Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, March 11, 2026

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 11Co/2/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4323202498
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 03. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šišková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2026:4323202498.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šiškovej a členov senátu Mgr.

Andrey Szombathovej-Polákovej a Mgr. Mareka Janigloša, v spore žalobcu: A. B., nar. XX. XX. XXXX,
C. D. XXXX/X, E., zastúpeného právnym zástupcom: Advokátska kancelária NOVÁK s.r.o., Ladislava
Hudeca 15326/2A, Banská Bystrica, IČO: 53 556 798, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej
republiky, Pribinova 2, Bratislava, IČO: 00 151 866, o zaplatenie 1.133,00 eur s príslušenstvom,
oodvolanížalovanéhozodňa29.09.2025protirozsudkuOkresnéhosúduLeviceč.k.15C/44/2023-168
zo dňa 16. júla 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Levice (ďalej ako „súd prvej inštancie“, alebo „súd“) uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 1.133,00 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,00 %
ročne zo žalovanej sumy od 01. 07. 2023 do zaplatenia a to v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku
(výrok I.) a zároveň priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %,
o ktorej výške si súd vymienil rozhodnúť v lehote 60 dní od právoplatnosti rozsudku, ktorým sa konanie
končí, samostatným uznesením (výrok II.).

2. Po právnej stránke odôvodnil svoje rozhodnutie s poukazom a citáciou ust. § 427 ods. 1, 2,
§ 428, § 429, § 517 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, § 3 ods. 1 až 4, § 8
ods. 4 zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského
uplatnenia a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z. z. o
zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne
a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení

neskorších predpisov, § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka a § 232 ods. 3, § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.
z. Civilný sporový poriadok (ďalej ako „CSP“).

3. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že mu bola dňa 17. 07. 2023 doručená žaloba
žalobcu, ktorou sa domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 1.133,00 eur titulom náhrady škody spolu s
úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne z tejto sumy, počítaný od 01. 07. 2023 do zaplatenia. Žalobca

si zároveň uplatnil aj nárok na náhradu trov konania. O takto uplatnenom nároku okresný súd rozhodol
platobným rozkazom č. k 15C/44/2023-61 zo dňa 07. 08. 2023, proti ktorému bol zo strany žalovaného
podaný odpor.4. Skutkový základ žaloby spočíval v tom, že dňa 29. 08. 2021 v čase okolo 15:00 hod. v katastri obce
F., v lokalite E. G., počas prezentovania činnosti a techniky príslušníkov policajného zboru na 77. výročí
osláv SNP organizovaných obcou F., došlo vplyvom silného prúdenia vzduchu spôsobeného klesaním

vrtuľníka Mi-171 k uvoľneniu rôznych súčastí stanov pre divákov a iných rozličných predmetov, ako aj
k odtrhnutiu minimálne jedného konára zo stromu o priemere približne 30 cm, s dĺžkou približne 2,5
m, ktorý spadol z výšky na hlavu žalobcu. Týmto bolo žalobcovi spôsobené zranenie, a to tržná rana
na hlave o veľkosti 15 cm spolu so silným otrasom mozgu a silným nárazom chrbtice s posunutím
platničky s predpokladanou dobou liečenia a práceneschopnosti v trvaní najmenej 7 dní. Vo veci bolo na

základe trestného oznámenia žalobcu začaté Obvodným oddelením PZ Levice pod číslom: ORP-739/
LV-LV-2021 trestné stíhanie vo veci prečinu ublíženia na zdraví. Spis bol listom - prečin ublíženia
na zdraví – odstúpenie zo dňa 27. 10. 2021, odstúpený Úradu inšpekčnej služby, sekcii kontroly a
inšpekčnej služby, odboru inšpekčnej služby západ, ako vecne príslušnému útvaru PZ, pretože zo
zabezpečených listinných dôkazov zo strany OO PZ a vyhodnotenia postupu pri služobnej činnosti
príslušníkov Pohotovostného policajného útvaru, odboru poriadkovej polície Krajského riaditeľstva

Policajného zboru Nitra zo dňa 29. 08. 2021 pri obci Žemberovce odborovom výcviku prezídia PZ PPZ-
OV1-2021/054888-003 vyplynulo, že počas prezentácie malo dôjsť k pochybeniu zo strany príslušníka
PPÚ, konkrétne vysadzovača a zároveň riadiaceho letovej prevádzky. Následne bol v konaní pod ČVS:
UIS-413/OISZ-2021 pribratý uznesením zo dňa 01. 02. 2022 znalec z odboru zdravotníctva a farmácie,
odvetvie úrazová chirurgia MUDr. Miron Frajka, ktorý vypracoval znalecký posudok č. 12/2022 zo dňa

06. 03. 2022 a určil bodové ohodnotenie za bolesť vo výške spolu 50 bodov s tým, že v roku 2021 bola
na určenie sumy náhrady za bolesť platná hodnota bodu rovnajúca sa sume 22,66 eur. Celková výška
náhrady za bolesť tak bola stanovená na sumu 1.133,00 eur.

5. Žalovaný ďalej poukázal na uznesenie UIS zo dňa 04. 05. 2022, ktorým bola vec postúpená na

disciplinárne konanie riaditeľovi Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Nitre z dôvodu, že výsledky
vyšetrovania preukazovali, že nejde o trestný čin, ale ide o skutok, ktorý by mohol byť prejednaný v
disciplinárnom konaní. V uznesení bolo skonštatované, že organizácia prezentácie činnosti príslušníkov
PPU Nitra zo dňa 29. 08. 2021 bola realizovaná nedostatočne, priestor na vykonanie ukážky nebol
zvolený optimálne, pričom pri nalietavaní vrtuľníka na miesto výsadku v momente zistenia účinkov tlaku

vzduchu z rotorov vrtuľníka na okolie plochy výsadku, mala byť činnosť ihneď a neodkladne ukončená
určeným vysadzovačom, alebo určeným koordinátorom ukážky. Bezpečnostná situácia v priestore
stanov a zúčastnených osôb počas konania ukážky bola vyhodnotená nedostatočne a pokračovanie
činnosti bolo vyhodnotené ako nesprávne. Z úradného záznamu o operatívnej kontrole KRPZ–NR–
OKS-92-006/2021-K vypracovaný KR PZ Nitra zo dňa 25. 10. 2021 vyplynulo, že počas prezentácie

techniku PPU boli určené 2 zodpovedné osoby (ktorých úlohou bolo dohliadať na bezproblémový
priebeh) a to H. I. I. (vysadzovač a zároveň riadiaci letovej prevádzky) a H. I. J. (koordinátor a zároveň
moderátor ukážky). V žalobe bolo zároveň poukázané na to, že oddelenie kontroly vo svojom závere
konštatuje a súhlasí s odborom výcviku PPZ, že organizácia prezentácie činnosti príslušníkov PPU
Nitra zo dňa 29. 08. 2021 bola vykonaná nedostatočne, pričom boli uvedené rovnaké dôvody, ako

sú už popisované vyššie. Zároveň bolo výslovne konštatované, že konaním príslušníkov PPU došlo
k porušeniu ustanovenia § 48 ods. 3 písmeno a), b) Zo SSPPZ. Žalobca poukázal aj na správu
PPU o splnení opatrení a o zistených nedostatkoch zo dňa 22. 11. 2021, z ktorej vyplynulo, že bolo
vykonané preškolenie o spôsobe vysadzovania z vrtuľníka Mi-171 s cieľom zvýšiť bezpečnosť a znížiť
riziko poškodenia zdravia a majetku pod č. KZPZ-NR-OPP2-242/2021. V uznesení UIS bolo výslovne

ustanovené, že po vykonaní kontroly Krajského riaditeľstva Policajného zboru Nitra, ako aj odboru
výcviku PPZ bolo jednoznačne preukázané, že tieto dve zodpovedné osoby pochybili, nakoľko ukážka
mala byť ukončená bezodkladne potom, čo došlo k ohrozeniu divákov ešte pred samotným zlaňovaním
príslušníkov PPÚ, a to aj z dôvodu nepriaznivého počasia, ako aj nedostatočného upevnenia stanov
v okolí miesta zlaňovania. Obe uvedené zodpovedné osoby mali zvážiť nebezpečenstvo vzniknutej

situácie a správne vyhodnotiť následky príletu vrtuľníka na miesto zlaňovania, čo bolo vykonané
nedostatočne a následkom bolo zranenie žalobcu. Nakoniec bolo UIS opäť konštatované, že je nutné
vyvodiť záver, že došlo k pochybeniu riadiacich osôb PPÚ pri plnení úloh vyplývajúcich z ich služobnej
činnosti. Keďže bola vec postúpená na disciplinárne konanie, žalobca sa domáhal zistenia výsledku
tohto disciplinárneho konania - žiadosťou o oznámenie stavu disciplinárneho konania zo dňa 04. 10.

2022, na čo mu bola daná odpoveď listom - Podnet na disciplinárne konanie – odpoveď – zaslanie zo
dňa 17. 11. 2022, že mu tieto informácie nemôžu byť poskytnuté z dôvodu, že nie je účastníkom konania
vo veci služobného pomeru. Žalobca mal mať ale informácie, že zodpovedným osobám mali byť uložené
disciplinárne opatrenia v zmysle ZoSSPPZ.6. Žalobca bol toho názoru, že v danom prípade boli naplnené okolnosti pre náhradu škody s odkazom
na § 420a ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka s tým, že v danom prípade nastali fyzikálne vplyvy, ktoré

sa prejavili v účinku tlaku vzduchu z rotorov vrtuľníka na okolie plochy výsadku, a v príčinnej súvislosti
ktorých vznikla žalobcovi škoda na zdraví. Zo záverov vyšetrovania vyplynulo, že pri vzniku škody
nedošlokžiadnejneodvrátiteľnejudalosti,ktorábynemalapôvodvprevádzkevrtuľníkaalebokukonaniu
žalobcu, ktoré by viedlo k vzniku škody. S poukazom na uvedené preto protiprávnosť konania v tomto
prípade nebolo potrebné skúmať, pričom boli pre tento prípad splnené aj predpoklady zodpovednosti za

škodu podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

7. Záverom žaloby žalobca poukázal na snahu vyriešiť vec mimosúdne, keď žalovanému adresoval
výzvu na zaplatenie náhrady za bolesť zo dňa 05. 06. 2022 a následne aj vyjadrenie k odpovedi
zo dňa 23. 06. 2023, pričom v oboch prípadoch prišla zo strany žalovaného negatívna odpoveď.
Žalovaný v rámci doručených odpovedí argumentoval spôsobom, že v danom prípade neexistuje žiadne

rozhodnutie, ktoré by potvrdzovalo nárok žalobcu na náhradu škody na zdraví. S takýmto tvrdením
žalobca nesúhlasil z dôvodu, že uvedený nárok vzniká po splnení podmienok priamo zo zákona, pričom
aj samotné súdne rozhodnutie bude mať v tomto prípade len deklaratórne účinky.

8. Žalovaný v podanom odpore uviedol, že neuznáva žalobcom požadovanú sumu 1.133,00 eur s

príslušným úrokom z omeškania a trovy konania, nakoľko uplatnený nárok žalobcu považoval za
neopodstatnený a nedôvodný. Zároveň poukázal na to, že vyšetrovateľ je oprávnený sa zaoberať iba
trestným konaním, a preto poukázal na samotný výrok uvedeného uznesenia, z ktorého vyplýva, že
sa nejedná o trestný čin a mohlo by sa jednať o disciplinárne konanie, ktoré nespadá do kompetencie
vyšetrovateľa Policajného zboru, služobne zaradeného na Úrade inšpekčnej služby, a preto ani takého

rozhodnutie vyšetrovateľ Policajného zboru nemohol vydať. Preto bol vyšetrovací spis odstúpený s tým,
že je bolo potrebné predmetné konanie uvedené vo výrokovej časti uznesenia prešetriť v disciplinárnom
konaní. Čo však žalobca v podanej žalobe (návrhu na vydanie platobného rozkazu) neuviedol bolo
to, že rozhodnutím veliteľa Pohotovostného policajného útvaru odboru poriadkovej polície Krajského
policajného útvaru odboru poriadkovej polície Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Nitre vedené

pod číslom KRPZNR- OPP21-173-016/2022 bolo konanie v tejto veci zastavené, pretože nebolo
preukázané, že by sa príslušník Policajného zboru dopustil disciplinárneho konania. Podľa žalovaného
sa žalobca vo svojom návrhu na vydanie platobného rozkazu mal uspokojiť s čiastkovým rozhodnutím
vecne a miestne príslušného orgánu, avšak z meritórneho (konečného rozhodnutia) predmetnej veci
vyplýva, že sa príslušník Policajného zboru nedopustil žiadneho disciplinárneho deliktu. Žalovaný bol

ďalej toho názoru, že neexistuje žiadne rozhodnutie vecne a miestne príslušného orgánu, ktoré by vo
svojom závere konštatovalo porušenie zákona, alebo interných predpisov, alebo dokonca rozhodnutie,
ktoré by určovalo náhradu za bolesť žalobcovi.

9. Záverom odporu žalovaný uviedol, že po vyhodnotení zabezpečených listinných dôkazov, a

to uznesenia ČVS:ÚIS-413/OISZ - 2021 vydaného vyšetrovateľom Policajného zboru, služobne
zaradeného na Úrade inšpekčnej službe a rozhodnutia veliteľa Pohotovostného policajného útvaru
odboru poriadkovej polície Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Nitre vedené pod číslom KRPZ-
NR-OPP21-173-016/2022 má žalovaný - Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky za to, že z dôvodu
neexistencie žiadneho rozhodnutia vecne a miestne príslušného orgánu, ktoré by vo svojom závere

konštatovalo žalobcov nárok na náhradu za bolesť, tak jeho nárok nemôže byť daný. Žalovaný preto
navrhol žalobu zamietnuť v celom rozsahu.

10. Súd prvej inštancie z obsahu spisu a vyjadrení strán sporu skonštatoval, že v konaní nebol spor
o samotné poranenie žalovaného, ale v otázke, či žalovaný nesie zodpovednosť za nárok uplatnený

žalobcom, ktorý túto svoju zodpovednosť popieral počas celého konania.

