Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, March 26, 2026

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 7C/8/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8526200244
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Karol Krochta
ECLI: ECLI:SK:OSSL:2026:8526200244.1

Uznesenie

Okresný súd Stará Ľubovňa v spore žalobkýň: 1/ A. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom A. XX, XXX XX
A., 2/ C. D. E., nar. X.X.XXXX, trvale bytom F. XXXXX/XX, XXX XX B., 3/ G. H., nar. XX.X.XXXX, trvale
bytom A. XXX, XXX XX A., žalobkyne 1/ až 3/ právne zastúpené: JUDr. Evald Dzurenda, advokát, AK
so sídlom Hlavná 19, 080 01 Prešov, proti žalovaným: 1/ I. J., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom A. XX, XXX
XX A., 2/ K. J., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom A. XX, XXX XX A., o návrhu na nariadenie neodkladného

opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .

II. Žalovaným voči žalobkyniam náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyne sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia doručeným súdu dňa 12.3.2026

domáhajú uloženia povinnosti žalovaným zdržať sa vypúšťania splaškových a odpadových vôd na
v návrhu špecifikované pozemky vo vlastníctve žalobkýň bezprostredne susediace s pozemkami vo
vlastníctve žalovaných a nahradiť im trovy konania.

2. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnili s poukazom na § 127 Občianskeho
zákonníka tým, že vypúšťanie splaškových a odpadových vôd ohrozuje zdravie a životné prostredie.

Pôda je preukázateľne kontaminovaná a jej uvedenie do pôvodného stavu je spojené s nemalými
finančnými prostriedkami. Podľa znaleckého posudku č. 10/2024 a jeho doplnenia č. 35/2024,
vypracovaného znalcom z odboru ochrany životného prostredia, odvetvia odhad škôd v životnom
prostredí, priemyselný odpad a komunálny odpad G. L. M., náklady na uvedenie kontaminovaného
životného prostredia do predošlého stavu predstavujú sumu 109.769,42 eur, ktorá narastá. Vypúšťaním
týchto vôd podľa znalca došlo tiež k porušeniu všeobecne záväzných právnych predpisov a ustanovení

zákonov o životnom prostredí, najmä zákona č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a zákona č. 364/2004 Z. z.
o vodách. Zo znaleckého posudku č. 426/2025 vypracovaného I. I. N., znalcom z odboru zdravotníctvo
a farmácia vyplýva, že vo vzorke pitnej vody zo studne boli zistené baktérie predstavujúce závažné riziko
infekcie.

3. V predmetnej veci prebieha aj trestné konanie, v ktorej bolo uznesením vyšetrovateľa zo dňa

16.1.2026 konštatované porušenie zákona a z vykonaného dokazovania je zrejmé, že sa skutok stal.
Súčasťou vyšetrovacieho spisu ČVS: PPZ-2413/NCK-ENV-ZA-2022 sú aj uvedené znalecké posudky.

4. Vzhľadom na skutočnosť, že k vypúšťaniu splaškových a odpadových vôd stále dochádza, čím
zároveňdochádzakzdraviuohrozujúcejkontamináciipitnejvodyakznečisťovaniuživotnéhoprostredia,
žalobkyne považujú za nevyhnutné a opodstatnené ihneď upraviť pomery medzi nimi a žalovanými,

ktoré sa neustále dopúšťajú trestnej činnosti a porušovania viacerých zákonov.5. Spolu s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia žalobkyne predložili Uznesenie vyšetrovateľa
Prezídia Policajného zboru, národnej centrály osobitných druhov kriminality, odbor odhaľovania
nebezpečných materiálov a environmentálnej kriminality, oddelenie Žilina, ČVS: PPZ-2413/NCK-ENV-

ZA-2022 zo dňa 16.1.2026.

6. Podľa § 324 ods. 1, 2, 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pred
začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
Na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd. Neodkladné

opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím
opatrením.

7. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

8. Podľa § 325 ods. 2 písm. d/ CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

9.Podľa§326ods.1CSP,vnávrhunanariadenieneodkladnéhoopatreniasapoprináležitostiachžaloby
podľa § 132 CSP uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej

úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

10. Podľa § 326 ods. 2 CSP, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

11. Podľa § 328 ods. 1, 2 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. O
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326. O návrhu na nariadenie

neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu.

12. Podľa § 329 ods. 1, prvá veta CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

13. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

14. Požiadavky, ktoré sú z hľadiska ústavných aspektov kladené na rozhodnutia o nariadení
neodkladného opatrenia možno sformulovať do týchto dvoch základných podmienok, (i) musia mať

predovšetkým zákonný podklad (čl. 2 ods. 2 ústavy), (ii) musia byť vydané príslušným orgánom a
nemôžu byť prejavom svojvôle (čl. 1 a čl. 2 ods. 2 a 3 ústavy). Tento právny názor, z ktorého súd
vychádzal vyslovil už vo svojom rozhodnutí sp. zn. IV. ÚS 234/08 aj Ústavný súd SR.

15. Neodkladné opatrenie môže súd nariadiť v dvoch prípadoch a to: (i) ak je potrebné bezodkladne

upraviť pomery alebo (ii) ak je obava z ohrozenia exekúcie, pričom tak môže učiniť pred začatím konania,
počas konania a tiež po jeho skončení. Podmienkou je taktiež osvedčenie nároku, ktorému sa má
poskytnúť ochrana. Neodkladné opatrenie umožňuje rýchlo a pružne riešiť situáciu, keď je potrebný
urýchlený zásah súdu, aby sa zabránilo ďalšiemu zhoršeniu postavenia oprávnenej strany sporu.
Vzhľadom na charakter neodkladných opatrení pri ich nariadení nemusí súd dodržať formálny postup

určený na dokazovanie a zisťovať všetky skutočnosti potrebné pre rozhodnutie vo veci samej. To však
neznamená, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie bez osvedčenia aspoň základných skutočností,
ktoré by umožnili prijať záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a
bez osvedčenia potreby neodkladne upraviť pomery. Pred nariadením neodkladného opatrenia je
postačujúce pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto dočasné

opatrenie aspoň osvedčené. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej
riešenia.16. Pojem „potreba bezodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu“ treba vykladať tak, že bez
tejto úpravy vzťahov súdom by strane sporu hrozila ťažko napraviteľná ujma. Zmyslom neodkladného
opatrenia je tak poskytnúť dočasnú ochranu oprávnenej strane a zabrániť zhoršovaniu jej postavenia, a

to napriek tomu, že súd nemá náležite zistený skutkový stav. Musí sa prihliadať na ochranu oprávnených
záujmov toho, kto o nariadenie neodkladného opatrenia žiada. Na druhej strane sa tiež musí prihliadnuť
na ochranu toho, proti komu má navrhované neodkladné opatrenie smerovať, aj keď táto ochrana
nemôže dosiahnuť takú intenzitu, aby prakticky znemožnila nariadenie neodkladného opatrenia.

17. Predovšetkým je potrebné poukázať na to, že v rámci konania o nariadenie neodkladného opatrenia
je rozsah „dokazovania“ (osvedčovanie) podstatne zúžený. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania
znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité
prerozhodovanieonávrhunaneodkladnéopatrenie.Výsledkomtakéhotopostupujeto,žeosvedčované
skutočnosti sa súdu, so zreteľom na všetky okolnosti prípadu, javia pravdepodobné (pozri napr.
uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 2Cdo 104/2010, sp. zn. 2Cdo 105/2010).

18. Pri nariadení neodkladného opatrenia musia byť vzaté na zreteľ fakticita javu, proporcionalita
následku a príčina jeho vzniku. Ďalej je potrebné zvažovať pozitívne a negatívne argumenty v kolízii
stojacich záujmov za súčasnej minimalizácie zásahov do základných práv strán konania (napr. nález ÚS
ČR sp. zn. IV. ÚS 89/02). Neodkladným opatrením nemôže dôjsť k nevyváženému zásahu do vzťahov

strán alebo tretích osôb.

19. V posudzovanej veci žalobkyne požadujú nariadiť neodkladné opatrenie, ktorým by súd
žalovaným uložil povinnosť zdržať sa vypúšťania splaškových a odpadových vôd na pozemky vo
vlastníctve žalobkýň, pričom potrebu bezodkladnej úpravy pomerov odôvodnili existenciou rizika zdravie

ohrozujúcejkontamináciepitnejvodyaznečisťovaniaživotnéhoprostredia,stým,žesapodľaichnázoru
žalované neustále dopúšťajú trestnej činnosti a porušovania viacerých zákonov. Na podporu svojich
tvrdení žalobkyne predložili Uznesenie vyšetrovateľa Prezídia Policajného zboru ČVS: PPZ-2413/NCK-
ENV-ZA-2022 zo dňa 16.1.2026.

20. S poukazom na uvedené skutočnosti a žalobkyňami poskytnutú argumentáciu bolo potrebné
v posudzovanej veci podrobiť prieskumu, či došlo k splneniu zákonných podmienok na nariadenie
neodkladného opatrenia.

21. So zreteľom na podstatu, účel a zmysel inštitútu neodkladného opatrenia nie je pre rozhodnutie

o návrhu na jeho nariadenie potrebné vykonávať dokazovanie, avšak splnenie predpokladov pre
nariadenie neodkladného opatrenia nemožno vyvodiť len zo samotných tvrdení navrhovateľa, a je
potrebné tieto tvrdenia aspoň spoľahlivo osvedčiť, a to aspoň do tej miery, že možno dôvodne
nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti a hodnovernosti; keď pri nariaďovaní neodkladného
opatrenia prevláda záujem na rýchlosti rozhodnutia nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení.

22. Na základe predložených listinných dôkazov mal súd osvedčené, že v predmetnej veci (vo veci
vypúšťania splaškových a odpadových vôd) bolo dňa 15.2.2024 uznesením vyšetrovateľa Prezídia
Policajného zboru podľa § 199 ods. 1 Trestného poriadku začaté trestné stíhanie pre prečin
Neoprávnené nakladanie s odpadmi podľa § 302 ods. 1 Trestného zákona. Toto trestné stíhanie však

bolo následne uznesením vyšetrovateľa Prezídia Policajného zboru zo dňa 16.1.2026 podľa § 215
ods. 1 písm. b) Trestného poriadku zastavené z dôvodu, že skutok nie je trestným činom a nie je
dôvod na postúpenie veci. Z uznesenia o zastavení trestného stíhania vyplýva, že na základe tam
vykonaného dokazovania je zrejmé, že skutok, tak ako bol popísaný, sa stal, teda, že podozrivé
(žalované) v rozpore s ustanovením § 13 ods. 1 písm. a), písm. b) zákona č. 79/2015 Z. z. o odpadoch

a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov opakovane z nedbanlivosti
vypúšťajú splaškovú a odpadovú vodu z rodinného domu vo vlastníctve žalovaných do šachty na svoj
pozemok, na ktorom sa nachádza aj suché WC, a to napriek ich vedomosti o nefunkčnosti odtokovej
kanalizačnej rúry zo šachty, ktorá vedie cez pozemok žalobkyne 1/, pričom priamym naplavovaním
odpadovej a splaškovej vody dochádza k zamoreniu a kontaminácii vody a nehnuteľnosti žalobkyne 1/.

Z uznesenia o zastavení trestného stíhania tiež vyplýva zistenie (na podklade vykonaného znaleckého
dokazovania), že k zamoreniu a kontaminovaniu vody a pôdy došlo aj v dôsledku priesaku povrchových
vôd z miestnej komunikácie a priekop situovaných nad pozemkami žalobkyne 1/ a žalovaných 1/
a 2/. Na základe vykonaného dokazovania teda vyplývajú uvedené dva zdroje dlhodobého zamokreniaznečistenia, preto ani nie je možné odborne stanoviť a vyčísliť škodu spôsobenú v dôsledku vypúšťania
odpadovej vody práve z nehnuteľnosti žalovaných. Vychádzajúc z výsledkov dokazovania vyšetrovateľ
zároveň poukázal na skutočnosť, že v prípade osadenia kanalizačného potrubia cez pozemok žalobkyne

1/ a jeho napojenia na vybudovanú kanalizačnú sieť, ako najschodnejšieho riešenia podmieneného
súhlasom žalobkyne 1/, k takýmto následkom ani nemuselo dôjsť. Z výpovede bývalej starostky
obce Jarabina H. N. vyplýva, že žalobkyňa 1/ s uložením kanalizačného potrubia vedúceho cez
jej pozemok nesúhlasila, preto sa predmetný projekt, napriek zaobstaraniu finančných prostriedkov
z fondov a vypracovaniu projektovej dokumentácie, nezrealizoval. Podľa výpovede starostu obce B. C.

J. žalobkyňa 1/ s navrhovanými riešeniami nikdy nesúhlasila, pričom trvá na tom, aby obec Jarabina
poskytla žalovaným náhradné bývanie s tým, že ich nehnuteľnosť odkúpia, avšak žalované s týmto
riešením nesúhlasia.

23. Vychádzajúc zo skutkového a právneho stavu v danej veci bola osvedčená existencia právneho
vzťahu medzi žalobkyňami a žalovanými ako vlastníčkami susediacich pozemkov, pričom na základe

tvrdení žalobkýň a nimi predloženého listinného dôkazu možno ustáliť, že žalobkyne osvedčili
skutočnosti, ktoré opodstatňujú ich hmotnoprávny nárok a že im svedčí aktívna vecná legitimácia na
podanie návrhu, s čím súvisí preukázanie podmienok dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť
ochrana.

24. Existencia právneho pomeru medzi stranami alebo nároku, prípadne ich osvedčenie, však samé
osebe ešte netvoria zákonný dôvod pre nariadenie neodkladného opatrenia. Až jeho ohrozenie dovoľuje
súdu neodkladné opatrenie nariadiť. Toto ohrozenie musí byť konkrétne a aspoň osvedčené a musí ísť
o ohrozenie bezprostredne hroziacou ujmou. Pre vyhodnotenie potreby bezodkladnej úpravy pomerov
musí k osvedčeniu nároku žalobcu pristúpiť ešte osvedčenie splnenia ďalšej podmienky pre nariadenie

neodkladného opatrenia, a to existencia takých konkrétnych úkonov strán sporu, voči ktorým návrh
na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje, v dôsledku ktorých sa navrhovateľ môže dôvodne
obávať nenapraviteľnej alebo ťažko napraviteľnej ujmy na jeho strane. Z už vyššie citovaného uznesenia
o zastavení trestného stíhania mal súd osvedčené, že žalované sa konania, ktoré je aj predmetom
tohto návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, dopúšťali opakovane až do súčasnej doby, a to

minimálne od roku 2015. Z uvedeného je teda zrejmé, že ide o dlhotrvajúci nemenný stav.

25. V posudzovanej veci žalobkyne v návrhu poukázali na skutočnosť, že k vypúšťaniu splaškových
a odpadových vôd aktuálne stále dochádza, preto považujú za potrebné pomery medzi stranami upraviť
ihneď. Žalobkyne však žiadnym spôsobom nepreukázali, že by došlo k náhlej zmene tohto stavu, resp.

že by sa existujúci stav aktuálne natoľko zhoršil, že by bola potrebná bezodkladná úprava pomerov,
ktorá by takýto zhoršený stav odvrátila alebo zastavila. Vychádzajúc zo skutočnosti, že pre neodkladné
opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie (§ 329 ods. 2 CSP), nie sú
podľa názoru súdu splnené zákonné predpoklady na nariadenie neodkladného opatrenia, a to z dôvodu
absentujúcej naliehavosti jeho nariadenia, keďže inštitút neodkladného opatrenia má slúžiť na rýchlu

ochranu pred bezprostredne hroziacou ujmou, a nie na riešenie dlhotrvajúcich nežiaducich situácií.
Za situácie, keď ku konaniu žalovaných dochádza nemenne nepretržite dlhú dobu, nemožno podľa
názoru súdu prijať záver o potrebe bezodkladnej úpravy pomerov strán sporu. Inak by to bolo v prípade
dlhotrvajúceho problému, ktorý stále pretrváva, ale na základe náhlej zmeny dôjde k jeho radikálnemu
zhoršeniu alebo hrozbe bezprostrednej nenapraviteľnej ujmy, ktorá doteraz nehrozila.

26. Neodkladné opatrenie nie je konečné rozhodnutie a jeho účelom je pružne a rýchlo riešiť situáciu,
ktorá si vyžaduje okamžitý zásah súdu spočívajúci v dočasnej úprave pomerov účastníkov. Nutnou
podmienkou pre jeho vydanie je osvedčenie, že je tu nebezpečie bezprostrednej ujmy a bez okamžitej,
i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov by bolo právo účastníka ohrozené. Aby sa účastník mohol

úspešne domáhať nariadenia neodkladného opatrenia, osvedčenie týchto základných skutočností musí
byť nepochybné a presvedčivé. Žalobkyne naliehavú potrebu nariadenia neodkladného opatrenia nijako
neosvedčili a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nepredložil žiadne dôkazy, na základe
ktorých by mal súd preukázanú potrebu naliehavého zásahu formou súdneho rozhodnutia.

27. Naopak, žalobkyne tým, že tento dlhotrvajúci stav tolerovali a s návrhom dlhú dobu vyčkávali,
hoci tak mohli urobiť už skôr, samé spochybnili naliehavosť potreby dočasnej úpravy pomerov
strán. Neexistencia náhlej zmeny trvajúceho stavu v spojení s dlhodobou nečinnosťou žalobkýň,
vylučujú existenciu naliehavej potreby dočasnej úpravy pomerov, keďže neodkladné opatrenie máslúžiť na odvrátenie bezprostredne hroziaceho nebezpečenstva. V tejto súvislosti súd poukazuje aj
na odborné stanovisko Slovenskej inšpekcie životného prostredia, Inšpektorát životného prostredia
Košice, stále pracovisko Spišská Nová Ves, č. 11422/526/2025-44085/2025, uvedené v uznesení

o zastavení trestného stíhania, podľa ktorého predmetnú udalosť nie je možné považovať za náhlu
a nepredvídateľnú udalosť spôsobenú vypúšťaním odpadových vôd alebo osobitných vôd bez povolenia
alebo spôsobenú nedovoleným zaobchádzaním so znečisťujúcimi látkami, keďže ide o pretrvávajúci jav,
ktorý trvá približne od roku 2015.

28. Poukazujúc na tento pretrvávajúci stav, ktorý žalobkyne dlhodobo tolerovali, čím tento stav samé
odsunuli do roviny nekritickosti, bez naliehavej potreby bezodkladnej úpravy pomerov, ktorý znesie
riadne súdne konanie, v ktorom by súd mohol vykonať náležité dokazovanie vo veci samej, na základe
jeho výsledkov spravodlivo rozhodnúť a dosiahnuť tak trvalú úpravu pomerov medzi stranami, čo by
podľa názoru súdu predmetnej skutkovej a právnej situácii svedčalo.

29. Súd tiež poukazuje na rozdielnosť bývalej právnej úpravy predbežných opatrení a súčasnej
právnej úpravy neodkladných opatrení. Prijatím Civilného sporového poriadku sa zmenila koncepcia
právnej úpravy predbežných opatrení podľa Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorej bolo cieľom
predbežných opatrení dočasne upraviť pomery účastníkov konania a následne rozhodnúť vo veci samej,
resp. cieľom bolo eliminovať ohrozenie budúcej exekúcie. Nová právna úprava upúšťa od doterajšej

koncepcie predbežnosti poskytovanej ochrany, pretože po nariadení navrhovaných opatrení nemusí
nevyhnutne nasledovať konanie vo veci samej. Podľa § 336 ods. 1 CSP môže súd pri nariadení
neodkladného opatrenia pred začatím konania vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť
podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno
dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami, súd túto povinnosť neuloží. Nová právna úprava

pripúšťa nariadenie neodkladného opatrenia, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej
(§ 330 ods. 2 CSP), na rozdiel od úpravy podľa Občianskeho súdneho poriadku, pri ktorej dočasnosť
predbežných opatrení až na výnimky zásadne vylučovala možnosť takého výroku, ktorý by bol obsahovo
totožný s výrokom vo veci samej (pozri napr. uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn.
IV. ÚS 307/2020 z 23. júna 2023).

30. Vychádzajúc z tvrdení žalobkýň v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, z listín k nemu
pripojených, zo zisteného skutkového a právneho stavu, so zreteľom na všetky dostupné okolnosti
prípadu, majúc pritom na pamäti zmysel neodkladných opatrení, nemožno uzavrieť, že žalobkyne
osvedčili skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov.

31. Keďže podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia v tomto prípade neboli splnené, súd
návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, vychádzajúc pritom zo stavu existujúceho v čase
vydania tohto rozhodnutia.

32. Vzhľadom na skutočnosť, že v danej veci má rozhodnutie o neodkladnom opatrení povahu
rozhodnutia vo veci samej (návrh bol podaný pred podaním žaloby) a rozhodnutím o návrhu na jeho
nariadenie sa konanie končí, súd týmto uznesením rozhodoval aj o trovách konania spojených s
neodkladným opatrením.

33. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

34. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

35. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

36. O trovách konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí. Žalované bol v konaní v celom rozsahu úspešné, preto im zásadne vznikol

nárok na náhradu trov konania. Z obsahu spisu však vyplýva, že žalovaným žiadne trovy v konaní
nevznikli, preto im súd náhradu trov konania nepriznal. Súd vychádzal z čl. 17 Základných princípov
CSP zakotvujúceho procesnú ekonómiu. Rozhodovanie postupom podľa § 262 CSP najskôr o priznaní
nároku strane na náhradu trov konania a následne o výške náhrady trov konania, za situácie, keďoprávnenej strane žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen nelogické, ale i v rozpore so
zásadou hospodárnosti civilného súdneho sporu. Súd nezistil žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa
na postup podľa § 257 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie (§ 357 písm. d/ CSP). Odvolanie môže podať strana, v
ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia
nie je prípustné (§ 358 CSP).

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu

smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia
len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.

Toto neodkladné opatrenie je vykonateľné dňom jeho doručenia.