Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, March 11, 2026

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 55Ek/1468/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123337016
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 03. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Tomáš Kurec
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2026:6123337016.2

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnom konaní oprávneného: mal. A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom C. XXX, XXX XX C., zastúpený zákonným zástupcom - matkou D. B., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom A. E. XXXX/X, XXX XX F. - G. H., obaja právne zastúpení JUDr. Milanom Slebodnikom,
advokátom, IČO: 50 304 267, so sídlom Štúrova 20, 040 01 Košice - Juh proti povinnému: I. B., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX, XXX XX C. o vymoženie výživného a trov exekúcie vedenej súdnym

exekútorom JUDr. Marcelom Kroupom, so sídlom Gegeľovská 662/2, 907 01 Myjava, IČO: 42 026 067,
pod sp. zn. 316EX 262/23, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie vedenej súdnym exekútorom JUDr. Marcelom
Kroupom, so sídlom Gegeľovská 662/2, 907 01 Myjava, IČO: 42 026 067, pod sp. zn. 316EX 262/23
z a m i e t a.

II. Oprávnený má voči povinnému n á r o k na náhradu trov exekučného konania v súvislosti s podaným
návrhom povinného na zastavenie exekúcie vo výške 93,71 EUR.

o d ô v o d n e n i e :

1.Oprávnenýsanávrhomnavykonanieexekúciedoručenýmsúdudňa20.06.2023,vedenýmpodsp.zn.
55Ek/1468/2023, domáhal od povinného vymoženia zameškaného výživného na základe exekučného
titulu – rozsudku Okresného súdu Košice - okolie vydaného pod sp. zn. 19P/248/2020 dňa 18.01.2023,

ktorý nadobudol vykonateľnosť dňa 23.03.2023 (v časti prvej splátky zaostalého dlžného výživného)
a dňa 22.04.2023 (v časti druhej splátky zaostalého dlžného výživného) (ďalej len „exekučný titul“).

2. Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Marcela
Kroupu vydaním poverenia pod sp. zn. 55Ek/1468/2023 s európskym spisovým identifikačným číslom:
J.:K.:H.:XXXX:XXXXXXXXXX.X, ktorý ju vedie pod spisovou značkou 316EX 262/23.

3. Súdny exekútor vydal na základe poverenia upovedomenie o začatí exekúcie dňa 21.06.2023, ktoré
bolo dňa 07.07.2023 doručené povinnému do elektronickej schránky.

4. Povinný podaním zo dňa 10.07.2023 doručeným súdnemu exekútorovi dňa 21.07.2023 podal návrh
na zastavenie exekúcie.

5. Predmetný návrh povinného na zastavenie exekúcie spolu s prílohami bol súdu predložený súdnym
exekútorom prostredníctvom Ústredného portálu verejnej správy do elektronickej schránky spolu
s vyjadrením súdneho exekútora. Prílohou podania bolo vyjadrenie oprávneného k návrhu povinného
na zastavenie exekúcie.

6. V odôvodnení návrhu na zastavenie exekúcie povinný uviedol, že v súlade s ust. § 61k ods. 1
písmeno a) a d) Exekučného poriadku podáva návrh na zastavenie exekúcie, a to z dôvodu, že povzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku ako aj z dôvodu,
že sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu. Poukázal na skutočnosť, že
čiastku 3.520,80 EUR spolu s prísl. nie je oprávnenému povinný platiť, nakoľko v zákonnej lehote podal

odvolanie voči všetkým výrokom exekučného titulu, teda aj voči III. výroku, ktorý je predmetom exekúcie.
Odvolanie zdôvodnil tým, že súd ho takým rozhodnutím vystavil núdznemu stavu a v podstate sa
opakovala situácia z rozhodovania Okresného súdu Trenčín o manželskom výživnom, keď po klamstve
zo strany matky oprávneného, že nemá z čoho žiť, prišiel v exekučnom konaní o celý zárobok a museli
ho živiť jeho rodičia. Povinný uviedol, že vyživovaciu povinnosť na svojho syna (oprávneného) si vždy

riadne plnil a bude aj v budúcnosti. S poukazom na uvedené navrhol, aby súd jeho návrhu vyhovel a
exekúciu zastavil a zaviazal oprávneného na náhradu trov exekúcie. Zároveň z opatrnosti navrhol aj
povolenie odkladu exekúcie.

7. Z vyjadrenia oprávneného k návrhu povinného na zastavenie exekúcie vyplynulo nasledovné. Ako
prvé uviedol, že s návrhom povinného na zastavenie exekúcie nesúhlasí a považuje ho v celom rozsahu

za nedôvodný. Povinný odôvodnil návrh na zastavenie exekúcie tým, že po vzniku exekučného titulu
nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, resp. sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia
vymáhateľnosti exekučného titulu. Napriek vyššie uvedenému povinný vo svojom návrhu neuviedol
žiadnu takú skutočnosť, ktorá by spôsobila zánik vymáhaného nároku. Tvrdil, že za takú skutočnosť
nemožno považovať ani podané odvolanie proti rozsudku, pretože v tomto prípade podané odvolanie

nemá odkladný účinok, keďže ide o rozsudok, ktorý sa týka plnenia vyživovacej povinnosti voči
maloletému dieťaťu a ktorý zaväzuje povinného na zaplatenie dlžného výživného. Exekučným titulom v
tomto konaní je vykonateľné rozhodnutie súdu, ktoré ukladá povinnému povinnosť plniť. To, že povinný
podal odvolanie, nemá vplyv na vykonateľnosť exekučného titulu. Vykonateľnosť rozsudku, ktorý je
exekučným titulom, bola potvrdená doložkou vykonateľnosti Mestského súdu Košice. Pri vyhotovovaní

doložky súd skúmal, či bol rozsudok povinnému doručený v súlade s Civilným sporovým poriadkom. K
predbežnej vykonateľnosti dochádza rozhodnutím súdu alebo nastáva zo zákona. Podľa § 44 zákona č.
161/2015Z.z.Civilnéhomimosporovéhoporiadkurozsudkyovýživnomsúvykonateľnédoručením.Táto
úprava tzv. predbežnej vykonateľnosti rozsudkov bola zavedená s prihliadnutím na funkcie vyživovacej
povinnosti smerujúce k zabezpečeniu uspokojenia materiálnych potrieb v rodinnoprávnych vzťahoch. V

tomto prípade teda nastáva predbežná vykonateľnosť rozsudku, takže pre vznik povinnosti platiť výživné
sanevyžaduje,abybolrozsudokužajprávoplatný.Zuvedenéhodôvoduanipovinnýmpodanéodvolanie
proti výroku rozsudku, ktorým ho súd zaviazal platiť mi dlžné výživné, nemá vplyv na vykonateľnosť
rozsudku. Povinným uvádzané tvrdenia ohľadom manželského výživného sú v tejto veci bez právneho
významu, pretože prebiehajúce exekučné konanie sa týka vymoženia dlžného výživného pre maloletú

osobu a nie manželského výživného pre D. B.. Vec manželského výživného s rozhodnutím súdu o
výživnom pre maloleté dieťa, ktoré je vymáhané v tomto konaní, vôbec nesúvisí. Čo sa týka tvrdení
povinného, že si vyživovaciu povinnosť k synovi vždy riadne plnil, riadne plní v súčasnej dobe a bude
ju takto plniť aj v budúcnosti, uvádzam, že bežné výživné ktoré povinný platí nie je predmetom tohto
exekučnéhokonania.Predmetomkonaniajelendlžnévýživné,ktorévznikloakorozdielmedzivýživným,

ktoré mal povinný počas súdneho konania platiť a medzi výživným ktoré skutočne zaplatil. Povinný v
návrhu na zastavenie exekúcie nepreukázal, že by súdom uloženú povinnosť zaplatiť dlžné výživné
splnil, alebo že by táto povinnosť zanikla iným zákonným spôsobom. Keďže povinný nepreukázal žiadne
okolnosti, ktoré po vzniku exekučného titulu spôsobili zánik vymáhaného nároku, ani iné relevantné
skutočnosti, ktoré by bránili vymáhateľnosti exekučného titulu, jeho návrh na zastavenie exekúcie je

potrebné považovať za nedôvodný. Rovnako nedôvodný je aj návrh povinného na povolenie odkladu
exekúcie, pretože neexistuje žiaden zo zákonom predvídaných dôvodov odkladu exekúcie uvedených v
ustanovení § 61h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. Na základe vyššie uvedeného navrhol, aby exekučný
súd návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol, pretože na zastavenie exekúcie absentujú
zákonné dôvody a zároveň žiadal, aby mu priznal nárok na náhradu trov exekučného konania vo

výške 65,57 € + 12,52 € režijný paušál DPH aj za úkon vyjadrenia k návrhu povinného na zastavenie
exekúcie, keďže ide o výdavok na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného
na zastavenie exekúcie.

8. Z predloženého vyjadrenia súdneho exekútora vyplývajú skutočnosti o návrhu povinného na

zastavenie exekúcie a preukázaní doručenia upovedomenia o začatí exekúcie priložením doručeniek.

9. Podľa § 45 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak
priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.10. Podľa § 46 ods. 1 písmeno a) Exekučného poriadku, potvrdením o vykonateľnosti opatrí exekučný
titul podľa § 45 odsek 1 súd, ktorý vo veci rozhodoval ako súd prvého stupňa.

11. Podľa § 61k ods. 1 písmeno d) Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo
v časti, ak sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.

12. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15

dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie
exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku
dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.

13. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora.
Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa

k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor
vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich
pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie
exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.

14. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a
rozhodneotrováchexekúcievrátaneurčeniaichvýšky;inaknávrhzamietne.Aksúdnávrhnazastavenie
exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie
je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.

15. Podľa § 61l ods. 4 Exekučného poriadku rozhodnutie, ktorým sa rozhodlo o návrhu na zastavenie
exekúcie, sa doručí oprávnenému, povinnému a exekútorovi.

16. Účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do práv
povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi s

cieľom uspokojiť nárok oprávneného, ktorý mu bol priznaný vykonateľným rozhodnutím súdu alebo
iného orgánu, prípadne vo verejnej listine (notárska zápisnica) a dobrovoľne sa nesplnil. Základnou
vlastnosťou, ktorú musí mať každý exekučný titul bez ohľadu na jeho druh, je vykonateľnosť.
Vykonateľnosťou sa vo všeobecnosti rozumejú účinky (vlastnosti) rozhodnutia umožňujúce núteným
spôsobom aj proti vôli povinného realizovať povinnosť obsiahnutú vo výroku rozhodnutia, ktorá nebola

dobrovoľne splnená. Vykonateľnosť exekučného titulu sa skúma ex offo, a to tak z formálnej stránky ako
aj zo stránky materiálnej. Formálna a materiálna vykonateľnosť exekučného titulu sú rovnocenné zložky
vykonateľnosti rozhodnutia. Chybnosť alebo nedostatok niektorej zložky vykonateľnosti spôsobuje
neprípustnosťexekúcieajejzastavenievktoromkoľvekštádiuexekučnéhokonania.Súdjevexekučnom
konaní v ktoromkoľvek štádiu povinný skúmať materiálnu a formálnu vykonateľnosť exekučného titulu,

ako aj zhodu návrhu na vykonanie exekúcie s exekučným titulom, a to nielen v štádiu preskúmavania
návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 1 Exekučného poriadku za účelom vydania poverenia
na vykonanie exekúcie, ale aj za účelom zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné
návrh na vykonanie exekúcie zamietnuť z dôvodu podľa § 53 ods. 3 Exekučného poriadku, alebo
taktiež aj v prípade, keď by došlo k vydaniu poverenia na vykonanie exekúcie pre zistenie dôvodu na

zastavenie exekučného konania podľa § 61k ods.1 Exekučného poriadku a to aj bez návrhu povinného
na zastavenie exekúcie.

