Uznesenie Judgement was issued on Thursday, March 4, 2026

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 6Ek/1842/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6125340870
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 03. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Šárka Halusková
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2026:6125340870.2

Uznesenie

OkresnýsúdBanskáBystricavexekučnejvecioprávneného:POHOTOVOSŤ,s.r.o.,sosídlomPribinova
25, 811 09 Bratislava-Staré Mesto, IČO: 35 807 598, práv. zast.: JUDr. Katarína Hegedüšová, so sídlom
Majerníkova 3/A, 841 05 Bratislava-Karlova Ves, IČO: proti povinnej: A. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale
bytom C. D. XXX, XXX XX C. D. o vymoženie pohľadávky 340,56 Eur s príslušenstvom, vedenej u súdnej
exekútorky: JUDr. Jana Debnárová, so sídlom exekútorského úradu T.Vansovej č. 2, 984 01 Lučenec,

pod sp. zn. 337EX 574/25, o návrhu povinnej na zastavenie exekúcie, takto

r o z h o d o l :

I. Súd podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku z a s t a v u j e exekúciu v časti vymoženia
úroku z omeškania vo výške 0,25 % denne zo sumy 414,26 Eur od 08. 01. 2002 do 20. 12. 2019,
úroku z omeškania vo výške 0,25 % denne zo sumy 399,26 Eur od 21. 12. 2019 do 17. 06. 2021,
úroku z omeškania vo výške 0,25 % denne zo sumy 383,66 Eur od 18. 06. 2021 do 13. 12. 2022, úroku
z omeškania vo výške 0,25 % denne zo sumy 367,56 Eur od 14. 12. 2022 do 07. 06. 2024 a úroku

z omeškania vo výške 0,25 % denne zo sumy 340,56 Eur od 08. 06. 2024 do zaplatenia.

II. Vo zvyšnej časti súd návrh povinnej na zastavenie exekúcie z a m i e t a.

III. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie, doručeným súdu dňa 20. 06. 2025 domáhal od
povinnej vymoženia pohľadávky vo výške 340,56 Eur s príslušenstvom na základe exekučného titulu
– Platobného rozkazu Okresného súdu Bratislava III sp. zn. ROB/349/02 zo dňa 29. 01. 2002, ktorý
nadobudol vykonateľnosť dňa 27. 02. 2002 (ďalej len „exekučný titul“ ).

2. Poverením zo dňa 02. 07. 2025 súd poveril vykonaním exekúcie súdnu exekútorku: JUDr. Jana

Debnárová, so sídlom exekútorského úradu T.Vansovej č. 2, 984 01 Lučenec, ktorá ju vedie pod sp.
zn. 337EX 574/25.

3. Súdnej exekútorke bolo dňa 28. 07. 2025 doručené podanie povinnej označené ako „Návrh na
zastavenie exekúcie č. k. 6Ek/1842/2025, 337EX 574/25“ zo dňa 25. 07. 2025, v ktorom povinná
uviedla, okrem iného: „Dňa 11.07.2025 mi bolo doručené Upovedomenie o začatí exekúcie. Vymáhaná

istina oprávneného predstavuje 340,56 EUR, pričom úroky z omeškania vo výške 0,25% denne spolu
s príslušenstvom pohľadávky predstavujú sumu prevyšujúcu 10.000,- EUR. Okrem toho sú voči mne
uplatňované ďalšie trovy exekučného konania a aj odmena exekútora. Platobný rozkaz ROB/349/02-5
zo dňa 29.01.2002 bol vydaný voči poručiteľovi – môjmu zosnulému manželovi E. B., nar. XX.XX.XXXX,
zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom F. XXX. Po smrti poručiteľa som nadobudla dedičstvo na základe
právoplatného uznesenia Okresného súdu Žiar nad Hronom, sp.zn. 18D/10/2017, Dnot 96/2017 zo dňa

04.02.2022, v ktorom súd určil všeobecnú cenu majetku poručiteľa na sumu 10.000,- EUR, výšku dlhov
na sumu 9.092,39 EUR, a teda čistá hodnota dedičstva predstavovala sumu vo výške 907,61 EUR.Dňa 11.04.2024 bol prostredníctvom môjho právneho zástupcu odoslaný na Exekútorský úrad JUDr.
Ladislava Jakubca, súdneho exekútora so sídlom Zámocká 30, 811 01 Bratislava, návrh na zastavenie
starej exekúcie sp. zn. EX 18014/23, s poukazom na ust. §2 ods. 1 písm. a) zákona č. 233/2019 Z.z.,

v dôsledku čoho bolo dňa 01.04.2025 vydané upovedomenie o zastavení exekučného konania. Nakoľko
oprávnený opätovne podal návrh na vykonanie exekúcie, a tentoraz priamo voči mne, ako dedičke po
neb. E. B., podávam týmto návrh na zastavenie exekúcie s uvedením nasledovných dôvodov. Vzhľadom
na vyššie uvedené skutočnosti vyplývajúce z Uznesenia o dedičstve je zjavné, že čistá hodnota
dedičstva predstavovala sumu vo výške 907,61 EUR. Vzhľadom na vyššie citované súdne rozhodnutia

ako aj výslovné a nepochybné znenie Občianskeho zákonníka je zrejmé, že dedič zodpovedá za dlh
poručiteľa len do výšky ceny nadobudnutého dedičstva. Dedičia zodpovedajú za poručiteľove dlhy
nielen konkrétnym majetkom, ktorý nadobudli z dedičstva, ale všetkým svojím majetkom, avšak iba
do výšky ceny nadobudnutého majetku. Zmyslom tejto úpravy je, aby sa dedič dedením nedostal do
horšej majetkovej situácie, než akú mal pred dedením, a zároveň aby bol chránený pred negatívnym
dosahom dedenia. Vzhľadom k tomu, že som ako jediná dedička po pôvodnom povinnom – poručiteľovi

nadobudla majetok v čistej hodnote len 907,61 EUR, a teda zodpovedám za prípadné dlhy poručiteľa
len do tejto výšky, mám za to, že ide o výkon práva, ktorý je v rozpore so zákonom, nakoľko je proti
mne vedená exekúcia na sumu značne prevyšujúcu túto zákonom stanovenú limitnú hranicu. Exekučné
konanie je proti mne vedené v celkovej výške presahujúcej 10.000,- EUR, čo značne presahuje hodnotu
mnou nadobudnutého dedičstva. Zároveň si dovoľujem poukázať aj na výšku úrokov, ktoré oprávnený

žiada zaplatiť a ktoré sú v hrubom nepomere k vymáhanej istine. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené
skutočnosti mám za to, že konanie oprávneného pôsobí voči mojej osobe šikanózne, a to predovšetkým
z dôvodu, že oprávnený si pohľadávku vymáha po viac než dvadsiatich rokoch od jej vzniku, pričom
pôvodná exekúcia, ktorá bola vedená proti môjmu zomrelému manželovi, už bola zastavená práve aj
z dôvodu že ja, ako dedič po poručiteľovi jednak nemám majetok na uhradenie tejto pohľadávky a ani

za uvedený dlh podľa hmotného práva nezodpovedám. S ohľadom na konanie oprávneného som toho
presvedčenia, že iniciovanie tohto exekučného konania slúži skôr ako forma neprimeraného nátlaku na
mňa ako povinnú, než na reálne uspokojenie pohľadávky. Preto ako označená údajná povinná týmto
žiadam, aby exekučné konanie č.k. 6Ek/1842/2025, 337EX 574/25, vedené JUDr. Janou Debnárovou,
súdnou exekútorkou, exekútorský úrad so sídlom T. Vansovej 2, 984 01 Lučenec, v zmysle ust. § 61k

ods. 1 bolo voči mne bezodkladne zastavené pre nemožnosť vymáhania uvedenej pohľadávky voči
mojej osobe a jej nezákonnosti. “

4. Súdna exekútorka predložila návrh povinnej na zastavenie exekúcie dňa 26. 08. 2025 na rozhodnutie
súdu spolu s vyjadrením oprávneného.

