Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Friday, March 20, 2026

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 32Ek/341/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6126226287
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 03. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Michal Dubníček
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2026:6126226287.2

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnom konaní oprávneného: Slovenská konsolidačná, a.s., so
sídlom Cintorínska 21, 814 99 Nitra, IČO 35 776 005, proti povinnému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom C. D. E. XXXX/X, XXX XX F. G. o vymoženie 300,- eur, vedenom súdnym exekútorom JUDr.
Rudolf Varga, Exekútorský úrad Dunajská Streda so sídlom Hlavná 26/5, 929 01 Dunajská Streda pod
sp. zn. 186EX 111/26, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolf Varga,
Exekútorský úrad Dunajská Streda so sídlom Hlavná 26/5, 929 01 Dunajská Streda pod sp. zn. 186EX
111/26 z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 09.02.2026 domáhal od
povinného vymoženia 300,- eur na podklade exekučného titulu, ktorým je Rozkaz o uložení pokuty za

správny delikt prevádzkovateľa vozidla, č. OU-DS-OCDPK-2023/005825 zo dňa 17.01.2023 a Rozkaz
o uložení pokuty za správny delikt prevádzkovateľa vozidla, č. OU-DS-OCDPK-2023/007905 zo dňa
14.02.2023, ktoré vydal Okresný úrad Dunajská Streda.

2. Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Rudolf Varga
vydaním poverenia pod sp. zn. 32Ek/341/2026 zo dňa 11.02.2026 s európskym spisovým identifikačným

číslom: H.:G.:I.:XXXX:XXXXXXXXXX.X, ktorý ju vedie pod spisovou značkou 186EX 111/26.

3.Povinnýsanávrhomnazastavenieexekúciedomáhalzastaveniaexekúcie.Povinnývosvojompodaní
uviedol, že vozidlo, na ktoré boli vydané pokuty predal pred približne 2 rokmi. Nevie čo sa stalo, nemá
ani pokuty ani iné dokumenty.

4. Oprávnený vo vyjadrení k návrhu povinného na zastavenie exekúcie k argumentácii povinného,
že "vozidlo predal pred viac ako dvoma rokmi" uvádza, že ku vzniku správnych deliktov došlo ešte
v roku 2022 a 2023, konkrétne 18.12.2022 a 19.01.2023. Slovenská konsolidačná, a.s. nesúhlasí so
zastavením exekučného konania, nakoľko povinný neuviedol žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by
mali vplyv na jeho zastavenie.

5. Súdny exekútor predložil návrh povinného na zastavenie exekúcie súdu na rozhodnutie dňa
25.02.2026. Súdny exekútor sa vo svojom podaní po obsahovej stránke k podanému návrhu nevyjadril.

6. Podľa § 48 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučné konanie sa začína na návrh.

7. Podľa § 48 ods. 2 Exekučného poriadku, exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený

požadovaťsplnenienárokuzexekučnéhotitulupreto,žepovinnýdobrovoľnenesplnilto,čomuexekučný
titul ukladá. Z dôvodov podľa osobitného predpisu môže návrh podať aj Justičná pokladnica.8. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak
a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku,

b) exekučný titul bol zrušený,
c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu
neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2),
d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu,
e) je predpoklad, že iná povinnosť uložená exekučným titulom, najmä povinnosť niečoho sa zdržať alebo

niečo strpieť, ktorú okrem povinného nemôžu vykonať iné osoby, bude dobrovoľne a riadne plnená aj
bez vedenia exekučného konania; predpokladá sa, že iná povinnosť je dobrovoľne a riadne plnená, ak
od posledného porušenia tejto inej povinnosti uplynulo najmenej 6 mesiacov.

9. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15
dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie

exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku
dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.

10. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora.
Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa

k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor
vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich
pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie
exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.

11. Podľa § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu
zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne.

12. Exekučné konanie je ovládané dispozičnou zásadou a začína sa výlučne na návrh, na ktorý je
procesne legitimovaný oprávnený v prípade, ak povinný dobrovoľne nesplnil povinnosť vyplývajúcu mu

z exekučného titulu. Exekúciu možno vykonať za účelom uspokojenia len skutočne existujúcich práv a
povinností za podmienok a spôsobom, ktoré sú stanovené zákonom. Jednou z materiálnych podmienok
každej exekúcie je aj existencia exekučného titulu, t.j. právoplatného a vykonateľného rozhodnutia súdu,
resp. iného vykonateľného rozhodnutia, ktorého vykonanie zákon pripúšťa (§ 45 Exekučného poriadku).
Inak povedané účelom exekučného konania je nútený výkon tej povinnosti, ktorá bola účastníkovi s

konečnou platnosťou uložená v konaní, ktoré predchádzalo vydaniu exekučného titulu.

13. Nevyhnutnou podmienkou vedenia exekučného konania je teda skutočnosť, že exekučný titul, ktorý
je podkladom na vykonanie exekúcie, je spôsobilým exekučným titulom počas celého exekučného
konania. Predpokladom spôsobilosti rozhodnutia byť exekučným titulom je jeho právoplatnosť a

vykonateľnosť. Inak povedané, na to, aby rozhodnutie bolo exekučným titulom musí disponovať
vlastnosťou vykonateľnosti, a teda takou vlastnosťou, ktorá umožňuje nútené splnenie tej povinnosti,
ktorá bola rozhodnutím uložená. Vykonateľnosť ako nevyhnutnú vlastnosť exekučného titulu tvoria
dve zložky. Formálna vykonateľnosť predstavuje jednak splnenie obsahových náležitostí určených
procesnými predpismi, na základe ktorých došlo k vydaniu exekučného titulu a jednak splnenie

predpokladov vykonateľnosti po jeho vydaní. Formálna vykonateľnosť sa potom prejavuje ako existencia
doložky vykonateľnosti, a teda exekučný titul sa opatrí doložkou vykonateľnosti za predpokladu, že
márne uplynula lehota na dobrovoľné splnenie uloženej povinnosti. Materiálna stránka vykonateľnosti
predstavuje súhrn takých obsahových náležitostí, ktoré umožňujú jednoznačné a bezproblémové
identifikovanie subjektov a rozsahu uloženej povinnosti. Ak sú tieto požiadavky formálnej a materiálnej

stránky vykonateľnosti splnené, ich následkom je existencia exekučného titulu, ktorý presne stanovuje
práva a povinnosti jednotlivých subjektov (účastníkov exekučného konania) tak, aby bolo zrejmé, čo sa
má nútene uskutočniť.

14. Exekučný poriadok umožňuje povinnému uplatniť procesnú obranu podaním návrhu na zastavenie

exekúcie, ktorým povinný vyvoláva spor medzi oprávneným a povinným o vyriešenie otázky dôvodnosti
a prípustnosti prebiehajúcej exekúcie a ktorého účelom je zastavenie exekúcie z dôvodov, ktoré zákon
ustanovuje taxatívnym spôsobom. Prostredníctvom tohto procesného inštitútu má povinný možnosť
namietať všetky skutočnosti dôvodiace zastavenie exekúcie, pritom ide najmä o tie skutočnosti, ktorénastali po vzniku exekučného titulu a ktoré sú povinnému známe ku dňu podania návrhu na zastavenie
exekúcie.Dôkaznébremenoakoinštitútprocesnéhoprávapostihujetohozúčastníkov,vktoréhozáujme
je, aby určitá skutočnosť tvrdená účastníkom konania bola v konaní preukázaná v takom rozsahu, aby

ju súd uznal za pravdivú. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno, teda povinnosť označiť dôkazy na
preukázanie týchto tvrdení, je preto vecou povinného a to vo vzťahu k tým skutočnostiam, ktoré tvrdí a
z ktorých by v konaní bolo možné vyvodiť pre neho priaznivé právne dôsledky.

15. Pokiaľ povinný v návrhu na zastavenie exekúcie poukazuje na skutočnosti súvisiace

s prejednávaným správnym deliktom, za ktorý bola povinnému uložená pokuta resp. na to, že vozidlo,
ktorým boli spáchané správne delikty, za ktoré boli povinnému exekučnými titulmi uložené pokuty,
exekučný súd k argumentácii povinného uvádza, že ide o také skutočnosti, ktoré nemajú vplyv na
právoplatnosť a vykonateľnosť rozhodnutia, ktoré je v tomto konaní exekučným titulom resp. ide o
skutočnosti, ktorými povinný namieta samotný vznik pohľadávky oprávneného voči povinnému. Povinný
k veci uviedol, že vozidlo predal pred viac ako 2 rokmi avšak na podporu svojho tvrdenia nepredložil

žiadny dôkaz, zmluvu o predaji vozidla alebo akýkoľvek iný dokument, ktorý by preukazoval konkrétny
moment od kedy povinný nie je majiteľom predmetného vozidla. Správne delikty, za ktoré boli povinnému
uložené pokuty však boli spáchané dňa 18.12.2022 a dňa 19.01.2023. K tvrdeniam povinného je nutné
poukázať na to, že dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvádzaných v návrhu na zastavenie exekúcie
zaťažuje výlučne povinného, ktorý návrh na zastavenie exekúcie podal. Holé tvrdenie povinného, ktoré

nie je podložené dôkazmi nijakým spôsobom nepreukazuje skutočnosti tvrdené povinným v návrhu
na zastavenie exekúcie. Uvedené by však bolo v rámci exekúcie irelevantné, nakoľko uvedenou
argumentáciou sa mal povinný brániť v rámci správneho konania a preto tvrdené skutočnosti nemajú
vplyv na právoplatnosť a vykonateľnosť vykonávaných rozhodnutí.

16. Návrh na zastavenie exekúcie nie je opravným prostriedkom, má smerovať proti exekúcii a nie
proti exekučnému titulu, čo znamená, že dôvodom podania návrhu na zastavenie exekúcie môže
byť len existencia tých skutočností, ktoré nastali až po jeho vzniku. Ak by existovali pred vznikom
exekučného titulu, nie je možné ich uplatniť v exekučnom konaní, pretože ich relevancia sa skončila
vydaním vykonávaného rozhodnutia, ktoré je exekučným titulom. Inými slovami povedané, v rámci

exekučného konania možno preskúmavať len okolnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu
a nie okolnosti, ktoré existovali pred jeho vznikom. Exekučný súd totiž nepreskúmava, či exekučný
titul, ktorým je právoplatné rozhodnutie súdu či iného orgánu verejnej moci, je vecne správne a či
konanie, ktoré mu predchádzalo, bolo bez vád. Exekučné konanie nie je opravným konaním a ďalšou
inštanciou administratívneho procesu. Právoplatné rozhodnutie správneho orgánu má rovnaké právne

účinky ako rozsudok všeobecného súdu, súd musí v súlade so zásadou rovnocennosti exekučných
titulov s takýmto rozhodnutím nakladať rovnako ako s rozsudkom všeobecného súdu. Exekučný súd je
rozhodnutím správneho orgánu viazaný, rovnako ako je viazaný rozsudkom všeobecného súdu. Vyplýva
to zo všeobecnej záväznosti ako základného znaku všetkých právoplatných rozhodnutí. Právoplatnosť
ako výraz princípu právnej istoty v procesnom práve tak zabezpečuje nielen predvídateľnosť ale i

koherenciu v rámci činnosti orgánov verejnej moci. Nerešpektovanie právoplatných rozhodnutí, kde by
každý orgán mohol preskúmavať správnosť konania iného orgánu, resp. prehliadať existenciu vydaného
právoplatného rozhodnutia, by viedlo k úplnému chaosu a spochybneniu opodstatnenia existencie
právneho poriadku. Z uvedeného vyplýva, že exekučný súd nie je oprávnený posudzovať vecnú
správnosť rozhodnutia správneho orgánu, nemôže naprávať prípadné chyby a nedostatky exekučného

titulu a konania, ktoré mu predchádzalo, keďže nedisponuje právomocou rušiť, či meniť rozhodnutie,
ktoré je exekučným titulom, čo vyplýva aj z cieľa exekučného konania, ktorým nie je opätovné
riešenie sporov, resp. prieskum právoplatných rozhodnutí, ale nútený výkon práva (plnenia) priznaného
exekučným titulom. Vzhľadom na uvedené nie je v právomoci exekučného súdu preskúmavať správnosť
postupu správnych orgánov v rámci administratívneho konania.

17. Súd skúmal návrh na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom a mal nesporne preukázané,
že ku dňu začatia exekúcie si povinný povinnosť uvedenú vo výroku exekučného titulu nesplnil v
celom rozsahu. Z uvedeného vyplýva, že exekúcia a aj exekučné konanie sa teda začali dôvodne.
Povinnývosvojomnávrhunazastavenieexekúcienepreukázalžiadneskutočnostiodôvodňujúceprávny

záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich
vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného
predpisu, a preto súd podaný návrh na zastavenie exekúcie považuje za nedôvodný.18. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne
vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na
vykonanieexekúciealebododatkukpovereniunavykonanieexekúcie,akideovýdavkynazastupovanie

v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.

19. Podľa § 199d ods. 2 Exekučného poriadku, povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne
vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v
súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať.

20. Vychádzajúc z vyššie uvedeného a zo skutočnosti, že povinný v návrhu na zastavenie exekúcie
neuviedol žiadne ďalšie skutočnosti odôvodňujúce právny záver o zániku vymáhaného nároku, o
zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom
neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu, súd rozhodol tak, ako je uvedené
vo výrokovej časti tohto uznesenia, a návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3

Exekučného poriadku zamietol.

21. O trovách exekučného konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie súd
nerozhodoval, nakoľko oprávnený ani povinný si nárok na ich náhradu neuplatnili.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na
Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu
možné a účelné.