11. V prvom rade riešil súd otázku pasívnej vecnej legitimácie na strane žalovaného a to na podklade
dokladov, ktoré si zabezpečil z internetu, ako aj dokladov zaslaných žalovaným, z ktorých mal za
preukázané, že vrtuľník Mi -171, ktorý bol použitý dňa 29. 08. 2021 v čase okolo 15,00 hod. na

prezentáciu činnosti a techniky príslušníkov PZ na 77. výročí osláv SNP organizovaných obcou
Žemberovce, bol zapísaný do registra lietadiel Ministerstva vnútra SR, zo dňa 08. 11. 2019, o čom bol
predložený aj doklad na č. l. 122. Z uvedeného dokladu vyplynulo, že žalovaný je aj vlastníkom vrtuľníkaMi-171, ktorého prevádzkou došlo k škodovej udalosti, preto súd prijal záver, že žalovaný označený
výlučne ako Ministerstvo vnútra SR, je v danej veci pasívne vecne legitimovanou osobou.
12. Ďalej bol súd toho názoru, že na daný prípad bolo potrebné aplikovať ustanovenie § 427 ods. 1

a 2 OZ vzhľadom k tomu, že ku škodovej udalosti došlo prevádzkou vrtuľníka, ktorý sa radí medzi
motorové lietadlo s rotujúcimi nosnými plochami schopné zvisle vzlietnuť a pristáť, vznášať sa na mieste
a lietať dozadu a nabok. Rovnako ako pri dopravných prostriedkoch, aj prevádzka tohto typu lietadla
prináša určité riziká vyvolané práve osobitosťou daného motorového lietadla. Miera rizika prevádzky
dopravných prostriedkov (aj lietadla – v tomto prípade vrtuľník) je determinovaná ako sprísnená

objektívna zodpovednosť, bez ohľadu na zavinenie. Poukázal na zákonnú úpravu, ktorá síce presne
nedefinuje pojem prevádzateľ, avšak je ním taká fyzická alebo právnická osoba, ktorá má právnu a
faktickú možnosť trvale disponovať dopravným prostriedkom s tým, že sa nemusí jednať o totožný
subjekt s vlastníkom dopravného prostriedku, prípadne jeho vodičom. V danom prípade je prevádzateľ
osoba totožná s vlastníkom vrtuľníka Mi -171, pretože faktickú moc nad vrtuľníkom mal preukázateľne
žalovaný ako jeho vlastník, ktorá aj bola vykonávaná príslušníkmi PPÚ, teda osobami patriacimi pod

právomoc žalovaného, ako prevádzateľa a aj vlastníka vrtuľníka Mi -171. S poukazom na uvedené, na
vznik zodpovednosti podľa § 427 a nasl. Občianskeho zákonníka, nie je potrebné ani žiadne rozhodnutie
o trestnom čine, o disciplinárnom opatrení, alebo akékoľvek iné rozhodnutie tak, ako to v rámci svojej
obrany uvádzal žalovaný. Je postačujúce len preukázanie škodovej udalosti spôsobenej lietadlom
(vrtuľníkom), čo preukázané v tomto konaní bolo. Pokiaľ ale v tomto konaní žalobca žaloval výlučne

len prevádzateľa vrtuľníka Mi -171, ktorý je zároveň jeho vlastníkom, je úplne nepodstatné, či osoby –
vysadzovaťazároveňriadiaciletovejprevádzkyakoordinátorazároveňmoderátorukážkyporušilialebo
neporušili svoje právne povinnosti, a či boli alebo neboli trestne, alebo disciplinárne odstíhaní, pretože
tieto osoby nie sú v tomto konaní žalovaným subjektom a ich prípadná trestná alebo iná disciplinárna
zodpovednosť nemá žiaden súvis a ani žiadnym spôsobom neovplyvňuje objektívnu zodpovednosť

žalovaného. V zmysle uvedeného považoval súd obranu žalovaného v smere neexistencie rozhodnutia
preukazujúceho trestnú, resp. disciplinárnu zodpovednosť týchto osôb za úplne irelevantnú, keďže
zodpovedným subjektom na základe objektívnej zodpovednosti je preukázateľne žalovaný, ktorý je aj
pasívne vecne legitimovanom osobou.

13. Z predložených listinných dôkazov (z rozhodnutia úradu inšpekčnej služby ČVS: UOS-413/
OISZ-2021 zo dňa 01. 02. 2022 do ktorého bol pribratý aj znalec) nemal súd pochýb, že žalobca utrpel
zranenie práve a výlučne v súvislosti s prevádzkou vrtuľníka Mi -171 pri prevádzacej činnosti. Tu súd
poukázal na odôvodnenie uznesenia zo dňa 04. 05. 2022 kde je konštatované, že od začiatku boli
problémy s vykonaním danej predvádzacej akcie, pretože aj v dôsledku poveternostných podmienok

bolo potrebné dokonca zmeniť smer príletu vrtuľníka, ktorý musel priletieť proti vetru, aby pilot počas
zlaňovania mohol vykonať stabilizovanie stroja. Aj uvedená zmena smeru príletu mohla spôsobiť
odlietavanie stanov, pričom v tomto uznesení bolo jednoznačne skonštatované, že príslušníci prítomní
v danom mieste mali vedomosť o aktuálnej situácii a aj napriek tomu ukážku nezrušili. Tiež bolo
konštatované,žeprítomnípríslušnícivzhľadomnasvojeskúsenostiavycvičenosťmaliamohlivedieť,že

vzniknuté nebezpečenstvo odlietavania stanov bude hroziť vzhľadom na ich blízkosť pri trase vrtuľníka
(čl. 16). Rovnako bolo konštatované podcenenie situácie aj s ohľadom na zhoršenie poveternostných
podmienokazmenytrasyvrtuľníkaprijehoprílete,pričomkuvoľneniukonárovstromovpritakšpecifickej
činnosti, akú príslušníci PPÚ vykonávali, je veľmi náročné zabrániť (čl. 17). Súd osobitne poukázal na
to, že pri tomto type lietadla je typické silné prúdenie vzduchu pri klesaní a aj vzlietnutí predmetného

vrtuľníka, ktoré v tomto prípade bolo vykonané v blízkosti stromov, následkom čoho došlo nielen k
uvoľneniu stanov, ale aj k odlomeniu konárov, čo žalobca preukázal listinnými dokladmi.
14. Súd k názoru o splnení všetkých zákonných predpokladov pre náhradu škody spôsobenú
prevádzkou lietadla (vrtuľníka Mi -171) dospel aj s poukazom na vyjadrenie žalovaného, ktorý počas
celého konania nielenže netvrdil, že žalobca prípadne nebol účastný danej predvádzacej akcie, a teda,

že uvedené zranenie sa mu nemohlo stať popisovaným spôsobom, o tomto nepredkladal do konania
ani žiaden doklad, a v tomto smere nenavrhol vykonať ani žiadne dokazovanie. Rovnako žalovaný
neuviedol žiadne tvrdenie, že by za svoje zranenie bol zodpovedný priamo žalobca, t. j. že by on sám
porušil nejakú svoju právnu povinnosť (napr. zákaz sedenia pod stromom, resp. neuposlúchnutie výzvy
na upustenie miesta pod stromom, blízkosti stromu). Rovnako v tomto smere nebolo produkované

žiadne vyjadrenie, ako ani neboli predložené/navrhnuté žiadne dôkazy. Okrem iného, z listinných
dokladov predložených žalobcom vyplynulo, že žalovaný nesprávne vyhodnotil uvedené riziko a napriek
nepriaznivým podmienkam pokračoval v ukážke zlaňovania, teda takéto pokyny na predvádzacej akcii
ani nedával, keďže sám nevnímal riziko, ktoré následne nastalo. Pokiaľ žalovaný len stroho konštatoval,žejesporné,čisiujmužalobcanespôsobilsám,svojimnezodpovednýmkonaním,niejemožnéuvedené
považovať za účinnú obranu.

15. S poukazom na rozporné písomné a následne ústne vyjadrenia žalovaného vo vzťahu k záverom
znaleckého posudku sa súd zaoberal aj dôvodnosťou sumy nároku na bolestné, ktoré žalobca
odvodzoval práve zo znaleckého posudku vypracovaného v rámci trestného konania. Ak by vzal
do úvahy vyjadrenie žalovaného v jeho písomnom podaní zo dňa 20. 10. 2023, žalovaný žiaden
iný znalecký posudok do konania nepredložil, v tomto smere nenavrhol ani vykonanie dokazovania

a to pravdepodobne preto, že sa následne ústne výslovne vyjadril, že predmetný znalecký posudok
nespochybňuje. Súd preto vychádzal zo záverov znaleckého posudku predloženého zo strany žalobcu,
v ktorom bolo bolestné ohodnotené počtom bodov 50. Svoje závery súd odôvodnil s odkazom na
rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 21Cdo149/2009, podľa ktorého zdravotný
stav poškodeného a ľudský organizmus sú jeden celok a jednotlivé čiastkové poškodenia nemožno
posudzovať oddelene. Okrem iného, posúdenie otázky, kedy sa zdravotný stav poškodeného ustálil,

závisí vždy od vyjadrenia lekára (rozsudok NS ČR sp. zn. 21Cdo2107/99). Tento okamih nemôže byť
predmetom voľnej úvahy, ale vychádza z ustálenia zdravotného stavu, ktoré vyplýva práve z odborného
posudku. V danom prípade bol takýto odborný posudok vypracovaný 06. 03. 2022 a preto v časti
náhrady za bolesť súd vychádzal z hodnoty za rok 2021 v súlade s § 5 ods. 2 zákona, podľa ktorého
výška náhrady za bolesť a výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa určuje sumou 2 %

z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým
úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok predchádzajúci roku, v ktorom vznikol nárok na náhradu
podľa odseku 1, za jeden bod a výsledná suma sa zaokrúhli na najbližšie celé euro smerom nahor.
Hodnota jedného bodu náhrady za bolesť bola zverejnená Ministerstvom zdravotníctva SR dňa 21.
05. 2021, a bola stanovená sumou 22,66 eur, čo predstavuje práve žalobcom žiadanú sumu 1.133,00

eur (50 x 22,66 eur). Ak v čase ustálenia zdravotného stavu žalobcu ešte neplatila hodnota bodu za
rok 2022, žalobca preto správne bolestné vyčíslil sumou 1.133,00 eur, pretože podľa názoru súdu
táto náhrada platí odo dňa nadobudnutia účinnosti opatrenia do dňa nadobudnutia účinnosti nového
opatrenia (žalovaný hodnotu náhrady za bolesť ani nespochybňoval).

16. Čo sa týka úrokov z omeškania, ktoré žalobca žiadal priznať z istiny, súd uviedol, že v listine
označenej ako odpoveď žalovaného na výzvu zo dňa 14. 06. 2023 žalovaný uviedol, že výzva mu
bola doručená 06. 06. 2023 a tento dátum ani nebol stranami rozporovaný. Posledný deň lehoty na
plnenie potom žalovanému uplynul dňa 13. 06. 2023 (utorok) a pokiaľ teda žalobca žiadal priznať úrok
z omeškania odo dňa 01. 07. 2023, tak úrok z omeškania bol žiadaný preukázateľne odo dňa, v ktorom

bol žalovaný už v omeškaní. Zároveň úrok z omeškania bol žiadaný vo výške súladnej s citovanými
predpismi, keďže ku dňu omeškania bola základná sadzba ECB 4 + 5 percentuálnych bodov predstavuje
právežiadanýúrokzomeškaniavovýške9%ročne.Súdtaknámietkežalovanéhoohľadneneexistencie
nároku na úrok z omeškania, s poukazom na ním citované rozhodnutie NS SR neprihliadol, pretože
dané rozhodnutie nebolo možné aplikovať na danú vec, keďže bolo vydané vo vzťahu k inému nároku.

Súd v tomto smere zároveň poukázal aj na ustálenú rozhodovaciu prax súdov SR, ktoré vo vzťahu k
nároku na bolestné priznávajú aj nárok na úrok z omeškania. S poukazom na princíp právnej istoty súd
preto vyhovel žalobe aj v časti nároku na úrok z omeškania.

17. Súd žalovaného zaviazal povinnosťou na plnenie v lehote 3 dní, a to i napriek tomu, že žalovaný

žiadal o predĺženie paričnej lehoty (z dôvodu časovej náročnosti na Ministerstve vnútra SR), keďže
neuviedol bližšie dôvody, v čom spočíva časová náročnosť ktorá bráni vykonaniu plnenia v lehote
3 dní. Súd bol toho názoru, že žalovaný mal dostatočne dlhú vedomosť o žalobcovom nároku,
pričom lehota na plnenie plynie až od právoplatnosti rozhodnutia, kde žalovaný má ďalších 15 dní na
možnosť zabezpečenia všetkých finančných procesov predchádzajúcich samotnému plneniu. Súd preto

žalovaného zaviazal na plnenie v lehote 3 dní, keď prihliadol tak na osobu žalobcu, ako aj na osobu
žalovaného, hlavne vo vzťahu ku ktorému nevzhliadol dôvody na predĺženie lehoty na plnenie.

18. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol s poukazom na plný úspech žalobcu v konaní, na
ktorých úhradu zaviazal žalovaného v rozsahu 100 %, o ich výške si vymienil rozhodnúť samostatným

uznesením po právoplatnosti rozsudku.

19. Absolútnym záverom súd prvej inštancie dodal, že nepovažoval za potrebné vykonať dokazovanie v
navrhnutom smere zo strany žalobcu, ktorý žiadal vyzvať žalovaného na predloženie ním navrhnutýchdokladov, pretože listinné doklady, ktoré boli do konania predložené, boli postačujúce na to, aby
súd mohol o veci rozhodnúť (po doplnení predbežného právneho posúdenia konštatoval, že ďalšie
dokazovanie už vykonané nebude).

20. Rozsudok súdu prvej inštancie napadol v zákonom stanovenej lehote žalovaný a to z dôvodov
uvedených v § 365 ods. 1 písm. d), f), a h) Civilného sporového poriadku. Úvodom odvolania žalovaný
odkázal na všetky svoje písomné podania a ústne prednesy, ktoré boli produkované na pojednávaniach
a ktorých sa pridržiaval po skutkovej a právnej stránke. Primárne žalovaný namietal porušenie

svojho práva na spravodlivý proces, konkrétne postup súdu prvej inštancie, ktorý svoje rozhodnutie
nedostatočne odôvodnil (resp. vôbec neodôvodnil), čo činí rozhodnutie arbitrárnym, nepreskúmateľným
a nezrozumiteľným. Vychádzal z ust. § 220 CSP, v ktorom sú upravené kvalitatívne požiadavky kladené
na odôvodnenie. Vzhľadom na charakter sporovej veci je objektívne nemožné obsiahnuť odôvodnenie
rozsudku na pár stranách za súčasného naplnenia aspoň minimálnych zákonných požiadaviek na
kvalitu odôvodnenia. Po preštudovaní odôvodnenia napadnutého rozsudku s ľútosťou skonštatoval,

že odôvodnenie napadnutého rozsudku neobsahuje žiadne z čiastkových obsahových požiadaviek
vymedzených v § 220 ods. 2 CSP.

21. Žalovaný v odvolaní následne upriamil pozornosť na právo na spravodlivý proces s odkazom na
nálezy Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 110/07, IV. ÚS 115/03, III. ÚS 119/03, III. ÚS 209/04, III.

ÚS 305/08, keďže problematika kvality odôvodnenia súdneho rozhodnutia je v slovenskej judikatúre
rozsiahlo spracovaná. Samotné odôvodnenie rozsudku v materiálnom zmysle slova by vzhľadom na
členenie textu malo byť obsiahnuté v bode 23. a nasl. v záverečnej časti. V týchto odsekoch by teda mal
súd jasne a výstižne, presvedčivým a preskúmateľným spôsobom vysvetliť svoj myšlienkový postup,
ktorý ho doviedol k výrokovej časti, a to za súčasného vyporiadania sa s procesným útokom a obranou

sporových strán. Namiesto náhľadu do myšlienkového postupu súdu bolo obsahom odôvodnenia
rozsudku len akýsi rozpačitý pokus o stručné zhrnutie procesnej obrany žalobcu zhmotnený v
početnýchkonštatovaniach,ktorésisúdprispôsobilvprospechžalobcu.Vovšeobecnostimožnooznačiť
odôvodnenie súdu v tejto časti za arbitrárne, nepreskúmateľné, bez vyporiadania sa s argumentáciou
žalovaného, ktorého súd v konaní úplne odignoroval, čím bolo porušené jeho právo na spravodlivý

proces ako aj právo na presvedčivé rozhodnutie, nakoľko ani len strohou vetou nedal odpoveď
žalovanému, prečo jeho procesnú obranu (v podstatných častiach) považoval za nesprávnu. V rámci
svojej argumentácie žalovaný vychádzal z čl. 1 ods. 1, 46 ods. 1 Ústavy SR, čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd a rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo
dňa 28. augusta 1997, sp. zn. 2 Cdo 5/1997. S poukazom na text odôvodnenia bol teda súd najmä

povinný riadne vysvetliť, z akého dôvodu sa nezaoberal argumentáciou žalovaného, resp. prečo ju
neaplikoval, súčasne bol súd povinný vysvetliť, aké výkladové metódy, či už samostatne alebo vo
vzájomnej súvislosti aplikoval na jednotlivé argumenty žalobcu a žalovaného, ako celku a zároveň bol
povinný svoj myšlienkový postup v tomto smere konfrontovať s procesnou obranou žalovaného. Vyššie
uvedené povinnosti okresného súdu však napadnutý rozsudok neobsahuje, a ani obsahovať nemôže,

keďže napadnutý rozsudok neobsahuje myšlienkový postup súdu.

22. Žalovaný ďalej v odvolaní poukázal na spornosť miery zavinenia žalobcu, na ktorú v priebehu
konania opakovane poukazoval, ako aj na skutočnosť, že disciplinárne konanie voči príslušníkom PZ
bolo zastavené. Sám žalobca predložil do konania Uznesenie Úradu inšpekčnej služby zo dňa 04. 05.

2022, kde je na str. 4 uvedené, že z výsluchu svedka H. I. I. J. vyplynulo, že „Ešte pred začiatkom ukážky
do mikrofónu trikrát upozorňoval ľudí, že priletí veľký vrtuľník, ktorý robí hluk“. Z uvedeného je zrejmé,
že diváci boli upozorňovaní na prílet vrtuľníku a mali si počínať tak, aby nedošlo k ich prípadnej ujme.
Žalovaný má za to, že súd sa nedostatočne vyrovnal s touto podstatnou procesnou obranou žalovaného,
pričom práve na strane žalobcu bolo v tomto prípade bremeno tvrdenia spojené s dôkazným bremenom

a to tak, že žalobca si svojim konaním počínal, tak aby nedošlo k ujme na jeho zdraví, tak ako to tvrdí
v podanej žalobe.

23. Pokiaľ ide o úroky z omeškania, žalovaný odkázal na svoju predošlú argumentáciu prezentovanú
na pojednávaniach, a to konkrétne na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

6Cdo/185/2011 zo dňa 14. 03. 2012, ktoré je možné analogicky aplikovať na predmetné konanie,
nakoľkopovinnosťuhradiťnáhradunemajetkovejujmyvznikáažnazákladesúdnehorozhodnutia.Podľa
názoru žalovaného je nemajetková ujma ukrytá v slovenskej právnej úprave cez ustanovenia zákona
o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia, v zmysle tohto názoru sú nemajetkováujma a sťaženie spoločenského uplatnenia nárokmi nemajetkovej povahy odškodňované podľa § 444
OZ. Vychádza sa z toho, že nárok na sťaženie spoločenského uplatnenia má povahu špeciálnej úpravy
vo vzťahu k ochrane osobnosti, k čomu sa priklonil aj Ústavný súd SR v uznesení sp. zn. I. ÚS 426/2014

zo dňa 13. augusta 2014. Rovnako sa žalovaný nestotožnil so záverom súdu o nepredĺžení paričnej
lehoty, nakoľko žalovaný toto riadne odôvodnil a aj samotnému súdu muselo byť z úradnej činnosti
zrejmé, že z dôvodu komplikovanosti administratívnych procesov bola jeho požiadavka na mieste. Súd
prvej inštancie sťažil a pravdepodobne aj znemožnil odvolaciemu súdu napĺňať svoju úlohu v rámci
inštančného postupu, t. j. preskúmavať chýbajúci myšlienkový postup súdu prvej inštancie, ktorý z

objektívnych dôvodov žalovaný, ako aj odvolací súd nepozná.

24. Záverom odvolania žalovaný opätovne poukazoval na porušenie práva na spravodlivý proces,
povinnosť súdu riadne odôvodniť svoje rozhodnutie, ktoré je podľa jeho názoru vnútorne rozporuplné,
nepresvedčivé a arbitrárne. Zdôraznil, že odvolanie podáva aj voči výroku o trovách konania, s ktorým
sa nestotožňuje, pričom sa v danom prípade jedná o nesprávne právne posúdenie veci.

25. Zo všetkých vyššie uvádzaných dôvodov žalovaný odvolaciemu súdu navrhol, aby rozsudok súdu
prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, alternatívne, aby odvolací súd rozsudok súdu
zmenil tak, že žalobu žalobcu zamietne v celom rozsahu a prizná mu nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 100 %.

26. K odvolaniu žalobcu sa podaním zo dňa 20. novembra 2025 vyjadril žalobca, ktorý s odvolaním
v celom rozsahu nesúhlasí, keďže sú v ňom prezentované len všeobecné teoretické východiská
a závery stanovené súdnymi autoritami a odbornou obcou v súvislosti s posudzovaním splnenia
podstatných náležitostí, ktoré má vo všeobecnosti rozsudok obsahovať. Žalovaný v celom bode II.

odvolania nedokázal uviesť, ako sa tieto teoretické východiská uplatňujú práve na danú vec, jej skutkové
okolnosti, argumentáciu strán a právne posúdenie súdu, teda ktoré právne posúdenie súdu resp. v
akej konkrétnej otázke považuje odôvodnenie súdu za nedostatočné. Žalobca ďalej zhrnul procesnú
obranu žalovaného v priebehu konania a dodal, že žalovaný bol s celým skutkovým stavom riadne
oboznámený, kedy on sám (resp. prostredníctvom zložiek v jeho pôsobnosti) danú udalosť vyšetroval,

čím sám ustálil skutkový stav tak, ako ho tvrdil žalobca v žalobe a na základe predložených listín
bol tento skutkový stav aj náležite preukázaný. Žalobcovi nie je známe, aké ďalšie dôkazy by mal vo
veci produkovať, ak to, že mu bola spôsobená škoda, ktorá má pôvod v prevádzke vrtuľníka vrátane
existencie príčinnej súvislosti medzi prevádzkou vrtuľníka a spôsobenou škodou, je zdokumentované
a preukázané samotným vyšetrovaním, ktoré bolo vykonané na to odborne spôsobilými osobami, a to

dokonca v pôsobnosti žalovaného.

27. Žalobca v odvolaní ďalej poukázal na vybrané časti napadnutého rozsudku, v ktorých sa súd podľa
jeho názoru vysporiadal s relevantnou argumentáciou žalobcu a preto mu nie je zrejmé, akú konkrétnu
argumentáciu žalovaného mal súd opomenúť resp. akú právnu otázku vysvetlil nedostatočným

spôsobom tak, že podľa žalovaného tým bola založená nepreskúmateľnosť rozsudku v danej veci.
Žalobcanerozumie,akýmspôsobommalpodľapredstávžalovanéhoreagovaťnaupozornenie„žepriletí
vrtuľník, ktorý bude robiť hluk“ a čo má táto informácia predstavovať vo vzťahu k danému konaniu. V
prejednávanej veci žalobca preukázal existenciu všetkých podstatných náležitostí pre vznik nároku na
náhradu škodu. O to viac, že išlo o ukážku techniky žalovaného, kedy práve on mal zabezpečiť okolie a

vykonanie ukážky bezpečným spôsobom, pričom následne aj viedol vyšetrovanie v danej veci, čím tak
sám ustálil skutkový stav prezentovaný žalobcom.

28. Čo sa týka úrokov z omeškania, žalobca v celom rozsahu odkázal na svoju predchádzajúcu
argumentáciu. V tomto smere poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Cdo/248/2022

zo dňa 26. 03. 2024, na základe ktorého je ustálené, že úroky z omeškania nepatria poškodenému
odo dňa priznania nároku súdom a uplynutia súdom stanovenej lehoty na plnenie, ale podľa pravidiel
stanovených v § 563 Občianskeho zákonníka v spojení s momentom ustálenia výšky náhrady škody.
V tomto prípade bol žalovaný vyzvaný na plnenie výzvou, kedy žalobca pripojil v rámci výzvy znalecký
posudok č. 12/2022 zo dňa 06. 03. 2022, z ktorého sa pri stanovení výšky bolestného vychádzalo a voči

ktorému nemal žalovaný žiadne výhrady. Samotný znalecký posudok bol vyhotovený v podstate na
základe podnetu žalovaného v rámci vyšetrovania danej udalosti a bol s ním dôkladne oboznámený ešte
pred doručením samotnej výzvy na plnenie zo dňa 05. 06. 2023.29. Záverom vyjadrenia žalovaný prejavil súhlas so súdom prvej inštancie, ktorý nevyhovel žiadosti
žalovaného o predĺženie paričnej lehoty, keďže žalovaný ani v rámci odvolania žiadnym spôsobom
bližšie neodôvodnil, v čom spočíva náročnosť procesov na Ministerstve vnútra SR. Mal za to, že

zabezpečenie efektívneho vnútorného fungovania žalovaného je jedným z jeho základných úloh, pričom
nemožno nesplnenie tejto úlohy pričítať na ťarchu žalobcu.

30. Z vyššie uvedených dôvodov žalovaný považuje rozsudok súdu prvej inštancie za vecne správny,
náležite odôvodnený a spĺňajúci všetky zákonné kritéria tak, aby bolo zabezpečené právo na spravodlivý

proces. Odvolací súd žiadal, aby napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil a zaviazal žalovaného
aj na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

31. K vyjadreniu žalobcu sa podaním zo dňa 02. 12. 2025 vyjadril žalovaný, ktorý zastal názor, že
fakticky nejde o vyjadrenie k jeho odvolacej argumentácii, ale k argumentácii, ktorú žalobca vytrháva
z kontextu, pričom neuvádza žiadne skutočnosti, ktoré sú spôsobilé zmeniť názor a postoj žalovaného.

V zostávajúcej časti zotrval na svojej argumentácii a návrhoch, ktoré predniesol v podanom odvolaní.

32. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného nepovažoval za potrebné sa k nemu obšírnejšie
vyjadrovať, pretože ide len o emocionálne podfarbené dojmy žalovaného bez akejkoľvek vecnej, či
právnej argumentácie. Žalobca naďalej zotrval na svojich dôvodoch, pre ktoré považuje rozsudok súdu

prvej inštancie za vecne správny a odvolanie žalovaného za nedôvodné.

33. Ďalšie vyjadrenia sporových strán podané neboli.

34. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku –

ďalej ako „CSP“), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom
(žalovaným) – teda stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu
súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní,
že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom
prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. d), f) a h) CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie

v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím
ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 CSP),
súc pritom viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo
doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1
CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a

na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP), a po preskúmaní
zákonnosti a vecnej správnosti napadnutého rozsudku dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie je potrebné postupom podľa ust. § 385 CSP a ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny
potvrdiť.

35. Z obsahu predloženého spisového materiálu odvolací súd zistil, že žalobca sa žalobou doručenou
súdu prvej inštancie dňa 17. 07. 2023 domáha voči žalovanému zaplatenia sumy 1.133,- eur
s príslušenstvom z titulu náhrady škody. Zo skutkových tvrdení žalobcu vyplýva, že ku škodovej udalosti
malo dôjsť dňa 29. 08. 2021 v čase okolo 15:00 hod. v obci F. (lokalita E. G.) počas prezentovania
činnosti a techniky príslušníkov policajného zboru SR na 77. výročí osláv SNP organizovanej obcou F..

Vplyvom silného prúdenia vzduchu zapríčineného klesaním vrtuľníka Mi-171 došlo k uvoľneniu rôznych
súčastí stanov, iných rozličných predmetov, ako aj k odtrhnutiu minimálne jedného konára zo stromu
o priemere približne 30 cm a dĺžkou 2,5 m, ktorý z výšky padol na hlavu žalobcu, čím mu bolo spôsobené
zranenie v rozsahu tržnej rany na hlave o veľkosti 15 cm, silného otrasu mozgu a silným nárazom
chrbtice s predpokladanou doby liečenia a práceneschopnosti v trvaní najmenej 7 dní. Vo veci bolo na

základe trestného oznámenia žalobcu Obvodným oddelením PZ Levice začaté trestné stíhanie pod č.
ORP-739/LV-LV-2021, ktorý bol listom – prečin ublíženia na zdraví zo dňa 27. 10. 2021 odstúpený Úradu
inšpekčnej služby (sekcia kontroly a inšpekčnej služby západ), z dôvodu pochybenia vysadzovača
a riadiaceho letovej prevádzky, čo vyplynulo zo zabezpečených listinných dôkazov zo strany OO PZ.
Znaleckým posudkom MUDr. Mirona Frajku (znalec z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvie úrazová

chirurgia) č. 12/2022 zo dňa 06. 03. 2022 vypracovaného v konaní pod ČSV: UIS-413/OISZ-2021 bolo
určené bodové ohodnotenie za bolesť vo výške spolu 50 bodov s tým, že v roku 2021 bola na určenie
sumy náhrady za bolesť platná hodnota bodu rovnajúca sa sume 22,66 eur, čím bola celková výška
náhradyzabolesťstanovenásumou1.133,-eur.UznesenímUISzodňa04.05.2022bolavecpostúpenána disciplinárne konanie riaditeľovi Krajského riaditeľstva PZ v Nitre z dôvodu výsledkov z vyšetrovania,
ktoré preukazovali, že nešlo o trestný čin, ale o skutok, ktorý mohol byť prejednaný v disciplinárnom
konaní. Z uznesenia UIS zo dňa 04. 05. 2022 vyplynulo, že činnosť (vrátane bezpečnostnej situácie

v priestore stanov a zúčastnených osôb) príslušníkov PPU Nitra, zo dňa 29. 08. 2021 bola realizovaná
nedostatočne a mala byť ihneď a neodkladne ukončená určeným vysadzovačom, alebo určeným
koordinátorom ukážky (riadiacim letovej prevádzky). Počas prezentácie techniky PPU boli určené 2
zodpovedné osoby, ktorých úlohou bolo dohliadať na bezproblémový priebeh, a to H. I. I. (vysadzovač
a zároveň riadiaci letovej prevádzky) a H. I. J. (koordinátor a zároveň moderátor ukážky). Oddelenie

kontroly vo svojom závere skonštatovalo a vyjadrilo súhlas s odborom výcviku PPZ, že organizácia
prezentácie činnosti príslušníkov PPU Nitra zo dňa 29. 08. 2021 bola vykonaná nedostatočne, pričom
boli uvedené rovnaké dôvody, ako sú už popisované vyššie. Zároveň bolo výslovne konštatované, že
konaním príslušníkov PPU došlo k porušeniu ustanovenia § 48 ods. 3 písmeno a), b) Zo SSPPZ. Zo
správy PPU o splnení opatrení a o zistených nedostatkoch zo dňa 22. 11. 2021 vyplynulo, že bolo
vykonané preškolenie o spôsobe vysadzovania z vrtuľníka Mi-171 s cieľom zvýšiť bezpečnosť a znížiť

riziko poškodenia zdravia a majetku pod č. KZPZ-NR-OPP2-242/2021.

36. Žalobca svoj nárok pôvodne odvodzoval z ust. § 420a ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, v písomnom
podaní zo dňa 5. decembra 2023 však poukázal na osobitnú zodpovednosť za škodu spôsobenú
prevádzkou dopravných prostriedkov v zmysle ust. § 427 a nasl. Občianskeho zákonníka, ktorá by sa

mohla vzťahovať aj na prejednávanú vec s tým, že takéto prekvalifikovanie na osobitnú zodpovednosť
nemení nič na veci, keďže ide opäť o objektívnu zodpovednosť.

37. Súd prvej inštancie platobným rozkazom č. k. 15C/44/2023-61 zo dňa 7. augusta 2023 uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi žalovanú sumu spolu s príslušenstvom ako aj povinnosť

zaplatiť žalobcovi trovy právneho zastúpenia, tento však včas podaným odporom zo dňa 10. 08. 2023
napadol žalovaný.

38. Následne súd rozhodol napadnutým rozsudkom.

39. Podľa § 387 ods. 1, 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.
Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

40. Podľa § 427 ods. 1, 2 CSP, fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu
vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.
Rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ
lietadla.

41. Odvolací súd preskúmaním napadnutého rozsudku, obsahu predloženého spisového materiálu
a vyhodnotením toho, čo uviedol v rámci odvolacieho konania odvolateľ – žalovaný, konštatuje, že
súd prvej inštancie vo veci samej v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre právne
posúdenie veci a po vykonaní dokazovania v potrebnom rozsahu dospel k správnym skutkovým

a právnym záverom. V tomto smere sa odvolací súd stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia,
ktoré v takomto prípade nie je potrebné opakovať (ust. § 387 ods. 2 CSP). Z odôvodnenia napadnutého
rozsudku vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej
a právnymi závermi na strane druhej. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia preto nemožno považovať
za rozporné s požiadavkou vyplývajúcou z práva na spravodlivý proces, keďže je z neho zreteľné,

z akého skutkového stavu súd prvej inštancie pri rozhodovaní vychádzal, o aké ustanovenia právnych
predpisov sa jeho rozhodnutie opieralo a ako boli tieto relevantné ustanovenia ním interpretované.
Pokiaľ ide o námietku nesprávneho právneho posúdenia veci, odvolací súd poznamenáva, že právnym
posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje
konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl

súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, keď na zistený skutkový stav súd
neaplikoval príslušnú právnu normu (úplne ju opomenul aplikovať), alebo aplikoval nesprávnu právnu
normu, alebo obsah správnej právnej normy nesprávne interpretoval, alebo správne zvolenú a správne
interpretovanú právnu normu nesprávne aplikoval. V prejednávanej veci má odvolací súd za to, že súdprvej inštancie na zistený skutkový stav správne aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka, zákona
o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a rovnako tak aj nariadenia
vlády SR č. 87/1995, preto odvolací súd ani s prihliadnutím na odvolacie argumenty nenachádza

dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov prvoinštančného súdu odchýliť, na základe čoho nemôže
prisvedčiť odvolateľovi, ktorý v odvolaní neuviedol také právne relevantné skutočnosti, ktoré by boli
spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd pritom konštatuje, že iba samotná
nespokojnosť sporovej strany (v tomto prípade žalovaného) s právnym názorom vysloveným súdom
nezakladá odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d/ CSP, pretože z práva na spravodlivý súdny

proces pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi
názormiapredstavami,preberalariadilsaňoupredkladanýmvýkladomvšeobecnezáväznýchprávnych
predpisov a rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami. Jeho súčasťou nie je ani právo procesnej
strany dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (porovnaj rozhodnutia
Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, I. ÚS 97/97, II. ÚS 3/97 a II. ÚS
251/03). Vzhľadom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že žalovaným uplatnený odvolací dôvod

podľa § 365 ods. 1 písm. d/ a h/ CSP nie je daný.

42. Odhliadnuc od vyššie uvedeného, žalovanému je potrebné vytknúť už na prvý
pohľad značnú neadresnosť podaného odvolania, keďže v prevažnej miere celé odvolanie
obsahuje len teoretické východiská zaoberajúce sa ústavou garantovaným právom na spravodlivý súdny

proces a kvalitatívnymi požiadavkami kladenými na odôvodnenie súdneho rozhodnutia, a to s odkazom
na vybrané rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, Ústavného súdu SR, ako aj na ustanovenia Civilného
sporového poriadku (§ 220). Žalovaný mal počas celého prvoinštančného konania zachované všetky
procesnéprávaajehoneúspechvsporejedôsledkomneuneseniadôkaznéhobremena,nieprocesného
pochybenia na strane súdu. Súd prvej inštancie logicky, precízne, vnútorne komplexne a zrozumiteľným

spôsobomzdôvodnilsvojpostupauviedoldostatočnéarelevantnédôvody,naktorýchsvojerozhodnutie
založil, ako po stránke skutkovej, tak aj po právnej stránke. Odôvodnenie rozsudku súdu prvej
inštancie obsahuje odpovede na všetky pre vec podstatné argumenty, uvádzané žalovaným v odvolaní.
Z odôvodnenia napadnutého rozsudku nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných
ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty

a zmyslu. Ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné
rozhodnutie vo veci.

43. K námietke nesprávne zisteného skutkového stavu odvolací súd poznamenáva, že vada
predpokladaná v § 365 ods. 1 písm. f/ CSP (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov

k nesprávnym skutkovým zisteniam) je vadou skutkovou. Rozhodnutie trpí skutkovými vadami, ak
bol nesprávne vytvorený jeho skutkový základ (skutkové zistenia). Nesprávnosť skutkových zistení
pri tomto odvolacom dôvode je spôsobená nesprávnym postupom súdu prvej inštancie pri hodnotení
výsledkov dokazovania, keď buď súd zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, alebo
prípadne neprihliadol na skutočnosti, ktoré boli preukázané. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku

jednoznačne vyplýva, že súd vzal do úvahy iba skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané,
resp. vyšli počas konania najavo a neopomenul žiadnu skutočnosť, ktorá z vykonaných dôkazov
vyplynula, resp. vyšla počas konania najavo. Jeho skutkové zistenia nie sú založené na chybnom
hodnotení dôkazov, v hodnotení dôkazov nie je logický rozpor, a aj z hľadiska závažnosti (dôležitosti),
zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo bolo

zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191 CSP. Odvolací súd vzhľadom na uvedené konštatuje, že
v konaní pred súdom prvej inštancie bolo v dostatočnom rozsahu vykonané dokazovanie nevyhnutné
pre právne posúdenie predmetnej sporovej veci a meritórne rozhodnutie súdu. Z uvedeného vychádzal
aj odvolací súd v zmysle ust. § 383 CSP, majúc za to, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia má
všetky atribúty vyžadované ust. § 220 ods. 2 CSP a nemožno súdu prvej inštancie v tomto smere

nič vyčítať. Odvolací súd v tejto súvislosti tiež zdôrazňuje aj to, že súd nemusí rozhodovať v súlade
so skutkovým a právnym názorom strany sporu a procesný postoj strany sporu zásadne nemôže bez
ďalšiehodokazovaniaimplikovaťpovinnosťsúduakceptovaťnávrhy,procesnéúkonyaobsahopravných
prostriedkov a rozhodovať podľa nich. Žalovaným uplatnený odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm.
f/ CSP preto nie je daný.

44. Odvolací súd sa vzhľadom na jasné, presvedčivé, vyčerpávajúce a zákonu zodpovedajúce
odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie s týmto v plnom rozsahu stotožňuje, konštatuje správnosťjeho dôvodov, odkazuje naň, preto ho neopakuje v odôvodnení svojho rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP).
Na doplnenie odvolací súd uvádza:

45. Žalovaný v odvolaní namietal, že v konaní nebolo zo strany žalobcu dostatočne preukázané,
že k jeho ujme na zdraví došlo v priamej príčinnej súvislosti počas prezentácie činnosti a techniky
príslušníkov PZ dňa 29. 08. 2021 v katastri obce F., čomu by mala nasvedčovať aj skutočnosť, že
disciplinárne konanie vedené voči príslušníkom PZ bolo zastavené. Zároveň žalobca v tomto smere
odkazoval na výsluch I. I. J., v zmysle ktorej boli prítomní účastní (vrátane žalobcu) prezentácie činnosti

a techniky príslušníkov PZ upozornení na prílet vrtuľníka, ktorý robí hluk. Odvolací súd sa s touto
argumentáciou nemohol stotožniť a nemôže ju (ani vzhľadom na jej všeobecnosť) vnímať inak ako
snahu o to, aby súd bezvýhradne prijal žalovaným rigidne prezentovanú správnosť jeho skutkovej a na
ňu nadväzujúcej právnej argumentácie. Odvolací súd dáva do pozornosti, že ust. § 427 Občianskeho
zákonníka je založené na princípe objektívnej zodpovednosti (zodpovednosti bez ohľadu na zavinenie),
a nie je podmienkou jej vzniku protiprávny úkon osoby, ktorá za škodu zodpovedá. Kľúčovým prvkom

v danom prípade je však možnosť liberácie, čo znamená, že zákon umožňuje subjektu zbaviť sa
tejto zodpovednosti, ak preukáže presne vymedzené zákonné dôvody (napríklad, že škodu nespôsobil
on, ale vyššia moc, konanie poškodeného alebo tretej osoby). Žalovaným predložená argumentácia
podľa názoru odvolacieho súdu tieto podmienky nespĺňa, ale skôr predstavuje určitý (v konkrétnostiach
prejednávanej veci) „zjednodušený“ náhľad na vec, ktorý však nereflektuje skutkové závery súdu prvej

inštancie majúce základ v komplexnom zhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania. Zo žalobcom
predložených listinných dôkazov vyšlo najavo, že trestné konanie bolo začaté na jeho podnet, trestné
stíhanie bolo zastavené a vec bola odstúpená Krajskému riaditeľstvu PZ v Nitre z dôvodu, že výsledky
vyšetrovania nepreukazovali, že by išlo trestný čin, ale vykazovali povahu skutku, ktorý mohol byť
prejednaný v disciplinárnom konaní. V oboch prípadoch ide o orgány, ktoré spadajú do pôsobnosti

Ministerstva vnútra SR (teda žalovaného), pričom podstatným je, že v trestnom ako aj disciplinárnom
konaní príslušné orgány vychádzali zo skutkového deja vzniknutých udalostí tak, ako to v žalobe
tvrdil aj priamo žalobca. Žalovaný tak musel mať vedomosť, na základe akých skutkových okolností
k poškodeniu zdravia žalobcu došlo, pričom počas priebehu konania netvrdil, že by k úrazu žalobcu
došlo pri inej udalosti, prípadne iným spôsobom, akým ho opísal v žalobe žalobca. Pokiaľ žalovaný

vychádza z toho, že disciplinárne konanie voči príslušníkom PZ bolo zastavené, vzhľadom na koncepciu
objektívnej zodpovednosti, nie je rozhodujúcim, že došlo k jeho zastaveniu (vo vzťahu k príslušníkom
PZ) a preto nemožno túto argumentáciu žalovaného vyhodnotiť ako dôvodnú. Odvolaciemu súdu taktiež
nie je zrejmé, ako by si mali prítomní účastníci prezentácie počínať v prípade, ak boli príslušníkmi PZ
upozornení na zvýšenú hlučnosť zapríčinenú príchodom vrtuľníka, keďže žalovaný svoju argumentáciu

v tomto smere bližšie nerozvinul. V tomto smere odvolací súd plne odkazuje na odôvodnenie rozsudku
súdu prvej inštancie (bod 32. až 41.).

46.Žalovanýsanestotožnilsrozhodnutímsúduprvejinštancieanivčasti,vktorejpriznalžalobcoviúroky
z omeškania, čo opieral o rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/185/2011 zo dňa 14. 03. 2012.

Odvolací súd má za to, že v prejednávanej veci nemožno aplikovať vyššie označené rozhodnutie na
danú vec, pretože účelom a zákonným podkladom išlo o diametrálne odlišnú situáciu (nárok na náhradu
škody z titulu zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym
úradným postupom) od nároku na náhradu škody uplatňovaného v tomto konaní.
47. Ďalšie argumenty žalobcu v odvolacom konaní odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci

už za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry
súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami konania, ale len na tie, ktoré majú
pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia
bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami. Odôvodnenie rozhodnutia
tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku či pripomienku nastolenú stranou, je potrebné,

aby bolo reagované len na podstatné a relevantné argumenty strán konania (porovnaj rozhodnutie
Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 200/09 a pod.). Preto na ostatnú odvolaciu argumentáciu zaoberajúcu
sa ďalšími irelevantnými okolnosťami prejednávanej veci, už nespôsobilú ovplyvniť rozhodnutie,
odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať osobitnou odpoveďou.

48. Vychádzajúc zo všetkých vyššie uvádzaných skutočností, konštatujúc nedôvodnosť odvolania
žalovaného, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny
potvrdil. Správne je aj rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku o trovách konania, ktoré súd priznal
v konaní úspešného žalobcovi proti žalovanému, ktorý v konaní nemal ani čiastočný úspech.49. O trovách konania odvolací súd rozhodol tak, že žalobca bol v odvolacom konaní úspešný (§ 262
ods. 1 v spojení s ustanovením § 396 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP), odvolací súd mu priznal v plnom

rozsahu nárok na náhradu trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník podľa § 262 ods. 2 CSP.

50. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2
veta druhá CSP.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).