Rozsudok – Spoločnosť s ručením obmedzeným ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, March 24, 2025

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 68Cb/154/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124338035
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Veronika Šuchová LL.M

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2025:6124338035.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica konajúc sudkyňou JUDr. Veronikou Šuchovou, LL.M., v spore žalobcu: B 2

AGRO s.r.o., so sídlom: Podrybnícka 2741/1, 069 01 Snina, IČO: 51 154 153, v konaní zastúpený: JUDr.
Peter Gdovin, so sídlom advokátskej kancelárie: Kalininova 675/12, 066 01 Humenné, IČO: 42 026 938
proti žalovanému: AGRO DLHÉ, s.r.o., so sídlom: Na Troskách 1635/3, 974 01 Banská Bystrica, IČO:
36 461 580, v konaní zastúpený: LawFactory advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom: Protifašistických
bojovníkov 11, 040 01 Košice, IČO: 44 698 054, o zaplatenie 7.415,26 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 7.393,75 Eur, spolu s úrokom z omeškania vo
výške 13,50% ročne zo sumy 5.234,26 Eur odo dňa 01.03.2024 do zaplatenia, úrokom z omeškania

vo výške 13,50% ročne zo sumy 2.159,49 Eur odo dňa 16.12.2024 do zaplatenia, do troch dní od
právoplatnosti tohto rozhodnutia.

II. Súd žalobu v prevyšujúcej časti z a m i e t a.

III. Žalobca má nárok voči žalovanému na náhradu trov konania v rozsahu 99,42%, s tým že o výške
náhrady trov bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa návrhom na vydanie platobného rozkazu v upomínacom konaní doručeným Okresnému

súdu Banská Bystrica dňa 27.06.2024 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy vo výške 7.415,26 Eur
s príslušenstvom, titulom bezdôvodného obohatenia za užívanie poľnohospodárskej pôdy vo vlastníctve
žalobcu. Žalobca v návrhu na vydanie platobného rozkazu uviedol, že so žalovaným uzavrel dňa
04.02.2022 nájomnú zmluvu č. D-001, predmetom ktorej bol záväzok prenajímateľa (žalobcu) prenechať
do užívania nájomcovi (žalovanému) poľnohospodárske pozemky v jeho vlastníctve. Nájomnú zmluvu
sporové strany uzavreli na dobu určitú od 09.02.2022 do 31.12.2027. V nájomnej zmluve sa žalovaný
zaviazal uhradiť aj nájomné za rok 2022. V nájomnej zmluve bolo dohodnuté, že ak žalovaný neuhradí

riadne a včas čo i len jedno splatné nájomné má žalobca právo odstúpiť od zmluvy. Žalovaný riadne
a včas neuhradil nájomné za rok 2023 v dôsledku čoho žalobca využil svoje právo a od zmluvy odstúpil.
Odstúpenie od zmluvy bolo žalovanému doručené dňa 30.05.2024 pričom v rámci odstúpenia od zmluvy
si žalobca uplatnil aj alikvótnu časť nájomného za rok 2024 za obdobie od 01.01.2024 do 30.05.2024.
Žalovaný na odstúpenie od zmluvy žiadnym spôsobom nereagoval a dlžné nájomné neuhradil ani
čiastočne, napriek tomu, že mu bola zaslaná predžalobná výzva.

2. Dňa 14.07.2024 žalobca doručil súdu konajúcemu v upomínacom konaní opravu návrhu na vydanie
platobného rozkazu, v ktorej upravil úrok z omeškania uplatnený v pôvodnom návrhu tak, že si uplatnil
úrok z omeškania vo výške 13,50% ročne zo sumy 5.234,26 Eur od 01.03.2024 do zaplatenia a úrok
z omeškania vo výške 13,50% ročne zo sumy 2.181 Eur od 31.05.2024 do zaplatenia.3. Okresný súd Banská Bystrica vydal v upomínacom konaní dňa 18.07.2024 proti žalovanému platobný
rozkaz sp.zn. 5Up/1268/2024, ktorým vyhovel návrhu žalobcu v celom rozsahu.

4. Žalovaný podal proti platobnému rozkazu riadne a včas odpor, v ktorom namietal vznik bezdôvodného
obohatenia ako aj žalobcom uplatnenú výšku nároku. K vzniku bezdôvodného obohatenia žalovaný
uviedol, že podľa informácii z výstupu agro programu „skeagis“, ktorý prevádzkuje Pôdohospodárska
platobná agentúra, a ktorý slúži na uplatňovanie agrodotácií podľa skutočného užívania pôdy, bolo podľa

názoru žalovaného zistené, že pozemky, za ktoré si žalobca uplatňuje nárok žalovaný neužíval, ale ich
užívali iné osoby. Z tohto dôvodu nemohlo dôjsť k bezdôvodnému obohateniu zo strany žalovaného.
K výške uplatneného nároku uviedol, že pokiaľ žalobca sám uviedol, že odstúpením od zmluvy zmluva
zaniká od počiatku, potom si nemôže návrhom na vydanie platobného rozkazu uplatniť sumu vo výške
nájomného,ktorúmalidohodnutúvnájomnejzmluve,alevovýškektorústanovujeVyhláškaMinisterstva
pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky č. 172/2018 Z.z. Podľa tejto vyhlášky výška

obvyklého nájomného pre katastrálne územie A. B. C. za rok 2022 bola vo výške 32,80 Eur, za rok 2023
bola vo výške 35,14 Eur. Preto bezdôvodné obohatenie za rok 2023 by činilo výšku 2.236,63 Eur a za
rok 2024 by to bola suma vo výške 991,32 Eur. Žalobca si tak podľa názoru žalovaného mal uplatniť
istinu vo výške 3.227,95 Eur, nie 4.187,31 Eur.

5. Žalobca v replike uviedol, že žalovaný nespochybnil, že medzi sporovými stranami bola uzavretá
nájomnázmluvaatiežnespochybnil,žežalobcazdôvoduneuhradenianájomnéhozostranyžalovaného
od nájomnej zmluvy odstúpil. K žalovaným uvedenému dôkazu – výpisu z agro programu skeagis,
žalobca uviedol, že namieta tento dôkaz nakoľko z neho nie je jasné či ide o oficiálny doklad, resp.
výpis zo systému, ktorý prevádzkuje štátny subjekt. Ďalej poukázal, že námietka žalovaného o tom, že

pozemky reálne nevyužíval ale využívali ich iné osoby, je irelevantná nakoľko podľa nájomnej zmluvy
žalovaný mal možnosť pozemky dať do podnájmu. Za celý čas trvania nájomného vzťahu žalovaný
nenamietal skutočnosť, že by pozemky tak ako boli uvedené v nájomnej zmluve v znení dodatku
nemohol využívať. Rovnako tak podľa názoru žalobcu je irelevantná námietka žalovaného, že by mal
platiť len obvyklú cenu nájmu a nie dohodnutú cenu nájmu, keď podľa § 451 ods. 2 Občianskeho

zákonníka žalovaný získal na úkor žalobcu majetkový prospech plnením z právneho dôvodu, ktorý
odpadol v dôsledku odstúpenia žalobcu od zmluvy. Žalovaný až do dňa podania odporu žiadnym
spôsobom nespochybnil žalobcom vystavenú faktúru. Žalobca súčasne navrhol pokračovať v konaní
na súde príslušnom na prejednanie veci podľa Civilného sporového poriadku (§ 14 ods. 1, 3 Zákona č.
307/2016 Z. z. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov).

6. Okresný súd Banská Bystrica pokračoval v konaní ako súd príslušný na prejednanie veci podľa
Civilného sporového poriadku [§ 14 ods. 1, 3 Zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní v spojení
s § 13 a § 15 ods. 1 Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“)] a veci bola
pridelená sp. zn. 68Cb/154/2024.

7. Žalovaný v duplike zotrval na tvrdeniach uvedených v odpore a doplnil, že je to práve žalobca, ktorý
má preukázať, že zo strany žalovaného došlo k bezdôvodného obohateniu, nie žalovaný má dokazovať
negatívne skutočnosti. Podľa názoru žalovaného, žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že by
žalovaný pozemky žalobcu dal do podnájmu, a teda si nesplnil dôkaznú povinnosť tvrdenia. Žalovaný

mal za to, že riadne preukázal prostredníctvom výstupu z agro programu, že predmetné pozemky užívali
tretie osoby, a nie žalovaný. V závere žalovaný namietal okamih, od ktorého má príslušenstvo plynúť.
Teda ak žalobca uviedol, že si nárok uplatňuje titulom bezdôvodného obohatenia, potom si mal úrok
z omeškania uplatniť samostatne za každý jeden deň omeškania od momentu kedy zmluva zanikla,
teda odo dňa 31.05.2024. Ak by sa omeškanie malo posudzovať od jedného konkrétneho dňa, potom

žalovaný uviedol, že nikdy nebol zo strany žalobcu vyzvaný na vydanie bezdôvodného obohatenia, keď
v predloženej predžalobnej výzve žalobca vyzýval žalovaného na zaplatenie dlžného nájomného. Teda
žalobcom uplatnený úrok z omeškania mal byť uplatnený až odo dňa doručenia žaloby žalovanému,
teda odo dňa 03.08.2024, a nie od pôvodnej splatnosti nájomného dohodnutej v nájomnej zmluve.

8. Žalobca vo svojej reakcii na dupliku uviedol, že v zmysle nájomnej zmluvy umožnil žalovanému užívať
všetky nehnuteľnosti a ten nemožnosť ich užívania namietal až v tomto konaní. Námietky k rozsahu
užívanej plochy neboli vznesené počas trvania nájomnej zmluvy. Pre posúdenie bezdôvodného
obohatenia nie je podstatné, či žalovaný prenajaté pozemky skutočne užíval, ale skutočnosť, že ichv zmysle platne uzavretej nájomnej zmluvy užívať mala mohol. Výstupy z programu „skeagis“ slúžia
len pre účely poskytovania agrodotácií. Nevypovedajú o skutočnom užívaní poľnohospodárskej pôdy.
Výška bezdôvodného obohatenia za užívanie cudzej veci má byť odvodená od prospechu, ktorý sa

získal plnením bez právneho dôvodu, resp. z dôvodu ktorý odpadol. Preto žalobca považoval uplatnený
nárok za nárok uplatnený v správnej výške. Vo vzťahu k úrokom z omeškania uviedol, že si ich uplatnil
správnym spôsobom, keď ich úhradu požadoval po doručení odstúpenia od zmluvy.

9. Na prejednanie veci samej súd určil termín pojednávania na deň 24.03.2025. Strany sporu zotrvali

na svojich argumentačných líniách. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa
v spise, ktorými sú: Nájomná zmluva č. D-001 zo dňa 04.02.2022 (č.l. 8 – 21), Faktúra č. 202306 zo dňa
31.12.2023 (č.l. 22), Odstúpenie od nájomnej zmluvy č. D-001 zo dňa 27.5.2024 (č.l. 22 – 23), Pokus o
zmier zo dňa 6.6.2024 (č.l. 24), Printscreen obrazovky z webovej stránky Ministerstva pôdohospodárstva
a rozvoja vidieka s obvyklou výškou nájomného za rok 2022, 2023 (č.l. 50 - 52), Prehľad cien prenájmu
(č.l. 53 – 58), Výstup z programu skeagis (č.l. 85 – 87).

10. Na základe vykonaného dokazovania, z obsahu celého spisového materiálu, z prednesu strán
sporu, súd zistil nasledovný skutkový stav veci: Strany sporu uzatvorili nájomnú zmluvu zo dňa
04.02.2022 predmetom ktorej bol nájom poľnohospodárskych pozemkov, ktorých výlučným vlastníkom
bol žalobca. Pozemky boli špecifikované v prílohe k nájomnej zmluve. Účelom nájmu bolo užívanie

pozemkov na poľnohospodárske účely pri prevádzkovaní podniku. Z článku V. nájomnej zmluvy vyplýva,
že strany si dohodli ročné nájomné za prenajaté pozemky vo výške 70 Eur za hektár užívanej
výmery podielu. Nájomca sa zaviazal platiť ročné nájomné k 15.12. kalendárneho roka, za ten,
ktorý bežný kalendárny rok. Z článku VI nájomnej zmluvy vyplýva dohoda o úrokoch z omeškania,
výška ktorých mala byť stanovená podľa osobitného predpisu. Zmluvné strany sa dohodli, že nájom

môže byť ukončený aj odstúpením od zmluvy z dôvodov uvedených vo všeobecne záväzných právnych
predpisoch alebo dohodnutých v zmluve. Žalobca bol oprávnený odstúpiť od zmluvy pred uplynutím
dohodnutého času nájmu, ak žalovaný neuhradil riadne a včas čo i len jedno splatné nájomné (písomná
výzva prenajímateľa sa nevyžadovala). Odstúpenie od zmluvy muselo byť urobené písomnou formou
a zaslané doporučene na adresu druhej zmluvnej strany. V odstúpení musel byť uvedený dôvod

odstúpenia. V prípade odstúpenia od zmluvy zo strany žalobcu sa zmluva zrušila po „zbere úrody“,
pokiaľ táto bola založená nájomcom. Ak úroda nájomcom nebola založená, zmluva sa zrušila doručením
písomného odstúpenia od nájomnej zmluvy nájomcovi. Termínom „zber úrody“ sa rozumie 31.10.
kalendárneho roka (článok VIII, body 1 písm. c), 2 písm. d), 4, 5, 9 nájomnej zmluvy). Z dodatku
č. D-001/1 zo dňa 01.01.2023 k nájomnej zmluve vyplýva celková dojednaná výška nájomného

za 1 rok, ktorá bola v hodnote 5.234,26 Eur (č.l. 8 – 21). Žalobca od zmluvy odstúpil z dôvodu
nezaplateného splatného nájomného za rok 2023 lehote splatnosti k 15.12.2023, čím uplatnil dôvod
na odstúpenie od zmluvy v zmysle článku VIII bodu 2 písm. d) nájomnej zmluvy. Zároveň žiadal
žalovaného na upustenie od užívania prenajatých nehnuteľností a opätovne vyzval žalovaného k úhrade
dlžného nájomného za rok 2023 a alikvotnej časti výšky nájomného za rok 2004. Z priloženej doručenky

mal súd preukázané, že k doručeniu odstúpenia od zmluvy došlo dňa 30.05.2024. Odstúpenie od zmluvy
bolo doručované na adresu sídla žalovaného, ktorá je zapísaná v obchodnom registri. (č.l. 22 – 23)

11. Na základe vyššie uvedeného súd považoval za preukázané, že žalobca mal vlastnícke právo
k prenajatým pozemkom, ktoré boli na základe riadne uzatvorenej nájomnej zmluvy v znení dodatku

prenajaté žalovanému. Žalobca od nájomnej zmluvy odstúpil z dôvodu, že žalovaný riadne a včas
neuhradil nájomné za rok 2023. Žalovaný nenamietal v konaní, že by založil „zber úroky“, preto účinky
odstúpenia od zmluvy súd vyhodnotil ku dňu doručenia odstúpenia od zmluvy žalovanému, ktoré nastalo
dňa 30.05.2024

12. Podľa § 261 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v platnom znení (ďalej ako
„Obchodný zákonník“), táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich
vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.

13. Podľa § 261 ods. 9 Obchodného zákonníka, zmluvy medzi osobami uvedenými v odsekoch 1 a

2, ktoré nie sú upravené v hlave II tejto časti zákona, a sú upravené ako zmluvný typ v Občianskom
zákonníku, spravujú sa príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v Občianskom zákonníku a
týmto zákonom.14. Podľa § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka, právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú
ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa
predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa

obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.

15. Podľa § 663 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v platnom znení (ďalej ako „Občiansky
zákonník“), nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v
dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.

16. Podľa § 671 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nájomca je povinný platiť nájomné podľa zmluvy,
inak nájomné obvyklé v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej
užívania.

17. Podľa § 344 Obchodného zákonníka, od zmluvy možno odstúpiť iba v prípadoch, ktoré ustanovuje

zmluva alebo tento alebo iný zákon.

18. Podľa § 349 ods. 1 Obchodného zákonníka, odstúpením od zmluvy zmluva zaniká, keď v súlade
s týmto zákonom prejav vôle oprávnenej strany odstúpiť od zmluvy je doručený druhej strane; po tejto
dobe nemožno účinky odstúpenia od zmluvy odvolať alebo meniť bez súhlasu druhej strany.

19. Podľa § 351 ods. 1, ods. 2 Obchodného zákonníka, 1) Odstúpením od zmluvy zanikajú všetky
práva a povinnosti strán zo zmluvy. Odstúpenie od zmluvy sa však nedotýka nároku na náhradu
škody vzniknutej porušením zmluvy, ani zmluvných ustanovení týkajúcich sa voľby práva alebo voľby
tohto zákona podľa § 262, riešenia sporov medzi zmluvnými stranami a iných ustanovení, ktoré podľa

prejavenejvôlestránalebovzhľadomnasvojupovahumajútrvaťajpoukončenízmluvy.2)Strana,ktorej
pred odstúpením od zmluvy poskytla plnenie druhá strana, toto plnenie vráti; pri peňažnom záväzku
spolu s úrokmi vo výške dojednanej v zmluve pre tento prípad, inak ustanovenej podľa § 502. Ak vracia
plnenie strana, ktorá odstúpila od zmluvy, má nárok na úhradu nákladov s tým spojených.

20.Podľa§369ods.1Obchodnéhozákonníka,akjedlžníkvomeškanísosplnenímpeňažnéhozáväzku
alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať
z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného
upozornenia.

21. Podľa § 1 ods. 2 nariadenia vlády č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Obchodného zákonníka, účinného od 01.01.2015, namiesto úrokov z omeškania podľa sadzby určenej
podľa odseku 1 môže veriteľ požadovať úroky z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná základné úrokovej
sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania zvýšenej o deväť percentuálnych
bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania.

22. To, či spor možno definovať ako obchodnoprávny, závisí predovšetkým od právnej povahy (právneho
statusu) strán a ich vzťahu, z ktorého spor vznikol. Určujúcou normou je v tomto prípade ustanovenie
§ 261 Obchodného zákonníka, obsahujúce vymedzenie obchodných záväzkových vzťahov. Z dikcie
ustanovenia § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka je však zrejmé, že na to, aby sa určitý záväzkový

vzťahmoholkvalifikovaťakoobchodnoprávny,musíbyťokrempožiadavkykladenejnapovahusubjektov
daného vzťahu splnená aj požiadavka povahy záväzku. Z hľadiska obchodného záväzkového vzťahu
by muselo ísť na strane podnikateľa o výkon jeho podnikateľskej činnosti. Uvedené požiadavky musia
byť splnené pri vzniku záväzkového vzťahu, v opačnom prípade o obchodnoprávny vzťah nepôjde.
(rozhodnutie NS SR sp.zn. 5Ndc/13/2024 zo dňa 30.05.2024)

23. Súd uvádza, že v prvom rade bolo pre posúdenie sporu nevyhnutné ustáliť, či sa v danom prípade
jednalo o obchodnoprávny spor alebo nie. Súd v danom prípade aplikoval zákon č. 513/1991 Zb.
Obchodného zákonníka, vzhľadom na to, že predmetom posúdenia sú vzťahy medzi podnikateľmi v
rámci ich podnikateľskej činnosti. Čiže sa jedná o relatívny obchodnoprávny vzťah podľa § 261 ods.

1 Obchodného zákonníka v spojení s § 261 ods. 9 Obchodného zákonníka a § 1 ods. 2 Obchodného
zákonníka, ktoré odkazujú na aplikáciu Obchodného zákonníka aj v prípade, že zmluvný typ nie je
upravený v Obchodnom zákonníku, ale je ako pomenovaná zmluva upravený v Občianskom zákonníku.
Súd vyhodnotil posudzovanú zmluvu podľa povahy záväzku, kde z článku III bodu 1. nájomnejzmluvy vyplýva, že účelom nájmu je užívanie prenajímaných pozemkov na poľnohospodárske účely pri
prevádzkovanípodniku.Vzhľadomnapodnikateľskýcharaktersubjektovapovahyzáväzkusúdustáľuje,
že sa jedná obchodnoprávny spor.

24. V prípade preukázania, že zmluvné strany uzatvorili záväzkový vzťah ako podnikatelia, pri
ich podnikateľskej činnosti, budú inštitúty upravené v Obchodnom zákonníku mať prednosť pred
právnou úpravou uvedenou v Občianskom zákonníku. (rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach sp.zn.
4Cob/41/2023 zo dňa 29.12.2023)

25. Súd mal preukázané, že dodatkom bolo nájomné stanovené vo výške 5.234,26 Eur. Jednalo sa
o ročné nájomné. Splatnosť ktorého bola dohodnutá k 15.12. príslušného kalendárneho roka. Súd mal
preukázané, že žalovaný nezaplatil nájomné za rok 2023 a alikvotnú časť nájomného za rok 2024
(do odstúpenia od nájomnej zmluvy). Súd obranu žalovaného ohľadom nemožnosti využívania celého
predmetunájmupovažovalzanepreukázanú.Súduvádza,žebolopovinnosťoužalovaného,pokiaľzistil,

že je určitá časť prenajatých pozemkov nevyužiteľná dohodnutým spôsobom, túto skutočnosť žalobcovi
oznámiť/namietať, čo by mohlo mať vplyv na povinnosť platiť nájomné. Žalovaným uvedené argumenty
však nesmerovali k nemožnosti užívať predmet nájmu, ale k poukázaniu užívania týchto pozemkov
treťou osobou. Žalovaný uvedené vyvodzoval z údajov zasielaných poľnohospodárskej platobnej
agentúre a nevychádzal zo skutočného stavu užívania pozemkov tak, ako boli pozemky užívané.

V konaní skutočné užívanie pozemkov treťou osobou, ktoré by znemožňovalo riadne užívať predmet
nájmu nebolo preukázané. Preto bolo na rozhodnutí žalovaného, či využíval celý rozsah prenajatých
pozemkov alebo nie. Keďže nebolo preukázané obmedzenie v užívaní prenajatých pozemkov zo strany
žalobcu, súd dospel k záveru, že žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie dohodnutého nájomného
v zmysle uzatvorenej nájomnej zmluvy.

26. Súd mal preukázané, že nájomná zmluva zanikla v dôsledku odstúpenia od nájomnej zmluvy.
Nájomná zmluva zanikla dňa 30.05.2024 - doručením odstúpenia od zmluvy žalovanému. Uvedená
skutočnosť nebola zo strany žalovaného v konaní popieraná a rovnako nebol v konaní namietaný
„zber úrody“, čo by malo vplyv na nadobudnutie účinkov odstúpenia od zmluvy. Súd mal preukázané,

že odstúpenie od zmluvy bolo vykonané platne, písomnou formou s uvedením dôvodu odstúpenia
od zmluvy podľa zmluvného dojednania. Z obsahu odstúpenia od zmluvy vyplýva, že dôvodom na
odstúpenie od zmluvy bolo nezaplatenie splatného nájomného za rok 2023. Nakoľko sa jednalo o
odstúpenie od zmluvy vykonané v rámci obchodných záväzkových vzťahov (zmluva bola uzatvorená
medzi dvoma podnikateľskými subjektmi v rámci podnikateľskej činnosti), žalobca nárok neprávne

právne posúdil, keď požadoval o priznanie nároku z titulu bezdôvodného obohatenia. Podľa platnej
judikatúry platí, že plnenie poskytnuté pred zrušením zmluvy nie je plnením z neplatnej zmluvy, preto na
usporiadanie vzájomných nárokov nemožno použiť právnu úpravu bezdôvodného obohatenia podľa §
451 a nasl. Občianskeho zákonníka (napr. rozsudok NS SR sp.zn. 1MObdo V2/2007; ZSP 50/2010).

27. Súd uvádza, že pri posudzovaní odstúpenia od zmluvy vychádzal z nájomnej zmluvy z článku VIII
bodu 1 písm. c) z dôvodu, ktorý je uvedený v článku VIII bode 2 písm. d) a podmienok odstúpenia, ktoré
sú upravené v článku VIII bodoch 4 a 5 nájomnej zmluvy.

28. Právne účinky odstúpenia od zmluvy nastávajú jeho doručením druhej zmluvnej strane. Právna

úpravaodstúpeniaodzmluvyvObchodnomzákonníkujekomplexná,pretosaustanoveniaObčianskeho
zákonníka nepoužijú. Zmluvné strany sa v rámci zmluvnej slobody môžu dohodnúť na tom, že
jedna z nich alebo obidve sú oprávnené od zmluvy odstúpiť a zároveň si dohodnúť dôvody, pre
ktoré sú tak oprávnené urobiť. Táto dohoda nesmie odporovať kogentným ustanoveniam zákona. Od
zmluvy je možné tiež odstúpiť vtedy, keď to umožňuje Obchodný zákonník alebo iný zákon. Právnym

dôsledkom odstúpenia od zmluvy je zrušenie záväzkového vzťahu zo zmluvy. Odstúpenie od zmluvy
v prejednávanom prípade, keď jeho dôvodom bolo porušenie povinnosti zaplatiť nájomné má sankčný
charakter. Základným právnym dôsledkom odstúpenia od zmluvy je zánik všetkých práv a povinností
zo zmluvy, pričom účinky odstúpenia od zmluvy nastanú ex nunc. Na rozdiel od právnych účinkov
odstúpenia od zmluvy podľa Občianskeho zákonníka, kedy účinky odstúpenia od zmluvy nastanú ex

tunc.29. V časti právneho posúdenia dôsledkov odstúpenia od zmluvy súd vychádzal zo zverejneného
rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v Zbierke rozhodnutí a stanovísk NS SR: R 63/2020
(rozhodnutie NS SR sp.zn. 3Obdo/80/2019 zo dňa 27.05.2019), z ktorého vyplýva nasledovné:

29.1. V prípade odstúpenia od zmluvy podľa § 344 a nasl. Obchodného zákonníka platí, že zmluva sa
zrušuje od okamihu, kedy oprávnená strana od zmluvy platne odstúpila. Prijatie plnenia z obchodnej
zmluvy pred odstúpením od nej nie je bezdôvodným obohatením a predstavuje prijatie plnenia na
základe platnej zmluvy. S poukazom na znenie ustanovenia § 351 Obchodného zákonníka odstúpením

od zmluvy dochádza k zmene zmluvného záväzku spôsobom, že niektoré zmluvné dojednania (vrátane
práv a povinností) ostávajú zachované - ako to vyplýva zo znenia druhej vety odseku 1 predmetného
zákonného ustanovenia - a iné, predovšetkým tie, ktoré smerovali k splneniu záväzku, sa menia tak,
že smerujú k vzájomnému vyporiadaniu podľa § 351 ods. 2 Obchodného zákonníka. Po odstúpení od
zmluvy je každá strana povinná vrátiť druhej strane prijaté plnenie, ak medzi stranami nebolo dohodnuté
inak. Právny režim obsiahnutý podľa § 351 ods. 2 Obchodného zákonníka dopadá aj na prípady, kedy

pred odstúpením od zmluvy jedna strana svoj zmluvný záväzok splnila, a druhá strana svoj záväzok
nesplnila, prípadne ho splnila len čiastočne. Účinným odstúpením od zmluvy tak zaniká právo veriteľa
domáhať sa voči dlžníkovi splnenia pôvodnej (zmluvou stanovenej) povinnosti a vzniká mu nový nárok
voči dlžníkovi, a to nárok na vrátenie poskytnutého plnenia.

29.2. Samotné omeškanie s plnením povinnosti vyplývajúcej zo zmluvy však nie je následkom porušenia
zmluvy, ako to predpokladá rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 4Obo/159/2003. Takýto nárok veriteľa
odstúpením od zmluvy zaniká a nahrádza ho nový, reštitučný nárok podľa § 351 ods. 2 Obchodného
zákonníka. Uvedené platí aj pre nárok uplatnený žalobcom v rozhodovanom spore.

29.3. Pokiaľ ide o samotný spôsob vyporiadania podľa § 351 ods. 2 Obchodného zákonníka, tento
Obchodný zákonník výslovne neupravuje, preto prichádza do úvahy analogické použitie ustanovenia
§ 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Analogická aplikácia ustanovenia § 458 ods. 1 Občianskeho
zákonníkanavyporiadanievzájomnéhovzťahumedzistranamipoodstúpeníodzmluvypodľa§351ods.
2 Obchodného zákonníka znamená, že ak neexistuje osobitná dohoda zmluvných strán, sú si zmluvné

stranypovinnévrátiťposkytnutéplnenie.Akprivzájomnomvyporiadaníniejemožnánaturálnareštitúcia,
musí sa poskytnúť peňažná náhrada (rovnako aj 1Obdo/5/2012).

29.4. V situácii, kedy veriteľ svoj zmluvný záväzok splnil a neprichádza do úvahy naturálna reštitúcia,
tak môže legitímne očakávať náhradu v takom rozsahu, v akom zodpovedá hodnota ním poskytnutého

plnenia zmluvne dohodnutej hodnote, t. j. v rozsahu, ako keby k odstúpeniu od zmluvy nedošlo.
Rovnako tak dlžník má istotu, v akej výške je povinný poskytnúť veriteľovi náhradu za prijaté
plnenie, ktoré nemôže iným spôsobom vrátiť. Rozhodujúcim pre určovanie peňažnej náhrady podľa
§ 351 ods. 2 Obchodného zákonníka za plnenie poskytnuté veriteľom dlžníkovi je hodnota (cena)
zmluvne dohodnutého plnenia, keďže len hodnotu dohodnutú v zmluve možno považovať za ekvivalent

hodnoty plnenia výkonu poskytnutého žalobcom ako veriteľom žalovanému ako dlžníkovi (rovnako aj
5Obdo/20/2008 a 1Obdo/5/2012).

29.5. Z uvedeného judikátu vyplývajú nasledovné závery: Odstúpením od zmluvy zanikajú všetky práva
a povinnosti vyplývajúce zo zmluvy okrem práv a povinností vyplývajúcich z druhej vety ustanovenia

§ 351 ods. 1 Obchodného zákonníka. V dôsledku odstúpenia od zmluvy tak zaniká aj právo veriteľa
domáhať sa zmluvného plnenia, na ktoré mu vznikol nárok do doby odstúpenia od zmluvy. Obsah
zmluvného záväzku sa odstúpením od zmluvy mení s tým, že je zameraný na vzájomné vyporiadanie sa
medzi zmluvnými stranami spôsobom upraveným v ustanovení § 351 ods. 2 Obchodného zákonníka,
a to tak, že každá zo strán je povinná druhej strane vrátiť všetko, čo na základe zmluvy pred

odstúpením prijala. Ak to nie je možné, najmä vzhľadom na povahu prijatého plnenia, je zmluvná strana
povinná poskytnúť druhej strane peňažnú náhradu za prijaté plnenie. Hodnota peňažnej náhrady pri
vzájomnom vyporiadaní záväzkového vzťahu podľa § 351 ods. 2 Obchodného zákonníka, ktorú je strana
povinná zaplatiť druhej strane za plnenie prijaté pred odstúpením od zmluvy, zodpovedá cene zmluvne
dohodnutého plnenia.

30. V nadväznosti na rozhodovaný spor v danom prípade sa jednalo o situáciu, kedy žalobca poskytol
žalovanému plnenie na základe nájomnej zmluvy – žalovanému umožnil užívať pozemky v zmyslenájomnej zmluvy, pričom toto poskytnuté plnenie zo strany žalobcu žalovaný nemôže vrátiť žalobcovi v
naturálnej podobe, preto musí poskytnúť žalobcovi v rámci reštitučnej povinnosti relutárnu náhradu.

31. Zo skutkového stavu vyplýva, že žalobcovi vznikol nárok na vrátenie plnenia, ktoré zodpovedá
nezaplatenému nájomnému za rok 2023 vo výške 5.234,26 Eur a alikvotná časť nájomného v roku 2024
(od 01.01.2024 do 30.05.2024 – spolu 151 dní) vo výške 2.159,49 Eur, spolu vo výške 7.393,75 Eur.
Uvedená čiastka zodpovedá výške nezaplateného nájomného za užívanie pozemkov do odstúpenia od
zmluvy. Na základe vyššie uvedených skutočností súd uvádza, že sa nejedná o nárok z bezdôvodného

obohatenia, ani o nárok na planenie z titulu nezaplateného nájomného, ale sa jedná o nárok ktorý
vznikol v dôsledku odstúpenia od zmluvy z titulu vzájomného vyporiadania sa medzi zmluvnými
stranami spôsobom upraveným v ustanovení § 351 ods. 2 Obchodného zákonníka. Súd ako nedôvodný
považoval nárok vo výške 21,51 Eur, keďže predmetom žaloby bol nárok na zaplatenie istiny vo výške
7.415,26 Eur (7.415,26 – 7.393,75 = 21,51).

32. Vo vzťahu k úrokom z omeškania súd z vyššie uvedeného judikátu uvádza, že odstúpením od zmluvy
podľa Obchodného zákonníka zanikajú všetky práva a povinnosti strán zo zmluvy okrem výnimiek
uvedených v ustanovení § 351 ods. 1 Obchodného zákonníka. Všetky právne následky porušenia
zmluvy, ku ktorým došlo do zániku zmluvy odstúpením, však ostávajú zachované. Platí to aj pre úroky z
omeškania,naktorévznikloveriteľoviprávozadobuodsplatnostipeňažnéhozáväzkudozánikuzmluvy.

V tejto súvislosti je potrebné si uvedomiť, že následkom porušenia zmluvnej povinnosti je v prípade
omeškania dlžníka s plnením peňažného záväzku aj vznik nároku na úrok z omeškania, na ktoré má
veriteľ podľa § 369 v spojení s § 365 ods. 1 Obchodného zákonníka nárok po dobu omeškania dlžníka,
ktoré trvá „do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.“
Týmto iným spôsobom zániku záväzku je napríklad odstúpenie od zmluvy. Z uvedeného rozhodnutia

tak vyplýva len to, že veriteľ môže po odstúpení od zmluvy požadovať od dlžníka úroky z omeškania za
obdobie od vzniku omeškania do odstúpenia od zmluvy ako právny následok porušenia zmluvy.

33. Vo vzťahu k úrokom z omeškania, súd vychádzal z dohody zmluvných strán, v zmysle predloženej
zmluvy článku VI bodu 1 nájomnej zmluvy. Z tohto dôvodu sa jedná o právnu úpravu § 369 ods. 1

Obchodnéhozákonníka,zktoréhovyplýva,ževýškaúrokovzomeškaniabudevyplývaťzovšeobecných
vzájomných predpisov, a teda z § 1 ods. 2 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Zb., ktorým
sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka.

34. Preto súd priznal žalobcovi zmluvne dohodnuté úroky z omeškania podľa § 369 ods. 1 Obchodného

zákonníka v spojení s § 1 ods. 2 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z.z., ktorým sa
vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka, a to v sadzbe, ktorá sa rovná základnej
úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania zvýšenej o deväť
percentuálnych bodov. V čase omeškania so splatením pohľadávok bola úroková sadzba Európskej
centrálnejbankyvčaseod20.09.2023do11.06.2024vovýške4,50%.Žalobcasiuplatnilnároknaúroky

z omeškania za rok 2023 deň nasledujúci po splatnosti faktúry, a to od 01.03.2024, čiže v nižšej výške
ako mal nárok. Tieto úroky z omeškania z nájomného vzťahu si mohol uplatniť z titulu nezaplateného
nájomného len do 30.05.2024. Následne, po zmene nároku z nezaplateného nájomného na nárok zo
vzájomného vrátenia plnení podľa § 351 ods. 2 Obchodného zákonníka žalobca mal nárok na zaplatenie
úrokov z omeškania v rovnakej výške. Z tohto dôvodu súd výrok rozsudku vo vzťahu k týmto úrokom

z omeškania nerozdeľoval a priznal ich v znení „spolu s úrokom z omeškania vo výške 13,50% ročne
zo sumy 5.234,26 Eur odo dňa 01.03.2024 do zaplatenia.“

35. Vo vzťahu k druhému nároku na zaplatenie úrokov z omeškania, ktoré sa týkali nároku na vrátenie
plnenia za užívanie pozemkov v roku 2024 do odstúpenia od zmluvy, v tejto časti súd prihliadol na

dohodu o splatnosti nájomného, ktoré malo nastať až po zániku zmluvy dňa 15.12.2024. Došlo teda
k situácii, kedy žalobca svoju časť záväzku splnil (dal žalovanému do užívania pozemky), avšak nárok
na toto plnenie by mu vzniklo v zmysle zmluvy až 15.12.2024. Otázne teda zostalo, či na toto dojednanie
malo vplyv odstúpenie od nájomnej zmluvy. A teda by došlo k situácii, kedy by si žalobca mohol uplatniť
nárok na zaplatenie úrokov z omeškania skôr, z titulu omeškania žalovaného so zaplatením náhrady,

ktorá vznikla v dôsledku uplatnenia § 351 ods. 2 Obchodného zákonníka. Súd sa priklonil k záveru,
že spravodlivé bolo prihliadnuť na dohodu zmluvných strán ohľadom momentu nadobudnutia splatnosti
poskytnutého plnenia, ktorá má prednosť pred zákonom. Z tohto dôvodu súd úroky z omeškania prináhrade týkajúcej sa roku 2024 priznal vo výške 13,50% ročne zo sumy od 2.159,49 Eur odo dňa
16.12.2024 do zaplatenia.

36. S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti, súd po posúdení veci dospel k záveru, že
žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi nárok podľa § 351 ods. 2 a § 351 ods. 1 Obchodného zákonníka
tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 7.393,75 Eur, spolu s úrokom z
omeškania vo výške 13,50% ročne zo sumy 5.234,26 Eur odo dňa 01.03.2024 do zaplatenia, úrokom z
omeškania vo výške 13,50% ročne zo sumy 2.159,49 Eur odo dňa 16.12.2024 do zaplatenia, do troch

dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. (výrok I. tohto rozsudku)

37. Súd žalobu v prevyšujúcej časti istiny (vo výške 21,51 Eur a časti úrokov z omeškania) zamietol.
(výrok II. tohto rozsudku)

38. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo

veci. Žalobca bol úspešný v rozsahu 99,71 %. Žalovaný bol úspešný v rozsahu 0,29%. Posúdením
pomeru úspechu vyplýva, že žalobca je v tomto konaní úspešnou stranou. Z tohto dôvodu súd žalobcovi
voči žalovanému priznal náhradu trov konania v rozsahu 99,42 % (99,71-0,29) tak, ako je uvedené
v treťom odseku výroku tohto rozhodnutia. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania
rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania

rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník. (výrok III. tohto rozsudku)

Poučenie:

Proti výroku súdneho rozhodnutia je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia tohto rozhodnutia
na Okresnom súde Banská Bystrica vo vyhotovení dvojmo.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky; súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd; konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci;

súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností;
súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam;
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť

aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej,
má uvedené vady, ak tieto vady mali vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy
na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky
procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej
inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak sa týkajú procesných podmienok; sa týkajú vylúčenia

sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu; má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré
mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo ich odvolateľ bez svojej viny nemohol
uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie.