úverov je zmluva o pôžičke č.111702/2022 zo dňa 22.11.2022 uzatvorenú medzi

žalovaným 1/ a žalobkyňou v zmysle § 15 ods. 3 zákona o úveroch na bývanie absolútne neplatná.

3. Ďalej žalobkyňa v žalobe uviedla, že akcesorita záložného práva znamená, že záložné právo má vždy
iba vedľajší charakter a nasleduje osud zabezpečovanej pohľadávky, v tomto prípade zmluvy o pôžičke
č.111702/2022 zo dňa 22.11.2022, ktorá je predpokladom vzniku, zániku ako aj trvania záložného práva.

Preto pokiaľ zanikne pohľadávka resp. neexistuje, záložné právo nemá akú pohľadávku zabezpečovať.
V uvedenom prípade bola uzatvorená záložná zmluva, ktorá mala zabezpečovať pohľadávku z titulu
uzatvorenej zmluvy o pôžičke č. 111702/2022 zo dňa 22.11.2022, avšak z dôvodu, že táto zmluva o
pôžičke trpí absolútnou neplatnosťou od jej vzniku, a to vzhľadom na § 15 ods. 3 zákona o úveroch na
bývanie, nemohlo tak dôjsť ani k platnému uzatvoreniu záložnej zmluvy.

4. Tiež uviedla, že podľa § 151b ods. 1 Občianskeho zákonníka: „Záložné právo sa zriaďuje písomnou
zmluvou, schválenou dohodou dedičov o vyporiadaní dedičstva, rozhodnutím súdu alebo správneho
orgánu, alebo zákonom. Zmluva o zriadení záložného práva na hnuteľnú vec sa nemusí uzatvoriť
v písomnej forme, ak záložné právo vzniká odovzdaním veci podľa tohto zákona.“ Podľa § 151b
ods. 2 Občianskeho zákonníka: „V zmluve o zriadení záložného práva sa určí pohľadávka, ktorá sa

záložným právom zabezpečuje, a záloh.“ Podľa § 151b ods. 3 Občianskeho zákonníka: „V zmluve o
zriadení záložného práva sa určí najvyššia hodnota istiny, do ktorej sa pohľadávka zabezpečuje, ak
zmluva o zriadení záložného práva neurčuje hodnotu zabezpečenej pohľadávky.“ V zmysle uvedených
citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka je pre platnosť zmluvy, ktorou sa zriaďuje záložné práve
nevyhnutné, aby táto obsahovala podstatné náležitosti vyžadované zákonom už v samotnom texte

zmluvy podpísanej zmluvnými stranami a nepostačuje odkázať v časti podstatných náležitosti na prílohy
zmluvy. Podmienkou vzniku platnosti písomného právneho úkonu v tomto prípade záložnej zmluvy je,
aby zmluvné strany uzatvorili zmluvu, ktorá obsahuje podstatné náležitosti v listine, ktorá je podpísaná
oboma zmluvnými stranami. V predmetnej záložnej zmluve je záloh ako aj hodnota zabezpečenej
pohľadávkyurčenálenvsamotnejprílohe.Rovnakovzmluveabsentujepresnéoznačenienehnuteľnosti

(zálohu), ktorá zabezpečuje pohľadávku. Už len absencia uvedených náležitosti v zmluve o zriadení
záložného práva spôsobuje v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka absolútnu neplatnosť zmluvy. Okrem
uvedeného aj keby súd bol názoru, že postačuje odkázať na podstatné záležitosti v prílohách zmlúv
žalobkyňa na tomto mieste poukazuje na skutočnosť, že zo samotnej Zmluvy o zriadení záložného
práva k nehnuteľnostiam vyplýva z článku II bod. 1, že neoddeliteľnou súčasťou zmluvy má byť len

príloha č. 2. Uzatvorená záložná zmluva vo svojom obsahu nepovažuje prílohu č.1, v ktorej má byť
uvedená identifikácia zálohu ako podstatnej náležitosti záložnej zmluvy, za neoddeliteľnú súčasť zmluvy.
Preto, ani len samotná príloha č.1 záložnej zmluvy nemôže konvalidovať jej absolútnu neplatnosť.
Žalobkyňa zároveň uviedla, že príloha č.2, ktorá má byť neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o zriadení
záložného práva, nie je dostatočne určito špecifikovaná, a preto nie je jasné, o akú prílohu sa jedná.

V uvádzanom článku II bod. I záložnej zmluvy sa uvádza: „Zabezpečovaná pohľadávka podľa tejto
zmluvy predstavuje pohľadávku Záložného veriteľa zo zmluvy o pôžičke tvoriacej prílohu č.2 tejto
Zmluvy a jej neoddeliteľnú súčasť. Pohľadávka zo zmluvy o pôžičke uvedenej v prílohe č.2 tejto
Zmluvy.) Z uvedenej formulácie ustanovenie zmluvy nevyplýva s určitosťou, čo tvorí uvedenú prílohu
č.2 resp. o akú listinu ide a obsahuje len všeobecnú formuláciu, že ide o pohľadávku z nešpecifikovanej

zmluvy o pôžičke. Jedinou listinou označeniu ako príloha č.2, ktorá je súčasťou zväzku podpisovaných
dokumentov predložených žalobkyni na podpis, je príloha č.2 k zmluve o pôžičke č.111702/2022 zo
dňa 22.11.2022, v ktorej sa nachádza len informácia o bankových účtoch určených na úhradu splátok.
Zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zo dňa 22.11.2022 súčasne podľa názoru
žalobkyne bola uzatvorená v rozpore s ustanoveniami na ochranu spotrebiteľa a v rozpore so smernicou

Rady 93/13/EHS z 5. apríla, v zmysle, ktorej sa od dodávateľa pri konaní so spotrebiteľom vyžaduje,
aby vypracoval zmluvy a zmluvné dojednania rečou jednoduchou a zrozumiteľnou pre spotrebiteľa. Pri
formulovaní ustanovení zmluvy, ktoré odkazujú na nie presne určené prílohy zmlúv môže spotrebiteľ
len s ťažkosťou skontrolovať zmluvné podmienky. Aj vzhľadom k uvedenému zmluvné dojednania,
ktoré takýmto spôsobom odkazujú na podstatné náležitosti záložnej zmluvy je potrebné posúdiť ako

neprijateľné zmluvné podmienky a preto prílohy zmluvy nemožno považovať, ako neoddeliteľnú súčasť
zmluvy. Vzhľadom aj na vyššie uvedené má žalobkyňa za to, že Zmluva o zriadení záložného práva k
nehnuteľnostiam č.111702/2022 zo dňa 22.11.2022 trpí neplatnosťou z dôvodu absencie podstatných
náležitostí vyžadovaných Občianskym zákonníkom.5. Žalobkyňa tiež v žalobe uviedla, že ako ďalší dôvod neplatnosti dobrovoľnej dražby považuje
uplatnenie pohľadávky, ktorej základ spočíva nie v reálne poskytnutej pôžičke vo výške 47.000 eur, ale

len vo výške 37.000 eur a zároveň uplatnenie neprimerane vysokého poplatku za poskytnutie pôžičky vo
výške 9.800 eur, ktoré je minimálne v rozpore s dobrými mravmi vzhľadom na výšku poskytnutej pôžičky.
V tomto smere žalobkyňa dáva do pozornosti súdu aj skutočnosť, že žiadala žalovaného 1/ o poskytnutie
finančných prostriedkov len vo výške 37.000 eur. Z uvedenej sumy mala byť poskytnutá pôžička v sume
31.053,70 eur na účet je bývalého manžela a zvyšná časť pôžičky vo výške bola poskytnutá na účet

žalobkyni. Mimo dojednaný záväzok žalovaný 1/ ako veriteľ bez vedomosti žalobkyni inkorporoval do
prílohy č.1 zmluvy o pôžičke časť pôžičky 3/3 vo výške 10.000 eur, ktorá mala byť poskytnutá na č. účtu
L. XX XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, pričom tento účet nepatrí žalobkyni, ani jej bývalému manželovi
a nemá vedomosť komu bola poskytnutá táto časť pôžičky, ani z akého titulu. Nemá ani len vedomosť,
či a vôbec bola táto časť pôžičky reálne vyplatená.
Zmluva o pôžičke, ktorá je charakteristická ako reálny kontrakt tak bola poskytnutá žalobkyni len vo

výške spolu 37.000 eur. Ak by aj súd pripustil platnosť uzatvorenej zmluvy o pôžičke, táto okrem
vyššie uvedeného obsahuje mimoriadne množstvo neprijateľných podmienok a neobsahuje náležitosti
vyžadované zákonom o úveroch na bývanie. Preto zmluva o pôžičke je v zmysle § § 15 ods. 1 a § 15
ods. 2 zákona o úveroch na bývanie bezúročná a bez poplatkov. Podľa § 8 ods. 1 zákona o úveroch na
bývanie: „Veriteľ je povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať úver na

bývanie,atopreduzatvorenímzmluvyoúverenabývaniealebopredzmenouzmluvyoúverenabývanie
týkajúcou sa výrazného navýšenia celkovej výšky úveru na bývanie.“ Podľa § 13 ods. 4 a nasl. zákona
o úveroch na bývanie: „Zmluva o úvere na bývanie okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho
zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: druh úveru na bývanie, adresu veriteľa, na ktorej môže
spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, dobu trvania zmluvy o úvere na bývanie a termín

konečnej splatnosti úveru na bývanie, informáciu o možnosti zmeny meny v zmluve o úvere na bývanie,
úrokovú sadzbu úveru na bývanie, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú
úrokovú sadzbu, na ktorú je výška úrokovej sadzby úveru na bývanie naviazaná, ako aj časové obdobia,
v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby úveru na bývanie, podmienky a spôsob vykonania
tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby úveru na bývanie, uvádzajú

sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách úveru na bývanie, odplatu podľa
osobitných predpisov, ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ
zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o úvere na bývanie; uvedú sa
všetkypredpokladypoužiténavýpočettejtoročnejpercentuálnejmierynákladov.“Žalovaný1/akoveriteľ
poskytol žalobkyni pôžičku bez odborného posúdenia jej schopnosti splácať pôžičku. Od žalobkyne

si nevyžiadal žiadne doklady o príjem, nezisťoval jej výdavky, ani iné podklady potrebné pre odborné
posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať úver. Zmluva o pôžičke zo dňa 22.11.2022 neobsahuje
náležitosti vyžadované zákonom o úveroch na bývanie v § 13 ods. 4 zákona o úveroch na bývanie, a to
druh úveru na bývanie, adresu veriteľa, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
dobu trvania zmluvy o úvere na bývanie, informáciu o možnosti zmeny meny v zmluve o úvere na

bývanie, úrokovú sadzbu úveru na bývanie, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorú je výška úrokovej sadzby úveru na bývanie naviazaná, ako aj
časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby úveru na bývanie, podmienky a
spôsob vykonania tejto zmeny, odplatu podľa osobitných predpisov, ročnú percentuálnu mieru nákladov
a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase

uzatvorenia zmluvy o úvere na bývanie. K následkom nesprávnej výšky pohľadávky sa vyjadril aj
Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení z 27. novembra 2023, sp. zn. 9Cdo/187/2022: „... ak
záložný veriteľ vo vyhlásení podľa § 7 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z.z. uplatní pohľadávku, ktorej základ
bude spočívať v neprijateľnej zmluvnej podmienke, dochádza k porušeniu tohto ustanovenia, pretože
záložný veriteľ uplatní pohľadávku, ktorá neexistuje, čo spôsobuje porušenie ustanovení zákona č.

527/2002 Z. z. (o dobrovoľných dražbách) zakotvujúce možnosť domáhať sa neplatnosti dobrovoľnej
dražby podľa § 21 ods. 2 cit. zákona, pretože týmto neprípustným spôsobom dochádza k porušeniu
práv dlžníka (resp. záložcu), od ktorého veriteľ prostredníctvom dobrovoľnej dražby vymáha aj nároky
bez právneho základu...“ Žalobkyňa súčasne nedisponuje písomným vyhlásením záložného veriteľa o
pravosti, výške a splatnosti pohľadávky a preto navrhuje, aby súd od žalovaného 1/ resp. od žalovaného

3/ vyžiadal zmluvu o vykonaní dražby, ktorej prílohou musí byť uvedené vyhlásenie. Uvedené žalobkyňa
navrhuje zabezpečiť do súdneho spisu za účelom určenia neplatnosti dobrovoľnej dražby v zmysle §
21 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách z dôvodu, že má zato, že veriteľ si uplatnil pohľadávky pre
ktoré neexistuje právny základ.6. Žalovaný v rade 1/ vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe (č.l. 109) uviedol, že neposkytol žalobkyni
predmetnú pôžičku ako dodávateľ, v rámci výkonu podnikateľskej činnosti. Žalovaný 1/ poskytol pôžičku

žalobkyni vzhľadom na jej nepriaznivú finančnú situáciu, v záujme pomôcť a ochrániť žalobkyňu
pred stratou jej obydlia a strechy nad hlavu, aj pre jej maloleté deti. Uvedené potvrdzuje aj fakt, že
v tom čase bol na LV výkon záložného práva bývalého manžela žalobkyne. V záložnej zmluve je
uvedené aj jeho záložné + poznámka a to je aj dôvod prečo časť pôžičky išla na jeho účet. Taktiež
s odstupom času bolo žalovanému 1/ zrejmé, že žalobkyňa nemala v úmysle pôžičku vôbec splácať,

nakoľko uhradila len prvú splátku, ktorá mala splatnosť 25.12.2022. Aj napriek tomu, že bola neplatič,
žalovaný 1/ pristúpil k výkonu dražbou až takmer 2 roky od omeškania splátky, približne rok a pol
od možnosti zosplatnenia a možnosti pristúpenia k výkonu. Žalovaný 1/ sa snažil situáciu vyriešiť
inak, žalobkyni boli zasielané upomienky a taktiež dlhodobo ignorovala telefonáty, pokusy o kontakt,
avšak dané sa nestretlo so záujmom na strane žalobkyne, preto žalovaný 1/ bol nútený o riešenie
situácie za účelom uspokojenia jeho pohľadávky výkonom záložného práva a dražbou. Žalovaný 1/ z

vlastnejiniciatívynevyhľadávalžalobkyňuzaúčelomposkytnutiapôžičky,žalobkyňaoslovilažalovaného
1/, za súčinnosti (prostredníctvom) sprostredkovateľa poskytnutia pôžičky. Splnenie podmienok na
poskytnutie pôžičky žalovaný 1/ neprejednával so žalobkyňou, nakoľko dané prejednávala žalobkyňa
so sprostredkovateľom. Sprostredkovateľ žalobkyni objasnil podmienky poskytnutia pôžičky, povinnosť
úhrady dohodnutej sumy pôžičky, taktiež aj právne následky v prípade, ak sa žalobkyňa dostane do

omeškania s úhradou jej dlhu. Žalobkyňa súhlasila s výškou poskytnutej pôžičky, zároveň tiež súhlasila
s poplatkom za poskytnutie pôžičky. Účty, na ktoré boli žalobkyni poskytnuté peňažné prostriedky,
si zvolila žalobkyňa sama, t.j. mala plnú vedomosť o tom, na aké účty je aká suma poukazovaná.
Všetky časti pôžičky boli vyplatené v plnej výške, tak ako bolo uvedené zmluve, o čom žalovaný
1/ predkladá súdu výpisy z účtov, dané potvrdzujúce. Žalobkyňa rovnako taktiež mala vedomosť o

tom, že za účelom zabezpečenia úhrady jej záväzku bude na nehnuteľnosť zriadené záložné právo,
s čím súhlasila. Zabezpečenie pohľadávky záložným právom na nehnuteľnosť v hodnote 99.140,14
eur, nepovažuje žalovaný 1/ za neprimerane vysoké. V čase poskytovania pôžičky žalovaný 1/ nemal
k dispozícii žiadny znalecký posudok, hodnotu žalovaný 1/ odhadoval z fotiek a pre žalovaného 1/ bola
hodnota približne 70.000 - 80.000 eur, čo ani zďaleka nie je podľa názoru žalovaného 1/ neprimerané.

V tomto prípade má žalovaný 1/ k dispozícii aj znalecký posudok, ktorý si dal vypracovať a hodnotu
bytu znalec určil na 67.000 eur. Znalec vychádzal z informácii, ktoré mal žalovaný 1, nakoľko ho do
bytu žalobkyňa v tom čase nevpustila a nespolupracovala so žalovaným 1. Ohodnotenie znaleckým
posudkom na 99.140,14 eur bolo, až keď si dražobná spoločnosť dala vypracovať vlastný znalecký
posudok, tu znalca žalobkyňa vpustila a spolupracovala s ním, preto je hodnota nehnuteľnosti aj vyššia.

Žalobkyňaneoslovilaaniraz,zaúčelomobjasnenia,doplneniazmluvyanisprostredkovateľaposkytnutia
pôžičky a ani žalovaného 1/. Z uvedeného dôvodu, žalovaný 1/ zastáva názor, že v predmetnom prípade
nešlo o spotrebiteľský vzťah a zmluva o pôžičke obsahuje všetky zákonom požadované a nevyhnutné
náležitosti, t.j. ide o platný právny úkon. Žalovaný v rade 1/ ďalej uviedol, že žalobkyňa taktiež napáda
platnosť zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam, taktiež uzavretej dňa 22.11.2022, a

to z dôvodu, že je podľa jej názoru nezrozumiteľná, na podstatné náležitosti odkazuje len do príloh,
ktoré majú byť taktiež nejasne špecifikované. Žalovaný 1/ sa s uvedeným nestotožňuje. Napádaná
zmluva o zriadení záložného práva obsahuje všetky zákonom stanovené náležitosti, ak by tomu tak
nebolo, príslušný okresný úrad by nepovolil je vklad do katastra nehnuteľností a zápis na príslušný
list vlastníctva. Žalovaný 1/ tak odmieta všetky námietky žalobkyne k neplatnosti zmluvy o zriadení

záložného práva zo dňa 22.11.2022 a považuje ju za platný právny úkon. Bez ohľadu na vyššie uvedené,
žalobkyňa nepoprela tú skutočnosť, že žalovaný 1/ peňažné prostriedky žalobkyni skutočne poskytol. Z
uvedeného dôvodu, ak aj súd označí za neplatnú napádanú zmluvu o pôžičke, žalobkyňa bude povinná
vrátiť žalovanému 1/ všetky poskytnuté peňažné prostriedky, a to z titulu bezdôvodného obohatenia.
Podľa § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej

národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších
predpisov (ďalej aj ako len „zákon o dobrovoľných dražbách“) vyplýva: „V prípade, ak sa spochybňuje
platnosť záložnej zmluvy alebo boli porušené ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že
tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby.“ Žalobkyňa podľa
názoru žalovaného 1/ nepreukázala zákonné dôvody, na základe ktorých by súd mal určiť, že vykonaná

dražba zo dňa 27.9.2024, na základe ktorej nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti žalovaný 2/,
je neplatná. Žalobkyňa neuviedla poukaz na žiadne ustanovenie zákona o dobrovoľných dražbách, na
základe ktorého by súd mohol dôvodne rozhodnúť o neplatnosti vykonanej dobrovoľnej dražby.7. Žalovaný v rade 2/ vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe (č.l. 115) uviedol, že predmetnú Zmluvu
o pôžičke a predmetnú Záložnú zmluvu považuje za platné právne úkony, a teda on je riadnym
vydražiteľom predmetného bytu s príslušenstvo a vlastnícke právo k nemu nadobudol zákonným

spôsobom, a preto navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

8.Žalovanývrade3/vosvojompísomnomvyjadreníkžalobe(č.l.104)uviedol,žeakodražobníkdodržal
v danom prípade pri predmetnej dražbe všetky príslušné ustanovenia zákona č. 527/2002 Z.z., žiadne
z nich neporušil, a preto navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

9. Súd vo veci na deň 20.01.2026 nariadil pojednávanie, na ktoré sa ustanovil iba právny zástupca
žalovaného v rade 1/, ktorý zotrval na svojom písomnom vyjadrení k žalobe nad jeho rámec iné
skutočnosti, ktoré by mohli mať význam pre rozhodnutie súdu vo veci samej neuviedol.

10. V konaní nebolo sporné, že dňa 27.09.2024 na návrh žalovaného 1/ ako navrhovateľa dražby

vykonala dražobná spoločnosť žalovaný 3/ dobrovoľnú dražbu v rámci, ktorej došlo k vydraženiu
nehnuteľností žalovaným 2/, priebeh ktorej bol osvedčený Notárskou zápisnicou N 252/2024, NZ
31863/2024, NCRIs 32653/2024 zo dňa 27.09.2024 napísanou notárkou JUDr. Gabrielou Palugovou v
Notárskom úrade so sídlom v Topoľčanoch. Predmetom dražby boli nehnuteľnosti v katastrálnom území
E. F. A., obec E. F. A., okres E. F. A. a to byt č. XX na X. p., vchod (číslo) X v 34/40-inách a podiel priestoru

na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu s č. XXX na parc. č. 144/2 na ul. C.
D. a na príslušenstve na LV č. XXXX pod B 52 v 7552/128007-inách a pozemok zapísaný na LV č. XXXX
ako parcely registra „C“ parc. č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere X.XXX m2, parc. č. XXX/
X zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2 pod B 43 v 7552/128007-inách. Vlastníkom predmetu
dražby v čase dražby bola žalobkyňa. Tiež nebolo sporné, že žalobkyňa so žalovaným 1/ zmluvu o

pôžičke č.111702/2022 dňa 22.11.2022, ktorej predmetom bolo poskytnutie pôžičky vo výške 47.000 eur
spolu so Zmluvou o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam č.111702/2022 zo dňa 22.11.2022.

11. V danom prípade ide o žalobu podľa § 137 d/ Civilného sporového poriadku, a teda sa nevyžaduje,
aby žalobkyňa preukázala existenciu naliehavého právneho záujmu na žalobou požadovanom určení,

keďže jej právo domáhať sa určenia neplatnosti predmetnej dražby priamo vyplýva z osobitného
predpisu, ktorým je zákon č. 527/2002 Z.z..

12. Podľa § 1 ods.1 zákona č. 90/2016 Z.z. tento zákon upravuje : a) práva a povinnosti súvisiace s
poskytovaním úveru na bývanie na základe zmluvy o úvere na bývanie, b) podmienky poskytovania

úveru na bývanie, c) zmluvy o úvere na bývanie, d) spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa
spojených s poskytovaním úveru na bývanie, e) podmienky na výkon činnosti veriteľa a ďalšie opatrenia
na ochranu spotrebiteľa spojené s poskytovaním úveru na bývanie.

13. Podľa § 1 ods.2, písm. a/ zákona č. 90/2016 Z.z. úverom na bývanie na účely tohto zákona

je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov veriteľom spotrebiteľovi na základe zmluvy o úvere
na bývanie vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo obdobnej finančnej pomoci, ktorá je
zabezpečená záložným právom k nehnuteľnosti, bytu alebo nebytovému priestoru, a to aj rozostavanej,
alebo ktorá je zabezpečená iným právom týkajúcim sa takej nehnuteľnosti.

14. V prejednávanej veci nebolo sporné, že predmetná zmluva o pôžičke bola zabezpečená záložným
právom k danému bytu, je tak zmluvou o úvere na bývanie v zmysle ust. § 1 ods.1, písm. a/ zákona
č. 90/2016 Z.z. . V tejto súvislosti je nutné zdôrazniť, že pokiaľ sa žalovaný v rade 1/ bránil tým, že
predmetnú pôžičku/úver na bývanie neposkytol žalobkyni v rámci svojej podnikateľskej činnosti ale
z dôvodu jej nepriaznivej finančnej situácie, tak súd takúto obranu žalovaného v rade 1/ vyhodnotil ako

účelovúaprávneirelevantnú,nakoľkožalovanývrade1/jednaktotosvojetvrdenienepreukázalžiadnym
dôkazom a jednak žalovaný v rade 1/ má v predmete podnikania, okrem iných činností, aj poskytovanie
úverov a pôžičiek ako to vyplýva z obchodného registra, ako registra verejného.
15. Podľa § 15 ods.3 zákona č. 90/2016 Z.z., ak osoba v zmluve o úvere na bývanie označená ako veriteľ
neoprávnene poskytne úver na bývanie bez povolenia podľa osobitných predpisov uzatvorená zmluva

o úvere na bývanie je neplatná. Ak vznikne spotrebiteľovi povinnosť vydať poskytnuté finančné plnenie,
osoba v neplatnej zmluve o úvere na bývanie označená ako veriteľ je povinná umožniť spotrebiteľovi
uhradiť len skutočne poskytnuté finančné plnenie v splátkach a lehote, ktorá však nesmie byť kratšia ako
lehota, v ktorej by mal spotrebiteľ vrátiť finančné plnenie, ak by neexistoval dôvod neplatnosti zmluvyo úvere na bývanie, ak sa nedohodnú inak; tým nie je dotknuté právo spotrebiteľa vrátiť poskytnuté
finančné plnenie naraz.

16. V prejednávanej veci nebolo sporné, že žalovaný 1/ ako veriteľ v čase uzatvárania zmluvy o pôžičke
č.111702/2022 dňa 22.11.2022 nemal udelené povolenie Národnou bankou Slovenska na poskytovanie
úverov v súlade so zákonom č. 90/2016 Z. z. o úveroch na bývanie. Táto skutočnosť je zároveň
preukázaná z písomného Potvrdenia Národnej banky Slovenska, ktoré je založené v súdnom spise na
č.l. 16.

17. Vzhľadom na to, že žalovaný 1/ poskytol pôžičku (zmluvu o úvere na bývanie) ako veriteľ
bez povolenia Národnej banky Slovenska na poskytovanie úverov na bývanie, je Zmluva o pôžičke
č.111702/2022 zo dňa 22.11.2022 uzatvorená medzi žalovaným 1/ a žalobkyňou v zmysle vyššie
citovaného ust. § 15 ods. 3 zákona č. 90/2016 neplatná.

18. Akcesorita záložného práva znamená, že záložné právo má vždy iba vedľajší charakter a nasleduje
osud zabezpečovanej pohľadávky. Keďže Zmluva o pôžičke č. 111702/2022 zo dňa 22.11.2022
uzatvorená medzi žalovaným 1/ a žalobkyňou v zmysle vyššie citovaného ust. § 15 ods. 3 zákona
č. 90/2016 je neplatná, súd uzatvára, že neplatná je aj Zmluva o zriadení záložného práva k
nehnuteľnostiam č. 111702/2022 zo dňa 22.11.2022 uzatvorená medzi žalovaným 1/ a žalobkyňou.

19. Podľa § 21 ods.2 zákona č. 527/2002 Z.z., v prípade, ak sa spochybňuje platnosť záložnej zmluvy
alebo boli porušené ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich
právach,požiadaťsúd,abyurčilneplatnosťdražby.Právodomáhaťsaurčenianeplatnostidražbyzaniká,
ak sa neuplatní do troch mesiacov odo dňa príklepu okrem prípadu, ak dôvody neplatnosti dražby súvisia

so spáchaním trestného činu a zároveň ide o dražbu domu alebo bytu, v ktorom má predchádzajúci
vlastník predmetu dražby v čase príklepu hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu; v tomto
prípade je možné domáhať sa neplatnosti dražby aj po uplynutí tejto lehoty. V prípade spoločnej dražby
bude neplatná len tá časť dražby, ktorej sa takýto rozsudok týka .

20. Podľa § 151b ods. 1 Občianskeho zákonníka, záložné právo sa zriaďuje písomnou zmluvou,
schválenoudohodoudedičovovyporiadanídedičstva,rozhodnutímsúdualebosprávnehoorgánu,alebo
zákonom. Zmluva o zriadení záložného práva na hnuteľnú vec sa nemusí uzatvoriť v písomnej forme,
ak záložné právo vzniká odovzdaním veci podľa tohto zákona.

21. Podľa § 151b ods. 2 Občianskeho zákonníka, v zmluve o zriadení záložného práva sa určí
pohľadávka, ktorá sa záložným právom zabezpečuje, a záloh.

22. Podľa § 151b ods. 3 Občianskeho zákonníka, v zmluve o zriadení záložného práva sa určí najvyššia
hodnota istiny, do ktorej sa pohľadávka zabezpečuje, ak zmluva o zriadení záložného práva neurčuje

hodnotu zabezpečenej pohľadávky.

23. V zmysle uvedených citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka je pre platnosť zmluvy, ktorou
sa zriaďuje záložné práve nevyhnutné, aby táto obsahovala podstatné náležitosti vyžadované zákonom
už v samotnom texte zmluvy podpísanej zmluvnými stranami a nepostačuje odkázať v časti podstatných

náležitosti na prílohy zmluvy. Podmienkou vzniku platnosti písomného právneho úkonu v tomto prípade
záložnej zmluvy je, aby zmluvné strany uzatvorili zmluvu, ktorá obsahuje podstatné náležitosti v listine,
ktorá je podpísaná oboma zmluvnými stranami.

24. V predmetnej záložnej zmluve je záloh ako aj hodnota zabezpečenej pohľadávky určená len

v samotnej prílohe. Rovnako v zmluve absentuje presné označenie nehnuteľnosti (zálohu), ktorá
zabezpečuje pohľadávku. Už len absencia uvedených náležitosti v zmluve o zriadení záložného práva
spôsobuje v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka absolútnu neplatnosť zmluvy.

25. Ďalej z predmetnej Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam, z článku II bod. 1 vyplýva,

že neoddeliteľnou súčasťou zmluvy má byť len príloha č. 2. Uzatvorená záložná zmluva vo svojom
obsahu nepovažuje prílohu č.1, v ktorej má byť uvedená identifikácia zálohu ako podstatnej náležitosti
záložnej zmluvy, za neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Preto, ani len samotná príloha č. 1 záložnej zmluvy
nemôže konvalidovať jej absolútnu neplatnosť. Príloha č. 2, ktorá má byť neoddeliteľnou súčasťouzmluvy o zriadení záložného práva, nie je dostatočne určito špecifikovaná, a preto nie je jasné, o
akú prílohu sa jedná. V článku II bod. I záložnej zmluvy sa uvádza, že zabezpečovaná pohľadávka
podľa tejto zmluvy predstavuje pohľadávku záložného veriteľa zo zmluvy o pôžičke tvoriacej prílohu č.2

tejto Zmluvy a jej neoddeliteľnú súčasť. Pohľadávka zo zmluvy o pôžičke uvedenej v prílohe č. 2 tejto
Zmluvy. Z uvedenej formulácie nevyplýva s určitosťou, čo tvorí uvedenú prílohu č.2 resp. o akú listinu
ide a obsahuje len všeobecnú formuláciu, že ide o pohľadávku z nešpecifikovanej zmluvy o pôžičke.
Jedinou listinou označeniu ako príloha č.2, ktorá je súčasťou zväzku podpisovaných dokumentov
predložených žalobkyni na podpis, je príloha č.2 k zmluve o pôžičke č.111702/2022 zo dňa 22.11.2022

v ktorej sa nachádza len informácie o bankových účtoch určených na úhradu splátok. Vzhľadom
na uvedené skutočnosti, súd prijal záver, že predmetná záložná zmluva je neplatná aj pre absenciu
podstatných náležitostí vyžadovaných zákonom, nakoľko pokiaľ ide o podstatné náležitosti záložnej
zmluvy vyžadované zákonom tieto musí obsahovať samotná listina o zmluve a odkaz na akékoľvek
prílohy nepostačuje.

26. Keďže Zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam č. 111702/2022 zo dňa 22.11.2022
uzatvorená medzi žalovaným 1/ a žalobkyňou, na základe ktorej sa realizovala predmetná dražba, je
z vyššie uvedených dôvodov neplatná, súd určil, že neplatná je aj dobrovoľná dražba vykonaná dňa
27.09.2024, osvedčená Notárskou zápisnicou č.N 252/2024, NZ 31863/2024, NCRIs 32635/2024 zo
dňa 27.09.2024, spísanou notárkou I. J. D. na Notárskom úrade so sídlom v Topoľčanoch, Janka Kráľa,

4676/15, ktorou boli vydražené nehnuteľnosti, v katastrálnom území E. F. A., K. E. F. A., K. E. F. A., a to
byt č. XX na X. p., vchod (číslo) 3 v 34/40-inách a podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných
zariadeniach bytového domu s č. XXX na parc. č. XXX/X na ul. C. D. a na príslušenstve na LV č. XXXX
pod B 52 v 7552/128007-inách a pozemok zapísaný na LV č. XXXX ako parcely registra „C“ parc. č.
XXX/X zastavané plochy a nádvoria vo výmere X.XXX m2, parc. č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria

o výmere XXX m2 pod B 43 v 7552/128007-inách.

27. O náhrade trov konania súd rozhodol na základe ust. § 255 ods.1 CSP, v zmysle ktorého súd prizná
strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobkyňa mala vo veci plný úspech,
preto jej súd proti žalovaným priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

28. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods.2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde

Žilina.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.