Rozsudok – Vyživovacie povinnosti ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, March 18, 2026

Súd: Okresný súd Rimavská Sobota
Spisová značka: 1P/20/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6926200634
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 03. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ján Hudák

ECLI: ECLI:SK:OSRS:2026:6926200634.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rimavská Sobota, sudcom Mgr. Jánom Hudákom, v právnej veci starostlivosti o maloleté

dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny Rimavská Sobota, dieťa rodičov: matky - C. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
C. XXXX/XX, B. E. (v návrhu uvedená adresa: Malohontská 22, Rimavská Sobota) a otca - F. B., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom G. XXXX/XX, B. E., právne zast. F. B. H., advokátom so sídlom v B. E., I.
X, o zníženie výživného na maloleté dieťa, takto

r o z h o d o l :

I. Súd m e n í rozsudok tunajšieho súdu č. k. 22P/15/2023 zo dňa 22.09.2023, právoplatný dňa
09.10.2023 v časti povinnosti otca prispievať na výživu maloletej A. B., nar. XX.XX.XXXX tak, že otec F.

B., nar. XX.XX.XXXX je povinný prispievať na jej výživu výživným vo výške 60,-eur mesačne, vždy do
20. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Dňa 12.02.2026 podal navrhovateľ na tunajšom súde návrh na zníženie svojej vyživovacej
povinnosti k maloletej A. B., nar. XX.XX.XXXX, právoplatne určenej rozsudkom tunajšieho súdu č. k.
22P/15/2023-17 vo výške 100,-eur na maloletú. Navrhovateľ v podanom návrhu uviedol, že od vydania
vyššie uvedeného rozhodnutia došlo k podstatnej zmene jeho pomerov v zmysle § 78 ods. 1 zákona

č. 36/2005 Z. z.
o rodine (ďalej len "ZR").

2. Podľa § 78 ods. 1 ZR, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.
Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri
určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov.

3. Podľa § 75 ods. 1, prvá veta ZR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.

4. Podľa § 62 ods. 5 ZR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako
aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.

5. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak.6. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa s obsahom
listinných dôkazov založených v spise, najmä s predchádzajúcim rozhodnutím tunajšieho súdu sp. zn.
22P/15/2023 zo dňa 22.09.2023, správou kolízneho opatrovníka zo dňa 16.03.2026, potvrdeniami o

evidencii navrhovateľa v evidencii uchádzačov o zamestnanie, potvrdeniami o poberaní dávky v hmotnej
núdzi, ako aj lekárskym potvrdením o zdravotnom stave navrhovateľa a zistil tento skutkový stav.
Rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 22P/15/2023 zo dňa 22.09.2023, právoplatným dňa 09.10.2023,
bola maloletá zverená do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný prispievať na jej výživu
sumou 100,- eur mesačne. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že od poslednej

úpravy výživného došlo na strane otca maloletého k podstatnej zmene pomerov. Navrhovateľ je v
súčasnosti evidovaný ako uchádzač o zamestnanie, jeho príjem pozostáva výlučne z dávky v hmotnej
núdzi vo výške približne 90,- eur mesačne. Z predloženého lekárskeho potvrdenia zo dňa 11.02.2026
zároveň vyplýva, že jeho zdravotný stav je nepriaznivý, pričom trpí ochoreniami, ktoré významne
obmedzujú jeho schopnosť vykonávať najmä manuálne a fyzicky náročné práce, ako aj práce v prašnom
prostredí. Uvedené skutočnosti objektívne znižujú jeho uplatniteľnosť na trhu práce. Súd ďalej prihliadol

na skutočnosť, že navrhovateľ nemá inú vyživovaciu povinnosť, avšak na výžive maloletého dieťaťa
sa podieľa aj naturálnou formou, najmä zabezpečovaním oblečenia, úhradou nákladov spojených so
starostlivosťou o maloletú a prostredníctvom pomoci širšej rodiny. Zo správy kolízneho opatrovníka mal
súd preukázané, že kontakt otca s maloletou je pravidelný, bezproblémový, a že rodina zo strany otca
sa podieľa na zabezpečovaní potrieb maloletého dieťaťa. Pri rozhodovaní súd prihliadol aj na majetkové

pomery navrhovateľa. Hoci je spoluvlastníkom nehnuteľnosti, ide o podiel zaťažený spoluvlastníckymi
a exekučnými vzťahmi, ktoré významne znižujú jeho reálnu hodnotu a likviditu, a preto tento majetok
nemožno považovať za zdroj okamžite využiteľných finančných prostriedkov na plnenie vyživovacej
povinnosti. Za rozhodujúcu skutočnosť však súd považoval aj postoj samotných účastníkov konania.
V priebehu pojednávania obaja rodičia zhodne a jednoznačne prejavili vôľu upraviť výšku výživného

dohodou, pričom dospeli ku konsenzu na sume 60,- eur mesačne. Súd v tejto súvislosti zdôrazňuje,
že úlohou súdu v konaniach vo veciach starostlivosti o maloleté deti nie je vytvárať nové konflikty
medzi rodičmi, ale naopak, podporovať stabilitu rodinných vzťahov a konsenzuálne riešenia, pokiaľ
nie sú v rozpore so záujmom maloletého dieťaťa. Keď sa rodičia jednohlasne vedia dohodnúť na
znížení výživného, tento ich spoločný prejav vôle je pri posudzovaní celkovej sociálnej dynamiky v

rodine pre súd dôležitejší, ako záujem dieťaťa vyjadrený výlučne výškou stanoveného výživného.
Záujem maloletého dieťaťa totiž nemožno redukovať len na kvantitatívne hľadisko výšky výživného,
ale je potrebné ho vnímať komplexne, vrátane kvality vzťahov medzi rodičmi, miery ich spolupráce
a schopnosti zabezpečiť dieťaťu stabilné a nekonfliktné prostredie. Súd mal za to, že dohodnutá
výška výživného reflektuje aktuálne reálne možnosti a schopnosti navrhovateľa a zároveň zachováva

primeranú mieru zabezpečenia potrieb maloletého dieťaťa, najmä s prihliadnutím na skutočnosť, že otec
sa na výžive podieľa aj naturálnou formou. Súd zároveň poukazuje na to, že rozhodnutie o výživnom
nie je nemenné a v prípade zmeny pomerov na strane ktoréhokoľvek z rodičov je možné opätovne sa
domáhať jeho úpravy. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že sú splnené zákonné podmienky
na zmenu výšky výživného, a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.

7. K výroku o trovách konania súd uvádza, že účastník platí trovy konania, ktoré vznikajú jemu a jeho
zástupcovi, ak nejde o trovy konania, ktoré platí štát. Ak nejde o prípadnú možnosť podľa § 53 CMP
alebo moderačné právo súdu podľa 55 CMP, súd v meritórnom rozhodnutí podľa § 52 CMP rozhodne o
trovách konania tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa
jeho doručenia na Okresnom súde Rimavská Sobota. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie nemôžu podať osoby, ktoré sa tohto práva výslovne na pojednávaní vzdali. V tomto prípade
otec maloletej, právny zástupca otca maloletej a matka maloletej.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní
možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok), ak ide o
rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.