Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Friday, March 20, 2026

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 5Er/25/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5810200227
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 03. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Kyseľová
ECLI: ECLI:SK:OSNO:2026:5810200227.3

Uznesenie

Okresný súd Námestovo v exekučnej veci oprávneného: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C.
D. XXX/XX, E., proti povinnému: E.. F. B., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy trvale
bytom F. A., vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Jaroslavom Kabáčom, Exekútorský úrad so sídlom
Hviezdoslavovo námestie 204/4, Námestovo, pre vymoženie zameškaného a bežného výživného a trov
exekúcie

r o z h o d o l :

I. Súd exekúciu vyhlasuje za n e p r í p u s t n ú.
II. Súd exekúciu z a s t a v u j e.
III. N e p r i z n á v a súdnemu exekútorovi nárok na náhradu trov exekúcie.
IV. Súd u k l a d á súdnemu exekútorovi JUDr. Jaroslavovi Kabáčovi, Exekútorský úrad so sídlom
Hviezdoslavovo námestie 204/4, Námestovo, aby vrátil preddavok vo výške 50,- € na účet súdu IBAN:
G. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, VS: 5603168826, KS: 0558, ŠS: 5810200227 a to do troch dní od

právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Námestovo dňa 22.01.2010 poveril podľa § 45 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z.
o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení účinnom do 31.03.2017 (ďalej len „Exekučný
poriadok“) vykonaním exekúcie súdneho exekútora na vymoženie pohľadávky oprávneného priznanej
mu exekučným titulom – rozsudok Okresného súdu Námestovo sp. zn. 1P/206/2009 zo dňa 11.11.2009,

právoplatný dňa 18.11.2009.
2. Podľa § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) v znení účinnom od 01.04.2017, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné
konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá
pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa
predpisov účinných po 1. apríli 2017.

3. Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 (ďalej len „Exekučný
poriadok“), exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre
ktorý exekúciu nemožno vykonať.
4. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
5. Podľa § 7 ods. 1 a ods. 2 prvá veta zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky
zákonník“), spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti vzniká narodením. Túto spôsobilosť má

aj počaté dieťa, ak sa narodí živé. Smrťou táto spôsobilosť zanikne.
6. Podľa § 579 ods. 1 Občianskeho zákonníka, smrťou dlžníka povinnosť nezanikne, ibaže jej obsahom
bolo plnenie, ktoré mal osobne vykonať dlžník.
7. Zo súdneho spisu vyplýva, že exekučné konanie začalo pred 1. aprílom 2017, preto súd na dané
exekučné konanie aplikoval ustanovenia Exekučného poriadku v znení do 31.03.2017.
8. Dňa 20.02.2026 poverený súdny exekútor doručil súdu návrh na zastavenie exekúcie z dôvodu

nemajetnosti povinného (zastavené dedičské konanie; pozn. súdu), ktorý zomrel dňa XX.XX.XXXX.Zároveň si súdny exekútor uplatnil nárok na náhradu trov exekúcie vo výške 40,83 € a súdu oznámil, že
poskytnutý preddavok na trovy exekúcie vo výške 50,- € nebol spotrebovaný.
9. Základným procesným predpokladom na výkon exekúcie je spôsobilosť účastníkov konania na práva

a povinnosti. Keďže povinný zomrel, je zrejmé, že nemá ďalej spôsobilosť byť účastníkom v exekučnom
konaní tak ako to predpokladajú ustanovenia Civilného sporového poriadku. V tejto súvislosti súd
poukazuje na to, že povinnosti vyplývajúce z exekučných vzťahov smrťou povinného nezanikajú,
ale prechádzajú na dedičov, ktorí sa okamihom smrti poručiteľa (povinného) stávajú subjektom jeho
práv a povinností a veritelia môžu od nich žiadať uspokojenie svojich pohľadávok do výšky hodnoty

nadobudnutého dedičstva. Tie práva, ktoré sa viažu výlučne na osobu dlžníka, prípadne veriteľa, však
smrťou jedného z nich zanikajú. Týmto právom, resp. povinnosťou je aj vyživovacia povinnosť, ktorá
zaniká smrťou oprávnenej osoby (právo), resp. smrťou osoby povinnej poskytovať výživné (povinnosť).
10. So zreteľom na vyššie uvedené skutočnosti a toho, že v posudzovanej veci je predmetom vymoženie
výživného a povinný zomrel, zanikla dňom jeho smrti vyživovacia povinnosť voči oprávnenému, keďže
táto je z povahy veci osobnou povinnosťou rodiča - povinného. Súd preto v zmysle ust. § 57 ods. 1 písm.

g) Exekučného poriadku vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekúciu zastavil.
11. Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi
odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej
hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň
z pridanej hodnoty.

12. Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
13. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o
tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
14. Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného,
súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

15. Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného
nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na
vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na
náhradu trov exekúcie, ktoré platil.
16. Na náhradu trov exekúcie by mal byť podľa ust. 203 ods. 2 poslednej vety Exekučného poriadku

zaviazaný súd v prípade, ak by bola exekúcia zastavená z dôvodu nemajetnosti povinného, v danej
veci o takýto prípad však nejde. Súd na náhradu trov exekúcie nemôže zaviazať ani oprávneného podľa
ust. § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, pretože oprávnený nezavinil zastavenie exekúcie. S ohľadom
na uvedené súd nemá komu uložiť povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie, a preto
rozhodol tak, že súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal. V tejto súvislosti súd dáva do

pozornostiuznesenieÚstavnéhosúduSlovenskejrepublikysp.zn.III.ÚS351/2007,vktoromuviedol,že
samotnáskutočnosť,ževkonečnomdôsledkumôženastaťstav,kedynebudúuspokojenévšetkynároky
exekútora pri výkone exekúcie, nemusí viesť k protiústavným dôsledkom. Toto riziko, ktoré exekútor
nesie, je odôvodnené a do značnej miery kompenzované jeho v podstatne monopolným postavením pri
výkone exekúcie. Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské

práva (Van der Mussele proti Belgicku, rozsudok z 23. novembra 1983, séria A č.70), v ktorom bolo
zdôraznené, že riziko s výkonom určitej profesie (v citovanom prípade advokáta), kam spadá aj riziko
neuhradenia odmeny za odvedenú prácu, je na druhej strane vyvážené výhodami súvisiacimi s výkonom
tejto profesie.
17. Súd zároveň rozhodol o vrátení preddavku vo výške 50,- €, ktorý bol poverenému súdnemu

exekútorovi poskytnutý súdom na základe uznesenia Okresného súdu Námestovo č. k. 5Er/25/2010-6
zo dňa 21.01.2010 (právoplatného dňa 08.02.2010), keďže tento nebol spotrebovaný.

Poučenie:

Proti I. a II. výroku tohto uznesenia možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na
Okresný súd Námestovo (§ 9a ods. 1 v spojení § 58 ods. 5 Exekučného poriadku).

Proti III. a IV. výroku tohto uznesenia nie je možné podať odvolanie.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania stanovených v § 127 zákona č. 160/2015 Z. z.
Civilnýsporovýporiadok(ďalejlen„CSP“)uvedie,protiktorémurozhodnutiusmeruje,vakomrozsahusa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne

obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie

vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).