Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, March 31, 2026

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 36Ek/1900/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6125343984
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Šablová
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2026:6125343984.3

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom
Prievozská 2, 821 09 Bratislava-Ružinov, IČO: 35 724 803, zast.: Remedium Legal, s.r.o., so sídlom
Prievozská 2, 821 09 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 53 255 739, proti povinnému: A. B., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX/X, XXX XX D., o vymoženie trov základného konania a trov exekúcie
vedenej u súdneho exekútora E. F. D., G. G. E. H. XX, XXX XX D., sp. zn. 88EX 645/2025, rozhodujúc

o sťažnosti povinnej proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 36Ek/1900/2025 zo dňa
09.03.2026, takto

r o z h o d o l :

I. Súd sťažnosť povinnej proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 36Ek/1900/2025 zo
dňa 09.03.2026 z a m i e t a .

II. Oprávnenému nárok na náhradu trov sťažnostného konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 20.08.2025 domáhal od povinnej
vymoženia pohľadávky vo výške 2894,64 Eur, na základe exekučných titulov - 1/ Rozsudok Okresného
súdu Košice II sp. zn. 30Cb/2/2009 zo dňa 28.01.2014, vykonateľný dňa 16.04.2014 (ďalej len „exekučný
titul 1/“), 2/ Uznesenie Okresného súdu Košice II sp. zn. 30Cb/2/2009 zo dňa 04.02.2016, vykonateľné
dňa 02.03.2016 (ďalej len „exekučný titul 2/“). Poverením zo dňa 20.08.2025 súd poveril vykonaním

exekúcie súdneho exekútora: JUDr. Ladislava Kováča, so sídlom Južná trieda 93, 040 01 Košice, ktorý
ju vedie pod spisovou značkou 88EX 645/2025.

2. Dňa 19.12.2025 vydal súdny exekútor upovedomenie o čiastočnom zastavení exekúcie a to podľa
ust. § 61n ods. 1 písm. b) a ods. 2 Exekučného poriadku na návrh oprávneného, ktorý navrhol zastaviť
exekúciu v časti vymáhaného nároku – istiny vo výške 2894,64 eur úroku z omeškania 10% ročne zo

sumy 2894,64 eur od 31.05.2004 do zaplatenia a trov právneho zastúpenia v exekučnom konaní vo
výške 73,51 eur.

3. Uznesením sp. zn. 36Ek/1900/2025 zo dňa 09.03.2026 súd návrh povinnej na zastavenie exekúcie
podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol. Oprávnenému nárok na náhradu trov konania

v spojení s návrhom povinnej na zastavenie exekúcie nepriznal. Predmetné uznesenie súd v osobe
vyššieho súdneho úradníka odôvodnil tým, že povinná vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie žiadala
zastaviť exekúciu z dôvodu, že ide o premlčanú pohľadávku, zároveň namietala, že nemá vedomosť
o exekučnom titule 2/, ktorý jej nebol nikdy doručený a návrh na zastavenie podala aj z dôvodu
nemajetnosti. Súd uviedol, že nakoľko došlo k zastaveniu exekúcie v časti vymoženia istiny vo výške
2894,64 Eur, úroku z omeškania 10 % ročne zo sumy 2894,64 Eur od 31.05.2004 do zaplatenia (nárok,

ktorý bol vymáhaný na podklade exekučného titulu 1/) a trov právneho zastúpenia v exekučnom konaní
vo výške 73,51 Eur, súd sa zaoberal len návrhom na zastavenie exekúcie čo do nároku vyplývajúceho zexekučného titulu 2/ t. j. Uznesenia Okresného súdu Košice II sp. zn. 30Cb/2/2009 zo dňa 04.02.2016,
vykonateľného dňa 02.03.2016 a zvyšných trov exekúcie oprávneného. Súd na základe vznesenej
námietky nedoručenia exekučného titulu 2/ dožiadal Mestský súd Košice, za účelom zistenia, akým

spôsobom bol povinnej exekučný titul 2/ doručovaný. Mestský súd Košice doručil súdu odpoveď v
ktorej uviedol, že „vzhľadom na Vašu žiadosť, zasielame v elektronickej podobe kópiu: - plnej moci
udelenej žalovanému v 1. rade žalovanou v 2. rade, - uznesenie zo dňa 4. 12. 2016, - doručenku o
doručení uznesenia žalovanému v 1. rade.“ Z priloženej doručenky vyplýva, že exekučný titul 2/ sp.
zn. 30Cb/2/2009 zo dňa 04.02.2016 bol doručený listinne splnomocnenému zástupcovi povinnej dňa

15.02.2016. Z uvedeného vyplýva, že keďže bola povinná zastúpená E. B., nar. XX.XX.XXXX, čo je
preukázané aj z kópie plnomocenstva, súd mal na základe uvedeného povinnosť doručovať predmetné
rozhodnutiesplnomocnenémuzástupcovi.Vzmysle§49ods.1OSPprvejvety,akmáúčastníkzástupcu
s plnomocenstvom pre celé konanie, doručuje sa písomnosť len tomuto zástupcovi. Povinná zároveň
nepredložila súdu žiadny relevantný dôkaz, ktorý by vyvrátil predmetnú skutočnosť. Preto nebolo možné
prihliadnuť na námietku povinnej, že exekučný titul 2/ jej nebol zákonným spôsobom doručený. Uvedená

námietka povinnej preto nezakladala dôvod zastavenie exekúcie.
K vznesenej námietke premlčania okrem iného súd uviedol, že Občiansky zákonník ustanovuje jednak
všeobecnú premlčaciu dobu a jednak osobitné premlčacie doby, ktoré sa vzťahujú pre určitý druh práv.
Všeobecná premlčacia doba v zmysle ust. § 101 Občianskeho zákonníka je trojročná, ktorá začína
plynúť odo dňa, keď sa právo mohlo po prvý raz vykonať, čo znamená, že tento moment nastáva

okamihom, keď je právo žalovateľné. Týmto okamihom sa právo premieta do nároku oprávneného. V
predmetnej veci sa oprávnený domáha od povinného vymoženia svojho nároku na základe uznesenia
vydaného Okresným súdom Košice, a teda pre tento prípad nie je možné aplikovať všeobecnú trojročnú
premlčaciu dobu, ale premlčaciu dobu, ktorá je zákonom upravená v ust. § 110 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, keďže ide o právo oprávneného, ktoré bolo priznané právoplatným a vykonateľným

rozhodnutím súdu. Práva priznané rozhodnutím súdu alebo rozhodnutím iného orgánu sa premlčujú v
desaťročnej premlčacej dobe, a pre určenie dňa, na ktorý pripadá začiatok jej plynutia je smerodajný
deň, kedy sa podľa rozhodnutia súdu alebo iného orgánu malo plniť. Premlčacia doba začína v týchto
prípadoch plynúť dňom, ktorým márne uplynula lehota na plnenie ustanovená rozhodnutím tzv. paričná
lehota. V predmetnej veci sa oprávnený domáhal od povinnej vymoženia svojho nároku na základe

uznesenia,ktorénadobudlovykonateľnosťdňa02.03.2016.Atedapremlčaciadobaexekučnéhotitulu2/
začala plynúť jeho vykonateľnosťou t. j. dňom 02.03.2016 a plynula až do podania návrhu na vykonanie
exekúcie, ktorý oprávnený podal dňa 26.06.2025, z uvedeného je tak zrejmé, že oprávnený podal návrh
na vykonanie exekúcie v rámci 10 ročnej premlčacej doby. Z uvedeného vyplýva, že vo vzťahu k nároku
vyplývajúceho z exekučného titulu 2/ nedošlo k jeho premlčaniu a preto ani táto námietka povinnej nie

je dôvodná.
Súd k tvrdeniu povinnej o jej nepriaznivej finančnej situácii konštatoval, že tvrdená nemajetnosť povinnej
nebráni oprávnenému domáhať sa vymoženia svojej pohľadávky v exekučnom konaní a skutočnosti
týkajúce sa majetkových pomerov povinnej sú predmetom zisťovania zo strany súdneho exekútora,
pričom nemajetnosť povinnej musí byť v konaní riadne preukázaná. Tvrdenie samotnej povinnej o jej

nemajetnosti nie je dostačujúcim dôvodom na zastavenie exekúcie. Exekúciu z dôvodu nemajetnosti
povinného zastavuje súdny exekútor, a to za splnenia podmienok uvedených v § 61n ods. 1 písm. d)
Exekučného poriadku, v zmysle ktorého: „exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ak pri
exekúcii vedenej na majetok fyzickej osoby sa do piatich rokov od začatia exekúcie alebo od posledného
zexekvovania majetku nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou

a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora.“
Povinná ďalej namietala aj platenie akýchkoľvek trov exekúcie. Trovy exekúcie sú priznané súdnemu
exekútorovi v Exekučnom poriadku, kde je uvedené v jednotlivých ustanoveniach, že súdny exekútor
má nárok na odmenu, náhradu paušálnych výdavkov a nevyhnutných výdavkov spojených s vedením
konania. Trovy exekútora platí v zásade povinný. Predmetné spočíva buď v uspokojení pohľadávky

vrátane trov exekútora povinným, alebo vo vymožení pohľadávky vrátane trov exekútora exekútorom.
Oprávnený zodpovedá za trovy na základe procesného zavinenia. Oprávnený platí trovy exekútora v
prípade zastavenia exekúcie a v prípade, ak povinný uhradí pohľadávku oprávneného pred začatím
exekúcie a je tu dôvod, ktorý možno oprávnenému pričítať. Súd po posúdení návrhu povinnej na
zastavenie exekúcie konštatoval, že povinná v návrhu na zastavenie exekúcie nepreukázala žiadne

skutočnosti, ktoré by súdu umožňovali zastaviť exekúciu v zmysle § 61k ods. 1 písm. a) až e)
Exekučného poriadku. Povinná nepredložila žiadne dôkazy ani neuviedla žiadne skutočnosti, ktoré by
spochybňovali vymáhateľnosť exekučného titulu 2/.4. Proti uvedenému uzneseniu podala povinná sťažnosť, ktorú odôvodnila tým, že napadnuté uznesenie
je nezákonné a neoprávnené, úmyselne s v ňom ohýba právo a špekuluje. Súd nie je oprávnený
zrušiť rozhodnutie súdneho exekútora, ktorý zákonne rozhodol o zastavení exekúcie. Súdny exekútor

jednoznačne vec posúdil ako jednu vec, lebo exekúcia sa týka iba jednej veci a to nesplatenej pôžičky,
ktorá uplynutím času bola premlčaná. Veriteľ bol povinný si uplatniť pohľadávku na súde do troch
rokov inak je pohľadávka premlčaná a povinný má právo kedykoľvek vzniesť námietku premlčania, čo
sa aj stalo. Veriteľ vedel pred podaním návrhu na exekúciu, že pohľadávka je premlčaná. Neobstojí
špekulatívne konanie veriteľa, že jednu vec rozdelil podľa neho na dve veci, ale skutočnosť je

jednoznačná - je to jedna vec, nejaké prilepené uznesenie nič nemení na veci. Ak chcel veriteľ
špekulatívne konať a vedel, že pohľadávka je premlčaná, tak by špekulatívne mohol podať návrh na
exekúciu len na základe uznesenia, ktoré začalo v roku 2014 a skončilo v roku 2016 a to len preto, že sa
presadzoval podvod s trovami, čo je svetová rarita Slovenka. Takýto návrh na exekúciu – uznesenie by
určite cez súd neprešli. Povinná podáva sťažnosť o zmätočnom podaní návrhu na exekúciu doručeného
súdu 20.08.2025, čo je ohýbanie práva a špekulatívne podanie s dvoma vymoženosťami v jednej

exekúcii, teda exekútor E. F. D. rozhodol správne a exekúciu zastavil. Vyšší súdny úradník nie je
oprávnený naprávať chyby navrhovateľa a pomáhať mu. Zastavenie exekúcie bolo vydané na základe
zákona a špekulatívne súd nie je oprávnený zamietnuť zastavenie exekúcie a spochybniť právne istoty
v Slovenskej republike. Neobstojí ani špekulatívne tvrdenie, že nepreukázala svoje sociálne pomery
a preto za týmto účelom prikladá dôkazy. Žiada zrušiť neoprávnené a nezákonné uznesenie Okresného

súdu zo dňa 09.03.2026.

5. Predmetnú sťažnosť povinnej súd z dôvodu hospodárnosti konania (nenavyšovania trov exekúcie) na
vyjadrenie oprávnenému nezasielal, nakoľko stanovisko oprávneného je súdu známe a pre rozhodnutie
o podanej sťažnosti postačujúce. Navyše povinná v podanej sťažnosti uvádzala rovnaké skutočnosti

ako v návrhu na zastavenie exekúcie, naviac preukázala svoje osobné a majetkové pomery, ktoré však
v tomto štádiu konania nie sú spôsobilé privodiť zastavenie exekúcie súdom.

6. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje,
ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho

súdneho úradníka.

7. Podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta
sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca
stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.

8. Podľa § 200 Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného
sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku,
prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

9. Podľa § 239 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len „CSP“) proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť,
je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

10. Podľa § 249 CSP súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia

pojednávania.

11. Podľa § 250 ods. 1 CSP ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

12. S poukazom na vyššie uvedené a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd preskúmal

sťažnosťou napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez
nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 249 CSP a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie treba
považovať za vecne správne a sťažnosť povinného proti nemu tak logicky za nedôvodnú. Súd má za
to, že vyšší súdny úradník rozhodol správne, keď návrh povinnej na zastavenie exekúcie zamietol.
Vyšší súdny úradník v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav veci a zo zistených skutočností vyvodil

správny právny záver, ktorý zároveň aj dostatočným spôsobom právne odôvodnil. Takýto postup súdu
má oporu v právnych predpisoch a bol odôvodnený do tej miery, ktorá postačuje na záver o ústavnej
konformite napadnutého uznesenia. Súd sa teda stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutiavyššieho súdneho úradníka a v podrobnostiach naň odkazuje. Súd napriek uvedenému nad rámec
zákona dodáva:

13.Oprávnenýsivnávrhunavykonanieexekúcieuplatnilnároknazákladedvochexekučnýchtitulovato
1/ rozsudku Okresného súdu Košice II sp. zn. 30Cb/2/2009 zo dňa 28.01.2014 vykonateľného dňa
16.04.2014. Na základe uvedeného rozsudku bola povinná spolu s E. B. a I. J. zaviazaná spoločne
anerozdielnezaplatiťžalobcovit.j.oprávnenémusumuvovýške2.894,64eurs10%úrokmizomeškania
ročne od 31.05.2004 do zaplatenia v ročných splátkach po 600 eur ročne počnúc rokom 2014 vždy do

posledného kalendárneho dňa v roku s tým, že omeškanie s plnením jednej zo splátok má za následok
zročnosť celého peňažného plnenia a s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia
povinnosť ostatných žalovaných. III. výrokom uvedeného rozsudku súd rozhodol, že o trovách konania
rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
2/ Učinil tak následne uznesením sp. zn. 30Cb/2/2009 dňa 04.02.2016 (druhý exekučný titul), keď
žalobcovi t.j. oprávnenému priznal náhradu trov konania v sume 746,13 eur, ktorá suma predstavuje

zaplatený súdny poplatok v sume 126,71 eur a trov právneho zastúpenia v sume 619,42 eur.

14. Je pravdou, že súdny exekútor vydal upovedomenie o zastavení exekúcie avšak iba čiastočné a to,
ako správne konštatoval vyšší súdny úradník v napadnutom uznesení, iba v rozsahu 1/ exekučného
titulu, t.j. vymáhaného nároku – istiny vo výške 2.894,64 eur, úroku z omeškania 10% ročne zo sumy

2.894,64 eur od 31.05.2004 do zaplatenia a trov právneho zastúpenia v exekučnom konaní vo výške
73,51 eur, keď ponížil pôvodne uplatnené trovy v sume 173,29 eur na sumu 99,78 eur). Vo zvyšnej
časti uplatneného nároku t.j. v rozsahu exekučného titulu – uznesenia sp. zn. 30Cb/2/2009-04.02.2016
prebieha exekúcia naďalej (v tejto časti exekúciu súdny exekútor upovedomením nezastavil a ani
v tejto časti oprávnený návrh na vykonanie exekúcie nezobral späť). V tejto časti uplatňovaný nárok

oprávneného, ako konštatoval vyšší súdny úradník, premlčaný nie je,

15. Pokiaľ ide o otázku premlčania v tejto časti súd poukazuje na vyjadrenie vyššieho súdneho úradníka.

16. K argumentácii povinnej, že veriteľ konal špekulatívne, keď vedel, že jeho pohľadávka je premlčaná

a napriek tomu podal návrh na vykonanie exekúcie súd udáva, že premlčanie nespôsobuje zánik
pohľadávky, ale jej vymáhateľnosti. Ak dlžník (povinný) nevznesie námietku premlčania, exekúcia môže
prebehnúť - premlčaný dlh môže byť vymožený, pričom takéto plnenie je platné. Iba v prípade obrany
povinného z titulu vznesenej námietky premlčania nie je možné vymôcť nárok oprávneného štátnou
mocou.

17. Pokiaľ ide o majetkové pomery povinnej súd udáva, že s účinnosťou od 01. 04. 2017 došlo k
novelizácii Exekučného poriadku. Došlo k vypusteniu znenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku
(ktorý umožňoval zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného) a v nových exekučných
konaniach - začatých po 01. 04. 2017 už nie je možné aby z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani

na úhradu trov exekúcie súd exekúciu zastavil. Exekútor (pre nemajetnosť) zastaví exekúciu v zmysle
§ 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku za predpokladu, ak sa do piatich rokov od začatia exekúcie
alebo od posledného zexekvovania majetku nepodarí zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť
postihnutéexekúciouaktorébystačiliaspoňnaúhradutrovexekútora.Zisťovaniemajetkovýchpomerov
vykonáva súdny exekútor a na ňom je posúdiť, či je pohľadávka oprávneného nevymožiteľná.

18. S exekúciou je vždy imanentne spojený vážny zásah exekúcie do majetkovej sféry povinného, avšak
táto skutočnosť nie je dôvodom pre nepripustenie exekúcie. Neexistenciu exekvovateľného majetku
(nemajetnosť povinného) ako už súd vyššie uviedol nie je možné subsumovať pod dôvod zastavenia
exekúcie v zmysle § 61k ods. 1 Exekučného poriadku. Aby mohla byť exekúcia z dôvodu nemajetnosti

zastavená, musí byť preukázané, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekútora, a
to zisteniami súdneho exekútora, ktorý pri každej exekúcii zisťuje možnosti exekúcie, predovšetkým
existenciu exekvovateľného majetku.

19. So zreteľom na vyššie uvedené skutočnosti súd sťažnosť povinnej proti uzneseniu Okresného súdu

Banská Bystrica sp. zn. 36Ek/1900/2025 zo dňa 09.03.2026 ako nedôvodnú zamietol.

20. Pokiaľ ide o trovy tohto sťažnostného konania, súd prvej inštancie rozhodoval s poukazom na ust.
255 CSP a ust. § 199d ods. 1 Exekučného poriadku. Pretože súd prvej inštancie sťažnosť povinnéhozamietol, nárok na náhradu trov konania o sťažnosti by súd priznal oprávnenému ako úspešnej strane.
Nakoľko však z exekučného spisu vyplýva, že oprávnenému žiadne trovy v súvislosti s konaním
o sťažnosti povinného nevznikli (predmetná sťažnosť povinného oprávnenému na vyjadrenie zaslaná

nebola), súd v súlade s princípom uvedeným v článku 17 CSP, zakotvujúcim procesnú ekonómiu,
rozhodol tak, že oprávnenému náhradu trov konania o sťažnosti nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP).
Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§
202 ods. 4 Exekučného poriadku).