Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Monday, January 26, 2026

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41Ek/164/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6125213466
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Martina Vazanová
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2026:6125213466.2

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnom konaní oprávneného: MH Invest, s.r.o., so sídlom Mlynské
nivy 44/A, 821 09 Bratislava- Ružinov, IČO: 36 724 530, práv. zast.: Chrenek, Toman, Kotrba advokátní
kancelář spol. s r.o., so sídlom Těšnov 1/1059, 110 00 Praha, Česká republika, IČO: 285 05 913,
konajúca prostredníctvom organizačnej zložky Chrenek, Toman, Kotrba advokátska kancelária spol.
s r.o., organizačná zložka, so sídlom Palisády 56, 811 06 Bratislava, IČO: 53 650 441, proti povinnému:

A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. XX/XX, XXX XX E., o vymoženie pohľadávky oprávneného
vo výške 493,10 Eur a trov exekúcie, vedenom súdnym exekútorom: JUDr. Jozef Ivančík, so sídlom
Exekútorského úradu SNP 19, 940 01 Nové Zámky, IČO: 30 997 488, pod sp. zn. 66EX 56/25, o návrhu
povinného na zastavenie exekúcie, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods.3 Exekučného poriadku z a m i e t a.
II. Súd povinnému právo na náhradu trov exekúcie v súvislosti s jeho návrhom na zastavenie exekúcie

n e p r i z n á v a .
III. Súd oprávnenému právo na náhradu trov exekúcie v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie
exekúcie n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa cestou splnomocneného právneho zástupcu návrhom na vykonanie exekúcie
doručeným súdu dňa 21.01.2025 domáhal od povinného vymoženia pohľadávky vo výške 493,10 Eur

na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu – uznesenia Správneho súdu v Bratislave,
sp. zn. NR-26S/3/2016 zo dňa 26.01.2024 (ďalej len „exekučný titul“). Oprávnený sa zároveň domáhal
náhrady trov exekúcie.

2. Súd po preskúmaní podaného návrhu na vykonanie exekúcie vydal dňa 03.02.2025 poverenie
na vykonanie exekúcie s európskym spisovým identifikačným číslom: F.:G.:H.:XXXX:XXXXXXXXXX.X

súdnemu exekútorovi JUDr. Jozefovi Ivančíkovi, ktorý ju vedie pod sp. zn. 66EX 56/25.

3. Dňa 30.04.2025 súdny exekútor doručil tunajšiemu súdu návrh povinného na zastavenie exekúcie
zo dňa 24.03.2025. Zároveň exekútor súdu doručil aj vyjadrenie právneho zástupcu oprávneného
k návrhu povinného na zastavenie exekúcie a obálku z návrhu opatrenú podacou pečiatkou poštového
doručovateľa s dátumom podania na poštovú prepravu dňa 25.03.2025, ďalej Upovedomenie o začatí

exekúciesp.zn.66EX56/25zodňa14.02.2025sdoručenkoupreukazujúcoujehoprevzatiedovlastných
rúk povinného dňa 10.03.2025. Exekútor vo svojom podaní zreferoval dátumy prevzatia a odoslania
jednotlivých písomností a k návrhu povinného na zastavenie exekúcie sa bližšie nevyjadril.

4.Povinnývosvojomnávrhunazastavenieexekúcienamietalsamotnýexekučnýtitulapovinnosťzneho
vyplývajúcu. Svoj návrh na zastavenie exekúcie subsumoval pod zákonné ustanovenia § 61k ods. 1

písm. a) a d) Exekučného poriadku a úvodom návrhu poukázal na rôzne judikáty súdov SR -Uznesenie
Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. 6CoE/75/2017 zo dňa 15.08.2017 a uznesenie Ústavného súduSR, sp. zn., II.ÚS 545/2010 zo dňa 09.12.2010, ktoré pojednávajú o zákonnosti exekúcie a exekučných
titulov, ďalej na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR pojednávajúce o náhrade trov konania sp. zn. 2MCdo
17/2009 a rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR, sp. zn. 2Svk/39/2022 zo dňa 30.04.2024 o

náhrade trov kasačného konania, v súvislosti s ktorým povinný uviedol, že v prípade priznania náhrady
trov konania účastníkovi správneho súdneho konania, resp. zúčastnenej osoby v takomto správnom
súdnom konaní ide o nezvyklý zvrat v rozhodovacej praxi kasačného súdu. Podľa povinného v tomto
prípade priznania nároku na náhradu trov konania ide o exces, ktorý odbáča od ustálenej rozhodovacej
praxe aj samotného kasačného súdu, nakoľko už podával veľké množstvo kasačných sťažností na

Najvyšší správny súd SR, avšak v žiadnom prípade neboli zo strany kasačného súdu a ani správneho
súdu priznané trovy konania účastníkom konania alebo zúčastneným osobám. Rozhodovacia prax
je teda v tomto prípade jednotná a trovy správneho súdneho konania resp. kasačného konania sa
účastníkom konania a zúčastneným osobám priznávajú len vo výnimočných prípadoch. Povinný tiež
poukazuje na spor, z ktorého predmetný exekučný titul vzišiel a že predmetná vec sa týka vybudovania
strategického parku v Nitre, ktoré zabezpečovali podniky so 100% majetkovou účasťou štátu. Povinný sa

cítibyťdlhodoboobmedzenýnajehovlastníckompráve.Vprípadeoprávnenéhoideoštátnuspoločnosť,
ktorá spadá pod Ministerstvo hospodárstva SR, teda ide o spoločnosť v ktorej má štát 100 % podiel, a
preto je o to viac na mieste dôvod na nepriznanie nároku na náhradu trov konania. Povinný sa cíti byť
ukrivdený tým, že oprávnený zasiahol do jeho základného pravá vlastniť majetok ako aj do základného
práva na ochranu životného prostredia a aj napriek tomu je povinný zaplatiť oprávnenému náhradu

trov konania, čo je podľa názoru povinného v zrejmom rozpore s dobrými mravmi. Podľa povinného
jedinou možnosťou ako sa mohol domôcť ochrany jeho práva, bolo podanie správnej žaloby a následne
kasačnej sťažnosti. Takto bude nakoniec zaviazaný platiť náhradu trov kasačného konania a to len z
dôvodu konania štátnej moci, ktorého výsledkom je porušovanie jeho základných práv. Podľa povinného
už z logiky veci je zjavné, že náklady ktoré vznikli oprávnenému sú predmetom štátneho rozpočtu, a

teda z daní všetkých občanov Slovenskej republiky a preto nevidí žiadny dôvod, aby bol nútený podieľať
sa osobitne na zaplatení náhrady trov kasačného konania. V tejto súvislosti poukazuje na ustanovenie
§ 168 Správneho súdneho poriadku, podľa ktorého žalovanému prizná správny súd podľa pomeru
jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba ak to
možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno

priznať len výnimočne. Podľa povinného je výkon tejto exekúcie neprimerane tvrdý, nakoľko sa domáha
ochrany svojho vlastníckeho pravá a pravá na priaznivé životné prostredie, ktoré je predsa v záujme
celej spoločnosti. Podľa povinného jednoznačne nejde o spravodlivú rovnováhu, lebo v tomto prípade
sa jedná o poškodzovanie životného prostredia automobilovým závodom, ktorého vplyvy na životné
prostredie neboli posúdené. Ďalej sa povinný vyjadruje k správnemu konaniu a posudzovaniu rôznych

skutočností ohľadom výstavby automobilového závodu v Nitre a jej vplyvov na životné prostredie. Tiež
poukazuje na Aarhuský dohovor, ktorý verejnosti zaručuje právo účasti na rozhodovacom procese a
prísľub spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia v súlade s ustanoveniami tohto dohovoru, s
cieľomprispieťkochranekaždéhočloveka,príslušníkatejtoibudúcichgeneráciižiťvživotnomprostredí,
ktoré je primerané pre zachovanie jeho zdravia a dosiahnutie blahobytu. Povinný má preto za to, že

priznaním náhrady trov konania, ktoré je exekúciou nútený platiť, nebol rešpektovaný účel vyplývajúci zo
záruk poskytujúcich uvedeným Dohovorom, pretože evidentne iba využil možnosť domáhať sa ochrany
životného prostredia. Keďže je nespochybniteľné, že výstavba strategického parku v Nitre má výrazný
vplyv na životné prostredie, podľa povinného ide o prípad, kedy je postihovaný za to, že využil svoje
pravá a zároveň poukazuje na §167 ods. 3 písm. a) Správneho súdneho poriadku, podľa ktorého

správny súd môže tiež rozhodnúť, že náhradu trov konania celkom alebo sčasti neprizná, ak existujú
dôvody hodné osobitného zreteľa. Podľa povinného v danom prípade ide presne o takéto dôvody a
preto náhrada trov kasačného konania by nemala byť priznaná na jeho úkor, a teda by ani nemala byť
vedená táto exekúcia a mala by byť zastavená. Nakoľko podľa čl. 44 ods. 1 Ústavy SR má každý právo
na priaznivé životné prostredie, povinný sa v rámci podania správnej žaloby (aj kasačnej sťažnosti)

iba domáhal preskúmania toho, či výstavbou a prevádzkou strategického parku v Nitre nedochádza
k ohrozovaniu vyššie uvedených základných ľudských práv, a teda k významnému poškodzovaniu
životného prostredia. Tiež poukázal na článok 12 ods. 2 a ods. 4 Ústavy SR. Podľa povinného je
vymáhanie predmetných trov nezákonné, a to aj z toho dôvodu, že práve oprávnený, v ktorom má 100
% účasť Ministerstvo hospodárstva SR, mu stále dlhuje povinným odvedenú DPH za vyvlastnenie jeho

lukratívnych pozemkov v Nitre na Zobore. Povinný v ďalšom texte jeho návrhu uvádza znenie žaloby s
návrhom na vydanie platobného rozkazu voči oprávnenému, ktorý podal na Mestský súd Bratislava IV.
Exekučný titul je podľa povinného zmätočný a nezákonný a sa zároveň sa jedná o exekučný titul ničotný,
ktorý nevyvoláva žiadne právne účinky, čím ide o nespôsobilý exekučný titul a zaviazanie povinnéhona zaplatenie vymáhanej sumy je v rozpore s dobrými mravmi, pretože už od začiatku, teda po vzniku
exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku a zároveň existujú vyššie
uvedené iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu proti povinnému. Vzhľadom na

uvedené navrhuje, aby exekútor vydal upovedomenie o zastavení exekúcie v celom rozsahu.

5.Oprávnenývosvojomvyjadrenívyjadrilsvojnesúhlassozastavenímpredmetnejexekúcie.Uviedol,že
tvrdenia povinného sú bez právnej relevancie, nakoľko vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia
veci, z nesprávneho až zmätočného výkladu právnych noriem, najmä Exekučného poriadku. Oprávnený

poukazuje na tú skutočnosť, že tu existuje vymáhateľný exekučný titul na peňažné plnenie, ktorým sa
povinnému ukladá zaplatiť príslušnú pohľadávku, ktorá je predmetom exekúcie. Exekučný titul nebol
zrušený ani zmenený, jeho právoplatnosť nebola odložená a vykonateľnosť pozastavená a vymáhaná
pohľadávka do dňa podania vyjadrenia nebola uhradená. Teda nenastali žiadne okolnosti, ktoré by
spôsobili zánik vymáhaného nároku. K exekučnému titulu oprávnený uviedol, že tento spĺňa všetky
formálne aj materiálne náležitosti, a teda exekúcie na jeho podklade je prípustná. K tvrdeniam

povinného ohľadom neprimeranej tvrdosti voči povinnému, skutočnosť, že oprávnený je spoločnosť,
ktorú 100% vlastní štát, či skutočnosti týkajúce sa investičného zámeru „Automotive Nitra project“
aporušovanieAarhuskéhodohovoruniesúprezastavenietejtoexekúcierelevantnýmidôvodmi.Navyše
tieto povinný uvádzal aj v správnych a súdnych konaniach, kde mu nebolo vyhovené a ich uvádzanie
v exekučnom konaní je už irelevantné. Oprávnený má za to, že z hľadiska zákonom predpokladaných

dôvodov zastavenia exekúcie v posudzovanom konaní neexistuje žiadna iná právna skutočnosť, ktorá
by predstavovala prekážku vo vykonaní tejto exekúcie, a nie je takouto skutočnosťou ani údajne
uplatnený nárok v v konaní o vydanie platobného rozkazu. Nakoľko podľa názoru oprávneného ani jedna
z povinným tvrdených skutočností nespôsobila zánik vymáhaného nároku, nebráni jeho vymáhateľnosti
a ani nezakladá iný dôvod, pre ktorý by bola exekúcia neprípustná, príp. by mala byť zastavená. Na

základe uvedeného a najmä z dôvodu absencie zákonných dôvodov na zastavenie exekúcie oprávnený
žiada súd, aby návrh na zastavenie exekúcie zamietol.

6. Súd konštatuje, že vzhľadom na včasnosť podania návrhu povinného na zastavenie exekúcie v
zmysle ustanovení Exekučného poriadku v platnom znení má posudzovaný návrh povinného odkladný

účinok. Návrh povinného na zastavenie exekúcie obsahoval odôvodnenie.

7. Podľa § 45 ods. 1 druhá veta zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len
„Exekučný poriadok“), exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje

k povinnosti alebo postihuje majetok.

8. Podľa § 48 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku, sa exekučné konanie začína na návrh. Exekúciu možno
vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že
povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá.

9. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak
a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku,
b) exekučný titul bol zrušený,
c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu

neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2),
d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu,
e) je predpoklad, že iná povinnosť uložená exekučným titulom, najmä povinnosť niečoho sa zdržať alebo
niečo strpieť, ktorú okrem povinného nemôžu vykonať iné osoby, bude dobrovoľne a riadne plnená aj
bez vedenia exekučného konania; predpokladá sa, že iná povinnosť je dobrovoľne a riadne plnená, ak

od posledného porušenia tejto inej povinnosti uplynulo najmenej 6 mesiacov.

10. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15
dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie
exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku

dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh ma odkladný účinok.

11. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora.
Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sak návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor
vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich
pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie

exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.

12. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a
rozhodneotrováchexekúcievrátaneurčeniaichvýšky;inaknávrhzamietne.Aksúdnávrhnazastavenie
exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie

je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.

13. Súd vzhľadom na skutočnosti uvedené povinným v odôvodnení jeho návrhu na zastavenie exekúcie
považuje za potrebné poukázať na to, že návrh na zastavenie exekúcie je procesnou obranou povinného
proti neprípustnej exekúcii. Jeho účelom je zastavenie exekúcie v prípadoch vymedzených Exekučným
poriadkom, a to v jeho ustanovení § 61k. Povinný v návrhu ďalej musí uviesť skutočnosti, ktoré nastali po

vzniku exekučného titulu a ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, resp. bránia jeho vymáhateľnosti
alebo iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná (napr. vymáhaný nárok zanikol splnením, exekučný
titul bol zrušený na základe mimoriadnych opravných prostriedkov a pod.). Exekučný súd v konaní o
návrhunazastavenieexekúcieskúmaoprávnenosťadôvodnosťzačatiaexekúcieanávrhnazastavenie
exekúcie sa posudzuje v čase začatia exekučného konania, t.j. dňom, v ktorom bol návrh na vykonanie

exekúcie doručený súdu. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie
exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý ho podal, teda povinný má skutočnosti v uvedené v návrhu
na zastavenie exekúcie nielen tvrdiť, ale aj preukázať.

14. Účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do práv

povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi s cieľom
uspokojiť nárok oprávneného, ktorá mu bola priznaná vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného
orgánu, prípadne vo verejnej listine (notárska zápisnica) a dobrovoľne sa nesplnila.

15. V danej veci súd konštatuje, že oprávnený sa domáhal vykonania exekúcie na podklade uznesenia

Správneho súdu v Bratislave, sp. zn. NR-26S/3/2016 zo dňa 26.01.2024. Z neho si uplatnil náklady
spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 493,10 Eur titulom neuhradenia náhrady trov právneho
zastúpenia v základnom konaní, t.j. v konaní vedenom Správnym súdom v Bratislave. Súd mal z návrhu
na vykonanie exekúcie preukázané, že ku dňu začatia exekúcie si povinný povinnosť uvedenú vo výroku
exekučného titulu nesplnil.

16. Z obsahu spisu má súd za preukázané, že v danom prípade boli splnené procesné predpoklady na
podanie návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, t.j. existencia vykonateľného exekučného titulu,
súdu predloženého v zákonnej forme a skutočnosť, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu daný
exekučný titul ukladá. Z uvedeného teda vyplýva, že oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie proti

povinnému dôvodne.

17. Súd sa oboznámil s návrhom na zastavenie exekúcie, ako aj s vyjadrením oprávneného a na
základe zistených skutočností konštatuje, že návrh povinného na zastavenie exekúcie je nedôvodný.
Skutočnosti uvádzané povinným ako dôvody na zastavenie exekúcie nepovažuje za relevantné, nakoľko

sú to skutočnosti, ktoré tu boli už v čase vydania exekučného titulu a na druhej strane k vymáhanému
nároku nemajú žiadny vzťah. V posudzovanom prípade je predmetom exekúcie nárok oprávneného na
náhradu trov právneho zastúpenia vyčíslený na sumu 493,10 Eur, ktorý má svoj pôvod vo výsledku
súdneho konania, v ktorom bol nárok na náhradu trov oprávnenému priznaný súdnym rozhodnutím
na základe jeho úspechu v uvedenom konaní pred Správnym súdom v Bratislave. Preto argumentácia

povinného, že jemu náhrada trov konania nemala byť uložená, že exekučný titul je akýmsi prejavom
tvrdosti voči jeho osobe, že oprávnený je spoločnosť so 100% majetkovou účasťou štátu, či skutočnosti
týkajúce sa investičného zámeru oprávneného a porušovanie Aarhuského dohovoru je mimo merita tejto
veci a tunajšiemu súdu z dôvodu absencie takejto právomoci ani neprináleží posudzovať skutočnosti
rozhodné pre základné konanie, týmito sa zaoberá príslušný súd v základnom konaní a v prípade

podania opravného prostriedku sa nimi zaoberá príslušný druhoinštančný súd. Predmetom vymáhania
v tomto konaní je len náhrada trov kasačného konania pozostávajúca z trov právneho zastúpenia
oprávneného v konaní o kasačnej sťažnosti. Na základe uvedeného teda argumentácia povinného vo
vzťahu k vymáhanému nároku je nepreskúmateľná a irelevantná, nakoľko nemá k nemu žiadny vzťah.18. Na základe vyššie uvedeného skutočnosti uvádzané povinným súd nepokladá za relevantné pre
posudzovanie začatej exekúcie a v tomto smere sa stotožnil s argumentáciou oprávneného v jeho

vyjadrení k návrhu na zastavenie.

19. Súd po preskúmaní skutočností uvádzaných v návrhu povinného na zastavenie exekúcie ako aj
vo vyjadrení oprávneného a po opätovnom preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného
titulu konštatuje, že predmetnému návrhu na zastavenie exekúcie nie je možné vyhovieť. Skutočnosti

uvádzané povinným v jeho návrhu na zastavenie exekúcie pred tunajším súdom neobstoja, lebo nemajú
vplyvnato,žeexekúciabolazačatáalebojevedenáoprávnene.Taktiežznávrhunazastavenieexekúcie
nevyplynula okolnosť, ktorá by spôsobila zánik vymáhaného nároku alebo bránila jeho vymáhateľnosti,
alebo by bola dôvodom, pre ktorý by daná exekúcia bola neprípustná. Rozhodnou skutočnosťou preto
zostáva, že návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie súd v plnom rozsahu vyhovel a vydal poverenie
na vykonanie exekúcie, kedy exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu a zároveň nedošlo

kjehozánikualebozmene.Pretojevedenietejtoexekúcieopodstatnenéapodľanázorusúduajvsúlade
so zákonom.

20. Vychádzajúc z daného skutkového stavu a s ohľadom na neexistenciu dôvodu na zastavenie
exekúcie a nepreukázanie iných dôvodov, pre ktoré by mohol súd návrhu povinného na zastavenie

exekúcie vyhovieť, súd v súlade s § 61l ods. 3 Exekučného poriadku návrh na zastavenie exekúcie
zamietol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

21.Nakoľkosivsúvislostispodanýmnávrhompovinnéhonazastavenieexekúciepovinnýanioprávnený
právo na náhradu trov exekúcie neuplatnili, súd im právo na náhradu trov exekúcie nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na
Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho

sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu
možné a účelné.