Uznesenie – Život a zdravie ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, March 26, 2026

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 4To/15/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6723010430
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Hunák, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2026:6723010430.2

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Hunáka, PhD. a členov
senátu JUDr. Jozefa Mikluša a Mgr. Jána Bednára na verejnom zasadnutí konanom dňa 26. marca 2026,
v trestnej veci obžalovaného A. B., stíhaného pre prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1 Tr. zák., konajúc
o odvolaní prokurátora okresnej prokuratúry proti rozsudku Okresného súdu Zvolen sp. zn. 6T/79/2023
zo dňa 04. 11. 2025, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie prokurátora Okresnej prokuratúry Zvolen zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

RozsudkomOkresnéhosúduZvolensp.zn.6T/79/2023zodňa04.11.2025bolobžalovanýA.B.podľa§
285 písm. b) Tr. por. oslobodený spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Okresnej prokuratúry
Zvolen č. k. 1 Pv 36/22/6611-29 zo dňa 17. 07. 2023, pre prečin usmrtenie podľa § 149 ods. 1 Tr. zák.,
ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že

dňa 17. 01. 2022 v čase o 10.39 hod. v železničnom traťovom úseku medzi železničnou stanicou Dobrá
Niva a železničnou zástavkou Podzámčok na jednokoľajnej trati v km. 11.150, ako rušňovodič motorovej
jednotkyMV95567812021-8,radenomvovlakuOs6011,poprejdeníkoľajovéhooblúkunapriekdobrej
viditeľnosti a rozhľadu nevenoval dostatočne pozornosť sledovaniu trate, v dôsledku toho oneskorene
spozoroval v koľajisku pohybujúcu sa osobu, ktorá mala na sebe oblečený železničiarsky reflexný odev,

použil zvukové výstražné znamenie, až následne zatiahol rýchločinné brzdenie, avšak z dôvodu krátkej
vzdialenosti a rýchlosti vlaku už nedokázal zabrániť stretu vlaku s osobou poškodeného C. B., nar.
XX. XX. XXXX, trvale bytom D., C. E. XXXX/XX, zamestnanca spoločnosti ŽSR, Oblastné riaditeľstvo
Zvolen, SMSÚ ŽTS TO Levice, pracovisko Šahy, ktorý v tom čase v danom úseku vykonával pravidelnú
kontrolu trate, kde na základe znaleckého skúmania znalci z Úradu pre dohľad nad zdravotnou
starostlivosťou, pracovisko SLaPA Banská Bystrica určili ako bezprostrednú príčinu smrti poškodeného

úrazovo – krvácavý šok pri viacnásobných devastačných poraneniach tkanív a orgánov hrudnej a
brušnej dutiny v príčinnej súvislosti po strete s osobným vlakom, pretože skutok nie je trestným činom.

Proti uvedenému rozsudku, hneď po jeho vyhlásení, podal odvolanie prokurátor okresnej prokuratúry,
ktoré následne odôvodnil podaním doručeným okresnému súdu dňa 15. 12. 2025. V dôvodoch odvolania
uviedol, že toto podáva v neprospech obžalovaného. Poukázal na výpoveď obžalovaného z prípravného

konania, ktorý uviedol, že po výjazde z koľajového oblúka asi 80 metrov sa náhle objavila osoba pred
vlakom. Dal návesť POZOR a použil rýchločinné brzdenie. Táto osoba vystúpila z koľajiska na ľavú
stranu vedľa koľajiska a následne zmenila smer doprava a vošla pod ľavú stranu rušňa. Vyzeralo to
akoby sa tejto osobe šmyklo. V inkriminovaný deň malo byť sychravé počasie, padal mrznúci dážď, fúkal
silný vietor a bola zlá viditeľnosť. Počas jazdy mal pustené stierače a aj tak bola zlá viditeľnosť. Výpoveď
obžalovaného o počasí mal potvrdiť aj svedok A. F., ktorý okrem iného uviedol, že viditeľnosť nebola ani

100m,asitak50m,do100m.Vprípravnomkonanídokoncauviedol,žebolatma,pritomskutoksastalo
10.39hod.Prokurátorktejtovýpovediobžalovanéhouviedol,žetaktoprezentovanýpohybpoškodenéhonebol preukázaný. Pošmyknutie do koľajiska je v rozpore so závermi znaleckého posudku z odboru
zdravotníctva, kde znalci ustálili, že poškodený sa v čase nárazu nachádzal vo vzpriamenej polohe.
Taktiež prokurátor uviedol, že subjektívne vyjadrenie svedka o viditeľnosti nie je možné považovať za

vierohodný a nestranný dôkaz o zlej viditeľnosti, keď v spisovom materiály sa nachádzajú objektívne
fotografie z miesta nehody tesne po skutku, ktoré preukazujú opak tvrdenia svedka a aj obžalovaného o
viditeľnosti pričom skutočnosti uvádzané obžalovaným a svedkom F. ohľadom zlej viditeľnosti nepotvrdil
ani vypočutý pracovník SHMÚ G. B. H.. Dodal, že zo zabezpečených fotografií je preukázaná viditeľnosť
na 250 až 300 metrov tak, ako to konštatoval aj znalec, pričom je to doba jazdy 12,8 sekundy počas

ktorej mohol obžalovaný urobiť včas účinné opatrenia na zabránenie stretu s poškodeným C. B.. Je
preukázané, že obžalovaný urobil opatrenia na zabránenie stretu až vo vzdialenosti 51 metrov od zrážky,
čo pri rýchlosti 70 km/h znamenalo, že poškodený mal iba 2,6 sekundy na to, aby opustil koľajisko.
Taktiež ani podľa správy SHMÚ nebola zrážkomernou stanicou v I. J. spozorovaný výskyt ľadovice,
teplota vzduchu bola v čase 10.39 hod. od 2,5 až 2,8 stupňa a vodorovná viditeľnosť na leteckej
meteorologickej stanici Sliač bola 8 km. Poukázal na to, že aj táto správa svedčí o neobjektívnosti

vyjadrení obžalovaného a svedka F. o viditeľnosti. Dodal, že z obhliadky miesta činu a fotodokumentácie
vyplýva, že sa jedná o rovný úsek železničnej trate, žiadne kríky nezasahovali do koľajiska a viditeľnosť
nebola zmenšená nepriaznivým počasím. V neposlednom rade poukázal prokurátor aj na závery
doplnenia k znaleckému posudku, kde znalec stanovil viditeľnosť zamestnanca železníc v koľajisku zo
stanovišťa rušňovodiča na 300 metrov, ktorá je dostatočná na bezpečné zastavenia vlaku z rýchlosti 70

km/h a zamedzenie stretu s osobou v koľajisku. V závere znaleckého posudku č. 01/2025 znalec len
všeobecne konštatoval, že v prípade zhoršených podmienok viditeľnosti spôsobených kľačaním, osoby,
prekrytím reflexných prvkov alebo obmedzením výhľadu vegetáciou, by rušňovodič mal obmedzené
podmienky a nedostatočnú vzdialenosť na včasné spozorovanie osoby v koľajisku. Prokurátor uviedol,
že nebolo v konaní preukázané, že by osoba v koľajisku kľačala, že by mala prekryté reflexné prvky

alebo, že by výhľad rušňovodiča bol obmedzený vegetáciou. Prokurátor uviedol, že je nesporné, že
poškodený mal v čase stretu na sebe reflexný odev a to, či mal oblečené aj reflexné nohavice nemalo
zásadný vplyv na jeho viditeľnosť a včasné zabránenie stretu. Poškodený C. B. bol v čase nárazu vo
vzpriamenej polohe a nemal dôvod byť v skrčenej polohe v kľaku, či kľúčom doťahovať matice koľají,
nakoľko tento úsek nie je spájaný spojkami a maticami, ale je pozváraný v jeden celok. Obžaloba je toho

názoru,žeOkresnýsúdZvolenpovykonanomdokazovanínesprávnevyhodnotildôkazy,pretonavrhuje,
aby krajský súd vrátil vec súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

