Uznesenie – Ostatné ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, February 17, 2026

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/157/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5622203579
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 02. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Kotrčová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2026:5622203579.3

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Kotrčovej
a členov senátu JUDr. Jozefa Šuleka a JUDr. Jany Vargovej, v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX,
bytom B. XXXX/X, C. D., zastúpeného Mgr. Samuelom Dorociakom, advokátom, Ul. 1. mája 697/26,
LiptovskýMikuláš,IČO:42391059,protižalovaným:1/D.D.,nar.X.XX.XXXX,bytomE.XXXX/XX,C.D.,
a 2/ D. D., nar. XX.X.XXXX, bytom E. F. G. B. XXXX/XX, C. D., zastúpeného JUDr. Michalom Kováčom,

advokátom, Sládkovičova 9, Žilina, IČO: 42 219 035, o určenie vlastníckeho práva, o odvolaní žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 21C/69/2022-182 zo dňa 15. mája 2025, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok prvoinštančného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom prvoinštančný súd žalobu žalobcu zamietol, žalovaným 1/, 2/

priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Z vykonaného dokazovania
považoval za preukázané, že na základe kúpnej zmluvy z 1.2.2018 uzatvorenej medzi žalovaným 1/
ako kupujúcim a H. I., nar. XX. X. XXXX, bytom J. K. XXX/X C. D. ako predávajúcim, H. I. porušil
predkupné právo žalobcu. Vzhľadom na toto porušenie žalobca urobil 3. 6. 2022 žalovanému v 1. rade
ako nadobúdateľovi tohto podielu výzvu na uskutočnenie ponuky na predaj, v ktorej ho vyzval, aby mu v
určenej lehote vykonal ponuku na predaj podielu za rovnakých podmienok, za akých podiel nadobudol

od H. I.. Táto výzva bola žalovanému v 1. rade doručená 4. 6. 2020. Vzhľadom na nerešpektovanie výzvy
podal žalobca (aj spolu s L. I. ako ďalším podielovým spoluvlastníkom pozemku) žalobu o nahradenie
prejavu vôle, ktorá bola podaná na súd 27. 1. 2021, a o ktorej bolo vedené konanie pod sp. zn.
6C/1/2021. Žalobca súčasne podal na Okresný úrad Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor návrh na
zápis poznámky podľa § 38 zákona o tomto prebiehajúcom súdnom konaní (pod sp. zn. 6C/1/2021) o
nahradenie prejavu vôle, ktorá aj bola na liste vlastníctva zapísaná. Žalobca tiež podal 17. 2. 2021 návrh

na nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré bolo súdom nariadené uznesením č.k. 6C/1/2021-37,
a ktorým sa žalovanému uložilo, aby až do právoplatného skončenia konania vedeného pod sp. zn.
6C/1/2021 nenakladal s predmetným podielom, a to prevodom vlastníckeho práva na tretie osoby,
vrátane blízkych osôb, zabezpečovacím prevodom práva a zriadením záložného práva. Následne,
rozsudkom súdu z 3. 8. 2021, č. k. 6C/1/2021-100, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť 21.
9. 2021 (aj v spojení s jeho opravným uznesením z 22. 9. 2021 č. k. 6C/1/2021-124 z 30. 9. 2021,

ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť 26. 10. 2021) bol nahradený prejav vôle žalovaného v
1. rade na uzatvorenie kúpnej zmluvy medzi ním ako predávajúcim a žalobcom ako kupujúcim v 1. rade
a B. I. ako kupujúcim v 2. rade. Napriek podanej žalobe a obmedzujúcej poznámke o prebiehajúcom
súdnom konaní žalovaný v 1. rade a v 2. rade uzatvorili (po podaní žaloby) darovaciu zmluvu, ktorou
žalovaný v 1. rade previedol svoj spoluvlastnícky podiel na žalovaného v 2. rade, a následne, 1. 2.
2021 podali na Okresný úrad Liptovský Mikuláš aj návrh na povolenie vkladu vlastníckeho práva k

tomuto podielu na základe tejto darovacej zmluvy. Zo spisu tunajšieho súdu sp. zn. : 10C/23/2020
súd zistil, že v uvedenej veci bola 9. 6. 2020 podaná žaloba, a to žalobcom v tejto veci - A. B. aspoluvlastníkom L. I., v ktorej žalovali žalovaného v 1. rade v tejto veci (D. D.), o nahradenie prejavu
vôle, konkrétne, aby ako predávajúci uzavrel s nimi ako kupujúcimi kúpnu zmluvu, ktorej predmetom
bude odpredaj spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 1 k pozemku registra „C“ parc. č. 101, k.ú. L., za

kúpnu cenu 260 eur, pričom toto podanie tiež obsahovalo návrh na neodkladné opatrenie - zákaz (pre
tohto žalovaného) nakladať s týmto podielom až do právoplatného skončenia konania vo veci samej.
Zo spisu tiež vyplynulo, že táto žaloba bola doručená žalovanému D. D. 25.6.2020. Ďalej sa v tomto
spise nachádza aj uznesenie č. k. 10C/23/2020-34 z 22.6.2020, o nariadení neodkladného opatrenia
(s vyznačenou právoplatnosťou k 11. 7. 2020 vo výroku II., a k 11. 11. 2020 vo výroku I.), ktorým sa

uložilo žalovanému, aby až do právoplatného skončenia konania sp. zn. : 10C/23/2020 nenakladal s
predmetným podielom formou prevodu vlastníckeho práva tretej osobe, vrátane blízkych osôb. Ďalej sa
vspisenachádzauznesenieKrajskéhosúduvŽilinez19.10.2020,ktorýmbolopotvrdenétotouznesenie
súdu prvej inštancie vo výroku o nariadení neodkladného opatrenia (vo výroku I.), s vyznačenou
doložkou právoplatnosti k 11.11.2020. V spise sa nachádza aj uznesenie Okresného súdu Liptovský
Mikuláš z 18.12.2020 (s vyznačenou doložkou právoplatnosti k 22. 2. 2021) o zastavení konania pre

nezaplatenie súdneho poplatku zo strany žalobcov. Z obsahu uvedeného spisu tiež vyplynulo, že
v súvislosti s doložkou právoplatnosti na uznesení č.k. 10C/23/2020-70 z 18.12.2020 bola pôvodne
vyznačená doložka právoplatnosti vyhotovená dňa 26.1.2021 (s uvedením právoplatnosti, pokiaľ ide
o výrok ohľadne zastavenia konania k 6. 1. 2021), a neskôr bola súdom opravená právoplatnosť
tohto výroku na dátum 22. 2. 2021, pričom táto zmena právoplatnosti bola datovaná dňom 23. 2.

2021. Z darovacej zmluvy o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam uzatvorenej medzi darcom
(žalovaným v 1. rade) a obdarovaným (žalovaným v 2. rade) 29. 1. 2021 súd zistil, že menovaní uzatvorili
zmluvu, na základe ktorej darca daroval obdarovanému spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1 k pozemku
registra „C“ parc. č. 101, orná pôda, o výmere 2.519 m2, ktorý je zapísaný na liste vlastníctva č. XXX, k.ú.
L., Obec Vlachy, okres Liptovský Mikuláš. V bodoch 34. až 37. prvoinštančný súd poukázal na právnu

úpravu, ktorú na vec aplikoval. Uviedol, že vo všeobecnosti síce platí, že naliehavý právny záujem na
určovacej žalobe nie je daný vtedy, ak by mal žalobca k dispozícii iný spôsob ochrany tvrdeného práva
než určovaciu žalobu (napr. žalobu na plnenie povinnosti), avšak vzhľadom na to, že v prípade darovacej
zmluvy z 29. 1. 2021 išlo o prevod spoluvlastníckeho podielu na žalovaného v 2. rade ako blízku osobu,
nemohol žalobca uplatniť predkupné právo aj v súvislosti s týmto ďalším prevodom (podľa § 140 OZ), a

tedamuaninemohlivzniknúťprávavyplývajúcezporušeniapredkupnéhopráva,vrátaneprávadomáhať
sa (voči žalovanému v 2. rade), aby mu nadobudnutý podiel ponúkol na predaj (podľa § 603 ods. 3 OZ v
spojení s § 853 ods. 1 OZ), a preto v tomto prípade nebolo možné uvažovať o tom, že by mal žalobca k
dispozíciiinýprostriedokprávnejochrany(žalobuonahradenieprejavuvôlevovzťahukžalovanémuv2.
rade.). Ani právoplatnosťou rozhodnutia orgánu katastra o povolení vkladu vlastníckeho práva k tomuto

podielu v prospech žalovaného v 2. rade, teda dňom, kedy by mal žalovaný v 2. rade (podľa § 133 ods.
2 OZ) nadobudnúť darovaný podiel k tomuto pozemku do svojho vlastníctva, nemohlo dôjsť k prechodu
(v tom čase už) právoplatne uloženej povinnosti ukladajúcej žalovanému v 1. rade urobiť určený prejav
vôle voči žalobcovi, zo žalovaného v 1. rade na žalovaného v 2. rade, pretože viazanosť právnych
nástupcov strán sporu vyhláseným právoplatným rozsudkom (v zmysle § 228 ods. 1 CSP) sa týka

(čo zjavne vyplýva zo zmyslu tohto ustanovenia) len univerzálnych právnych nástupcov (ako sú napr.
dedičia a pod.), čo však nebol aj tento prípad (keďže žalovaný v 2. rade bol len singulárnym právnym
nástupcom žalovaného v 1. rade), čo vylučovalo právo žalobcu podať návrh na vklad vlastníckeho
práva na základe tohto rozsudku v spojení s odôvodnením o jeho účinkoch voči žalovanému v 2. rade
ako právnemu nástupcovi (ako iného právneho prostriedku, ktorý by vylučoval túto určovaciu žalobu.).

Uplatnené právo podľa § 603 ods. 3 OZ v spojení s § 853 ods. 1 OZ, aby žalovaný v 1. rade ponúkol
žalobcovi tento podiel na predaj za rovnakých podmienok ako ho získal od H. I., resp. presnejšie tomuto
právu korešpondujúca povinnosť žalovaného v 1. rade voči žalobcovi, nemohlo prejsť na žalovaného
v 2. rade (spolu s prevodom vlastníctva k tomuto podielu na pozemku), pretože hoci predkupné právo
podľa § 140 OZ má povahu vecného práva, a teda prechádza na ďalšieho nadobúdateľa podielu,

neplatí to aj o práve vyplývajúcom z porušenia predkupného práva, ktoré spočíva v práve dožadovať
sa náhrady prejavu vôle od nadobúdateľa veci, pretože toto právo sa viaže len k osobe nadobúdateľa
z konkrétneho prevodu (ako povinnej osoby), pri ktorom prevode bolo porušené predkupné právo, a
nie aj jeho ďalšieho nadobúdateľa. Ak sa žalovaný v 1. rade v súvislosti s konaním vedeným pod sp.
zn. : 6C/1/2021 (po argumentácii žalobcu, že bol v tomto konaní úplne pasívny, čo malo podľa žalobcu

taktiež nepriamo podporovať jeho závery o fraudóznom úmysle žalovaných) bránil tak, že svoju pasivitu
vkonanísp.zn.6C/1/2021vysvetľovaltým,ževedel,žeakbyajbolvtomtokonanívyhlásenýrozsudoko
nahradení prejavu vôle, tak vzhľadom na ich skôr podaný návrh na vklad vlastníckeho práva (na základe
darovacejzmluvyz29.1.2021),budemaťvždyichzápisvkatastriprioritupredeventuálnym,následnýmzápisom na základe vyhláseného rozsudku o nahradení prejavu vôle, tak aj z dôvodu hospodárnosti
necítil potrebu byť aktívny v tomto konaní, ktorého výsledok - rozsudok o nahradení prejavu vôle
by aj tak vzhľadom na časovú prioritu ich zápisu bol pre prax nepoužiteľný, resp. nevykonateľný. K

eventuálnej nesprávnosti rozsudku vyhláseného v konaní sp. zn. 6C/1/2021, súd skonštatoval, že tento
rozsudok je právoplatný, a jeho objektívna existencia (nebol zrušený), zakladala (vyššie vysvetlený)
naliehavý právny záujem žalobcu na určení, že žalovaný v 1. rade je vlastníkom podielu. Z hľadiska
posudzovania jednotlivých skutkových podstát uvedených § 39 OZ (contra legem, in fraudem legis
a contra bonos mores) poukázal na ich postupnú subsidiaritu, teda ak je právny úkon v rozpore

so zákonom, neprichádzajú do úvahy ďalšie skutkové podstaty (obchádzanie zákona a porušovanie
dobrých mravov), a ak právny úkon obchádza zákon, tak nie je možné sa dovolávať porušenia dobrých
mravov (viď aj komentár - Občiansky zákonník I, § 1- 450, 2. vydanie, C.H.BECK, 2019, Števček a kol.,
str. 280 alebo aj rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. : 2 Cdo 281/2005, zo súdnej praxe č. 4/2006,
str. 132), a preto bola žalobcova právna kvalifikácia týkajúca sa (prejudiciálneho) posúdenia neplatnosti
darovacej zmluvy z 29. 1. 2021 z dôvodu obchádzania zákona a súčasne aj z dôvodu rozporu s dobrými

mravmi, nesprávna. Skutková podstata obchádzania zákona podľa § 39 OZ, spočívajúca vo vylúčení
záväzného zákonného pravidla zámerným použitím prostriedku, ktorý nie je sám o sebe zákonom
zakázaný, pritom predpokladá úmysel konajúcej osoby, a preto bol žalobca v rámci dôkazného bremena
ku svojím skutkovým tvrdeniam, na základe ktorých si uplatňoval nárok v tejto veci, povinný (v súvislosti
s napadnutou darovacou zmluvou z 29. 1. 2021) preukázať aj takýto fraudózny úmysel. Pokiaľ žalobca