5. Oprávnený vo svojom vyjadrení k návrhu povinnej na zastavenie exekúcie uviedol, okrem iného:
„Keďže povinný nerešpektoval povinnosť uložené vyššie uvedeným rozsudkom, Oprávnený podal návrh
na vykonanie exekúcie. Oprávnený si dovoľuje uviesť, že jeho pohľadávka nie je do dnešného dňa
uhradená v celom rozsahu. V zmysle uvedeného má oprávnený za to, že berúc do úvahy ustanovenia

Exekučného poriadku týkajúce sa podania a odôvodnenia návrhu na zastavenie exekúcie, Návrh na
zastavenie exekúcie povinného nespĺňa zákonom ustanovené podmienky a z toho dôvodu nie je daný
dôvod na to, aby mu súd vyhovel a exekúciu zastavil. Oprávnený má v zmysle uvedeného za to, že berúc
do úvahy ustanovenia Exekučného poriadku týkajúce sa podania a odôvodnenia návrhu na zastavenie
exekúcie, Návrh na zastavenie exekúcie nespĺňa zákonom ustanovené podmienky a z toho dôvodu nie

je daný dôvod na to, aby mu súd vyhovel a exekúciu zastavil. Na základe vyššie uvedeného žiadame,
aby sa na návrh na zastavenie exekúcie povinného neprihliadalo.“

6. Podľa § 61k ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „Exekučný

poriadok“), súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak
a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku,
b) exekučný titul bol zrušený,
c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu
neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť,

d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu,
e) je predpoklad, že iná povinnosť uložená exekučným titulom, najmä povinnosť niečoho sa zdržať alebo
niečo strpieť, ktorú okrem povinného nemôžu vykonať iné osoby, bude dobrovoľne a riadne plnená ajbez vedenia exekučného konania; predpokladá sa, že iná povinnosť je dobrovoľne a riadne plnená, ak
od posledného porušenia tejto inej povinnosti uplynulo najmenej 6 mesiacov.

7. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15
dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie
exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku
dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.

8. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora.
Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa
k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor
vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich
pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie
exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.

9. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a
rozhodneotrováchexekúcievrátaneurčeniaichvýšky;inaknávrhzamietne.Aksúdnávrhnazastavenie
exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie
je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.

10. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom do 06.02.2002 (ďalej
len ako „Občiansky zákonník“), výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov
nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore
s dobrými mravmi.

11. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

12. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má

veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

13. Podľa § 3 Nariadenia Vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré

ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.12.2008, výška úrokov z omeškania je
dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.

14. Podľa § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom do 31.03.2002

(ďalej aj ako „Zákon o ochrane spotrebiteľa“), typovou zmluvou sa podľa tohto zákona rozumie zmluva,
ktorá sa má uzavrieť vo viacerých prípadoch, ak je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným
spôsobom neovplyvňuje.

15. Podľa § 23a ods. 2 Zákona o ochrane spotrebiteľa, typová zmluva nesmie obsahovať

a) neprimerané podmienky, ktoré na škodu spotrebiteľa zakladajú nápadný nepomer medzi právami a
povinnosťami zmluvných strán, najmä
1. podmienky, ktoré viažu predaj výrobku alebo poskytnutie služby na odobratie iného výrobku alebo
na prevzatie inej služby,
2. podmienky, ktorými sa podmieňuje predaj výrobku alebo poskytnutie služby požiadavkou, aby

spotrebiteľ zabezpečil pre predávajúceho ďalšieho spotrebiteľa, ktorý s ním uzavrie rovnakú alebo
podobnú zmluvu;
b) podmienky, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi.

16. V danej veci súd zistil, že oprávnený sa domáhal vykonania exekúcie na podklade exekučného titulu

– Platobného rozkazu Okresného súdu Bratislava III sp. zn. ROB/349/02 zo dňa 29. 01. 2002, ktorý
nadobudol vykonateľnosť dňa 27. 02. 2002. Týmto exekučným titulom bol žalovaný (právny predchodca
povinnej v tomto exekučnom konaní) povinný zaplatiť žalobcovi (oprávnený v tomto exekučnom konaní)
do 15 dní odo dňa doručenia platobného rozkazu istinu 414,26 Eur (predtým 12 480,00 Sk), úrokyz omeškania 0,25 % denne zo sumy 414,26 Eur (predtým 12 480,00 Sk) od 08. 01. 2002 do zaplatenia
a trovy konania vo výške 20,58 Eur (predtým 620 Sk). V návrhu na vykonanie exekúcie zo dňa 20. 06.
2025 oprávnený označil 4 platby povinného, a to dňa 20. 12. 2019 vo výške 15,00 Eur, dňa 17. 06.

2021 vo výške 15,60 Eur, dňa 13. 12. 2022 vo výške 16,10 Eur a dňa 07. 06. 2024 vo výške 27,00
Eur. Predmetným návrhom na vykonanie exekúcie si oprávnený uplatnil nárok vyplývajúci z exekučného
titulu zohľadňujúc vykonané úhrady a exekučný súd, keďže návrh nemal žiadne vady, vydal dňa 02. 07.
2025 poverenie na vykonanie exekúcie.

17. Súd na základe podaného návrhu povinnej na zastavenie exekúcie opätovne preskúmal návrh na
vykonanie exekúcie, exekučný titul a Zmluvu o úvere zo dňa 27. 11. 2001, exekučný súd opätovne
pristúpil k posúdeniu dôvodnosti predmetného návrhu na vykonanie exekúcie a nároku priznaného
exekučným titulom v zmysle aktuálnej judikatúry. Je potrebné uviesť, že v danom prípade sa jedná
o opätovný návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých
exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj ako „ZoUNEK“). V zmysle

uvedeného predpisu dal zákonodarca možnosť oprávnenému, v prípade, ak dôjde k zastaveniu starej
exekúcie, domáhať sa od povinného vymoženia pohľadávky prostredníctvom opätovného návrhu na
vykonanie exekúcie. Tento opätovný návrhu na vykonanie exekúcie súd posudzuje ako každý iný
nový návrh na vykonanie exekúcie v zmysle súčasnej právnej úpravy. Súd v tomto smere poukazuje
na zjednocujúce stanovisko Ústavného súdu Slovenskej republike prijatého v uznesení Ústavného

súdu Slovenskej republiky sp. zn. PLz. ÚS 1/2022 zo dňa 15.06.2022, podľa ktorého je s poukazom
na § 53 ods. 3 písm. e) Exekučného poriadku exekučný súd oprávnený a povinný vykonávať
hmotnoprávny prieskum vymáhaného nároku v prípade, „ak sa tento vymáha na podklade platobného
rozkazu vydaného vyšším súdnym úradníkom priznaného titulom spotrebiteľskej zmluvy, možnosť
podania odporu bola limitovaná lehotou 15 dní a od doručenia platobného rozkazu a právna úprava

vyžadovala, aby spotrebiteľ odpor vecne odôvodnil, pretože by inak rezignoval na princíp efektívnej
ochrany spotrebiteľa, ktorý je súčasťou základného práva na súdnu ochranu. Ústavný súd predmetné
stanovisku prijal vychádzajúc predovšetkým z rozsudku súdneho dvora C-448/17 a majúc na zreteli
záväzky Slovenskej republiky vyplývajúci jej z postavenia členského štátu Európskej únie, v záujme
dosiahnutiacieľovsmernice93/13/EHSavzáujmereálnejgarancieprávanasúdnuochranuústavnýsúd

akcentuje,žejenevyhnutnéinterpretovaťpredmetnéustanovenieeurokonformne,atotak,žezasituáciu
predpokladanú § 53 ods. 3 písm. e) Exekučného poriadku („...v konaní, v ktorom nebolo možné namietať
alebopreskúmavaťneprijateľnézmluvnépodmienky“)jenutnépovažovaťajstav,keďvkonaníovydanie
platobného rozkazu síce bolo možné namietať alebo preskúmavať neprijateľné zmluvné podmienky,
avšak právomoc na vydanie platobného rozkazu bola zverená vyššiemu súdnemu úradníkovi, resp.

súdnemu tajomníkovi a tento platobný rozkaz vydal, možnosť podania odporu bola limitovaná lehotou
15 dní od doručenia platobného rozkazu a právna úprava vyžadovala, aby spotrebiteľ odpor vecne
odôvodnil. Týmto spôsobom je možné zrevidovať nedostatok, ktorým je postihnuté základné konanie
- konanie o vydanie platobného rozkazu (platobný rozkaz vydaný vyšším súdnym úradníkom, resp.
súdnym tajomníkom, možnosť spotrebiteľa podať odpor v lehote iba 15 dní od doručenia platobného

rozkazu,nutnosťodporvecneodôvodniť,čovsúhrnevyvolávastavnezabezpečeniamožnostiskúmania
neprijateľných zmluvných podmienok sudcom) vyčítaný Súdnym dvorom tak, že priestor na ex offo
kontrolu existencie neprijateľných zmluvných podmienok je daný v štádiu vykonávacieho konania.
Iba taká interpretácia § 53 ods. 3 písm. e) Exekučného poriadku, podľa ktorej všeobecnému súdu v
exekučnom konaní prináleží skúmať exekučný titul - platobný rozkaz vydaný vyšším súdnym úradníkom

z hľadiska posúdenia dôvodnosti vymáhania nároku, ktorý má pôvod v spotrebiteľskej zmluve, teda
skúmať, či spotrebiteľská zmluva neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky a či netrpí vadami,
ktoré majú vplyv na nárok vymáhaný v exekučnom konaní, zodpovedá naplneniu cieľov sledovaných
smernicou 93/13/EHS (III. ÚS 324/2021-49).“ (Nález ÚS SR sp. zn. I. ÚS 650/2022 zo dňa 02. 02. 2023)
Zjednocujúce stanovisko Ústavný súd SR aplikoval už vo viacerých exekučných veciach (vedených

nielen tunajším súdom), možno spomenúť napr. nález ÚS SR sp. zn. III. ÚS 324/2021 zo dňa 14. 07.
2022, nález ÚS SR sp. zn. I. ÚS 650/2022 zo dňa 02. 02. 2023 či nález ÚS SR sp. zn. I. ÚS 648/2022
zo dňa 02. 02. 2023.

18. Z uvedeného je zrejmé, že exekučný súd nemôže odmietnuť preskúmanie exekučného titulu

- platobného rozkazu, ktorý bol vydaný vyšším súdnym úradníkom, resp. súdnym tajomníkom, na
podklade spotrebiteľskej zmluvy, možnosť podania odporu bola limitovaná na lehotu 15 dní od doručenia
platobného rozkazu a právna úprava vyžadovala, aby spotrebiteľ takýto odpor vecne odôvodnil. Súd sa
oboznámil so spotrebiteľskou zmluvou vrátane dokumentov, na ktoré spotrebiteľská zmluva odkazuje azistil, že zmluva o úvere z ktorej vyvodzuje oprávnený svoj nárok vymáhaný v exekučnom konaní, bola
podpísaná medzi oprávneným a povinným, pričom povinný je spotrebiteľom nakoľko je fyzická osoba,
ktorá pri uzatvorení zmluvy o úvere nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, keďže

povinný bol v zmluve označený menom, priezviskom, rodným číslom, číslom občianskeho preukazu a
trvalým bydliskom. Oprávnený je veriteľom nakoľko je právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje
úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Posúdením danej zmluvy mal teda súd za preukázané,
že sa jedná o spotrebiteľské zmluvné dojednanie. Súd teda preskúmal nárok priznaný exekučným
titulom a zistil, že výška úrokov z omeškania nebola priznaná v súlade s § 517 ods. 2 Občianskeho

zákonníka v spojení s § 3 Nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z. Je teda nesporné, že vymáhaný nárok
vznikol v súvislosti so Zmluvou o úvere č. 6070067 zo dňa 27. 11. 2001, pričom uvedená zmluva bola
vyhodnotená ako zmluva spotrebiteľská. Súd nepopiera charakter zmluvy o úvere ako absolútneho
obchodu,ktorýsaspravujeustanoveniamiObchodnéhozákonníka.AplikáciaObchodnéhozákonníkaby
však znamenala spochybnenie režimu ochrany práv spotrebiteľa obsiahnutého v právnych predpisoch
upravujúcich spotrebiteľské vzťahy. Aj keď v čase uzavretia zmluvy o úvere ešte Občiansky zákonník

neobsahoval úpravu spotrebiteľských zmlúv, na zmluvný vzťah oprávneného a povinného dopadala
právna úprava zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa. Ustanovením § 23 ods. 23a ods. 1
zákona č. 634/1992 Zb. (účinným od 1. januára 2000 do 24. novembra 2004) bol do práva Slovenskej
republiky zanesený pojem tzv. „typovej“ zmluvy, ktorou sa rozumela zmluva, ktorá sa má uzavrieť vo
viacerých prípadoch, ak je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.

Podľa § 23a ods. 2 tohto zákona typová zmluva nesmela obsahovať: a) neprimerané podmienky, ktoré
na škodu spotrebiteľa zakladajú nápadný nepomer medzi právami a povinnosťami zmluvných strán,
najmä 1. podmienky, ktoré viažu predaj výrobku na poskytnutie služby na odobratie iného výrobku alebo
na prevzatie inej služby a 2. podmienky, ktorými sa podmieňuje predaj výrobku alebo poskytnutie služby
s požiadavkou, aby spotrebiteľ zabezpečil pre predávajúceho ďalšieho spotrebiteľa, ktorý s ním uzavrie

rovnakú alebo podobnú zmluvu; resp. b) podmienky, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi. V období
od 25. novembra 2004 do 30. júna 2007 potom zmenené znenie § 23a zákona č. 634/1992 Zb. už
definovalo„typové“zmluvyakozmluvy„spotrebiteľské,“ktorýmibolizmluvyuzavretépodľaObčianskeho
zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že
sa uzavierajú vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom

neovplyvňuje. Občiansky zákonník následne definoval spotrebiteľské zmluvy v „obnovenom“ ustanovení
§ 52, a to od 1. apríla 2004. Hoci zmluva o úvere uzatvorená medzi oprávneným a povinným dňa 27. 11.
2001 nemohla spadať do definície spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 Občianskeho zákonníka účinného
od 01. 04. 2004, nemôže byť sporu o tom, že táto zmluva bola a je typovou (spotrebiteľskou) zmluvou
v zmysle § 23a zákona č. 634/1992 Zb. v znení účinnom do 31. 03. 2002, keďže tu išlo o zmluvu

uzavretú (formálne) podľa Obchodného zákonníka, a jej charakteristickým znakom je, že sa uzatvárala
voviacerýchprípadochajeznejzrejmé,žespotrebiteľobsahzmluvypodstatnýmspôsobomneovplyvnil.

19. Súd na tomto mieste tiež uvádza, že účastníci občianskoprávnych vzťahov si môžu vzájomné
práva a povinnosti upraviť dohodou odchylne od zákona, ak z povahy ustanovení zákona nevyplýva,

že sa od neho nemožno odchýliť (§ 2 ods. 3 Občianskeho zákonníka). Súdna prax je jednotná v tom,
že z povahy ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 Nariadenia Vlády
SR č. 87/1995 Z. z. vyplýva, že kogentne je stanovená horná hranica úrokov z omeškania, ktorej
prekročenie nie je prípustné. Ak sa úroky z omeškania dohodnú, musia mať primeranú výšku, ktorá
nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Dohoda o úrokoch z

omeškania, ktorých výška prekračuje hornú hranicu stanovenú zákonom je v zmysle § 39 Občianskeho
zákonníka absolútne neplatným právnym úkonom. Pre určenie výšky úroku z omeškania je rozhodujúce,
kedy sa dlžník dostal do omeškania. V prejednávanej veci je preukázané, že povinný sa s vrátením
poskytnutého úveru dostal do omeškania dňa 08. 01. 2002. Súd zistil, že v občianskoprávnych vzťahoch
v zmysle v tom čase platného § 3 Nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z. bola výška úrokov z omeškania

počítaná ako dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. V období, kedy sa povinný dostal do omeškania bola
základná úroková sadzba NBS vo výške 8,80 %. Keďže v danom prípade dojednaný úrok z omeškania
predstavoval výšku 91,25 % ročne (0,25 % denne) oproti zákonnému úroku z omeškania v sadzbe 17,60
% ročne, súd uvádza, že takto dojednaný a následne priznaný úrok z omeškania je v rozpore s § 517

ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 Nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Zb., ktoré kogentne
stanovujú hornú hranicu úrokov z omeškania v občianskoprávnych vzťahoch, ktorým spotrebiteľský
vzťah jednoznačne je, pričom prekročenie tejto hranice nie je prípustné. Na tomto mieste je potrebné
doplniť, že prijateľnosť (ale tiež neprijateľnosť) konkrétnej zmluvnej podmienky a tak i jej platnosť(resp. neplatnosť) sa musí posudzovať vo vzťahu k príslušnému zmluvnému dojednaniu v podobe
zadefinovanej dohodou účastníkov právneho vzťahu (čo možno vyjadriť i tak, že zmluvná podmienka
stojíipadálenakocelok).Každázmluvnástranataktoznášarizikonaformulovaniapríslušnejpodmienky

celkom určitým spôsobom; spotrebiteľ riziko, že pre prípad nie celkom uváženého pristúpenia na určitú
podmienku a následného neopodstatneného dovolania sa ním neprijateľnosti ho podmienka bude
zaväzovať a dodávateľ naopak riziko, že podmienka majúca mu poslúžiť, neobstojí. Takéto zmluvné
dojednanie predstavuje hrubý nepomer medzi vzájomnými plneniami a je v rozpore s dobrými mravmi,
a to z dôvodu, že v danom prípade nešlo o čisto obchodnoprávny vzťah, ale o vzťah spotrebiteľský, teda

občianskoprávny. V rámci zmluvy o úvere výšku úroku z omeškania nebolo možné dojednať, pretože
sa jednalo o spotrebiteľský (občianskoprávny) vzťah, v ktorom sa úrok z omeškania spravuje § 517
ods. 2 Občianskeho zákonníka. Nemôžu byť žiadne pochybnosti o tom, že v exekučnom titule uvedený
úrokzomeškaniapodstatnýmspôsobompresahujeobvyklúúrokovúmierustanovenúNárodnoubankou
Slovensko pre úroky z omeškania v občianskoprávnych vzťahoch, v čoho dôsledku úrok z omeškania
z exekučného titulu bol priznaný v rozpore s § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3

Nariadením Vlády SR č. 87/1995 Z. z..

20. Súd v tomto bode poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 MObdo
5/2009 zo dňa 26.11.2009, podľa ktorého: „Vzhľadom na väzbu dôvodov, ktoré viedli k dohodnutiu
konkrétnej výšky úrokov z omeškania (1 % denne) a okolnostiam, ktoré ich sprevádzali, ako aj na väzbu

dôvodov nesplnenia zabezpečeného záväzku a v konečnom dôsledku dopadom priznania dojednaného
úroku z omeškania vo výške 1% za každý deň omeškania, ktorý podľa priznania oboch súdov z časti
istiny v sume 39 200 Sk predstavoval 365 % ročne, možno konštatovať, že v danom prípade išlo zo
stranyžalobcuoporušeniezásadpoctivéhoobchodnéhostyku.Zaneprimeranevysoký,atedavrozpore
s dobrými mravmi, možno považovať aj úrok z omeškania vo výške 0,1% denne, keď vzhľadom na dĺžku

trvania súdneho sporu je suma takto určených úrokov z omeškania pri pohľadávke na zaplatenie 54 375
Sk celkom 274 267,50 Sk (9 104,01 Eur), teda viac ako 504% a pri pohľadávke na zaplatenie 18 575 Sk
celkom 93 042,18 Sk (3 088,43 Eur), teda viac ako 500%. Túto skutočnosť je preto potrebné posudzovať
aj v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka o neplatnosti právnych úkonov pre rozpor s dobrými mravmi,
ktorý platí aj pre obchodné záväzkové vzťahy a podľa ktorého absolútne neplatným je každý právny

úkon, ktorý sa svojim obsahom alebo účelom dobrým mravom prieči. Je potrebné zdôrazniť, že aj na
zmluvnom základe spočívajúce úroky z omeškania podliehajú rovnako ako úroky z pôžičiek a z úverov
hraniciam rozporu s dobrými mravmi. Rozpor s dobrými mravmi nastáva z dôvodu hrubého nepomeru
medzi vzájomnými plneniami zmluvných strán, ktoré spočívajú v dojednaní neprimeranej výšky úrokov
z omeškania či zmluvnej pokuty. Neprimeranosť konkrétneho dojednania spočíva najmä v hrubom

nepomere, či už vzájomných plnení zmluvných strán navzájom alebo práv a povinností jednej zmluvnej
strany.“

21. Súd po preskúmaní spisového materiálu mohol konštatovať právny záver, že v časti uplatneného
úroku z omeškania je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného

poriadku, nakoľko tu bol daný dôvod už na zamietnutie návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods.
3 písm. e) Exekučného poriadku. V danom prípade sa totiž jedná o nárok vyplývajúci zo spotrebiteľskej
zmluvy, pričom dojednanie o úrokoch z omeškania presahujúcich zákonnú výšku úrokov z omeškania v
občianskoprávnych vzťahoch, ktoré boli následne v tejto nezákonnej výške priznané exekučným titulom,
súd vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, v dôsledku čoho je tu daný dôvod pre čiastočné

zamietnutie návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 3 písm. e) Exekučného poriadku a preto
súd zastavil exekúciu v časti úrokov z omeškania v zmysle § 61k ods.1 písm. d) v spojení s § 53 ods.
4 Exekučného poriadku zamietol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. (I. výroková veta
rozhodnutia)

22. Pokiaľ ide o námietku povinnej, že ako dedička po pôvodnom povinnom zodpovedá za jeho
dlhy len do výšky ceny nadobudnutého dedičstva v zmysle § 470 Občianskeho zákonníka, pričom
vymáhaná pohľadávka túto hodnotu výrazne presahuje, súd uvádza, že uvedená skutočnosť sama
osebe nepredstavuje dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku.
Ustanovenie§470Občianskehozákonníkatotižneupravujeneprípustnosťvedeniaexekúcie,alelimituje

len rozsah majetkovej zodpovednosti dediča za dlhy poručiteľa. Skutočnosť, že dedič zodpovedá za dlhy
poručiteľa len do výšky ceny nadobudnutého dedičstva, nemá za následok zánik vymáhaného nároku
ani inú okolnosť brániacu jeho vymáhateľnosti.23. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že návrh povinnej na zastavenie
exekúcie nie je v celom rozsahu dôvodný, nakoľko povinná nepreukázala dôvod na zastavenie exekúcie
v celom rozsahu podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku. Súd preto návrh povinnej na zastavenie

exekúcie vo zvyšnej časti podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol. (I. výroková veta
rozhodnutia)

24.Podľa§195Exekučnéhoporiadku,trovamiexekučnéhokonaniasútrovyexekútora,trovyúčastníkov
exekučného konania a trovy štátu.

25. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie
v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom
povinného na zastavenie exekúcie, výdavky za zaplatený súdny poplatok s hotové výdavky spojené s
podaním návrhu na vykonanie exekúcie.

26. Podľa § 199a ods. 2 Exekučného poriadku, trovami povinného sú výdavky na zastupovanie v
exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie.

27. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne
vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na

vykonanieexekúciealebododatkukpovereniunavykonanieexekúcie,akideovýdavkynazastupovanie
v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.

28. Podľa § 199d ods. 2 Exekučného poriadku, povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne
vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v

súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať.

29. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného
sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku,
prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

30. Podľa § 255 ods.1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), súd prizná
strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

31. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania

pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

32.Vzmysle§255ods.1aods.2CSPvspojenís§200Exekučnéhoporiadkusaakokritériumpriznania
náhrady trov exekučného konania premieta zásada úspechu vo veci, teda zásada zodpovednosti za
výsledoksporu,atotak,ženeúspešnýúčastníkjepovinnýnahradiťúspešnémuúčastníkovipreukázané,

odôvodnené a účelne vynaložené trovy, ktoré úspešný účastník vynaložil v súvislosti s uplatnením alebo
bránením svojho práva. Nakoľko súd exekúcie zastavil v časti príslušenstva pohľadávky a vo zvyšnej
časti návrh povinnej na zastavenie exekúcie zamietol, teda povinná nebola s návrhom na zastavenie
exekúcie úspešná v celom rozsahu, súd v zmysle § 255 ods. 2 CSP rozhodol tak, že žiaden z účastníkov
nemá nárok na náhradu trov konania. (III. výroková veta rozhodnutia)

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na
Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho

sa sťažovateľ domáha.V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu
možné a účelné.