17. Návrh na zastavenie exekúcie predstavuje inštitút procesnej obrany povinného proti neprípustnej
exekúcii, ktorej účelom je zastavenie v prípadoch vymedzených Exekučným poriadkom. Procesne

legitimovaným na podanie návrhu na zastavenie exekúcie súdom je povinný. Exekučný súd v konaní o
návrhu na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Dôkazné bremeno
ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý návrh
na zastavenie exekúcie podal. V zmysle § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, musí byť návrh na
zastavenie exekúcie odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže

ku dňu podania návrhu uplatniť. Inštitút návrhu na zastavenie exekúcie nie je opravným prostriedkom
proti exekučnému titulu. Návrh na zastavenie exekúcie je podaním vo veci samej a okrem všeobecných
náležitostí, musí obsahovať aj vymedzenie dôvodov, pre ktoré má byť podľa povinného exekúcia
zastavená. Je vhodné, aby návrh na zastavenie exekúcie obsahoval aj návrhy na vykonanie dôkazovna preukázanie tvrdených skutočností. Súd v exekučnom konaní je viazaný exekučným titulom, na
podklade ktorého je vedené exekučné konanie a exekúcia v ňom prebiehajúca. Ustanovenie § 61k
ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť, a

to bez ohľadu na to, či to účastník konania navrhol. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie
citovaného ustanovenia Exekučného poriadku, z ktorého vyplýva, že návrh na zastavenie exekúcie musí
byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania
návrhu uplatniť. Povinný musí uviesť okolnosti, ktoré podľa neho po vzniku exekučného titulu spôsobili
zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti

bránia. Prostredníctvom tohto procesného inštitútu má povinný možnosť namietať všetky skutočnosti
dôvodiace zastavenie exekúcie, pritom ide najmä o tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného
titulu a ktoré sú povinnému známe ku dňu podania návrhu na zastavenie exekúcie.

18. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie preskúmal v zmysle ustanovení Exekučného poriadku
v platnom znení a konštatuje jeho nedôvodnosť, a taktiež skutočnosti uvádzané povinným nepokladá za

relevantné pre posudzovanie začatej exekúcie. Povinný sa neopiera o tvrdenia, ktoré by zakladali jeden
z dôvodov zastavenia exekúcie. Neboli doložené žiadne vecné dôkazy, ktoré by popierali existenciu
záväzku povinného voči oprávnenému, a zároveň by napĺňali dôvod zastavenia exekúcie z hľadiska
nedostatku niektorej zložky vykonateľnosti exekučného titulu. V súvislosti so skutočnosťami uvádzanými
povinným, že proti exekučnému titulu podal odvolanie, o ktorom sa koná v odvolacom konaní, v čoho

dôsledku nie je povinný platiť vymáhanú čiastku, súd uvádza, že tieto nemožno akceptovať, nakoľko
je síce pravdou, že odvolanie bolo podané a prebiehalo odvolacie konanie, avšak v tomto exekučnom
konaníjevymáhanýmnárokomplnenietýkajúcesavýživnéhoatedapodanieodvolanievočirozhodnutiu
(exekučnému titulu v tomto exekučnom konaní) týkajúceho sa výživného nemá odkladný účinok. Síce
existuje všeobecným pravidlo, podľa ktorého rozhodnutie je vykonateľné po jeho právoplatnosti. Avšak

jestvujú aj výnimky tak ako v tomto prípade, keď táto následnosť je narušená a rozhodnutie sa stáva
vykonateľným pred tým, ako nadobudne právoplatnosť, ide o tzv. predbežnú vykonateľnosť rozhodnutia.
K predbežnej vykonateľnosti dochádza rozhodnutím súdu alebo nastáva zo zákona. Podľa § 44 zákona
č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.
Prvá aj druhá splátka zaostalého dlžného výživného mala byť uhradená v zmysle inštitútu predbežnej

vykonateľnosti rozsudkov o výživnom stanovenom v § 44 Civilného mimosporového poriadku,
ktorý hovorí, že rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením, a teda predmetné splátky mali byť
uhradené podľa určenia v III. výroku exekučného titulu. Exekučný súd mal za preukázané,
že sa tak nestalo. Skutočnosť, že povinný si odmietol riadne plniť svoje povinnosti nemôže byť daná
na ťarchu vyživovaných osôb. Súd pokladá za potrebné poukázať na rozhodnutie Najvyššieho súdu

SR sp. zn. 3 Cdo 98/2008 zo dňa 01.12.2008, ktorom je uvedené, že „predbežne možno vykonať
rozsudky zakladajúce povinnosť platiť všetky druhy výživného podľa zákona o rodine bez obmedzenia
a ohľadu na to, kedy nastala jeho splatnosť. V prejednávanej veci spočíva dovolaním napadnuté
uznesenie na správnom názore, že exekučný titul vo výrokoch o výživnom bol predbežne vykonateľný
(bez obmedzenia) ex lege. Na to nič nemohla zmeniť formulácia tej časti výroku uvedeného exekučného

titulu, v ktorej sa povinnosť plniť viazala na právoplatnosť rozsudku. Rovnako bola z hľadiska predbežnej
vykonateľnosti bez právneho významu skutočnosť, že exekučný titul bol napadnutý odvolaním. Tento
exekučný titul bol vykonateľný tak po stránke formálnej, ako aj materiálnej.“ Súd tiež poukazuje aj na
novšie uznesenie Ústavného súdu SR č. k. IV. ÚS 386/2018 zo dňa 20.06.2018 týkajúce sa predbežnej
vykonateľnosti. Vyššie uvedené len ozrejmuje a potvrdzuje fakt o dôvodnosti podania návrhu na

vykonanieexekúcie.Knámietkepovinného,žesivyživovaciupovinnosťksynovivždyriadneplnil,riadne
plní v súčasnej dobe a bude ju takto plniť aj v budúcnosti, súd uvádza, že táto je bez právneho významu
k prebiehajúcej exekúcii, nakoľko bežné výživné nie je predmetom tohto exekučného konania. Zároveň
súd poznamenáva, že v čase vydania rozhodnutia konajúci súd disponoval rozhodnutím odvolacieho
súdu, ktorým bol predmetný III. výrok exekučného titulu potvrdený.

19. Povinný svojím podaním taktiež namietol nedostatok upovedomenia o začatí exekúcie pre absenciu
údajov o titule a dôvode pohľadávky. Po preskúmaní predloženého upovedomenia o začatí exekúcie súd
mal za preukázané, že obsahuje všetky obligatórne náležitosti podľa § 61a ods. 1 Exekučného poriadku
vrátene údaju o označení každého exekučného titulu, na podklade ktorých prebieha výkon exekúcie, a

orgánu, ktorý ich vydal, tak ako to predpokladá § 61a ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku. Nad rámec
povinnosti súd dodáva, že aj v prípade ak by existovala zrejmá nesprávnosť alebo chyba v písaní v
označení exekučného titulu v upovedomení o začatí exekúcie, táto by bola len dôvodom na vykonanieopravy upovedomenia o začatí exekúcie, keďže nezakladá právny následok v podobe neprípustnosti
exekúcie.

20. Na základe zistených skutočností súd konštatuje, že návrh povinného na zastavenie exekúcie
je nedôvodný. Povinný nepreukázal, že by nastal niektorý z dôvodov, pre ktorý je možné exekúciu
zastaviť a to ani dôvod uvedený v § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku. Skutočnosti uvádzané
povinným súd nepokladá za relevantné pre posudzovanie začatej exekúcie. Povinný v návrhu na
zastavenie exekúcie neuviedol žiadne relevantné skutočnosti ani nepripojil žiadne dostačujúce dôkazy,

ktorým by preukázal dôvody na zastavenie exekúcie v zmysle § 61k ods. 1 Exekučného poriadku.
Súd poznamenáva, že zákon taxatívne v § 61 ods. 1 Exekučného poriadku uvádza dôvody, pre ktoré
súd môže zastaviť exekúciu. Dôvody, ktoré uvádzajú povinný, neumožňujú postup súdu podľa § 61k
Exekučného poriadku.

21. Na záver súd poznamenáva, že podľa konštantnej judikatúry národných i nadnárodných súdov súd

nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre
vec podstatný význam, príp. dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby
zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Rozhodnutie súdu ako orgánu
verejnej moci nemusí byť totožné s očakávaniami a predstavami účastníka konania, ale z hľadiska
odôvodnenia musí spĺňať parametre (limity) zákonného rozhodnutia v zmysle § 220 ods. 2 CSP, pričom

účastníkovi konania musí dať odpoveď na podstatné zásadné otázky a námietky spochybňujúce závery
namietaného rozhodnutia v závažných a samotné rozhodnutie ovplyvňujúcich súvislostiach (porovnaj
napríklad rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a podobne).

22. Súd skúmal návrh na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom a mal nesporne preukázané,

že ku dňu začatia exekúcie si povinný povinnosť uvedenú vo výroku exekučného titulu nesplnil. Z
uvedeného vyplýva, že exekúcia a aj exekučné konanie sa teda začali dôvodne. Povinný vo svojom
návrhu na zastavenie exekúcie nepreukázal žiadne skutočnosti odôvodňujúce právny záver o zániku
vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti
exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu, a preto

súd podaný návrh na zastavenie exekúcie považuje za nedôvodný.

23. Súd vychádzal pri rozhodovaní z dokumentov, ktoré sú uvedené v tomto odôvodnení, a dospel k
právnemu názoru, že návrh povinného na zastavenie exekúcie na základe vyššie uvedených dôvodov
nie je dôvodný, súd nemal preukázané zo strany povinného, že bola naplnená podmienka na zastavenie

exekúcie podľa § 61k ods. 1 písmeno d) Exekučného poriadku a súd nenašiel ani iný dôvod na
zastavenie exekúcie, preto návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného
poriadku zamietol.

24. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie

v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom
povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s
podaním návrhu na vykonanie exekúcie.

25. Podľa § 199a ods. 2 Exekučného poriadku, trovami povinného sú výdavky na zastupovanie v

exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie.

26. Podľa § 199b Exekučného poriadku oprávnený a povinný v exekučnom konaní platia trovy, ktoré im
v konaní vzniknú a trovy svojho zástupcu.

27. Podľa §199d ods. 1 Exekučného poriadku oprávnený, má voči povinnému nárok na náhradu účelne
vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na
vykonanieexekúciealebododatkukpovereniunavykonanieexekúcie,akideovýdavkynazastupovanie
v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.

28. Podľa § 199e Exekučného poriadku, ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát,
odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene (§ 9 až 14 vyhlášky
Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov). Do začatia exekúcie má oprávnenýnárok na náhradu trov právneho zastúpenia najviac vo výške odmeny za dva úkony právnej služby;
a ak ide o exekúciu na vymoženie práva na peňažné plnenie, patrí mu náhrada týchto trov právneho
zastúpenia najviac vo výške vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie

exekúcie.

29. Podľa § 13a ods. 2 písm. c vyhlášky č. 655/2004 Zb. z. o odmenách a náhradách advokátov za
poskytnutie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „Vyhláška“), odmena vo výške
jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý úkon ak ide o výkon rozhodnutia alebo

exekúciu, prevzatie a prípravu zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie k takému návrhu,
zastupovanie na pojednávaní, odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takému odvolaniu.

30. Oprávnený si v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie uplatnil náhradu trov
právneho zastúpenia. Vychádzajúc z tarifnej hodnoty výšky vymáhaného peňažného plnenia odmena za
polovičný úkon právnej služby predstavuje 65,57 EUR. Trovy právneho zastúpenia za jeden polovičný

úkon právnej služby (vyjadrenie sa k návrhu povinného na zastavenie exekúcie) po pripočítaní režijného
paušálu za jeden úkon vykonaný v roku 2023 vo výške 12,52 EUR a prislúchajúcej dane z pridanej
hodnoty. Vzhľadom na to, že súd návrh povinného na zastavenie exekúcie v celom rozsahu zamietol
oprávneným priznal náhradu trov právneho zastúpenia v plnej výške, a to v sume 93,71 EUR, pretože
ich považoval za účelne vynaložené výdavky.

31. Po právoplatnosti tohto uznesenia súd vydá dodatok k povereniu v zmysle § 199d odsek 1
Exekučného poriadku na sumu uvedenú v II. výroku tohto rozhodnutia.

32. Súd taktiež poukazuje na skutočnosť, že rozhodovať o návrhu povinného na odklad exekúcie

v zmysle platného a účinného Exekučného poriadku nemá právomoc, a teda o návrhu na odklad
exekúcie v zmysle ustanovenia § 61h Exekučného poriadku rozhodne súdny exekútor.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na
Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu

možné a účelné.