Rozsudok – Zmluvy – Záložné právo ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, January 26, 2026

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 51C/76/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6125222237
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Perďochová

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2026:6125222237.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Michaelou Perďochovou, v spore žalobcu: A. B., C.

B., nar. X.X.XXXX, trvale bytom D. XXXX/X, D., štátny občan SR, zast. splnomocneným zástupcom E.
A. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXX, proti žalovanej: Prima banka Slovensko, a.s., IČO: 31 575 951,
so sídlom Hodžova 11, Žilina, právne zast. SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Štefánikova 8,
Bratislava, IČO: 36 853 186, o zaplatenie 13.500 eur, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu žalobkyne v celom rozsahu z a m i e t a.

II. Žalovaný m á voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou Okresnému súdu v Banskej Bystrici dňa 22.01.2025 domáhala

súdneho výroku, ktorým by súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť jej sumu 13.500 eur a nahradiť trovy
konania.

2. Žalobu skutkovo odôvodnila tým, že dňa 23.03.2016 uzatvoril jej právny predchodca A. H. B. so
žalovanou zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti , ktorou ručil za dlžníka banky E. B. banke
nehnuteľnosťou do výšky poskytnutej pôžičky a to do výšky 70.200,-eur. Po smrti jej otca žalobkyňa ako
zákonná dedička uhradila dňa 22.1.2020 žalovanej časť takto zaručeného dlhu vo výške 13 500 eur

a to prevodom na účet žalovanej. Žalovaná prostredníctvom dobrovoľnej dražby nehnuteľnosť, ktorá
bola zárukou za splatenie dlhu predmetnú nehnuteľnosť predala a z výťažku predanej nehnuteľnosti si
ponechala celú takto zaručenú sumu vo výške 69 592,65 eur bez zohľadnenia už zaplatenej sumy na
úhradu predmetného dlhu vo výške 13 500 Eur. Napriek viacerým výzvam žalovaná do dnešného dňa
dlžnú sumu nevrátila.

3. Okresný súd Banská Bystrica žalobe v celom rozsahu vyhovel vydaním platobného rozkazu sp. zn.

12Up/122/2025 zo dňa 18.02.2025.

4. Proti platobnému rozkazu podala včas odpor žalovaná. Žalobkyňou uplatnený nárok neuznala čo do
dôvodu a výšky v celom rozsahu. Predložila zmluvu o úvere na bývanie – hypotéka č. 293204 zo dňa
17.3.2016, uzavretú s E. B., ako dlžníkom a zmluvu o zriadení záložného práva na nehnuteľný majetok
č. 293204 zo dňa 23.3.2016, uzavretú s právnym predchodcom žalobkyne (A. H. B., ako záložcom).
Pohľadávka zo zmluvy o úvere, vrátane príslušenstva, bola zabezpečená záložnou zmluvou. Žalobkyňa

v tomto smere nesprávne poukazuje na to, že pohľadávka mal byť zabezpečená iba do výšky 70.200,-
eur, čo je v priamom rozpore s čl. 1 bod 1.2 a 1.2.1 záložnej zmluvy, v zmysle ktorých suma 70.200,-
eur označuje najvyššiu hodnotu istiny (nie najvyššiu hodnotu zabezpečenej pohľadávky). Žalovaná
potvrdila, že dňa 22.1.2020 inkasovala od žalobkyne hotovostný vklad vo výške 13.500,-eur, ktorý bolprijatý a započítaný na istinu dlhu poručiteľa (A. H. B.), vyplývajúceho zo zmluvy o úvere, k čomu pripojil
výpis z účtu zo dňa 22.1.2020. Následne bola žalovanej doručená e-mailová správa zo dňa 23.1.2020
od dražobníka, v zmysle ktorej žalobkyňa vedome uhradila časť dlhu poručiteľa. Nešlo teda o žiadnu

„mylnú platbu“, ako to žalobkyňa špekulatívne naznačovala v liste zo dňa 31.1.2023, ktorý bol pripojený
k žalobe. Žalovaná súčasne predložila súdu v prehľadnej excelovskej tabuľke (pozostávajúcej zo štyroch
samostatných hárkov) presný prepočet pohľadávky žalovaného (69.592,65 eur), uplatnenej v dražbe,
ktorá pozostávala z: istiny vo výške 51.983,62 eur; zmluvných úrokov a úrokov z omeškania vo výške
15.975,03 eur; poplatkov vo výške 1.634,- eur, spolu 69.592,65 eur. Z predloženej tabuľky vyplýva,

že sporná platba žalobkyne zo dňa 22.1.2020 (13.500,- eur), bola započítaná na istinu zostatku dlhu
poručiteľavsúlades§566ods.2Občianskehozákonníka.Žalobkyňazamlčala,žejejbankaodpovedala
na jej písomnú žiadosť zo dňa 19.4.2023 (doručenú 2.5.2023), a to bezodkladne listom zo dňa 5.5.2023.
Žalobkyňa sa nikdy nedomáhala určenia neplatnosti dražby v zmysle § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002
Z. z. o dobrovoľných dražbách. Navyše, nesprávnosť postupu žalovaného nebola nikdy vytknutá ani
Národnou bankou Slovenska, ktorá vykonáva dohľad nad dodržiavaním práv spotrebiteľa na finančnom

trhu.

5. Žalobkyňa vo vyjadrení k odporu žalovanej zotrvala v celom rozsahu na svojom podaní a žiadala aby
súd v zmysle §14 ods. 3 zákona o upomínacom konaní súd postúpil vec príslušnému súdu a to z toho
dôvodu, že argumenty uvádzane žalovanou sa nezakladajú na pravdivých tvrdeniach.

6. Okresný súd Banská Bystrica postúpil vec tunajšiemu súdu dňa 04.09.2025.

7.Žalovanávduplikedoručenejsúdudňa13.10.2025uviedla,žežalobkyňavreplikenetvrdížiadnenové
skutočnosti. Iba paušálne namieta, že argumenty uvádzané žalovanou sa nezakladajú na pravdivých

tvrdeniach, bez uvedenia akýchkoľvek vlastných skutkových a právnych tvrdení. Z tohto dôvodu sa
žalovaná v plnom rozsahu pridržiavala svojej argumentácie v odpore zo dňa 27.2.2025.

8. Na pojednávaní konanom dňa 26.1.2026 súd vec prejednal a vo veci rozhodol v prítomnosti
splnomocneného zástupcu žalobkyne a právneho zástupcu žalovanej.

9. Splnomocnený zástupca žalobkyne na pojednávaní zotrval na podanej žalobe. Poukázal na to, že
v predmetnej veci nie je sporová dôkazná situácia, ktorá bola preukázaná listinami žalobkyne a ako
aj žalovanej strany. Jedinou spornou vecou je hmotno-právne posúdenie prevedenej úhrady vo výške
13.500,-eur. V tejto súvislosti mal za to, že predmetná platba je naozaj mylná, pretože v tej danej dobe

neexistovalžiadenzáväzokvyplývajúcizhmotnéhopráva,aniakoznejakejzáväzkovejlistinyvočiPrima
banke vo vzťahu k právnemu predchodcovi žalobkyne, ako aj samotnej žalobkyni, takže neexistoval
titul na úhradu tejto dlžnej sumy, nakoľko táto dlžná suma bola dlžnou sumou dlžníka žalovanej strane.
Preukázali, že predmetnú sumu uhradila tak, ako to bolo predložené dôkazmi a zároveň potvrdené
stranou žalovanou. K tvrdeniu protistrany, ktorá sa odvoláva na nejaké vyjadrenie právnej zástupkyne

vo vzťahu dražobnej spoločnosti, uviedol, že tento subjekt nemá k predmetnému vzťahu žiaden logický
ani právny vzťah, preto toto tvrdenie sa nevzťahuje k sporu a navyše je nepravdivé, pretože tá právna
zástupkyňa, ktorá zastupovala žalobkyňu, nemala oprávnenie s výnimkou dedičského konania na
akékoľvek ďalšie právne úkony. K úhrade tejto sumy došlo bez právneho titulu. K vznesenej námietke
premlčania uviedol, že k naplneniu bezdôvodného obohatenia došlo až vydaním rozvrhového uznesenia

vpredmetnejveci,kedysadozvedeli,žepredmetnásumanebolazapočítanánaúhraduzáväzkudlžníka,
s ktorým nemali nič spoločné. Túto námietku ale protistrana neuplatňovala vo svojom vyjadrení, tým
pádom sa k nej nevyjadrovali a vedia sa k nej vyjadriť a doložiť to príslušnými písomnými dôkazmi.
V mene žalobkyne žiadal pojednávanie odročiť za účelom predloženia príslušného judikátu NS, ktorý
dokumentuje bežanie subjektívnej lehoty v takýchto veciach.

10. Právny zástupca žalovanej na pojednávaní uviedol, že zotrváva na doterajších tvrdeniach
a vyjadreniach. Mal za to, že v danom prípade nešlo o mylnú platbu, ale išlo o plnenie dlhu za dlžníka.
V tomto smere mal za to, že nedošlo k bezdôvodnému obohateniu tak, ako to kvalifikuje žalovaná. Na
margo tvrdenia mylnej platby poukázal, že k mylnej platbe došlo 22.1.2020 a ak teda zotrváva žalobkyňa

na uvedenej právnej kvalifikácii, vznášajú námietku premlčania. Nakoľko bezdôvodné obohatenie sa
premlčuje v subjektívnej lehote 2 rokov odvtedy, keď sa dozvedel o bezdôvodnom obohatení. V tomto
smere to, že išlo o mylnú platbu, alebo teda že plnila, žalobkyňa vedela už v roku 2020, a teda mohla
si uplatniť tento nárok podstatne skôr ako v roku 2025. Doplnil, že mu nie je zrejmé, z akého dôvodusi nárok uplatňuje žalovaná - mylná platba, alebo plnenie dlhu. Najprv povie žalobkyňa, že je to mylná
platba a následne poukazuje, že nedošlo k započítaniu na dlh. Čo sa týka námietky premlčania, mal za
to, že v podstate existencia subjektívnej lehoty je už zo samotného podania žalobkyne zrejmá a plynutie

tejto subjektívnej lehoty, a teda námietka premlčania bola vznesená dôvodne.

11. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov, celým spisovým materiálom a zistil
nasledovný skutkový stav:

12. Zmluvou o úvere na bývanie – Hypotéka č. 00000000000293204 z 17.03.2016, uzatvorenej medzi
žalovanou ako bankou a dlžníkom - klientom E. B., bol dlžníkovi poskytnutý úver vo výške 70.200,-eur
s termínom konečnej splatnosti 20.03.2046, úrokom 1,5% p.a. a celkovou čiastkou, ktorú klient musí
zaplatiť 87.505,20 eur. Podľa čl. 2 všetky pohľadávky banky z tejto zmluvy musia byť počas celej doby
trvania úveru zabezpečené záložným právom na nehnuteľný majetok (č. l. 15 -17 spisu).

13. Zmluvou o zriadení záložného práva na nehnuteľný majetok č. 0000000000293204 uzatvorenou
dňa 23.3.2016 medzi žalovanou ako záložným veriteľom a A. H. B. ako záložcom, bolo zriadené
záložné právo na zabezpečenie zaplatenia istiny, úrokov, poplatkov, prípadných zmluvných pokút
a ďalších pohľadávok záložného veriteľa z úveru poskytnutého na základe zmluvy č o úvere č.
00000000000293204 s klientom E. B.. Záložné právo sa zriaďuje na nehnuteľný majetok nachádzajúci

sa v k.. ú. Grunt, okres D. A., na LV č, XXXX a to byt č. XX a spoluvlastnícky podiel na spoločných
častiach, zariadeniach uvedeného bytového domu a na pozemok vedený na LV č. XXXX. Podľa čl.
1.2.1. najvyššia hodnota istiny tejto zmluvy, do ktorej sa pohľadávka záložného veriteľa zabezpečuje,
nesmie presiahnuť 70.200,- eur. Podľa čl. 1.2 záložné právo sa zriaďuje do výšky zostatku istiny, úrokov,
poplatkov a prípadných zmluvných pokút. Podľa čl. 4 v prípade porušenia podmienok dohodnutých

v zmluve o úvere, po predchádzajúcom upozornení záložcu záložným veriteľom, je záložný veriteľ
oprávnený predať záloh na dobrovoľnej dražbe v zmysle z. č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách.
Podľa čl. 3.8. záložca súhlasí, aby záložné právo malo účinky aj na dediča, resp. právnych nástupcov
(č. l. 17 rub - 19 spisu).

14. Podľa Protokolu o uspokojení pohľadávky vystaveného Aukčný Dom, s.r.o., sp. zn. DDr. 022/2019,
predmetom dražby boli nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX k. ú. I., obec D.- J. D., okres D.
vo vlastníctve žalobkyne, G. B. a E. B., každá v 1/3. Dražba sa konala 30.1.2022 o 11.00 hod., cena
dosiahnutá vydržaním bola 241.800,-eur, pričom sú rozpísané náklady dražby, ktoré boli uhradené,
ako aj pohľadávka spoločnosti Prima banka Slovensko, a.s. vo výške 69.592,65 eur. Pohľadávka

navrhovateľa dražby- Prima banka, Slovensko, a.s. bola uspokojená (č. l. 6 spisu).

15. Zo záverečnej správy o výkone záložného práva zo dňa 19.4.2023 adresovanej žalobkyni vyplýva,
že záloh bol v rámci výkonu záložného práva speňažený v dobrovoľnej dražbe s dátumom konania
dražby 30.11.2022, pričom cena dosiahnutá vydražením 241.800,-eur bola použitá aj na uspokojenie

pohľadávky banky vo výške 69.592,65 eur (č. l. 24 spisu).

16. Dňa 22.1.2020 o 16:15 hod. vykonala žalobkyňa podľa potvrdenia žalovanej vklad vo výške 13.500,-
eur s uvedením variabilného symbolu 729189 (č. l. 21-22 spisu).

17. Dňa 23.1.2020 spoločnosť Aukčný dom, s.r.o. oznámila žalovanej K. B. J., H., že bola kontaktovaná
právnou zástupkyňou žalobkyne, ktorá dražobníkovi uviedla, že uhradila na účet banky dňa 22.1.2020
sumu 13.500,-eur a to po dohode so sestrami na splatení dlhu (č. l. 23 spisu).

18. Žalobkyňa vyzvala dňa 31.1.2023 žalovanú na vrátenie mylnej platby, ktorú na účet peňažného

ústavu uhradila dňa 22.1.2020 (č. l. 6 rub spisu).

19. Žalovaná vo vyjadrení z 27.2.2023 k žiadosti žalobkyne uviedla, že dňa 23.1.2020 spoločnosť
Aukčný dom, s.r.o. oznámila záložnému veriteľovi Prima banka Slovensko, a.s., že bola kontaktovaná
právnou zástupkyňou žalobkyne, ktorá dražobníkovi uviedla, že uhradila na účet banky dňa 22.1.2020

sumu 13.500,-eur a to po dohode so sestrami na splatení dlhu. Žalovaná mala za to, že nedošlo k úhrade
sumy 13.500,-eur omylom, ale vedome, s cieľom splatiť pohľadávku banky, o čom svedčí aj žiadosť
žalobkyne z 10.10.2021 týkajúca sa vyčíslenia výšky dlhu, keďže tento mala záujem uhradiť v celom
rozsahu. Žiadosti žalobkyne preto nevyhovela (č. l. 7 spisu).20. Žalobkyňa v reakcii na uvedené vyjadrenia uviedla, že nikdy nebola a ani nie je dlžníkom žalovanej.
Preto akákoľvek úhrada nemohla byť použitá na úhradu jej dlhu. Z rozvrhového uznesenia dražobníka

z dražby vyplýva, že žalovaná má vedomosť o tom, že nedošlo k nijakému zápočtu platby žalobkyne na
úhradu dlhu tretej osoby a nemá o tom ani žiaden písomný doklad (č. l. 7 rub spisu).

21. Žalobkyňa listom zo dňa 24.4.2023 žalovanej oznámila k Záverečnej správe o výkone záložného
práva, že je z nej zrejmé, že uplatňovaný nárok nezahrnul sumu 13.500,-eur, ktorú žalobkyňa žalovanej

uhradila. Je zrejmé, že na strane žalovanej došlo k opätovnej úrade už raz zaplateného dlhu, čo
preukazuje výpis z bankového účtu a správa o dražbe. Opätovne preto žiadala o pripísanie dlžnej sumy
na jej účet (č. l. 25 spisu).

22. Žalovaná v odpovedi zo dňa 5.5.2023 oznámila žalobkyni, že suma 13.500,-eur, ktorú uhradila
žalobkyňa dňa 22.1.2020 uhradila na účet banky, banka zohľadnila vo výške pohľadávky, keď dňa

22.1.2020 došlo k poníženiu istiny dlhu o sumu 13.500,-eur (č. l. 26 spisu).

23.VzmysležalovanoupredloženejHistórietransakciínaúčtetýkajúcehosaE.B.,čísloklientaXXXXXX
bola na istinu započítaná suma 13.500,-eur dňa 22.1.2020 a teda došlo k poníženiu dlžnej istiny zo sumy
65.483,62 eur na sumu 51.983,62 eur. Zostávajúci dlh potom pozostával zo sumy istiny 51.983,62 eur,

nezaplatených úrokov 15.975,03 eur, poplatkov 1634,-eur, spolu 69.592,65 eur (č. l. 28-32 spisu).

24. Na základe takto zisteného skutkového stavu veci súd danú vec posúdil podľa nasledovných
ustanovení:

Podľa § 451 ods. 1 a 2 z. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“): (1) Kto sa
na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. (2) Bezdôvodným obohatením je majetkový
prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením
z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 454 Občianskeho zákonníka, bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva
mal plniť sám.

Podľa § 456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor
koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa
premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto
sa na jeho úkor obohatil.

Podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa,
keď k nemu došlo.

25. Predmetom sporu je nárok žalobkyne na zaplatenie sumy 13.500,- eur. Medzi stranami bolo

nesporné uhradenie predmetnej sumy dňa 22.1.2020 žalobkyňou žalovanej. Nesporné bolo, že medzi
žalovanou a dlžníkom E. B. bola uzatvorená zmluva o hypotekárnom úvere dňa 17.3.2016. Nebolo
sporné ani to, že pohľadávky banky z tejto zmluvy boli zabezpečené záložným právom, pričom
na základe zmluvy o zriadení záložného práva z 23.3.2016 uzatvorenej medzi záložcom A. H. B.
(predchodcom žalobkyne) a žalovanou ako záložným veriteľom bolo zriadené záložné právo na

zabezpečenie zaplatenia istiny, úrokov, poplatkov a prípadných zmluvných pokút a ďalších pohľadávok
záložného veriteľa z úveru poskytnutého dlžníkovi E. B.. Najvyššia hodnota istiny, do ktorej sa
pohľadávka záložného veriteľa zabezpečuje, nesmie presiahnuť 70.200,- eur, pričom záložné právo sa
zriaďuje do výšky istiny, úrokov, poplatkov a prípadných zmluvných pokút. Nesporné je, že predmetom
záložného práva bol byt číslo XX na LV XXXX a pozemok na LV XXXX. Nebolo sporné, že záloh prešiel

do vlastníctva žalobkyne ako jednej z dedičiek po zomrelom záložcovi. Zároveň nebolo sporné, že dlžník
úver nesplácal, a teda banka pristúpila k výkonu záložného práva a k predaju zálohu na dražbe, ktorá
dražba sa uskutočnila 30.11.2022.26. Žalobkyňa sa v konaní domáhala vrátenia sumy 13.500,-eur uhradenej žalovanej na základe rôznych
skutkových tvrdení. V žalobe uvádzala, že ako zákonná dedička po smrti jej otca A. H. B. uhradila časť
dlhu, za ktorý ručil, a to plnením vo výške 13.5000,-eur na účet žalovanej. Avšak žalovaná založenú

nehnuteľnosť predala a z výťažku predanej nehnuteľnosti si ponechala celú sumu 69.592,65 eur bez
zohľadnenia už zaplatenej sumy 13.500,-eur na úhradu dlhu. Na pojednávaní splnomocnený zástupca
žalobkyne uviedol, že suma 13.500,-eur predstavuje platbu vykonanú žalobkyňou omylom.

27. Rozdiel medzi plnením bez právneho dôvodu podľa § 451 Občianskeho zákonníka a plnením za

iného podľa § 454 Občianskeho zákonníka, je, že pri plnení bez právneho dôvodu sa nadobúdajú nové
hodnoty a ide o také plnenie, kde od začiatku nebol právny dôvod na plnenie, napr. ten kto plní, koná
v domnienke, že plní svoj vlastný dlh. To znamená, že sa plnilo, hoci chýbala právna skutočnosť, najmä
zmluva, na základe ktorej sa spravidla plní. Takýto prípad môže nastať vtedy, keď sa účastníci napríklad
domnievajú, že uzavreli zmluvu, hoci ju neuzavreli, alebo niekto plnil omylom niekomu inému, s ktorým
nebol v zmluvnom vzťahu. Pri plnení bez právneho dôvodu vzniká nárok na vydanie bezdôvodného

obohatenia tomu, kto plnil voči tomu, komu sa plnilo.

28. Pri plnení za iného v zmysle § 454 Občianskeho zákonníka dochádza k obohateniu v tom, že majetok
obohateného sa nezmenšil. Predpokladom vzniku tohto bezdôvodného obohatenia sú dve skutočnosti
– 1/ predovšetkým musí ísť o plnenie, ktoré mal iný subjekt na základe svojej povinnosti plniť sám a teda

jeho dlh v dobe plnenia treťou osobou stále trvá ; 2/ okrem toho je potrebné, aby ten, kto plní za iného,
nemal sám povinnosť plniť. Predpokladom vzťahu podľa ust. 454 Občianskeho zákonníka je, že medzi
tým, kto plnil a tým, komu sa plnilo bolo zrejmé, že ide o plnenie za iného. Nie je podstatné, či išlo
o plnenie bez súhlasu dlžníka, nesmie byť však vykonané proti jeho vôli. Pri plnení za iného vzniká
v zmysle § 454 Občianskeho zákonníka nárok tomu, kto plnil voči tomu za koho sa plnilo.

29. Z uvedeného je zrejmé, že aby súd mohol nárok žalobkyne posudzovať podľa § 451 Občianskeho
zákonníka, muselo by byť žalobkyňou tvrdené a preukazované, že plnila v domnienke, že plní svoj
vlastný dlh, prípadne chcela zaplatiť uvedenú sumu na iný účet ako na ten, na ktorý platila. V takom
prípade by vzniklo bezdôvodné obohatenie na strane toho, komu bolo plnené, v tomto prípade na strane

žalovanej. Inak povedané, ak by žalobkyňa nemala vedomosť o tom, že nie je povinná plniť alebo že
bankaniejeoprávnenáplnenieprijať,vzniklobybezdôvodnéobohatenienastranebankyakoprijímateľa
sumy 13.500,-eur. Žalovaná však žiadne skutkové tvrdenia ani dôkazy týkajúce sa tvrdenia, že sumu
13.500,-eur zaplatila žalovanej omylom, resp. v čom mal spočívať omyl, neprodukovala a preto takáto
zmena tvrdení vyznieva účelovo.

30. Naopak z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalobkyňa vykonala platbu 13.500,-
eur s vedomím, že ide o plnenie za dlžníka E. B.. Z listinných dôkazov predložených stranami v konaní,
ako aj zo samotnej formulácie skutkových tvrdení žalobkyne v žalobe, mal súd za preukázané, že
žalovaná si bola vedomá, že plní žalovanej dlh za iného. Vyjadrila to aj v žalobe, kde uviedla, že banka

si ponechala celú sumu 69.592,65 eur získanú z dražby, bez zohľadnenia už zaplatenej sumy na úhradu
predmetného dlhu vo výške 13.500,-eur. Súčasťou záložnej zmluvy nebola povinnosť záložcu platiť za
žalovanéhojehodlh,aleibazáväzok,ževprípadeneplateniadlhudlžníkom,môžebankauspokojiťsvoju
pohľadávku predajom zálohu na dražbe, k čomu aj banka pristúpila. Žalobkyňa zaplatila sumu 13.500,-
eur na účet banky, pričom si bola vedomá že neplatí svoj dlh, ale dlh dlžníka. Uvedené podporuje aj

tvrdeniežalobkyne,žebankaneznížilavýškupohľadávkyajoňouzaplatenúsumu13.500,-eur.Rovnako
aj vo vyjadrení adresovanom žalovanej (č. l. 7 rub spisu) uviedla, že nie je dlžníčkou banky a teda nešlo
o jej dlh a namietala, že nedošlo k zápočtu jej platby na úhradu dlhu tretej osoby. Podľa potvrdenia
o úhrade sumy 13.500,-eur žalobkyňou vystaveného dňa 22.1.2020 bol uvedený pri platbe variabilný
symbol 729189 čo je číslo klienta E. B. vo vzťahu k zmluve o úvere, plnenie z ktorej zabezpečovalo

záložné právo. K argumentácii žalobkyne, že banka nezohľadnila pri použití výťažku z dražby ňou
už zaplatenú sumu na úhradu dlhu, súd konštatuje, že z listín predložených žalovaným, ku ktorým
žalobkyňa neprodukovala žiadne tvrdenia a nenamietala tento výpis, vyplýva, že banka započítala sumu
13.500,-eur na istinu, a teda došlo k poníženiu istiny zo sumy 65.483,62 eur na sumu 51 983,62 eur.
Z výťažku z predaja zálohu na dražbe tak bola upokojená istina 51.983,62 eur, úroky 5.604,89 eur,

úroky z omeškania 10.370,14 eur a poplatky 1.634,-eur, spolu 69 592,65 eur. Súd len poznamenáva,
že zo zmluvy o zriadení záložného práva nevyplýva tvrdenie žalobkyne, že ručí len do výšky pôžičky
do 70.200,-eur, nakoľko v zmluve je jednoznačne uvedené, že najvyššia hodnota istiny, do ktorej sa
pohľadávka záložného veriteľa zabezpečuje, nesmie presiahnuť 70.200,-eur, pričom záložné právosa zriaďuje do výšky istiny, úrokov, poplatkov, prípadných zmluvných pokút. Súd preto uzatvára, že
zmena dôvodu, na základe ktorého, by jej mala byť žalovaná povinná vydať bezdôvodné obohatenie tak
v kontexte vykonaného dokazovania vyznela účelovo.

31. Súd preto dospel k záveru, že nárok žalobkyne je potrebné podradiť podľa ust. § 454 Občianskeho
zákonníka. Súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo 130/2001, podľa ktorého v
zmysle ustanovenia § 454 Občianskeho zákonníka ten, kto splnil záväzok za iného, má právo požadovať
bezdôvodnéobohatenieodibaodtoho,zakohosámplnil,anieodtoho,komuplnilaksámtútopovinnosť

voči nemu nemal. Keďže v konaní nebol preukázaný ani tvrdený právny dôvod na plnenie žalobkyne,
ktoré bolo poskytnuté na splnenie záväzku žalovaného, potom plnenie, ktoré urobila žalobkyňa za
žalovaného, je bezdôvodným obohatením žalovaného, pretože bolo za neho plnené to, čo podľa práva
mal plniť sám. Nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia sa teda musí uplatniť voči tomu, za koho
žalobkyňa plnila, v tomto prípade voči dlžníkovi, za ktorého časť dlhu 13.500 ,-eur zaplatila na zníženie
jeho dlhu. Pasívne legitimovaným je potom dlžník E. B., nakoľko povinným subjektom je úverový dlžník.

Žalobkyňa, ktorá plnenie poskytla za iného, má právo požadovať vydanie predmetu bezdôvodného
obohatenia, od toho, za koho plnila. Nie je však oprávnená vyžadovať si vrátenie plnenia, od toho komu
plnila – od banky. Súd preto konštatuje, že žalovaná nie je pasívne vecne legitimovaným subjektom
v konaní a preto súd žalobu žalobkyne voči žalovanej zamietol.

32. Len na okraj súd poznamenáva, že hoci na pojednávaní vzniesol právny zástupca žalovanej
námietku premlčania, vo vzťahu k posúdeniu nároku žalobkyne podľa § 454 Občianskeho zákonníka
a záver o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie na strane žalovanej, je vznesenie takejto námietky
bez relevancie. Súd však napriek tomu poznamenáva, že námietka premlčania by bola vznesená
dôvodne a nárok by bol premlčaný, ak by súd nárok žalobkyne posúdil podľa § 451 Občianskeho

zákonníka ako na nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré vzniklo plnením bez právneho
dôvodu. V prípade premlčania práva na vydanie bezdôvodného obohatenia je ustanovená kombinovaná
premlčacia doba, a to kratšia subjektívna a dlhšia objektívna. Ich začiatok je upravený odlišne. Tieto
dve premlčacie doby začínajú plynúť, plynú a končia sa nezávisle od seba. Ich vzájomný vzťah je taký,
že ak sa skončí plynutie jednej z nich, právo sa premlčí, a to aj napriek tomu, že poškodenému ešte

plynie druhá premlčacia doba. K bezdôvodnému obohateniu získanému plnením bez právneho dôvodu,
ak právny dôvod neexistoval od začiatku, dochádza okamihom poskytnutia plnenia. Týmto okamihom je
tiež určený začiatok objektívnej premlčacej doby. Subjektívna premlčacia doba začína plynúť odo dňa,
keď sa postihnutý dozvedel, že plnil bez právneho dôvodu, a komu plnil. V danom prípade k plneniu
došlo 22.1.2020 a teda objektívna premlčacia doba by uplynula 22.1.2023, avšak žaloba bola podaná

až 22.1.2025 a teda po jej uplynutí, bez ohľadu na to, že subjektívna lehota by ešte neuplynula. Súd
aj vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti nevyhovel návrhu splnomocneného zástupcu žalobkyne
naodročeniepojednávaniazaúčelompredloženiajudikátuksubjektívnejpremlčacejdobeaprípadnému
vyjadreniu žalobkyne.

33. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

34. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

35. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením §
255 ods. 1 CSP. Žalovaná bola v dôsledku zamietnutia žaloby v spore v celom rozsahu úspešná a preto
má nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni v rozsahu 100 %.

36.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 1 CSP odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo

v elektronickej podobe.Podľa ustanovenia § 125 ods. 2 CSP podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez
autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej

podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na
podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 3 CSP odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom
počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a

aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov
a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľaustanovenia§363CSPvodvolanísapoprivšeobecnýchnáležitostiachpodania(t.j.ktorémusúdu
je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie

dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým,
že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré

neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia.