Decision was made at the court Okresný súd Žilina
Judgement was issued by JUDr. Ľubomíra Krišťáková
Legislation area – Občianske právo – Neplatnosť právnych úkonov
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Potvrdené
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: CA-9C/74/2021
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5321202770
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 02. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomíra Krišťáková
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2024:5321202770.6
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina sudkyňou JUDr. Ľubomírou Krišťákovou v spore žalobcov: 1/Ing. A. B., nar. X. X.
XXXX, bytom XXX XX C. XXXX, 2/ A. B., C. D., nar. XX. X. XXXX, bytom XXX XX C. XXXX proti
žalovanej: A. E., C. E., nar. X. X. XXXX, bytom F. XXXX, XXX XX G., o určenie neplatnosti závetu, takto
r o z h o d o l :
I. Žalobu z a m i e t a .
II. Žalovaná m á voči žalobcov v rade 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobou zo dňa 18. 10. 2021 sa žalobcovia v rade 1/ a 2/ domáhajú určenia, že žalovaná nie je
závetným dedičom po poručiteľovi A. B., nar. XX. X. XXXX a zomrelom dňa 23. 10. 2019 na tom
skutkovom základe, že v konaní vedenom po zomrelom poručiteľovi A. B. pod sp. zn. 10D/130/2019,
Dnot 359/2019 bolo vydané rozhodnutie o prerušení konania o dedičstve do rozhodnutia o spornej
skutočnosti v súdnom konaní a o odkázaní účastníkov na podanie žaloby proti žalovanej. Podkladom
na rozhodnutie notára ako súdneho komisára bol závet, ktorý poručiteľ zanechal a v ktorom celý svoj
majetokporučilžalovanej,pričomtextúrazávetuobsahujeajustanovenieovydedenízákonnýchdedičov
- žalobcov v rade 1/ a 2/ a ako dôvod poručiteľ uvádza skutočnosť, že mu ako hendikepovanému
človeku neposkytli pomoc. Závet bol spísaný v tiesni a v zlom zdravotnom stave, a to fyzickom, ako aj
duševnom a pod nátlakom žalovanej, ktorej sa nepodarilo predtým získať napr. majetok v H., ktorého
sa poručiteľ vzdal v konaní o dedičstve po starej mame. Dôvodom oprávňujúcim žalobcov v rade 1/ a 2/
podať predmetnú žalobu je krivá výpoveď žalovanej do zápisnice o pojednávaní zo dňa 8. 9. 2021 na
Notárskom úrade v I., že v čase, keď bol závet napísaný, bol poručiteľ pri zdravom rozume, zdravý,
duševne zdravý. Duševne zdravý človek nemôže meniť názor v tak závažných veciach, ako je dedičstvo,
zo dňa na deň. Dňa 26. 2. 2015 sa dobrovoľne vzdal dedičstva po starej matke v prospech mamy
a tety a po návrate do J., keď sa to dozvedela opatrovateľka, pýtal pod vplyvom alkoholu dedičstvo
späť, a keď mu z racionálnych dôvodov nebolo ihneď vyhovené, už 2. 3. napísal závet na rodinný dom
v Kokave na žalovanú, čo následne vysvetlil, že na neho pritlačila, okrem nátlaku, alkoholu, vyhrážkami,
že je zvedavá, kto sa o neho postará, keď rodičia sú už starí, chorí. O tom, že v čase spísania závetu
poručiteľ nebol zdravý a v pohode, svedčí aj štýl písma, akým bol závet napísaný a výpoveď žalovanej
pred vyšetrovateľom (uznesenie OR PZ v K., G.:L./X-XXX-XX-XXXX M. XX. X. XXXX), kde na strane
7, riadok 24 tvrdí „že mu od chrbtice začalo pískať v ušiach a zanášalo ho z hľadiska rovnováhy“, na
strane 8, riadok 31 „že sa chcel z ničoho nič podrezať“, na strane 9 riadok 1 - 5 „on sa považoval
za konšpiračného mága, naplánoval cestu okolo sveta, posledne žil tak, že ráno toto bude naisto, na
obed už bolo niečo iné naisto a večer iné, dosť sa to uňho stupňovalo“. Psychické problémy poručiteľa
potvrdzuje aj výpoveď E. L. v uvedenej zápisnici na strane 10, riadok 14 „Problémom u A. bolo a to sa aj
hovorilo, že keď si vypil do liekov, ktoré bral, tak mal také stavy, že sa vyhrážal samovraždou, dokonca
raz v noci sa malo stať, že N. sa v noci zobudila a on nad ňou stál a držal nožík, pričom N. sa zľakla, žečo sa deje, či ich chce pozabíjať...“. Ďalším dôvodom je zneužitie zverenej osoby na bezprácny spôsob
života. Žalovaná poručiteľa najskôr naviedla na kúpu maringotky v záhradkárskej osade O. G., O. D..
Počas pobytu u žalobcov v rade 1/ a 2/ cez zimu sa žalobcovia v rade 1/ a 2/ presvedčili, že žalovaná
nemá záujem žiť s rodinou, aspoň trochu sa prispôsobiť alebo niečo pomôcť v domácnosti. Poručiteľ
jej už vtedy plnil všetky želania a väčšinu času neboli doma. Žalovaná spolu s poručiteľom vymysleli
spôsob, ako získať opatrovateľstvo a výhody zdravotne ťažko postihnutej osoby. V žiadostiach uvádzali,
že poručiteľ býva ako hosť u starej mamy a je bez príjmu. Po získaní opatrovateľstva pre žalovanú
sa požiadavky na poručiteľa stupňovali. Po poskytnutí finančnej pomoci si poručiteľ a žalovaná bez
vedomia žalobcov v rade 1/ a 2/ kúpili v roku 2008 starší rodinný dom v J. P. C. v rómskej osade (za
peniaze poručiteľa a žalobcov), kde žalovaná rozšírila, že žalobcovia v rade 1/ a 2/ poručiteľa od malička
podhodili nevidiacemu starému otcovi, a tak sa ho ujala a stará sa o slepého blázna. Túto prezývku
poručiteľ prijal a naďalej plnil to, čo si zaumienila - cestovanie po svete, minimálne dve dovolenky ročne,
Vianoce v európskych metropolách a dobrý, bezstarostný život, na ktorý jej štát prispieval sumami od
350,- € do 650,- € mesačne. Okrem peňazí od štátu zneužívala aj pomoc rodičov synovi. O zneužívaní
poručiteľa vypovedajú aj výpovede susedov H. v čestných prehláseniach alebo oznámených pri osobnej
návšteve (rýľoval záhradu, nosil vodu z potoka na zalievanie, prášil koberce, upratoval, varil, dokonca
musel zakopávať splašky po žalovanej a deťoch zo suchého záchodu, chodil nakupovať do K., chodil za
žalovanou do nemocnice pri pôrode detí a vzorne sa o ne staral, bol ochotný ísť aj žobrať do Petrohradu,
či na Ukrajinu). Ďalší dôvod pre určenie, že žalovaná nie je závetnou dedičkou, je vystavovanie zverenej
osoby látkam spôsobilým poškodiť zdravie. Žalobcovia v rade 1/ a 2/ ako rodičia chránili poručiteľa pred
dvoma vecami, ktoré by mu mohli spôsobiť stratu zraku a psychické problémy, a to pred ťažkou prácou
a alkoholom. To bol aj jeden z dôvodov, prečo poručiteľ od žalobcov v rade 1/ a 2/ odišiel a prerušil
s nimi styky. Vzťah poručiteľa so žalovanou bol založený hlavne na tolerancii požívania alkoholu, a to
aj v kombinácií s liekmi, čo žalovaná sama priznala vo výpovedi (strana 8, riadok 25), kde sama píše
„doktorka mu diagnostikovala úzkostnú, panickú a depresívnu poruchu, mal nastavenú liečbu, bral
psychiatrické lieky, to si dávkoval... Nevie, aké lieky užíval, to jej nechcel povedať, on si to sám dávkoval
a robil na sebe pokusy, či viacej si dá tabletky alebo menej...“. Nárok na určenie, že žalovaná nie je
závetnou dedičkou, žalobcovia odôvodňovali aj nedovoleným nakladaním s majetkom poručiteľa počas
života a po jeho smrti. Žalovaná napriek majetku, ktorý poručiteľ mal a finančným prostriedkom, ktoré
mu dávala celá rodina pri každej návšteve Kysúc, hrala úlohu chudobnej opatrovateľky a vydierala
poručiteľa. Žalovaná už v roku 2014 ukradla poručiteľovi vkladnú knižku s približne 5.000,- € a veci
(doklady) z trezoru. Na to poručiteľ prišiel domov a otcovi okrem dvoch kusov kľúčov zveril aj poverenie
na preberanie pošty v H.. Žalovaná musela za čudných okolností získať aj prístupy k účtom poručiteľa
v bankách a zrejme po jeho smrti mu vybrala aj posledný vklad v H. H. realizovaný otcom dňa 18. 10.
2019. Ďalším dôvodom je strata dôvery žalobcov v notára uskutočňujúceho dedičské konanie, nakoľko
nezabezpečil majetok poručiteľa v J., nevyhovel požiadavke žalobcov v rade 1/ a 2/ na získanie dôkazu
o finančnej pomoci poručiteľovi prostredníctvom Slovenskej sporiteľne (vkladov na účet poručiteľa)
aúčelovozrejmevprospechjehobývalejžiačkyzgymnáziapredlžovaljednoduchékonanie,čímumožnil
žalovanej jeho užívanie bez toho, aby vykonala aspoň základné povinnosti - nahlásenie zmeny užívateľa
dodávateľom energií, odhlásenie poistiek, telefónov a pod.. Ďalší dôvod podanej žaloby žalobcovia
v rade 1/ a 2/ uviedli obmedzovanie styku zverenej osoby s rodičmi opatrovateľkou. Už prvá skúsenosť
z jedinej návštevy poručiteľa z J. P. C. na Veľkú noc v roku 2009 žalobcov v rade 1/ a 2/ presvedčila
o vplyve žalovanej na poručiteľa, keď ich prvý deň srdečne prijal, uložil na spanie, ale po noci strávenej
s ňou ich vyhodil len preto, že jej vytkli, aby ho vzhľadom na jeho stav už toľko nevláčila po svete
a neoslovovala ho slepý blázon. O tom, že si žalovaná neželala akýkoľvek kontakt žalobcov v rade 1/
a 2/ s poručiteľom, svedčí i to, že nikdy nikoho z rodiny nepozvala na návštevu, nikdy im netelefonovala,
dokonca pred poručiteľom rušila telefóny žalobcov v rade 1/ a 2/, čoho svedkom bola napríklad Q. H.. Pri
návšteve poručiteľa po operácií počula, ako sa poručiteľ pýta, kto volá a žalovaná mu odpovedala, že
zas tá stará babizňa. O vplyve žalovanej na poručiteľa svedčí aj jeho správanie bez jej prítomnosti. Keď
poručiteľ prišiel ku žalobcom, správal sa úplne inak ako s ňou. Bol milý, mame nosil kvety a pozornosti
obidvom. Žalovaná žalobcov v rade 1/ a 2/ nikdy neinformovala o zdravotnom stave poručiteľa, jeho
vystrájaní s nožom, jeho cestách do zahraničia, či operácii. O ceste do Petrohradu sa žalobcovia v rade
1/ a 2/ dozvedeli od známej žijúcej v Anglicku, o cestách na R., vyhrážaní sa poručiteľovi pomstou
sa žalobcovia dozvedeli až po jeho smrti z sms v jeho mobile (napríklad 12. 2. 2019 sms B. v znení
„Prestávamčítaťsituáciu,cigáňposlalN.ajdetibývaťdoústavu.Onamizatooznámila,žebudempykať.
Čudnú rolu som dostal.“). Podobné sms v mobile poručiteľa žalobcov viedli k tomu, že dňa 30. 11. 2020
podali na L. B. O. G. „Oznámenie o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že došlo k trestným činom“.
Žalobcovia v rade 1/ a 2/ považujú prerušenie kontaktov s nimi za účelové zo strany žalovanej, ktoránechcela,abyporučiteľazobralizpodjejvplyvuapomohlimusliečením,čímbyjejskončilizlatokopecké
časy. Žalovaná a ani jej rodina v čase smrti poručiteľa, pohrebu a ani doposiaľ neprejavila ani štipku
smútku, či súcitu s poručiteľovými pozostalými. Nebola ochotná poslať ani oblečenie do truhly, či niečo
na pamiatku po ňom. Nezaujímala sa o pohreb, náklady s ním spojené, miesto odpočinku, prípadne
pomník. Odmietla aj dohodu ponúknutú jej notárom.
2. Žalovaná vo vyjadrení zo dňa 25. 2. 2022 s podanou žalobou nesúhlasila. Závet spísaný poručiteľom
považovala za absolútne platný, spísaný po formálnej stránke správne, obsahujúci všetky potrebné
náležitostiaposlednúvôľunebohého.Závetbolspísaný4rokypredsmrťouporučiteľa,ktorýboldokonca
života svojprávnou osobou. Ani jeden z bodov žaloby sa nezakladá na pravdivých skutočnostiach, ale
vymyslených príbehoch, obvinení bez dôkazov, osočovaní jej osoby, poškodzovaní jej dobrého mena,
či už v G. alebo v J. P. C., ktoré by mali byť dôvodom pre zneplatnenie závetu. Žalobu spísali ľudia,
ktorí s nimi v J. P. C. vôbec nežili, nestrávili tam s nimi ani jeden súvislý deň. Samotný obsah závetu
vypovedá o vzťahu žalobcov s nebohým synom.
3. Žalobcovia vo vyjadrení zo dňa 4. 5. 2022 k vyjadreniu žalovanej uviedli, že žalovaná vôbec
nepreukázala, že sa starala o poručiteľa v zmysle dokladu, ktorý jej umožnil vykonávať mu asistenciu,
a to lekársky nález na účely zákona o sociálnej pomoci zo dňa 28. 9. 2007, podľa ktorého mal poručiteľ
obmedzenú orientáciu pre praktickú slepotu a chôdzu mohol vykonávať len s pomocou inej osoby.
Žalovaná na svoju obhajobu neuvádza nič o tom, ako nebohý žil, keď ho opúšťala na celé dni až
mesiace, ani prečo ho nazývala slepý blázon. Vôbec nevysvetlila, ako to bolo s podrezávaním nožom
v auguste 2014, prečo si zo strachu o svoj život zavolal na ochranu bývalého policajta S. J., ktorý pri
ňom býval dlhší čas, prečo mu liečenie u psychiatričky F. v K. vybavovala H. H., ktorá ho doprevádzala
aj pri iných potrebách, napr. výber peňazí na operáciu a v čase opustenia žalovanou. Žalobcovia v rade
1/ a 2/ sú presvedčení, že poručiteľ následkom avantúr žalovanej s cudzími mužmi, bitkami (L., T.),
častého opúšťania, necitlivého správania žalovanej v dlhšom trvaní, odmietaní liečby, obmedzovania
styku poručiteľa s rodičmi, nárokmi na výchovu a výživu 2 cudzích detí, vyhrážania sa poručiteľovi
L. smrťou a prekliatia matkou L. nezniesol zvyšujúce sa psychické utrpenie. Vyvrcholením utrpenia
poručiteľa bolo, že v čase, keď mal vidieť (po operácií očí), žalovaná vidiac, že príde o asistenciu
a závet, špekulatívne kupovala byt. Jej zblíženie sa s L., ktorý sa priznal k otcovstvu detí a sťahovanie sa
z domu poručiteľa (v ktorom sa sám bál bývať), už nezvládol situáciu, odišiel z J. bez peňazí, liekov a po
telefonátochsňousivzalživot.Žalovanáposmrtiporučiteľaneumožnilažalobcomvrade1/a2/vstupdo
jeho domu, aby nemali prístup k ďalším dokladom nielen pre toto, ale aj iné konania (napríklad zdravotnú
dokumentáciu, pas, obsah trezoru, od ktorého majú kľúče od roku 2014, zmluvy s poisťovňami, bankami,
správcami sietí, ktoré sú doposiaľ vedené na poručiteľa). Žalovaná na svoju podporu využila svedectvá
takých priateliek (T., B.), ktoré majú zlé vzťahy so H., S. B., ktorý poručiteľa zneužíval okrem iného pre
jeho znalosť reči a bezplatný, či lacný nákup rýb na rybníkoch v C. a ktorý v čase, keď ešte poručiteľ
nebol pochovaný, bol dvakrát u žalobcov so žiadosťami o originál úmrtného listu, kľúčov od trezoru
a bezpečnostnej schránky, o poskytnutie rôznych informácií hlavne finančného charakteru, F. E., matky
žalovanej, ktorá poručiteľovi v čase návštev v G. nikdy neumožnila pobyt, či nocľah u nej. Žalobcovia
v rade 1/ a 2/ spochybnili žalovanou predložené vyjadrenia, čestné vyhlásenia. Prečo by mal elektrikár
riešiť elektroinštaláciu s nevidiacim, ktorý má vzdelanie zdravotná sestra, prečo by sa mu triezvy človek
mal sťažovať. Pán B. falošným kamarátstvom len kryl svoj vzťah k žalovanej. Žalobcovia v rade 1/
a 2/ neveria tvrdeniu, že poručiteľ závet napísal, či konzultoval u právničky, keď vydedenie rodičov
podľa nášho právneho poriadku nie je možné. K čestnému vyhláseniu U. T. žalobcovia v rade 1/ a 2/
uviedli, že poručiteľ sa nikdy cudzím ľuďom nezdôveroval. Pán T. poručiteľa zbil. Spochybnili aj čestné
prehlásenie O. B., ako chodili stále spolu, keď poručiteľ bol celé mesiace opustený, na dedičské konanie
po starej mame v roku 2015 prišiel sám o bielej paličke, keď bol u psychiatričky, keď bola tehotná,
keď išiel na operáciu očí. H. H. poručiteľovi pomohla prežiť ťažké chvíle bez asistentky, vybavila mu
psychiatričku F. v K., sprevádzala ho na výber peňazí do K., bola s ním u očného. Žalobcovia v rade
1/ a 2/ výpoveď, vyjadrenie žalovanej aj jej svedkov, čestné prehlásenia považujú za klamlivé, účelovo
zamerané v prospech žalovanej a tieto spochybňujú.
4. Podaním zo dňa 15. 1. 2024 žalobcovia v rade 1/ a 2/ doplnili svoje vyjadrenia. Uviedli, že závet
považujú za právny akt v rozpore s dobrými mravmi. Závet bližšie nešpecifikuje dôvod ich vydedenia,
nie je dostatočne, určite a zrozumiteľne vysvetlený, ani časovo vymedzený. Predkladajú dôkazy
preukazujúce starostlivosť o poručiteľa od narodenia až po smrť a neopodstatnenosť ich vydedenia
z majetku, ktorý poručiteľ nadobudol zväčša z ich finančných prostriedkov. Vydedenie žalobcovia v rade1/ a 2/ považujú za nulitné, pretože inštitút vydedenia možno vzťahovať len na potomkov. Nesúhlasia
s tým, aby závetkyňa, ktorá aj v tomto konaní preukazuje, že vykonávala asistenciu len zo zištných
dôvodov – získania majetkového prospechu a v duchu, čím horšie pre poručiteľa, tým lepšie pre ňu,
dedila po ňom, lebo nakoniec ho opustila, keď si dňa 9. 10. 2019 kúpila byt a jeho nechala v strachu
o život bez liekov a peňazí. Nie je to osoba, ktorá s poručiteľom žila v spoločnej domácnosti. Poručiteľ
mal už v roku 2014 vážne psychické problémy pre spôsob života žalovanej. Už vtedy sa bál o život
a zabezpečil si ochranu S. J., bývalého policajta a utiekal sa k susedom H.. To, že žalobcovia v rade 1/
a 2/ v súčasnosti nevedia vydokladovať zdravotný stav poručiteľa, nie je ich vina, ale žalovanej, ktorá
nevedela na čo a kým je liečený, aké lieky užíva, žalobcom nedovolila dostať sa k jeho dokumentácii.
Celý čas v J. ho izolovala pred rodinou a priateľmi, neumožnila im ho liečiť. Výsledkom bolo, že prišiel
domov v zúfalom duševnom stave, bez akýchkoľvek liekov a bez peňazí.
5. Žalovaná vo vyjadrení zo dňa 23. 4. 2023 k vyjadreniu žalobcov považovala zisťovanie toho, ako
nebohýžil,ažpojehosmrtizapriznaniesaavýpoveďovzťahužalobcovvrade1/a2/ksynovi.Žalovaná
s poručiteľom žila 13 rokov. Pokiaľ žalobcovia v rade 1/ a 2/ nedokážu rešpektovať vôľu nebohého ani
po smrti, aj to vypovedá o ich vzťahu a prístupu k jeho osobe. Každý človek, akokoľvek chorý, zdravotne
znevýhodnený si môže napísať, alebo dať vypracovať vlastný závet. Notár po prvotnom prečítaní závetu
povedal, že nemá voči nemu žiadne výhrady, je napísaný správne, ako má holografný závet vyzerať.
Nič, čo obsahuje žaloba (z pohľadu žalovanej sa jedná o posmrtné zbieranie informácií, domnienok,
vymyslených príbehov a osočovanie jej osoby), alebo aktuálne vyjadrenie žalobcov neobsahuje vážny
dôvod s právnym základom na to, aby bol závet neplatný. Nebohý bol do konca života svojprávny
pre všetky právne úkony. Štatút zverenej osoby nikdy nemal. Závet napísal štyri roky pred smrťou.
Ak by chcel, mohol ho kedykoľvek zrušiť, alebo zmeniť. S podanou žalobou preto nesúhlasí, žiada jej
zamietnutie a uznanie predmetného závetu za platný, ako je napísaný podľa poslednej vôle nebohého.
6. Vykonaným dokazovaním, a to vyjadreniami žalobcov v rade 1/ a 2/, žalovanej, ako aj oboznámením
listinných dôkazov založených v spisovom materiáli, sp. zn. CA-9C/74/2021, mal súd zistený nasledovný
skutkový stav:
7. Žalobcovia v rade 1/ a 2/ zotrvali na podanej žalobe. Závet považovali za rozporný s dobrými mravmi.
Žiadali, aby súd tento závet hodnotil, ako by neexistoval. Rozpor závetu s dobrými mravmi videli v tom,
že napriek pomoci syn napísal tento závet, preto tvrdia, že bol napísaný pod nátlakom po tom, čo sa
syn vzdal celého dedičstva v H. v prospech mamy a tety. V roku XXXX zomrela stará mama a na
pojednávaní po nej v roku 2015 prišiel syn sám a na prekvapenie všetkých zmenil darovanie rodinného
domu v H. po starkej na neho na tetu N. F., ktorá doopatrovala oboch starých rodičov spolu s mamou,
ktorej dal druhú polovicu. Urobil to dobrovoľne, čo môže potvrdiť syn pani V., ktorý viedol konanie. Syn
odišiel spokojný a vyrovnaný s tým, že urobil dobre. Toto nemohla žalovaná zniesť a zrejme donútila
syna, aby napísal aj jej. Syn jej vyhovel, ale určite bol presvedčený, že s tým nebudú súhlasiť. Syn by
nenapísal,žemunepomohli.Synaakorodičiapodporovali.Bolpostihnutýnazrak.Malivybavenúškôlku,
avšak starí rodičia s tým nesúhlasili, preto skorú mladosť prežil na H. u starých rodičov. Mal vysoké
riziko odpadnutia sietnice, vyžadoval si mimoriadnu starostlivosť, preto už v mladosti zháňali odborných
lekárov. Mal zabezpečené minimálne 3 harmoniky, elektronické varhany, harmónium historické, flauty.
Mal k dispozícií minimálne 3 kvalitné bicykle, viacero fotoaparátov, filmovaciu kameru, komoru na
vyvolávanie filmov. Zaujímal sa o rádioamatérstvo, zabezpečili mu špeciálnu teleskopickú tyč, aby mal
dobrý príjem, rádio na DKV. Mal záujem o hvezdárstvo, zabezpečili mu ďalekohľad so statívom na
pozorovanie hviezd. Mal záujem o cudzie jazyky. Odišiel študovať do J.. Keď prišiel z J., znova mu
finančne pomohli na cestu z J. domov a dokončiť stredoškolské vzdelanie na Zdravotnej škole v W..
Počas pobytu u nich navštívil približne 45 štátov sveta, v čom mu boli ústretoví a pomáhali mu po
všetkých stránkach. Táto starostlivosť pokračovala aj napriek tomu, že sa nechal žalovanou odtrhnúť od
rodiny. Spochybnili vyjadrenie žalovanej, že poručiteľ v čase, keď písal závet, bol v zdravom fyzickom
i psychickom stave. Poukázali na to, že žalovaná vo výpovediach pred políciou uvádzala, že už v roku
2014 sa pokúšal o nejaké prerezanie žíl, potom na dovolenke v Bulharsku ju chcel podrezať, uvádzala,
že so H. H. chcel spáchať skupinovú samovraždu, keď si vypil, mal rôzne halucinácie. Keď ho na tri
mesiace opustila, zavolal si na ochranu bývalého policajta z G.. Domov prišiel v zúfalom stave bez liekov
a bez peňazí a tieto halucinácie mal aj doma, keď im zakázal pozerať televíziu, lebo ich odpočúvajú,
že ich nájdu. V roku 2014 po ukradnutí vkladnej knižky a dokladov žalovanou z trezoru prišiel ku nim
a žalobcovi v rade 1/ dal splnomocnenie na preberanie pošty a kľúče od trezoru. Podľa neho tam mali
byť zmluvy, doklady a finančná hotovosť, čo potvrdil aj B. pri návšteve u nich v čase smrti, keď požadovalod nich tieto kľúče s ponukou rôznych výhod pre nich, pokiaľ ich vydajú. V trezore by mala byť životná
poistka a nejaké peniaze v ich prospech. Syn povedal, ak by sa mu niečo stalo, majú tam aspoň nejakú
náhradu za to, čo sa o neho starali. K otázke súdu, ako pôsobil poručiteľ, keď prišiel vo februári 2015,
žalobca v rade 1/ uviedol, že bol normálny. Srdečne sa zvítal, mame doniesol kvet, sladkosť, nikomu
o ničom nepovedal, čo mieni urobiť. Potom po troch dňoch po návrate do Kokavy im telefonoval pod
vplyvom alkoholu a žiadal, aby sa mu vrátilo dedičstvo späť. Keďže mu nevyhoveli, potom sa odmlčal.
Volali mu, písali, ale neozval sa, avšak peniaze si vzal, aj keď to vyzerá tak, ako keby o tom ani nevedel.
O tom, že mieni napísať závet, resp. že napísal závet, im nepovedal. Nevyjadril sa pred nimi o tom,
že chce usporiadať svoje majetkové pomery pre prípad smrti. Chcel na seba prepísať aspoň polovicu
rodinného domu, stavebný pozemok o výmere 1 500 m2, to už chodil so žalovanou, dovtedy nič nepýtal
a takisto od starej mamy doniesol návrh darovacej zmluvy na rodinný dom zo H., ale stará mama mu
nevyhovela, pretože už vtedy bol závet písaný na neho. Nešlo im do hlavy, že to mohol urobiť v zdravom
stave, ako hovorí žalovaná, ktorý štyridsaťročný zdravý, slobodný muž spíše závet. V roku 2015 sa syn
nikde neliečil. Nenávisť žalovanej voči ním bola aj preto, lebo pri každej návšteve doma naliehali na
syna, keď videli, v akom je stave, keď mu píska v ušiach, vŕzga mu krčná chrbtica, nemôže jesť a chraptí,
až ostane doma, že sa o neho postarajú. Mali vybavených očných lekárov. Vždy zakročila žalovaná, že
sa zase nechá šikanovať rodičmi. Poručiteľ mal 40 dioptrií a žalovaná ho vláčila po svete. Nebola to pre
neho psychická záťaž? K zraku poručiteľa žalobca v rade 1/ uviedol, že bol majster špekulant, dal si
najsilnejšiu šošovku, najsilnejšie sklíčko, na to ďalšie sklíčko, mal takto 3 sklíčka na sebe a v takomto
stave bol v roku 2017 v B., kde zrejme žobral, aby sa A. mala dobre. K možnosti poručiteľa prečítať si
nejaký text žalobca v rade 1/ uviedol, že mal špeciálnu lupu. Počas pobytu u nich nepotreboval pomôcky.
Dokázal precestovať 45 štátov, žil samostatne, 3 roky v Dánsku, pol roka v Ekvádore, dokonca tam
predával aj v zlatníctve. Zrak sa mu pohoršil, keď si žalovaná zmyslela v G., O. D., kde žili v maringotke,
že tlačiť bicykel do kopca je ťažké, tak si kúpili kolobežky a spúšťali sa dole do mesta. Toto bolo niekedy
v roku 2008. Syn narazil na prekážku a spadol na hlavu. Vzťah poručiteľa a žalovanej asi nebol moc
dobrý, keď v novembri 2014 žalobcovi v rade 1/ odovzdal kľúče od trezoru a povedal mu, že mu ich
dáva preto, že N. prestal veriť, lebo mu ukradla vkladnú knižku, na ktorej mal 5.300,- € od nich a od
rodiny. K tomu, či sa syn niekedy pred nimi vyjadroval o vzťahu so žalovanou, a to za obdobie, kedy bol
zriadený závet, resp. obdobie pred zriadením závete, žalobca v rade 1/ uviedol, že na začiatku vzťahu
so žalovanou syn povedal, že za N. pýta nejaký podnikateľ, s ktorým mala uzatvorenú reprezentačnú
zmluvu,300.000,-Sk.Syntvrdil,žežalovanániejejehomilenka,žesňounespávaaanisňounemádeti.
Syn sa vyjadroval, že žalovanú nemôže len tak opustiť, pretože ho má v hrsti, ale toto vyjadrenie nevie
vysvetliť. Syn plakal, že musí po nej a deťoch zakopávať exkrementy, že mu nechce pritom pomáhať.
Takisto, keď vzala knižku, otvorila trezor, keď mala známosť s L., hovoril, že sa viacej stará o neho ako
syna, kupuje mu oblečenie, vypekala a vozila jeho rodine, aby sa im zavďačila a s týmto L. mala stavať
nejakú modlitebňu u neho v záhrade. Našli aj doklad na 90.000,- korún, ktoré prevádzal na žalovanú.
Žalobkyňa v rade 2/ uviedla, že syn sa s ňou o žalovanej nerozprával. Vždy ju pekne oslovoval A.,
A.. Syna a žalovanú naposledy spolu videli asi v roku 2016. Mali vtedy obed a synovi znova praskla
tá krčná chrbtica, smrkal, siakal a žalobca v rade 1/ ho vyzval, nech ostane, že to treba liečiť a vtedy
žalovaná povedala, či sa nechá znova komandovať. K tomu, ako sa poručiteľ a žalovaná vzájomne
k sebe správali, žalobca v rade 1/ uviedol, že syn ju poslúchal na slovo. Pokiaľ poslúchal, nemal s ňou
problémy. Syn bol celý život terorizovaný. Syn bol náladový, stále písal darovacie zmluvy, kúpne zmluvy,
testamenty, pomáhal aj iným ľuďom, mohol napísať aj závet, napríklad, ako predkladá darovaciu zmluvu,
ktorú už stačilo len podpísať. Takýto závet si nezaslúžia. Sú presvedčení, že tento závet nebol v súlade
s dobrými mravmi a posledné podanie žalovanej a s tým spojený predložený ďalší závet z 30. 5. 2010
ich utvrdzuje v tom, že tieto závety boli urobené pod nátlakom, pretože mesiac predtým boli u nich na
návšteve, doniesli plný kufor jedla, tiež dostali v obálke peniaze, dostali 2.000,- € a žalovaná dostala
ešte 200,- € pomimo. Je v rozpore s dobrými mravmi, že žalovaná tvrdí, že ho celý život okrádali a chcú
ho okradnúť aj po smrti. Doklady predložené súdu preukazujú starostlivosť o syna od narodenia po smrť
a neopodstatnenosť vydedenia rodičov synom. Do času, kým syn nepoznal žalovanú, vlastnil chatku vo
H., auto Lada 2107 a kapitál v hotovosti približne pol milióna slovenských korún, toto je dokladované.
Pomáhali mu celý život, v živote od neho nezobrali korunu, neboli nikde na dovolenke, stavali dom,
platili dlhy a boli šťastná rodina s manželom a so synom. Nespochybňujú, že poručiteľ mal peniaze.
Priznali,žemal500.000,-Skadomsynovstál230.000,-Sk.Žalobkyňavrade2/uviedla,žebezvedomia
manžela dala týmto dvom mladým ľuďom 430.000,- Sk, všetko im dodatočne dala, takže dom kúpila
ona. Záhradu im kúpili oni, do domčeka všetko od príboru, mašiny, chladničky, práčky, lyžíc, všetko dali
oni. K podnetu na trestné stíhanie žalobcovia uviedli, že to dopadlo tak, že polícia to začala riešiť akotýranie, prokurátor to zastavil, pretože sa vyjadrili v tom duchu, že to chcú zastaviť, pretože to zdravotne
a psychicky nezvládali. Trestné konanie bolo skončené tak, že syn nebol žalovanou týraný.
8. Žalovaná zotrvala na svojich vyjadreniach. K dedičskému konaniu po starej mame poručiteľa uviedla,
že pojednávanie bolo dňa 26. 2. 2015. Bola prítomná pri tom, ako sa poručiteľ dohodol s mamou, ak
daruje 1-icu toho domu, že bude rešpektovať jeho záujmy pri nakladaní s touto nehnuteľnosťou. Táto
dohoda bola ústna, prebehla v rodinnom dome rodičov na C., pretože pricestovala spolu s poručiteľom.
Dňa 1. 3. poručiteľ vyzval mamu, aby mu vrátila dedičstvo, lebo sa mu smeje, a preto aj poručiteľ odišiel
s ňou do J. a potom 2. 3. spísal závet. Ak tu niekto urobil nátlak, že závet vyzerá tak, ako vyzerá, tak sú
to sami jeho rodičia. Ak je spochybňovaný duševný a zdravotný stav poručiteľa, tak 26., keď prišiel, bol
podľa žalobcov normálny, a keď spísal závet, už bol nenormálny? S poručiteľom mali vždy dobrý vzťah.
On mal svoje nálady, nadovšetko si vážil slobodu. Nevie, prečo by ho mala obmedzovať, keď potreboval
niekam vycestovať, tak vycestoval buď s ňou alebo s niekým druhým. A. cestoval 20 rokov predtým, než
ju spoznal, bol to jeho životný štýl a nevie si predstaviť, ako mu toto zakazovať. K oslovovaniu poručiteľa
slepý blázon žalovaná uviedla, že to nevie. Mali medzi sebou zvieracie oslovovanie. Volal ju A., a keď
sa naštval, tak ju volal hus. Ona jeho oslovovala delfínček. Zdravotný stav si strážil. Navštevoval očnú
lekárku F. B., neurológa v súvislosti s tým, že mal vydratý tretí, štvrtý alebo štvrtý, piaty stavec, čo
spôsobovaloajto,žehozanášalo.Vsúvislostisduševnýmzdravímnavštívildňa9.9.2019psychiatričku
F. F. v K. a potom 9. 10. mal kontrolu a pred týmto rokom nikdy. K správaniu sa poručiteľa v roku 2015
žalovaná uviedla, že sa jej javil ako veselý, kľudný človek. Mal rád ľudí, rozprával sa s nimi. Keď niekto
potreboval niečo objasniť, napríklad kancelársku reč, tak bol v tomto nápomocný. Takisto, keď prišli
deti, potrebovali sa napríklad doučiť zemepis, vytiahol mapu, mal takú veľkú mapu, tak im to vysvetlil,
aby neprepadli. Myslí si, že žalovaný mal zámer usporiadať si svoje majetkové pomery už v roku 2010,
o čom svedčí aj vyhlásenie pani U. T., že to bola verejná vec, že už v roku 2010 mal spísaný závet.
Nevie, z akého titulu to napísal. Našla ho až potom v jeho papieroch. O závete predloženom v dedičskom
konaní po poručiteľovi mala vedomosť, pretože prišiel za ňou, napísal to, ukázal jej to napísané pri okne,
ešte jej povedal, A. prečítaj si to, brali za života, budú aj po smrti. Potom ten závet dal do euroobalu
a založil do knižky. Poručiteľ sa pred ňou nevyjadroval, prečo sa rozhodol taký závet zriadiť, predložil jej
ho až napísaný, ani ona tému prípadného zriadenia závetu s poručiteľom neotvárala. Napísal to a ukázal
jej to. A. mal dostatok vlastných finančných prostriedkov, aby kúpil dom, nekúpili mu ho rodičia, bola
s ním, keď bol v bezpečnostnej schránke a všetkých predávajúcich vyplatil v hotovosti, našiel dom a kúpil
dom. Vtedy sa rodičia s A. nerozprávali. Žalobca v rade 1/ mu povedal, keď si chce rozkazovať, má
si kúpiť vlastnú haciendu. Toto je koniec roku 2007. Dom kupoval 16. 1. 2008. A. bol zárobkovo činný
človek. Predkladá výpisy z účtov, ktoré mal. Trestné konanie bolo skončené. Polícia jej to oznámila dňa
31. 1. 2023. Peniaze mu nikdy nevyberala, poštu si preberal sám. Bol doma, okrem párkrát, čo bol na
cestách. Bezpečnostné schránky mal A. skôr, ako sa začali stýkať, bol to jeho spôsob, ako si peniaze
uschovávať, bola to jeho tajná vec a ona bola druhá disponentka k účtu, tak peniaze vyberať mohla. Boli
to ich peniaze na žitie, tak tie peniaze vybrať mohla a aj vybrala po jeho smrti, ešte to stihla. Výšku, čo
mohla vybrať, vybrala, viac tam ani nebolo. A. mal kľúče od bytu, chodil tam vetrať, posedel si a vrátil
sa domov. S. J. bol u nich v roku 2017, pobudol u nich asi 2 mesiace, bolo to v čase jej pôrodu syna
Q., keď bola v nemocnici. Nevie o tom, že by sa J. L. mal vyhrážať poručiteľovi smrťou. Mali nezhodu,
ale smrťou sa mu nevyhrážal. A. zveličoval, na 10 povedal 100, on bol taký. B. hovoril málokedy. Jeho
zásadou bolo, že pravda sa nehovorí a ona si časom na to zvykla.
9. Uznesením Okresného súdu Čadca, sp. zn. 10D/130/2019, Dnot 359/2019 zo dňa 13. 9. 2021 bolo
konanie o dedičstve po poručiteľovi A. B., nar. XX. X. XXXX a zomrelom 23. 10. 2019 prerušené
do rozhodnutia o spornej skutočnosti v súdnom konaní. Žalobcovia v rade 1/ a 2/ boli odkázaní na
podanie žaloby proti žalovanej na určenie, že žalovaná nie je závetným dedičom po poručiteľovi A.
B., nar. XX. X. XXXX a zomrelom 23. 10. 2019 v lehote 40 dní od právoplatnosti uznesenia. Podľa
odôvodnenia citovaného uznesenia bol po poručiteľovi bol zistený vlastnoručný závet spísaný vlastnou
rukou, napísaný v J. P. C.. V listine je uvedený ako deň, mesiac a rok podpísania dátum 2. marec
2015. Predmetným holografným závetom poručiteľ testoval tak, že celý svoj majetok poručil žalovanej.
Textatúra závetu ďalej obsahuje ustanovenie o vydedení zákonných dedičov A. B., nar. X. X. XXXX a A.
B., nar. XX. X. XXXX. Ako dôvod poručiteľ uviedol skutočnosť, že A. B. a A. B. mu ako hendikepovanému
človeku neposkytli pomoc. Text závetu je zavŕšený vlastnoručným podpisom testátora. Z odôvodnenia
uznesenia tiež vyplynulo, že podľa zápisnice o predbežnom vyšetrení spísanej dňa 10. 12. 2019 ako
zákonom povolaní dedičia by do úvahy pripadali v druhej dedičskej skupine v zmysle § 474 Občianskeho
zákonníka rodičia – žalobcovia v rade 1/ a 2/ a spolužijúca osoba – žalovaná. Spor o dedičské právo,skutkovo sporná otázka sa prejavuje v spochybňovaní samotného skutkového stavu, v prejednávanej
veci sa jedná o tvrdenie absolútnej neplatnosti závetu z dôvodu, že závet zo dňa 2. marca 2015 mal byť
spísaný v tiesni, pod nátlakom a zrejme aj v zlom zdravotnom stave, a to ako fyzickom, tak aj duševnom.
10. Žalobcovia v spore predložili uznesenie L. C. B. M. O. K., odbor kriminálnej polície, G.:L./X-XXX-
XX-XXXX zo dňa 28. 3. 2021 a uznesenie L. B. K. sp. zn. XXX XX/XX/XXXX-X zo dňa 9. 8. 2021.
Podľa odôvodnenia uznesenie L. C. B. M. O. K., odbor kriminálnej polície, G.:L./X-XXX-XX-XXXX zo dňa
28. 3. 2021 bol vypočutý X. S. B. a z jeho výpovede vyplynulo, že poručiteľ a žalovaná žili jednoducho,
ale v čistom prostredí, A. mal navarené, opraté, pôsobil spokojným dojmom. Keď si žalovaná našla nové
bývanie, za poručiteľom naďalej chodila, starala sa o neho, varila mu, prala, sprevádzala ho k lekárovi.
X. B. si všimol, že poručiteľ mával depresívne stavy, keď sa príliš sám ľutoval. Rodičia nevedeli veľa
o jeho spôsobe života v posledných rokoch, o jeho plánoch. Vedel, že poručiteľ nechcel ísť ku rodičom,
preto šiel zrejme na H., odkiaľ ho mal zobrať jeho otec v zlom psychickom stave a mal mu zabezpečiť
psychiatra. Zdalo sa mu, že poručiteľ chcel, aby jeho rodičia videli jeho spoločný život so žalovanou
v horšom svetle, v akom v skutočnosti žil, v tom zmysle, že nemá peniaze na základné veci, čo pravda
nebola. Nikdy nebol svedkom niečoho takého, že by poručiteľa žalovaná týrala, nabádala ho k ukončeniu
svojho života. Ak by ju poručiteľ nemal, bol by určite na tom horšie, dobre si ľudsky rozumeli, pomáhali
si navzájom. Vypočutá podľa obsahu uznesenia bola aj žalovaná a z obsahu jej výpovede vyplynulo,
že asi v roku 2014 sa poručiteľovi stal úraz, kedy mu začalo od chrbtice pískať v ušiach a zanášalo ho
z hľadiska rovnováhy. V roku 2019 sa stretol s psychiatričkou, doktorka mu diagnostikovala úzkostnú,
panickú a depresívnu poruchu, to bolo v roku 2019, mal nastavenú liečbu, bral psychiatrické lieky. Robil
na sebe pokusy, že či viacej si dá tabletky alebo menej. Od 2018, 2019 nepil. Alkohol na neho zle
vplýval, raz sa stala situácia, že cez deň z ničoho nič v roku 2014 v auguste sa chcel v dome podrezať,
bolo to po hospitalizácii v nemocnici, mal problém s ušami. Považoval sa za konšpiračného mága, raz
povedal, že idú po nich a chcú ich zničiť. Toto, že idú po nich, bolo približne v čase 2018-2019. Vzťah
mali dobrý, aj keď mala partnera Oceľa. Vždy sa k poručiteľovi správala slušne, nijak mu neublížila, je
veriaca a nedovolila by si nič zlé voči nemu. E. L. k spolužitiu žalovanej a poručiteľa uviedol, že mu
pripadali ako krásny pár, spokojný. Poručiteľ bol dobrý chlap, pohostinný, len problém bol, keď začal
piť. Problémom u poručiteľa bolo, a to sa aj hovorilo, že keď si vypil do liekov, ktoré bral, mal stavy, že
sa vyhrážal samovraždou, dokonca raz v noci sa malo stať, že N. sa v noci zobudila a on nad ňou stál
a držal nožík, pričom N. sa zľakla, že čo sa deje, či ich chce pozabíjať, na to poručiteľ mal zareagovať, že
nie ich, ale seba. Žalovaná mu pomáhala, ako vedela, starala sa o neho, varila, kupovala, čo bolo treba,
chodili spoločne na prechádzky, poručiteľ bol s ňou veľmi spokojný. Poručiteľovi by nikdy neublížila, lebo
bol jej živobytie, na základe jeho opatrovania mala príjem. Na žalovanú sa nikdy nesťažoval. Z výsluchu
Q. H. vyplynulo, že poručiteľ a žalovaná mali spočiatku žiť normálne, mali spoločne dobrý vzťah, stále
povedal, že žalovanej dôveruje. Doma v dome na J. nemali veľmi ani poriadok, no navarené mali vždy.
Neskôr sa ich vzťah zhoršil, lebo žalovanej sa narodili dve deti s E. L.. Potom boli medzi nimi hádky
a žalovaná na istú chvíľu od poručiteľa odišla a poručiteľ si doniesol nového opatrovateľa z G., čo sa
nepáčilo žalovanej, ktorá sa potom znovu ku nemu nasťahovala a ten opatrovateľ odišiel. Poručiteľ
spomínal, že ho aj rodičia podporujú.
11.H.H.čestnýmprehlásenímzodňa17.12.2019uviedla,žebola12rokovsusedouporučiteľa,ktorýžil
v spoločnej domácnosti so žalovanou. Musí namietať voči dedeniu jeho majetku žalovanou z dôvodu, že
od začiatku pobytu v J. zneužívala funkciu opatrovateľky na cestovanie s nebohým po svete, dovolenky,
za kultúrou a iným, napriek tomu, že mal slabý zrak a nemohol piť alkohol, veľa pili. Nestarala sa o jeho
zhoršujúci stav, museli ku nemu chodievať susedia a H. H. aj ku psychiatričke X. F., na kontrolu očí v
Žiline. Nechávala ho často samého doma. Poručiteľ sa vyjadril, že si kvôli nej zoberie život preto, že
ho klamala. Jeho rodičia mu posielali peniaze, ona si kúpila byt, že sa nebude o neho starať. Po jeho
smrti nemala smútok
12. Q. H. v čestnom prehlásení zo dňa 17. 12. 2019 uviedla, že poručiteľa poznala 12 rokov. Do
domácnosti poručiteľa chodila málokedy. J. L., s ktorým má žalovaná dve deti, sa poručiteľovi vyhrážal,
ohováral ho, zbil ho. Poručiteľ sa jej zdôveril, že je vyčerpaný od detí, vravel vždy, že ho žalovaná klame,
a to ho najviac trápilo. Správala sa k nemu ako pes. Žalovanej povedal, že mu rozbila okuliare a ona sa
vyhovárala, že to malý Q.. Veľmi pri žalovanej trpel, čo ho poznali, každý o tom vedel. Ani kvapky nemal.
Žalovaná sa o neho nestarala, rozpráva, že poručiteľ jej nič nebol, nenosila smútok.13. O. J., nar. X. X. XXXX čestným prehlásením zo dňa 24. 2. 2022 uviedol, že za celý čas, ktorý
s poručiteľom spolu strávili, nikdy neprejavil žiadne odchýlky od bežného správania, javil sa úplne
normálne. Žalovanú poznal až tri mesiace po poručiteľovej smrti. Nikdy sa na ňu nesťažoval.
14. X. S. B., nar. XX. X. XXXX čestným prehlásením zo dňa 24. 2. 2022 uviedol, že bol kamarátom
poručiteľa. Zo spolužitia poručiteľa so žalovanou mal dobrý pocit. Vždy mal o seba postarané, navarené,
opraté a upratané. Celkovo to pôsobilo, že si so žalovanou dobre rozumejú. Dom v J. P. C., ktorý zrejme
väčšinovo zaplatil poručiteľ, ako mu hovoril, chcel prenechať žalovanej, ak by sa rozhodol niekde odísť.
Povedal mu aj o záveti, ktorú napísal u právničky v K., tam sa bol poradiť. S rodičmi v posledných rokoch
nemal dobrý vzťah, nenavštevovali sa.
15. F. E., nar. X. X. XXXX čestným prehlásením zo dňa 21. 2. 2022, uviedla, že jej dcéra žalovaná
nijakým spôsobom, pod žiadnym nátlakom, ani vydieraním alebo psychickým vydieraním, ani inými
činmi nespôsobila a ani neprispela k smrti poručiteľa, u ktorého pracovala ako osobná asistentka.
Počas jej návštevy u poručiteľa a žalovanej nevidela, nepočula a ani nič nezbadala, že by sa žalovaná
k poručiteľovi zle správala, zneužívala ho, navádzala ho na niečo zlé. Poručiteľ bol natoľko sebavedomý
a inteligentný, že by s takou asistentkou, ktorá by mu bola rozkazovala, tlačila naň spôsobom fyzickým
alebo psychickým, nikdy nebol. Poručiteľ bol celý svoj život v stálom konflikte so svojimi rodičmi, čo
usudzuje z toho, ako o nich rozprával. Keď sa s ním stretla, sústavne nadával a sťažoval sa na nich.
16. U. T., nar. XX. XX. XXXX čestným prehlásením zo dňa 25. 2. 2022 uviedla, že má vedomosť
o existencii závetu v prospech žalovanej. O tejto skutočnosti sa poručiteľ zdôveril jej nebohému
manželoviS..Žalovanásaoporučiteľaakojehoosobnáasistentkapríkladnestarala,varila,prala,starala
sa o domácnosť, sprevádzala ho všade, kde potreboval. O poručiteľa sa starala ako mala. Poručiteľ sa
na ňu nikdy nesťažoval. Tiež sa vyjadrila k čestnému vyhláseniu Q. H.. Uviedla, že ide o osobu, s ktorou
sa na ulici nikto nerozpráva, na každého volá políciu, udáva ľudí, ohovára a nikto zo susedov o nej dobrú
mienku nemá. Je hluchá, takže sa nedá veriť tomu, čo počuje.
17. O. B., nar. XX. X. XXXX čestným prehlásením zo dňa 25. 2. 2022 vyhlásila, že žalovaná sa
o poručiteľa starala ako o malé decko, všade chodili spolu, nikdy nešiel sám. Veľakrát bola u nich, keď
varila, na večeru mu varila druhé, doslova sa u nich vyváralo, vypekalo. Žili slušne, kým ich nezačala
navštevovať H. H.. Bola svedkom toho, že pri jednom rozhovore jej poručiteľ povedal, ak by sa mu niečo
stalo, všetko ostáva žalovanej. Bolo to 8 rokov pred jeho smrťou. Z rozhovoru s nebohým vie, ako sa
vyjadril, že so H. prerušil akýkoľvek kontakt, pretože ho podvodným spôsobom chcela pripraviť o dom
tým, že mu zamlčala, že predmetný dom chce vlastne pre svoju dcéru J.. Susedské spolunažívanie
rodiny H. (Q. A. H.) je neustále konfliktné s celou ulicou. Q. H. o sebe prehlásila, že je na 99% hluchá.
18. Žalobcovia v rade 1/ a 2/ v spore predložili aj list zo dňa 28. 1. 2020 adresovaný súdnemu komisárovi,
tiež list adresovaný súdnemu komisárovi a označený ako Spochybnenie závetu vo veci dedičstva po
nebohom A. B. k časti vydedenia rodičov – doplnenie, ktorými sporovali platnosť závetu poručiteľa,
popierali dôvod a opodstatnenosť vydedenia, opisovali život poručiteľa, svoju pomoc poručiteľovi.
Predložili čestné vyhlásenie poručiteľa zo dňa 26. 10. 2007, žiadosť poručiteľa o pomoc v hmotnej núdzi
zo dňa 29. 10. 2007, lekársky nález poručiteľa na účely zákona o sociálnej pomoci zo dňa 28. 9. 2007,
výpis z listu vlastníctva č. XXXX, kat. úz. J. P. C., osvedčenie o dedičstve, sp. zn. 4D/162/2014, Dnot
229/2014 zo dňa 26. 2. 2015 po zomrelej Y. D., zomrelej dňa 17. 8. 2014, vkladové lístky zo Slovenskej
sporiteľne, A., výpis z účtu vo O. Z. D., A., vysvedčenia poručiteľa, pozdravy, listy poručiteľa, kúpnu
zmluvu zo dňa 17. 9. 2007, potvrdenie Sociálnej poisťovne o výške dôchodku poručiteľa zo dňa 11. 11.
2004, rozhodnutie Okresného úradu práce Čadca, číslo 1242/91.
19. Žalovaná v konaní predložila závet poručiteľa zo dňa 30. 5. 2010, prepúšťaciu správu poručiteľa
z Fakultnej nemocnice s poliklinikou F. D. Roosevelta Banská Bystrica zo dňa 6. 7. 2019, správu
z psychiatrického vyšetrenia poručiteľa zo dňa 9. 9. 2019, dňa 9. 10. 2019.
20. Predmetom daného sporu je žalobcami v rade 1/ a 2/ uplatnený nárok o určenie, že žalovaná nie je
závetnou dedičkou po poručiteľovi A. B., nar. XX. X. XXXX a zomrelom dňa 23. 10. 2019. Uvedený nárok
žalobcovia v rade 1/ a 2/ uplatnili v súdnom konaní po tom, čo boli uznesením, č. k. 10D/130/2019-86,
Dnot 359/2019 zo dňa 13. 9. 2021 odkázaní na podanie žaloby o určenie, že žalovaná nie je závetným
dedičom po poručiteľovi A. B., zomrelom dňa 23. 10. 2019, a to v lehote 40 dní odo dňa právoplatnostiuznesenia. Včasnosť podania žaloby o určenie, že žalovaná nie je závetnou dedičkou po zomrelom
poručiteľovi A. B., zomrelom dňa 23. 10. 2019, nebola medzi stranami sporu spornou. Zároveň súd
z úradnej činnosti mal zistené, že uznesenie, č. k. 10D/130/2019-86, Dnot 359/2019 zo dňa 13. 9. 2021
nadobudlo právoplatnosť dňa 30. 9. 2021. Citovaním uznesením, č. k. 10D/130/2019-86, Dnot 359/2021
stanovená lehota na podanie žaloby plynula do 9. 11. 2021. Podľa podacej pečiatky súdu bola žaloba
podaná na súde dňa 18. 10. 2021. Lehota na podanie žaloby určená uznesením, č. k. 10D/130/2019-86,
Dnot 359/2019 zo dňa 13. 9. 2021 bola žalobcami v rade 1/ a 2/ dodržaná. Žaloba o určenie, že žalovaná
nie je závetným dedičom po zomrelom poručiteľovi A. B., zomrelom dňa 23. 10. 2019, bola podaná včas.
21. Súd žalobcami v rade 1/ a 2/ podanú žalobu o určenie, že žalovaná nie je závetnou dedičkou,
vyhodnotil ako žalobu o určenie, či tu právo je alebo nie je a na túto žalobu aplikoval § 137 písm. c/ CSP,
v zmysle ktorého žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je,
ak je na tom naliehavý právny záujem, naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva
z osobitného predpisu. Naliehavý právny záujem na žalobe o určenie, či tu právo je alebo nie je, je daný
tam, kde pomocou takejto žaloby možno eliminovať stav neistoty v právnom vzťahu a k zodpovedajúcej
náprave nie je možné dospieť inak a tam, kde určovacia žaloba účinnejšie než iné právne prostriedky
vystihuje obsah a povahu právneho vzťahu a jej prostredníctvom možno dosiahnuť úpravu tvoriacu
príslušnýprávnyrámec,ktorýjezárukouodvráteniabudúcichsporov.Naliehavýprávnyzáujemžalobcov
v rade 1/ a 2/ na nimi požadovanom určení žalovaná nesporovala. Naliehavý právny záujem žalobcov
v rade 1/ a 2/ na nimi požadovanom určení, že žalovaná nie je závetnou dedičkou po poručiteľovi
A. B., zomrelom dňa 23. 10. 2019, podľa názoru súdu vyplýva i z uznesenia, č. k. 10D/130/2019-86,
Dnot 359/2019 zo dňa 13. 9. 2021, ktorým uznesením boli žalobcovia v rade 1/ a 2/ poučení, čoho
sa majú domáhať, ako majú formulovať žalobný petit a v súlade s týmto poučením žalobcovia v rade
1/ a 2/ aj žalobný návrh uplatnili. Napokon určením, či žalovaná je, resp. nie je závetnou dedičkou
po poručiteľovi A. B., zomrelom dňa 23. 10. 2019, bude odstránená neistota v právnom vzťahu medzi
žalobcami v rade 1/ a 2/ a žalovanou, s konečnou platnosťou bude vyriešený spor medzi žalobcami
v rade 1/ a 2/ a žalovanou o dedičské právo. Súd preto zo všetkých týchto dôvodov bol toho názoru, že
naliehavý právny záujem žalobcov v rade 1/ a 2/ na nimi požadovanom určení je daný.
22. Stranou v spore o dedičské právo sú všetci do úvahy prichádzajúci dedičia. Ide tu o nerozlučné
spoločenstvo v zmysle § 78 CSP. Ak nie je splnená podmienka účasti všetkých subjektov podľa §
78 ods. 1 CSP, súd žalobu podľa § 78 ods. 2 CSP zamietne. Splnenie podmienky riadneho okruhu
subjektov v spore nebol medzi stranami sporu sporným. Zároveň uznesením, č. k. 10D/130/2019-86,
Dnot 359/2019 zo dňa 13. 9. 2021 mal súd preukázané, že do úvahy ako dedičia po poručiteľovi A. B.,
zomrelom dňa 23. 10. 2019 prichádzajú rodičia, ktorí v danom spore vystupujú v procesnom postavení
žalobcov v rade 1/ a 2/ a žalovaná, voči ktorej žalobcovia uplatňujú nárok o určenie, že nie je závetnou
dedičkou poručiteľa, ako spolužijúca osoba. Iné, ďalšie osoby do úvahy prichádzajúce ako dedičia po
poručiteľovi A. B., zomrelom dňa 23. 10. 2019 z uznesenia, č. k. 10D/130/2019-86, Dnot 359/2019 zo
dňa 13. 9. 2021 nevyplývajú. Súd preto konštatuje splnenie podmienky riadneho okruhu subjektov, ktorí
v danom spore o dedičské právo majú vystupovať. Zo všetkých dôvodov uvedených v bode 20 až 22
odôvodnenia súd preto pristúpil k vecnému prejednaniu žalobcami v rade 1/ a 2/ uplatneného nároku.
23. Závet je formálny jednostranný právny úkon, ktorý je kedykoľvek zmeniteľný a zrušiteľný, a ktorý
o svojom majetku pre prípad smrti zostavuje fyzická osoba. Závet musí spĺňať náležitosti vyžadované
Občianskym zákonníkom pre platnosť akéhokoľvek právneho úkonu (§ 37, § 38, § 39, § 40 ods. 1
Občianskeho zákonníka) a tiež osobitné náležitosti vyžadované § 476 až § 479 Občianskeho zákonníka.
V zmysle § 476 Občianskeho zákonníka závet možno spísať iba v písomnej forme a musí obsahovať
deň, mesiac a rok, kedy bol podpísaný, inak je neplatný a v prípade vlastnoručného (holografného)
závetu tento v zmysle § 476a Občianskeho zákonníka musí byť v celom svojom texte napísaný vlastnou
rukou závetcu a ním vlastnoručne podpísaný, inak je neplatný. U vlastnoručného závetu sa nevyžaduje,
aby bol zriadený v prítomnosti svedkov, ani to, aby podpis závetcu bol úradne overený.
24. Žalobcovia v rade 1/ a 2/ uplatnený nárok o určenie, že žalovaná nie je závetnou dedičkou, skutkovo
odôvodňovali tým, že závet bol spísaný poručiteľom v tiesni a v zlom zdravotnom stave fyzickom
a duševnom, pod nátlakom žalovanej a je rozporný s dobrými mravmi. Uviedli, že dňa 26. 2. 2015 sa
poručiteľ dobrovoľne vzdal dedičstva po starej matke v prospech mamy a tety a už 2. 3. napísal závet
na žalovanú. Medzi stranami nebolo sporným, že závetom, vo vzťahu ku ktorému žalobcovia v rade 1/
a 2/ tvrdili, že bol spísaný poručiteľom v tiesni, pod nátlakom a v zlom duševnom a fyzickom zdravotnomstave, je závet zo dňa 2. 3. 2015 opísaný v uznesení, č. k. 10D/130/2019-86, Dnot 359/2019 zo dňa
13. 9. 2021. Podľa citovaného uznesenia, jeho odôvodnenia, bol po poručiteľovi zistený vlastnoručný
závet spísaný vlastnou rukou, napísaný v J. P. C. a v listine je ako deň, mesiac a rok podpísania
uvedený dátum 2. marca 2015. Vo vzťahu k tomuto závetu dedičia podľa odôvodnenia uznesenia tvrdili
absolútnu neplatnosť z dôvodu, že testátor závet spísal v tiesni a pod nátlakom, ako aj v zlom fyzickom
a duševnom stave. Žalobcovia uvedený závet poručiteľa zo dňa 2. 3. 2015 v konaní nepredložili, ani
nenavrhli vykonanie dokazovania jeho oboznámením z dedičského spisu, sp. zn. 10D/130/2019 po
zomrelom poručiteľovi A. B., zomrelom dňa 23. 10. 2019. V zmysle § 185 ods. 1, ods. 2 CSP súd
rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná a aj bez návrhu môže vykonať dôkaz, ktorý vyplýva
z verejných registrov a zo zoznamov, ak tieto registre alebo zoznamy nasvedčujú, že skutkové tvrdenia
strán sú v rozpore so skutočnosťou, iné dôkazy bez návrhu nevykoná, ak tento zákon neustanovuje inak.
Súd preto, keďže žalobcovia v rade 1/ a 2/ nenavrhli dokazovanie týmto závetom predloženým v konaní,
sp. zn. 10D/130/2019 a zároveň tento dôkaz nespadá pod dôkazy, ktoré súd v zmysle § 185 ods. 2 CSP
môže vykonať aj bez návrhu, dokazovanie týmto závetom nachádzajúcim sa v spisovom materiáli, sp.
zn. 10D/130/2019 nevykonal. Žalovaná v konaní predložila overenú fotokópiu závetu poručiteľa zo dňa
2. 3. 2015. Žalobcovia v rade 1/ a 2/ nenamietali nesúlad žalovanou predloženej kópie závetu zo dňa
2. 3. 2015 so závetom predloženým v konaní, sp. zn. 10D/130/2021. Súd preto vzal za medzi stranami
sporu nesporné, že fotokópia závetu predložená v konaní žalovanou je zhodná so závetom predloženým
v dedičskom konaní po poručiteľovi A. B., zomrelom dňa 23. 10. 2019.
25. Žalobcovia v rade 1/ a 2/ nesporovali dodržanie náležitosti závetu v zmysle § 476 a § 476a
Občianskeho zákonníka. Nenamietali vlastnoručné napísanie celého závetu zo dňa 2. 3. 2015
poručiteľom A. B., zomrelým dňa 23. 10. 2019, ani netvrdili a nepreukázali, že podpis poručiteľa na
tomto závete nie je jeho podpisom. Naopak z vyjadrenia žalobcov v rade 1/ a 2/ uvedeného v skutkových
tvrdeniach podanej žaloby, kde uvádzali, „že štýl písma, akým bol závet napísaný, svedčí o tom, že
poručiteľ nebol zdravý a v pohode“, možno vyvodiť logický záver, že závet bol napísaný poručiteľom.
Žalobcovia v rade 1/ a 2/ podľa štýlu písma, akým bol závet napísaný, nespochybnili jeho celé napísanie
poručiteľom, ale spochybnili zdravotný stav poručiteľa a jeho spôsobilosť v čase napísania závete
takýto úkon učiniť. Súd preto vzal za medzi stranami sporu nesporné a zároveň za preukázané,
že písomná forma závetu poručiteľa zo dňa 2. 3. 2015 bola zachovaná, poručiteľ celý text závetu
vlastnoručne napísal a vlastnoručne podpísal. Žalobcovia v rade 1/ a 2/ v spore nenamietali ani určitosť
a zrozumiteľnosť závetu poručiteľa zo dňa 2. 3. 2015 ako náležitosť podľa § 37 Občianskeho zákonníka.
26. Žalobcovia v rade 1/ a 2/ v konaní sporovali spôsobilosť poručiteľa závet zriadiť, keď uvádzali, že
závet bol spísaný v zlom zdravotnom stave, a to fyzickom, ako aj duševnom. Žalovaná sa v konaní
bránila, že poručiteľ bol do konca svojho života svojprávnou osobou, nikdy nemal štatút zverenej osoby.
Uvedená skutočnosť, že poručiteľ A. B., zomrelý dňa 23. 10. 2019 nebol pozbavený, ani obmedzený
v spôsobilosti na právne úkony, nebola medzi stranami sporu sporná. Súd preto prejudiciálne ustálil, že
dôvod neplatnosti závetu zo dňa 2. 3. 2015 podľa § 38 ods. 1 Občianskeho zákonníka nie je daný.
27. Občiansky zákonník v § 38 ods. 2 upravuje osobitný dôvod neplatnosti právneho úkonu. V zmysle
citovaného § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka je neplatným právny úkon osoby konajúcej v duševnej
poruche, ktorá ju robí na tento právny úkon neschopnou. V uvedenom § 38 ods. 2 Občianskeho
zákonníkaupravenomprípadenejdeoosobu,ktorejspôsobilosťnaprávneúkonybolaobmedzená,resp.
bola jej spôsobilosť obmedzená na sporný právny úkon, ale postačuje, že v čase, kedy konajúca osoba
úkon učinila, bola postihnutá duševnou poruchou, ktorá ju robí pre tento právny úkon neschopnou, t. j.
pre duševnú poruchu v čase vykonania právneho úkonu konajúca osoba nedokázala posúdiť následky
takéhoto konania alebo nebola schopná ovládnuť svoje konanie. Obrana žalovanej, že poručiteľ bol do
konca svojho života svojprávnou osobou, z pohľadu tohto zákonného ustanovenia je bez relevancie.
Podstatný a rozhodujúcim z pohľadu § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka je to, či konajúca osoba
v čase uskutočnenia právneho úkonu bola postihnutá duševnou poruchou, ktorá ju pre tento úkon robí
neschopnou. Posúdenie, či konajúca osoba pre duševnú poruchu nebola schopná urobiť konkrétny
právny úkon, je otázka odborná, znalecká. Žalobcovia v rade 1/ a 2/ dôkazy o duševnej poruche,
ktorou by poručiteľ v deň, kedy závet vyhotovil, trpel a táto duševná porucha ho na takýto úkon
robila neschopným, nepredložili. Nepreukázali preto neplatnosť závetu zriadeného poručiteľom A. B.,
zomrelým dňa 23. 10. 2015 podľa § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka pre duševnú poruchu, ktorou by
poručiteľ trpel v deň spísania závetu a ktorá ho pre takýto právny úkon – závet robila neschopným.28. Ak žalobcovia v rade 1/ a 2/ tiež tvrdili zlý fyzický zdravotný stav poručiteľa, poručiteľ, ktorému
zdravotná alebo iná prekážka objektívne znemožňuje písať, nemôže platne holografný závet vyhotoviť.
Vdanomprípadesúdpozhodnotenívykonanéhodokazovania,všetkýchvykonanýchdôkazovjednotlivo
i v ich vzájomných súvislostiach, dospel k záveru, že žalobcovia v rade 1/ a 2/ takéto zdravotné alebo
iné prekážky existujúce u poručiteľa v deň vyhotovenia závetu, t. j. v deň 2. 3. 2015, ktoré by mu
objektívne bránili závet napísať, nepreukázali. Žalobcovia v rade 1/ a 2/, ako už bolo uvedené aj vyššie,
nespochybnili, že závet zo dňa 2. 3. 2015 bol poručiteľom vlastnoručne napísaný. K jeho zdravotnému
obmedzeniu a schopnosti prečítať si určitý text žalobca v rade 1/ uviedol, že poručiteľ mal špeciálnu
lupu, dal si najsilnejšiu šošovku, najsilnejšie sklíčko, na to ďalšie sklíčko, mal takto tri sklíčka na sebe.
Nebola preto preukázaná taká okolnosť spočívajúca vo fyzickom zdravotnom stave poručiteľa, ktorá by
objektívne bránila poručiteľovi písať, a tým pri prejudiciálnom posúdení platnosti závetu zo dňa 2. 3.
2015 súdom aj jeho neplatnosť pre fyzicky zdravotný stav poručiteľa.
29. Žalobcovia v rade 1/ a 2/ tiež v konaní tvrdili, že závet bol spísaný v tiesni a pod nátlakom
žalovanej. Podmienkou platnosti právneho úkonu podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka je i to, aby
bol urobený slobodne a vážne, inak je neplatný. Slobodu vôle vylučuje predovšetkým násilie (fyzické
donútenie), ktoré musí mať takú povahu a intenzitu, aby sa uplatnenie vôle u donucovaného celkom
vylúčilo a nahradilo sa vôľou donucujúceho. Bezprávna vyhrážka (psychické donútenie) je bezprávne
pôsobenie na vôľu konajúceho, ktoré v ňom vzbudzuje dôvodný strach z ujmy, ktorou sa hrozí a je takej
intenzity, že konajúceho obmedzuje v slobode rozhodovania natoľko, že urobí právny úkon, ktorý by
inak neurobil, vôľa prejavená v právnom úkone sa vytvára pod vplyvom tohto strachu. Medzi donútením
(fyzickým, psychickým) a vykonaným právnym úkonom musí byť príčinná súvislosť. Žalovaná akýkoľvek
nátlak na poručiteľa v konaní poprela. Žalobcov v rade 1/ a 2/ preto zaťažovalo dôkazné bremeno
preukázať, že poručiteľ vyhotovil dňa 2. 3. 2015 závet pod vplyvom takéhoto donútenia, či už fyzického
alebo psychického, bez ktorého by závet inak nevyhotovil. Tvrdenie žalobcov v rade 1/ a 2/ o tom, že
žalovaná mala na poručiteľa pritlačiť vyhrážkami, že je zvedavá, kto sa o neho postará, keď rodičia sú už
starí chorí, zostalo v rovine tvrdení, nebolo preukázané žiadnym žalobcami v rade 1/ a 2/ predloženým
dôkazom, nevyplynulo ani z nimi predložených čestných vyhlásení H. H. a Q. H.. V tomto smere súd
poukazuje i na to, že takéto žalobcami v rade 1/ a 2/ tvrdené správanie sa žalovanej spočívajúce vo
vyhrážkachvočiporučiteľovibymuselobyťučinenévčasevyhotoveniazávetuamuselobyvporučiteľovi
vyvolať také intenzívne obavy a strach, pod vplyvom ktorých sa rozhodol dňa 2. 3. 2015 závet vyhotoviť.