K odvolaniu prokurátorky okresnej prokuratúry sa vyjadril obžalovaný podaním doručeným okresnému
súdu dňa 22. 12. 2025, v ktorom poukázal na to, že nikdy neuviedol, že sa poškodený šmykol, ale že

to tak vyzeralo. Poukázal na zavádzanie zo strany prokurátora ohľadom záverov znaleckého posudku o
polohe tela poškodeného v dobe nárazu, z ktorého záverov je zrejmé, že poškodený bol v čase zrážky
s vlakom v pohybe. K nevierohodnosti a subjektívnosti tvrdení svedka o viditeľnosti a ich vyvrátení
fotografiami z miesta nehody uviedol, že taktiež sa jedná o ničím nepodložené tvrdenia prokuratúry,
pričom fotografie z miesta nehody boli vyhotovené 1 až 1,5 hodinu po zrážke a teda nemajú žiadnu

výpovednú hodnotu o viditeľnosti v čase zrážky, a taktiež z výpovedí svedkov, ktorí urobili tieto fotografie
nie je zrejmé, či sa čas uvedený na fotografiách zhoduje s časom, kedy boli tieto fotografie vyhotovené.
Taktiež tvrdenia prokuratúry ohľadom výpovede pracovníka SHMÚ G. B. H., ktorý skutočnosti uvádzané
obžalovaným a svedkom F. ohľadom zlej viditeľnosti nepotvrdil sa nezakladajú na pravde, nakoľko zo
správy SHMÚ zo dňa 06. 03. 2025 vyplýva, že v uvedenej lokalite bývajú v januári často hmly a k zmene

vodorovnej dohľadnosti môže dôjsť aj v krátkom čase. Práve tieto tvrdenia tento svedok potvrdil, keď
uviedol, že k zmene dohľadnosti dochádza v krátkom čase a že vzhľadom k nedostatočným údajom
o počasí nevie určiť či bola v čase a mieste zrážky hmla. Ani tvrdenia prokuratúry o viditeľnosti a
možnosti urobiť včas účinné opatrenia na zabránenie stretu s poškodeným nie sú pravdivé, nakoľko
znalec v rámci doplnku k znaleckému posudku č. XX/XXXX jednoznačne konštatoval, že obžalovaný

nemohol zabrániť zrážke vlaku s poškodeným, preto je toto tvrdenie prokuratúry v rozpore s vykonaným
dokazovaním a ide tu iba o účelové tvrdenie, ktoré nie je pravdivé. K správe SHMÚ uviedol, že to
aká bola viditeľnosť na stanici Sliač nemôže preukazovať aká bola viditeľnosť v mieste a čase nehody,
nakoľko Sliač sa nachádza viac ako 16 km od miesta nehody. Rovnako tak aj z tejto správy a z
výpovede svedka H. vyplýva, že v mieste nehody bývajú v januári často hmly a k zmene viditeľnosti

dochádza v krátkom čase. K obhliadke miesta činu obžalovaný uviedol, že nie je možné presne uviesť
kedy boli vyhotovené jednotlivé fotografie (najskôr však 1 až 1,5 hodiny po nehode). Taktiež tieto neboli
urobené v smere jazdy vlaku a to, že malo dôjsť dňa 24. 11. 2021 k orezaniu kríkov, nemá žiadny
vplyv na to, že po nehode došlo k zlepšeniu viditeľnosti na trati z dôvodu ďalšieho orezania krovín,čo je preukázané výpoveďou rušňovodiča A.. K státiu, či kľačaniu a odevu poškodeného obžalovaný
uvádza, že zo znaleckého posudku č. XX/XXXX jednoznačne vyplýva, že on nemohol zabrániť zrážke
vlaku s poškodeným, nakoľko pri všetkých analyzovaných scenároch predpokladaná viditeľnosť osoby

poškodeného v koľajisku pri rýchlosti 70 km/h klesá pod hodnotu potrebnú na zastavenie vlaku pred
poškodeným. Dokonca znalec v rámci posudku uviedol, že v prípade osoby kľačiacej s prekrytými
reflexnými prvkami za dobrých svetelných podmienok je táto osoba ťažko rozoznateľná a splýva s
okolím a za hmly alebo šera teda pri zlej viditeľnosti sa táto postava úplne stratí, teda, že táto osoba
je pre rušňovodiča nerozoznateľná a stupeň viditeľnosti osoby s prekrytými reflexnými prvkami je pri

akýchkoľvek svetelných podmienkach veľmi slabý až žiadny. Skutočnosti, ktoré sú uvedené zo strany
prokuratúry v podanom odvolaní sú v rozpore s vykonaným dokazovaním a nie sú schopné spochybniť
závery okresného súdu v oslobodzujúcom rozsudku. Obžalovaný je toho názoru, že okresný súd
správne vyhodnotil všetky dôkazy, keď ho oslobodil z pod obžaloby a v celom rozsahu poukazuje na
odôvodnenie predmetného rozsudku. Obžalovaný poukázal na výsluch svedka A. F. a svedka G. B. H.
ohľadomviditeľnostivčaseanamiestenehody.Taktiežnebolopreukázané,žebyobžalovanýnevenoval

dostatočne pozornosť sledovaniu trate, nakoľko v čase nehody netelefonoval a ani nevykonával žiadnu
inú činnosť s mobilným telefónom. Riadne sa venoval sledovaniu trate, riadeniu vlaku, obsluhovaniu
prístrojov, ako aj vykonávaniu všetkých ostatných činností súvisiacich s riadením vlaku v zmysle
príslušných predpisov. V ďalšom texte obžalovaný zopakoval, ako sa stala predmetná udalosť, a keby
poškodený nevošiel pod vlak, tak by nedošlo k žiadnej nehode. Obžalovaný nemal ako nehode zabrániť,

čo je v plne v súlade s vykonaným dokazovaním. Obžalovaný poukázal na to, že žiadnym dôkazom
nebolo preukázané, že by sa dňa 17. 01. 2022 o 10.39 hod. v koľajisku medzi železničnou stanicou
Dobrá Niva a zastávkou Podzámčok nachádzala stojaca osoba v reflexnej veste skôr ako vo vzdialenosti
približne 100 metrov pred prichádzajúcim vlakom. Vo veci nebol produkovaný žiadny dôkaz, ktorý by
spochybňoval tvrdenia obžalovaného a svedka A. ohľadom zlepšenia viditeľnosti na trati. Taktiež to, že

malo dôjsť k strojovému orezaniu kríkov v novembri 2021 nevylučuje, že došlo po nehode k zlepšeniu
viditeľnosti z dôvodu ďalšej úpravy krovín v okolí trate ako to uviedol svedok A.. Žiadnym dôkazom ani
nebolo preukázané, že poškodený mal v čase zrážky oblečené aj reflexné nohavice. Rovnako nebolo
preukázané v akej polohe sa nachádzal poškodený v čase príchodu vlaku, treba vychádzať zo zásady
v pochybnostiach v prospech obvineného. Obžalovaný ďalej poukázal aj na to, že nebol informovaný o

tom, že na železničnej trati v smere od železničnej stanice Dobrá Niva na Podzámčok bude pohybovať
zamestnanec ŽSR. Na druhej strane však nebohý zamestnanec ŽSR bol zo strany výpravcu železničnej
stanice I. J. K. K. informovaný o aktuálnej dopravnej situácii, ako aj o meškajúcom vlaku OS 6011,
teda presne vedel, kedy bude predmetný vlak prechádzať daným úsekom. Zistené skutočnosti preto
nasvedčujú tomu, že k nehode došlo s najväčšou pravdepodobnosťou z dôvodu nedbanlivosti zo strany

poškodeného. Taktiež poškodený išiel opačne ako mal pôvodne ísť, čo určite malo vplyv na vznik
nehody. Obžalovaný v závere uviedol, že z vykonaných dôkazov je preukázané, že postupoval tak, ako
v zmysle príslušných predpisov mal a nedopustil sa nedbanlivostného konania. Obžaloba neuniesla
dôkaznébremenoatvrdeniaobžalobyniesúvsúladesvykonanýmdokazovaním.Okresnýsúdsprávne,
jasne, úplne a zrozumiteľne zistil skutkový stav a vysporiadal sa so všetkými okolnosťami významnými

pre rozhodnutie, ako aj správne vyhodnotil jednotlivé dôkazy jednotlivo i v ich súhrne. Preto považuje
rozsudok okresného súdu za zákonný a spravodlivý a navrhuje, aby krajský súd odvolanie Okresného
prokurátora Zvolen v celom rozsahu zamietol ako nedôvodné.

Dňa 26. 03. 2026 sa na Krajskom súde v Banskej Bystrici konalo verejné zasadnutie, na ktorom v

konečnom návrhu prokurátorka krajskej prokuratúry uviedla, že navrhuje, aby krajský súd odvolaniu
okresného prokurátora vyhovel, pričom v ďalšom poukázala na písomné odôvodnenie odvolania.

Naproti tomu obhajca obžalovaného v konečnom návrhu uviedol, že napadnutý rozsudok považuje
za zákonný a spravodlivý, okresný súd správne zistil skutkový stav a vysporiadal sa so všetkými

skutočnosťami potrebnými pre rozhodnutie, a preto navrhol, aby krajský súd odvolanie okresného
prokurátora, ako nedôvodné, zamietol.

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, na podklade podaného odvolania zistil, že toto
bolo podané oprávnenou osobou, v zákonnej lehote, proti rozhodnutiu, proti ktorému bolo odvolanie

prípustné. Následne v zmysle § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť všetkých
výrokov napadnutého rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, i správnosť postupu konania,
ktoré mu predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadol len vtedy, ak byodôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Po uvedenom procesnom postupe
odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie prokurátora okresnej prokuratúry nebolo podané dôvodne.

Odvolací súd po splnení prieskumnej povinnosti zistil, že súd prvého stupňa vykonal na hlavnom
pojednávaní všetky dostupné a potrebné dôkazy na objasnenie skutkového stavu tak, aby umožnili
súdu spravodlivé rozhodnutie v súlade s ust. § 2 ods. 10 Tr. por. a tieto aj správne vyhodnotil jednotlivo,
i v ich súhrne tak, ako mu to ukladá ust. § 2 ods. 12 Tr. por.

V odôvodnení napadnutého rozsudku v súlade s ust. § 168 ods. 1 Tr. por. okresný súd vyložil, ktoré
skutočnosti vzal za preukázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, existenciu ktorých
skutočností pokladal so zreteľom na výsledky vykonaného dokazovania za vylúčené alebo pochybné a
akými úvahami sa spravoval pri hodnotení týchto dôkazov, najmä tých, ktoré si vzájomne odporujú.

Súd prvého stupňa pri rešpektovaní práva obžalovaného na obhajobu rozhodol na hlavnom pojednávaní

v súlade s výsledkami vykonaného dokazovania. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zároveň
zistiteľné, akými právnymi úvahami sa prvostupňový súd spravoval, keď posudzoval dokázané
skutočnosti podľa príslušného ustanovenia zákona v otázke neviny obžalovaného zo spáchaného
skutku, kladeného mu za vinu a správne postupoval, keď ho v konečnom dôsledku podľa § 285 písm.
b) Tr. por. spod obžaloby oslobodil, pretože skutok nie je trestným činom.

Vzhľadom na to, že na skutkové zistenia i právne posúdenia konania obžalovaného sa podrobne a
dostatočne presvedčivo poukazuje v odôvodnení napadnutého rozsudku a odvolací súd nemá o nich
pochybnosti, preto si úvahy a závery súdu prvého stupňa v celom rozsahu osvojuje a v podrobnostiach
na ne odkazuje.

Podstatnými námietkami prokurátora okresnej prokuratúry boli najmä skutkové okolnosti a vyhodnotenie
dokazovania týkajúce sa pohybu poškodeného (pošmyknutie), viditeľnosti, počasia, reflexných prvkov
a vegetácie v okolí trate. Krajský súd uzatvára, že všetky tieto námietky boli zodpovedané už
v napadnutom rozhodnutí, kde poukazuje na jeho odôvodnenie na stranách XX, XX L. XX, na ktorých

sa okresný súd týmto okolnostiam podrobne venuje.

K jednotlivým námietkam dáva krajský súd do pozornosti, že fotografie boli vytvorené minimálne 1
až 1,5 hodiny po nehode (taktiež nebolo preukázané, či sa čas na fotografiách zhoduje s časom ich
vyhotovenia), čo výrazne spochybňuje ich výpovednú hodnotu o viditeľnosti v čase zrážky. Ohľadom

viditeľnosti zo správy SHMÚ vyplýva, že v januári bývajú v danej lokalite často hmly, k zmene vodorovnej
dohľadnosti tak môže dôjsť v krátkom čase a keďže neexistujú dostatočné údaje o počasí, nie je možné
bez pochybností určiť, či bola v čase a mieste zrážky hmla. Zároveň je nutné poukázať na to, že správa
SHMÚ vychádza zo 16 km vzdialenej stanice. Skutočnosť, že dňa 24. 11. 2021 došlo k orezaniu krovín
pri trati nemá žiadny vplyv na to, že po nehode mohlo dôjsť k zlepšeniu viditeľnosti, a to z dôvodu

ďalšieho orezania týchto krovín. K polohe poškodeného a reflexným prvkom krajský súd uvádza, že
nebolo v konaní preukázané, že poškodený stál a ani, že by mal na sebe reflexné nohavice, a že reflexná
vesta nebola prekrytá kabátom alebo brašňou.

K týmto podstatným odvolacím námietkam odvolací súd uvádza, že sa splne stotožňuje s argumentáciou

okresného súdu aj v časti dokazovania a hodnotenia dôkazov.

Okresnýsúdpodrobneuviedol,ktorédôkazyvykonalačozdanýchdôkazovzistil,pričomzvyhodnotenia
vykonaných dôkazov jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti jednoznačne nevyplynulo, že by
konanie opísané v skutkovej vete bolo trestným činom a preto pri existencii vážnych pochybností

o jednoznačnej vine obžalovaného musel okresný súd tohto spod obžaloby oslobodiť.

Okresný súd tak nepovažoval za preukázané nad všetky rozumné pochybnosti, že skutok, ktorý sa
obžalovanému v obžalobe kladie za vinu je trestným činom, a teda, že by sa obžalovaný trestného činu
dopustil, a preto pri aplikácii zásady in dubio pro reo obžalovaného spod obžaloby v celom rozsahu

oslobodil.

Na tomto mieste krajský súd poukazuje na to, že povinnosť odôvodňovať rozhodnutie nemôže byť
ponímaná v takom zmysle, že je potrebné vysporiadať sa s každým argumentom. Podľa rozhodnutiaESĽP vo veci Helle verzus Fínsko zo dňa 19. 12. 1998 sa odvolací súd pri potvrdení prvostupňového
rozhodnutia (zamietnutí odvolania) v princípe môže obmedziť na prevzatie odôvodnenia súdu nižšieho
stupňa. Podľa doterajšej judikatúry Ústavného súdu z citovaných článkov Ústavy a Dohovoru však

nemožno vyvodzovať, že dôvody uvedené súdom sa musia zaoberať zvlášť každým bodom, ktorý
niektorý z účastníkov konania môže považovať za zásadný pre svoju argumentáciu (mutatis mutandis
I.ÚS 56/01).

Po komplexnom vyhodnotení všetkých okolností daného prípadu, vychádzajúc zo zistenej ustálenej

dôkaznej situácie, mal aj odvolací súd za to, že bolo v predmetnom prípade nevyhnutné aplikovať
zásadu v pochybnostiach v prospech obvineného a z tohto dôvodu okresný súd postupoval zákonne
a správne, keď obžalovaného v konečnom dôsledku spod obžaloby oslobodil, nakoľko jednoznačne a
bez akýchkoľvek rozumných pochybností nebolo dokázané, že skutok je trestným činom.

Podľa § 319 Tr. por. odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.

Krajský súd s poukazom na vyššie uvedené dôvody odvolanie prokurátora Okresnej prokuratúry Zvolen,
považujúc ho za nedôvodné, zamietol.

Uznesenie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici jednohlasne, pomerom hlasov 3:0

(§ 163 ods. 4 Tr. por.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.