Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Galanta

Judgement was issued by JUDr. Martina Ľachová

Legislation area – Občianske právoSpotrebiteľské zmluvy

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami, Zrušené

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 30Csp/7/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122396804
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 06. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Ľachová

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2023:6122396804.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta sudkyňou JUDr. Martinou Ľachovou v spore žalobcu: 365.bank, a.s., so sídlom

Dvořákovo nábrežie 4, Bratislava, IČO: 31 340 890, zast.: RELEVANS s.r.o., so sídlom Dvořákovo
nábrežie 8/A, Bratislava, proti žalovanému: Martin Z., nar. X.X.XXXX, bytom I. V. XXX, o zaplatenie
4.917,44 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Konanie sa v časti o zaplatenie sumy 200,- eur zastavuje.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 4.426,74 eur s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne
zo sumy 4.626,74 eur od 13.8.2021 do 25.8.2022, zo sumy 4.526,74 eur od 26.8.2022 do 23.9.2022 a

zo sumy 4.426,74 eur od 24.9.2022 do zaplatenia, do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Vo zvyšnej časti sa žaloba zamieta.

IV. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 15%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa na základe skutočností uvedených v žalobe doručenej Okresnému súdu Banská
Bystrica, postúpenej tunajšiemu súdu dňa 13.1.2023 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 4.917,44 eur s prísl. a náhradu trov konania.

2. V žalobe uviedol, že dňa 20.11.2020 uzatvoril (žalobca do 2.7.2021 podnikajúci pod obchodným
menom: Poštová banka, a.s.) so žalovaným zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 2019120177, na
základe ktorej mu poskytol peňažné prostriedky v sume 5.000,- eur. Žalovaný neplnil úver riadne a
včas. V dôsledku omeškania žalovaného s plnením úveru ho žalobca upozornil na možné vyhlásenie
predčasnej splatnosti úveru a nakoľko žalovaný na upozornenie nereagoval, vyhlásil dňa 12.8.2021
úver za predčasne splatný. Po vyhlásení predčasnej splatnosti žalovaný dlžnú sumu neuhradil ani

čiastočne. Prehľad splátok vyplýva z aktuálneho stavu úveru z bankového informačného systému
vedeného v súlade so z. č. 483/2001 Z. z. o bankách v znení neskorších predpisov. Nesplatená istina
úveru predstavuje rozdiel medzi poskytnutou istinou 5.000,- eur a úhradami žalovaného započítanými
na istinu. Zároveň si uplatnil nárok na zvyšnú časť neuhradených úrokov podľa úverovej zmluvy v
súlade s aktuálnou rozhodovacou praxou Najvyššieho súdu SR. Celkové úroky, ktoré mal na úver
žalovaný zaplatiť predstavovali v zmysle amortizovaného výpisu sumu 3.079,12 eur, pričom výška
platieb započítaných na úroky predstavuje sumu 212,70 eur. Žalobca si ďalej uplatnil nárok na zaplatenie

bankových poplatkov spolu v sume 48,- eur, ktoré sú účtované v zmysle zmluvy a sadzobníka poplatkov.3. Na preukázanie svojho nároku predložil listinné dôkazy, a to zmluvu o spotrebiteľskom úvere zo dňa
20.11.2020, aktuálny stav úveru, upozornenie zo dňa 16.7.2021, výzva zo dňa 12.8.2021, predžalobná
výzva zo dňa 29.7.2022.

4. Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní dňa 23.8.2022 žalobe vyhovel vydaním
platobného rozkazu pod sp. zn. 18Up/1139/2022, ktorý platobný rozkaz sa žalovanému nepodarilo
doručiť do vlastných rúk.

5. Podľa ust. § 10 ods. 1 z. č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní ak platobný rozkaz nebolo možné
žalovanému doručiť do vlastných rúk, súd o tom žalobcu upovedomí a vyzve ho, aby v lehote 15 dní
navrhol pokračovanie v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci podľa Civilného sporového
poriadku.

6. Podľa ust. § 10 ods. 3, prvá veta z. č. 307/2016 Z. z. ak žalobca v lehote podľa odseku 1 podá návrh

na pokračovanie v konaní, platobný rozkaz sa zrušuje, súd postúpi vec do piatich pracovných dní súdu
príslušnému na jej prejednanie podľa Civilného sporového poriadku a žalobcu o tom upovedomí.

7. Na výzvu súdu žalobca v podaní zo dňa 12.5.2023 doplnil, že pred poskytnutím úveru platobnú
schopnosť žalovaného skúmal, overoval existujúce záväzky žiadateľa a výšku príjmu žiadateľa.

Deklarovaný pracovný pomer a príjem overila banka z externého nezávislého zdroja (Sociálna
poisťovňa) a akceptovala jeho príjem 630,- eur, zo spoločného úverového registra informácií mala
kompletné informácie o úverových záväzkoch klienta (výdavky) s tým, že žiadateľ uvádzal rodinný stav
slobodný a žiadne vyživované deti. Z predkladaného reportu SRBI je zrejmé, že v čase uzavretia zmluvy
žalovaný nemal žiaden existujúci kontrakt. Uviedol tiež aké údaje dosadil do vzorca výpočtu limitu

ukazovateľa schopnosti splácať. Zároveň oznámil, že žalovaný po podaní žaloby vykonal úhrady vo
výške 200,- eur dňa 25.8.2022 a 23.9.2022 a v tejto časti (200,- eur) zobral žalobu späť.

8. Podľa ust. § 290 C.s.p. spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo
spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.

9. Podľa ust. § 295 C.s.p. súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to
nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz.

10. Súd v súlade s ust. § 180 C.s.p. prejednal vec v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu

(ktorý svoju neúčasť ospravedlnil a súhlasil s prejednaním veci v jeho neprítomnosti), žalovaného, ktorý
svoju neúčasť neospravedlnil, ani nežiadal o odročenie pojednávania, pričom vykonal dokazovanie
listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu, a zistil nasledovný skutkový stav: žalobca ako veriteľ a
žalovanýakodlžníkuzavrelidňa20.11.2020Zmluvuospotrebiteľskomúvere"dobrápožička",nazáklade
ktorej bol žalovanému poskytnutý bezúčelový úver 5.000,- eur pri dojednanej fixnej úrokovej sadzbe

vo výške 13,10% ročne, RPMN banky 16,40% a priemernej RPMN na trhu 9,43% ročne. Žalovaný
sa zaviazal poskytnutý úver vrátiť v 96 splátkach po 90,17 eur mesačne (vrátane poistného 6,- eur),
splatných k 15. dňu v mesiaci, pričom celková čiastka, ktorú mal žalovaný zaplatiť predstavovala sumu
8.655,12 eur. Termín konečnej splatnosti úveru bol dohodnutý na deň 15.11.2028. Žalobca listom zo dňa
16.7.2021 vyzval žalovaného na splatenie dlžnej časti úveru s upozornením, že pohľadávka banky vo

výške 369,10 eur je viac ako 3 mesiace po splatnosti a ak nedôjde k jej úhrade v lehote 15 dní, je žalobca
oprávnený vyhlásiť úver za predčasne splatný. Výzvou na úhradu dlžnej sumy zo dňa 12.8.2021 žalobca
upozornil žalovaného, že podstatným spôsobom porušil ustanovenia zmluvy o úvere a obchodných
podmienok, ktoré tvoria jej neoddeliteľnú súčasť, a preto sa jeho úverová pohľadávka stáva k 12.8.2021
predčasne splatnou v celom rozsahu a vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy vo výške 5.174,55

eur v lehote 10 dní od doručenia tejto výzvy. Podľa listiny "Aktuálny stav úveru ku dňu 31.7.2022" bol
žalovaný nepretržite po splatnosti od 15.4.2021. Žalovaný od poskytnutia úveru do 15.4.2021 vykonal
celkové úhrady v sume 373,26 eur s tým, že dňa 25.8.2022 a 23.9.2022 vykonal ďalšie úhrady, a to
spolu v sume 200,- eur.

11. Podľa ust. § 145 ods. 2 C.s.p. ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O
čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.12. Podľa ust. § 146 ods. 1 C.s.p. súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych
dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu
žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

13. Vzhľadom na späťvzatie žaloby v časti o zaplatenie sumy 200,- eur zo strany žalobcu v dôsledku
úhrad vykonaných žalovaným, súd v príslušnej časti konanie zastavil.

14. Predmetom konania po čiastočnom zastavení zostal nárok žalobcu o zaplatenie sumy 4.717,44 eur

s príslušenstvom.

15. Súd vec právne posúdil podľa nasledovných ustanovení:

16. Podľa ust. § 1 ods. 2 veta prvá z. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoSÚ) spotrebiteľským

úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy
o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci
poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

17. Podľa ust. § 2 písm. a), b) a d) ZoSÚ na účely tohto zákona sa rozumie

a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania,
b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v
rámci svojej podnikateľskej činnosti,
d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové

náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

18. Podľa ust. § 7 ods. 1 a 2 ZoSÚ veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo
pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou
starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu,

na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne
aj účel spotrebiteľského úveru. Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné
a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver; tým nie
je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok
ustanovených osobitným zákonom.

19. Podľa ust. § 7 ods. 17 ZoSÚ veriteľ je povinný postupovať pri poskytovaní spotrebiteľského úveru
na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere obozretne a ponúkať a poskytovať spotrebiteľské úvery
a) spôsobom, ktorý nepoškodzuje spotrebiteľov, a
b) s odbornou starostlivosťou; vynaloženie odbornej starostlivosti je veriteľ povinný hodnoverne

preukázať.

20. Podľa ust. § 7 ods. 18 písm. b) ZoSÚ vynaložením odbornej starostlivosti sa rozumie najmä to, že
veriteľ posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s ohľadom na získané informácie o
spotrebiteľovi; ak je veriteľom veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka

zahraničnej banky, posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver najmä s ohľadom na údaje
získané z jedného alebo viacerých registrov, do ktorých poskytujú údaje veritelia, ktorých počet sa
rovná aspoň dvojtretinovej väčšine veriteľov, ktorými sú veritelia podľa § 20 ods. 1 písm. a), ktorí sú
zverejnení v zozname veriteľov podľa § 8a, banky, zahraničné banky a pobočky zahraničných bánk, v
čase posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.

21. Podľa ust. § 11 ods. 2 ZoSÚ ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je
oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého
porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé
porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom

bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia
na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje aj porušenie ustanovení
§ 7 ods. 20 až 43.22. Podľa ust. § 52 ods. 1, 2, 3 a 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá
zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o

spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú
ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

23. Podľa ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa

má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov
od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15
dní na uplatnenie tohto práva.

24. Podľa ust. § 565 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o

zaplateniecelejpohľadávkyprenesplnenieniektorejsplátky,lenaktobolodohodnutéalebovrozhodnutí
určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

25. Podľa ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný

platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z meškania ustanovuje vykonávací
predpis.

26.Podľaust.§3ods.1nariadeniavládySRč.87/1995Z.z.,ktorýmsavykonávajúniektoréustanovenia
Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu omeškania výška úrokov z omeškania je o 5

percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

27. Podľa čl. 8 ods. 1 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES o zmluvách o
spotrebiteľskom úvere a o zrušení Smernice Rady 87/102/EHS („Smernica“) členské štáty zabezpečia,

že veriteľ pred uzavretím zmluvy o úvere posúdi úverovú bonitu spotrebiteľa na základe dostatočných
informácií získaných, ak je to vhodné, od spotrebiteľa a v prípade potreby na základe nahliadnutia do
príslušnej databázy.

28. V tejto súvislosti Súdny dvor Európskej únie v rozsudku vo veci C-565/12, LCL Le Crédit

Lyonnais proti Fesihovi Kalhanovi z 27.3.2014 uviedol, že je dôležité, aby veritelia neposkytovali úvery
nezodpovedne alebo bez predchádzajúceho posúdenia úverovej bonity spotrebiteľa a aby členské štáty
vykonávali potrebný dohľad na vyvarovanie sa takémuto správaniu a stanovili potrebné opatrenia na
sankcionovanie veriteľov, ktorí sa takého správania dopustia. Cieľom uvedenej úpravy je zabezpečiť
účinnú ochranu spotrebiteľov pred nezodpovedným uzatváraním zmlúv o úvere, ktoré prekračujú ich

finančné možnosti a mohli by viesť k ich platobnej neschopnosti.

29. Súdny dvor Európskej únie v rozsudku vo veci C-449/13, CA Consumer Finance/Ingrid Bakkaus,
Charline Bonato, rod. Savary, Florian Bonato z 18.12.2014 uviedol, vykladajúc Článok 8 Smernice
Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 okrem iného to, že poskytovateľ úveru

musí v každom jednotlivom prípade s prihliadnutím ku konkrétnym okolnostiam zvážiť, či sa jedná o
príslušné informácie a či sú tieto informácie dostatočné pre posúdenie úveruschopnosti spotrebiteľa.
V tomto ohľade sa dostatočnosť uvedených informácií môže líšiť podľa okolností, za ktorých dôjde k
uzavretiu úverovej zmluvy podľa osobnej situácie spotrebiteľa alebo podľa čiastky úveru uvedenej v
tejto zmluve. Toto posúdenie je možné vykonať pomocou dokladov o finančnej situácii spotrebiteľa,

ale nie je možné vylúčiť, aby poskytovateľ úveru zohľadnil prípadne skôr získané znalosti o finančnej
situácii záujemcu o úver. Avšak len ničím nepodložené prehlásenia spotrebiteľa nemôžu byť samé o
sebe kvalifikované ako dostatočné, pokiaľ nie sú podopreté žiadnymi dokladmi.30. Krajský súd v Trnave v rozsudku sp. zn. 23CoCsp/26/2020 zo dňa 30.11.2020 uviedol, že ZoSÚ
vyžaduje skúmanie bonity klienta s odbornou starostlivosťou, t. j. vyžaduje vyšší stupeň obozretnosti
a odbornosti. Zákonnú podmienku uvedenú v § 7 ods. 1 ZoSÚ „s odbornou starostlivosťou posúdiť

schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver“ je potrebné vykladať tak, že nepostačuje zo strany
spotrebiteľa poskytnúť veriteľovi informáciu len o výške svojich príjmov a výdavkov, ale od veriteľa
sa vyžaduje, aby poskytnuté informácie analyzoval a vyhodnocoval. Dôraz pri posúdení úverovej
schopnosti je pritom kladený na pomer medzi príjmami a výdavkami spotrebiteľa a na posúdenie toho,
či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných výdavkov mesačne taká čiastka, aká bude potrebná

pre splácanie úveru. Pri posudzovaní budúcej schopnosti spotrebiteľa splácať úver sa vychádza z
existujúceho stavu a prezumpcie jeho zachovania do budúcna. Nejde pritom o získanie stopercentnej
istoty, že úver bude v budúcnosti splatený, pretože nie je napr. možné s istotou vylúčiť, že spotrebiteľ
dostane výpoveď z pracovného pomeru, dlhodobo ochorie a pod. Cieľom zákonodarcu bolo efektívne
zamedziť predlžovaniu spotrebiteľov, ktorí nie sú schopní svoje záväzky riadne splácať. Z textu ZoSÚ
vyplýva, že informácie pre rozhodnutie dodávateľa o tom, či zmluvu uzavrie alebo nie, si má veriteľ

zabezpečiť sám, a to aj v spolupráci so žiadateľom o úver. Pri získavaní relevantných informácií za
účelom posúdenia úverovej schopnosti spotrebiteľa tak veriteľ vychádza ako z informácií dodaných
spotrebiteľom a samozrejme ním aj preukázaných, tak z informácií, ktoré získava z iných dostupných
zdrojov. Je povinnosťou veriteľa takto získané informácie zhromaždiť, vyhodnotiť ich dostatočnosť a
rozhodnúť, či a ktoré informácie je nevyhnutné ďalej overovať. Za dostatočné sa považujú iba také

informácie o príjmoch a výdavkoch, z ktorých je veriteľ schopný získať objektívny obraz o žiadateľovej
finančnej situácii. Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé
údaje. Schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver tak treba chápať ako situáciu, keď v závislosti
nafrekvenciisplácania,zostanespotrebiteľovivjehoosobnomadomácomrozpočtedostatokfinančných
prostriedkov, aby mohol bez akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať splátku v predpokladanej

výške. Preto veriteľ musí okrem iného analyzovať spotrebiteľov osobný a domáci rozpočet, a to ako
stranu príjmov, tak stranu výdavkov, a to vždy vo vzťahu ku konkrétnemu žiadateľovi o úver. Analýza iba
niektorej zo strán rozpočtu sama o sebe k posúdeniu úverovej schopnosti nepostačuje.

31. Medzi stranami nebolo sporné, že právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným je od svojho

vzniku zmluvným vzťahom medzi spotrebiteľom a dodávateľom a zmluva, ktorá bola medzi stranami
uzatvorená, je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, nakoľko
žalovaný ako spotrebiteľ nemohol individuálne ovplyvniť obsah vopred pripraveného návrhu na
uzatvorenie zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru a zároveň zmluvou o spotrebiteľskom úvere,
keďže jej predmetom je poskytnutie úveru, ktorý sa žalovaný zaviazal žalobcovi ako veriteľovi v

dohodnutýchsplátkachvrátiť,tedaideodočasnéposkytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvy
o spotrebiteľskom úvere vo forme úveru (§ 1 ods. 2 ZoSÚ). Žalobca bol v čase uzavretia zmluvy v
postavení veriteľa a zároveň dodávateľa (§ 2 písm. b) ZoSÚ v spoj. s § 52 ods. 3 OZ) s poukazom
na predmet podnikania a žalovaný bol v postavení spotrebiteľa, pretože pri uzatváraní úverovej zmluvy
nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. Tento právny vzťah sa preto

spravuje ustanoveniami Občianskeho zákonníka a právnych predpisov, ktoré upravujú právne vzťahy
spotrebiteľského charakteru (z. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, príp. zákon o ochrane
spotrebiteľa).

32. Predmetom sporu zostal nárok žalobcu na zaplatenie sumy 4.717,44 eur s príslušenstvom. Zo

skutkových zistení mal súd jednoznačne preukázané, že strany sporu uzavreli zmluvu o spotrebiteľskom
úvere, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý bezúčelový úver 5.000,- eur, ktorý sa žalovaný
zaviazal vrátiť. V spore bolo preukázané poskytnutie úveru v sume 5.000,- eur a zaplatenie sumy 573,26
eur zo strany žalovaného.

33. Vzhľadom na vyššie uvedené nároky, ktoré na dodávateľa kladie únijné právo a s poukazom na
ust. § 7 ods. 1 ZoSÚ je plne opodstatnené vyžadovať v súdnom spore preukázanie skúmania bonity
klienta žalobcom. Bolo teda na žalobcovi, aby preukázal, že ako veriteľ bonitu žalovaného náležite
skúmal, že si splnil povinnosť vyplývajúcu mu z ust. § 7 ods. 1 ZoSÚ. V tejto súvislosti žalobca súdu
predložil žiadosť o spotrebiteľský úver zo dňa 18.11.2020, z ktorej vyplýva označenie dlžníka (meno,

priezvisko, rodné číslo, dátum narodenia, číslo OP, a kontaktné údaje), že je slobodný, býva s rodičmi,
početvyživovanýchdetí,zamestnanýod11.8.2020voFekollinis.r.o.Sládkovičovo,čistýmesačnýpríjem
630,- eur, mesačné splátky iných úverov a pôžičiek 0,- eur, iné príjmy a dôchodok 0,- eur, zrážky, výživné
a iné výdavky 0,- eur, výpis z registra SRBI a výpis zo Sociálnej poisťovne, pričom dôvodil, že akceptovalpríjem žalovaného 630,- eur, zo spoločného úverového registra informácií mal kompletné informácie
o úverových záväzkoch klienta (výdavky) s tým, že žiadateľ uvádzal rodinný stav slobodný a žiadne
vyživované deti. Výdavky žalovaného nezdokladoval žalobca žiadne, ani osobné pomery žalovaného.

34. Súd nemal preukázané, aby banka riadne a s odbornou starostlivosťou skúmala bonitu žalovaného,
pretože pred uzavretím zmluvy (20.11.2020) síce zistila príjem žalovaného, avšak osobné pomery
a fixné výdavky žalovaného nezisťovala vôbec, teda nezisťovala a nepreverovala údaje v rozsahu
či je zamestnaný na dobu určitú alebo neurčitú, neobjasnila ani údaj, že žalovaný je zamestnaný

od 11.8.2020, čiže 3 mesiace pred poskytnutím úveru. Hoci banka preverovala príjem žalovaného
na základe dopytu do Sociálnej poisťovne a akceptovala príjem deklarovaný žalovaným v žiadosti o
úver vo výške 630,- eur, a tiež sa oboznámila s neexistujúcimi záväzkami žalovaného, nekonala s
náležitou odbornou starostlivosťou a bonitu žalovaného skúmala formálne. Samotné splnenie povinností
vykonať dopyt však nie je ešte naplnením odbornej starostlivosti veriteľa. Iba získanie výpisu z registra
nestačí, je nutné odborne vyhodnotiť údaje, ktoré sú v ňom uvedené. Banka poskytla úver žalovanému

spotrebiteľovi aj napriek tomu, že nevykonala dôkladnú analýzu domáceho rozpočtu žalovaného, bez
toho, aby skúmala aj iné aspekty a okolnosti na strane žalovaného, ako napr. jeho bežné mesačné
výdavky. Takýmto spôsobom však reálne nevyhodnotila, či spotrebiteľ je dostatočne solventný a či
pravdepodobne v budúcnosti, minimálne v období, na ktoré sa zmluva uzatvára, bude schopný plniť
svoje záväzky. Nedostatok odbornej starostlivosti banky sa v naznačenom smere prejavil tým, že

žalovaný bol nepretržite po splatnosti od 15.4.2021, teda 7 rokov a 7 mesiacov pred konečnou
splatnosťou úveru.

35. Zo záverov obsiahnutých v rozsudku Krajského súdu v Prešove sp. zn. 19Co/130/2019 vyplýva aj
nasledovné: „Dôraz pri posúdení úverovej schopnosti je pritom kladený na pomer medzi príjmami a

výdavkami spotrebiteľa a na posúdenie toho, či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných výdavkov
mesačne taká čiastka, aká bude potrebná pre splácanie úveru. Pre účely posúdenia splnenia povinnosti
uloženej dodávateľovi v ust. § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. nie je smerodajné, aká bola reálna
finančná, majetková, sociálna situácia spotrebiteľa, ale akým spôsobom žalobca pristupoval k zisťovaniu
a hodnoteniu bonity klienta.

36. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žalobca k posudzovaniu schopnosti
žalovaného splácať spotrebiteľský úver pristúpil len formálne, nevytvoril si reálny obraz o celkovej
majetkovej situácii žalovaného a jeho postup nenaplnil účel predpokladaný ust. § 7 ods. 1 ZoSÚ, preto
sa poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov.

37. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, považujúc úver za bezúročný a bez poplatkov, súd žalobe vyhovel
v časti zaplatenia sumy 4.426,74 eur, ktorú žalovaný skutočne vyčerpal a nevrátil (5.000 - 573,26).
Vo zvyšnej časti žalobu ako nedôvodnú zamietol. Zamietnutie žaloby sa týka aj uplatnených nákladov
spojených s uplatnením pohľadávky, ktoré žalobca skutkovo nekonkretizoval a ich skutočné vynaloženie

ani nepreukázal.

38. Keďže sa žalovaný dostal do omeškania so zaplatením peňažného dlhu, má žalobca nárok aj na
zaplatenieúrokuzomeškaniavovýškeopäťpercentuálnychbodovviacakojezákladnáúrokovásadzba
Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Žalovaný sa

dostal do omeškania so zaplatením peňažného dlhu nasledujúci deň po vyhlásení predčasnej splatnosti
úveru, t. j. dňa 13.8.2021, zohľadniac čiastočné úhrady vykonané po podaní žaloby.

39. Vzhľadom na výšku istiny s príslušenstvom, ku ktorej zaplateniu zaviazal súd žalovaného, určil súd
žalovanému na splnenie dlhu v súlade s ust. § 232 ods. 3 C.s.p. primerane dlhšiu lehotu 30 dní od

právoplatnosti rozsudku.

40. Podľa konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov, súd nemusí dať odpoveď
na všetky otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne
dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých

detailov sporu uvádzaných stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu
poznámku, či pripomienku strany sporu, ktorá ju nastolila.41. Týmto rozhodnutím sa konanie končí, a preto súd rozhodol postupom podľa ust. § 262 ods. 1 C.s.p.
aj o nároku na náhradu trov konania. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ust. § 255
ods. 2, § 256 ods. 1 v spoj. s § 262 ods. 1 C.s.p., t. j. podľa úspešnosti v spore. Žalobca si žalobou uplatnil

nárok na zaplatenie sumy 8.050,98 eur s prísl. (4.917,44+2.866,42+48+219,12), úspešný bol v časti čo
do zaplatenia sumy 4.426,74 eur s prísl., a v zastavenej časti (200,- eur) z dôvodu úhrad žalovaného
po podaní žaloby a vo zvyšnej časti bol neúspešný. Potom podľa výsledku konania ako celku bol hrubý
úspech žalobcu v rozsahu 57,5% a hrubý úspech žalovaného v rozsahu 42,50% (100% - 57,5%), a tým
daný čistý úspech žalobcu v rozsahu 15%. O výške trov konania (preukázané, odôvodnené a účelne

vynaložené výdavky) bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, a to
v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Galanta.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Vodvolanísapoprivšeobecnýchnáležitostiachpodania(označeniesúdu,ktorémujeurčené,ktohorobí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka konania, podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie

dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa z. č. 233/1995 Z. z. o exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok)

a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.