Rozsudok – Poistenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, January 30, 2026

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 16Co/65/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1418200160
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Daniela Drnáková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2026:1418200160.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Daniely Drnákovej a sudcov

JUDr. Romana Majerského a JUDr. Ivany Štiftovej, v spore žalobcov:
1/ U.. O. I., E.. XX.XX.XXXX, O. XXXXX/XC, I., 2/ Z.. B. I., E.. XX.X.XXXX, O. XXXXX/XC, I., obaja
zastúpení: WITT&KLEIM Legal s. r. o., Na Troskách 26, Banská Bystrica, IČO: 47 257 164, proti
žalovaným:
1/ Generali Česká pojišťovna a.s., Spálená 75/16, Praha, Česká republika, IČO: 45 272 956, konajúca
prostredníctvom Generali Poisťovňa, pobočka poisťovne z iného členského štátu, Lamačská cesta 3/A,
Bratislava, IČO: 54 228 573, 2/ Generali Versicherung AG, Landskrongasse 1-3, Viedeň, Rakúsko, obaja

zastúpení: MST PARTNERS, s. r. o., Laurinská 3, Bratislava, IČO: 36 861 545, o zaplatenie 23.796,31
eura s príslušenstvom, na odvolanie žalobcov 1/ a 2/ proti rozsudku Mestského súdu Bratislava IV č. k.
23C/2/2018-457, zo dňa 28.3.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovaným 1/ a 2/ priznáva proti žalobcom 1/ a 2/ plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalovaným 1/, 2/ spoločne a
nerozdielne voči žalobcom 1/, 2/ priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. V odôvodnení

uviedol, že žalobou zo dňa 28.9.2022 sa žalobcovia domáhali pôvodne len od žalovaného 1/ zaplatenia
istiny 23.796,31 eura s úrokom z omeškania 5,00 % ročne od 25.1.2021 do zaplatenia. V priebehu
konania na návrh žalobcov súd prvej inštancie pripustil vstup žalovaného 2/ do konania a pripustil zmenu
žaloby v časti petitu, ktorým sa žalobcovia po jeho zmene od žalovaných 1/ a 2/ domáhali spoločne a
nerozdielne zaplatiť sumu 23.796,31 eura s úrokom z omeškania 5,00 % od 14.3.2017 do zaplatenia.
Žalobca 1/ si nárok uplatnil titulom náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 3.500 eur, ako aj náhrady
škody pozostávajúcej z bolestného vo výške 1.235,60 eura, náhrady za rehabilitačné terapie 938 eur

a cestovných nákladov 27,70 eura. Žalobkyňa 2/ si nárok uplatnila titulom náhrady nemajetkovej ujmy
vo výške 6.500 eur, náhrady škody pozostávajúcej z bolestného 7.646,28 eura, náhrady za zakúpenú
dynamickú stoličku vo výške 422,52 eura, za zakúpenú biolampu a stojan vo výške 1.690 eur, za
rehabilitačné terapie 1.280 eur, za zničené okuliare 10 eur, za kancelárske pomôcky 4,35 eura, za lieky
168,96 eura, za parkovné 90 eur a za cestovné náklady vo výške 282,90 eura.

2. Žalobu žalobcovia odôvodnili tým, že dňa 2.10.2015 žalobca 1/ viedol motorové vozidlo J. G., C.: I. do

obce Dobrohošť, kde vlastní nehnuteľnosť. Žalobkyňa 2/ sedela na mieste spolujazdca a dcéra žalobcov
sedela na zadnom sedadle, všetci mali zapnutý bezpečnostný pás. Približne o 19:20 hod. žalobcovia
uvideli v protismere auto, ktoré nemenilo smer jazdy a vzhľadom na hroziace nebezpečenstvo zrážky
žalobca 1/ ako šofér vykonal všetky v tej chvíli možné opatrenia na zabránenie zrážky s protiidúcimvozidlomtak,abyneohrozilďalšíchúčastníkovcestnejpremávky.Napriekreakciižalobcu1/navzniknutú
situáciu, čelnej zrážke s vozidlom pohybujúcim sa v protismere nedokázal zabrániť. Vinníkom dopravnej
nehody bola P. I., J. I. K. XX, M.. Žalovaný 1/ poistným udalostiam pridelil číslo 6400993662 pre

poistnú udalosť žalobcu 1/ a číslo 6400993665 pre poistnú udalosť žalobkyne 2/. O vážnosti dopravnej
nehody svedčia početné zranenia žalobcu 1/ ako narazená chrbtica, bedrá, zranenie krku, zranené
a narazené pravé zápästie, pravá päta a koleno a ďalšie. Žalobca 1/ nebol dlhodobo rehabilitovaný,
na negatívny reverz bol prepustený z nemocnice, nakoľko považoval za nutné postarať sa o svoju
ženu so závažnejšími poraneniami a o svoju dcéru. Podstúpil aj ďalšie lekárske vyšetrenia a kontroly,

ktoré potvrdili diagnózu Wiplash syndróm ako následok dopravnej nehody, a ktoré nezávisle odporučili
terapie a rehabilitácie. Dňa 22.6.2015 bol vypracovaný posudok o bolestnom žalobcu 1/, v ktorom bolo
uplatnených 160 bodov.

3. Uviedli tiež, že na základe odporúčaní lekárov žalobca 1/ podstúpil rehabilitačné terapie a vyšetrenia
u spoločnosti FIZIOKLINIK, s.r.o., Mlynské nivy 61/A, Bratislava a u spoločnosti MEDASOL, s.r.o., H.

Meličkovej 29, Bratislava. Náklady na liečbu sú celkovo 965,70 eura a cestovné náklady vynaložené
za účelom liečby žalobcu 1/ formou terapií a rehabilitácií sú celkovo 27,70 eura, ktoré boli počítané
so spotrebou uvedenou v technickom preukaze vozidla uvedenou v spotreba paliva l/100 km v meste.
Doplnili, že žalobkyňa 2/ ako spolujazdkyňa utrpela vážne zranenia v zmysle bodu 6. lekárskej správy
zo dňa 4.10.2015 ako zlomenina stavcov, roztrhnutá a pomliaždená pečeň, zlomenina piatich rebier a

ďalšie zranenia s dlhou dobou liečenia, vyžadujúce si i následnú dlhodobú rehabilitáciu, pričom neboli
vylúčené ani trvalé následky. Z tohto dôvodu bola žalobkyňa 2/ práceneschopná v trvaní 270 dní.
Dňa 24.6.2015 bol vypracovaný posudok o bolestnom žalobkyne 2/, v ktorom bolo uplatnených 958
bodov, 479 bodov ako hodnotenie v bodoch a 479 bodov ako zvýšenie podľa § 9 ods. 6 zákona č.
437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia. Toto zvýšenie

bodového hodnotenia bolo odôvodnené bolestivým spôsobom liečby a operáciou, čím boli naplnené
dôvodyuvedenév§9ods.5písm.b)apísm.c)zákonač.437/2004Z.z..Žalobkyňa2/podstúpilaviaceré
liečebné procedúry a na liečbu bolo potrebné vynaložiť značné finančné prostriedky. Predovšetkým
bolo potrebné zadovážiť dynamickú stoličku v hodnote 422,52 eura, ktorej kúpu je potrebné vnímať
ako účelne vynaložené náklady liečenia, čo dokazuje i odborný posudok na zdravotnícku pomôcku. Pre

zabezpečenie čo najrýchlejšieho procesu náročnej liečby bola zakúpená biolampa Zepter s podlahovým
stojanom v celkovej hodnote 1.690 eur. Žalobkyňa 2/ podstúpila rozsiahle rehabilitačné cvičenia v
spoločnosti Slovak Strenght Institute, s.r.o., Vyšehradská 10, Bratislava, ktoré boli priamym liečením
následkov autonehody, za čo jej bola vystavená faktúra č. 1020160146 v celkovej výške 1.280 eur.
Žalobkyňa 2/ si nárokuje ďalšie náklady spojené s autonehodou vo výške 10 eur za náhradný diel

okuliarov zničených pri autonehode, za kancelárske pomôcky v súhrnnej výške 4,35 eura, za lieky v
súhrnnej výške 185,19 eura, za parkovné v súhrnnej výške 104 eur a cestovné náklady v súhrnnej výške
282,90 eura, ktoré boli počítané so spotrebou uvedenou v technickom preukaze vozidla uvedenou v
spotreba paliva l/100 km v meste.

4. Žalobcovia poukázali na to, že vážnosť dopravnej nehody mala za následok nielen ujmu vo forme
ťažkého zdravotného úrazu, bolestí a ťažkostí, dopravná nehoda spôsobila psychickú traumu žalobcom
i dcére, ktorá ako začínajúca vodička utrpela vážnu psychickú traumu a dlhodobo odmieta šoférovať
motorové vozidlo. U žalobcov sa napriek dlhšiemu časovému odstupu od momentu, kedy došlo k
dopravnej nehode, neustále prejavuje stresová reakcia, konkrétne pocit paniky a úzkosti v súvislosti

s akoukoľvek činnosťou spojenou s vedením motorového vozidla a rovnako aj vo vzťahu k miestu
predmetnej dopravnej nehody, k obci Dobrohošť, čo žalobcov výrazne obmedzuje v spravovaní a
užívaní nehnuteľností v ich vlastníctve, nachádzajúcich sa v tejto lokalite. Obaja pociťujú intenzívny pocit
neschopnosti ochrániť dcéru, ktorá bola účastníkom dopravnej nehody a zabezpečiť jej aj štandardné
mentálne predpoklady pre plnohodnotný život, pre ktorý je vedenie motorového vozidla v súčasnosti

prakticky nevyhnutné. Dlhodobo pociťujú zlyhanie pri riešení následkov dopravnej nehody, čo vážnym
spôsobom zasahuje do ich rodinného života či už v okruhu najbližšej rodiny ako aj v širšom okruhu
rodiny a priateľov, keď aj pri mierne stresujúcich situáciách, ktorých sú svedkom pri riadení motorových
vozidiel alebo ako spolucestujúci, zažívajú značnú neprirodzenú úzkosť a ani i po uplynutí dvoch rokov
od dopravnej nehody úľavu nepociťujú. Z toho dôvodu dňa 25.11.2016 žalovanému 1/ zaslali uplatnenie

si nemajetkovej ujmy v peniazoch spôsobenej dopravnou nehodou, kde vyjadrili, že majú za to, že zásah
do ich osobnostných práv v zmysle § 13 Občianskeho zákonníka zavinením dopravnej nehody druhou
osobou, šok, ktorý v dôsledku dopravnej nehody zažili a najmä pretrvávajúce psychické následky majúz hľadiska nemajetkovej ujmy vyčísliteľnú hodnotu, a to vo výške 6.500 eur za žalobkyňu 2/ v škodovej
udalosti č. 6400993665 a vo výške 3.500 eur za žalobcu 1/ v škodovej udalosti č. 6400993662.

5. Ozrejmili, že dňa 14.3.2017 žalovaný 1/ zaslal oznámenie o likvidácií poistnej udalosti č. 6400993662
(oznámenie o likvidácii 1), kde žalobcovi 1/ priznal počet bodov 90, s hodnotou jedného bodu 17,66 eura,
čo tvorí priznanú výšku poistného plnenia 1.590 eur. Nárok uplatňovaný žalobcom 1/ vo výške 965,70
eura za rehabilitácie neuznal z dôvodu, že uplatňovaný nárok nespĺňa podmienky účelnosti nákladov
spojených s liečením podľa § 449 Občianskeho zákonníka. Neuznal ani náhradu nemajetkovej ujmy

uplatňovanej žalobcom 1/ vo výške 3.500 eur; k žalobcom 1/ uplatňovanej náhrade cestovných nákladov
vo výške 27,70 eura sa nevyjadril. Rovnakého dňa, t. j. 14.3.2017, žalovaný 1/ zaslal oznámenie o
likvidácii poistnej udalosti č. 6400993662 (oznámenie o likvidácii 2), v ktorom žalobkyni 2/ priznal počet
bodov 525, s hodnotou jedného bodu 17,66 eura, čo tvorí priznanú výšku poistného plnenia 9.272 eur.
Žalovaný 1/ uznal čiastočne nárok vo výške 16,23 eura za lieky a čiastočne nárok vo výške 14 eur za
parkovné. Zvyšné náklady vo výške 168,96 eura za lieky neuznal z dôvodu, že tieto nepovažoval za lieky

súvisiace s úrazom spôsobeným dopravnou nehodou. Náklady za náhradný rám na okuliare zničené
pri dopravnej nehode, za kancelárske pomôcky, rehabilitácie a lekárske pomôcky v súhrnnej výške
3.406,87 eura žalovaný 1/ neuznal z dôvodu neúčelnosti daných nákladov v zmysle § 449 Občianskeho
zákonníka. Z rovnakého dôvodu neuznal ani náhradu parkovného v súhrnnej výške 90 eur a neuznal
ani náhradu nemajetkovej ujmy uplatňovanej žalobkyňou 2/ vo výške 6.500 eur. K cestovným náhradám

žiadal rozdelenie ciest vykonaných použitím vozidiel C.: I. W. I..

6. Na základe uvedeného dňa 13.4.2017 zaslali žalobcovia žalovanému 1/ vyjadrenie k oznámeniam o
likvidácii daných poistných udalostí, kde sa vyčerpávajúco vyjadrili k uplatňovaným nárokom, jednotlivé
neuznané nároky upresnili a odôvodnili, pričom požiadali o prešetrenie už zaslaných záverov v

lehote 14 dní od doručenia vyjadrenia. Zároveň zaslali aj žalovaným 1/ požadované dokumenty v
oznámení o likvidácii 2 v dobrej viere, že ich nároky na základe vyžiadaných dokumentov uzná. Dňa
5.9.2017 im bola zaslaná reakcia žalovaného 1/, v ktorej však žiadne nové skutočnosti neuviedol. K
zaslaným dokumentom uviedol, že náklady rehabilitácií a cestovné náklady, ktoré zaslané dokumenty
preukazovali, neuznáva. Poukázali tiež na to, že napriek ich slušnej požiadavke na reakciu v lehote

14 dní, reakcia žalovaného 1/ im bola zaslaná takmer o 5 mesiacov neskôr, čo vedie k domnienke,
že šetrenie bolo vykonané bez náležitej odbornej starostlivosti. Sumarizujúc uviedli, že žalobca 1/ si
titulom poistnej udalosti č. 6400993662 uplatnil nárok na nemajetkovú ujmu 3.500 eur, na náhradu
bolestného 2.825,60 eura, náhradu za rehabilitačné terapie 938 eur a cestovné náklady 27,70 eura,
celkovo si teda uplatnil nárok vo výške 7.291,30 eura, uznaný bol nárok na náhradu bolestného

vo výške 1.590 eur. Celková suma zostávajúceho nároku žalobcu 1/ je 5.701,30 eura. Žalobkyňa
2/ si titulom poistnej udalosti č. 6400993665 uplatnila nárok na nemajetkovú ujmu 6.500 eur, na
náhradu bolestného 16.918,28 eura, titulom kúpy dynamickej stoličky 422,52 eura, stojanu k biolampe
1.690 eur, rehabilitačných terapií 1.280 eur, zničených okuliarov 10 eur, kancelárskych pomôcok 4,35
eura, kúpy liekov 185,19 eura, parkovného 104 eur a cestovných nákladov 282,90 eura. Celková

suma uplatňovaného nároku je 27.397,24 eura, uznaný bol nárok celkovo vo výške 9.302,23 eura,
pozostávajúci z náhrady za bolesť 9.272 eur, za kúpu liekov vo výške 16,23 eura a parkovné 14 eur.
Celková suma zostávajúceho nároku je 18.095,01 eura. S poukazom na uvedené žalobcovia uplatnili
žalobou pôvodne len voči žalovanému 1/ nárok v súhrnnej výške 23.796,31 eura.

7. Pokiaľ ide o stručný obsah napadnutého rozhodnutia (§ 393 ods. 2 Civilného sporového poriadku,
ďalej len „C. s. p.“), súd prvej inštancie konštatoval, že v priebehu konania podaním doručeným súdu
dňa 23.5.2019 žalobcovia navrhli pristúpenie ďalšieho subjektu do konania na strane žalovaného, na
základe čoho uznesením č. k. 23C/2/2018-242 zo dňa 3.11.2020, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa
29.12.2020, pripustil vstup žalovaného 2/ Generali Versicherung AG, so sídlom Landskrongasse 1-3,

Viedeň, Rakúsko do konania.

8. V súvislosti so skutkovým stavom súd prvej inštancie zistil, že žalobcovia utrpeli početné zranenia
následkom dopravnej nehody dňa 2.10.2015, ktorú zavinila P.W. I., J. I. K. XX, M., motorovým vozidlom
zn. K. M. C.

R.-XXXXXB, ktorého poisťovateľom v čase dopravnej nehody bol žalovaný 2/. Nároky poškodeného z
poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla si žalobcovia uplatnili u
žalovaného 1/, ktorý poistnej udalosti žalobcu 1/ pridelil číslo 6400993662 a poistnej udalosti žalobkyne
2/ číslo 6400993665.9. Dňa 14.3.2017 žalovaný 1/ zaslal žalobcovi 1/ oznámenie o likvidácii poistnej udalosti č. 6400993662,
kde žalobcovi 1/ priznal počet bodov 90 s hodnotou jedného bodu 17,66 eura, čo predstavuje priznanú

výšku poistného plnenia 1.590 eur. Nárok žalobcu 1/ vo výške 965,70 eura za rehabilitácie spojené s
liečením neuznal z dôvodu neúčelnosti daných nákladov spojených s liečením podľa § 449 Občianskeho
zákonníka a neuznal ani nárok na náhradu nemajetkovej ujmy uplatňovanej žalobcom 1/ vo výške 3.500
eur. K náhrade cestovných nákladov uplatňovaných žalobcom 1/ vo výške 27,70 eura sa nevyjadril. Dňa
14.3.2017 žalovaný 1/ zaslal oznámenie o likvidácii poistnej udalosti č. 6400993662 žalobkyni 2/, ktorej

bol priznaný počet bodov 525, pri hodnote jedného bodu 17,66 eura tak priznal poistné plnenie vo výške
9.272 eur. Čiastočne uznal nárok vo výške 16,23 eura za lieky a čiastočne aj nárok vo výške 14 eur
za parkovné. Náklady vo výške 168,96 eura za lieky neuznal z dôvodu, že ich nepovažoval za lieky
súvisiace s úrazom spôsobeným dopravnou nehodou. Náklady za náhradný rám na okuliare zničené
pri dopravnej nehode, náklady na kancelárske pomôcky, rehabilitácie a lekárske pomôcky v súhrnnej
výške 3.406,87 eura žalovaný 1/ neuznal z dôvodu neúčelnosti daných nákladov spojených s liečením

podľa § 449 Občianskeho zákonníka a neuznal ani náhradu nemajetkovej ujmy, ktorú si žalobkyňa 2/
uplatnila vo výške 6.500 eur. K cestovným náhradám žalovaný 1/ žiadal rozdelenie ciest vykonaných
použitím vozidiel C.: I. W. I..

10. Žalobcovia zaslali dňa 13.4.2017 žalovanému 1/ vyjadrenie k oznámeniam o likvidácii poistných

udalostí a zároveň aj v oznámení o likvidácii požadované dokumenty. Dňa 5.9.2017 žalovaný 1/ zaslal
reakciu na vyjadrenie žalobcov, vyjadril sa k zaslaným dokumentom, pričom náklady za rehabilitácie a
cestovné náklady, ktoré zaslané dokumenty preukazovali, neuznal. Z listín označených ako Posudok
o bolestnom vyplynulo, že dňa 22.6.2016 (v predmetnom posudku je nesprávne uvedený dátum
22.6.2015 - poznámka súdu prvej inštancie) bolo A.. I. B. vyhotovené hodnotenie bolestného s bodovým

ohodnotením poškodenia zdravia žalovaného 2/ a dňa 24.6.2016 A.. I. B. vyhotovil lekársky posudok s
bodovým ohodnotením poškodenia zdravia dňa žalobkyne 2/.

11. Súd prvej inštancie uviedol, že nakoľko žalovaný 1/ namietol svoju pasívnu legitimáciu v konaní,
v prvom rade sa musel vysporiadať s touto otázkou, nakoľko preskúmavanie vecnej legitimácie,

či už aktívnej na strane žalobcu, alebo pasívnej na strane žalovaného, je imanentnou súčasťou
každého súdneho konania. Na ozrejmenie uviedol, že pod vecnou legitimáciou, či už aktívnou alebo
pasívnou sa vo všeobecnosti v občianskom súdnom konaní rozumie oprávnenie alebo povinnosť
účastníkov vyplývajúce z hmotného práva. Vecnú legitimáciu má ten z účastníkov, komu svedčí stav z
hmotného práva, teda kto je nositeľom subjektívneho práva (aktívna vecná legitimácia) alebo nositeľom

subjektívnejpovinnostivyplývajúcejzhmotnéhopráva(pasívnavecnálegitimácia),oktorýchsavkonaní
rozhoduje. Nedostatok vecnej legitimácie znamená, že účastník nebol subjektom práva, ktoré bolo
predmetom konania, čo vedie k zamietnutiu žaloby. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu.

12. Konštatoval, že v predmetnom konaní žalovaný 1/ namietol svoju pasívnu legitimáciu vzhľadom na

jehopostavenieakolikvidačnéhozástupcu.Súdprvejinštanciesastotožnilsargumentácioužalovaného
1/, že vo vzťahu k poistnej udalosti žalobcov vystupoval žalovaný 1/ v pozícii likvidačného zástupcu, ako
likvidátor poistnej udalosti, nie v postavení poisťovne. S poukazom na § 15a ods. 2 v spojení s § 15a
ods. 4 zákona č. 381/2001 Z. z., pri objasňovaní skutkového stavu likvidátor koná v mene poisťovateľa a
na jeho účet a zastupuje poisťovateľa v plnom rozsahu. Žalovaný 1/ tak pri likvidovaní poistnej udalosti

nekonal, ani nebol oprávnený konať vo svojom mene a na vlastný účet. Dal do pozornosti, že ak
žalobcovia tvrdili, že nárok voči žalovanému 1/ uplatnili len z dôvodu, že začal prešetrovať skutočnosti
spojené s dopravnou nehodou relevantné pre určenie výšky poistného plnenia a žalobcom súčasne
pridelil číslo poistnej udalosti, pričom z oznámení o likvidácii poistných udalostí zastupovanie v mene
iného subjektu nevyplývalo a žalobcovia objektívne nemali vedomosť o tom, že žalovaný 1/ vykonáva

likvidáciu poistnej udalosti v mene a na účet inej osoby, mal za zrejmé, že v liste žalovaného 1/ zo
dňa 5.9.2017 adresovanom žalobkyni 2/ je uvedené, že v danom prípade žalovaný 1/ vystupoval ako
likvidačný zástupca podľa § 15a ods. 2 zákona č. 381/2001 Z. z..

13. Zdôraznil pritom, že žalobcovia tak pred podaním žaloby mali vedomosť, že žalovaný 1/ vystupuje pri

likvidovaní poistnej udalosti len ako likvidačný zástupca. Rovnako im z dostupného záznamu dopravnej
nehody vyhotovenom Okresným dopravným inšpektorátom v Dunajskej Strede dňa 3.10.2015 bola
známa skutočnosť, že motorové vozidlo zn. K. M., C. R.-XXXXXB, ktorým bola spôsobená dopravná
nehoda,bolopoistenévGeneraliRakúsko,čojeodlišnýsubjektodžalovaného1/,pretodospelkzáveru,že neobstojí tvrdenie žalobcov, že objektívne neboli schopní identifikovať poisťovateľa. S poukazom
na uvedené skutočnosti súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalovaný 1/ nie je v konaní pasívne
legitimovaný a nakoľko nie je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti zaplatiť nároky žalobcov uplatnené

žalobou, a preto žalobu voči žalovanému 1/ zamietol.

14. Vo vzťahu k nároku žalobcov uplatnenému v priebehu konania voči žalovanému 2/ návrhom
doručeným súdu dňa 23.5.2019, na základe ktorého pripustil vstup žalovaného 2/ do konania a zároveň
pripustil zmenu petitu, dospel súd prvej inštancie k záveru, že nároku žalobcov ani voči žalovanému

2/ nie je možné priznať úspech, keď žalovaný 2/ v konaní vzniesol námietku premlčania uplatnených
nárokov žalobcov a súd prvej inštancie sa v celom rozsahu s argumentáciou žalovaného 2/ stotožnil. V
danejsúvislostipoukázalnato,žeúčelominštitútupremlčaniajepôsobiťnasubjektyobčianskoprávnych
vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili svoje práva na súde a zároveň zabrániť stavu právnej
neistoty na strane povinných osôb, ktoré by v prípade neexistencie inštitútu premlčania boli nútené splniť
si svoje povinnosti aj po časovo neprimeranej dobe.

15. Konštatoval, že nároky žalobcu 1/ na náhradu škody, ktorá pozostáva z náhrady bolestného, náhrady
za rehabilitačné terapie a cestovné náklady a nároky žalobkyne 2/ na náhradu škody pozostávajúcej z
náhrady bolestného, náhrady za dynamickú stoličku, biolampu, stojan, náhrady za rehabilitačné terapie,
zničené okuliare, kancelárske pomôcky, lieky, parkovné a cestovné náklady, spadajú pod skutkovú

podstatu § 442 a nasl. Občianskeho zákonníka a vo vzťahu k nárokom zo zodpovednosti za škodu sa
aplikuje s poukazom na § 15 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z. z. dvojročná subjektívna premlčacia doba v
zmysle § 106 Občianskeho zákonníka, čo znamená, že právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky
odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Ide o subjektívnu premlčaciu
lehotu,ktorázačínaplynúťodmomentu,kedysapoškodenýdozvierozhodujúceskutočnostizakladajúce

jeho nárok na náhradu škody. Argumentoval, že nakoľko v danom prípade sa jedná o škodu na zdraví,
resp. nároky súvisiace so škodou na zdraví, rozhodujúce pre plynutie premlčacej lehoty je, kedy došlo
k ustáleniu zdravotného stavu žalobcov ako poškodených a vedomosť žalobcov o subjekte, ktorý nesie
právnu zodpovednosť za spôsobenú škodu.

16. V nadväznosti na uvedené súd prvej inštancie uviedol, že za termín ustálenia zdravotného stavu
žalobcu 1/ možno považovať vyšetrenie pre účely bodového ohodnotenia v posudku o bolestnom dňa
22.6.2016 a v prípade žalobkyne 2/ vyšetrenie pre rovnaký účel dňa 24.6.2016. Druhou podstatnou
skutočnosťou je vedomosť o osobe, ktorá za škodu zodpovedá. Žalobcovia pri uplatnení nárokov vo
formulári vyplnenom dňa 20.10.2015 ako škodcu identifikovali P. I., ktorá dopravnú nehodu spôsobila,

predmetné tlačivo adresovali žalovanému 1/, mali tak za to, že titulom povinného zmluvného poistenia
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, ktorým došlo k spôsobeniu dopravnej nehody,
je daná aj zodpovednosť žalovaného 1/. Z vychádzajúc z uvedeného dospel k záveru, že dvojročná
subjektívna premlčacia lehota v zmysle § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka žalobcovi 1/ uplynula
najneskôr dňa 22.6.2018 a žalobkyni 2/ najneskôr dňa 24.6.2018. Nakoľko žalobcovia svoje nároky voči

žalovanému 2/ uplatnili na súde dňa 23.5.2019, uplatnili ich po uplynutí subjektívnej premlčacej doby.

17. Vo vzťahu k nárokom žalobcov uplatnených titulom náhrady nemajetkovej ujmy bol súd prvej
inštancie názoru, že aj na tieto nároky sa vzťahuje zákonná úprava premlčania podľa § 106 ods.
1 Občianskeho zákonníka, nakoľko žalobcovia svoje nároky uplatnili v rámci zákona č. 381/2001 Z.

z. podľa § 4 ods. 2 v spojení s §15 ods. 1. Vychádzajúc z § 15 ods. 2 zákona „Na premlčanie
nároku na náhradu škody proti poisťovateľovi platí rovnaká úprava ako na premlčanie nároku proti
osobe, ktorá škodu spôsobila”, pričom v poznámke pod čiarou predpis odkazuje na § 106 Občianskeho
zákonníka.Dvojročnásubjektívnapremlčacialehotatakzačalaplynúťdeňnasledujúcipodni,kedydošlo
k dopravnej nehode, teda dňa 3.10.2015 a uplynula dňa 3.10.2017, nárok na náhradu nemajetkovej

ujmy tak žalobcovia uplatnili po uplynutí zákonnej premlčacej doby.

18. Na základe uvedeného súd prvej inštancie za použitia § 2 písm. d), § 15 ods. 1, ods. 2, § 15a ods.
1 až ods. 4 zákona č. 381/2001 Z. z., § 11, § 13 ods. 1, ods. 2, § 100 ods. 1, § 101, § 106 ods. 1, § 444
a § 449 ods. 1 Občianskeho zákonníka žalobu v celom rozsahu zamietol. O trovách konania rozhodol

podľa § 255 ods. 1 C. s. p. a žalovaným 1/ a 2/, ktorí mali plný úspech vo veci, priznal náhradu trov
konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške trov konania rozhodne s poukazom na § 262 ods. 2 C. s.
p. po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.19. Proti rozsudku podali odvolanie žalobcovia 1/ a 2/ a žiadali napadnutý rozsudok zmeniť a žalobe
vyhovieť, alternatívne zrušiť a vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

Podstatným zhrnutím skutkových tvrdení a právnych argumentov ich odvolania (§ 393 ods. 2 C. s. p.)
bola námietka, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že
rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

20. Namietali záver súdu prvej inštancie o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného 1/ taktiež
oponovali záveru, že sa mohli dozvedieť o tom, že žalovaný 1/ je výlučne likvidačným zástupcom z
listu žalovaného 1/ zo dňa 5.9.2017 a zo záznamu o dopravnej nehode zo dňa 3.10.2015. Zdôraznili,
že žalovaný 1/ v konaní nepreukázal, že by sa v priebehu likvidácie poistnej udalosti žalobcom riadne
preukázal ako zástupca tretej osoby, ktorá by mala byť osobou zodpovednou za likvidáciu poistnej
udalosti. Z listín, o ktoré súd prvej inštancie oprel svoje rozhodnutie, sa nemali ako objektívne dozvedieť,

že žalovaný 1/ je výlučne likvidačným zástupcom žalovaného 2/, ktorý v nich nie je nikde riadne
identifikovaný. Poukázali aj na skutočnosť, že v liste zo dňa 5.9.2017 je obsiahnuté len všeobecné
konštatovanie, že žalovaný 1/ je likvidačný zástupca, bez uvedenia v koho mene a na koho účet funkciu
vykonáva. Taktiež dali do pozornosti, že v zázname z dopravnej nehody sa identifikácia poisťovateľa
obmedzuje na spojenie „Generali Rakúsko“, čo nemožno považovať za riadnu identifikáciu poisťovateľa

a žalovaný 2/ je žalovaným na základe vlastného šetrenia žalobcov, čo uviedli aj vo vyjadrení zo dňa
16.5.2019.

21. Dodali, že Záznam dopravnej nehody zo dňa 3.10.2015 sa javí byť internou listinou slúžiacou
pre potreby dopravného inšpektorátu a žalovaných, táto listina im nebola poskytnutá až do doručenia

vyjadrenia žalovaného 1/ k žalobe zo dňa 11.2.2019 a teda nemôže svedčiť o tom, že by mali vedomosť
o tom, že práve žalovaný 2/ je poistiteľom, čo vyplýva najmä z nasledovných skutočností: (i) z obsahu
listiny vyplýva, že bola vyhotovená dňa 3.10.2015 v obci Dobrohošť, teda nie priamo na mieste nehody
a oni sa v danom čase nachádzali na klinike v Bratislave vo vážnom stave (poistná udalosť sa stala
dňa 2.10.2015), nemožno teda predpokladať, že s obsahom listiny boli oboznámení pred doručením

spoločne s vyjadrením žalovaného 1/ k žalobe dňa 11.2.2019; (ii) záznam bol doručený žalovanému
1/ dňa 2.12.2016, čo je zrejmé z prijímacej pečiatky na dokumente, teda po ukončení likvidácie, (iii)
záznam nie je nimi ani ich dcérou podpísaný, (iv) listina neobsahuje relevantnú identifikáciu poisťovateľa
vozidla vinníčky, (v) listina obsahuje číslo poistnej zmluvy 0603589 odlišné od čísla uvádzaného na
dokumentoch súvisiacich s likvidáciou, (vi) v konaní nebolo preukázané, že by sa s listinou oboznámili

pred 11.2.2019. V nadväznosti na uvedené boli názoru, že právny záver o tom, že mali vedomosť o
tom, že žalovaný 1/ je výlučne likvidačným zástupcom žalovaného 2/ vychádza z nesprávne, resp.
nedostatočne zisteného skutkového stavu, nakoľko je odvodený z listín, ktoré o takomto závere
nesvedčia.

22. Súdu prvej inštancie tiež vytkli, že napadnutý rozsudok je v časti posúdenia pasívnej vecnej
legitimácie žalovaného 1/ nepreskúmateľný a nespĺňa základné kvalitatívne parametre dostatočného
a presvedčivého odôvodnenia rozhodnutia súdu, čím došlo k inej vade, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci. Dôvodili, že súd prvej inštancie sa v danej súvislosti vôbec nevysporiadal
s ich argumentáciou vo vzťahu k posúdeniu, či má likvidačný zástupca podľa § 15a ods. 2 zákona č.

381/2001 Z. z. dostatok právomoci konať v mene a na účet poisťovateľa spôsobom, ktorý mu umožňuje
byť žalovaným subjektom vo vzťahu k nárokom z poistnej udalosti, nie je teda možné objektívne zistiť,
aké úvahy v danom kontexte viedli súd prvej inštancie k záveru, že žalovaný 1/ nie je pasívne vecne
legitimovaný. Namietali aj nesprávne právne posúdenie pasívnej vecnej legitimácie žalovaného 1/.
Poukázali na svoju argumentáciu, že vychádzajúc z dikcie § 15a ods. 2 a ods. 4 zákona č. 381/2001 Z. z.

je oprávnenie likvidačného zástupcu pri riešení poistnej udalosti úplné. Ustanovenie § 15a ods. 4 zákona
č. 381/2001 Z. z. nestanovuje povinnosť, ale právo poškodeného uplatniť svoje nároky na náhradu
škody priamo proti poisťovateľovi, čo však nijakým spôsobom nevylučuje existenciu pasívnej vecnej
legitimácie likvidačného zástupcu vo vzťahu k uplatneniu náhrady škody a obmedzenie poškodeného
pri žalovaní nárokov z poistnej udalosti mali za rozporné so základným zmyslom Smernice Európskeho

parlamentu a Rady 2009/103/ES zo dňa 16.9.2019 o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorových vozidiel a o kontrole plnenia povinnosti poistenia tejto zodpovednosti, pričom v
danej súvislosti replikovali argumentáciu uvedenú v rámci prvoinštančného konania (najmä v replike)23. Na podporu svojej argumentácie o existujúcej pasívnej vecnej legitimácii žalovaného 1/ poukázali aj
na návrh generálneho advokáta Súdneho dvora Európskej únie Paolo Mengozziho zo dňa 19.10.2016
vo veci C-558/16 Alberto De Azevedo a spol. vs. C.E.D. Portugal Unipessoal, Lda. a spol. Nad rámec

žalobcovia zdôraznili, že ako Smernica, tak aj zákon č. 381/2001 Z. z. priamo výslovne predpokladajú
uplatňovanie nárokov na náhradu škody z poistných udalostí ako voči poisťovateľovi, tak voči jeho
likvidačnému zástupcovi ako samostatným subjektom (čl. 22 Smernice a § 11 ods. 9 zákona č. 381/2001
Z.z.).Nazákladeuvedenýchskutočnostímalizato,žesúdprvejinštanciedospelknesprávnemuzáveru
o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného 1/, ktorý vychádza z neprimerane reštriktívneho

výkladu právomocí likvidačného zástupcu. Boli názoru, že mali oprávnenie uplatniť si nároky na náhradu
škody z poistnej udalosti tak voči žalovanému 1/ ako aj priamo voči žalovanému 2/

24. Nesprávne právne posúdenie namietali aj v súvislosti so záverom súdu prvej inštancie o
premlčaní nárokov uplatnených voči žalovanému 2/, keď mali za to, že napadnutý rozsudok je v
danej časti nepreskúmateľný a nespĺňa základné kvalitatívne parametre dostatočného a presvedčivého

odôvodnenia rozhodnutia súdu. Oponovali záveru súdu prvej inštancie, ktorý čas, kedy sa dozvedeli
o tom, kto zodpovedá za škodu odvodil z vyplnenia formulára zo dňa 20.10.2015 a boli názoru, že z
danej listiny nevyplýva, že už v uvedený deň mali vedieť, že za škodu zodpovedá z titulu poisťovateľa
aj žalovaný 2/. Mali za to, že uplatnené nároky sú nárokmi z poistenia, vo vzťahu ku ktorým je potrebné
aplikovať § 104 Občianskeho zákonníka, čo však súd prvej inštancie neurobil ani len odôvodnením,

prečo považoval toto ustanovenie za neaplikovateľné vo veci. Vo vzťahu k uvedenému poukázali na
rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 27.8.2014, sp. zn. 2MCdo/9/2013 aj na teleologický výklad §
104 Občianskeho zákonníka, ktorého účelom je zámer zákonodarcu zabezpečiť, že poškodení nebudú
neprimerane ukrátení na možnosti uplatniť nároky voči poisťovateľovi s prihliadnutím na čas likvidácie
poistnej udalosti. Za použitia § 104 Občianskeho zákonníka dôvodili, že objektívna premlčacia doba

podľa § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka, vzťahujúca sa k uplatneným nárokom, začala plynúť
najskôr dňa 2.10.2016 (teda rok po poistnej udalosti) a uplynula najskôr dňa 2.10.2019. Vo vzťahu
k subjektívnej premlčacej dobe podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka poukázali na to, že o
skutočnosti, že žalovaný 1/ je výlučne likvidačným zástupcom priamo žalovaného 2/ sa objektívne mohli
dozvedieť až z podania žalovaného 1/ zo dňa 11.2.2019, dovtedy nemohli žalovaného 2/ žalovať. Mali za

to, že subjektívna premlčacia lehota vo vzťahu k žalovanému 2/ tak začala plynúť najskôr dňa 11.2.2019
a uplynula najskôr dňa 2.10.2019, spoločne s objektívnou premlčacou lehotou podľa § 106 ods. 2
Občianskeho zákonníka.

25. Žalovaní 1/ a 2/ vo vyjadrení k odvolaniu žalobcov 1/ a 2/ nesúhlasili s tvrdením žalobcov, že

došlo k nesprávnym skutkovým zisteniam zo strany súdu prvej inštancie ohľadne času a možnosti
identifikácie poisťovateľa motorového vozidla, ktorým bola spôsobená dopravná nehoda. Zdôraznili,
že žalobcovia sami zodpovedajú za správne uvedenie a označenie pasívne legitimovaného subjektu,
keď zo žiadneho ustanovenia zákona č. 381/2001 Z. z. nevyplýva žalovaným povinnosť poskytnutia
informácie o poisťovateľovi motorového vozidla. Boli tiež názoru, že neobstojí tvrdenie, že žalovaný 2/

nebol riadne identifikovaný, keď (i) zo všetkých listín ohľadne šetrenia škodovej udalosti vyplynulo, že sa
jednalo o „cudzozemské motorové vozidlo“ C.: R.-XXXXXB, s ohľadom na čo bolo možné predpokladať,
že vozidlo bude poistené na území iného členského štátu; (ii) s poukazom na § 18 ods. 2 zákona č.
381/2001 Z. z. bolo možné predpokladať, že v rámci šetrení dopravnej nehody zelená karta obsahujúca
informácie o poistení motorového vozidla bola žalobcom k dispozícii; (iii) s poukazom na § 25 ods. 1

písm. e) zákona č. 381/2001 Z. z. na webovej stránke Slovenskej kancelárie poisťovateľov možno bez
problémov vyhľadať poisťovateľa cudzozemského motorového vozidla a likvidačného zástupcu, a to
na základe EČV motorového vozidla a dátumu dopravnej nehody; (iv) v rámci šetrení polície museli
žalobcoviaprísťdokontaktusozelenoukartouaúdajmipoisťovateľa,keďžesamimalidoložiťpredmetné
doklady ohľadne škodovej udalosti a uplatnenia svojich nárokov; (v) Záznam dopravnej nehody zo

dňa 3.10.2015, v ktorom sa uvádza pri povinnom zmluvnom poistení Generali Rakúsko obsahuje
informáciu o tom, že bol doložený dňa 2.12.2016 A. I., teda rodinným príslušníkom žalobcov; (vi) relácia
dopravnej polície o priebehu dopravnej nehody zo dňa 5.10.2015 taktiež obsahuje informácie o poistení
cudzozemského motorového vozidla, a to číslo dokladu poistenia a označenie inej poisťovne „Generali
Rakúsko“. Dodali, že je logické, že pri dopravnej nehode spôsobenej cudzozemským motorovým

vozidlom bude poisťovateľom motorového vozidla poisťovateľ z iného členského štátu a že predmetnou
informáciou by sa poškodení mali zaoberať už pri nahlásení dopravnej nehody (škodovej udalosti).26. Za nesprávny považovali aj názor žalobcov o nedostatočnej argumentácii súdu prvej inštancie
ohľadom nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného 1/ a o jeho právnej nesprávnosti. Mali za
to, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je dostatočne odôvodnený, pričom nemusí dať odpoveď

na každý argument žalobcov, len na tie, na ktorých je rozhodnutie postavené, čo je v prejednávanej veci
naplnené. Stotožnili sa so záverom súdu prvej inštancie o nedostatku vecnej legitimácie žalovaného
1/, keď súd prvej inštancie vo vzťahu k argumentácii žalobcov poukázal na to, že pasívna vecná
legitimácia žalovaného 2/ je daná výlučne vnútroštátnym hmotným právom, keďže predmetná Smernica
neukladá členským štátom povinnosť prijať takú právnu úpravu, aby likvidačný zástupca mohol byť

sám žalovaným namiesto zahraničnej poisťovne, ktorú zastupuje. Poukázali na to, že skutočnosť, že
žalovaný 1/ konal pri prešetrovaní poistnej udalosti ako likvidačný zástupca je zrejmá aj z písomnosti
ohľadne poistnej udalosti, kde Generali Rakúsko vystupuje ako poisťovateľ. Doplnili, že z rozhodnutia
Súdneho dvora Európskej únie sp. zn. C-558/15 zo dňa 15.12.2016, s ktorým sa stotožnil aj súd prvej
inštancie je zrejmé, že likvidačný zástupca nemá vecnú legitimáciu podľa Smernice. Súd prvej inštancie
pri otázke eurokonformného výkladu správne vychádzal z výkladu poskytnutého judikatúrou Súdneho

dvora Európskej únie, keď uviedol, že sa aplikuje výlučne vnútroštátne hmotné právo (§ 15a ods. 4
zákona č. 381/2001 Z. z.) a dospel k správnemu záveru, že ani z predmetnej Smernice nevyplýva, že by
bol likvidačný zástupca v sporovom konaní vecne pasívne legitimovaný namiesto zahraničnej poisťovne,
ktorú zastupuje, preto žalobu voči žalovanému 1/ správne zamietol.

27. Na podporu svojej argumentácie poukázali žalovaní na právne závery obsiahnuté v rozsudku
Krajského súdu v Prešove sp. zn. 5Cob/54/2021, zo dňa 10.3.2022, ako aj v rozsudku Krajského
súdu v Bratislave sp. zn. 4Cob/168/2021 zo dňa 24.11.2022. Dali do pozornosti, že nemožno brať do
úvahy ani návrh generálneho advokáta Súdneho dvora EÚ zo dňa 19.10.2016 vo veci C-558/1610,
na ktorý poukazovali žalobcovia, nakoľko s týmto sa Súdny dvor Európskej únie už vysporiadal a

poskytol dostatočne presvedčivú a odôvodnenú odpoveď v rámci rozhodnutia sp. zn. C-558/15 zo dňa
15.12.2016 a odkázali aj na dôvodovú správu k novele zákona č. 381/2001 Z. z. (zákon č. 430/2003
Z. z.), ktorou sa do zákona doplnil okrem iného aj § 15a. Rozporovali aj argumentáciu žalobcov o
nepremlčaní uplatnených nárokov voči žalovanému 2/. Boli názoru, že pri premlčaní nároku na náhradu
škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, sa pri správnej aplikácii § 1 ods. 2 a § 15 ods. 2

zákona č. 381/2001 Z. z., aplikuje výlučne § 106 Občianskeho zákonníka, čo vylučuje aplikáciu § 104
Občianskeho zákonníka, k čomu dali do pozornosti uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 29.4.2022,
sp. zn. 4Obdo/2/2021. Dodali, že aplikáciu § 104 Občianskeho zákonníka nepredpokladali ani ďalšie
rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (napr. uznesenie sp. zn. 4Obdo/9/2021) a v danej
súvislosti dali do pozornosti aj rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 2Co/185/2022, zo dňa

29.12.2022.

28. Zdôraznili, že žalobcovia sa o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá, dozvedeli dňa 20.10.2015, keď
zo správy o nehode vyplýva, kto za škodu zodpovedá, t. j. vinník nehody - vodič poistený u žalovaného
v rade 2/. Rovnako v ten istý deň muselo byť poškodeným zrejmé, že subjektom, u ktorého má

vinník škodovej udalosti uzavreté poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla, je zahraničná poisťovňa, k čomu dali do pozornosti rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa
28.5.2010, sp. zn. 1Cdo/82/2009. Pokiaľ ide o určenie výšky škody, stotožnili sa so záverom súdu prvej
inštancie o začatí plynutia premlčacej doby. Záverom uviedli, že súd prvej inštancie právne správne
vylúčil aplikáciu § 104 Občianskeho zákonníka, keďže prednostne sa aplikuje § 15 ods. 2 zákona č.

381/2001 Z. z., ktorý odkazuje na § 106, a teda dvojročnú subjektívnu premlčaciu lehotu, ktorá začala
plynúťdňomvyšetreniažalobcu1/a žalobcuv2/preúčelybodovéhoohodnoteniabolestnéhoasťaženia
spoločenského uplatnenia, kedy už žalobcovia disponovali dostatočnými informáciami o vinníkovi
dopravnej nehody vrátane informácie o cudzozemskom motorovom vozidle a poistení predmetného
motorového vozidla v „Generali Rakúsko“.

29. Žalobcovia v odvolacej replike uviedli, že žalovaní nepreukázali, že by vinníčka nehody mala zelenú
kartu s riadnou identifikáciou žalovaného 2/ pri sebe v súlade s § 18
ods. 2 zákona č. 381/2001 Z. z., rovnako ako nepreukázali, že zelenou kartou žalobcovia disponovali
a že im bol jej obsah známy. Žalovanými prezentované predpoklady neboli spôsobilé preukázať, že

mali vedomosť o poistení vozidla žalovaným 2/ pred vyjadrením žalovaného 1/ k žalobe. K premlčaniu
nárokov voči žalovanému 2/ poukázali na to, že § 1 ods. 2 ani § 15 zákona č. 381/2001 Z. z. aplikáciu §
104 Občianskeho zákonníka nevylučujú. Poukázali na to, že poznámky pod čiarou v právnom predpise
majú informatívnu hodnotu a nie sú súčasťou normatívnej časti právneho predpisu, k čomu dali dopozornosti ods. 47 uznesenia Národnej rady SR č. 519 zo dňa 18.12.1996, č. 1146 zo dňa 6.11.2008
a č. 1169/2018 zo dňa 16.5.2018 a tiež Nález Ústavného súdu ČR sp. zn. II. ÚS 485/98. Boli názoru,
že odkaz pod čiarou nevylučuje aplikáciu právnych predpisov súvisiacich s dotknutou problematikou.

Zdôraznili, že absolútna aplikačná prednosť musí byť bezpodmienečne priznaná normatívnemu textu
samotnému pred poznámkou pod čiarou k nemu. Doplnili, že voči žalovaným nedisponujú ani
neuplatňujú nároky z titulu priamej náhrady škody, na ktorú sa aplikuje výlučne § 106 Občianskeho
zákonníka. Uplatnený nárok predstavuje osobitný zákonom stanovený spôsob uplatnenia nároku na
náhradu škody spôsobenej poistenou osobou voči poistiteľovi, ktorý (nárok) by v ostatnom prípade

svedčil výlučne poistenej osobe voči poistiteľovi.

30. Poukázali na to, že poznámky pod čiarou k § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. odkazujú priamo na
§ 799 Občianskeho zákonníka, ktorý stanovuje povinnosti osobe oprávnenej na poistné plnenie a § 823
Občianskeho zákonníka, ktorý vymedzuje za adresáta poistného plnenia primárne poškodeného, avšak
generálne vylučuje priamy nárok poškodeného voči poistiteľovi, k čomu do pozornosti dali aj uznesenie

Najvyššieho súdu SR zo dňa 29.4.2022, sp. zn. 4Obdo/2/2021. A contrario dodali, že uplatnené nároky
sú bez ďalšieho nárokmi z poistenia a teda zodpovedajú hypotéze § 104 Občianskeho zákonníka, čo
vyplýva najmä zo skutočnosti, že si uplatňujú nároky na náhradu škody v rozsahu určenom § 4 ods. 2
zákona č. 381/2001 Z. z., ktoré sa na účely daného zákona považujú za plnenia z poistenia (poistné
plnenia). Aj s odkazom na teleologický výklad § 104 Občianskeho zákonníka zotrvali na dôvodnosti jeho

aplikácie v prejednávanej veci, keď poukázali aj na nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 71/2013.
Vo vzťahu k žalovanými citovanej časti uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obdo/2/2021 uviedli,
že predmetné rozhodnutie sa primárne netýka posúdenia aplikácie § 104 Občianskeho zákonníka na
nároky uplatnené poškodenými voči poistiteľom, ale na posúdenie, či poškodeným uplatnený nárok voči
poistiteľovi z titulu plnenia spôsobenej škody je bezdôvodným obohatením na strane poistiteľa a akým

režimom premlčania sa takýto nárok spravuje. Pozornosť upriamili aj na to, že v okolnostiach danej
veci a najmä v kontexte skutočnosti, že až do vyjadrenia žalovaného 1/ k žalobe nemali vedomosť, že
poistiteľom vozidla, ktoré spôsobilo poistnú udalosť, je žalovaný 2/, sa javí, že žalovaným 2/ vznesená
námietka premlčania nie je spôsobilá prejsť testom výkonu práv žalovaného 2/ v súlade s dobrými
mravmi podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pričom takémuto výkonu práv nemožno priznať

ochranu podľa Čl. 5 Základných princípov C. s. p..

31. Žalovaní v odvolacej duplike opätovne zdôraznili, že vo vzťahu k škodovým nárokom žalobcov sa
aplikuje subjektívna premlčacia doba podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a to aj s ohľadom
na obsah poznámky pod čiarou, pričom sa jedná o škodové nároky žalobcov, ktoré spadajú do režimu

odškodňovania v zmysle § 442 a nasl. Občianskeho zákonníka, nie o nároky na plnenie z poistenia, ako
mylne prezentujú žalobcovia, pričom režim § 104 Občianskeho zákonníka svojou hypotézou dopadá
len na premlčanie práva poisteného na poskytnutie poistného plnenia. Doplnili, že poznámky pod
čiarou nemajú normatívnu záväznosť, možno ich však vnímať ako interpretačné pomôcky pri výklade,
resp. konkretizácii príslušného dotknutého ustanovenia, ku ktorému sú priradené (rozsudok Najvyššieho

správneho súdu SR sp. zn. 4Sžik/3/2020) a poukázali aj na dôvodovú správu k § 15 zákona č. 381/2001
Z. z., ktorá poukazuje na § 106 Občianskeho zákonníka. Dodali, že uvedená dôvodová správa v spojení
s poznámkou pod čiarou ako „pomôckou“ pri interpretácii právnej normy a v spojení s označením § 15
zákona č. 381/2001 Z. z. sú jednoznačne dôkazom toho, že na nárok žalobcov sa dá pozerať jedine ako
na nárok na náhradu škody, nie nárok na plnenie z poistenia, a preto by sa mala výhradne aplikovať

premlčacia doba podľa § 106 Občianskeho zákonníka, bez aplikácie § 104 Občianskeho zákonníka.

32. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1
C. s. p.) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, prejednal odvolanie žalobcov 1/ a 2/ bez
nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 a contrario C. s. p., keďže sa nejednalo o

prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania si
nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil
(§ 387 ods. 1 C. s. p.). Rozsudok verejne vyhlásil dňa 30.1.2026 (§ 387 ods. 1, § 219 ods. 3 C. s. p.).

33. Právnym posúdením veci treba považovať činnosť súdu spočívajúcu v podradení zisteného

skutkového stavu príslušnej právnej norme, ktorá vedie súd k záveru o právach a povinnostiach
účastníkov právneho vzťahu. Súd pri tejto činnosti rieši právne otázky (questio juris). Ich riešeniu
predchádzariešenieskutkovýchotázok(qustiofakty),tedazistenieskutkovéhostavu.Právneposúdenie
je všeobecne nesprávne, ak sa súd dopustil omylu pri tejto činnosti, t. j. ak posúdil vec podľa právnejnormy, ktorá na zistený skutkový stav nedopadá alebo správne určenú právnu normu nesprávne vyložil,
prípadne ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval. Nesprávnosť právneho posúdenia veci preto
nemožno vymedziť nesprávnym či nedostatočným zistením skutkového stavu, ale len argumentáciou

spochybňujúcou použitie právnej normy súdom na daný prípad, alebo jej interpretáciu, prípadne jej
aplikáciu súdom na zistený skutkový stav.

34. V súvislosti s odvolacou argumentáciou žalobcov odvolací súd ako nedôvodnú vyhodnotil námietku
nesprávneho právneho posúdenia smerujúcu voči záveru súdu prvej inštancie o nedostatku pasívnej

vecnej legitimácie žalovaného 1/. Je potrebné uviesť, že poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na
náhradu škody spôsobenú prevádzkou dopravného prostriedku priamo proti poisťovateľovi (§ 15 ods. 1
zákona č. 381/2001 Z. z.), pričom poisťovateľ vykonávajúci povinné zmluvné poistenie zodpovednosti
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla má pri uplatnení nároku poškodeného na náhradu
škody rovnaké právne postavenie ako osoba, ktorá škodu priamo spôsobila (viď uznesenie Najvyššieho
súdu SR zo dňa 17.10.2013 sp. zn. 3Cdo/256/2012).

35. Z vykonaného dokazovania vyplynulo a medzi stranami ani nebolo napokon sporné, že žalovaný
1/ nie je poisťovateľom osoby, ktorá spôsobila dopravnú nehodu, pri ktorej došlo ku škode na zdraví
a majetku žalobcov, ale len likvidačným zástupcom žalovaného 2/, kde bolo motorové vozidlo vinníčky
nehody poistené. Ak teda žalovaný 1/ konal so žalobcami 1/ a 2/ pri vybavovaní ich nárokov z predmetnej

poistnej udalosti (dopravná nehoda dňa 2.10.2015), konal iba ako zástupca žalovaného 2/, teda v jeho
mene a na jeho účet.

36. Neobstojí ani poukaz žalobcov na Smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2009/103/ES, zo dňa
16.9.2019, ktorá bola transponovaná do slovenského právneho poriadku v podobe § 15a a nasl. zákona

č. 381/2001 Z. z., keď je potrebné prisvedčiť žalovaným, že Súdny dvor Európskej únie vo veci sp. zn.
C-558/15 zo dňa 15.12.2016 rozhodol, že tzv. Štvrtá smernica o poistení motorových vozidiel (Smernica
2000/26 Európskeho parlamentu a Rady zo dňa 16.5.2020 o aproximácii právnych predpisov členských
štátov týkajúcich sa poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel)
neukladá členským štátom, aby stanovili, že zástupca, ktorý je poverený likvidáciou škôd, môže byť

žalovaný sám namiesto poisťovne, ktorú zastupuje na vnútroštátnom súde na ktorom poškodený podal
žalobu o náhradu škody.

37. V tomto duchu bola Štvrtá smernica o poistení motorových vozidiel (pri zhodnom znení jej článku
4 s článkom 21 Smernice 2009/103/ES) aj transponovaná do slovenského právneho poriadku, a preto

citované ustanovenia zákona č. 381/2001 Z. z. upravujú iba zastúpenie príslušného poisťovateľa, do
ktorého práv a povinností zástupca nevstupuje. Keďže do zákona č. 381/2001 Z. z. bolo prevzaté
znenie Štvrtej smernice o poistení motorových vozidiel, je pre zistenie skutočného účelu § 15a zákona
č. 381/2001 Z. z. a obsahu inštitútu likvidačného zástupcu zahraničného poisťovateľa relevantný výklad
poskytnutý Súdnym dvorom Európskej únie v uvedenom rozsudku.

38. Poškodený teda nie je oprávnený uplatňovať v sporovom konaní nárok na náhradu škody voči
likvidačnému zástupcovi, ktorý koná v mene a na účet zastúpeného poisťovateľa. Pokiaľ nedošlo k
splneniu povinnosti, ktorú mal plniť v rámci likvidácie likvidačný zástupca poisťovateľa, je to vždy
nesplnením povinnosti zastúpeného poisťovateľa, nie nesplnenie povinnosti likvidačného zástupcu (viď

uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.11.2024
sp. zn. 4Cdo/54/2023). Nakoľko v konaní bolo preukázané, že žalovaný 1/ mal pri riešení škodovej
udalosti žalobcov len postavenie likvidačného zástupcu žalovaného 2/, súd prvej inštancie dospel k
správnemu právnemu záveru o nedostatku jeho pasívnej vecnej legitimácie. Je potrebné tiež uviesť, že
argumentácia žalobcov o tom, že až do vyjadrenia žalovaného 1/ zo dňa 11.2.2019 nemali vedomosť

o tom, že žalobca 1/ koná nie ako poisťovateľ, ale ako likvidačný zástupca, je pre posúdenie pasívnej
vecnej legitimácie žalovaného 1/ právne irelevantná.

39. Žalobcovia v konaní tiež namietali nesprávne právne posúdenie otázky premlčania nárokov voči
žalovanému 2/. Odvolací súd v danej súvislosti dospel k záveru, že vo vzťahu k nárokom predstavujúcim

nároky zo škody na zdraví (bolestné), nároky z účelne vynaložených liečebných nákladov (náklady
za rehabilitačné terapie, kúpa dynamickej stoličky, biolampy, lieky) a nároky na náhradu vecnej škody
(cestovné náklady, oprava zničených okuliarov, kancelárske pomôcky), súd prvej inštancie pri posúdení
námietky premlčania uplatnenej v konaní žalovaným 2/ správne aplikoval výlučne § 106 Občianskehozákonníka, nakoľko priamy nárok poškodených voči poisťovateľovi je originárnym nárokom zo zákona
- nie derivátom nároku škodu z poistnej zmluvy.

40. Odvolací súd dodáva, že v prípade, že si poškodený uplatní priamo nárok na náhradu škody
spôsobenej prevádzkou motorového vozidla voči poisťovateľovi podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001
Z. z., prípadné premlčanie tohto nároku sa posudzuje podľa rovnakej právnej úpravy ako platí na
premlčanie nároku proti osobe, ktorá škodu spôsobila, teda premlčanie priameho nároku poškodeného
na náhradu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla voči poisťovateľovi podľa § 15 ods. 1

uvedeného zákona, ako aj nároku na náhradu škody voči zodpovedajúcemu škodcovi podľa § 427
Občianskeho zákonníka sa posudzuje podľa ustanovení o behu premlčacej lehoty pri náhrade škody
upravenej v Občianskom zákonníku, teda podľa § 106 Občianskeho zákonníka (na ktoré ustanovenie
odkazuje zákonná poznámka č. 22 pri § 15 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z. z.). Z § 15 ods. 2 zákona č.
381/2001 Z. z. (a poznámky k nemu) teda jednoznačne vyplýva, že na premlčanie nároku poškodeného
voči poisťovateľovi sa neaplikuje § 104 Občianskeho zákonníka (rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa

28.11.2024, sp. zn. 4Cdo/53/2023).

41. Vo vzťahu k námietke žalobcov v súvislosti so začatím plynutia subjektívnej premlčacej doby
podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka, že vedomosť o tom, že žalovaný 2/ je poisťovateľom
nemali už od vyplnenia formulára dňa 20.10.2015, odvolací súd dáva do pozornosti, že pre ustálenie

kedy žalobcovia získali vedomosť o subjekte, ktorý nesie právnu zodpovednosť za vzniknutú škodu je
podstatné, kedy získali vedomosť o škodcovi a tohto označili už v predmetnom formulári, pričom zistenie
kto je poisťovateľom nie je pre posúdenie premlčania právne relevantné.

42. Pokiaľ však súd prvej inštancie aj žalobcami uplatnený nárok na náhradu nemajetkovej ujmy

posudzoval podľa § 106 Občianskeho zákonníka, dopustil sa nesprávneho právneho posúdenia.
Nakoľko ide o osobitný osobnostný nárok podľa § 11 až § 13 Občianskeho zákonníka, pričom právo na
náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch je právom majetkovej povahy, vzťahuje sa na tento všeobecná
trojročná premlčacia doba podľa § 101 Občianskeho zákonníka, plynúca od dňa nasledujúceho po dni,
kedy došlo k dopravnej nehode, t. j. odo dňa 3.10.2015 a táto uplynula dňa 3.10.2018, teda aj tento

nárok voči žalovanému 2/ si uplatnili žalobcovia až po uplynutí zákonnej premlčacej doby.

43. Pretože žalobcovia v podanom odvolaní neuviedli žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by boli
spôsobilé zmeniť rozhodnutie súdu prvej inštancie, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie hoci
čiastočne z iných dôvodov ako vo výroku vecne správny potvrdil.

44. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C. s. p. v
spojení s § 255 ods. 1 C. s. p. a § 262 ods. 1 C. s. p. tak, že žalovaným 1/ a 2/, ktorí mali v odvolacom
konaní plný úspech, priznal proti žalobcom 1/ a 2/ plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

45. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1
C. s. p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).