Uznesenie – Starostlivosť o maloletých ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, February 25, 2026

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2CoE/1/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8122203273
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2026:8122203273.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov
JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Martina Barana v exekučnej veci oprávnenej: V. S., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom U. XX, XXX XX Z., toho času bytom Z. XX, XXX XX A., právne zastúpená: JUDr.
Zuzana Karaffová, advokátka, so sídlom Komenského 38, 083 01 Sabinov, proti povinnému: M. S., nar.
XX.XX.XXXX,trvalebytomU.XX,XXXXXZ.,zaúčastimal.H.S.,nar.XX.XX.XXXX,zast.opatrovníkom

Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov, o nariadenie výkonu rozhodnutia, o odvolaní povinného
proti uzneseniu Okresného súdu Prešov č. k. 28Em/2/2022-227 zo dňa 21.11.2025, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Potvrdzuje uznesenie.

Nepriznáva účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením uložil povinnému otcovi
M. S. pokutu vo výške 500 eur, ktorú je povinný uhradiť do 3 dní od právoplatnosti uznesenia na účet
Okresného súdu Prešov.

2. V dôvodoch rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že oprávnená sa podaním doručeným súdu prvej
inštancie dňa 01.04.2022 domáhala výkonu rozhodnutia - rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa

23.03.2021, sp. zn. 27P/267/2020-61, pričom svoj návrh odôvodnila tým, že aj napriek tomu, že styk
s maloletým bol upravený po dohode rodičov, otec túto dohodu a následné rozhodnutie súdu, ktorým
bola dohoda schválená, nerešpektuje. Rodičia absolvovali dve stretnutia v rámci multidisciplinárneho
prístupu(06.07.2022a12.09.2022).Matkaopakovanýmipodaniamiuviedla,žeotecsňounekomunikuje
a podľa nej vytvára na syna tlak, aby s ňou nekomunikoval. Z vyjadrení matky vyplynulo, že otec si
sústavne neplní svoju povinnosť, a to, že každý z rodičov sa zaväzuje v stanovenom čase odovzdať

maloleté dieťa do osobnej starostlivosti druhého rodiča s jeho osobnými vecami a riadne ho na stretnutie
s druhým rodičom pripraviť. Uznesením č. k. 28Em/2/2022-38 zo dňa 21.09.2022 súd nariadil výkon
rozhodnutia. Dňa 13.10.2022 otec navrhol, aby súd rozhodol o zmene zverenia maloletého tak, že
maloletý bude zverený do osobnej starostlivosti otca. Dňa 27.10.2022 navrhla matka, aby bol maloletý
zverený do jej osobnej starostlivosti. Konanie o zmenu zverenia bolo na Okresnom súde Prešov vedené
pod sp. zn. 29P/296/2022. Nakoľko si otec opakovane neplnil povinnosť vyplývajúcu mu z právoplatného

a vykonateľného rozsudku, a výzva súdu zo dňa 15.11.2022 v zmysle § 379 CMP bola bezvýsledná,
súd prvej inštancie uznesením sp. zn. 28Em/2/2022-62 zo dňa 21.12.2022 uložil otcovi pokutu vo výške
50 eur. O odvolaní otca voči uzneseniu Krajský súd v Prešove uznesením sp. zn. 2CoE/6/2023-77
zo dňa 22.03.2023 rozhodol tak, že zrušil toto uznesenie a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie s tým, aby v prípadnom ďalšom rozhodnutí uviedol dôvody, z ktorých je zistené, že povinný
rodič aktívne neplní povinnosti určené právoplatným exekučným titulom upravujúcim vzťahy účastníkov

daného konania. Na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 24.07.2023 matka uviedla, že so synom si len
občas zavolajú, ale odmieta k nej prísť, vadí mu jej priateľ. Maloletý navrhol, aby spolu trávili iba víkendy.Otec na tomto pojednávaní uviedol, že synovi nebude brániť v kontakte s matkou, no po skúsenostiach,
ktoré u matky zažil, chápe prečo tam nechce chodiť.

3. Súd prvej inštancie rozsudkom sp. zn. 29P/296/2022 zo dňa 12.10.2023 schválil rodičovskú dohodu o
zmene zverenia tak, že maloletý bol zverený do osobnej starostlivosti otca a styk matky s maloletým bol
po dohode rodičov upravený tak, že matka je oprávnená sa stretávať s maloletým každý párny týždeň
od piatka od 15.00 hod. do nedele do 19.00 hod. a každý nepárny týždeň od stredy od 15.00 hod.
do piatka do 17.00 hod. s tým, že otec je povinný dieťa na styk s matkou riadne pripraviť a odovzdať

matke s jeho osobnými vecami, matka si maloletého vyzdvihne pred bydliskom otca a po uplynutí
styku ho otcovi na rovnakom mieste vráti. Rozsudkom súdu prvej inštancie sp. zn. 29P/106/2023-17
zo dňa 08.06.2023 bolo rodičom maloletého uložené výchovné opatrenie, a to povinnosť podrobiť sa
odbornému poradenstvu na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Prešove, referát poradensko-
psychologických služieb, za účelom zlepšenia komunikácie, a to aj za prítomnosti maloletého. Zo správy
kolíznehoopatrovníkazodňa17.01.2024vyplynulo,ževýchovnéopatrenienesplnilosvojúčel.Podaním

zo dňa 31.08.2023 matka oznámila súdu, že k realizovaniu styku počas dohodnutého víkendového
pobytu nedošlo. Na ďalšom pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 06.11.2023 súd opätovne upozornil
otca na dôležitosť dodržiavania určeného styku v plnom rozsahu. Matka vo svojich vyjadreniach, ktoré
adresovala súdu prvej inštancie popísala, že syn jej začal klamať a byť k nej drzý, pričom jej vyčítal,
že sa rozhodla pre nový život s niekým iným. Uvedené má maloletý podľa jej názoru od otca. Matka

ďalej uvádza, že maloletý k nej prišiel v piatok, ale hneď odišiel so slovami, že v sobotu sa vráti, ale
nestalo sa tak. V piatok preňho prišiel otec a nesnažil sa ho motivovať k tomu, aby u matky ostal.
Na pojednávanie dňa 17.01.2024 sa otec nedostavil. Matka uviedla, že situácia sa zhoršila a nemá
so synom už vyše mesiaca kontakt, čo je podľa matky spôsobené vplyvom otca na maloletého. Dňa
08.02.2024 súd prvej inštancie zisťoval názor maloletého, ktorý sľúbil, že sa s matkou dohodne na

jeden deň cez víkend a stretnú sa. Na pojednávaní dňa 19.02.2024 matka uviedla, že k stretnutiu
so synom nedošlo. Otec sa vyjadril, že nebude syna nútiť, aby šiel k matke a nebude mu ani brániť.
V ďalších vyjadreniach matka uviedla, že stretnutia so synom neprebiehajú, aj napriek tomu, že jej
to syn opakovane prisľúbil. Matka poukázala aj na to, že otec ju neinformuje o zdravotnom stave
maloletého. Zo správy z poradensko-psychologického procesu vyplynulo, že maloletý prejavil ochotu

stretávať sa s matkou, ale nie u nej doma, ale na neutrálnej pôde, pričom sa dohodli aj na frekvencii
telefonickýchhovorov.Kstretnutiamnedošlo.Dňa24.06.2024súdprvejinštancietelefonickyupovedomil
otca, aby zabezpečil účasť maloletého dňa 25.06.2024 na súde za účelom zisťovania jeho názoru. Otec
s maloletým sa na súd nedostavili.

4. Uznesením sp. zn. 28Em/2/2022-140 zo dňa 26.06.2024 súd prvej inštancie nariadil výkon
rozhodnutia Okresného súdu Prešov sp. zn. 29P/296/2022-105 zo dňa 12.10.2023 v časti úpravy styku
matky s maloletým H..

5. Súd prvej inštancie dňa 28.06.2024 doručil otcovi výzvu v zmysle § 379 ods. 2 CMP. Zároveň dňa

28.06.2024 súd prvej inštancie zrealizoval výkon rozhodnutia v domácnosti otca v Z.. Maloletý odišiel
s matkou. Z následných vyjadrení matky vyplýva, že maloletý jej výkon rozhodnutia vyčítal. S matkou
strávil 2 hodiny, počas ktorých mu opakovane volal otec a pýtal sa ho, kde je. Následne sa styk znovu
nerealizoval. Keď matka po maloletého prišla, maloletý s ňou nikdy neodišiel, pričom vždy bol prítomný
otec, ktorý ho ani raz nemotivoval k tomu, aby s matkou odišiel. Dňa 20.01.2025 matka uviedla, že trvá

na výkone rozhodnutia a s maloletým nemá žiadny kontakt od zrealizovaného výkonu v domácnosti otca.
Na pojednávanie, ktoré sa konalo dňa 18.02.2025 sa otec nedostavil. Kolízna opatrovníčka uviedla, že
došlo k zmene výchovného opatrenia v tom ohľade, že došlo k zmene subjektu na CDR Sabinov, pričom
tohto výchovného opatrenia sa má zúčastniť len matka a maloletý, pričom otec je povinný zabezpečiť
účasť maloletého. Na ďalšom pojednávaní dňa 16.06.2025 matka uviedla, že jej stretávanie so synom

neprebieha ani v rámci uloženého výchovného opatrenia, nakoľko otec sa voči rozhodnutiu o jeho
uložení odvolal.

6. Súd prvej inštancie dňa 16.06.2025 opätovne zisťoval názor maloletého, ktorý v závere sľúbil, že sa
s matkou stretne v najbližšiu stredu a každý týždeň aspoň raz. Z matkinho vyjadrenia vyplynulo, že k

stretnutiu došlo iba v tú stredu na dve a pol hodiny, od tohto dňa so synom v kontakte nebola. Matka
následne zmenila bydlisko, kde odišla sama bez svojho priateľa. Podľa jej slov to spravila pre záchranu
jej vzťahu so synom. Zo správ kolízneho opatrovníka zo dňa 14.10.2025 a 03.11.2025 vyplýva, že styk
naďalej neprebieha. Kolízny opatrovník uviedol, že na novej adrese v Prešove, kde matka býva bezpriateľa,mávytvorenévhodnépodmienkypremaloletého.Navýzvusúdumatkadňa03.11.2025uviedla,
že na výkone rozhodnutia naďalej trvá. Matka má za to, že otec maloletého na styk nie len nepripravuje,
ale ho od styku s matkou odrádza a manipuluje ho. V podaní matka poukázala na závery Znaleckého

posudku č. XX/XXXX zo dňa 30.07.2023, z ktorého vyplynulo, že maloletý má otca rád, aktuálne ho
citovo preferuje, v tomto postoji je však silný konflikt lojality, nechce otca sklamať. Znalkyňa Mgr. U.
U. ďalej poukázala na osobnosť otca, kde konštatuje, že je manipulatívny a jeho sociálne schopnosti
nie sú zrelé. Matka zastáva názor, že otec synovi v kontakte s matkou bráni formou neustálej kontroly,
vyvolávaním mu, keď je s ňou.

7.Súdprvejinštanciemalnazákladeinformáciízosúdnehospisu,zvykonanéhodokazovaniaazpodaní
účastníkov za preukázané, že právoplatným rozhodnutím súdu prvej inštancie zo dňa 12.10.2023 sp.
zn. 29P/296/2022-105 bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti otca, pričom matke bol upravený
pravidelný styk s maloletým v rozsahu presne určenom vo výroku rozhodnutia. Súd prvej inštancie
uvádza, že toto rozhodnutie je záväzné pre oboch rodičov a je potrebné ho plniť v záujme maloletého

dieťaťa, a to bez ohľadu na subjektívne postoje rodičov alebo ich vzájomné konflikty. Súd prvej inštancie
mal za preukázané, že matke nie je umožnené realizovať jej riadne upravený styk s maloletým. Maloletý
sa na určené stretnutia k matke nedostavuje, prípadne z nich predčasne odchádza, pričom otec ako
rodič, ktorý má maloletého v osobnej starostlivosti, nevykonáva žiadne aktívne opatrenia, aby výkon
styku zabezpečil, hoci je to jeho zákonnou povinnosťou. Súd prvej inštancie konštatoval, že otec

nepreukázal žiadne relevantné prekážky, ktoré by bránili realizácii styku matky s maloletým a zároveň
nebolo preukázané, že by sa otec snažil maloletého primeraným spôsobom motivovať, či vzhľadom na
vek viesť k rešpektovaniu súdneho rozhodnutia. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že rodič, ktorému je
dieťa zverené je povinný vytvárať podmienky na nerušený výkon styku druhého rodiča s dieťaťom, a to
nielen fyzickým odovzdaním dieťaťa, ale aj jeho primeranou prípravou a podporou kontaktu. Nesplnenie

tejto povinnosti predstavuje podľa súdu prvej inštancie marenie súdneho rozhodnutia. Nakoľko napriek
výzvam a poučeniu súdu o následkoch, otec naďalej nerešpektoval povinnosť zabezpečiť realizáciu
styku, a tým matke dlhodobo znemožňoval realizovať jej rodičovské právo na kontakt s maloletým, súd
prvej inštancie preto rozhodol a uložil otcovi pokutu vo výške 500 eur. Súd prvej inštancie má za to, že
na strane otca nie sú okolnosti, pre ktoré by nemohol objektívne splniť svoju povinnosť.

8. Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie otec - povinný, ktorý navrhol toto uznesenie zrušiť.
V odvolaní uviedol, že popiera akékoľvek porušenie jeho povinností vo vzťahu k matke - oprávnenej.
Podľa otca konajúci súd náležite neskúmal dôvody vzniknutej situácie pri oboch účastníkoch konania,
ale tieto skutočnosti súd skúmal len na jeho strane. Ďalej uvádza, že tvrdenie uvedené v bode 13

napadnutého uznesenia nebolo súdom verifikované, resp. z jeho odôvodnenia nevyplýva, na podklade
akých dôkazov mal súd toto tvrdenie za náležite preukázané. Otec vo svojom odvolaní uvádza, že
konajúci súd nezisťoval skutočný stav veci a vychádzal výlučne z neverifikovaných a nepreukázaných
tvrdení matky. Uviedol, že tvrdenia o tom, že matke vyčíta nový život nie sú pravdivé a maloletému
tieto skutočnosti nikdy netvrdil. Styk maloletého s matkou sa uskutočnil, čo podľa otca preukazuje,

že maloletému nebráni v styku. Maloletého podľa jeho slov žiadnym spôsobom neodrádzal a styk s
matkou mu nezakazoval. Otec je toho názoru, že vôľová a rozumová vyspelosť maloletého je na takej
úrovni, kde si vlastným vnímaním dokáže vytvoriť vlastný úsudok o styku s druhým rodičom. Otec ďalej
uvádza, že z tvrdení matky vyplýva, že samotný maloletý nemá o stretnutia s ňou záujem. Otec je toho
názoru, že maloletý považuje vynucovanie styku za negatívum a vynucovanie nie je v jeho najlepšom

záujme. Tvrdenie matky uvedené v bode 26 napadnutého uznesenia podľa neho nie je pravdivé, nebolo
matkou náležite preukázané a nevyplynulo ani z vykonaného dokazovania. Otec uvádza, že súd mu
nedal možnosť vyjadriť sa k tvrdeniam matky, ktoré uviedla na pojednávaní dňa 16.06.2025. Z bodu 29
napadnutého uznesenia, v zmysle ktorého dňa 16.06.2025 súd zisťoval názor maloletého, podľa otca
nevyplýva akákoľvek skutočnosť preukazujúca, či súd skúmal údajné ovplyvňovanie maloletého jeho

osobou. Ovplyvňovanie maloletého v celom rozsahu popiera. Otec zastáva názor, že v prípade, ak bol
súd prvej inštancie toho názoru, že maloletý je ovplyvnený jeho osobou, mal súd tieto závery verifikovať
napríklad nariadením znaleckého dokazovania a podľa zistených skutočností ďalej postupovať v konaní.
Rovnako tak otec v celom rozsahu poprel aj tvrdenia matky vyplývajúce z bodu 32 napadnutého
uznesenia, z ktorého vyplýva, že matka poukazuje na závery znaleckého posudku č. XX zo dňa

30.07.2023. Otec je toho názoru, že nakoľko sú závery znaleckého posudku viac ako dva roky staré,
nezodpovedajú skutočnému stavu veci a existujúcim rodinným pomerom. Otec uviedol, že z obsahu
všetkých podaní matky vyplýva, že má animozitu voči jeho osobe a nevyplýva z nich akákoľvek snaha o
zlepšenie komunikácie s ním, resp. s maloletým. Má za to, že súd prvej inštancie absolútne neprihliadalna správanie matky voči maloletému do času podania návrhu. Podľa jeho názoru, matka svojím konaním
vytvorila u maloletého negatívne zážitky, v dôsledku ktorých nemá maloletý v jej osobe dôveru. Následne
otec konštatuje, že záver uvedený v bode 41 napadnutého uznesenia, a to, že otec ako rodič, ktorý má

maloletého v osobnej starostlivosti, nevykonáva žiadne aktívne opatrenia, aby výkon styku zabezpečil,
nevyplýva z vykonaného dokazovania. Ďalej otec uvádza, že matka objektívne nemá možnosť poznať
vzťahy medzi ním a maloletým, keďže s nimi fyzicky nie je, netrávi s nimi spoločný čas a nie je pri ich
rozhovoroch. Otec tvrdí, že s maloletým o týchto veciach komunikuje a snaží sa mu situáciu vysvetliť,
avšak z jeho reakcií sa mu javí, že doterajšie správanie matky v ňom skôr vyvoláva negatívne pocity,

ktoré sa prejavujú v neochote dlhodobého trávenia času s ňou. Otec tvrdí, že rešpektuje rozhodnutie
súdu, snaží sa o obnovenie vzťahov medzi maloletým a matkou, avšak je toho názoru, že násilné
nútenie maloletého do styku s matkou nie je v najlepšom záujme maloletého. Otec je toho názoru, že
závery uvedené v znaleckom posudku z roku 2023, na ktorý sa matka odvoláva, nemôžu byť relevantné
vzhľadom na to, že od jeho vyhotovenia uplynuli viac ako 2 roky. V závere odvolania zhrnul, že podľa
jeho názoru súd prvej inštancie vychádzal výlučne z tvrdení matky, nezisťoval skutočný stav veci,

ani najlepší záujem maloletého a, že tvrdenia matky neboli preukázané, pričom súd prvej inštancie v
odôvodnení napadnutého uznesenia ani raz nepoukázal na dôkazy náležite preukazujúce porušenie
otcovej povinnosti. Napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie navrhol v celom rozsahu zrušiť.

9. Dňa 19.12.2025 bolo súdu prvej inštancie doručené čestné vyhlásenie V. S., nar. XX.XX.XXXX,

ktorý je starším bratom maloletého. Daným podaním čestne vyhlásil, že má vedomosť o tom, že jeho
otec s mladším bratom komunikuje ohľadom vzniknutej situácie, pričom sa mu vzniknutú situáciu snaží
vysvetliť, najmä to, že rodinné vzťahy je potrebné postupne obnoviť. Podľa jeho názoru vníma maloletý
H. stretnutia s mamou skôr negatívne, keďže je poznačený negatívnym správaním mamy v minulosti,
v dôsledku čoho jej nedôveruje.

10. K podanému odvolaniu sa vyjadril Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov podaním zo dňa
30.12.2025, v ktorom uviedol, že styk matky s maloletým naďalej neprebieha. S maloletým už matka
nie je ani len v telefonickom kontakte, nakoľko ju maloletý ignoruje. Matka sa ho neustále snaží
kontaktovať, no bezvýsledne. Matka kvôli maloletému zmenila miesto bydliska, aby mala vytvorené

lepšie bytové podmienky pre maloletého. Orgán SPODaSK trvá na tom, aby sa styk matky s maloletým
realizoval. Rodičovské práva a povinnosti zostávajú rovnaké obom rodičom aj po rozvode manželstva,
ak súd nerozhodol o obmedzení rodičovských práv a povinností alebo pozbavení rodičovských práv
a povinností. Podľa ÚPSVaR Prešov zachovanie vzťahu s oboma rodičmi je v záujme maloletého H..
Nakoľkosastykmatkysmaloletýmdlhodobonerealizuje,orgánSPODaSKpovažujezanevyhnutné,aby

sa kontakt maloletého s matkou obnovil. V opačnom prípade nastáva odcudzenie a citové ochladenie
maloletého dieťaťa k matke.

11. Matka sa k podanému odvolaniu vyjadrila podaním zo dňa 15.01.2026, v ktorom uviedla, že
súd prvej inštancie dospel na základe vykonaného dokazovania k správnym skutkovým zisteniam,

vychádzal zo správneho právneho posúdenia veci a z preukázaného porušenia zákonných povinností
otca. Napadnuté uznesenie považuje za zákonné a správne. Matka odmieta, že by na maloletého
pôsobila negatívne. Odmieta, že by bol maloletý poznačený jej negatívnym správaním v minulosti, keďže
zo spoločnej domácnosti odišla a návrh na rozvod podala z toho dôvodu, že ich manželstvo bolo trvalo
rozvrátené. V ďalšom matka poukazuje na skutočnosť, že od doručenia napadnutého uznesenia s ňou

otec začal komunikovať, dvíha jej telefón, odpisuje na sms správy. Ďalej uvádza, že dňa 14.12.2025,
21.12.2025 a 27.12.2025 sa stretla s maloletým, pričom tieto stretnutia trvali hodinu. K prvému stretnutiu
došlo po takmer roku. Matka uvádza, že na syna netlačí a nesnaží sa ho prehovárať. Rozprávajú sa,
postupne opätovne budujú vzťah a bezpečnú vzťahovú väzbu. Na základe uvedeného matka považuje
za jednoznačne preukázané, že napadnuté uznesenie plní svoj účel, nakoľko podnietilo povinného

rodiča k riadnemu plneniu povinností. Matka nechce otcovi finančne škodiť, avšak má za to, že pokiaľ
odvolací súd napadnuté uznesenie zruší, otec bude opätovne pokračovať vo svojom doterajšom konaní
a správaní sa, bude porušovať svoje povinnosti, keďže bude vedieť, že porušenie povinnosti nie je
sankcionovateľné. Matka sa domnieva, že pod tlakom hrozby pokuty tejto aj do budúcna si povinný
bude plniť svoje povinnosti, a preto navrhuje, aby odvolací súd napadnuté uznesenie potvrdil. K bodu

12 napadnutého uznesenia, z ktorého vyplýva, že rodičom sa nepodarilo pochopiť úlohu druhého rodiča
vo výchove maloletého, pričom otec tvrdí, že problém je na jej strane, matka uvádza, že ako druhý rodič
nemá možnosť ďalej vychovávať svojho syna. Matka ďalej k bodu 13 napadnutého uznesenia uvádza,
že keď prišla pre maloletého, aby spolu šli na víkendový pobyt, tak aj napriek tomu, že maloletý tvrdil, žes matkou ísť nechce, z jeho výrazu tváre videla, že by chcel ísť. Matka uvádza, že otec v danej situácii
vykrikoval pred maloletým, že rozbila dve rodiny, a že má svoj život. K tvrdeniu otca vyplývajúceho z
bodu 14 napadnutého uznesenia, že maloletému nebráni chodiť k matke, sám sa naposledy po troch

hodinách rozhodol, že chce ísť domov, a preto pre neho prišiel, matka uviedla, že keď k nej maloletý
prišiel, tak nemal so sebou žiadne veci, ani školskú tašku na pondelok, a teda nemal sa počas víkendu
z čoho pripraviť na vyučovacie hodiny. Matka podľa jej slov nemá možnosť stráviť so synom viac času,
lebo otcovi sa to nepáči. K tvrdeniu otca, že maloletý je už rozumovo vyspelý na to, aby si urobil úsudok,
matka uvádza, že maloletý je ešte dieťa a treba ho smerovať, aby bol pripravený do života, a to nie

iba z otcovej, ale aj z matkinej strany. Matka nesúhlasí s tvrdením otca, že maloletý nemá záujem o
stretnutia, nakoľko ak by tomu tak bolo, tak by na stretnutia nechodil ani teraz. Matka má za to, že ak by
otec maloletému počas stretnutí s ňou nevyvolával, tak by maloletý nechcel z týchto stretnutí odchádzať.
K tvrdeniu otca, že znalecký posudok vyhotovený pred dvomi rokmi nezodpovedá skutočnému stavu
veci, matka uvádza, že si myslí, že nejde o posudok hnuteľnej veci, ale predmetom tohto znaleckého
posudku bol človek, ktorý sa nemení a zostáva mu stále tá istá povaha do konca života. K tvrdeniu

otca, že matka má voči jeho osobe animozitu uvádza, že má na neho zlosť kvôli tomu ako sa správa a
kvôli tomu, že s ňou nevie normálne komunikovať, aby deti videli, že hoci spolu nevedeli žiť ako muž a
žena, ako rodina, ale, že sa snažia aspoň kvôli nim. K tvrdeniu otca, že matka svojím konaním vytvorila
maloletému negatívne zážitky, výsledkom ktorých je to, že v nej nemá dôveru, matka uvádza, že mala
a stále má záujem o to, aby bol maloletý spokojný a pripravený do života. Matka má za to, že súd prvej

inštancieskúmaldôvodynaobochstranách,pričomskutočnosť,žeotecsimyslí,ženežijeusporiadaným
životom nie je dôvodom, aby jej bránil v styku s deťmi. Ďalej uvádza, že sám maloletý sa pri výsluchu
pred súdom, ako aj pred kolíznym opatrovníkom vyjadril, že má matku rád, a že sa s ňou chce stretávať.
Matka následne poukazuje na charakteristiku otca vyplývajúcu zo strán 31, 32 a 33 znaleckého posudku.
Matka ďalej uvádza, že otec pred ňou síce synovi povie, aby s ňou išiel, ale povie mu to spôsobom,

ktorým v ňom vzbudí výčitky, pričom to hovorí nahnevane a pôsobí urazene. Maloletému teda podľa
názoru matky neostáva nič iné, len si vybrať medzi tým, že s matkou, ktorá sa na neho hnevať nebude,
ani mu to nebude vyčítať, nepôjde, alebo s matkou pôjde a po návrate bude čeliť výčitkám a hnevu otca a
trestaniu tichom. Ďalej je podľa matky na mieste položiť si otázku, že pokiaľ otec tvrdí, že jej nevyčíta jej
nový život a maloletému tieto skutočnosti nikdy nerozprával, odkiaľ potom o tom ich synovia vedia. Matka

má za to, že maloletý s ňou chce tráviť čas a má záujem o ich stretnutia. Pri telefonických rozhovoroch
jej aj povie, že ju ľúbi. Matka popiera tvrdenia, že si vynucuje styk s maloletým, do stretnutí ho nijak
nenúti. Podľa jej názoru je v najlepšom záujme maloletého, aby mal zabezpečený rovnocenný styk s
oboma rodičmi. Má za to, že bolo preukázané ovplyvňovanie maloletého otcom, a to na základe záverov
znaleckého dokazovania vyplývajúcich zo strany 33 znaleckého posudku, ktoré vo svojom vyjadrení

cituje. Uvádza, že maloletý už viackrát pri rozhovore s kolíznym opatrovníkom, pri výsluchu na súde
a pri znaleckom dokazovaní uviedol, že matku má rád a chce sa s ňou stretávať. Matka má za to, že
otec maloletého na styk nielenže na styk nepripravuje, ale od styku ho odrádza. Matka je toho názoru,
že otec maloletému v kontakte s ňou bráni a to nie priamo, ale formou neustálej kontroly, vyvolávania
mu počas stretnutí, postupným presviedčaním, že nie je dobrá matka, keď opustila otca, postupným

presviedčaním, že nežije usporiadaným životom, výčitkami, hnevom a trestaním tichom. Matka má za
to, že otec maloletého manipuluje, čo korešponduje aj so závermi znaleckého posudku. Podľa nej nie je
v záujme maloletého, aby bol v starostlivosti manipulatívneho otca. Otec poukazuje na skutočnosť, že z
matkiných podaní nijako nevyplýva akákoľvek skutočnosť preukazujúca snahu o zlepšenie komunikácie
s jeho osobou, čo matka popiera z toho dôvodu, že otec s ňou dlhodobo odmieta komunikovať, odmieta

pomoc psychológov, odmietol zúčastniť sa poradenstva na ÚPSVaR, odmieta poradenstvo v CDR, pri
telefonických rozhovoroch na ňu kričí a na správy reaguje buď stroho alebo vôbec. Podľa matky už
samotná skutočnosť, že otec požiadal ich staršieho syna o predloženie čestného vyhlásenia do tohto
konania svedčí o tom, že nálada a postoje u nich doma sú namierené voči nej. V reakcii na to, že otec
vo svojom odvolaní poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici, pričom zdôraznil, že

urobil všetko pre to, aby dieťa na styk pripravil, samotný maloletý sa styku bráni a okolnosti ovplyvniť
nedokáže, matka uvádza, že maloletý sa styku nikdy nebránil, avšak práve okolnosť na strane otca, a to
jeho postoj voči matke, preukázateľný hnev na maloletého pri odchode s matkou, urážanie sa na neho
a trestanie tichom je podľa matky dôvodom, prečo si maloletý vyberie radšej otca a nie ju. V závere
svojho vyjadrenia matka opísala priebeh ostatných stretnutí s maloletým, v rámci ktorého sa vyjadrila,

že odkedy otec dostal od súdu pokutu, tak jej začal dvíhať telefón aj otec, aj maloletý a začalo sa všetko
meniť. Čo sa týka samotného priebehu stretnutia, tak uviedla, že na prechádzke jej maloletý vyčítal, že
ich opustila. Snažila sa mu to vysvetliť, ale kvôli otcovi je takto nastavený. Počas ďalšieho stretnutiasa s maloletým rozprávala asi pol hodinu pred bránkou. V nasledujúci týždeň šla s maloletým opäť na
prechádzku. Matka navrhuje, aby odvolací súd odvolaním napadnuté uznesenie potvrdil.

12. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd, príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle § 2 ods. 1
zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len CMP), v spojení s § 34 zákona č.
160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie podľa
zásad uvedených v § 62 a nasl. CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario,
pričom dospel k záveru o vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia v celom rozsahu, za správnej

aplikácie príslušných zákonných ustanovení.

13. Z obsahu preskúmavaného spisu je zrejmé, že právoplatným rozhodnutím súdu prvej inštancie zo
dňa 12.10.2023, sp. zn. 29P/296/2022-105 bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti otca, pričom
matke bol upravený pravidelný styk s maloletým tak, že matka je oprávnená sa s maloletým stretávať
každý párny týždeň od piatka od 15.00 hod. do nedele do 19.00 hod. a každý nepárny týždeň od

stredy od 15.00 hod. do piatka do 17.00 hod. s tým, že otec je povinný dieťa na styk s matkou riadne
pripraviť a odovzdať matke s jeho osobnými vecami, matka si maloletého vyzdvihne pred bydliskom
otca a po uplynutí styku ho otcovi na rovnakom mieste vráti s tým, že každý z rodičov je oprávnený
a povinný zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok. Súd prvej inštancie určil, že matka je
povinná prispievať na výživu maloletého sumou 130 eur mesačne, ktoré výživné bude poukazovať k

rukám otca, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, počnúc právoplatnosťou rozsudku. Súd prvej inštancie
zároveňvyslovil,žežiadenzúčastníkovnemánároknanáhradutrovkonania.Tentorozsudoknadobudol
právoplatnosť dňa 26.10.2023 a vykonateľnosť dňa 16.11.2023.

14. Súd prvej inštancie uznesením č. k. 28Em/2/2022-140 zo dňa 26.06.2024 nariadil výkon rozhodnutia

Okresného súdu Prešov zo dňa 12.10.2023, č. k. 29P/296/2022-105 v časti úpravy styku matky s
maloletým.

15. Výzva súdu prvej inštancie zo dňa 26.06.2024 v zmysle § 379 ods. 2 CMP bola povinnému
otcovi doručená dňa 28.06.2024. Vo výzve bol povinný opakovane upozornený na následky neplnenia

povinností určených v rozhodnutí. Dňa 28.06.2025 bol súdom prvej inštancie zrealizovaný výkon
rozhodnutia v domácnosti otca v Sabinove, pričom otec odmietol prevziať písomnosti. Maloletý odišiel
s matkou.

16. Podľa § 378 ods. 1 CMP, po vydaní uznesenia o nariadení výkonu rozhodnutia alebo súčasne

s vydaním tohto uznesenia môže súd vykonať úkony a opatrenia smerujúce k tomu, aby došlo k
dobrovoľnému splneniu povinnosti.

17. Podľa § 379 ods. 1 až 3 CMP, pred uskutočnením výkonu rozhodnutia môže súd nariadiť
pojednávanie a predvolať povinného, oprávneného, maloletého alebo orgán sociálnoprávnej ochrany

detí a sociálnej kurately. Na pojednávaní vyzve povinného, aby sa rozhodnutiu podrobil a upozorní ho
na následky neplnenia povinností ustanovených v rozhodnutí.

18. Ak sa javí, že účel pojednávania možno dosiahnuť aj písomnou výzvou, súd vyzve povinného na
dobrovoľné plnenie a upozorní ho na následky neplnenia. Ak má súd za to, že postup podľa § 379 ods.

1 a 2 CMP by mohol viesť k zmareniu odňatia dieťaťa, súd vykoná výzvu pred uskutočnením výkonu
rozhodnutia na mieste samom.

19. Podľa § 382 ods. 1,2 CMP, ak výzva súdu na dobrovoľné splnenie povinností zostane bezvýsledná,
súd môže uložiť povinnému pokutu do 1000 eur. Pokutu možno uložiť aj opakovane za každé porušenie

povinnosti vyplývajúcej z rozhodnutia.

20. Predpokladom uloženia pokuty v zmysle citovaného ustanovenia je skutočnosť, že výzva súdu
podľa § 379 CMP bola bezvýsledná. Súd musí vždy posúdiť, či tu nie sú okolnosti, pre ktoré povinná
osoba nemohla objektívne svoju povinnosť splniť. Súdy by prostredníctvom donucovacích opatrení mali

napomôcť oprávnenému rodičovi dosiahnuť výkon práva styku. Ich oprávnenia a povinnosti v tomto
smere majú svoje medze. Obmedzenie predstavuje najmä záujem maloletého dieťaťa, ako aj právo
ostatných účastníkov vykonávacieho konania.21. Podľa čl. 5 veta prvá Zákona o rodine, záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri
rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú.

22. Podľa § 41 ods. 6 Ústavy Slovenskej republiky starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov;
deti majú právo a rodičovskú výchovu a starostlivosť. Práva rodičov možno obmedziť a maloleté deti
možno od rodičov odlúčiť proti vôli rodičov len rozhodnutím súdu na základe zákona.

23. Podľa čl. 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa platí zásada, že obaja rodičia majú spoločnú

zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa, táto zásada je vyjadrená aj v § 28 ods. 1 a 2 Zákona o rodine.
Dieťa má teda zákonom garantované právo byť vychovávané oboma rodičmi, a to aj v prípade, ak rodičia
spolu nežijú. Aj rodič, ktorému dieťa nebolo zverené do starostlivosti, má preto právo v primeranom
rozsahu podieľať sa na výchove maloletého dieťaťa, osobne sa o dieťa starať a budovať s ním citové
a rodinné väzby, nakoľko stále zostáva rodičom so všetkými právami a povinnosťami z tohto vzťahu
vyplývajúcimi. Prvoradým hľadiskom akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí musí však byť záujem dieťaťa

(čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa). Dieťa oddelené od jedného alebo oboch rodičov má priznané právo
udržiavať pravidelné osobné kontakty s oboma rodičmi, ibaže by to bolo v rozpore so záujmami dieťaťa
(článok 9 ods. 3 Dohovoru o právach dieťaťa).

24. Podľa článku 24 ods. 2 a 3 Charty základných práv Európskej únie, pri všetkých opatreniach prijatých

orgánmi verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom rade brať
do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa. Každé dieťa má právo na pravidelné udržiavanie osobných vzťahov
a priamych stykov s obidvoma svojimi rodičmi, ak to nie je v rozpore s jeho záujmom.

25. Z právnej úpravy vo veciach starostlivosti súdu o maloletých vyplýva, že jednou z najdôležitejších

požiadaviek je, aby bolo rešpektované právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obom
rodičom. Rodič zabezpečujúci osobnú starostlivosť o maloleté dieťa má prvotnú zodpovednosť za
prípravu dieťaťa na stretávanie s druhým rodičom. Úloha oboch rodičov je v živote maloletého dieťaťa
nezastupiteľná a záujmom dieťaťa je, aby bolo v starostlivosti toho z rodičov, ktorý uznáva úlohu
a dôležitosť druhého rodiča v živote dieťaťa. Starostlivosť a výchova o maloleté dieťa predpokladá

zabezpečenie materiálnych, aj nemateriálnych podmienok, ktoré umožňujú rozvíjanie jeho osobnosti. V
procese socializácie maloletého dieťaťa je v zásade nutná účasť oboch rodičov a nie je dôvod na to, aby
rodič, v ktorého priamej starostlivosti maloleté dieťa nie je, sa s dieťaťom nestretával. Záujem maloletého
dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri hľadaní konkrétneho najvhodnejšieho usporiadania vzťahov
medzi rodičmi a maloletým dieťaťom a tento záujem vyžaduje, aby sa na jeho výchove podieľali obaja

rodičia, ktorí majú v jeho živote nezastupiteľné postavenie (Nález Ústavného súdu Českej republiky
sp. zn. II.ÚS 554/04). Základným právom každého maloletého dieťaťa je právo na pravidelný kontakt
s obidvoma rodičmi. Záujem maloletého dieťaťa treba skúmať z objektívneho hľadiska a je nesporné,
že v takomto prípade v záujme maloletého dieťaťa je, aby sa vytváral pozitívny vzťah maloletého k
obom rodičom a to nevyhnutne vyžaduje pravidelný styk (Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn.

5Cdo/207/2018 zo dňa 29.10.2019).

26. Odvolací súd konštatuje, že otec v odvolaní neuviedol také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali
zrušenie napadnutého uznesenia. V konaní bolo preukázané, že styk matky s maloletým sa nerealizoval
v rozsahu, aký bol stanovený exekučným titulom. Táto skutočnosť, ktorá nepochybne vyplýva aj z

vyjadrení matky, poukazuje na nevhodný prístup a správanie otca. V tejto súvislosti odvolací súd
poukazuje na str. 34 Znaleckého posudku č. XX/XXXX zo dňa 30.07.2023, z ktorého vyplynulo, že
otec síce dokáže zabezpečiť starostlivosť o maloletého, ale nevie spolupracovať s matkou, vnímať
ju ako nezastupiteľného rodiča a nevylučovať ju zo života maloletého. Matka si svoj osobný život
usporiadala tak, aby v maximálnej miere rešpektovala potreby a pocity maloletého, pričom v nadväznosti

na negatívnu reakciu maloletého na jej partnerský vzťah, si zabezpečila samostatné bývanie s cieľom
vytvoriť pre maloletého stabilné a pokojné prostredie. Zo šetrenia pomerov, ktoré dňa 28.10.2025
v domácnosti matky vykonal Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, orgán SPODaSK vyplynulo, že
matka má v plnej miere zabezpečené vhodné bytové podmienky pre zdravý rast a vývin maloletého.
Odvolací súd zdôrazňuje, že povinnosť otca zabezpečiť styk matky s maloletým priamo vyplýva z

výroku IV. rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 29P/296/2022-105 zo dňa 12.10.2023, právoplatného
dňa 26.10.2023. Otec ako preferenčný rodič je povinný plniť v zmysle exekučného titulu, to znamená
zabezpečiť prítomnosť maloletého v určené dni pri styku s matkou. Ak si rodič nesplní svoju povinnosť,
ktorá mu vyplýva z právoplatného rozhodnutia súdu, súd postupuje podľa § 378 ods. 1 CMP.27. V nadväznosti na námietku otca, že maloletý považuje vynucovanie styku s matkou za negatívum,
pričom vynucovanie nie je v najlepšom záujme maloletého, odvolací súd uvádza, že vo veciach

starostlivosti o maloleté dieťa súd posudzuje každú vec individuálne s ohľadom na konkrétne okolnosti
prípadu, pričom konanie o výkon rozhodnutia má svoje špecifiká. Nespochybňuje, že záujem maloletého
dieťaťa je potrebné zohľadniť v každom konaní, ktoré sa ho týka, avšak poukazuje na to, že záujmom
dieťaťa je udržiavať kontakt s oboma rodičmi, ktorí sú zodpovední za jeho zdravý psychický a fyzický
vývoj, pričom dieťa má právo na starostlivosť a výchovu zo strany oboch rodičov a právo na kontakt s

rodičom, do ktorého osobnej starostlivosti nebol zverený. Nespornou skutočnosťou je, že je v záujme
maloletého dieťaťa, aby si vytváral pozitívny vzťah k obom rodičom, a to nevyhnutne vyžaduje pravidelný
kontakt. Maloletý sa v konaní navyše vyjadril, že matku má rád a chce sa s ňou stretávať. K argumentu
otca, že zo samotných tvrdení matky vyplýva, že maloletý nemá záujem o stretnutia s matkou, odvolací
súd uvádza, že túto námietku nemožno uznať, vzhľadom na to, že maloletý v priebehu konania
záujem stretávať sa s matkou niekoľkokrát prejavil, pričom aj pri poslednom zisťovaní jeho názoru dňa

16.06.2025 sľúbil, že sa s matkou stretne, k čomu aj došlo.

28. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že otec ako rodič,
ktorý má maloletého vo svojej osobnej starostlivosti, nevykonáva žiadne aktívne opatrenia, aby výkon
styku zabezpečil. Odvolací súd ďalej konštatuje, že podstata povinnosti otca nespočíva v tom, aby

postačovalo, že maloletému v stretávaní s matkou ako tvrdí, nebráni. Predmetná povinnosť spočíva v
riadnej príprave a odovzdaní dieťaťa s jeho osobnými vecami na styk s oprávneným rodičom. Súd si je
vedomý, že vzhľadom na vek maloletého, nebude možné jeho konečné rozhodnutie o realizácii styku
fakticky vynútiť proti jeho vôli. Úlohou súdu je ale zabezpečiť také podmienky, ktoré umožnia realizáciu
rozhodnutia a prinútia povinného k riadnemu splneniu povinností vyplývajúcich z exekučného titulu.

Povinnosťou rodiča, ktorému je maloletý zverený do osobnej starostlivosti, je nielen pasívne umožniť
styk, ale aj aktívne pôsobiť na maloletého tak, aby bol rešpektovaný jeho vzťah k druhému rodičovi,
zdržať sa akéhokoľvek konania, ktoré by mohlo tento vzťah narúšať, a maloletého k realizácii styku
primerane veku viesť a motivovať. Vzhľadom na skutočnosť, že povinný otec na výzvu súdu prvej
inštancie nezabezpečil prítomnosť maloletého na súde (úradný záznam zo dňa 24.06.2024 a 25.06.2024

- č. l. 137), odmietol súdom odporúčané odborné poradenstvo (č. l. 34, 35, 69), nesúhlasil s uloženým
výchovným opatrením (č. l. 180) a napriek výzvam súdu (výzva zo dňa 15.11.2022 - č. l. 57 a zo
dňa 26.06.2024 - č. l. 142) aktívne nemotivoval maloletého na styk s oprávnenou matkou, nesplnil
si tak povinnosť vyplývajúcu mu z právoplatného rozhodnutia súdu prvej inštancie. Pri výkone styku
rodiča s maloletým je nevyhnutné vziať na zreteľ zodpovednosť otca, aby v záujme maloletého naňho

pozitívne vplýval a viedol k pozitívnemu vzťahu k matke. Dôležitá úloha matky v živote maloletého je
nepopierateľná, preto je úlohou otca vhodne na maloletého pôsobiť a zdôrazňovať dôležitosť stretávania
sa s druhým rodičom, čo v danom prípade absentuje. Ovplyvňovanie zo strany otca, ktorého výsledkom
jenevôľamaloletéhorealizovaťstretnutiasoprávnenoumatkou,jevrozporespodstatoujehopovinnosti.

29. Pre uloženie pokuty je nevyhnutné, aby súd posúdil, či tu nie sú okolnosti, pre ktoré povinná
osoba nemohla objektívne svoju povinnosť splniť. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že zo súdneho
spisu, z vykonaného dokazovania a z podaní účastníkov konania pred súdom prvej inštancie a
po vykonanom prieskume odvolacím súdom, žiadna takáto okolnosť nebola zistená. Odvolací súd
konštatuje,žepovinnémuotcovinebránižiadnaprekážka,prektorúbysiobjektívnenemoholsplniťsvoju

povinnosť vyplývajúcu z rozhodnutia súdu. O uvedenom svedčí aj skutočnosť, že po vydaní odvolaním
napadnutého rozhodnutia k stretnutiam matky s maloletým došlo, hoci nie v rozsahu, v akom stanovil
súd prvej inštancie exekučným titulom.

30. Záverom odvolací súd uvádza, že sa stotožňuje s tvrdením súdu prvej inštancie, že cieľom

uloženej pokuty je podnietiť povinného rodiča k riadnemu plneniu povinností vyplývajúcich zo súdneho
rozhodnutia, a tým následne zabezpečiť ochranu práva maloletého dieťaťa na kontakt s oboma rodičmi.

31. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citovanú právnu úpravu dospel odvolací súd k záveru,
že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne, preto aplikujúc ust. § 387 ods. 1 CSP

rozhodnutie potvrdil.32. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 52 Civilného
mimosporového poriadku tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. V danom
prípade nie sú dané dôvody na rozhodnutie podľa iných ustanovení CMP.

33. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 odsek

2 C.s.p.).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné

doručenie podania nevyzýva (§ 125 odsek 2 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťsvýnimkouprípadovpodľa§429odsek2vdovolacomkonanízastúpenýadvokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).