Tvrdenie o obmedzovaní styku poručiteľa so žalobcami v rade 1/ a 2/ žalovanou je rovnako v rovine
tvrdení.Navyšejetototvrdeniežalobcovvrade1/a2/vrozporesďalšímichtvrdením,vktoromuvádzali,
že žalovaná poručiteľa opúšťala na celé dni až mesiace, že chodil do Lučenca na nákupy, za žalovanou
do nemocnice pri pôrode detí. Ak žalovaná opúšťala poručiteľa, ak poručiteľ chodil do Lučenca na
nákupy, za žalovanou do pôrodnice a žalobcovia v rade 1/ a 2/ súčasne netvrdia a nepreukazujú také
okolnosti, pre ktoré by bol poručiteľ obmedzovaný v jeho slobode, pohybe, potom nemožno hovoriť
ani o tom, že mu bolo bránené v styku so žalobcami v rade 1/ a 2/. Ak tiež žalobcovia v rade 1/ a 2/
poukazovalinato,žeporučiteľovimalobyťvyhrážanépomstou,opätovnebolonanichdôkaznébremeno
preukázať, že tomu bolo v čase vyhotovenia závetu a takéto vyhrážanie bolo v príčinnej súvislosti
s vyhotovením závetu poručiteľom. SMS správa v znení „Prestávam čítať situáciu, cigáň poslal N. aj deti
bývať do ústavu. Ona mi za to oznámila, že budem pykať. Čudnú úlohu som dostal.“, na ktorú žalobcovia
poukazovali, je podľa skutkových tvrdení žaloby z 12. 2. 2019, čo je takmer 4 roky po vyhotovení
závetu poručiteľom. Nebolo možné preto na takúto sms, ktorá navyše zostala iba v rovine tvrdení, nebol
ku nej predložený žiadny dôkaz, už z pohľadu jej dlhého časového odstupu od vyhotovenia závetu
prihliadať. Rovnako tvrdenia o rýľovaní záhrady, nosení vody z potoka na zalievanie, prášenie kobercov,
upratovanie, varenie, zakopávanie splaškov po žalovanej a deťoch zo suchého záchoda, nakupovanie
v Lučenci, chodenie za žalovanou do nemocnice pri pôrode detí, podľa názoru súdu nepredstavujú
také okolnosti, ktoré by bolo možné hodnotiť ako násilie, resp. hrozbu násilia voči poručiteľovi, ale tieto
možno hodnotiť ako pomoc a spoluprácu. Tiež pokiaľ žalobcovia v rade 1/ a 2/ tvrdili, že poručiteľ bol
žalovanou terorizovaný, v rozpore s týmto tvrdením žalobcov v rade 1/ a 2/ je vyjadrenie žalobkyne
v rade 2/, že syn sa s ňou o žalovanej nerozprával, vždy ju pekne oslovoval A., A.. Napokon trestné
stíhanie voči žalovanej podľa vyjadrení žalobcov bolo skončené tak, že poručiteľ žalovanou týraný nebol.
Navyše, ak by závet nespĺňal vôľu poručiteľa, mohol ho poručiteľ od roku 2015 kedykoľvek odvolať,
resp. zrušiť neskorším platným závetom, čo však v konaní preukázané nebolo. Zo všetkých uvedených
dôvodov nebol preto preukázaný taký tlak násilia alebo tlak bezprávnej vyhrážky na poručiteľa, ktorý
by bol v príčinnej súvislosti s ním vyhotoveným závetom zo dňa 2. 3. 2015, na základe ktorého bybolo možné prejudiciálne ustáliť, že tento závet vyhotovený poručiteľom dňa 2. 3. 2015 nebol urobený
slobodne a vážne, a tým by bol podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka neplatný.
30. Žalobcovia v rade 1/ a 2/ nárok na určenie, že žalovaná nie je závetnou dedičkou po poručiteľovi
A. B., zomrelom dňa 23. 10. 2019 odôvodňovali aj rozporom závetu poručiteľa zo dňa 2. 3. 2015
s dobrými mravmi. Rozpornosť závetu s dobrými mravmi videli v tom, že syn napriek ich pomoci napísal
závet, do ktorého napísal, že mu nepomohli. Závet, ako už bolo uvedené vyššie, je jednostranným
právnymúkonom,ktorýmporučiteľprejavujesvojuvôľunaložiťsosvojimmajetkompreprípadjehosmrti.
Zákon v zásade neustanovuje závetcovi žiadne kritériá pre výber závetného dediča. Právo poručiteľa
rozhodovať o svojom majetku pre prípad smrti je jednou z foriem realizácie jeho vlastníckeho práva, ide
o tzv. testamentárnu voľnosť. Jediným zákonným obmedzením je inštitút neopomenuteľných dedičov
(§ 479 Občianskeho zákonníka), k čomu v tomto prípade nedošlo. Preto, hoc sa takéto rozhodnutie
poručiteľa môže žalobcom v rade 1/ a 2/ ako rodičom poručiteľa javiť ako nekorektné a nespravodlivé,
bola to vôľa poručiteľa ako naložiť s jeho majetkom pre prípad jeho smrti a z tohto dôvodu preto závet
poručiteľa zo dňa 2. 3. 2015 nemôže byť rozporný s dobrými mravmi.
31. Tiež, ak žalobcovia v rade 1/ a 2/ uvádzali, že žalovaná nepreukázala, že sa starala o poručiteľa,
žalovaná na svoju obhajobu neuvádza nič o tom, ako nebohý žil, keď ho opúšťala na celé dni a mesiace,
cestovala s poručiteľom, využívala ho podľa žalobcov na bezprácny život, ani táto okolnosť nemá vplyv
na platnosť závetu. Závetca, ako už bolo uvedené, môže závetom odkázať svoj majetok komukoľvek
a nemusí vôbec svoje rozhodnutie odôvodňovať a toto rozhodnutie poručiteľa nemusí odôvodňovať
ani závetný dedič. I za situácie, že žalovaná by sa o poručiteľa vôbec nestarala, keby s ním vôbec
nebývala, ani takáto skutočnosť sama o sebe nespôsobuje neplatnosť závetu pre nedostatok slobody
vôle poručiteľa alebo rozpor s dobrými mravmi. Platnosť závetu nezávisí od skutočnosti, či závetný dedič
„si zaslúžil“ alebo „nezaslúžil“ dedičstvo tým, či sa o poručiteľa staral, resp. nestaral.
32. Ak tiež žalobcovia v rade 1/ a 2/ namietali, že závet poručiteľa zo dňa 2. 3. 2015 obsahuje aj textáciu
ovydedenížalobcovvrade1/a2/,ktorépovažujúzanulitné,pretožeinštitútvydedeniamožnovzťahovať
len na potomkov, uvedenou otázkou sa zaoberal už súd v uznesení, č. k. 10D/130/2019-86, Dnot
359/2019zodňa13.9.2021,keďuviedol,akchceporučiteľprejaviťsvojuvôľuneprizvaťkdedeniuiného
dediča, ako je potomok, nepoužije sa inštitút vydedenia (tento sa použije len vo vzťahu k potomkom,
nakoľko títo majú právo na povinné dedičské podiely), stačí prostým spôsobom takúto osobu neuviesť
v závete, teda neprizvať ju závetom k dedeniu. Z uvedených dôvodov je nevyhnutné konštatovať, že
ustanovenie predmetného závetu poručiteľa obsahujúce „vydedenie“ rodičov je nulitné, právna veda
označuje takýto počin poručiteľa ako tzv. „negatórny závet“. Súd na uvedené zdôvodnenie odkazuje.
Zároveň uvedenú textáciu závetu poručiteľa zo dňa 2. 3. 2015 o vydedení žalobcov v rade 1/ a 2/ je
podľa § 41 Občianskeho zákonníka možné oddeliť od ostatnej časti závetu, táto časť závetu poručiteľa
zo dňa 2. 3. 2015 nespôsobuje podľa názoru súdu neplatnosť celého závetu.
33.Pretozovšetkýchuvedenýchdôvodov,keďžepriprejudiciálnomposúdeníplatnostizávetuporučiteľa
zo dňa 2. 3. 2015 neboli zistené a preukázané žiadne dôvody jeho neplatnosti v časti, v ktorej poručiteľ
poručil celý svoj majetok žalovanej, bol súd nútený žalobu žalobcov v rade 1/ a 2/ o určenie, že žalovaná
niejezávetnoudedičkoupoporučiteľoviA.B.,nar.XX.X.XXXXazomrelomdňa23.10.2019zamietnuť.
34. Žalovaná bola v spore v celom rozsahu úspešná, keďže súd žalobu žalobcov v rade 1/ a 2/ zamietol.
V súlade s § 255 ods. 1 CSP jej preto prináleží voči žalobcov v rade 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania
v plnej výške. Súd preto v súlade s citovaným § 255 ods. 1 CSP žalovanej voči žalobcom v rade 1/ a 2/
priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Žilina písomne v dvoch vyhotoveniach.
Podľa § 363 C. s. p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C. s. p. ak zákon
na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní,náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje,vakomrozsahusanapáda,zakýchdôvodov sarozhodnutiepovažujezanesprávne(odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 ods. 1 C. s. p. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 C. s. p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 C. s. p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom splnená dobrovoľne, je možné navrhnúť výkon
rozhodnutia.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.