Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce, Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, February 25, 2026

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 26Co/87/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2121207988
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jozef Mačej

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2026:2121207988.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Jozefa Mačeja a

sudcov JUDr. Ľuboslavy Vankovej a Mgr. Matúša Staríčka, v spore žalobcov: 1/ A. B., nar. XX. XXXX
XXXX, bytom C. XXXX/XX, D., 2/ A. E. F., nar. X. XXXXXXXX XXXX, bytom F. XXXX/XX, G., 3/ H.
H. I. F., H. nar. X. XXXXX XXXX, bytom I. XXXX/XX, D., všetci zastúpení advokátom Mgr. Jánom
Lančaričom, Hornopotočná 21, Trnava, proti žalovanej: Obec Majcichov, IČO: 00 312 746, Majcichov
606, zastúpená advokátskou kanceláriou JUDr. Ladislav Masník – advokátska kancelária, s.r.o., IČO:
50 747 517, Špitálska 61, Bratislava – Staré Mesto, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti,
o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Trnava ( ďalej aj ,,súd prvej inštancie“ ) č. k.

16C/7/2021-371 zo dňa 9. decembra 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. p o t v r d z u j e a vo výroku II. m e n
í tak, že pôvodná žalobkyňa 2/ J. K. F., nar. XX. XXXXXXXX XXXX, zomr. X. XXXX XXXX bola ku dňu
smrti podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľnosti, pozemku parc. registra „C“ č. 210/13, o výmere 5.123
m2, druh pozemku: ostatné plochy, nachádzajúceho sa v katastrálnom území A., obec A., okres Trnava,
zapísaného na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom Okresným úradom Trnava, katastrálnym odborom
vo veľkosti 1/2 k celku.

II. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku III. o nároku na náhradu trov konania vo vzťahu
medzi žalobkyňou 1 a žalovanou p o t v r d z u j e.

III. Žalobcovia 2/ a 3/ majú voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

IV. Žalobcovia 1/, 2/ a 3/ majú voči žalovanej nárok na náhradu trov tohto odvolacieho konania v plnom
rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Trnava dňa 22. decembra 2021 sa žalobkyňa 1/ a pôvodná
žalobkyňa 2/ ( pozn. v priebehu odvolacieho konania zomrela dňa X. XXXX XXXX, preto odvolací súd
uznesením č. k. 26Co/87/2025-449 zo dňa 4. decembra 2025 rozhodol o pokračovaní v konaní na strane
žalobkyne 2 J. K. F., nar. XX. XXXXXXXX XXXX, zomrelej X. XXXX XXXX s právnymi nástupcami –
dedičmi: A. E. F. a I. F. ) domáhali určenia, že sú podielovými spoluvlastníčkami, každá v podiele 1 ,
pozemku parc. č. 210/13 registra „C“, zapísaného na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie A..

2. Žalobu odôvodnili tvrdením, že kúpna zmluva zo dňa 6. septembra 2013, na základe ktorej malo dôjsť
k prevodu vlastníckeho práva k predmetnému pozemku na žalovanú, je absolútne neplatná podľa § 39
zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník ( ďalej aj ,,OZ“ ).3. Súd prvej inštancie rozsudkom č. k. 16C/7/2021-227 zo dňa 6. februára 2023 žalobe vyhovel.
Na základe odvolania žalovanej Krajský súd v Trnave uznesením sp. zn. 26Co/43/2023 zo dňa 31.
mája 2024 tento rozsudok zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Po doplnení

dokazovania súd prvej inštancie rozsudkom č. k. 16C/7/2021-371 zo dňa 9. decembra 2024 opätovne
žalobe vyhovel z dôvodu jej vecnej opodstatnenosti. Predmetom kúpnej zmluvy bol prevod vlastníckeho
práva žalobkyne 1/ a pôvodnej žalobkyne 2/ k nehnuteľnosti za ,, symbolickú “ cenu 1 eur, súčasťou
zmluvy bol záväzok žalovanej ( obce ) zabezpečiť vydanie územného rozhodnutia a stavebného
povolenia, pričom po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že takýto záväzok je právne nedovolený.

4. Právne posúdil vec podľa § 39 OZ ( „ Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.“ ). Záväzok obce predstavoval
nedovolený záväzok, preto dospel k záveru o absolútnej neplatnosti právneho úkonu.

5. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala žalovaná v zákonnej lehote odvolanie, ktorým napadla

rozsudok v celom rozsahu, a to z odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) zákona č.
160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ( ďalej aj ,,CSP“ ), namietajúc nesprávne skutkové zistenia
a nesprávne právne posúdenie veci. Žalovaná namietala, že súd prvej inštancie nesprávne právne
posúdil obsah kúpnej zmluvy zo dňa 6. septembra 2013, keď dospel k záveru, že starosta obce sa
zaviazal konať nad rámec svojich zákonných právomocí, resp. že sa obec zaviazala zabezpečiť vydanie

správnych rozhodnutí. Podľa žalovanej takýto záver nemá oporu v obsahu zmluvy ani vo vykonanom
dokazovaní. Uviedla, že starosta obce je podľa § 13 ods. 4 písm. a) zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom
zriadení štatutárnym orgánom obce a oprávnený konať v jej mene, a preto jeho podpis kúpnej zmluvy
predstavoval platný právny úkon obce. Zásadne nesúhlasila s právnym záverom súdu prvej inštancie,
podľa ktorého je kúpna zmluva absolútne neplatná podľa § 39 OZ, pričom zdôraznila, že súd nevykonal

riadne posúdenie obsahu zmluvy ako celku a nesprávne vyhodnotil jej jednotlivé ustanovenia. Podľa nej
samotná existencia dojednaní o ďalšej spolupráci medzi stranami nemôže automaticky viesť k záveru
o absolútnej neplatnosti celej zmluvy, najmä ak tieto dojednania nepredstavujú podstatné náležitosti
kúpnej zmluvy. Osobitne namietala, že aj keby niektoré ustanovenia kúpnej zmluvy boli právne neplatné,
súd bol povinný posúdiť ich oddeliteľnosť podľa § 41 OZ, podľa ktorého neplatnosť časti právneho úkonu

nespôsobuje neplatnosť celého právneho úkonu, pokiaľ je možné neplatnú časť oddeliť bez narušenia
podstaty právneho úkonu. Zdôraznila, že súd prvej inštancie nevykonal riadne právne posúdenie tejto
otázky a bez ďalšieho dospel k záveru o neplatnosti celej zmluvy, čím podľa žalovanej porušil princíp
zachovania platnosti právnych úkonov. Súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil skutkový priebeh
schvaľovania kúpnej zmluvy a zmeny územného plánu, pričom podľa žalovanej bolo preukázané, že

obecné zastupiteľstvo schválilo príslušné uznesenia a postupovalo v súlade so zákonom. Žalovaná
poukázala na skutočnosť, že kúpna zmluva bola uzavretá v roku 2013 a jej platnosť bola žalobkyňami
spochybnená až po viac ako 10 rokoch, pričom žalobkyne počas tohto obdobia zmluvu nespochybňovali
a využívali právny stav ňou založený čo svedčí o tom, že zmluva bola považovaná za platnú a žalobkyne
z nej profitovali, čo vylučuje záver o jej absolútnej neplatnosti. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu

prvej inštancie zmenil tak, že žalobu zamietne v celom rozsahu, prípadne aby ho zrušil a vec vrátil súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie.

6. Žalobkyňa 1/ a pôvodná žalobkyňa 2/ prostredníctvom svojho zástupcu podaním zo dňa 8. apríla
2025 podali vyjadrenie k odvolaniu žalovanej, v ktorom uviedli, že žalovaná napadla rozsudok súdu

prvej inštancie v celom rozsahu, pričom odvolanie odôvodnila odvolacími dôvodmi podľa § 365 ods.
1 písm. f) a h) CSP. Stotožnili sa so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie, pričom
zdôraznili, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, správne vyhodnotil
vykonané dôkazy a dospel k správnym skutkovým zisteniam aj právnym záverom, pričom rozsudok
súdu prvej inštancie vychádza zo správneho právneho posúdenia veci, keď súd správne uzavrel, že

kúpna zmluva zo dňa 6. septembra 2013 predstavuje absolútne neplatný právny úkon, a preto nemohla
založiť prevod vlastníckeho práva k predmetnému pozemku. Kúpna zmluva obsahovala záväzky
žalovanej, ktoré predstavovali nedovolené záväzky, keďže žalovaná sa prostredníctvom svojho starostu
zaviazala zabezpečiť vydanie správnych rozhodnutí, vrátane územných a stavebných rozhodnutí, ako
aj zabezpečiť využitie obecného majetku na prístupové komunikácie a inžinierske siete. Uvedené

záväzky presahovali zákonné právomoci starostu obce a predstavovali nedovolený predmet právneho
úkonu, čím bola naplnená hypotéza § 39 OZ, podľa ktorého je neplatný právny úkon, ktorý svojím
obsahom alebo účelom odporuje zákonu. Žalovaná si svoje záväzky zo zmluvy nesplnila, keď nevydala
stavebné rozhodnutie na výstavbu inžinierskych sietí a neumožnila využitie priľahlých pozemkov naprístupové komunikácie, pričom tieto kroky neoprávnene podmieňovala dodatočnými požiadavkami,
ktoré zo zmluvy nevyplývali, pričom ich svojím konaním zbavila vlastníctva pozemku bez primeraného
protiplnenia a zároveň znemožnila efektívne využitie ich majetku, čím došlo k zásadnému zásahu do ich

vlastníckeho práva. Na určení vlastníckeho práva mali naliehavý právny záujem, keďže žalovaná bola
zapísaná ako vlastník predmetného pozemku v katastri nehnuteľností, pričom poukázali na ustálenú
judikatúru, podľa ktorej naliehavý právny záujem na určovacej žalobe existuje vždy, ak je žalovaný
zapísaný ako vlastník nehnuteľnosti, hoci vlastnícke právo žalobcu existuje. Odmietli argumentáciu
žalovanej o rozpore ich konania s dobrými mravmi a poukázali na skutočnosť, že absolútna neplatnosť

právneho úkonu pôsobí ex lege a nepremlčuje sa, pričom jej účinky nastávajú bez ohľadu na časový
odstup od uzavretia právneho úkonu. Namietali, že odvolanie žalovanej obsahuje argumentáciu, ktorá
nezodpovedá uplatneným odvolacím dôvodom, a že niektoré námietky žalovanej majú skôr charakter
procesnýchnámietokpodľa§365ods.1písm.b)CSP,ktorévšakžalovanávýslovneneuplatnila.Navrhli,
aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil a priznal im nárok
na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

7. Žalovaná sa prostredníctvom svojej splnomocnenkyne vyjadrila k vyjadreniu žalobkýň k odvolaniu
(odvolaciareplika)podanímzodňa5.mája2025,vktoromzotrvalanasvojomodvolanívcelomrozsahu
a opätovne uviedla, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie považuje za vecne nesprávny, založený
na nesprávnych skutkových zisteniach a nesprávnom právnom posúdení veci. Uviedla, že počas celého

obdobia od uzavretia kúpnej zmluvy konala v súlade so svojimi záväzkami a poskytovala žalobkyniam
maximálnu súčinnosť pri realizácii ich zámeru výstavby rodinných domov na susedných pozemkoch.
Poukázala na skutočnosť, že došlo k vydaniu územného rozhodnutia, ktoré bolo vydané na základe
žiadosti žalobkýň a následne bolo na ich žiadosť aj opakovane predĺžené, čím splnila svoje záväzky
vyplývajúce zo zmluvy. Žalobkyne v skutočnosti profitovali z právneho stavu založeného kúpnu zmluvou,

keďže rozparcelovali a rozpredali značnú časť svojich pozemkov, pričom tento postup bol možný aj v
dôsledku jej úkonov a súčinnosti. Zdôraznila, že žalobkyne začali spochybňovať platnosť kúpnej zmluvy
až po značnom časovom odstupe, konkrétne po takmer ôsmich rokoch od jej uzavretia, pričom počas
tohto obdobia žalobkyne zmluvu nespochybňovali a využívali právny stav ňou založený. Pri rozhodovaní
vo veci je potrebné vychádzať z komplexného skutkového stavu a zohľadniť všetky relevantné okolnosti

prípadu, vrátane následného konania strán po uzavretí zmluvy a praktických dôsledkov ich právnych
úkonov. V tejto súvislosti poukázala aj na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, podľa ktorej
je potrebné pri aplikácii práva prihliadať na individuálne okolnosti prípadu a zabezpečiť spravodlivé
riešenie veci, ktoré nebude založené výlučne na formalistickom výklade právnych predpisov. Zotrvala na
svojom stanovisku, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil skutkový stav a dospel k nesprávnym

právnym záverom o neplatnosti kúpnej zmluvy, pričom podľa žalovanej zmluva predstavovala platný
právny úkon a bola realizovaná v súlade s právnym poriadkom.

8. Žalobkyňa 1/ a pôvodná žalobkyňa 2/ v duplike zo dňa 21. mája 2025 reagovali na repliku
žalovanej, zotrvali na svojej predchádzajúcej procesnej obrane, namietali nedôvodnosť odvolania aj

repliky žalovanej, poukázali na absenciu nových relevantných tvrdení zo strany žalovanej a zdôraznili, že
predmetná kúpna zmluva je absolútne neplatná podľa § 39 OZ., pričom súd prvej inštancie správne zistil
skutkový stav a vec správne právne posúdil, preto navrhli potvrdenie napadnutého rozsudku a priznanie
náhrady trov odvolacieho konania.

9. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( § 34 CSP ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( § 362
ods. 1 CSP ), stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 359 CSP ), proti rozhodnutiu,
proti ktorému je odvolanie prípustné ( § 355 ods. 1 CSP ), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom
predpísané náležitosti ( § 363 CSP ) a že odvolateľka v odvolaní uplatnila zákonom prípustné odvolacie
dôvody, preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom ( § 379 CSP ) a dôvodmi

odvolania ( § 380 ods. 1 CSP ), súc pritom viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie
bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie ( § 383 CSP ), postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania ( § 385 ods. 1 CSP a contrario ), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo
oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke odvolacieho súdu minimálne päť dní pred jeho
vyhlásením ( § 219 ods. 3 CSP ), a dospel k záveru, že odvolaniu nemožno priznať úspech, keďže

napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky
pre jeho potvrdenie ( § 387 ods. 1 CSP ).10. Podľa § 137 písm. c/ CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo
je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem netreba preukazovať
ak vyplýva z osobitného predpisu.

11. Podľa § 34 OZ právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv
alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

12. Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo

ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

13. V prvom rade je potrebné uviesť, že odvolací súd síce zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie v
napadnutejčastiourčenievlastníckehopráva(II.),avšakznasledovnýchdôvodov.Preposúdenie,čiide
ozmeňujúcirozsudokodvolaciehosúduniejerozhodujúceto,akoodvolacísúdsformulovalvýroksvojho
rozsudku(čihoformálneoznačilzazmeňujúci,hocivskutočnostiideopotvrdzujúcirozsudok),prípadne

ako v dôvodoch označil ustanovenia procesného predpisu, podľa ktorých postupoval a rozhodol. O
rozdielnosť rozhodnutí ide vtedy, keď súdy posúdili okolnosti významné pre meritórne rozhodnutie veci
odlišne ( porov. uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/374/2013 ), a to nebol daný prípad. Zmena
výroku rozsudku odvolacím súdom bola vyvolaná tým, že pôvodná žalobkyňa 2/ ( J. K. F. ) v priebehu
odvolacieho konania zomrela. Nápravu vo vlastníckych vzťahoch k predmetným nehnuteľnostiam bolo

preto možné dosiahnuť určovacím výrokom, s minimálnou korekciou výroku rozhodnutia napadnutého
rozhodnutia súdu prvej inštancie, že pôvodná žalobkyňa 2/ J. K. F., nar. XX. XXXXXXXX XXXX, zomr.
X. XXXX XXXX ku dňu smrti bola vlastníkom spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti 1/2 k celku.

14. Prejudiciálne bolo potrebné posúdiť platnosť kúpnej zmluvy, predmetom ktorej bol prevod

predmetných nehnuteľností, pričom túto otázku, podstatnú pre meritórne rozhodnutie veci, posúdil
odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie ( výrokom rozsudku odvolacieho súdu, ktorým zmenil
výrok II. rozsudku súdu prvej inštancie v porovnaní s výrokom rozsudku súdu prvej inštancie sa v
úprave práv a povinností účastníkov právneho vzťahu nič nezmenilo). Podstatou obidvoch výrokov bolo
dosiahnuť nápravu vlastníckych vzťahov k spoluvlastníckemu podielu pôvodnej žalobkyne 2/ ( ktorej

právnymi nástupcami sú žalobca 2/ a žalobca 3/, v dôsledku čoho bolo rozhodnuté uznesením Krajského
súdu v Trnave č. k. 26Co/87/2025-449 zo dňa 4. decembra 2025 ).

15. Treba taktiež podotknúť, že súd môže spresniť formuláciu petitu, ktorý nie je priliehavý, keď z
podaní a tvrdení žalujúcej strany je jednoznačné, čoho sa domáha ( napr. ak nie je úplne zrejmé pre

stranu konania, ako by mal znieť správny petit a teória, či prax pripúšťa rôzne znenia ). Zamietnutie
žaloby v týchto prípadoch by bolo prejavom neprípustného formalizmu, ktorý by znamenal odmietnutie
spravodlivosti pričom tu nedošlo k porušeniu zásady viazanosti petitom žaloby.

16. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu podaného odvolania

a z dôvodov v ňom výslovne uplatnených ( § 379 a § 380 ods. 1 CSP ), pričom rešpektoval zásadu
viazanosti odvolacími dôvodmi ako základný princíp odvolacieho prieskumu. V rámci tohto prieskumu
odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie nielen z hľadiska správnosti právneho posúdenia
veci, ale aj z hľadiska správnosti a úplnosti skutkových zistení, na ktorých súd prvej inštancie založil
svoje rozhodnutie, ako aj z hľadiska správnosti procesného postupu súdu prvej inštancie, ktorý jeho

vydaniu predchádzal. Odvolací súd sa dôsledne zaoberal všetkými odvolacími dôvodmi, ktoré žalovaná
v odvolaní výslovne uplatnila, pričom každú jednotlivú odvolaciu námietku posúdil samostatne, a to
tak z hľadiska jej procesnej relevancie, ako aj z hľadiska jej vecnej dôvodnosti, pričom skúmal, či sú
tieto námietky spôsobilé spochybniť správnosť skutkových zistení alebo právnych záverov súdu prvej
inštancie. Zároveň odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie aj z hľadiska existencie vád konania,

na ktoré je povinný prihliadať z úradnej povinnosti, pričom takéto vady nezistil. Na základe uvedeného
komplexného preskúmania dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie
v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie veci, vykonané dôkazy správne vyhodnotil v súlade so zásadou
voľného hodnotenia dôkazov ( § 191 CSP ) a zo správne zisteného skutkového stavu vyvodil aj správne
právne závery, pričom odvolacie dôvody žalovanej nie sú spôsobilé tieto závery spochybniť.

17. Zo skutkových zistení, ktoré neboli odvolaním relevantným spôsobom spochybnené, nepochybne
vyplynulo, že Kúpna zmluva zo 6. septembra 2013 obsahovala záväzky žalovanej, ktoré spočívali
v zabezpečení vydania rozhodnutí orgánov verejnej moci a v zabezpečení ďalších právnych afaktických úkonov, ktorých uskutočnenie nebolo v dispozičnej právomoci žalovanej ako účastníka
súkromnoprávneho vzťahu, ale bolo viazané na zákonom upravený postup orgánov verejnej moci v
rámci výkonu verejnej správy.

18. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil, že takto formulovaný obsah právneho úkonu predstavuje
právne nedovolený predmet záväzku, keďže orgán verejnej moci ani jeho štatutárny orgán nemôže v
súkromnoprávnom úkone platne prevziať záväzok zabezpečiť vydanie rozhodnutia, ktorého vydanie je
viazané na zákonom ustanovený správny proces a podlieha zákonným podmienkam a rozhodovacej

právomoci príslušného orgánu.

19. Odvolací súd sa po primárnom preskúmaní prejudiciálnej otázky platnosti kúpnej zmluvy v plnom
rozsahu stotožnil s právnym posúdením súdom prvej inštancie, že predmetná kúpna zmluva je právnym
úkonom, ktorý svojím obsahom odporuje zákonu, a preto je podľa § 39 OZ absolútne neplatná, pričom
ide o neplatnosť, ktorá nastáva priamo zo zákona ( ex lege ) a pôsobí od počiatku ( ex tunc ), bez ohľadu

na správanie účastníkov právneho úkonu.

20. K odvolacej námietke žalovanej, podľa ktorej súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil obsah
kúpnej zmluvy, odvolací súd uvádza, že táto námietka nie je dôvodná, keďže súd prvej inštancie
správneidentifikovalprávnerelevantnýobsahzmluvyajehoprávnedôsledky,pričomjehoprávnezávery

sú v súlade s hmotným právom aj ustálenou rozhodovacou praxou súdov. Rovnako nie je dôvodná
ani odvolacia námietka žalovanej, podľa ktorej súd prvej inštancie nesprávne posúdil oddeliteľnosť
jednotlivých ustanovení právneho úkonu podľa § 41 OZ, keďže z obsahu predmetnej zmluvy vyplýva, že
nedovolené záväzky predstavovali podstatnú časť právneho úkonu a tvorili súčasť jeho právnej kauzy,
a preto ich nemožno oddeliť bez toho, aby došlo k zmene podstaty právneho úkonu.

21. Ani argumentáciu žalovanej, podľa ktorej predávajúce z predmetnej zmluvy profitovali alebo ju
nespochybňovali po určitý čas nemala žiadnu právnu relevanciu, keďže absolútna neplatnosť právneho
úkonu pôsobí nezávisle od správania účastníkov tohto právneho úkonu a súd je povinný na ňu prihliadať
z úradnej povinnosti, pričom neplatný právny úkon nemôže vyvolať zamýšľané právne účinky bez ohľadu

na časový odstup alebo správanie strán, preto ju odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodnú.

22. Odvolací súd vzhľadom k odvolacej námietke žalovanej preskúmal aj správnosť skutkových zistení
súdu prvej inštancie a dospel k záveru, že skutkové zistenia súdu prvej inštancie majú oporu vo
vykonanom dokazovaní, sú logické, presvedčivé a neobsahujú vnútorné rozpory, pričom odvolanie

žalovanej neobsahovalo také relevantné skutkové tvrdenia alebo dôkazné návrhy, ktoré by nemohla
uplatniť už v konaní pred súdom prvej inštancie, a ktoré by boli spôsobilé tieto skutkové zistenia
relevantným spôsobom spochybniť.

23. Nebolo potrebné ani doplniť dokazovanie podľa § 385 ods. 1 CSP, keďže skutkový stav veci

bol súdom prvej inštancie zistený úplne a správne, a odvolacie námietky žalovanej nemali charakter
námietok, ktoré by poukazovali na existenciu nových rozhodujúcich skutočností alebo na potrebu
vykonania ďalších dôkazov ( ktoré by nemohla uplatniť už v konaní pred súdom prvej inštancie, a ktoré
by boli spôsobilé tieto skutkové zistenia relevantným spôsobom spochybniť ), ale predstavovali najmä
polemiku s právnym posúdením veci súdom prvej inštancie.

24. Za tejto situácie odvolací súd dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je vecne správny, vychádza zo
správne zisteného skutkového stavu a správneho právneho posúdenia veci, preto ho podľa § 387 ods. 1
CSP ako vecne správny potvrdil s tým, že v časti výroku II. ho ,, formálne “ zmenil v zmysle § 388 C.sp.

25. Žalobkyňa 1/ a pôvodná žalobkyňa 2/ boli v konaní pred súdom prvej inštancie vo veci samej plne
úspešné, keďže súd prvej inštancie žalobe o určenie vlastníckeho práva v celom rozsahu vyhovel. Za
tejto situácie im v zásade vznikol nárok na náhradu trov konania voči žalovanej podľa zásady úspechu
v spore ( § 255 ods.1 CSP ).

26. V priebehu odvolacieho konania pôvodná žalobkyňa 2/ J. K. F. zomrela, pričom odvolací súd
uznesením č. k. 26Co/87/2025-449 zo dňa 4. decembra 2025 rozhodol podľa § 63 ods. 2 CSP o
pokračovaní v konaní s jej právnymi nástupcami – dedičmi, ktorí vstúpili do procesného postavenia
pôvodnej žalobkyne 2/ a prevzali jej procesné práva a povinnosti vrátane práva na náhradu trov konania.27. Za tejto situácie bolo potrebné vo výroku o trovách konania reflektovať zmenu procesného subjektu
na strane pôvodnej žalobkyne 2/. Keďže vo vzťahu medzi žalobkyňou 1/ a žalovanou nedošlo k žiadnej

zmene procesného postavenia strán sporu ani k zmene výsledku sporu, odvolací súd rozsudok súdu
prvej inštancie vo výroku o trovách konania v tejto časti podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny
potvrdil.

28. Naopak, vo vzťahu medzi pôvodnou žalobkyňou 2/ a žalovanou bolo potrebné výrok o trovách

konania modifikovať z dôvodu procesného nástupníctva dedičov, keďže po smrti pôvodnej žalobkyne 2/
vstúpili do jej procesného postavenia žalobca 2/ a žalobca 3/. Vzhľadom na to, že títo žalobcovia ako
právni nástupcovia pokračovali v konaní na strane pôvodnej žalobkyne 2/ a výsledok sporu zostal pre
nich rovnako plne úspešný, vznikol im voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu ( §
255 ods. 1 CSP ). Z uvedeného dôvodu odvolací súd, keďže zmenil rozhodnutie vo veci samej, rozhodol
podľa § 396 ods. 2 CSP o nároku na náhradu trov konania na súde prvej inštancie.

29. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v
spojení s § 255 ods. 1 CSP.

30. Žalovaná podala odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie v celom rozsahu, avšak odvolací

súd dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné, keďže napadnutý rozsudok vychádza zo
správne zisteného skutkového stavu a správneho právneho posúdenia veci, preto boli v odvolacom
konaní plne úspešní čo odôvodňovalo za tejto procesnej situácie, že im vznikol voči žalovanej nárok na
náhradu trov odvolacieho konania podľa zásady úspechu v spore. Keďže žalovaná bola v odvolacom
konaní neúspešná v celom rozsahu, odvolací súd rozhodol, že žalobkyňa 1/, žalobca 2/ a žalobca 3/

majú voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

31. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia
samostatným uznesením podľa § 262 ods. 2 CSP

32. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa
( § 419 CSP ).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( § 420 CSP ).
Dovolanie je podľa § 421 C. s. p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo

alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 CSP ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) ( § 421 ods. 2 CSP ).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( § 422 ods. 1 CSP ).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 2 CSP ).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( § 423 CSP ).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 424 CSP ).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 ( § 425 CSP ).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil ( §
426 CSP ).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP ).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP ).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
( dovolacie dôvody ) a čoho sa dovolateľ domáha ( dovolací návrh ) ( § 428 CSP ).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 CSP ).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
( § 429 ods. 2 CSP ).
Súd vždy poučí strany o ich práve zvoliť si advokáta a o možnosti obrátiť sa na Centrum právnej pomoci
( § 160 ods. 2 CSP ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania ( § 430 CSP ).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení ( § 431 ods. 1 CSP ).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods. 2 CSP ).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 CSP ).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( § 432 ods. 2 CSP ).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom ( § 433 CSP ).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( § 434 CSP ).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okremskutočnostíadôkazovnapreukázanieprípustnostiavčasnostipodanéhodovolania(§435CSP).