Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, March 31, 2026

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/52/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5126201112
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Krivdová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2026:5126201112.1

Uznesenie

KrajskýsúdvŽiline,akoodvolacísúd,vsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.ZuzanyKrivdovej
a členov senátu Mgr. Márie Kašíkovej a Mgr. Františka Dulačku, v právnej veci navrhovateľa: PROFMO
s.r.o., so sídlom 023 01 Oščadnica 2064, IČO: 51 225 859, proti strane, ktorej sa má uložiť povinnosť:
Mesto Krásno nad Kysucou, so sídlom 1. mája 1255, 023 02 Krásno nad Kysucou, IČO: 00 314 072, o
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie navrhovateľa proti uzneseniu Okresného

súdu Žilina č. k. 3C/12/2026-22 zo dňa 05.02.2026, takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Strane, ktorej sa má uložiť povinnosť, nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia

(výrok I.), ktorým sa navrhovateľ domáhal, aby súd uložil strane, ktorej sa má uložiť povinnosť (t.j. Mesto
Krásno nad Kysucou - ďalej len „strana“) povinnosť strpieť užívanie nebytového priestoru o výmere
198,22 m2 nachádzajúceho sa na prízemí, vchod č. XXXX - požiarna zbrojnica v dome súp. č. XXXX,
postavenom na pozemku par. č. 203/3, zapísanom Okresným úradom Čadca, pre katastrálne územie
A. B. A. na LV XXXX, navrhovateľom na základe nájomnej zmluvy zo dňa 03.04.2019 a povinnosť
zdržať sa akéhokoľvek konania, ktorým by navrhovateľovi znemožňoval alebo obmedzoval výkon

práv nájomcu vyplývajúcich z nájomnej zmluvy, najmä zamedzovania prístupu do predmetu nájmu,
výmeny zámkov, manipulácie s hnuteľným majetkom navrhovateľa a zdržať sa uplatňovania záložného
práva k hnuteľnému majetku navrhovateľa nachádzajúcemu sa v predmetných priestoroch, a to až do
právoplatného rozhodnutia súdu vo veci samej. O trovách konania rozhodol tak, že strane nárok na
náhradu trov konania voči navrhovateľovi nepriznal (výrok II.).

2. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že navrhovateľ neosvedčil nutnosť a naliehavosť dočasnej
úpravy pomerov medzi ním a stranou. Z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyplynulo, že
navrhovateľ je nájomcom nebytových priestorov vo vlastníctve strany na základe nájomnej zmluvy
uzavretej ako výsledok verejnej súťaže. Na základe tejto zmluvy predmet nájmu dlhodobo užíval a
realizoval v ňom investície so súhlasom strany. Strana navrhovateľovi oznámila ukončenie nájomného
vzťahu z dôvodu údajného dlhu na nájomnom. Navrhovateľ spochybnil platnosť tohto ukončenia

z dôvodu, že výška údajného dlhu je sporná, nebola nikdy právoplatne určená a je založená aj
na jednostrannom zvýšení nájomného ako aj z dôvodu, že rozhodnutie o ukončení nájomného
vzťahu nebolo prijaté orgánom s preukázanou kompetenciou konať v danej veci a strana doposiaľ
nevysporiadala investície navrhovateľa, ktoré boli realizované so súhlasom strany a podstatne zhodnotili
predmet nájmu. Bez súdneho rozhodnutia a bez súhlasu navrhovateľa došlo k výmene zámkov na
prenajatých priestoroch a navrhovateľovi bol znemožnený prístup k predmetu nájmu, čím došlo k

postupu, ktorý vykazuje znaky neprípustnej svojpomoci. Zároveň uviedol, že mu strana oznámila
začatie výkonu záložného práva k hnuteľnému majetku navrhovateľa nachádzajúcemu sa v priestoroch,napriek tomu, že existencia aj splatnosť pohľadávky sú sporné. Postup strany tak zasahuje do výkonu
jeho práv ako nájomcu, obchádza súdnu ochranu a vytvára stav faktickej moci bez právneho titulu.
Navrhovateľovi hrozí nenávratná ujma, spočívajúca najmä v strate možnosti užívať predmet nájmu,

ohrození podnikateľskej činnosti, riziku speňaženia jeho hnuteľného majetku v rámci výkonu záložného
práva a znehodnotení investícií vložených do prenajatých priestorov.
Z obsahu spisu mal súd prvej inštancie preukázanú existenciu nájomného vzťahu medzi navrhovateľom
a stranou, nesporným je tak predmet nájmu a doba nájmu v súlade s uzatvorenou nájomnou
zmluvou. Navrhovateľ však nepreukázal spornosť dôvodov jeho ukončenia, nepreukázal, že platil riadne

stanovené nájomné podľa zmluvy. Pokiaľ sa odvolával na tzv. jednostranné zvýšenie, súd prvej inštancie
konštatoval, že nájomné (bez elektrickej energie, príp. tepla) nie je možné zvýšiť jednostranne, ale len po
dohode strán. Z predložených zápisov z rokovaní mestského zastupiteľstva vyplynulo len odporúčanie
zvýšiť nájom. V súlade s nájomnou zmluvou sa vložené investície započítajú spôsobom, že nájomné za
prvých 25 mesiacov bude odložené. Nájom nebytových priestorov je upravený zákonom č. 116/1990 Zb.
o nájme a podnájme nebytových priestorov v platnom znení, pričom v ustanovení § 9 ods. 2 cit. zákona

je upravená aj možnosť výpovede zo zmluvy uzatvorenej na určitý čas. Pokiaľ navrhovateľ považoval
dôvody výpovede za sporné, mal možnosť obrátiť sa na súd. Súd prvej inštancie sa nestotožnil s prísne
formálnym výkladom navrhovateľa o neprípustnosti žaloby o neplatnosti výpovede, poukazujúc na nález
Ústavného súdu č. 155/2017 a rozhodnutie NS SR č. 5Cdo/196/2009. Pokiaľ ide o zásah strany do
výkonu práv nájomcu, nešlo o protiprávny úkon, ale konanie v súlade so zákonom. Podľa § 151b ods.

1 Občianskeho zákonníka vzniká záložné právo aj na základe zmluvy. Existenciu uzatvorenej zmluvy
považoval súd prvej inštancie za preukázanú z oznámenia prenajímateľa zo dňa 15.01.2026. Výpoveď
z nájmu z titulu neplatenia nájomného sa súdu javila ako dôvodná a výkon záložného práva vychádza
z dobrovoľne a slobodne uzatvorenej zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 14.10.2025. Z podania
navrhovateľa vyplynulo, že cieľom strany je uspokojenie svojej pohľadávky a nielen samotné vypratanie

priestorov. Nariadením neodkladného opatrenia by súd zabránil strane v realizácii jeho zákonného práva
a zároveň by poskytol navrhovateľovi neprimeranú ochranu, preto návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia zamietol.

3. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ,

ktorý žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia vyhovie, subsidiárne, aby zrušil uznesenie súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na ďalšie
konanie. Uviedol, že súd prvej inštancie odmietol jeho argumentáciu týkajúcu sa absencie zákonného
základu pre určovaciu žalobcu o platnosti alebo neplatnosti výpovede z nájmu nebytových priestorov
a označil ju za formalistickú. Navrhovateľ namietal, že právna úprava nájmu nebytových priestorov

neustanovujeosobitnýprostriedokochranyformouurčovacejžaloby,narozdielodnájmubytu.Ktvrdeniu
súdu, že výpoveď z nájmu sa mu javí ako dôvodná z titulu neplatenia nájomného, namietal, že
súd nepreveril existenciu dlhu, jeho výšku, splatnosť, oprávnenosť sporného zvýšenia nájomného ani
kompetenciu orgánu, ktorý o výpovedi rozhodol. Nesúhlasil so záverom súdu, že výkon záložného
práva vychádza z dobrovoľne uzatvorenej zmluvy a že cieľom strany je uspokojenie jeho pohľadávky,

nakoľko samotná existencia pohľadávky, jej výška a splatnosť nebola osvedčená, medzi stranami
je sporná. Argumentoval, že nutnosť a naliehavosť dočasnej úpravy pomerov osvedčil tým, že bez
nariadenia neodkladného opatrenia mu hrozí bezprostredné ohrozenie jeho podnikateľskej činnosti,
strata možnosti užívať predmet nájmu, znemožnenie prístupu k vlastnému hnuteľnému majetku, riziko
jeho speňaženia výkonom záložného práva a znehodnotenie investícií viazaných na dĺžku trvania

nájmu, pričom speňažením majetku a zablokovaním prevádzky by mu vznikla ujma, ktorú nie je možné
napraviť ani jeho prípadným úspechom vo veci samej. Nesúhlasil ani so záverom súdu, že nariadením
neodkladného opatrenia by mu súd poskytol neprimeranú ochranu, nakoľko navrhovateľ nežiadal
konečné rozhodnutie vo veci, len dočasnú úpravu pomerov, strane by nevznikla nenahraditeľná ujma,
naopak, navrhovateľovi bez opatrenia nenahraditeľná ujma vznikne.

4. Odvolanie nebolo strane doručované (§ 331 ods. 1 veta druhá Civilného sporového poriadku).

5. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len
„ CSP“) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP) účastníkom konania, v neprospech

ktorého bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné
(§ 355 ods. 2 CSP v spojení s § 357 písm. d) CSP) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385
ods. 1 CSP a contrario) preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v rozsahu danom § 379a § 380 CSP, ktoré podľa § 387 ods. 1 CSP v spojení s § 234 ods. 2 CSP ako vecne správne potvrdil
a v konkrétnostiach naň odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP).

6. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu
prvej inštancie.

Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

7. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v plnom

rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Tento v dostatočnom
rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, pre rozhodnutie o neodkladnom opatrení,
vecne správne rozhodol a svoje právne závery o neosvedčení potreby nariadenia neodkladného
opatrenia riadnym a dostatočným spôsobom odôvodnil v napadnutom rozhodnutí (§ 236 CSP), s ktorým
odôvodnením sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil.

8. Účelom neodkladného opatrenia je dočasná úprava práv a povinností, ktorá nevylučuje, že o právach
a povinnostiach účastníkov konania o neodkladnom opatrení bude vo veci samej rozhodnuté inak,
než v konaní o neodkladnom opatrení. Všeobecný súd neodkladným opatrením dočasne upravuje
pomery účastníkov konania, pričom je dôležité, že je povinný poskytnúť ochranu tomu, kto sa
vydania neodkladného opatrenia domáha, ale v rámci ústavných pravidiel tiež tomu, proti komu

návrh smeruje. Potreba upraviť pomery medzi nimi pritom musí byť bezodkladná, čo zahŕňa aj prvok
naliehavosti a nevyhnutnosti. Neodkladné opatrenia s ohľadom na ich charakter nemôžu spravidla
zasiahnuť do základných práv alebo slobôd účastníkov konania, lebo rozhodnutia o nich nemusia
zodpovedať konečnému meritórnemu rozhodnutiu. Pokiaľ nie je osvedčená naliehavosť potreby
nariadenia neodkladného opatrenia, súd návrh zamietne.

9. V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia (bez ohľadu na to, či sa vedie konanie vo veci
samej alebo nie) postačuje pre vyhovenie návrhu a poskytnutie predbežnej ochrany „len“ osvedčenie
tvrdeného nároku; jeho preukázanie možno v konečnom dôsledku vysloviť až v meritórnom rozsudku.
Uvedené je výrazom podstaty neodkladných opatrení – tieto majú poskytnúť okamžitú, predbežnú

súdnu ochranu nárokom, ktoré nemožno v plnej miere preukázať, pretože na to nie je priestor
v krátkom časovom úseku určenom pre rozhodovanie (§ 328 ods. 2 CSP). Súd preto prihliada na
argumentáciu navrhovateľa z hľadiska jej osvedčenia, ktorý pojem na účely daného konania znamená
„spravdepodobnenie“ nároku. Všetky zásady dokazovania platné v civilnom procese sa teda v konaní
o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nemôžu uplatniť v celej šírke s ohľadom na potrebu

poskytnutia rýchlej a účinnej ochrany ohrozených alebo porušených práv. Uvedené však neznamená,
že súd môže akceptovať akékoľvek tvrdenia produkované stranami bez ich aspoň minimálnej podpory
v podobe dôkazov nasvedčujúcich tomu, že skutková situácia formulovaná v podanom návrhu vyžaduje
okamžitý zásah v podobe rozhodnutia súdu.

10. Bez ohľadu na právo, ktorého ochrany sa navrhovateľ v návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia domáha, je potrebné, aby mal súd v každom konkrétnom prípade dostatočným spôsobom
osvedčenú potrebu bezodkladnej úpravy pomerov účastníkov konania, bez ktorej by navrhovateľovi
hrozila ťažko napraviteľná ujma a ktorý právny stav dáva predpoklad pre potrebu okamžitého zásahu
do právnych vzťahov účastníkov konania formou súdom nariadeného neodkladného opatrenia. Miera

osvedčenia okolností, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia, sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. Účelom neodkladného opatrenia
je totiž rýchle a pružné riešenie tej situácie, ktorá vyžaduje okamžitý zásah súdu (uznesenie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2M Cdo 3/2010 z 29.7.2010).

11. Odvolací súd sa podrobne oboznámil so spisovým materiálom vedeným k predloženej právnej veci
a posúdením zisteného stavu dospel zhodne so súdom prvej inštancie k záveru, že neodkladnosť
úpravy pomerov strán nariadením neodkladného opatrenia spôsobom navrhnutým navrhovateľom
nebola osvedčená. Navrhovateľ návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil primárnenamietaním spornosti dôvodov výpovede nájomnej zmluvy zo dňa 03.04.2019. Z Výpovede nájomnej
zmluvy č. 03042019 zo dňa 03.04.2019, predloženej samotným navrhovateľom, vyplynulo, že strana
ako prenajímateľ vypovedal zmluvu z dôvodu neplatenia nájomného od 06.03.2025 v dlžnej sume

ku dňu 17.07.2025 celkom 4 622,87 EUR. Pokiaľ navrhovateľ v odvolaní namietal, že súd prvej
inštancie k otázke dôvodnosti výpovede z nájmu nepreveril existenciu dlhu, jeho výšku a splatnosť,
ako aj oprávnenosť sporného zvýšenia nájomného a kompetenciu orgánu, ktorý o výpovedi rozhodol,
odvolací súd uvádza, že tieto skutkové okolnosti môžu byť predmetom skúmania vo veci samej,
nakoľko v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa dokazovanie v plnom rozsahu

nevykonáva, vzhľadom na charakter inštitútu neodkladného opatrenia a pre krátky časový úsek určený
na rozhodnutie o takomto návrhu. V danom prípade súd prvej inštancie pri rozhodovaní vychádzal
z tvrdení a listinných dôkazov predložených navrhovateľom. Navrhovateľ v návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia netvrdil a nepreukázal, že nájomné dohodnuté v nájomnej zmluve uhrádzal
riadne a včas, ani neosvedčil, že dôvodom výpovede nájomnej zmluvy je dlh na nájomnom, ktoré malo
byť, podľa tvrdenia navrhovateľa, zvýšené jednostranne prenajímateľom. V tejto súvislosti odvolací súd,

zhodne so súdom prvej inštancie, mal zo zápisu z rokovaní mestského zastupiteľstva mesta Krásno nad
Kysucou dňa 14.12.2022 preukázané, že uznesením č. 228/2022 mestské zastupiteľstvo „len“ odporúča
navýšenie nájmu nehnuteľnosti o 15% podľa predloženého návrhu, t. j. nedošlo jednostranne k prijatiu
rozhodnutia o navýšení nájmu nehnuteľnosti, naviac navrhovateľ nepreukázal, že predmetné uznesenie
bolo prijaté vo vzťahu k nájomnej zmluve, ktorej výpoveď daná prenajímateľom sa týka.

12. Obdobne k námietke navrhovateľa, že súd prvej inštancie napadnutým uznesením umožnil
uspokojenie neosvedčenej pohľadávky výkonom záložného práva, keď existencia, výška a splatnosť
pohľadávky nebola osvedčená, odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že navrhovateľ v návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia netvrdil a nepreukázal, že nájomné uhrádzal v súlade

s podmienkami nájomnej zmluvy zo dňa 03.04.2019, ani nespochybnil existenciu záložnej zmluvy
uzatvorenej dňa 14.10.2025 medzi ním ako záložcom a stranou ako záložným veriteľom. Z uvedeného
dôvodu odvolací súd, zhodne so súdom prvej inštancie, pri rozhodovaní v tomto konaní, o návrhu
navrhovateľananariadenieneodkladnéhoopatrenia,dospelkzáveru,žestranaakozáložnýveriteľzačal
s výkonom záložného práva (podľa Oznámenia o začatí výkonu záložného práva zo dňa 15.01.2026)

v súlade so zmluvou o zriadení záložného práva, ako jedným zo zákonných inštitútov na zabezpečenie
pohľadávky veriteľa.

13. Pozornosti odvolacieho súdu neuniklo, že navrhovateľ formuloval petit neodkladného opatrenia,
pokiaľ ide o jeho trvanie tak, že má byť nariadené až do právoplatného rozhodnutia súdu vo veci samej,

ktorú „vec“ však nedefinoval jej predmetom a z obsahu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
vyplýva, že navrhovateľ ani nemienil konanie vo veci samej iniciovať majúc za to, že nemá možnosť
podať žalobu o určenie neplatnosti výpovede zmluvy o nájme nebytových priestorov, čo odôvodňoval
poukazom na § 137 písm. d) CSP. V tejto súvislosti odvolací súd pre úplnosť uvádza, že žaloba o určenie
neplatnosti výpovede zmluvy o nájme nebytových priestorov spadá do kategórie určovacích žalôb podľa

§ 137 písm. c) CSP, pri ktorých je procesnou podmienkou ich prípustnosti preukázanie naliehavého
právneho záujmu na takomto určení.

14. S prihliadnutím na uvedené skutočnosti, posúdiac odvolanie navrhovateľa ako nedôvodné, odvolací
súd zhodne s názorom súdu prvej inštancie dospel k záveru, že v prejednávanej veci neboli splnené

zákonné podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia, preto uznesenie súdu prvej inštancie o
zamietnutí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ako vecne správne potvrdil. Rovnako tak ako
vecne správny potvrdil aj súvisiaci výrok o náhrade trov prvostupňového konania.

15. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1

CSP a úspešnej strane nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, keďže jej v odvolacom
konaní preukázateľne (podľa obsahu spisu) žiadne trovy nevznikli.

16. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné
uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou

a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP).