Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, March 10, 2026

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 21C/34/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5622201933
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 03. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniel Marcián
ECLI: ECLI:SK:OSLM:2026:5622201933.10

Uznesenie

Okresný súd Liptovský Mikuláš v spore žalobcu A. B. C., nar. XX. X. XXXX, bytom D. E. F. XXX/XX, G.
H., zastúpeného JUDr. Miloslavom Hrickom, advokátom, so sídlom ulica 1. mája 709, Liptovský Mikuláš,
IČO : 42219361 proti žalovaným : 1.) A. I., nar. X. X. XXXX, bytom I. XXXX/XX, J., zastúpeným JUDr.
Silviou Turcsányiovou, advokátkou, so sídlom Štefánikova 21/111, Trnava, IČO : 4226279, a 2.) E. C., J.
I., neznámej vlastníčke, avšak so zisteným nedostatkom právnej subjektivity, o zrušenie a vyporiadanie

podielového spoluvlastníctva, takto

r o z h o d o l :

Z a s t a v u j e konanie v časti vedenej proti žalovanej v 2. rade.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou z 27. 5. 2022, doručenou na tunajší súd 24. 6. 2022 sa žalobca domáhal rozhodnutia,
ktorým by súd zrušil podielové spoluvlastníctvo žalobcu a žalovaných v 1. a 2. rade k pozemku reg.
„E“ parc. č. 1442/2, trvalý trávny porast, o výmere 3470 m2, k. ú. K., obec K., okres Liptovský Mikuláš,

pričom spoluvlastnícky podiel žalovanej v 2. rade v 1/2 prikázal žalobcovi, a spoločný pozemok na
základe geometrického plánu č. 44820208-9/2022, vyhotoveného L. M. N. - G3, úradne overeného
katastrálnym odborom Okresného úradu Liptovský Mikuláš 10. 3. 2022 pod č. G1-214/2022 rozdelil
a do výlučného vlastníctva žalobcu sa prikázali novovytvorené pozemky reg. „C“ parc. č. 2047/11, trvalý
trávny porast, o výmere 671 m2, parc. č. 2041/37, vodná plocha, o výmere 150 m2, parc. č. 2255/28,
trvalý trávny porast, o výmere 436 m2, parc. č. 2254/40, orná pôda, o výmere 189 m2, a do podielového

spoluvlastníctva žalovaných v 1. a 2. rade novovytvorené pozemky reg. „C“ parc. č. 2254/39, orná
pôda, o výmere 1996 m2 a parc. č. 2256/4, zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 28 m2 tak, že
spoluvlastnícky podiel žalovaného v 1. rade bude 6/7 a žalovanej v 2. rade 1/7 k celku s tým, že žalobca
budepovinnývlehote15dníododňaprávoplatnostirozsudkuzaplatiťžalovanejv2.radesumu2.238,17
eur. Žalobca si voči žalovanej uplatnil nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Tento žalobný
návrh odôvodnil tým, že medzi stranami nedošlo k dohode, a preto sa žalobca obrátil so žalobou na

zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva na súd. Žalobca a žalovaní v 1. a 2. rade sú
podielovými spoluvlastníkmi pozemku reg. „E“ parc. č. 1442/2, trvalý trávny porast, o výmere 3470
m2, k. ú. K.. Žalovaná v 2. rade je pritom nezisteným spoluvlastníkom, ktorého spoluvlastnícky podiel
spravuje Slovenský pozemkový fond. Veľkosť spoluvlastníckeho podielu žalobcu je 1/3, žalovaného
v 1. rade 1/2 a žalovanej v 2. rade 1/6. Predsúdne rokovania medzi stranami sporu neboli úspešné.
Žalobca argumentoval, že vzhľadom na tvar pozemku, ktorý je dlhý a úzky, nie je účelné deliť pozemok

na 3 reálne časti, teda vrátane tej časti, ktorá je najmenšia a ktorá by mala pripadnúť žalovanej v 2.
rade. Preto žalobca navrhol vyporiadať spoluvlastníctvo reálnou deľbou v kombinácii s prikázaním
spoluvlastníckeho podielu žalovanej v 2. rade. Žalobca navrhol, aby polovica spoluvlastníckeho podielu
žalovanej v 2. rade pripadla jemu, ale vzhľadom na to, že nevie, či žalovaný v 1. rade chce nadobudnúť
zvyšnú časť spoluvlastníckeho podielu žalovanej v 2. rade, navrhol prikázať druhú časť spoločného
pozemku do podielového spoluvlastníctva žalovaných v 1. a 2. rade v podieloch uvedených v žalobnom

petite. Podľa žalobcu by prichádzalo do úvahy rozdelenie podielu žalovanej v 2. rade medzi žalobcu
a žalovaného v 1. rade pomerne podľa veľkosti ich spoluvlastníckych podielov, ale časť pozemku,ktorá ma pripadnúť žalobcovi je oproti zvyšku spoločného pozemku horšia, má horší prístup, pretože
nie je prístupná z asfaltovej a upravenej cesty, ale iba z poľnej cesty, preteká cez ňu potok, ktorý
ju predeľuje a tak obmedzuje možnosti jej využitia. Okrem toho potok je neregulovaný a v prípade

prívalových dažďov alebo topenia snehu môže dôjsť k jeho vyliatiu z koryta. Žalobca preto urobil
kompromis v tom, že navrhuje, aby mu pripadla horšia časť spoločného pozemku a tento hendikep
navrhuje kompenzovať prikázaním polovice spoluvlastníckeho podielu žalovanej v 2. rade. Po prikázaní
polovice spoluvlastníckeho podielu žalovanej v 2. rade by spoluvlastnícky podiel žalobcu predstavoval
1/3 + (1/6 : 2) = 5/12. Podiel žalovaného v 1. rade by predstavoval 1/2 a podiel žalovanej v 2. rade

zasa 1/12, spolu 7/12. V takomto pomere 5/12 ku 7/12 navrhol žalobca pozemok reálne rozdeliť,
pričom návrh tohto rozdelenia v podobe geometrického plánu priložil k žalobe. Tento geometrický plán
delí spoločný pozemok na viacero nových parciel, ktorých rozdelenie / prikázanie medzi strany sporu
uvedené v žalobnom petite zodpovedá vyššie uvedenému návrhu delenia. Novovytvorené parcely, ktoré
zostanú v podielovom spoluvlastníctve žalovaných v 1. a 2. rade, budú medzi nich rozdelené v pomere
1/7 a 6/7. K zmene pomeru oproti 1/12 a 1/2 došlo preto, že došlo k rozdeleniu pôvodného pozemku na

7/12 jeho pôvodnej výmery. Preto bolo potrebné podiely žalovaných podeliť týmto zlomkom, čo sa dá
matematicky zapísať nasledovne : podiel žalovaného v 1. rade : (1/2) / (7/12) = 12/14, čo je 6/7, podiel
žalovanej v 2. rade : (1/12) / (7/12) = 12/84, čo je 1/7. Podľa znaleckého posudku znalca L. L. A., O.
z 12. 10. 2020 č. 45/2020 je hodnota celého pozemku, ktorý je predmetom tohto konania 26.857 eur,
a teda hodnota podielu žalovanej v 2. rade predstavuje sumu 4.476,33 eur. Polovicu hodnoty podielu,

teda sumu 2.238,17 eur by žalobca zaplatil žalovanej v 2. rade do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Z (fotokópie) nadobúdacieho titulu č.d. 953/1901, uvedeného na LV č. č. 1913, k. ú. K., obec K., okres
Liptovský Mikuláš pri spoluvlastníckom podiele neznámej vlastníčky - žalovanej v 2. rade, týkajúceho
sa vyššie uvedeného spoločného pozemku (ktorý nadobúdací titul bol obstaraný a vykonaný ako dôkaz

až po vydaní zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu z 12. 6. 2025 v zmysle záväzného právneho
názoru odvolacieho súdu), nachádzajúci sa na č. l. 262 spisu vyplynulo, že v čase uzatvorenia tejto
kúpnej zmluvy z 10. 4. 1901 bola (ako jedna z kupujúcich) uvedená aj žalovaná v 2. rade, pričom sa
pri nej uvádza (nový) údaj, že v tom čase už bola manželkou ďalšieho kupujúceho (A. C. I..)

3. Podľa § 62 Civilného sporového poriadku (zákona č. 160/2015 Z.z. v znení neskorších predpisov,
ďalej len „CSP“) ak strana nemá procesnú subjektivitu, súd konanie zastaví.

4. Podľa § 161 ods. 2 CSP ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nie je možné odstrániť,
súd konanie zastaví.

5. Súd ani po vykonaní dokazovania (vykonaného v súlade s právnym názorom odvolacieho súdu
z uznesenia z 12. 6. 2025 podľa ktorého má prvoinštančný súd ex offo skúmať procesné podmienky)
nedospel k žiadnemu zisteniu ohľadne totožnosti žalovanej v 2. rade (bez zistenia dátumu narodenia
a adresy, resp. iných údajov, teda len na základe mena a priezviska je nemožné stotožniť dve osoby),

a preto ju musel súd aj naďalej považovať za neznámu vlastníčku.

6. Z odvolacím súdom nariadeného dokazovania smerujúceho k zisteniu právnej subjektivity žalovanej
v 2. rade, a to konkrétne z fotokópie nadobúdacieho titulu č. d. 953/1901 (kúpnej zmluvy z 10. 4. 1901)
všaksúdzistil(novú)relevantnúskutočnosť,ktoránebolaznámavčaserozhodovaniaodvolaciehosúdu,

a to že v čase uzatvárania tejto kúpnej zmluvy bola (kupujúca) žalovaná v 2. rade výslovne uvedená
ako „manželka“ A. C. I. (ďalšieho kupujúceho), a teda že jej vek (k času podania žaloby) musel byť ešte
vyšší než bolo možné pôvodne s istotou ustáliť k dátumu uzatvorenia tejto kúpnej zmluvy (vychádzajúc
z predpokladu, že by sa narodila v tom istom roku ako bola uzatvorená kúpna zmluva), a teda, že musel
byť vyšší než 121 rokov, nakoľko keďže podľa uhorského práva platného pred rokom 1901 mohla žena

vstúpiť do manželstva najskôr vo veku 12 rokov, bolo tak možné mať za bezpečne preukázané, že
žalovanábyvčasepodaniažalobyvtejtovecimuselamaťminimálne133rokov,tedavoveku,ktoréhosa
(oficiálne, vedecky preukázane) doteraz nedožila žiadna ľudská bytosť, čím tak bolo možné mať s istotou
postačujúcou pre závery tohto rozhodnutia za vylúčené, aby sa žalovaná v 2. rade dožila podania žaloby
v tejto veci (nie je potrebné pre účely tohto rozhodnutia zisťovať jej dátum úmrtia), a že je tak vo veci

nevyhnutné zastaviť konanie voči žalovanej v 2. rade pre absenciu právnej subjektivity v čase podania
žaloby, a to podľa § 62 CSP, a aj podľa § 161 ods. 2 CSP. Súd v tejto súvislosti poukazuje tiež na rovnaký
právny názor vyjadrený napr. v ods. 17 uznesenia Krajského súdu v Nitre sp. zn. : 5Co/226/2018 z 28.
9. 2018, kde sa jednalo o osoby, ktoré mali mať dokonca len 119 a 120 rokov, alebo ods. 12 uzneseniaKrajského súdu v Trenčíne sp. zn. 27Co/63/2021 z 30. 9. 2021, ktorý sa týkal osôb, ktoré mali byť vo
veku 111, 125 a 132 rokov.

7. Súd pritom rešpektujúc právny názor odvolacieho súdu z jeho uznesenia z 12. 6. 2025, kde tento pre
takúto eventualitu (keď sa zistí nedostatok procesnej subjektivity žalovanej v 2. rade) uviedol, že súd
prvej inštancie poskytne (pred zastavením konania voči jej osobe) možnosť ostatným stranám sporu
reagovať na zistenia ohľadne chýbajúcej procesnej subjektivity žalovanej v 2. rade, doručil zástupcovi
žalobcu, ako aj (v tom čase už nezastúpenému) žalovanému v 1. rade prípis, v ktorom im oznámil, že :

„Vám oznamuje, že súd 1. inštancie prostredníctvom (podľa § 185 ods. 3 CSP a záväzného právneho
názoru odvolacieho súdu) ex offo vykonaného dokazovania zistil, že žalovaná v 2. rade by mala mať
k času podania žaloby v tejto veci najmenej 133 rokov (vychádzajúc z nadobúdacieho titulu č. d.
153/1901, v ktorej zmluve vystupuje ako manželka A. C. I., t. j., že musela mať podľa uhorského práva
minimálne vek 12 rokov, čím je tak s istotou postačujúcou pre účely tohto konania možné ustáliť, že

v čase podania žaloby už nežila, pričom súd týmto tiež umožňuje ostatným stranám sporu (v súlade
so záväzným právnym názorom odvolacieho súdu) reagovať na toto doplňujúce zistenie, s tým, že na
odoslanie týchto reakcií na prepravu na tunajší súd Vám určuje lehotu 10 dní od doručenia tejto výzvy.
V prílohe vám zasielame listinné dôkazy, z ktorých toto doplňujúce zistenie vyplýva.“

8. Vzhľadom na to, že ostatné strany sporu na tento prípis v určenej lehote nijako nereagovali,
prvoinštančný súd mal za to, že je nevyhnutné zastaviť konanie (z vyššie uvedených dôvodov) voči
žalovanej v 2. rade.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v dvoch vyhotoveniach písomne, v lehote 15 dní od jeho

doručenia na Okresný súd Liptovský Mikuláš (§ 357 písm. a) a písm. m) CSP.)

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh.)

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že :

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku,
ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.