takýto úmysel odvodzoval s poukazom na iné prípady, kedy mali žalovaní postupovať rovnakým alebo
obdobným spôsobom, a ktoré podľa žalobcu mali byť alebo ešte stále sú predmetom iných súdnych
konaní, tak takéto skutočnosti (ak by aj boli v celom rozsahu preukázané) by ešte neodôvodňovali
spoľahlivý (istý) záver (potrebný pre vyhlásenie rozsudku v tejto veci), že sa takého konania dopustili
žalovaní aj v tomto prípade. Takéto skutočnosti by mohli viesť maximálne k záveru (podľa rozsahu

ich preukázania) o určitej miere pravdepodobnosti, že sa takého konania žalovaní mohli dopustiť aj v
prípade, ktorý bol predmetom prejednávanej veci. Navyše, ak aj by bolo z týchto iných súdnych spisov, či
výsluchovichúčastníkovpreukázané,žežalovaníuzatvorilikúpnezmluvysospoluvlastníkmi,priktorých
títo spoluvlastníci porušili predkupné právo iných spoluvlastníkov, a že následne aj došlo k prevodu
podielov medzi žalovanými ako blízkymi osobami, tak len z týchto skutočností by ešte (rovnako ako v

tejto veci) nevyplynul aj fraudózny úmysel žalovaných, teda, že tieto právne úkony vykonali v úmysle
obísť zákon. Dokonca, ak by aj bol v niektorých právoplatne skončených súdnych konaniach výslovne
(prejudiciálne, pretože vo výroku by to nemohlo byť) konštatovaný fraudózny úmysel žalovaných, tunajší
súd by aj tak podľa § 194 ods. 2 CSP nebol viazaný týmito prejudiciálnymi závermi iných súdov pre
účely svojho konania. Pokiaľ žalobca vyvodzoval fraudózny úmysel žalovaných z toho, že k uzatvoreniu

darovacej zmluvy z 29. 1. 2021 došlo už dva dni potom, ako sa títo dozvedeli o právoplatnosti uznesenia
o zastavení konania vedeného pod sp. zn. : 10C/23/2020, v ktorom konaní sa žalobca (aj spolu s
ďalším spoluvlastníkom) prvýkrát domáhal nahradenia prejavu vôle žalovaného v 1. rade ponúknuť im
na predaj podiel, tak k tejto argumentácii súd uvádza, že to vôbec nemožno vyhodnotiť ako dôkaz o
ich fraudóznom úmysle. Táto okolnosť totiž vyznieva skôr v prospech dobrej viery žalovaných, keďže

títo (kým trvalo konanie sp. zn. : 10C/23/2020) neuzatvorili darovaciu zmluvu, a pristúpili k tomu až
potom, ako sa s istotou dozvedeli, že toto konanie právoplatne zastavené. Ak k tomu došlo len o dva
dni po tom, ako sa to dozvedeli, malo byť odrazom ich prirodzeného záujmu (po dlhšej dobe čakania na
skončenie tohto konania), zrealizovať predmetný úkon, avšak z iných ako fraudóznych dôvodov. Pokiaľ
fraudózny úmysel žalovaných pri uzatvorení darovacej zmluvy z 29. 1. 2021 žalobca v záverečnej reči

začal odôvodňovať poukazom na to, že v uznesení o nariadení neodkladného opatrenia, vydanom v
rámci konania vedenom pod sp. zn. : 10C/23/2020 sa v jeho odôvodnení konštatovalo, že pri uzatvorení
darovacej zmluvy došlo k porušeniu predkupného práva žalobcu, tak k tejto argumentácii súd uvádza,
že v rámci konania o nariadení neodkladného opatrenia sa nevykonáva štandardné dokazovanie, ale
ide len o tzv. osvedčovanie (len spravdepodobnenie) nároku vo veci samej (jednou z podmienok pre

nariadenie neodkladného opatrenia je totiž aj osvedčenie, spravdepodobnenie nároku vo veci samej),
a v takomto svetle (teda iba pravdepodobnosti) treba vnímať aj záver súdu vyslovený vo vzťahu k
veci samej v tomto uznesení o nariadení neodkladného opatrenia. Avšak, na vyhlásenie rozsudku v
tejto veci (v konaní o určenie, že žalovaný v 1. rade je vlastníkom podielu) bolo potrebné dospieť k
viac než len pravdepodobnému záveru, resp. vychádzať viac než len z pravdepodobných skutkových

zistení, a preto ani vedomosť žalovaného v 1. rade o obsahu tohto uznesenia (ktorému toto uznesenie o
nariadení neodkladného opatrenia bolo doručené ako účastníkovi konania) nebola ešte (istým) dôkazom
o jeho úmysle obchádzať zákon pri uzatvorení napádanej darovacej zmluvy. Navyše, právoplatnosťou
uznesenia o zastavení konania (vo veci samej) vedenej pod sp. zn. : 10C/23/2020, teda ku 27. 1.2020, došlo objektívne k zrušeniu tohto uznesenia, a teda v čase uzatvorenia darovacej zmluvy z 29. 1.
2020 už nebol povinný žalovaný v 1. rade na jeho obsah prihliadať. A ak by aj obsah tohto uznesenia
o nariadení neodkladného opatrenia (napriek všetkému vyššie uvedenému) mohol byť postačujúcim

dôkazom o takomto fraudóznom úmysle žalovaného v 1. rade, tak nemohol by dôkazom o fraudóznom
úmysle (alebo čo i len o vedomosti o fraudóznom úmysle žalovaného v 1. rade) aj u žalovaného v 2.
rade, pretože (ani len zo skutkových tvrdení žalobcu) nevyplynulo, že by toto uznesenie o nariadení
neodkladného opatrenia malo byť doručené aj žalovanému v 2. rade, resp. že by mal byť žalovaný v 2.
rade s jeho obsahom inak oboznámený. Sám žalobca (v inej súvislosti) zdôrazňoval, že na vyhodnotenie

právneho úkonu ako úkonu, ktorý obchádza zákon (s následkami podľa § 39 OZ) sa vyžaduje preukázať
takýto úmysel u oboch účastníkov právneho úkonu. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu z repliky (v spojení
s jeho doplňujúcim tvrdením z druhého pojednávania), keď tvrdil, že žalovaný v 2. rade mu mal „na
rovinu“ (ešte niekedy pred uzatvorením darovacej zmluvy z 29. 1. 2021) uviesť, že ak sa budú domáhať
nahradenia prejavu vôle alebo relatívnej neplatnosti, tak urobia potrebné úkony k tomu, aby takéto
úkony boli zmarené. Avšak, (ohľadne tohto skutkového tvrdenia) vykonané dokazovanie (na druhom

pojednávaní), teda výsluchmi žalovaného v 2. rade a žalobcu ako jediných účastníkov tohto rozhovoru
(ktoré výsluchy strán preukazovali predchádzajúce príslušné skutkové verzie týchto osôb) bolo súdom
vyhodnotené tak, že obe tieto výpovede strán sporu majú v zásade rovnakú hodnovernosť, čo však
pri rešpektovaní základného princípu výkladu zmlúv, podľa ktorého má prioritu výklad, ktorý nezakladá
neplatnosť zmluvy, pred výkladom, ktorý neplatnosť zmluvy zakladá, ak sú možné obidva výklady, a

podľa ktorého tiež neplatnosť zmluvy má byť výnimkou, a nie zásadou (viď aj rozhodnutie Ústavného
súdu SR sp. zn. I. ÚS 242/07), znamenalo, že súd na základe takéhoto dokazovania nemohol dospieť
k záveru o zneplatnení darovacej zmluvy. V záverečných vyjadreniach (na druhom pojednávaní) prišiel
žalobca s ďalším skutkovým tvrdením, ktoré dovtedy neuvádzal, a k nemu pripojeným návrhom na
vykonanie dokazovania výsluchmi troch svedkov (H., B. a L. I.), ktorí toto jeho nové tvrdenie mali

preukázať, teda tvrdenie, že boli aj iné situácie (než rozhovor žalobcu so žalovaným v 2. rade), z ktorých
mal vyplynúť výslovne demonštrovaný fraudózny úmysel žalovaných, keď tieto osoby mali byť svedkami
situácií, keď mali žalovaní (aj pred nimi, teda nielen pred žalobcom) výslovne deklarovať, že ak by sa
žalobca dovolal relatívnej neplatnosti, že zabezpečia novú ponuku (od H. I.), kde by bola umelo výrazne
navýšená kúpna cena, a v prípade, že žalobca bude požadovať nahradenie prejavu vôle, že žalovaný

v 1. rade to prevedie na brata, aby tak zmaril všetky pokusy žalobcu získať tento podiel za primeranú
cenu. V týchto prostriedkoch procesného útoku však išlo o oneskorené prostriedky procesného útoku,
teda o skutkové tvrdenie a príslušné návrhy dôkazov na jeho preukázanie, ktoré však správne mali byť
uplatnené ešte v rámci lehôt určených na písomné vyjadrenia podľa § 167 CSP. Porovnaním žalobného
petitu s výrokom rozsudku súd dospel k záveru o plnej úspešnosti žalovaných v 1. a 2. rade, a preto

um podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov
konania v plnom rozsahu, pričom súčasne podľa § 262 ods. 2 CSP vyslovil, že o výške tejto náhrady
rozhodne súd po právoplatnosti toho rozsudku samostatným uznesením.
2. Proti rozsudku prvoinštančného súdu v zákonnej lehote doručil odvolanie žalobca. Poukazoval,
že súd napriek množstvu dôkazov produkovaných žalobcom nevidel na strane žalovaných žiadne

konanie, ktoré by mohlo svedčiť o tom, že žalovaní pri uzatváraní napadnutej darovacej zmluvy vedome
obchádzali zákon, resp. že by konali v rozpore s dobrými mravmi. Súd napriek enormnej snahe žalobcu
o preukázanie všetkých skutkových tvrdení relevantných pre rozhodnutie, opakovane (až trikrát počas
dvoch pojednávaní) menil a dopĺňal bez zjavného dôvodu svoje právne posúdenie veci, a to takým
spôsobom,žežalobcanemalreálnumožnosťrelevantnýmspôsobomprocesnereagovaťnatietozmeny.

Je pre žalobcu znepokojujúce, že súd bez zjavného dôvodu (a mimoriadne neobvykle) rozhodol, že o
priebehu pojednávania sa nebude vyhotovovať zápisnica. Toto rozhodnutie (akokoľvek je neobvyklé)
samo o sebe nie je porušením zákona, avšak pre žalobcu je v takomto prípade omnoho zložitejšie
preukázať jednotlivé procesné pochybenia súdu a zjavné nepresnosti a nepravdivosti, ktoré súd v
odôvodnení rozsudku uvádza. Konštatoval, že súd v odôvodnení rozsudku vo viacerých bodoch uvádza

nepravdivé skutočnosti, ktoré sú v rozpore s realitou. Na základe nesprávnych úvah nevykonal dôkazy,
ktoré v konaní navrhli za účelom preukázania skutkových tvrdení. Za podstatné skutkové tvrdenia
považuje tie, že žalovaní konali pri uzatváraní darovacej zmluvy s vopred premysleným cieľom v
úmysle obchádzať zákon a zmariť tak možnosť žalobcu domáhať sa práv vyplývajúcich z porušeného
predkupného práva. Navrhli vykonať ako dôkaz listiny z pripojeného súdneho spisu vedeného Okresným

súdom Liptovský Mikuláš pod sp. zn. 11C/47/2021, kde vystupovali žalovaní tiež v právnom postavení
žalovaných, pričom sa dopustili rovnakého konania (ako cez šablónu). Nadobudli kúpnou zmluvou
spoluvlastnícky podiel pri porušení predkupného práva a po uplatnení nároku na nahradenie prejavu
vôle si medzi sebou ako blízke osoby predmetný spoluvlastnícky podiel darovali, čím zmarili právožalobcov. Jedná sa o šablónové konanie s totožným motívom a totožným výsledkom. Súd pôvodne
tento spis pripojil, avšak v konaní ho ako dôkaz nevykonal, čo samo o sebe pôsobí nepochopiteľne.
Nárok žalobcu nebol len subjektívny, ale že sa jednalo o legitímny právny nárok, ktorý žalovaní

museli rešpektovať v súlade s ust. § 603 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Je naivné sa domnievať,
že žalovaní ako „skúsení“ obchodníci so spoluvlastníckymi podielmi, voči ktorým sa vedie viacero
rovnakých súdnych konaní, nepoznajú svoje povinnosti vyplývajúce zo zákona. O to skôr, že dôvodnosť
nároku žalobcu uplatneného podľa § 603 ods. 3 Občianskeho zákonníka potvrdil Okresný súd Liptovský
Mikuláš v konaní vedenom pod. sp. zn. 10C/23/2021 právoplatným (odvolaním súdom potvrdeným)

uznesením o nariadení neodkladného opatrenia zo dňa 22.05.2020. Taktiež navrhol (riadne a včas)
vypočuť ako svedkov M. N., O. N. a P. N. za účelom preukázania rovnakých skutočností, ako je
uvedené v bode 7, 8. Uvedení svedkovia totiž boli v rovnakej situácii ako žalobca, t. j. bolo porušené
ich predkupné právo. Zároveň (riadne a včas) navrhli, aby súd uložil žalovaným povinnosť predložiť
kúpne zmluvy, na základe ktorých nadobudli spoluvlastnícke podiely, ktoré spoluvlastnícke podiely boli
následne predmetom darovania medzi žalovanými ako blízkymi osobami, a to darovacími zmluvami

zo dňa 25.07.2019, 12.02.2021, 26.03.2021, 06.05.2021. V danom prípade sa totiž jednalo o totožný
prípad porušenia predkupného práva a následného úmyselného obchádzania relatívnej neplatnosti,
resp. nároku na nahradenie prejavu vôle. Na pojednávaní dňa 15.05.2025 navrhli ako svedkov vypočuť
H. I., B. I. a L. I.. Nie je pravdivé tvrdenie súdu, že uvedené návrhy predniesli až v záverečnom
vyjadrení. Súd v tomto prípade z neznámeho dôvodu uvádza nepravdivé tvrdenia. Vzhľadom na druhé

právne posúdenie súdu žalobca logicky produkoval dôkazy, ktoré súd považoval za relevantné, t.
j. predložil súdu čestné prehlásenia H. I. zo dňa 13.05.2025 a L. I. zo dňa 13.05.2025. Súd však
po vykonaní týchto dôkazov uviedol, že ich nepovažuje za podstatné. Súd na prvom pojednávaní
ukončil dokazovanie s právnym posúdením nasvedčujúcim o dôvodnosti žaloby a odročil pojednávanie
za účelom vyhlásenia rozsudku. Následne súd pred vyhlásením rozsudku prekvapivo a nezákonne

uznesenímzastavilkonanie.Pozrušeníuzneseniaozastaveníkonaniasúdnariadilďalšiepojednávanie,
kde úplne zmenil právne posúdenie a prestal brať do úvahy doposiaľ vykonané dôkazy a po oznámení
nového právneho posúdenia žalobu zamietol bez možnosti adekvátnej procesnej reakcie zo strany
žalobcu. Zastal názor, že návrhy na vykonanie dokazovania výsluchom svedkov H. I., B. I. a L.
I. neboli vykonané včas. Súd mal vykonať dôkazy uvedené v bodoch 7. až 16. tohto odvolania,

nakoľko uvedené dôkazy by smerovali k riadnemu zisteniu skutkového stavu. Súd dospel k nesprávnym
skutkovým zisteniam, nakoľko nesprávne vyhodnotil dôležitosť, ako aj pravdivosť dôkazov. Za podstatné
považoval súd najmä výsluchy žalobcu a žalovaných, ktoré si v zásade navzájom odporovali. Žalovaní
nevedeli hodnoverným spôsobom vysvetliť, prečo pri uzatváraní darovacej zmluvy postupovali tak, ako
postupovali. Prečo v priebehu krátkeho časového úseku uzavreli viacero darovacích zmlúv, na viacero

spoluvlastníckych podielov samostatne. Jedná sa o darovacej zmluvy zo dňa 25.07.2019, 12.02.2021,
26.03.2021, 06.05.2021. Súd sa vôbec nevysporiadal s otázkou, prečo žalovaní v priebehu mesiacov
január až máj 2021 uzavreli celkovo štyri darovacie zmluvy (vrátane tej, ktorá je predmetom sporu).
Žalovaní nevedeli túto skutočnosť vysvetliť, pričom je evidentné, že jediným dôvodom takej početnosti
darovacích zmlúv je, že žalovaní opakovane vo viacerých prípadoch postupovali rovnako, keď marili

predkupné práva poškodených spoluvlastníkov. V rozpore s logikou je potom úvaha súdu o tom, že je na
prospech žalovaných, že darovaciu zmluvu (jednu zo štyroch) uzavreli už dva dni po tom (29.01.2021),
ako sa dozvedeli o tom, že zanikla povinnosť uložená neodkladným opatrením súdu (27.01.2021) v
konaní vedenom pod sp. zn. 10C/23/2020, zdržať sa nakladania so spoluvlastníckym podielom (bod 54
rozsudku). Nesprávne skutkové zistenie súdu v tomto prípade je podporené tým, že žalovaní vedeli o

úmysle žalobcu uplatniť si svoj nárok v ďalšom konaní, čo napokon žalobca urobil žalobou podanou
dňa 27.01.2021 v konaní vedenom pod sp. zn. 6C/1/2021. Nesprávne právne posúdenie spočíva v
nesprávnom posúdení platnosti zmluvy z hľadiska existencie dôvodov upravených v § 39 Občianskeho
zákonníka. K obchádzaniu zákona dochádza v prípade, keď právny úkon síce nie je v rozpore so
zákonom, ale svojimi účinkami a najmä svojim účelom jeho ciele a zmysel obchádzajú. Poukázal na

judikatúru, kde podľa názoru vyšších súdnych autorít, z hľadiska neplatnosti právneho úkonu z dôvodu
obchádzania zákona nemá právny význam, či účastníci zmluvy o tomto dôvode neplatnosti vedeli
alebo nie. Súd nesprávne právne posúdil vec, keď skúmal primárne existenciu úmyslu žalovaných
svojím konaním obchádzať zákon, nakoľko z vykonaného dokazovania vyplynulo, že právny úkon
(darovacia zmluva) objektívne obchádzal zákon, t. j. táto zmluva smerovala k výsledku, ktorý je v

rozpore s účelom zákona (zmarenie výkonu predkupného práva). V danom prípade nebolo podstatné,
či žalovaní mali takýto úmysel. Podstatné je, že takýto úkon objektívne vykonali. Súd vychádza z
nesprávnej aplikácie analógie s trestným právom. Civilný sporový proces nie je založený na rovnakých
zásadách a princípoch ako trestné konanie. Úmysel žalovaných svojím konaním obchádzať zákon tedastačí rozumne predpokladať, nemusí byť preukázaný bez akýchkoľvek pochybností. Namietol právne
posúdenie súdu, že fraudózny úmysel bolo možné preukázať jedine v prípade, ak žalovaní vopred
oznámili žalobcovi svoj úmysel v budúcnosti konať tak, aby zmarili jeho právo vyplývajúce z porušenia

predkupného práva. Mal za to, že rozhodnutie súdu je prekvapivé s ohľadom na priebeh konania a
dokazovania. Súd počas konania opakovane a prekvapivo menil svoje predbežné právne posúdenie
bez zjavného dôvodu. Súd prekvapivým rozhodnutím vo veci samej a nepredvídateľným procesným
postupom, ktorý tomuto rozhodnutiu predchádzal, odňal žalobcovi možnosť konať pred súdom do takej
miery a v takej intenzite, že bolo porušené jeho základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods.

1 Ústavy Slovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o
ochrane ľudských práv a základných slobôd. Vzhľadom na uvedené mal za to, že je daný aj odvolací
dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b) CSP, t. j. že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil
strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces. Navrhovali, aby Krajský súd v Žiline rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš
zo dňa 15.05.2023, sp. zn. 21C/69/2022 zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

3. Žalovaný 2/ vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že z dôvodu hospodárnosti konania nepovažuje
vzhľadom na obsah spisu za potrebné opakovane sa vyjadrovať k nesprávnej a vysoko subjektívnej
argumentácii žalobcu o zlomyseľnom, až kriminálnom správaní sa žalovaných 1/ a 2/ a v tomto smere
odkazuje v celom rozsahu na svoju obranu v spore, ktorú prezentoval písomne aj ústne. Súd prvého
stupňa v bodoch 39 až 74 napadnutého rozsudku podrobne, jasne a výstižne vysvetlil žalobcovi, z

akých dôvodov jeho žaloba nemôže mať úspech, aké procesné povinnosti zanedbal v iných konaniach,
najmä v spore sp.zn. 10C/23/2020, ale aj v tomto konaní, prečo nevykonal ním navrhované dôkazy
a ako a prečo vec právne posúdil. Žalobca z vlastnej viny spôsobil právoplatné zastavenie súdneho
konania sp.zn. 10C/23/2020, čím dal žalovanému 1/ na vedomie, že o podiel už viac nemá záujem
a preto po tomto zistení žalovaný 2/, rovnako ako v minulosti a rovnako ako aj v budúcnosti potom,

previedol spoluvlastnícky podiel (rovnako ako mnoho iných podielov, aj svojej sestre D.) na svojho
brata – žalovaného 1/. Žalobca sa od počiatku konania snaží spraviť z tohto sporu akýsi príbeh
o zlomyseľnom, vopred pripravenom protiprávnom konaní žalovaných 1/ a 2/, ktorí takto postupujú
opakovane, v snahe dosiahnuť neplatnosť napadnutej darovacej zmluvy pre obchádzanie zákona, či
rozpor s dobrými mravmi. Je to totiž posledná možnosť, ako by žalobca mohol aspoň teoreticky sanovať

zanedbanie svojich povinností v iných súdnych konania (10C/23/2020, ale aj forma žaloby v konaní
sp.zn. 6C/1/2021). Žalobcovi totiž zostala len možnosť domáhať sa absolútnej neplatnosti napadnutej
darovacej zmluvy, k čomu však pre absenciu dôvodov na jej neplatnosť pre rozpor so zákonom,
potreboval vytvoriť taký príbeh, ktorý by aspoň teoreticky mohol viesť k záveru o obchádzaní zákona a/
alebo o rozpore darovacej zmluvy s dobrými mravmi. V konaní sa mu nepodarilo (pozn. – ani to nebolo

objektívne možné) preukázať skutkový základ jeho žaloby, že žalovaní konali zlomyseľne, účelovo,
v snahe obchádzať zákon v tom, aby zmarili žalobcovi možnosť uplatnenia jeho práv z porušeného
predkupného práva. Boli to len subjektívne, účelovo a manipulatívne prezentované udalosti žalobcom, v
snahe domôcť sa za nízku cenu podielu, o ktorý už v minulosti prestal mať záujem a znova tento záujem
nevedno z akého dôvodu nadobudol. Keď žalobca v bode 7 svojho odvolania poukazuje na konanie

sp.zn. 11C/47/2021, k tomu je potrebné dodať, že v danom prípade išlo o odlišný skutkový aj právny
stav veci. Nešlo o konanie žalovaných „ako cez šablónu“, ako to účelovo označuje žalobca. Podstatný
rozdiel bol v tom, že v spore 11C bol žalovaný len žalovaný 1/z titulu porušenia predkupného práva
žalobcov, predmetom sporu nebola skutková a právna situácia ako v prejednávanej veci. Žalobcom
navrhnutí svedkovia by v žiadnom prípade nemohli preukázať žalobcom vytvorený príbeh o obchádzaní

zákona žalovanými 1/ a 2/ v tejto veci, ich výsluchy by boli pre tento spor irelevantné a preto nadbytočné.
Navrhoval rozsudok prvoinštančného súdu ako správny potvrdiť a uplatnil si nárok na náhradu trov
odvolacieho konania.
4. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej len
„CSP“) súc viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania (§ 379, § 380 CSP) postupom bez

nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a contrario rozsudok prvoinštančného súdu postupom podľa
§ 389 ods. 1 písm. b), c) v súvislosti s ust. § 391 ods. 1 CSP zrušil, vec mu vrátil na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.
5. Po preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru, že prvoinštančný súd síce vykonal vo veci
dostatočné dokazovanie, avšak z výsledkov vykonaného dokazovania nedospel k správnym skutkovým

zisteniam, následne vec i nesprávne právne posúdil, pokiaľ žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol
s odvolaním sa na skutočnosti uvedené v odôvodnení jeho rozhodnutia.6. Prvoinštančný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia podrobne popísal skutočnosti, resp. skutkové
zistenia, vyplývajúce z vykonaného dokazovania. Uviedol, že na základe kúpnej zmluvy z 1.2.2018
uzatvorenej medzi žalovaným 1/ ako kupujúcim a H. I., nar. XX. X. XXXX, bytom J. K. XXX/X C. D.

ako predávajúcim. H. I. si nesplnil voči žalobcovi ako ďalšiemu podielovému spoluvlastníkovi povinnosť
uskutočnenia ponuky na uplatnenie si predkupného práva, čím H. I. porušil predkupné právo žalobcu.
Vzhľadom na toto porušenie predkupného práva žalobca urobil 3. 6. 2022 žalovanému v 1. rade ako
nadobúdateľovi tohto podielu výzvu na uskutočnenie ponuky na predaj, v ktorej ho vyzval, aby mu v
určenej lehote vykonal ponuku na predaj podielu za rovnakých podmienok, za akých podiel nadobudol

od H. I.. Táto výzva bola žalovanému v 1. rade doručená 4. 6. 2020. Vzhľadom na nerešpektovanie
tejto výzvy podal žalobca (aj spolu s L. I. ako ďalším podielovým spoluvlastníkom pozemku) žalobu o
nahradenie prejavu vôle, ktorá bola podaná na tunajší súd 27. 1. 2021, a o ktorej bolo vedené konanie
pod sp. zn. 6C/1/2021. Žalobca súčasne podal na Okresný úrad Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor
návrh na zápis poznámky podľa § 38 zákona o tomto prebiehajúcom súdnom konaní (pod sp. zn.
6C/1/2021) o nahradenie prejavu vôle, ktorá aj bola na liste vlastníctva zapísaná. Žalobca tiež podal

17. 2. 2021 návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré bolo súdom nariadené uznesením č. k.
6C/1/2021-37, a ktorým sa žalovanému uložilo, aby až do právoplatného skončenia konania vedeného
pod sp. zn. 6C/1/2021 nenakladal s predmetným podielom, a to prevodom vlastníckeho práva na
tretie osoby, vrátane blízkych osôb, zabezpečovacím prevodom práva a zriadením záložného práva.
Následne, rozsudkom tunajšieho súdu z 3. 8. 2021, č. k. 6C/1/2021-100, ktoré nadobudlo právoplatnosť

a vykonateľnosť 21. 9. 2021 (aj v spojení s jeho opravným uznesením z 22. 9. 2021 č. k. 6C/1/2021-124
z 30. 9. 2021, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť 26. 10. 2021) bol nahradený prejav
vôle žalovaného v 1. rade na uzatvorenie kúpnej zmluvy medzi ním ako predávajúcim a žalobcom ako
kupujúcim v 1. rade a B. I. ako kupujúcim v 2. rade.
7. Napriek podanej žalobe a obmedzujúcej poznámke o prebiehajúcom súdnom konaní žalovaný v 1.

rade a v 2. rade uzatvorili (po podaní žaloby) darovaciu zmluvu, ktorou žalovaný v 1. rade previedol
svoj spoluvlastnícky podiel na žalovaného v 2. rade, a následne, 1. 2. 2021 podali na Okresný úrad
Liptovský Mikuláš aj návrh na povolenie vkladu vlastníckeho práva k tomuto podielu na základe tejto
darovacej zmluvy.
8. Za podstatnú pre rozhodnutie odvolací súd považuje predovšetkým skutočnosť, že z výzvy z 3. 6.

2020 (pre žalovaného v 1. rade) vyhotovenej zástupcom žalobcu vyplynulo, že žalobca prostredníctvom
svojho zástupcu vyhotovil písomnú výzvu, v ktorej uvádza, že oznamuje žalovanému v 1. rade, že zistil,
že na základe kúpnej zmluvy z 1. 2. 2018, uzatvorenej s H. I., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom J. K. XXX/
X, C. D. – P. nadobudol žalovaný v 1. rade spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1 k pozemku registra „C“
parc. č. 101, o výmere 2.519 m2, orná pôda, (vklad vlastníckeho práva bol povolený 20. 2. 2018) a keďže

H. I. si pred predajom nehnuteľnosti nesplnil voči žalobcovi a L. I., bytom L. XX (ako spoluvlastníkom)
povinnosť uskutočnenia ponuky na uplatnenie predkupného práva podľa § 140 OZ, došlo tak v prospech
žalovaného v 1. rade k porušeniu predkupného práva u týchto dvoch osôb, a na uvedené žalobca a
pán I. vyzvali žalovaného v 1. rade, aby v lehote 5 dní od doručenia tohto listu vykonal ponuku na
predaj tohto spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 1 za rovnakých podmienok, za akých tento podiel

nadobudol od H. I. na základe zmluvy. Menovaný dvaja prostredníctvom svojho zástupcu žalovaného v
1. rade upozornili, že v prípade, ak túto povinnosť nesplní, podajú žalobu na súd, kde sa budú domáhať
nahradenia prejavu vôle uzavrieť kúpnu zmluvu. Z doručenky (č. l. 37 spisu) súd zistil, že táto zásielka
bola doručená žalovanému v 1. rade 4. 6. 2020.
9. Podľa § 140 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“) ak sa

spoluvlastnícky podiel prevádza, majú spoluvlastníci predkupné právo, ibaže ide o prevod blízkej osobe
(§ 116, 117). Ak sa spoluvlastníci nedohodnú o výkone predkupného práva, majú právo vykúpiť podiel
pomerne podľa veľkosti podielov.
10. Podľa § 603 ods. 3 OZ ak sa predkupné právo porušilo, môže sa oprávnený buď od nadobúdateľa
domáhať, aby mu vec ponúkol na predaj, alebo mu zostane predkupné právo zachované.

11. Podľa § 853 ods. 1 OZ občianskoprávne vzťahy, pokiaľ nie sú osobitne upravené ani týmto ani
iným zákonom, sa spravujú ustanoveniami tohto zákona, ktoré upravujú vzťahy obsahom aj účelom im
najbližšie.
12. Zákonné predkupné práva podielových spoluvlastníkov podľa § 140 OZ má vecnoprávny
charakter, ktorý sa prejavuje tým, že sa neviaže na osobu konkrétneho spoluvlastníka, ale je spojené

s vlastníctvom veci (spoluvlastníckeho podielu) a prechádza s vlastníctvom veci (podielu) na každého
nadobúdateľa. Podstata vecnoprávneho charakteru predkupného práva sa prejavuje v tom, že ak
podielový spoluvlastník ako povinný z predkupného práva prevedie svoj podiel na iného bez toho,
aby svoj podiel predtým ponúkol na predaj ostatným spoluvlastníkom ako oprávnený z predkupnéhopráva, nebude to mať za následok absolútnu neplatnosť zmluvy, na základe ktorej nový nadobúdateľ
získal prevádzaný podiel, ale oprávnený z predkupného práva má možnosť dovolať sa relatívnej
neplatnosti tejto zmluvy, alebo sa domáhať od nového nadobúdateľa, aby mu vec ponúkol na predaj

podľa § 603 ods. 3 OZ. Novému nadobúdateľovi vzniká na základe výzvy oprávneného podielového
spoluvlastníka povinnosť ponúknuť vec na predaj za podmienok, za akých mu mal vec pôvodne
ponúknuť povinný podielový spoluvlastník. Ak nadobúdateľ nesplní túto povinnosť, môže sa oprávnený
podielový spoluvlastník domáhať na súde, aby jeho prejav vôle bol nahradený súdnym rozhodnutím
vydaným podľa § 161 ods. 3 OSP.

13. V konaní bolo jednoznačne preukázané, že žalobca ako oprávnený podielový spoluvlastník, ktorého
predkupné právo bolo porušené, vyzval žalovaného 1/ ako nadobúdateľa podielu, aby mu ponúkol
vec na predaj, pričom túto svoju povinnosť žalovaný 1/ nesplnil, a preto sa žalobca domáhal, aby
jeho prejav vôle bol nahradený súdnym rozhodnutím vydaným podľa § 161 ods. 3 OSP. Na základe
výzvy oprávneného vzniká nadobúdateľovi právna povinnosť ponúknuť oprávnenému vec na predaj za
podmienok, za ktorých mu mala vec pôvodne ponúknuť povinná osoba.

14. Rozhodovacia prax Najvyššieho súdu SR ako najvyššej súdnej autority, aj právna teória ustálila,
že i keď Občiansky zákonník neobsahuje ďalšiu úpravu vecného a predkupného práva ani priamo
neodkazuje, že na toto právo z hľadiska obsahu účinku a výkonu treba aplikovať ustanovenia
o zmluvnom predkupnom práve, nebráni to tomu, aby sa podľa analógie legis (§ 853) na tieto vzťahy
použila všeobecná úprava o predkupnom práve zaradená do 8 časti 2 hlavy 2 oddielu § 602 až § 606 OZ.

Ust. § 603 ods. 2 OZ priamo umožňuje predkupné právo dohodnúť aj ako vecné právo (napr. P. Vojčík
a kol. Občiansky zákonník, stručný komentár iura edition spol. s r.o. Bratislava 2008, str. 326, J. Svoboda
a kol. Občiansky zákonník komentár a súvisiace predpisy V. doplnené a rozšírené aktualizované vydanie
Eurounion Bratislava 2004, str. 221).

15. Vo všeobecnosti teda platí, že predkupné právo podielových spoluvlastníkov je založené priamo
zákonom a ako také má vecnú povahu. Predkupné právo, ktoré má vecnoprávnu povahu pôsobí voči
tretím osobám a pokiaľ oprávnený nevyužije možnosť dovolať sa relatívnej neplatnosti zmluvy (§ 40a
OZ), môže sa domáhať na nadobúdateľovi (novému podielovému spoluvlastníkovi), aby mu vec ponúkol
na predaj podľa § 603 ods. 3 OZ. Na základe výzvy oprávneného vzniká nadobúdateľovi právna

povinnosť ponúknuť oprávnenému vec na predaj za podmienok, za ktorých mu mala vec pôvodne
ponúknuť povinná osoba (§ 605, 606 OZ). Pri kúpe spoluvlastníckeho podielu je na kupujúcom, aby
vyvinul náležitú obozretnosť vo vzťahu k zákonnému predkupnému právu ostatných spoluvlastníkov.
16. To znamená, že pokiaľ v danom prípade žalobca vyzval žalovaného 1/, aby mu vec ponúkol na
predaj podľa § 603 ods. 3, vznikla žalovanému 1/ právna povinnosť ponúknuť žalobcovi vec ku kúpe

za podmienok, za ktorých mu mala vec pôvodne ponúknuť povinná osoba, čo preukázateľne žalovaný
1/ neurobil. Tým porušil právnu povinnosť vyplývajúcu mu z ust. § 603 ods. 3, v dôsledku čoho konal
v rozpore so zákonom, konkrétne s ust. § 603 ods. 3, § 605 a § 606 OZ.

17. Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo

ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
18. Darovacia zmluva uzatvorená medzi žalovanými 1/ a 2/ svojím obsahom síce zákonu neodporuje,
ale jej účelom a zámerom bolo obísť povinnosť, ktorá žalovanému 1/ vyplývala z výzvy doručenej mu
žalobcom a ďalším dotknutým spoluvlastníkom a ust. § 603 v súvislosti s § 605 a § 606 OZ.
19. Obchádzanie zákona obsahom alebo účelom urobeného právneho úkonu spravidla znamená, že

právny úkon neodporuje síce výslovnému zneniu zákonného ustanovenia, avšak svojimi dôsledkami
sleduje ten cieľ, aby zákon dodržaný nebol.
20. O nedovolenosť, a teda aj absolútnu neplatnosť právneho úkonu, ide tiež v prípade, keď sa
tento prieči dobrým mravom. Ide o prípady, keď účastník koná v rozpore so základnými všeobecne
uznávanými v spoločnosti panujúcimi morálnymi zásadami ohľadne vzťahov a konania medzi ľuďmi.

21. Platnosť či neplatnosť právneho úkonu sa posudzuje so zreteľom na okolnosti daného prípadu v
okamihu, keď k právnemu úkonu došlo.
22. Po doručení výzvy žalovaný 1/ bezpečne sa utvrdil v tom, že došlo k porušeniu predkupného
práva ostatných spoluvlastníkov a namiesto toho, aby urobil kroky, smerujúce k náprave nezákonného
stavu (na ktoré bol vyzvaný a vyplývali pre neho z príslušných zákonných ustanovení) uzatvoril

darovaciu zmluvu o bezodplatnom prevode spoluvlastníckeho podielu k dotknutej nehnuteľnosti na
brata, žalovaného 2/. V čase uzatvorenia darovacej zmluvy vedel, že porušuje povinnosť vyplývajúcu
pre neho z výzvy z 3.6.2020 a príslušných zákonných ustanovení (§ 603, § 605 a § 606 OZ), a keďže sa
chcel tejto povinnosti vyhnúť, uzatvoril darovaciu zmluvu so žalovaným 2/. To, že žalovaný 2/ vedel a boluzrozumený so zámerom žalovaného 1/ vyhnúť sa splneniu právnej povinnosti, jednoznačne možno
vyvodiť z množstva iných obdobných prípadov, kde takto so žalovaným 1/ kooperovali. Nemožno v ich
prospech hodnotiť to, že k uzatvoreniu darovacej zmluvy pristúpili po tom, čo sa dozvedeli o zastavení

konania vo veci 10C/23/2020. Naopak, významné je, že tak urobili po prevzatí výzvy z 3.6.2020
doručenej žalovanému 1/ 4.6.2020. To, že žalovaný 1/ vyčkával na podanie žaloby na jej podklade
dotknutými spoluvlastníkmi, nasvedčuje, že nemal v úmysle dobrovoľne naplniť zákonnú povinnosť
ponúknuť získaný spoluvlastnícky podiel na predaj dotknutým spoluvlastníkom, naopak, zastavenie
konania využil na to, aby zmaril a sťažil dotknutým spoluvlastníkom možnosť nápravy nezákonného

stavu,vzniknutéhoporušenímichpredkupnéhoprávaapreviedolpodielnasvojhobrata–žalovaného2/.
23. Napokon z výpovede žalovaného v rade 1/ jednoznačne vyplýva, že v konaní 6C bol nečinný len z
toho dôvodu, že vedel, že nech toto konanie dopadne akokoľvek, návrh na vklad darovacej zmluvy bol
podaný časovo skôr, a teda výsledok tohto konania nemohol mať na jeho postavenie žiaden dopad. To
znamená, že k uzatvoreniu darovacej zmluvy so žalovaným 2/ pristúpil jednoznačne s vedomím toho,
že bez ohľadu na prebiehajúce konanie vo veci 6C/1/2021 a jeho výsledok, odvkladovaním darovacej

zmluvy sa vyhne splneniu právnej povinnosti vyplývajúcej pre neho z porušenia predkupného práva a
z výzvy, ktorá mu bola doručená žalobcom 4.6.2020. Konal tak s vedomím nielen zhoršenia právneho
postaveniažalobcuakodotknutéhospoluvlastníka,aleizamedzeniamožnostižalobcuvykonaťanaplniť
práva, ktoré pre neho vyplývali z právoplatného rozsudku v konaní 6C/1/2021 z 3.8.2021.
24. Nakoľko z tohto pohľadu prvoinštančný súd vec neposudzoval a nezaoberal sa zneužitím práva

žalovanými 1/, 2/ pri uzatvorení darovacej zmluvy z 29.1.2021, odvolaciemu súdu neostávalo, než
rozhodnutieprvoinštančnéhosúduzrušiťavecmuvrátiťnaďalšiekonanieanovérozhodnutie.Vďalšom
konaní prvoinštančný súd zameria dokazovanie na ustálenie skutočností, vyplývajúcich z vykonaného
dokazovania a zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu, zároveň ho doplní o vykonanie dôkazov
navrhnutých žalobcom. To, že súd neustále menil predbežné právne posúdenie veci, môže mať a má

vplyv na včasnosť takto uplatneného dôkazného návrhu.
25. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

(§ 420 CSP)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená aleboc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou

a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)