Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, March 10, 2026

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 6Csp/2/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8525201397
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 03. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Karol Krochta

ECLI: ECLI:SK:OSSL:2026:8525201397.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa sudcom JUDr. Karolom Krochtom v spore žalobcu: Slovenská televízia a

rozhlas, so sídlom Mlynská dolina, 845 45 Bratislava, IČO: 56 398 255, proti žalovanému: A. B., nar.
X.XX.XXXX, trvale bytom C. D. XXX, XXX XX C. D., o zaplatenie 35,56 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 18,56 eur, v lehote do 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

III. Žiadna zo strán n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 31.12.2025 sa žalobca ako právny nástupca Rozhlasu
a televízie Slovenska domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 35,56 eur s príslušenstvom,
pozostávajúcejzistinyvovýške18,56eur,zmluvnejpokutyvovýške17,-euraúhradypoštovýchsadzieb
spojených s vymáhaním vo výške 2,40 eur, ako aj náhrady trov konania za zaplatený súdny poplatok
vo výške 25,- eur.

2. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca je verejnoprávna inštitúcia zriadená na základe zákona č. 157/2024

Z. z. o Slovenskej televízii a rozhlas a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon
o Slovenskej televízii a rozhlase“). Žalovaný je zo zákona platiteľom úhrady za služby verejnosti podľa §
3 písm. a) zákona č. 340/2012 Z. z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou
Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 30.6.2023 vo výške 4,64 eura
podľa § 6 ods. 1 citovaného zákona s periodicitou platenia úhrad: mesačná, v zmysle § 7 citovaného
zákona. Kontrolou úhrad žalobca zistil, že žalovaný ku dňu podania žaloby nezaplatil úhradu za služby
verejnosti v období od 1.3.2023 do 30.6.2023. Výzvou zo dňa 10.11.2023 žalobca vyzval žalovaného

v zmysle § 10 ods. 2 zákona o úhrade za služby verejnosti na zaplatenie omeškanej úhrady a na
zaplatenie poštových sadzieb súvisiacich s odoslaním výzvy. K predmetnej výzve žalobca s poukazom
na § 11 ods. 1 a 2 zákona o úhrade za služby verejnosti uviedol, že táto sa žalobcovi vrátila ako
nedoručiteľná, čím sa týmto dňom považuje za doručenú. Žalovaný úhradu a poštové sadzby v lehote
30 dní od doručenia výzvy nezaplatil, preto je v zmysle § 10 ods. 3 zákona o úhrade za služby verejnosti
povinný zaplatiť aj pokutu vo výške 17,- eur. Pohľadávka žalobcu tak predstavuje sumu 35,56 eur, ktorá
pozostáva z istiny 18,56 eur a pokuty vo výške 17,- eur. Žalobca si uplatnil aj nárok na úhradu poštových

sadzieb spojených s vymáhaním vo výške 2,40 eur. Na preukázanie svojich tvrdení žalobca ako dôkaz
predložil prehľad predpisov a platieb z databázy žalobcu, výzvu žalobcu zo dňa 10.11.2023 s fotokópiou
vrátenej zásielky a potvrdenie Slovenskej pošty, a. s. o tarifnej cene za úradnú zásielku od 1.7.2024.3. Žalovaný sa k podanej žalobe, ktorá mu bola doručená dňa 28.1.2026 spolu s prílohami a výzvou na
vyjadrenie a poučeniami o procesných právach a povinnostiach, nevyjadril.

4. Vzhľadom na skutočnosť, že predmetom sporu je zaplatenie sumy 35,56 eur s príslušenstvom, pričom
ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci a skutkové tvrdenia strán nie sú sporné,
keď žalovaný nárok nijako nerozporoval a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000,- eur,
pojednávanie nebolo potrebné podľa § 297 písm. b) CSP nariadiť. Podľa § 219 ods. 3 CSP bolo miesto
a čas verejného vyhlásenia rozsudku dňa 10.3.2026 o 10.00 hod. oznámené na úradnej tabuli a na

webovej stránke súdu dňa 19.2.2026.

5.Nazákladevykonanéhodokazovaniaoboznámenímsasobsahomžalobyajejpríloh,akoajostatného
spisového materiálu súd zistil, že žalobca ako vyberateľ úhrady podľa zákona č. 340/2012 Z. z. o úhrade
za služby verejnosti kontrolou úhrad zistil, že žalovaný za kontrolované obdobie 1.3.2023 - 30.6.2023
nezaplatil 4 mesačné predpisy v sume spolu 18,56 eur (4 x 4,64 eur), preto ho písomnou výzvou zo

dňa 10.11.2023 vyzval na ich úhradu, spolu s poštovými sadzbami spojenými s odoslaním výzvy vo
výške 2,40 eur. Žalobcovi sa predmetnú výzvu nepodarilo žalovanému doručiť a táto sa žalobcovi vrátila
(zásielka bola na pošte uložená dňa 16.11.2023), v zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 a 2 zákona č.
340/2012 Z. z. o úhrade za služby verejnosti sa však považuje za doručenú. Keďže žalovaný úhrady
spolu s poštovými sadzbami v stanovenej lehote 30 dní od jej doručenia ani ku dňu podania žaloby

neuhradil, žalobca sa podanou žalobou domáha zaplatenia aj pokuty v zmysle § 10 ods. 3 zákona
o úhrade za služby verejnosti vo výške 17,- eur. Žalobou uplatnená pohľadávka žalobcu tak predstavuje
istinuvovýške9,28eur,pokutuvovýške17,-euranákladyspojenésodoslanímvýzvyvovýške2,40eur.

6. Podľa § 30 ods. 1 zákona č. 157/2024 Z. z. o Slovenskej televízii a rozhlase a o zmene niektorých

zákonov, Rozhlas a televízia Slovenska zriadená podľa doterajších predpisov sa ku dňu účinnosti
tohto zákona zrušuje. Slovenská televízia a rozhlas sa ku dňu účinnosti tohto zákona stáva právnym
nástupcom Rozhlasu a televízie Slovenska a preberá všetky jeho práva a povinnosti ku dňu účinnosti
tohto zákona.

7. Podľa § 30 ods. 18 zákona č. 157/2024 Z. z. o Slovenskej televízii a rozhlase a o zmene niektorých
zákonov,výberavymáhanieúhradyzaslužbyverejnostiposkytovanéRozhlasomatelevíziouSlovenska
v oblasti rozhlasového vysielania a televízneho vysielania (ďalej len „úhrada“), ktorú bol platiteľ úhrady
podľa zákona č. 340/2012 Z. z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou
Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v znení účinnom k 30.

júnu2023povinnýzaplatiťdo30.júna2023,akoajvymáhanieinýchpohľadávok,ktorévzniklinazáklade
nezaplatenia tejto úhrady, vykonáva odo dňa účinnosti tohto zákona Slovenská televízia a rozhlas podľa
zákona č. 340/2012 Z. z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 30. júna 2023; takto vybraté a vymožené
úhrady, ako aj vymožené iné pohľadávky sú príjmom Slovenskej televízie a rozhlasu a sú určené na

finančné zabezpečenie hlavnej činnosti Slovenskej televízie a rozhlasu.

8. Podľa § 1 zákona č. 340/2012 Z. z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou
Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 30.6.2023 (ďalej len „zákona
o úhrade za služby verejnosti“), tento zákon upravuje platenie, vyberanie a vymáhanie úhrady za

služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska v oblasti rozhlasového vysielania
a televízneho vysielania (ďalej len „úhrada“).

9. Podľa § 3 ods. 1 písm. a) zákona o úhrade za služby verejnosti, platiteľ úhrady (ďalej
len „platiteľ“) je fyzická osoba, ktorá je evidovaná dodávateľom elektriny v evidencii odberateľov

elektriny v domácnosti ako odberateľ elektriny v domácnosti v odbernom mieste, pre spotrebu v byte
alebo v rodinnom dome.

10. Podľa § 4 ods. 1 zákona o úhrade za služby verejnosti, vyberateľom úhrady a príjemcom úhrady je
Rozhlas a televízia Slovenska.

