Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, April 7, 2025

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 8Csp/10/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1724200599
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Ocelková

ECLI: ECLI:SK:OSPK:2025:1724200599.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Ocelkovou v právnej veci žalobkyne: J.

W., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom P. J., zastúpená: JUDr. Monika Marjanovič, advokátka, so sídlom
Urbánkova 1562/6, Košice, proti žalovanému: Všeobecná úverová banka, a.s.; skrátený názov: VÚB,
a.s., so sídlom Mlynské nivy 1, Bratislava, IČO: 31 320 155, zastúpený: Remedium Legal, s.r.o., so
sídlom Prievozská 2, Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 53 255 739, o určenie bezúročnosti a
bezpoplatkovosti úveru, takto

r o z h o d o l :

I. Súd určuje, že spotrebiteľský úver poskytnutý na základe Zmluvy o viazanom spotrebiteľskom úvere č.
XXXXXXXXXX uzavretý medzi žalobkyňou a žalovaným dňa 02.01.2023 je bezúročný a bez poplatkov.

II. Žalobkyni priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa podanou žalobou na tunajší súd dňa 15.02.2024 domáhala, aby súd určil, že
spotrebiteľský úver poskytnutý na základe Zmluvy o viazanom spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX,
uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným dňa 02.01.2023 je bezúročný a bez poplatkov. Zároveň žiadala
priznať nárok na náhradu trov konania.

2. Svoju žalobu žalobkyňa odôvodnila tým, že dňa 02.01.2023 bola medzi žalobkyňou a žalovaným

uzavretá Zmluva o viazanom spotrebiteľskom úvere typ produktu - Šikovná splátka č. XXXXXXXXXX.
Žalovaný poskytol žalobkyni úver 965,20 Eur. Kúpna cena tovaru bola 1010,26 Eur, žalobkyňa pri
podpise uhradila akontáciu v sume 45,06 Eur. Podľa zmluvy mala žalobkyňa splácať úver v
pravidelných mesačných splátkach vo výške 18,90 Eur po dobu 96 mesiacov, a to až do celkovej
sumy úveru 1804,39 Eur. Fixná úroková sadzba bola uvedená vo výške 19,48%, RPMN vo výške
18,96%. Dohodnuté úroky z úveru vo výške 19,48% sú v hrubom rozpore s dobrými mravmi, nakoľko
podľa zverejnených priemerných úrokových sadzieb na webomom sídle Národnej banky Slovenska

poskytnutých pre spotrebiteľské úvery v rozhodnom období (ku dňu 02.01.2023) s fixáciou nad 5
rokov činila úroková sadzba hodnotu 8,73% ročne. V zmluve je dohodnutá ročná úroková sadzba
19,48%, čo je v zjavne rozpore s dobrými mravmi. Vzhľadom na to sa v zmysle ust. § 11 ods.
1 zákona č. 129/2010 Z.z. úver pokladá za bezúročný a bez poplatkový, pretože odporuje dobrým
mravom a zásadám poctivého obchodného styku. Úroková miera prevyšuje obvyklú úrokovú mieru,
preto je takéto dojednanie neplatné pre rozpor s dobrými mravmi podľa § 39 Občianskeho zákonníka,
nakoľko v čase poskytnutia úveru priemerná výška úroku za novoposkytnuté spotrebiteľské úvery činila

výšku 8,73% a dohodnutá úroková miera medzi stranami konania činila výšku 19,48%, čo je viac ako
dvojnásobok obvyklej miery poskytovanej finančnými inštitúciami v rozhodnom období. Vzhľadom na
uvedené považuje dohodu o výške úrokov za absolútne neplatnú. Pokiaľ sú úroky neplatné, nemožno
ich ďalej moderovať a tým poskytnuté úvery sú z uvedeného dôvodu bezúročné a bez poplatkov. VýškaRPMN uvedená v zmluve vo výške 18,96% je nesprávna, v neprospech spotrebiteľa z dôvodu, že
nemôže byť nižšia ako výška úrokov z úveru vo výške 19,48%. Výška RPMN nemôže byť nižšia ako
výška úrokovej sadzby, ktorá je jedným zo základných vstupov pre výpočet RPMN (rozsudok Krajského

súdu v Bratislave sp. zn. 14Co/56/2019 zo dňa 22.11.2022, sp. zn. 9Co/55/2019 zo dňa 26.09.2019).
Je teda zrejmé, že hodnota RPMN je v zmluve uvedená nesprávne, a to v neprospech spotrebiteľa.
Poskytnutý úver je potrebné podľa § 11 ods. 1 písm. b) ZoSÚ považovať za bezúročný a bez poplatkový.
Žalobkyňa namieta, že žalovaný nepreukázal splnenie si povinnosti podľa ust. §7 ods. 1 ZoSÚ. Žalovaný
sa pri uzatváraní úverovej zmluvy zameral len na zistenie pomerov žalobkyne a jej schopnosť splácať

úver komplexne neskúmal. Žalovaný neoveroval bonitu z reportu Sociálnej poisťovne a prostredníctvom
SRBI a NRKI neoveroval ani ďalšie výdavky žalobkyne. Žalovaný vôbec nemal preukázaný príjem
žalobkyne hodnovernými dokladmi, napriek tomu jej poskytol úver. Postup žalovaného bol formálny
a nezodpovedal odbornej starostlivosti. Len samotné zhromažďovanie informácií o klientovi a navyše
neúplne, nemožno o sebe považovať za náležite splnenie si povinnosti vyplývajúcej § 7 ods. 1 ZoSÚ.
Nakoľko žalovaný neskúmal bonitu žalobkyne s odbornou starostlivosťou poskytnutý úver sa považuje

za bezúročný a bez poplatkov.

3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe v písomnom podaní zo dňa 18.04.2024 uviedol, žalobkyňa v podanej
žalobe konštatuje, že dohodnuté úroky z úveru vo výške 19,48% sú v hrubom rozpore s dobrými
mravmi,nakoľkopodľazverejnenýchpriemernýchúrokovýchsadziebnawebovomsídleNárodnejbanky

Slovenska poskytnutých pre spotrebiteľské úvery v rozhodujúcom období (ku dňu 02.01.2023) s fixáciou
nad 5 rokov činila úroková sadzba hodnotu 8,73 % ročne. V zmluve o úvere je dohodnutá ročná
úroková sadzba 19,48%. Takýto názor považuje za nesprávny a bol prekonaný rozhodovacou praxou
Najvyššieho súdu SR. Stanovenie takejto vymyslenej percentuálnej hranice, ktorá by bola generálne
stanovená pre všetky úvery, a na ktorú by bez akéhokoľvek odôvodnenia poukazovali všeobecné

súdy nemá oporu v žiadnom právnom predpise Slovenskej republiky. Právny úkon sa prieči dobrým
mravom, ak sa jeho obsah (bez ohľadu na zmluvnú voľnosť tento obsah stanoviť, na to, kto rozpor s
dobrými mravmi zavinil, a na to, či druhá strana pri vzniku zmluvy bola v dobrej viere) ocitne v rozpore
so všeobecne uznávanou mienkou, ktorá vo vzájomných vzťahoch medzi ľuďmi určuje, aký má byť
obsah ich správania, aby bolo v súlade so základnými zásadami mravného poriadku demokratickej

spoločnosti. Uvedené podľa jeho názoru výška dojednanej úrokovej miery nenapĺňa. Súdy sú pri
rozhodovaní viazané existujúcimi právnymi predpismi a nemôžu nahrádzať zákonodarný orgán tým, že
si budú vytvárať akési vlastné „súdne normy“, ktorými budú právne vzťahy upravovať odlišne od vôle
zákonodarného orgánu. Posúdenie primeranosti a neprimeranosti plnenia, ktoré požaduje veriteľ od
dlžníka upravil zákonodarca údajom o ročnej percentuálnej miere nákladov (ďalej aj „RPMN“) a údajom

odplaty. Podľa nálezu Ústavného súdu SR z 22. júna 2017. sp. zn. II. ÚS 796/2016-65: „Právomoc
všeobecných súdov vykladať zákony nemožno chápať tak, že by boli oprávnené vykladané ustanovenie
zákona fakticky „novelizovať“. Išlo by totiž o porušenie ústavného princípu trojdelenia štátnej moci,
z ktorého vyplýva, že právomoc meniť zákony patrí Národnej rade Slovenskej republiky ako orgánu
zákonodarnej moci, nie teda súdom.“ Ďalej poukazujeme aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu sp. zn.

1M Cdo 1/2009 zo dňa 31.07.2009, ktoré sa týkalo obsahu spotrebiteľskej zmluvy o úvere zo dňa
10.06.2003, v ktorej bola výška úrokovej sadzby dohodnutá na 60 % ročne, čo sa jednoznačne ani
vzdialenenepribližujekúrokovejsadzbedojednanejvzmluveoúvere.Vtomtorozhodnutíbolipriemerné
úrokové sadzby bánk v mesiaci jún 2003 boli 7,64%. Úroková sadzba posudzovaná Najvyšším súdom
SR v konaní 1M Cdo 1/2009 takmer 8-násobne (o 52,36%) prevyšovala priemerné úrokové sadzby.

Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí ani túto úrokovú sadzbu neoznačil ako úrokovú sadzbu v
rozpore s dobrými mravmi ale uviedol, že „Za účelom určenia prípustnej miery úroku preto treba doplniť
dokazovanie vyjadrením minimálne jedného peňažného ústavu k výške úrokovej miery poskytovanej
v peňažných ústavoch, až potom možno o žalobe rozhodnúť.“ Obdobne rozhodol Najvyšší súd SR v
uznesení sp. zn. 1Cdo/109/2019, zo dňa 16.12.2019, vo veci úrokovej miery (ktorá viac ako 3 násobne

prevyšovala priemernú), kde uviedol, že odvolací súd sa neodklonil od ustálenej rozhodovacej praxe
dovolacieho súdu, keď: „Poukázal na ustálenú súdnu prax, ktorá zaujala stanovisko, že pri posúdení
primeranosti dojednanej výšky úrokov pri peňažnej pôžičke treba prihliadnuť na celkové okolnosti
úkonu, jeho pohnútky a účel, ktorý sledoval. Pri posúdení primeranosti dojednanej výšky úroku porovnal
dojednanýúroksúrokovoumierouobvyklouzpraxepeňažnýchústavovvrozhodnomobdobí.Vychádzal

z údajov NBS, podľa ktorých priemerná úroková miera z úverov bola 10,80 %. Porovnaním predmetnej
pôžičky so spotrebiteľským úverom a s maximálnou prípustnou odplatou pre spotrebiteľské úvery v
rozhodnom období zistil, že maximálne akceptovaná výška odplaty bola 34,50 %, čo je len o 1,5 %
menej ako dohodnutá úroková miera 36 %, a preto dospel k záveru, že takto dohodnutá úroková mieranie je v nesúlade s dobrými mravmi.“ Podľa Uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa
26.01.2023, Sp. zn.4Cdo/191/2022: „Odvolací súd uzavrel, že v dotknutej zmluve dohodnutá úroková
sadzba úroku 23,12 % je len nepatrne nižšia (o 0,08 %), ako dvojnásobok priemernej úrokovej sadzby

11,60 % (23,20 %) uplatňovanej v priemere bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek v rozhodnom
období a preto záver súdu prvej inštancie o neplatnosti dojednania o úrokoch pre rozpor s dobrými
mravmi podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka považoval za správny. Zákonodarca teda
stanovil ako objektívne kritérium pre posúdenie primeranosti/výhodnosti/zákonnosti úveru údaj o RPMN
anieúrokovúsadzbu,nakoľkoúrokovásadzbanezohľadňujeďalšieplnenia,ktorésiokremúrokovmôže

veriteľadlžníkvrámcizmluvyoúveredohodnúť.Zákonodarcavyššiecitovanýmzákonnýmustanovením
ďalej stanovil strop možnej odplaty za poskytnutie úveru. Pojem odplata pritom v sebe zahŕňa dojednané
úroky a poplatky, ktoré dlžník zaplatí veriteľovi nad rámec istiny. Najvyššia prípustná výška odplaty za
poskytnutie spotrebiteľského úveru pre uvedenú zmluvu o úvere teda bola stanovená vo výške 20,04
% (viď príloha Súhrnné informácie o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch bankami
a pobočkami zahraničných bánk za 4. štvrťrok 2022), pričom zmluvné dojednaná odplata predstavuje

práve úrok vo výške 19,48 %, ako jedinej odplaty pre veriteľa. Nakoľko žalovaný plne rešpektoval
kogentné zákonné ustanovenia týkajúce sa maximálnej možnej odplaty za poskytnutý úver, nemôže
byť výška dojednaného úroku, ako podmnožiny pojmu odplata, vyhlásená za neplatnú pre rozpor s
dobrými mravmi, nakoľko v zmysle vyššie uvedeného v zmluve o úvere dojednaná výška úroku 19,48%
neprekračuje dvojnásobok priemernej hodnoty RPMN. V prílohe žalovaný predložil výpočet RPMN

zo stránky Národnej banky Slovenska https://rpmn.nbs.sk/conclusion_date. Z uvedeného vyplýva, že
RPMNvzmluveoúverejestanovenásprávne.Žalovanývprílohepredložilajvýstupzinternýchaplikácií.
Overovanie schopnosti splácať úver prebieha vo väčšine prípadov v automatickom režime, pričom údaje
potrebné na posúdenie žiadosti o úver sú napríklad z úverového registra alebo Sociálnej poisťovne
získavané vo forme dát, ktoré v čitateľnej podobe zobrazujú len interné aplikácie. Žalovaný preto tieto

údaje pretavil do priloženého výstupu. Uvedený výstup obsahuje údaje zhromaždené z príslušných
registrov aj z otázok položených žiadateľovi o úver, ktoré boli použité pri posudzovaní bonity. V tejto
súvislosti súdu osobitne dali do pozornosti, že pri výdavkoch znižujúci príjem spotrebiteľa podľa §
7 ods. 20 písm. d) ZoSU sa vychádza výlučne z úverových peňažných záväzkov. Výšku peňažných
záväzkov spotrebiteľa veriteľ overil nezávislým dopytom do úverového registra, z ktorého veriteľ zistil,

že spotrebiteľ mal 1 existujúci úverový záväzok. Výška splátky existujúceho úveru bola vo výške 97
Eur. Výška splátky novo poskytovaného úveru bola stanovená na 18,90 Eur. Výdavky na peňažné
záväzky spotrebiteľa teda boli vo výške 115,90 Eur. Celková výška čistých príjmov spotrebiteľa. Príjem
(dôchodok) bol overený nezávislým dopytom do Sociálnej poisťovne zo dňa 02.01.2023. Veriteľ overil
príjem dopytom do sociálnej poisťovne s pozitívnym výsledkom. Veriteľ teda počítal s mesačným čistým

príjmom vo výške 400 Eur. Výška nákladov na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa.
V rámci nákladov na zabezpečenie základných životných potrieb bral veriteľ do úvahy životné minimum
spotrebiteľa (v zmluve o úvere je uvedený stav „rozvedený“ a počet nezaopatrených detí -0) v celkovej
sume 234,42 Eur. Veriteľ zároveň bral do úvahy paušálne výdavky, ktoré v zmysle opatrenia NBS spolu
so životným minimom reprezentujú obvyklé mesačné výdavky spotrebiteľov na stravu, bývanie, ošatenie

a pod.. Tie boli vypočítané ako rozdiel medzi celkovou výškou čistého príjmu spotrebiteľa a životným
minimom spotrebiteľa zvýšený o 30 % - teda 49,67 Eur. Celková výška nákladov na zabezpečenie
základných životných potrieb spotrebiteľa bola teda vo výške 284,09 Eur.

4. Žalobkyňa na vyjadrenie žalovaného (replika) uviedla, že dohodnuté úroky z úveru vo výške 19,48%
sú v hrubom rozpore s dobrými mravmi, nakoľko podľa zverejnených priemerných úrokových sadzieb
na webovom sídle Národnej banky Slovenska poskytnutých pre spotrebiteľské úvery v rozhodujúcom
období(kudňu02.01.2023)sfixáciounad5rokovčinilaúrokovásadzbahodnotu8,73%ročne.Vzmluve
je dohodnutá ročná úroková sadzba 19,48%, čo je zjavne v rozpore s dobrými mravmi. Dobré mravy

možno stotožniť so všeobecne spoločensky uznávanými zásadami konania v právnom styku /poctivosť,
nezneužívanie výkonu práv, nešikanózny spôsob výkonu práva, rešpektovanie rovnosti účastníkov
občianskoprávnych vzťahov/. Za právny úkon priečiaci sa dobrým mravom treba považovať právny
úkon, ktorý je všeobecne neakceptovateľný z hľadiska v spoločnosti prevládajúcich mravných zásad a
princípov vzájomných vzťahov medzi ľuďmi / pozri rozhodnutie NS SR sp.zn. 3Cdo137/2003/.

Dohodnutá výška úrokov 19,48 % ročne uvedená v zmluve podstatne /2 násobne/ prekračuje priemernú
úrokovú mieru obchodných bánk pri spotrebiteľských úveroch poskytovaných domácnostiam v mesiaci
1/2023. Výška zmluvných úrokov, pokiaľ tieto úroky prevýšia priemer úrokov na trhu pri porovnateľnom
úvere o viac ako 100 % je neprijateľná a odporuje dobrým mravom. Prevýšenie úrokov o 100 % oprotipriemeru úrokov za úvery poskytované bankami je netolerovateľné za žiadnych okolností. Úroky sú
neplatné v celom rozsahu. Táto okolnosť totiž spôsobuje značnú nerovnováhu v postavení účastníkov
v neprospech spotrebiteľa v zmysle § 53 ods. 1, 5 Občianskeho zákonníka a za týchto okolností je

potrebné hodnotiť dohodu o výške úrokov ako absolútne neplatnú. Dohodnutá úroková sadzba vo
výške 19,48% ročne je v rozpore s dobrými mravmi, a preto v tejto časti je zmluva v zmysle § 41 OZ
neplatná. Výška RPMN uvedená v zmluve vo výške 18,96 % je nesprávna (v neprospech spotrebiteľa)
z dôvodu, že nemôže byť nižšia ako výška úroku z úveru vo výške 19,48%. V hodnote RPMN za
úver sú zahrnuté všetky náklady spotrebiteľa v súvislosti s poskytnutým úverom. Jednou z položiek

týchto nákladov je úrok za poskytnutý úver, ktorého percentuálnym vyjadrením je úroková sadzba.
Okrem úroku môžu medzi náklady úveru patriť rôzne poplatky (napríklad za poskytnutie úveru, za
správu účtu), poistenie úveru a podobne. Je zrejmé, že pokiaľ sa v zmluve uvádza hodnota úrokovej
sadzby úveru, hodnota RPMN za úver nemôže byť od nej „nižšia". Vzhľadom na skutočnosť, že
hodnota RPMN uvedená v Zmluve je nižšia ako úroková sadzba, žalovaný nesprávne uviedol výšku
RPMN, v dôsledku čoho v Zmluve absentuje zákonná náležitosť spotrebiteľského úveru, čo má za

následok zákonnú sankciu vo forme bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru. Žalobkyňa
poukázal na ďalšie rozhodnutia súdov, v ktorých súdy skonštatovali, že RPMN nemôže byť nižšia ako
výška úrokovej sadzby: rozsudok Krajského súdu v Nitre sp.zn.: 6CoCsp/40/2021 zo dňa 6.10.2022,
rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp.zn.: 7CoCsp/32/2020 zo dňa 23.8.2022, rozsudok Krajského
súdu v Bratislave sp.zn.: 8Co/16/2022 zo dňa 27.6.2022, rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn.:

8CoCsp/16/2022 zo dňa 29.5.2022. Žalovaný zisťoval a overoval len príjem žalobkyne cez potvrdenie
zo Sociálnej poisťovne, hoci jeho povinnosťou je zisťovať nielen príjem, ale aj výdavky, a to nielen tie
z úverových registrov. Pri skúmaní výdavkov musí veriteľ vykonať audit domáceho rozpočtu dlžníka,
aby splnil povinnosť odbornej starostlivosti. Skúmanie výdavkov len nahliadnutím do databáz banky a
úverových registrov, nie je dostatočné. Tieto databázy nemôžu dať úplný obraz o výdavkoch klienta,

keďže medzi tie možno zarátať aj bežné mesačné výdavky súvisiace s domácnosťou. Z lustrácie v
úverových registrov je možné zistiť počet existujúcich úverov a výšku mesačnej splátky týchto úverov,
ktoré spotrebiteľ už má, teda iba peňažné záväzky znižujúce príjem spotrebiteľa, avšak nemožno
objektívne posúdiť schopnosť spotrebiteľa splácať úver. Pokiaľ veriteľ nepozná celkový objem výdavkov
klienta, vrátané pravidelných mesačných výdavkov nemôže urobiť záver o tom, či klient je alebo nie

je schopný splácať požadovaný úver. Iba vzájomným porovnaním všetkých rozhodujúcich činiteľov
je totiž možné vyhodnotiť, či spotrebiteľ je schopný a či pravdepodobne v budúcnosti (minimálne v
období, na ktoré sa zmluva uzatvára) bude schopný plniť svoje záväzky. Z vyjadrenia žalovaného
vyplýva, že pri posudzovaní výdavkov vychádzal zo sumy životného minima v čase posudzovania
žiadosti vo výške 234,42 Eur, výdavkov 97 Eur, rodinných výdavkov 284,09 Eur /fixné/ a príjmu 400

Eur. Nie je zrejmé na základe čoho žalovaný dospel k sume výdavkov a rodinných výdavkov žalobkyne.
Žalovaný nezisťoval priemerné mesačné výdavky žalobkyne na živobytie - SIPO, strava, doprava, lieky,
telekomunikačné služby a pod.) a tieto nahradil údajom o životnom minime. Čistý príjem žalobkyne
mal byť 400 Eur mesačne - bez preukázania rozhodnutia sociálnej poisťovne. Aj z časti zmluvy
„Predložené doklady“ vyplýva, že žalobkyňa doklady nepredkladala, iba občiansky preukaz. Žalovaný

príjem žalobkyne nepreveroval. Zákonodarca jasne uložil veriteľovi povinnosť zistiť sociálnoekonomickú
situáciu spotrebiteľa, čo znamená povinnosť zistiť nielen jeho príjem, ale aj pravidelné výdavky. Dôraz
pri posúdení úverovej schopnosti klienta je totiž kladený na pomer medzi príjmami a výdavkami a na
posúdenietoho,čispotrebiteľovizostanepovynaloženíbežnýchvýdavkovmesačnetakáčiastkazktorej
bude schopný úver splácať. Cieľom zákonodarcu bolo totiž zamedziť zadlžovaniu spotrebiteľov, ktorí

nie sú schopní svoje záväzky riadne uhrádzať. Z textu zákona o spotrebiteľských úveroch vyplýva, že
informácieprerozhodnutiedodávateľaotom,čizmluvusospotrebiteľomuzavriesimáveriteľzabezpečiť
sámatoajvspoluprácisožiadateľomoúveraleboúdajmizpríslušnýchdatabáz.Jepovinnosťouveriteľa
takto získané informácie vyhodnotiť, ale aj overovať a za dostatočné sa považujú iba také informácie, z
ktorých je veriteľ schopný zistiť objektívny obraz o žiadateľovej finančnej situácii. Odborná starostlivosť

totiž predpokladá, že údaje ktoré dlžník veriteľovi uvedie, si veriteľ aj overí. Tieto závery napokon
vyplývajú aj z rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C-449/13 (Consumer Finance SA proti F. G. a ďalší)
zo dňa 18.12.2014, keď európsky súd uviedol, že poskytovateľ úveru nesie dôkazné bremeno ohľadom
posúdenia úvery schopnosti spotrebiteľa na základe dostatočných informácii, pričom na informácie
podané len spotrebiteľom sa môže spoliehať len vtedy, ak sú dostatočné a podložené dokladmi. Tieto

závery napokon vyplývajú aj z nálezu Ústavného súdu ČR III.ÚS 4129/18 zo dňa 26.2.2019 a rozsudkov
Najvyššieho súdu ČR 33Cdo/2178/2018 zo dňa 25.7.2018 a 33Cdo/201/2018 zo dňa 20.3.2019. V tejto
súvislosti možno poukázať aj na závery vyplývajúce z rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C-679/18 zo
dňa 5.3.2020, podľa ktorého články 8 a 23 Smernice 2008/48/ES z 23.4.2008 sa majú vykladať v tomzmysle, že vnútroštátnemu súdu ukladajú povinnosť preskúmať ex offo existenciu porušenia povinnosti
stanovenej v článku 8 tejto smernice, podľa ktorej veriteľ musí pred uzavretím zmluvy posúdiť úverovú
bonitu spotrebiteľa a vyvodiť dôsledky, ktoré z porušenia tejto povinnosti vyplývajú vo vnútroštátnom

práve. Je povinnosťou veriteľa takto získané informácie zhromaždiť, vyhodnotiť ich dostatočnosť a
rozhodnúť, či a ktoré informácie je nevyhnutné ďalej overovať. Za dostatočné sa považujú iba také
informácie o príjmoch a výdavkoch, z ktorých je veriteľ schopný získať objektívny obraz o žiadateľovej
finančnej situácii. Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé
údaje. Táto povinnosť však nezbavuje veriteľa konať s odbornou starostlivosťou, teda vyžiadať si od

spotrebiteľa potrebné informácie, aktívne si zabezpečovať ďalšie primerané a objektívne zistiteľné
informácie o spotrebiteľovi a takto získané informácie riadne vyhodnotiť. Schopnosť spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver tak treba chápať ako
situáciu, keď v závislosti na frekvencii splácania zostane spotrebiteľovi v jeho osobnom/ domácom
rozpočte dostatok finančných prostriedkov, aby mohol bez akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať
splátku v predpokladanej výške. Preto dodávateľ musí okrem iného analyzovať spotrebiteľov osobný/

domáci rozpočet a to ako stranu príjmov, tak stranu výdavkov, a to vždy vo vzťahu ku konkrétnemu
žiadateľovi o úver (t.j. Konkrétne príjmy zo zamestnaneckej alebo inej činnosti, konkrétne náklady na
bývanie, dopravu, domácnosť alebo nezaopatrené deti). Analýza iba niektorej zo strán rozpočtu sama o
sebe k posúdeniu úverovej schopnosti nepostačuje.“ Žalobkyňa má za to, že žalovaný neskúmal bonitu
žalobkyne s odbornou starostlivosťou poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov a

žalovanému vznikol nárok na zaplatenie istiny.

5. Okresný súd Pezinok rozsudkom zo dňa 10.júla 2024 , č.k. 8Csp/10/2024- 125 žalobu zamietol,
žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Proti danému rozsudku podala
žalobkyňa odvolanie. Krajský súd v Bratislave, ako odvolací súd, uznesením zo dňa 17.februára 2025, č.

k. 14CoCsp/25/2024-187, rozsudok Okresného súdu Pezinok zo dňa 03.júla 2024, č.k. 8Csp/10/2024-
125 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Kde úlohou súdu prvej inštancie bude opätovne posúdiť
dôvodnosť podanej žaloby, najmä opätovne preskúmať, či zo strany žalovaného nedošlo k hrubému
porušeniu povinnosti skúmať bonitu spotrebiteľa pred uzatvorením zmluvy s odbornou starostlivosťou.

6. Súd nariadil vo veci pojednávanie, ktoré sa uskutočnilo v neprítomnosti žalobkyne, právnej zástupkyni
žalobkyne, ktoré svoju neúčasť ospravedlnili písomným podaním zo dňa 26.03.2025, súhlasili, aby
súd konal v ich neprítomnosti. Žalobkyňa okrem ospravedlnenia v písomnom podaní uviedla, že z
obsahu Zmluvy o viazanom spotrebiteľskom úvere č.: XXXXXXXXXX zo dňa 02.01.2023 vyplýva, že
bola uzatvorená v kamennej predajni (Möbelix). Pričom žalobkyňa pri podpise zmluvy predložila iba

občiansky preukaz. Nepreukazovala žiadne iné dokumenty preukazujúce jej výdaje. Z úverovej
zmluvy vyplýva, že žalovaný pri jej uzatváraní zistil od žalobkyne výlučne údaje, ktoré sa týkali jej
rodinného stavu, dosiahnutého vzdelania, či spôsobu bývania. Ohľadom príjmu žalobkyne je v zmluve
uvedené, že je v mesačnej výške 400 eur. Žalovaný žiadnym spôsobom nepreveroval príjem žalobkyne,
čo už samo o sebe naznačuje hrubému porušeniu zákonnej povinnosti dodávateľa skúmať tzv. úveru

schopnosť spotrebiteľa. (viď rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 33
Cdo 2178/2018). V rámci dát dopytu SRBI nie je uvedené žiadne klientske skóre žalobkyne, ktoré je
nevyhnutné na posúdenie jej bonity. Žalovaný nedoložil doklad o tom, že by nahliadol aj do nebankového
registra klientskych informácií (NRKI) a nepredložil ani žiadny iný listinný dôkaz k zisťovaniu bonity
žalobkyne. Nie je možné sa obmedziť len na skúmanie výdavkov týkajúcich sa úhrad záväzkov a

opomenúť aj iné výdavky žalobkyne, súvisiace s vedením domácnosti a pod. Skúmanie bonity zo
strany žalovaného bez overenia výdavkov na živobytie, nie je postačujúce pre splnenie povinnosti
vyplývajúcej z ust. § 7 ods. 1 ZoSÚ. Bez toho, aby žalovaný skúmal aj iné spomínané aspekty,
napr. celkové mesačné výdavky žalobkyne nemohol si utvoriť reálny obraz o majetkovej situácii
žalobkyne potrebnej pre posúdenie jej schopnosti splácať úver. Nemožno teda konštatovať, že zo strany

žalovaného sa jednalo o konanie s odbornou starostlivosťou. Výška sumy životného minima, z ktorej
sa vychádza pri výpočte nákladov na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa nemôže
zodpovedať výške výdavkov domácnosti, ak tie nie sú overené v každom jednotlivom prípade ohľadne
domácnosti konkrétneho spotrebiteľa. Podľa § 2 ods. 4 Opatrenia NBS č. 10/2017, celková výška čistých
príjmov spotrebiteľa podľa § 7 ods. 20 písm. a) zákona sa vypočíta ako aritmetický priemer čistých

skutočných príjmov spotrebiteľa spravidla za obdobie bezprostredne predchádzajúcich 3 kalendárnych
mesiacov pred posúdením schopnosti splácať. Žalovaný pri určení ukazovateľa schopnosti splácať úver
postupoval v rozpore s ust. § 2 ods. 4 opatrenia v zmysle, ktorého sa celková výška čistých príjmov
spotrebiteľa podľa § 7 ods. 20 písm. a) zákona má vypočítať ako aritmetický priemer čistých skutočnýchpríjmovspotrebiteľaspravidlazaobdobiebezprostrednepredchádzajúcichtrochkalendárnychmesiacov
pred posúdením schopnosti splácať. Žalovaný vychádzal z akceptovaného príjmu 400 eur bez
toho, aby súdu predložil listinné dôkazy preukazujúce, že minimálne žalovaný v žiadosti o poskytnutie

úveru takúto výšku čistého mesačného príjmu deklaroval a súčasne aj preukázal. Žalovaný nezisťoval
priemerné mesačné výdavky žalobkyne na živobytie (SIPO, náklady na bývanie, strava, doprava
do práce, lieky, telekomunikačné služby a pod.). Uvedené svedčí o ignorovaní zákonnej povinnosti
dodávateľa úverových produktov na finančnom trhu. Výška RPMN uvedená v zmluve vo výške 18,96
% je nesprávna (v neprospech spotrebiteľa) z dôvodu, že nemôže byť nižšia ako výška úroku z úveru

vo výške 19,48%. Výška RPMN nevyhnutne nemôže byť nižšia ako výška úrokovej sadzby, ktorá je
jedným zo základných vstupov pre výpočet RPMN (porovnaj rozsudok Krajského súdu v Bratislave
sp.zn.: 14Co/56/2019 zo dňa 22.11.2022, rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp.zn.: 9Co/55/2019 zo
dňa 26.9.2019). Je teda zrejmé, že hodnota RPMN je v zmluve uvedená nesprávne, a to v neprospech
spotrebiteľa. Poskytnutý spotrebiteľský úver je potrebné podľa §11ods.1 písm. b) ZoSÚ považovať za
bezúročný a bez poplatkov.

7. Právny zástupca žalovaného v písomnom podaní zo dňa 18.04.2025 uviedol, že s
podanou žalobou nesúhlasí a tvrdenia žalobkyne v plnom rozsahu popiera. Žalobkyňa v podanej
žalobe konštatuje, že dohodnuté úroky z úveru vo výške 19,48 % sú v hrubom rozpore s dobrými
mravmi,nakoľkopodľazverejnenýchpriemernýchúrokovýchsadziebnawebovomsídleNárodnejbanky

Slovenska poskytnutých pre spotrebiteľské úvery v rozhodujúcom období (ku dňu 02.01.2023) s fixáciou
nad 5 rokov činila úroková sadzba hodnotu 8,73 % ročne. V zmluve o úvere je dohodnutá ročná
úroková sadzba 19,48%. Takýto názor považuje za nesprávny a bol prekonaný rozhodovacou praxou
Najvyššieho súdu SR. Stanovenie takejto vymyslenej percentuálnej hranice, ktorá by bola generálne
stanovená pre všetky úvery, a na ktorú by bez akéhokoľvek odôvodnenia poukazovali všeobecné

súdy nemá oporu v žiadnom právnom predpise Slovenskej republiky. Zákonodarca teda stanovil ako
objektívne kritérium pre posúdenie primeranosti/výhodnosti/zákonnosti úveru údaj o RPMN a nie
úrokovú sadzbu, nakoľko úroková sadzba nezohľadňuje ďalšie plnenia, ktoré si okrem úrokov môže
veriteľadlžníkvrámcizmluvyoúveredohodnúť.Zákonodarcavyššiecitovanýmzákonnýmustanovením
ďalej stanovil strop možnej odplaty za poskytnutie úveru. Pojem odplata pritom v sebe zahŕňa dojednané

úroky a poplatky, ktoré dlžník zaplatí veriteľovi nad rámec istiny. Najvyššia prípustná výška odplaty za
poskytnutie spotrebiteľského úveru pre uvedenú zmluvu o úvere teda bola stanovená vo výške 20,04%
(viď príloha Súhrnné informácie o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch bankami a
pobočkami zahraničných bánk za 4. štvrťrok 2022), pričom zmluvné dojednaná odplata predstavuje
práve úrok vo výške 19,48 %, ako jedinej odplaty pre veriteľa. Nakoľko žalovaný plne rešpektoval

kogentné zákonné ustanovenia týkajúce sa maximálnej možnej odplaty za poskytnutý úver, nemôže
byť výška dojednaného úroku, ako podmnožiny pojmu odplata, vyhlásená za neplatnú pre rozpor
s dobrými mravmi, nakoľko v zmysle vyššie uvedeného v zmluve o úvere dojednaná výška úroku
19,48% neprekračuje dvojnásobok priemernej hodnoty RPMN. Žalobkyňa v súvislosti s dojednaným
úrokom poukazuje na nesprávnu štatistiku Národnej Banky Slovenska (ďalej aj „NBS“). Štatistika

„Priemerné úrokové miery z úverov bánk“ zverejnená NBS na stránke: , vychádza z údajov nie len za
spotrebiteľské úvery, ale taktiež aj za ostatné úvery, teda napr. úvery na podnikanie, konsolidáciu dlhov,
vzdelanie a pod., ktorých úrokové sadzby sú nižšie a tým pádom znižujú aj celkovú váženú úrokovú
sadzbu za obe skupiny spolu. Overovanie schopnosti splácať úver prebieha vo väčšine prípadov v

automatickom režime, pričom údaje potrebné na posúdenie žiadosti o úver sú napríklad z úverového
registra alebo Sociálnej poisťovne získavané vo forme dát, ktoré v čitateľnej podobe zobrazujú len
interné aplikácie. Žalovaný preto tieto údaje pretavil do priloženého výstupu. Uvedený výstup obsahuje
údaje zhromaždené z príslušných registrov aj z otázok položených žiadateľovi o úver, ktoré boli použité
pri posudzovaní bonity. Výdavky na peňažné záväzky spotrebiteľa v tejto súvislosti dáva súdu

osobitne do pozornosti, že pri výdavkoch znižujúci príjem spotrebiteľa podľa § 7 ods. 20 písm. d)
ZoSU sa vychádza výlučne z úverových peňažných záväzkov. Výšku peňažných záväzkov spotrebiteľa
veriteľ overil nezávislým dopytom do úverového registra, z ktorého veriteľ zistil, že spotrebiteľ mal 1
existujúci úverový záväzok. Výška splátky existujúceho úveru bola vo výške 97,- eur. Výška splátky
novo poskytovaného úveru bola stanovená na 18,90 eur. Výdavky na peňažné záväzky spotrebiteľa

teda boli vo výške 115,90 eur. Celková výška čistých príjmov spotrebiteľa - príjem (dôchodok) bol
overenýnezávislýmdopytomdoSociálnejpoisťovnezodňa02.01.2023.Veriteľoverilpríjemdopytomdo
sociálnej poisťovne s pozitívnym výsledkom. Veriteľ teda počítal s mesačným čistým príjmom vo výške
400,- eur. Výška nákladov na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa v rámci nákladovna zabezpečenie základných životných potrieb bral veriteľ do úvahy životné minimum spotrebiteľa
(v zmluve o úvere je uvedený stav „rozvedený“ a počet nezaopatrených detí -0) v celkovej sume
234,42 eur. Veriteľ zároveň bral do úvahy paušálne výdavky, ktoré v zmysle opatrenia NBS spolu so

životným minimom reprezentujú obvyklé mesačné výdavky spotrebiteľov na stravu, bývanie, ošatenie
a pod.. Tie boli vypočítané ako rozdiel medzi celkovou výškou čistého príjmu spotrebiteľa a životným
minimom spotrebiteľa zvýšený o 30 % - teda 49,67 eur. Celková výška nákladov na zabezpečenie
základných životných potrieb spotrebiteľa bola teda vo výške 284,09 eur. Výpočet limitu ukazovateľa
schopnosti splácať bol 0,99. Hodnota DSTI neprekročila hodnotu 1, a preto bola schopnosť splácať

poskytnutý úver posúdená v súlade s Opatrením a ZoSU. Limit na podiel výšky celkovej zadlženosti k
príjmu a metodika na výpočet tohto podielu podiel výšky celkovej zadlženosti k príjmu sa vypočíta ako
podiel celkovej zadlženosti spotrebiteľa podľa odseku 6 k 12-násobku celkovej výšky čistých príjmov
spotrebiteľa podľa § 2 ods., tj. 7094,€/4800,- € = 1,48 Limit na podiel výšky celkovej zadlženosti k príjmu
neprekročil hodnotu 8. Domnieva sa preto, že žalovaný pri poskytnutí úveru konal s riadnou odbornou
starostlivosťou požadovanou v zmysle príslušných ustanovení ZoSÚ.

8. Právny zástupca žalovaného v písomnom podaní zo dňa 16.04.2025 uviedol, že k výdavkom na
peňažné záväzky spotrebiteľa podľa ust. § 2 ods. 3 písm. b) podľa § 7 ods. 20 písm. d) zákona
pri zohľadnení odsekov 10 až 17, platí pri určení peňažných záväzkov súvisiacich s existujúcimi
úvermi, pri ktorých je spotrebiteľ spoludlžníkom, na tieto úvery hľadí, ako keby bol spotrebiteľ jediným

dlžníkom na účely § 7 ods. 20 písm. d) zákona pri úveroch so zostávajúcou splatnosťou viac ako
osem rokov, pri ktorých nie je určená fixná úroková sadzba podľa osobitného predpisu, 4) ktoré
sa poskytujú súčasne so spotrebiteľským úverom alebo ktoré už boli poskytnuté a ktoré nebudú
poskytovaným spotrebiteľským úverom vyplatené, sa peňažný záväzok znižujúci príjem spotrebiteľa
započíta ako vyššia z týchto dvoch hodnôt na účely § 7 ods. 20 písm. d) zákona sa do výpočtu

podľa odseku 3 písm. b) zahŕňa najmenej suma rovnajúca sa 3 % schválených povolených prečerpaní
a limitov kreditných kariet spotrebiteľa. Žalobkyňa poukázala na priloženú odpoveď Národnej banky
Slovenska zo dňa 14.03.2024 vo veci NBS-000-096-061, ktorá potvrdzuje vyššie uvedený názor
žalobcu: „Túto kategóriu výdavkov spotrebiteľa tvoria predovšetkým záväzky z úverových vzťahov,
pripadane z nadväzujúcich záväzkov z finančných služieb (napr. poistenie schopnosti splácať úver

dojednané spolu s úverom) a nie je možné ich rozširovať o výdavky spotrebiteľa, ktoré vstupujú do
vzorca v paušalizovanom vyjadrení v predchádzajúcej kategórií nákladov na zabezpečenie základných
životných potrieb spotrebiteľa.“ V tejto súvislosti opätovne poukázal na priloženú odpoveď Národnej
banky Slovenska zo dňa 14.03.2024 vo veci NBS-000-096-061, podľa ktorej: „výdavky na bývanie,
dopravu, telefón, internet a ostatné výdavky na domácnosť považujeme za súčasť kategórie „náklady na

zabezpečenie základných životných potrieb“. (...) Do vzorca budú vstupovať iba paušalizované výdavky
na základné životné potreby, najmä bežné výdavky spotrebiteľa napr. za daný miesiac. (...) Národná
banka Slovenska na základe vyššie uvedeného uzatvára, vychádzajúc z ustanovení zákona č 129/2010
Z.z. a Opatrenia NBS, ďalej zo svojich znalostí a praktických skúsenosti z dohľadu nad finančným trhom,
že dodržanie odbornej starostlivosti pri posudzovaní schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver

sa nevyžaduje skúmanie skutočných bežných výdavkov spotrebiteľa (napr. náklady na bývanie, telefón,
internet a výdavky na domácnosť).“

9. Súd opätovne vykonal dokazovanie výsluchom právneho zástupcu žalovaného, oboznámením sa
s obsahom žaloby a predloženými listinnými dôkazmi Zmluva o viazanom spotrebiteľskom úvere zo

dňa 02.01.2023, súhrnné informácie o údajoch o novospokytnutých spotrebiteľských úveroch bankami
a pobočkami zahraničných bánk za 4. štvrťrok 2022, prepočet RPMN, výsledky schvaľovania Quatro,
odpoveď na žiadosť NBS zo dňa 14.03.2024 a zistil skutkový stav:

10. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že so žalobou sa nestotožňuje. Krajský

súd má za to, že nebola dostatočne skúmaná bonita, kde má za to, že bonita bola skúmaná v takom
rozsahu, aby veriteľ mohol spotrebiteľovi úver poskytnúť. Žalovaný postupoval podľa § 11 ods. 2 o
spotrebiteľských úveroch, kde je potrebné skúmať príjmy, výdavky a rodinný stav alebo nahliadnutie do
príslušnej úverovej databázy. Žalovaný skúmal oboma spôsobmi, tak, že si overil dopytom Sociálnej
poisťovni, nie je sporné, že žalobkyňa bola poberateľkou dôchodku v minimálnej výške aspoň 400,-

eur. Čo sa týka výdavkov žalovaný postupoval v zmysle opatrenia NBS, kde pripočítal životné minimum
a povinnú rezervu 30 %. Žalobkyňa žiadne výdavky neuvádzala, ani ich neprezentovala v priebehu
konania. Žalovaný skúmal aj druhým spôsobom, ktoré si overoval nahliadnutím do príslušnej databázy
Sociálnej poisťovni a úverového registra. Žalovaný má za to, že splnil všetky podmienky, preto abymu súd neuložil sankciu bezúročnosti a bez poplatkovosti. Poukázal, že krajský súd poukazoval na
rozhodovaciu prax Krajského súdu v Trnave, ktorá je už prekonaná. Išlo o rozsudok z r. 2020. Žiadal
žalobu zamietol a priznať nárok na náhradu trov konania.

11. Medzi stranami nebolo sporné, že došlo k uzavretiu zmluvy o viazanom spotrebiteľskom úvere
dňa 02.01.2023, predmetom financovania úveru bol tovar: sedacia súprava, kúpna cena 1010,26 eur,
akontácia 45,06 eur, celková výška úveru 965,20 eur, celkové náklady spotrebiteľa 849,19 eur, celková
čiastka 1814,39 eur, počet splátok 96, splátka 18,90 eur, posledná splátka 18,89 eur, dátum dodania

tovaru 02.01.2023, prvá splátka 20.02.2023.

12. Zistený skutkový stav súd takto právne posúdil:

Podľa § 52 ods. 1,2,3,4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase
uzatvorenia zmluvy (ďalej len ako „OZ“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu

formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj
všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak
je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,
ktorýchobsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka,

aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní
a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1, 2 OZ, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od
tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré

mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu
spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 1 ods. 2 zákon č. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných
úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len

ako „ZoSÚ“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných
prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej
platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver
podľa tohto zákona možno poskytnúť len bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na
platobný účet spotrebiteľa alebo na účet stavebného sporiteľa, poštovým poukazom, ktorého

adresátom je spotrebiteľ alebo platobným prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa;1) tým nie je dotknuté bezhotovostné
poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie
iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo

osobitného predpisu.18b)
Spotrebiteľským úverom sú aj mladomanželský úver podľa osobitného predpisu,1a) niektoré stavebné úvery a iné úvery podľa
osobitného predpisu1b) a
nezabezpečené úvery poskytované spotrebiteľom na účely rekonštrukcie nehnuteľnosti určenej na

bývanie, pričom ustanovenia osobitných predpisov1c) týkajúce sa poskytovania týchto úverov tým nie sú dotknuté; obmedzenie
hornej hranice výšky úveru podľa odseku 3 písm. f) sa na tieto úvery nevzťahuje.Podľa § 9 ods. 1 ZoSÚ, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná
strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré
je dostupné spotrebiteľovi.

Podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ, Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí
podľa Občianskeho zákonníka 18) musí obsahovať tieto náležitosti: a)
druh spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú

osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo
veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom
úvere uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj
údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú
osobu alebo fyzickú osobu, c) meno, priezvisko, rodné číslo a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa;
ak spotrebiteľ nemá pridelené rodné číslo, uvedie sa dátum narodenia, d) dobu trvania zmluvy o

spotrebiteľskom úvere, e) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky
upravujúce jeho čerpanie, f ) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom
úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za
tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, g) úrokovú
sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú

úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové
obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky
a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby
spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách
spotrebiteľského úveru, h) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ

zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere;
uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, i) výšku,
počet, frekvenciu splátok a prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým
nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
j) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak

sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne
a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, k) súhrnný prehľad, ktorý
obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov,
ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, l) prípadne poplatky za vedenie jedného
alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie

účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie
a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za
akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, m) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania
spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o
spotrebiteľskom úvere, n) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,

o) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, p) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za
úkony notára, ak sú veriteľovi známe, q) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia, r) právo na splatenie
spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a
spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16

, s) spôsob zániku záväzku
zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, t) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, u) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas
ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti
spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3 , ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, v)
názov a adresu príslušného orgánu dohľadu podľa § 23 .
Podľa § 11 ods. 1 ZoSÚ, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak
a. zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1,

b. zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l), s), z) a aa),
c. zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie
alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebod. v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa,
e. dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme

pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona možno poskytnúť len bezhotovostným prevodom finančných
prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ
alebo platobným prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa;1) tým nie je dotknuté bezhotovostné
poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru

bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver
podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu.18b)

Podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ, Veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou
tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou
schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa

poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel
spotrebiteľského úveru.

Podľa § 7 ods. 2 ZoSÚ, Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné,
presné a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský

úver; tým nie je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy
za podmienok ustanovených osobitným zákonom.17)

Podľa § 7 ods. 17 ZoSÚ, vynaložením odbornej starostlivosti sa rozumie najmä to, že veriteľ

a) poskytne spotrebiteľovi informácie pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa
§ 4 a , b) posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver s ohľadom na získané informácie o spotrebiteľovi; ak je veriteľom veriteľ
podľa § 20 ods. 1 písm. a) ,

banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky,17a) posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver najmä
s ohľadom na údaje získané z jedného alebo viacerých registrov, do ktorých poskytujú údaje
veritelia, ktorých počet sa rovná aspoň dvojtretinovej väčšine veriteľov, ktorými sú veritelia podľa
§ 20 ods. 1 písm. a) ,

ktorí sú zverejnení v zozname veriteľov podľa § 8a , banky, zahraničné banky a pobočky zahraničných bánk, v čase
posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.
Podľa § 7 ods. 18 ZoSÚ, Veriteľ je povinný v záujme odbornej starostlivosti pri poskytovaní
spotrebiteľských úverov vytvoriť a udržiavať systém posúdenia schopnosti spotrebiteľa splácať

spotrebiteľský úver a postupovať v súlade s týmto systémom a vytvoriť a udržiavať systém poskytovania
spotrebiteľských úverov.
Podľa § 7 ods. 20 ZoSÚ, Na výpočet ukazovateľa schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver
sa použijú tieto položky: a) čistý príjem spotrebiteľa, b) náklady na zabezpečenie základných životných
potrieb spotrebiteľa a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť,17ta) c) výška splátky spotrebiteľského úveru a d)
peňažné záväzky znižujúce príjem spotrebiteľa.

Podľa ust. § 2 ods. 1 Opatrenia Národnej banky Slovenska č. 10/2017 v znení účinnom ku dňu uzavretia
zmluvy o úvere (ďalej ako „Opatrenie“), Ukazovateľ schopnosti splácať sa vypočíta ako podiel výdavkov

na peňažné záväzky spotrebiteľa podľa odseku 3 a celkovej výšky čistých príjmov spotrebiteľa podľa
odseku 4 zníženej o celkovú výšku nákladov na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa
podľa odseku 5. Všetky položky výpočtu ukazovateľa schopnosti splácať sa prepočítavajú na obdobie
jedného mesiaca.

Podľa ust. § 2 ods. 2 Opatrenia „Limit ukazovateľa schopnosti splácať vypočítaného podľa odseku 1
nemôže prekročiť hodnotu 1.Podľa ust. § 2 ods. 3 Opatrenia „Výdavky na peňažné záväzky spotrebiteľa sa na účely odseku 1 určujú
ako súčet výšky splátky poskytovaného spotrebiteľského úveru podľa § 7 ods. 20 písm. c) zákona pri
zohľadnení odsekov 12 a 13 a § 4 a sumy peňažných záväzkov znižujúcich príjem spotrebiteľa podľa §

7 ods. 20 písm. d) zákona pri zohľadnení odsekov 14 až 21.

13. Podľa § 137 písm. d) Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), žalobou možno požadovať,
aby sa rozhodlo najmä o určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

14. Podľa § 11 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z.Z, Spotrebiteľ sa môže pred súdom domáhať
určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti
poskytnutého spotrebiteľského úveru žalobou.18ba

15. Žalobkyňa sa domáhala, aby súd vo výroku určil bezúročnosť a bezpoplatkovosť poskytnutého

úveru. K otázke naliehavého právneho záujmu súd uvádza, že žalobkyňa má naliehavý právny záujem
na takomto určení, pretože potrebuje mať vyriešenú otázku, aký je jeho skutočný dlh nad rámec
poskytnutých finančných prostriedkov, jeho postavenie sa stane istejším, nebude vystavená sankciám
vyplývajúcim zo zmluvy uzatvorenej so žalovaným a preto súd pristúpil k skúmaniu dôvodnosti podanej
žaloby.

16. Po vykonanom dokazovaní mal súd prvej inštancie za preukázané, že dňa 02.01.2023 bola uzavretá
formulárová zmluva Zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, predmetom financovania úveru bol
tovar: sedacia súprava, kúpna cena 1010,26 eur, akontácia 45,06 eur, celková výška úveru 965,20 eur,
celkové náklady spotrebiteľa 849,19 eur, celková čiastka 1814,39 eur, počet splátok 96, splátka 18,90

eur, posledná splátka 18,89 eur, dátum dodania tovaru 02.01.2023, prvá splátka 20.02.2023.

17. Následne pristúpil súd prvej inštancie k preskúmaniu uzavretej Zmluvy. Predmetná Zmluva
je spotrebiteľskou zmluvou a na žalobkyňu je potrebné hľadieť ako na spotrebiteľa, pretože pri
jej uzavieraní nekonala, na rozdiel od žalovaného, v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej

podnikateľskej činnosti. Uzavretú Zmluvu súd prvej inštancie zároveň podriadil aj pod právny režim
Zákona o spotrebiteľských úveroch, v znení účinnom ku dňu uzavretia spornej Zmluvy.

18.Žalobkyňasapodanoužaloboudomáhaurčenia,žeúverposkytnutýnazákladeZmluvyjebezúročný
a bezpoplatkový, nakoľko dohodnuté úroky vo výške 19,48% sú v hrubom rozpore s dobrými mravmi,

výška RPMN uvedená v zmluve vo výške 18,96% je nesprávna, neprospech spotrebiteľa z dôvodu, že
nemôže byť nižšia ako výška úroku z úveru vo výške 19,48%, žalovaný pri uzatváraní zmluvy neskúmal
schopnosť splácať úver s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ.

19. Súd prvej inštancie poukazuje na záver súdu druhej inštancie v ktorom uviedol, že odvolaciu

námietku žalobkyne, podľa ktorej je výška úrokov uvedených v zmluve v rozpore s dobrými mravmi,
považoval za nedovodí. Z ustálenej judikatúry vyplýva, že kategória dobrých mravov ako dôvod
neplatnosti právneho úkonu je zbernou kategóriou, t.j. právny úkon možno posudzovať z hľadiska, či je
v rozpore s dobrými mravmi len vtedy, ak právny úkon neupravuje zákon. Ak však zákon určitú situáciu
výslovne reguluje a právny úkon je v súlade s touto reguláciou, nemožno hovoriť o rozpore s dobrými

mravmi a pokiaľ samotná výška úrokovej sadzby neodporuje zákonu, len výnimočne by mohlo byť
dojednanie o úroku z úveru posúdené ako rozporné s dobrými mravmi. V tomto prípade je výška odplaty
regulovaná priamo zákonom - ustanovením § 53 ods. 6 OZ, a preto nie je namieste úvaha o rozpore
výšky odplaty s dobrými mravmi (rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 09.12.2020, sp. zn.
17CoCsp/13/2020). Dojednanie o úroku z úveru (ktorého výška neprevyšuje najvyššiu prípustnú výšku

odplaty v zmysle zákona), preto odvolací súd nepovažoval za neplatné pre rozpor s dobrými mravmi.

20. Súd vykonal dokazovanie v intenciách súdu druhej inštancie, a to najmä či veriteľ neporušil povinnosť
s odbornou starostlivosťou posúdiť bonitu žalobkyne ako spotrebiteľa, keď nie je zrejmé či skúmal a ako
skúmal výdavky žalobkyne, či mu žalobkyňa vôbec svoje výdavky vyčíslila a či si tieto výdavky overil.

21. Súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že žalovaný pri uzatváraní úverovej zmluvy porušil
svoju povinnosť posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver,
uloženú mu v § 7 ZoSÚ.22. Schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver treba chápať ako situáciu, v ktorej v závislosti
na frekvencii splácania zostane spotrebiteľovi v jeho osobnom/domácom rozpočte dostatok finančných

prostriedkov, aby mohol bez akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať splátku v predpokladanej
výške. Preto dodávateľ musí okrem iného analyzovať spotrebiteľov osobný/domáci rozpočet a to ako
stranupríjmov,takstranuvýdavkov,atovždyvovzťahukukonkrétnemužiadateľovioúver(t.j.konkrétne
príjmy zo zamestnaneckej alebo inej činnosti, konkrétne náklady na bývanie, dopravu, domácnosť
alebo nezaopatrené deti). Analýza iba niektorej zo strán rozpočtu sama osebe k posúdeniu úverovej

schopnosti nepostačuje.

23. Žalovaný pred uzavretím zmluvy požadoval od žalobkyne predloženie dokladov (občianskeho
preukazu) a žiadal o vyplnenie a aj preukázanie dôležitých údajov. Žalobkyňa uviedla, že je dôchodkyňa,
priemerný čistý príjem 400 eur. Žalovaný predložil súdu listinu „výsledok schvaľovania Quatro zo dňa

02.01.2023“ z ktorého vyplýva, že žalovaný zhodnotil u žalobkyni priemerný čistý príjem 400 eur,
výdavky 97 eur (existujúci úver), životné minimum 234,42 eur, rodinné výdavky 284,09 eur, ukazovateľ
schopnosti splácať bol 1. Žalovaný z úverového registra zistil, že žalobkyňa mala jeden existujúci
úverový záväzok, výška splátky existujúceho úveru bola vo výške 97 eur, spotrebiteľský úver bol vo
výške 6300 eur, s dátumom začatia splácania 16.08.2022, s mesačnými splátkami, s počtom 84, dátum

ukončenia 15.08.2029. Výška splátky novoposkytnutého úveru bola stanovená na 18,90 eur. Žalovaný
si overil iba príjem žalobkyne dopytom do Sociálnej poisťovne, kde počítal s čistým príjmom žalobkyne
400 eur. V zmluve je uvedené, že žalobkyňa je rozvedená, počet nezaopatrených detí nula.

24. Súd druhej inštancie v bode 19 odôvodnenia poukázal, že po odčítaní uvedených mesačných

výdavkov z príjmu žalobkyne je možné zistiť, že mesačne by jej mala zostať suma 18,91 eur, pričom z
tejto sumy by mala byť žalobkyňa povinná uhrádzať ešte žalovanému mesačnú splátku za poskytnutý
úver vo výške 18,90 eur (teda žalobkyni by na konci mesiaca, po odpočítaní všetkých výdavkov, mala
zostať suma 0,01 eur). Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie nevyplýva, či vôbec a akým
spôsobom žalovaný skúmal výdavky žalobkyne a prečo za výdavky označil práve sumu vo výške

284,09 eur; nie je zrejmé, či táto suma zohľadňuje skutočné reálne mesačné výdavky žalobkyne; nie
je ani zrejmé, či veriteľ zisťoval priemerné mesačné výdavky žalobkyne na živobytie (SIPO, strava,
doprava, lieky, telekomunikačné služby a podobne). Na základe uvedeného sa potom finančná analýza
vykonaná v čase poskytnutia úveru nejaví ako vyhovujúca pre poskytnutie úveru vo výške 965,20 eur
na 8 rokov s mesačnou splátkou 18,90 eur. Vo všeobecnosti treba schopnosť spotrebiteľa splácať

spotrebiteľský úver chápať ako situáciu, keď v závislosti na frekvencii splácania zostane spotrebiteľovi
v jeho osobnom a domácom rozpočte dostatok finančných prostriedkov, aby mohol bez akýchkoľvek
problémov a obmedzení splácať splátku v predpokladanej výške. Preto veriteľ musí okrem iného
analyzovať spotrebiteľov osobný a domáci rozpočet a to tak stranu príjmov, ako aj stranu výdavkov, a
to vždy vo vzťahu ku konkrétnemu žiadateľovi o úver. Analýza iba niektorej zo strán rozpočtu sama o

sebe k posúdeniu úverovej schopnosti nepostačuje.

25. Súd prvej inštancie zhodne so súdom druhej inštancie poukazuje, že po odpočítaní sumy životného
minima domácnosti žalobkyne vo výške 284,09 eur od sumy jej príjmu 400 eur, žalobkyni ako
spotrebiteľovi ostávala suma disponibilných finančných prostriedkov vo výške priemerne 115,91 eur,

z ktorého je potrebné odpočítať existujúci úver 97 eur, zostalo žalobkyni 18, 91 eur, nová splátka
poskytnutého úveru je 18,90 eur, kde po odpočítaní danej splátky mala zostať žalobkyni suma 0,01
eur. Treba pritom zdôrazniť aj tú skutočnosť, že životné minimum zákon č. 601/2003 definuje ako
spoločensky uznanú minimálnu hranicu príjmov fyzickej osoby, pod ktorou nastáva stav jej hmotnej
núdze. Žalovaný sa pritom nevysporiadal aj s inými výdavkami žalobkyne. K otázke skúmania bonity

žalobkyne žalovaný na pojednávaní len skonštatoval, že žalobkyňa v žiadosti o poskytnutie úveru
potvrdilaúdajeosvojejsociálno-ekonomickejidentite,nákladyakoSIPO,strava,lieky,telekomunikačné
služby nešpecifikovala. Žalovaný uviedol, že žalobkyňa žiadne výdavky nevyčíslila, a preto žalovaný
zohľadnil životné minimum a 30% rezervu.

26. Účel zákonom uloženej povinnosti posudzovať bonitu spotrebiteľa môže byť naplnený nepochybne
len vtedy, ak veriteľ posudzuje konkrétne okolnosti týkajúce sa konkrétneho spotrebiteľa. To je zrejmé
aj z povahy ostatných položiek, ktoré musí veriteľ podľa § 7 ods. 20 ZoSÚ vyhodnocovať pri výpočte
ukazovateľa bonity: čistý príjem spotrebiteľa [písm. a)], výška splátky spotrebiteľského úveru [písm. c)]a peňažné záväzky znižujúce príjem spotrebiteľa [písm. d)]. Niet žiadneho rozumného dôvodu, aby sa
zo 4 položiek výpočtu len tri týkali konkrétneho spotrebiteľa a štvrtá [náklady spotrebiteľa - písm. c)]
bola neadresná, to potvrdzuje aj posledná veta § 7 ods. 27 ZoSÚ, ktorá veriteľovi ukladá náklady

spotrebiteľa posudzovať s ohľadom a) na životné minimum ustanovené osobitným predpisom a b) na
príjem spotrebiteľa. Preto ak má veriteľ použiť aktuálne informácie o nákladoch spotrebiteľa podľa §
7 ods. 20 písm. b) ZoSÚ, vyžaduje sa od zisťovanie individuálnych okolností týkajúcich sa nákladov
konkrétneho žiadateľa o spotrebiteľský úver. Takto formulovanú povinnosť veriteľ zjavne nesplní tým,
ak do svojich výpočtov preberie všeobecný údaj, akým je údaj o životnom minime. Takéto nazeranie

na povinnosť veriteľa podporuje aj názor Súdneho dvora EÚ na výklad článku 8 ods. 1 smernice
2008/48 (rozsudok z 18.12.2014, CA Consumer Finance SA, C-449/13, EU:C:2014:2464, odôvodnenie
26 uvedenej smernice, podľa ktorej by veritelia mali byť zodpovední za „individuálne“ kontroly úverovej
bonity spotrebiteľa. Neodporuje mu ani opatrenie NBS zo 14.11.2017 č. 10/2017, pretože to stanovuje,
že výška nákladov spotrebiteľa sa na účely § 7 ods. 20 písm. b) ZoSÚ určuje „najmenej“ vo výške sumy
životného minima. Na tomto závere nemení nič ani žalovaného analogická argumentácia ustanoveniami

tohto opatrenia týkajúcimi sa inej položky - peňažných záväzkov znižujúcich príjem spotrebiteľa [§ 7 ods.
20 písm. d) ZoSÚ], lebo tá nezodpovedá systematike ZoSÚ a judikatúre Súdneho dvora EÚ.

27. Nepodstatná je aj žalovaného námietka, že veritelia nie sú povinní žiadať preukázanie konkrétnych
mesačných výdavkov (napríklad faktúrami za telefón, bývanie, strava, SIPO, lieky a pod.), ako

to uviedol súd druhej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku, pretože obsah odôvodnenia
napadnutého rozsudku poukázali na staršiu judikatúru Krajského súdu v Trnave zo dňa 30.11.2020, sp.
zn. 23CoCsp/26/2020, kde vo svojom vyjadrení uviedli rozsudky iných súdov druhej inštancie. Súd prvej
inštancie opäť pripomína rozsudok Súdneho dvora CA Consumer Finance SA, podľa ktorého síce článok
8 ods. 1 smernice 2008/48, ktorý ukladá veriteľovi pred uzavretím zmluvy o úvere posúdiť úverovú

bonitu spotrebiteľa na základe dostatočných informácií získaných, ak je to vhodné, od spotrebiteľa a v
prípade potreby na základe nahliadnutia do príslušnej databázy.

28. Podľa názoru súdu prvej inštancie žalovaný ako veriteľ podcenil skúmanie výdavkov
žalobkyne,aksaobmedzilnavýškusumyživotnéhominima.Zisťovanieskutočnýchvýdavkovžalobkyne

na živobytie však nemožno bez ďalšieho nahrádzať
údajom o životnom minime. Uvedené svedčí o ignorovaní zákonnej povinnosti dodávateľa úverových
produktov na finančnom trhu. Z § 7 ods. 27 ZoSÚ poslednej vety vyplýva, že náklady na zabezpečenie
základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť, je
nevyhnutné posudzovať s ohľadom na životné minimum ustanovené osobitným predpisom a na príjem

spotrebiteľa, nie sa tejto zákonnej povinnosti zbaviť odkazom na životné minimum, pretože to nie je ratio
zákona a tento postup nezohľadňuje individuálnosť životnej situácie toho ktorého spotrebiteľa. Nemal
preukázané,žebankariadneasodbornoustarostlivosťouskúmalabonitužalobkyne.Žalovanýnezískal,
teda následne ani nevyhodnotil a ani neoveril informácie o bonite klienta, z ktorých by bol schopný zistiť
objektívny obraz o žiadateľovej finančnej situácii. Nedôsledne zisťoval,

a preto ani nezohľadnil výdavky žalobkyne, aj keď mal objektívnu možnosť si ich pred poskytnutím
úveru overiť. Postup veriteľa bol iba formálny a nezodpovedal odbornej starostlivosti. Súd prvej inštancie
má za to, že ak veriteľ nezisťuje konkrétne náklady spotrebiteľa, ale len odkáže na životné minimum,
poruší povinnosti ustanovené § 7 ods. 19 v spojení s § 7 ods. 20 ZoSÚ, v dôsledku čoho sa v
zmysle § 11 ods. 2 poslednej vety ZoSÚ dopustí hrubého porušenia povinnosti posudzovať bonitu

spotrebiteľa. Taktiež súd poukazuje na ust. § 11 ods. 2 ZoSÚ, kde je jednoznačne uvedené, že
za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez
akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na
údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať

spotrebiteľský úver. Zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie vyplýva, že žalovaný náklady
spotrebiteľa nezisťoval vôbec, ale sa uspokojil sumou životného minima.

29. Vzhľadom na uvedené možno hodnotiť, že žalovaný svojim postupom porušil svoju povinnosť
vyplývajúcu mu z ustanovenia § 7 ZoSÚ náležitým spôsobom preveriť schopnosť spotrebiteľa splácať

spotrebiteľský úver a to podstatným spôsobom. Postup veriteľa s odbornou starostlivosťou pritom
znamená nielen formálne zistenie predpísaných údajov, aby sa tieto stali obsahom zmluvy, ale ich
náležité posúdenie v rámci svojich odborných kapacít, ktoré sa u veriteľa ako osoby ktorá koná v rámci
svojej podnikateľskej činnosti, predpokladajú. Z takto zisteného skutkového stavu pre súd vyplýva, ževeriteľ postupoval len formálne, bez riadneho zisťovania a preverovania informácií o tom, aké mala
žalobkyňa mesačné výdavky ako spotrebiteľ. Takéto konanie potom možno považovať za rozporné s
povinnosťou posúdiť s odbornou starostlivosťou bonitu spotrebiteľov v zmysle § 7 ZoSÚ. Vynaložením

odbornej starostlivosti podľa § 7 ods.11 písm. b/ ZoSÚ, sa rozumie aj to, že veriteľ posúdi schopnosť
spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s ohľadom na získané informácie, a to tak, že v zmysle § 7
ods.19 ZoSÚ je veriteľ povinný určiť, dodržiavať a aj pravidelne prehodnocovať okrem iného limit pre
ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, do ktorého dá skutočné informácie.
Pokiaľ veriteľ nepostupuje predpísaným spôsobom, má sa zato, že zanedbáva odbornú starostlivosť

pri posudzovaní schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom pri hrubom porušení danej
povinnosti veriteľ stráca právo na úroky a poplatky. Na základe uvedeného súd vyhodnotil, že žalovaný
ako veriteľ porušil povinnosť s odbornou starostlivosťou posúdiť schopnosť žalobkyne ako spotrebiteľa
splácať úver, a preto žalobe vyhovel a určil Zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere č.
XXXXXXXXXX zo dňa 02.012023 za bezúročnú a bez poplatkovú. Nakoľko súd určil zmluvu za
bezúročná a bez poplatkovú, súd sa nezaoberal ďalšími námietkami žalobkyne ako výška RPMN a iné.

30. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci.

31. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

32. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po

právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

33. O trovách konania rozhodol súd podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého
prizná súd strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Nakoľko mala v konaní plný

úspech žalobkyňa, súd jej priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania prvostupňového,
druhostupňového konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne podľa § 262 ods.
2 CSP po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením vyšší súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd

Pezinok.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca
alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej
inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto

vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v
znení neskorších predpisov.