11. Podľa § 6 ods. 1 zákona o úhrade za služby verejnosti, platiteľ podľa § 3 písm. a) platí úhradu 4,64
eura za každý aj začatý kalendárny mesiac.12. Podľa § 7 ods. 2 zákona o úhrade za služby verejnosti, úhrada sa platí mesačne; úhradu za
príslušný kalendárny mesiac je platiteľ povinný zaplatiť do posledného dňa príslušného kalendárneho
mesiaca.

13. Podľa § 10 ods. 1 zákona o úhrade za služby verejnosti, platiteľ, ktorý nezaplatí úhradu podľa § 7,
je v omeškaní so zaplatením úhrady.

14. Podľa § 10 ods. 2 zákona o úhrade za služby verejnosti, ak vyberateľ úhrady zistí, že platiteľ je

v omeškaní so zaplatením úhrady, je povinný ho písomne vyzvať do 60 dní od zistenia tejto
skutočnosti na zaplatenie tejto úhrady a na zaplatenie poštových sadzieb súvisiacich s odoslaním
výzvy na zaplatenie úhrady.

15. Podľa § 10 ods. 3 zákona o úhrade za služby verejnosti, ak platiteľ podľa § 3 písm. a) nezaplatí
úhradu a poštové sadzby v lehote do 30 dní od doručenia výzvy podľa odseku 2, platiteľ je povinný

zaplatiť vyberateľovi úhrady aj pokutu 17,- eur.

16. Podľa § 10 ods. 5 zákona o úhrade za služby verejnosti, nárok na zaplatenie úhrady, s ktorou je
platiteľ v omeškaní, pokuty podľa odsekov 3 a 4 a poštových sadzieb je povinný vyberateľ úhrady uplatniť
na súde.

17. Podľa § 11 ods. 1 zákona o úhrade za služby verejnosti, výzva vyberateľa úhrady podľa tohto zákona
sa platiteľovi doručuje na adresu na doručovanie písomností uvedenú v písomnom oznámení podľa §
9 ods. 8 alebo ods. 10. Ak tejto adresy niet, výzva sa doručuje na adresu trvalého pobytu, sídla alebo
miesta podnikania platiteľa.

18. Podľa § 11 ods. 2 zákona o úhrade za služby verejnosti, ak nebol platiteľ zastihnutý na adrese
podľa odseku 1, uloží sa výzva na pošte a platiteľ sa vhodným spôsobom upovedomí o jej uložení na
pošte. Výzva sa považuje za doručenú prevzatím výzvy platiteľom, vrátením výzvy vyberateľovi úhrady
po uplynutí odbernej lehoty, vrátením výzvy vyberateľovi úhrady ako nedoručiteľnej alebo bezdôvodným

odmietnutím prevzatia výzvy platiteľom.

19. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

20. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to
na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by

sa inak mali použiť normy obchodného práva.

21. Podľa § 54a Občianskeho zákonníka, premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať
a ani ho platne zabezpečiť; ustanovenie § 151j ods. 2 tým nie je dotknuté. Zmeniť obsah premlčaného
práva zo spotrebiteľskej zmluvy, nahradiť ho novým právom alebo obnoviť jeho vymáhateľnosť možno

len na základe právneho úkonu dlžníka, ktorý o premlčaní vedel.

22. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

23.Podľa§101Občianskehozákonníka,pokiaľniejevďalšíchustanoveniachuvedenéinak,premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

24. Podľa § 290 CSP, spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo

spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.

25. Podľa § 191 ods. 1 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.26. Podľa § 215 ods. 1 CSP, súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.

27. Právny vzťah, z ktorého žalobca odvodzuje svoj nárok súd v súlade s ustálenou rozhodovacou
praxou Krajského súdu v Prešove (napr. rozhodnutia sp. zn. 18Co/22/2024, sp. zn. 18CoCsp/29/2023,
sp. zn. 19Co/26/2022, sp. zn. 22Co/16/2022, sp. zn. 13Co/22/2022, sp. zn. 1Co/10/2022, sp. zn.
8Co/5/2022, sp. zn. 20CoCsp/6/2020, sp. zn. 23Co/100/2017) posúdil ako spotrebiteľský v zmysle § 52 a
nasl. Občianskeho zákonníka, preto o ňom rozhodoval ako o spotrebiteľskom spore s ochranou slabšej

strany podľa prvého dielu, druhej hlavy (§ 290 a nasl.) CSP. Dôvody a závery v uvedených rozhodnutiach
súd považuje za plne aplikovateľné aj na prejednávanú vec a od týchto záverov nepovažuje za dôvodné
ustúpiť.

28. Zo znenia citovaného zákona o úhrade za služby verejnosti vyplýva, že platiteľom tejto úhrady je
osoba, ktorá je evidovaným odberateľom elektrickej energie v byte alebo rodinnom dome (§ 3 písm.

a/ zákona č. 340/2012 Z. z., v znení účinnom do 30.6.2023). Z uvedeného je zrejmé, že zmluvou o
dodávke elektrickej energie v zmysle osobitného zákona sa osoba, na ktorú sa nevzťahujú výnimky,
zároveňstávaplatiteľomúhradyzazabezpečenieslužiebverejnostivoblastirozhlasovéhoatelevízneho
vysielania poskytovaného žalobcom. Na základe uvedenej zmluvy, ktorá nepochybne spotrebiteľskou
zmluvou je, teda vzniká pre takéhoto spotrebiteľa od tejto zmluvy odvodený iný záväzok vo vzťahu k

verejnoprávnej inštitúcii.

29. Ide o odvodený záväzok vo vzťahu k verejnoprávnej inštitúcii. Ak by sa aj pripustila možnosť, že
nejde o spotrebiteľský vzťah, potom za relevantné treba považovať vzťahy aj len súvisiace. V tomto
smere zákon zaraďuje pod režim spotrebiteľského práva nielen spory zo spotrebiteľských zmlúv, ale aj

spory súvisiace so spotrebiteľskou zmluvou (por. slovo „súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou“ v ust. §
290 CSP) - z uznesenia Krajského súdu v Prešove sp. zn. 18Co/22/2024 zo dňa 27.3.2025.

30. Medzi službou verejnoprávneho vysielania a sporným poplatkom, či úhradou (tiež ,,koncesionársky
poplatok“) existuje súvislosť, aj keď povinnosť zaplatiť tento poplatok nevyplýva z bezprostredného

poskytnutia služby, ktorej priamu hodnotu by tento poplatok, či úhrada predstavovala, ale tento poplatok
súvisívýlučnesuzavretouzmluvouododávkeelektrickejenergiebezprípadnejsúvislostispreukázanou
držbou televízneho prijímača, či rozhlasového aparátu.

31. Samotný fakt, že zákonodarca nezvolil zmluvný systém, napr. povinné zmluvné prijímanie

predmetnej vysielacej služby, nemôže byť prekážkou pre to, aby státisíce občanov stratili status
konzumentov služby. Naopak, svojim spôsobom legislatívne vnútenie televíznej a rozhlasovej služby
je jedna z okolností, ktoré majú potenciál ovplyvniť v budúcnosti posudzovanie obchodných praktik
žalobcu, či nie sú nekalé. Ako žalobca priznáva, aj keď len sčasti, predsa len aj ona podniká a robí tak
v rámci poskytovania služby širokým vrstvám obyvateľstva.

32. K otázke verejnoprávnosti dodávateľa služieb zaujal postoj Súdny dvor Európskej únie (ďalej len
„SD EÚ“). Aj na belgickú školu ako inštitúciu s verejnou formou vlastníctva, ktorá študentke poskytla
úver dopadá Smernica Rady č. 93/13 ES (C-147/16). Obdobný záver vyplýva aj z rozsudku SD EÚ veci
C-59/2012 BKK Mobil Oil Korperschaut des offentlichen Rechts proti Zentrale Zur Bekamfung unlauteren

Wettbewerbs, v ktorom SD EÚ skonštatoval, že Smernica č. 2005/29/ES o nekalých obchodných
praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu, ktorou sa mení Smernica Rady č. 84/450/
EHS, sa má vykladať v tom zmysle, že do jej osobnej pôsobnosti patrí verejnoprávny subjekt poverený
úlohou všeobecného záujmu, ako je správa zákonného systému zdravotného poistenia.

33. Ak teda Súdny dvor EÚ pripustil výklad, že verejnoprávne právnické osoby spadajú do rámca
Smernice č. 2005/29/ES, je dôvodné vychádzať z toho, že verejnoprávne subjekty spadajú pod
pôsobnosť aj iných smerníc, ktoré majú rovnaký cieľ, nakoľko v podstate všetky verejné právnické osoby
súzaloženéspravidlanatom,abysledovaliverejnoprospešnýcieľ.Zodôvodneniacitovanýchrozhodnutí
vyplýva, že ani verejnoprávny subjekt, ktorý je poverený verejnoprospešnou funkciou, nemôže byť

oslobodený od svojej povinnosti dodržiavať zásadné pravidlá, akými sú pravidlá odbornej starostlivosti,
a to hlavne vo vzťahu k subjektom, ktoré sú zásahom štátu povinné platiť úhradu v prospech takéhoto
subjektu.34. Tomuto výkladu zodpovedá aj bod 14 odôvodnenia Smernice Rady č. 93/13 ES, podľa ktorého
sa zohľadňujú prípadné nekalé podmienky aj pri dodávkach verejného charakteru, ktoré zabezpečujú
kolektívne služby, cit. : ,,Keďže členské štáty zabezpečia, aby do zmlúv neboli zahrnuté nekalé

podmienky, najmä preto, že táto smernica platí tiež pre obchody, podnikanie alebo povolania verejného
charakteru.“. Rovnaký záver vyplýva aj z bodu 16 odôvodnenia smernice, „keďže hodnotenie nekalého
charakteru podmienok podľa vybraných všeobecných kritérií najmä pri predaji alebo dodávkach
verejného charakteru, ktoré zabezpečujú kolektívne služby, ...).

35. Na základe uvedeného možno uzavrieť, že žalovaný vystupuje v pozícii faktického spotrebiteľa,
pri ktorom základom plnenia je odber elektrického prúdu. Je nepochybné, že povinným subjektom je
fyzická osoba, ktorá prijíma službu a právny vzťah nevzniká ex lege, ale na základe zloženej právnej
skutočnosti, kde pristupuje k zákonnej povinnosti zložka existencie spotrebiteľskej zmluvy uzatvorenej
s poskytovateľom služieb elektriny. Ide teda o faktický odvodený spotrebiteľský vzťah, keďže ak by
absentovala spotrebiteľská zmluva o dodávke elektriny, nevznikol by ani záväzok plniť.

36. Záver o spotrebiteľskej povahe právneho vzťahu medzi sporovými stranami podporujú aj argumenty
právnej logiky, konkrétne argumentum a contrario. Ak by súd prijal právny záver, v zmysle ktorého STVR
nemá postavenie dodávateľa, poprel by tým judikatúru Súdneho dvora Európskej únie o vymedzení
dodávateľa v prípadoch poskytovania služieb verejnoprávnymi korporáciami (napr. C-147/16). Z obsahu

súdneho spisu zároveň nevyplýva, že žalovaný vystupuje v právnom postavení fyzickej osoby, ktorá
koná v rámci svojej podnikateľskej alebo obchodnej činnosti.

37. Otázku, či ide o spotrebiteľskú právnu vec považuje súd za zásadnú a od jej vyriešenia závisí
aj výsledok sporu. Posúdenie skutočnosti, či sa na takýto spor strán použijú ustanovenia ohľadom

spotrebiteľských sporov, súd považoval za dôležité a významné aj z dôvodu poskytnutia ochrany
žalovanému, vrátane ochrany pred negatívnymi následkami plynutia času. Keďže v súdenej veci súd
dospel k záveru, že právny vzťah medzi sporovými stranami je spotrebiteľský, považoval za nevyhnutné
aplikovať§54aObčianskehozákonníkaazúradnejpovinnostiskúmať,čiuplatnenápohľadávkažalobcu
nie je, hoci len čiastočne, premlčaná.

38. Novela Občianskeho zákonníka prevedená zákonom č. 343/2018 Z. z. zaviedla s účinnosťou od
5.12.2018 nemožnosť vymáhania a zabezpečenia premlčaných spotrebiteľských nárokov v ust. § 54a
Občianskeho zákonníka, podľa ktorého premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať
a ani ho platne zabezpečiť; ustanovenie § 151j ods. 2 tým nie je dotknuté.

39. Keďže podľa citovaných ustanovení zákona o úhrade za služby verejnosti je platiteľ povinný zaplatiť
úhrady za príslušný mesiac do konca príslušného kalendárneho mesiaca, teda úhrady sú splatné do
konca príslušného mesiaca, možno konštatovať, že nasledujúcim dňom sa platiteľ úhrady dostal do
omeškania. Týmto dňom začala plynúť aj premlčacia lehota osobitne vo vzťahu ku každej úhrade.

40. Žalobca podal žalobu na tunajšom súde dňa 31.12.2025. V zmysle ustanovenia § 101 Občianskeho
zákonníka by tak boli premlčané všetky predpísané úhrady splatné viac ako tri roky pred 31.12.2025,
na ktoré by žalobca nemal nárok. Z obsahu spisu však vyplýva, že žalobca si uplatnil nárok na úhrady
za obdobie od 1.3.2023 do 30.6.2023, teda pred uplynutím premlčacej doby, preto v tomto prípade

možno konštatovať, že nárok bol uplatnený včas a pohľadávka nie je premlčaná ani čiastočne. Žalobcov
nárok za štyri úhrady spolu vo výške 18,56 eur v rámci kontrolovaného obdobia preto súd považoval
za dôvodný a žalovaného zaviazal na ich zaplatenie tak, ako je to uvedené v prvom výroku tohto
rozhodnutia.

41. Súd sa ďalej zaoberal posúdením nároku žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty 17,- eur a úhrady
poštovného vo výške 2,40 eur. Žalobca sa domáha zaplatenia týchto súm v zmysle § 10 ods. 2 a 3
zákona č. 340/2012 Z. z. o úhradách v znení účinnom do 30.6.2023.

42. Z predloženej výzvy na zaplatenie nedoplatku vyplýva, že žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie

nedoplatku evidovaného za obdobie od 1.6.2014 do 30.6.2023 spolu vo výške 20,96 eur, vrátane
poštovných sadzieb 2,40 eur, v zmysle ustanovenia § 10 ods. 3 zákona o úhrade za služby verejnosti
dňa 10.11.2023 (č. l. 3 spisu). Žalobca teda nevyzval žalovaného na zaplatenie úhrad za kontrolované
obdobie do 60 dní od zistenia omeškania, ale až výzvou zo dňa 10.11.2023. Z predmetnej výzvy zároveňvyplýva, že v prípade neuhradenia dlhu do 30 dní od doručenia výzvy, žalobca uplatní nárok na súde na
zaplatenie nedoplatku spolu s pokutou a súdnym poplatkom. Takáto výzva podľa názoru súdu nespĺňa
podmienky vyplývajúce z ustanovenia § 10 ods. 2 zákona o úhrade za služby verejnosti. Pokiaľ žalobca

nevyzval písomne žalovaného na zaplatenie úhrady do 60 dní od zistenia omeškania so zaplatením
úhrady, nemohol mu vzniknúť ani nárok vyplývajúci z ustanovenia § 10 ods. 2, 3 zákona o úhrade za
služby verejnosti. V tejto súvislosti nemožno ani prihliadať na skutočnosť, že omeškanie platiteľa úhrady
trvalo dlhšiu dobu, je nutné vychádzať z toho, kedy došlo prvýkrát k omeškaniu, čo nepochybne bolo
niekoľko mesiacov pred zaslaním výzvy zo dňa 10.11.2023 (vo vzťahu k uplatnenému kontrolovanému

obdobiu od 1.3.2023 do 30.6.2023).

43. Ak zákon hovorí o zistení skutočnosti spočívajúcej v omeškaní platiteľa so zaplatením úhrady, je
na žalobcovi, aby preukázal, kedy túto skutočnosť zistil, a teda, či žalovaný bol v zákonom stanovenej
lehote písomne vyzvaný na jej zaplatenie.

44. Vzhľadom na uvedené, ak žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie nedoplatku za kontrolované
obdobie od 1.3.2023 do 30.6.2023 výzvou až zo dňa 10.11.2023, nedodržal zákonom predpísaný postup
a nevyzval ho na plnenie v zákonnej lehote. Súd preto žalobu v časti uplatneného nároku na pokutu
a poštovné druhým výrokom tohto rozhodnutia zamietol.

45. V súvislosti s nárokom žalobcu na pokutu a poštovné súd poukazuje na rozhodnutie Krajského
súdu v Prešove sp. zn. 18Co/22/2024 zo dňa 27.3.2025, v ktorom sa odvolací súd stotožnil s právnym
názorom vyslovenom v uznesení Krajského súdu v Prešove sp. zn. 24Co/47/2018 zo dňa 11.12.2018,
cit.: ,,Odvolací súd vychádzal nielen zo znenia ust. § 10 ods. 2 citovaného zákona, ale aj z primárneho
práva Európskej únie, ktoré sleduje vysoký stupeň ochrany spotrebiteľa (článok 38 charty základných

práv EÚ), kedy podľa názoru odvolacieho súdu v zmysle tohto ustanovenia je nutné vykladať aj prípadné
nejednoznačné znenie vnútroštátnej právnej úpravy. Práve vágne stanovený začiatok doby, v ktorej by
mal byť vyzvaný subjekt, ktorý má platiť úhradu, dáva súdu úlohu, aby vo svetle špecifického prípadu
vyložil predmetné ustanovenie zákona. Zákon uvádza, že ak vyberateľ úhrady zistí, že platiteľ je v
omeškanísozaplatenímúhrady,jepovinnýhopísomnevyzvaťdo60dníodzistenia.To,akýmspôsobom

by sa mala táto skutočnosť zistiť, zákon podrobne neuvádza. Odvolací súd však v súlade s názorom
súdu prvej inštancie má za to, že nemožno nedôvodne odkladať uplatnenie práva zo strany vyberateľa
úhrady a umožniť mu to, aby vyzýval platiteľa v časovom odstupe niekoľkých rokov na zaplatenie tejto
úhrady. Takéto konanie podľa názoru odvolacieho súdu rovnako ako súdu prvej inštancie nie je v súlade
so zásadou riadneho hospodára, respektíve subjektu, ktorý je povinný vykonávať správu úhrad, a preto

odvolací súd považoval za právne dôvodné potvrdiť napadnutý rozsudok v časti zamietnutia poplatku
vo výške 17,- eur ako aj poštovného. V tejto súvislosti podľa názoru odvolacieho súdu nie je relevantné
to, že omeškanie platiteľa úhrady trvalo dlhšiu dobu. Je nutné vychádzať z toho, kedy došlo prvýkrát k
omeškaniu,čonepochybneboloniekoľkorokovpredzaslanímtejtovýzvy.“Obdobnenapr.ajrozhodnutie
Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3CoCsp/1/2024 zo dňa 8.7.2024.

46. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

47. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné

osobitného zreteľa.

48. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

49. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 2 CSP. Žalobca si podanou žalobou uplatnil
nárok na zaplatenie 35,56 eur s príslušenstvom. V konaní bol úspešný v časti o zaplatenie sumy
18,56 eur, v ktorej bolo žalobe vyhovené. V časti o zaplatenie sumy 17,- eur vrátane príslušenstva bol
neúspešný, keďže v tejto časti bola žaloba zamietnutá. Žalobcov úspech v spore tak predstavuje 52,19
%, úspech žalovaného 47,81 %, čo možno hodnotiť ako zásadne rovnaký čiastkový úspech strán sporu.

Súd preto v zmysle citovaného § 255 ods. 2 CSP vyslovil, že žiadna zo strán sporu nemá právo na
náhradu trov konania. Súd nezistil žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa na postup podľa § 257 CSP.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd v dvoch
písomných vyhotoveniach.

Podľa § 359 CSP, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech rozhodnutie bolo vydané.
Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 a ods. 2 CSP)
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do

uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok).