Rozsudok – Vyživovacie povinnosti ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, February 25, 2026

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: 18P/78/2025
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7125208249

Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Andrejčáková

ECLI: ECLI:SK:MSKE:2026:7125208249.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

- 11 -

Mestský súd Košice sudkyňou JUDr. Zuzanou Andrejčákovou v právnej veci starostlivosti o maloleté

deti: A. B., nar. XX.XX.XXXX a A. B., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom u matky, v tomto konaní zastúpené
kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, Staničné námestie 9, Košice,
dieťa rodičov: matka A. B., C. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XX/X, F., právne zastúpená G. H. I.,
A., J. J. K. X/X, L., a otec: G. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F., v konaní o návrhu matky na úpravu
výkonu rodičovských práv a povinností a určenie výživného na maloleté deti, takto

r o z h o d o l :

- 11 -

I. Maloleté deti A. a A. zveruje do osobnej starostlivosti matky.

II. Matka je oprávnená zastupovať obe maloleté deti a spravovať ich majetok.

III. Styk otca s maloletými deťmi súd neupravuje.

IV. Otec je povinný prispievať na výživu maloletého A. sumou vo výške 200,-Eur mesačne a to vždy k 15.
dňu v mesiaci vopred k rukám matky počnúc dňom vykonateľnosti tohto súdneho rozhodnutia.

V. Otec je povinný prispievať na výživu maloletej A. sumou výživného vo výške 150,-Eur mesačne vždy
k 15. dňu v mesiaci vopred k rukám matky počnúc dňom vykonateľnosti tohto súdneho rozhodnutia.

VI. Dlžné výživné na maloletého A. za obdobie od 19.05.2025 do 28.02.2026 v celkovej výške 1.883,87
Eur je otec povinný uhradiť k rukám matky dňom vykonateľnosti tohto súdneho rozhodnutia.

VII. Dlžné výživné na maloletú A. za obdobie od 19.05.2025 do 28.02.2026 v celkovej výške 1.412,90
Eur je otec povinný uhradiť k rukám matky dňom vykonateľnosti tohto súdneho rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

- 9 -

1. Návrhom doručeným súdu dňa 19.05.2025 sa matka domáhala voči otcovi úpravy výkonu
rodičovskýchprávapovinnostíaurčeniavýživnéhokmaloletýmdeťom,ktoréhopodanieodôvodnilatým,
že s otcom detí od 10.07.2023 nežijú v spoločnej domácnosti, pretože sa odsťahoval k svojej priateľkea nevedia sa dohodnúť na úprave práv a povinností k maloletým deťom. Spolužitie s ním neplánuje
obnoviť, pretože má za to, že to nie je možné vzhľadom na jeho násilné správanie. Ich spolužitie bolo
problematické. Otec sa opakovane dopúšťa trestnej činnosti, za ktorú bol opakovane odsúdený. Skoro

polovicu svojho života tak strávil vo výkone väzby alebo trestu odňatia slobody. Skoro každý druhý
rok bol preč z domu. Trestnej činnosti sa dopustil aj voči členom rodiny napríklad svojmu otcovi, tete.
Bol odsúdený aj za útok na verejného činiteľa. Dopúšťal sa aj priestupkov. Nadmerne požíva alkohol
a trestnej činnosti sa dopúšťa najmä pod jeho vplyvom. Nič dobré s ním nezažili ani deti, len trápenie.
Samasastaralaoichdeti,chodiladopráceajemufinančnepomáhala.Otecsavočinejsprávaldlhodobo

násilne. Skoro denne ju verbálne a fyzicky napádal, vulgárne nadával, opakovane mala po jeho útokoch
modriny. Volala aj políciu, pretože mala z neho strach. Deti boli často svedkami násilného správania sa
ich otca voči nej. Násilne sa však správal aj voči nim, často im vulgárne nadával, ponižoval ich, hovoril
im, že pôjdu do detského domova a ich fyzicky napadol. Často pre jeho správanie nemohli v noci spať,
deti potom chodili do školy nevyspaté. Deti sa otca báli a boja sa ho dodnes tak ako ona. Odkedy sa
odsťahoval k svojej priateľke ona s ním nekomunikuje, ani deti s ním nie sú prakticky v žiadnom kontakte.

Otec o nich neprejavuje žiadne záujem, ani neprispieva na ich výživu. Od jeho odchodu sa situácia
zlepšila, pretože nemusia každý deň znášať jeho násilné správanie sa a ustavičné verbálne a fyzické
útoky. Z času na čas však otec maloletých detí príde bez ohlásenia k nim domov, opíja sa a nadáva
im. Vyhráža sa jej zabitím. Odíde až po zásahu polície alebo niekedy aj sám. O deti sa v súčasnosti
stará sama, otec sa o nich nikdy nestaral, deti k nemu nemajú vytvorený žiaden vzťah, boja sa ho. Nikdy

ich nepochválil, či už to boli vysvedčenia zo školy alebo dobré známky, nikdy s nimi nikde nebol na
výlete alebo na prechádzke. Nikdy deťom neprejavoval lásku. Vždy to boli len nadávky ako napríklad
„ty dement“, „čierny pes“, „skočím k tebe, kopnem ti do ksichtu“, „vlastná mater ťa nepozbiera, tá kurva
špinavá“. Syn A. keď vidí, že je opitý, tak skrýva nože, lebo sa bojí, že im alebo sebe môže ublížiť. Deti
boli v minulosti svedkami toho ako sa otec pokúsil zabiť. Zobral nôž a pichol si ho pri srdci, odpadol a

ona volala záchranku, krv bola po celej kuchyni. Fyzicky deti napáda, pľuje na nich, vulgárne nadáva.
Utekajú pred ním z domu, majú z neho panický strach. Do očí im povie, že ich nemá rád, že preňho
nie sú deti, lebo sú omylom spravené potraty. Otec vedie záhaľčivý spôsob života, nikde nepracuje, na
výživu deti neprispieva, ak príde k peniazom tieto minie na alkohol. Nezaujíma sa o prospech detí v
škole, o ich zdravotný stav, celkovo o ich život. Je to recidivista, ktorý sa opakovane dopúšťa násilnej

trestnej činnosti, a preto je aj pre deti zlým príkladom.

2. Uviedla, že výdavky na maloletého A. sú vo výške približne 260 € mesačne. Maloletý navštevuje
strednú školu, elokované pracovisko v Čani, výdavky spočívajú najmä v nákladoch na stravu 150 €
mesačne, hygienické a pracie potreby 50 € mesačne, ošatenie 30 € mesačne, lieky 20 € mesačne,

poplatok do školy 20 € štvrťročne a náklady na telefón v sume 5 € mesačne. Výdavky na maloletú A.
sú vo výške asi 225 € mesačne, z toho asi 100 € mesačne na stravu, 50 € mesačne na hygienické a
pracie potreby, 30 € mesačne na ošatenie a obuv, 30 € ročne obedy v škole, príspevok na pomôcky do
školy v sume 20 € ročne, náklady na krúžok plávania v sume 15 € mesačne, náklady ZRPŠ v sume 25
€ ročne. Maloletá navštevuje základnú školu v obci. Svoje výdavky vyčíslila na sumu približne 1.115,-€

mesačne a zahŕňajú najmä splátku hypotéky a úveru 500 € mesačne, náklady na bývanie v sume 100
€ mesačne, za elektrinu v sume 120 € mesačne za plyn, náklady na stravu 150 € mesačne, cestovné
vo výške 20 € mesačne, výdavky na hygienické a pracie potreby 50 € mesačne, poplatok za mobilný
telefón vo výške 20 € mesačne, poplatok za internet a televíziu 64 € mesačne, výdavky na ošatenie v
sume 50 € mesačne a lieky 40 € mesačne. Finančne jej vypomáha rodina najmä jej sestra, ktorá žije

v zahraničí. V čase podania tohto návrhu uvádzala, že je nezamestnaná, ale hľadá si prácu. V čase
podania návrhu bola práceneschopná poberala nemocenskú dávku v sume 640 € mesačne a prídavky
na 2 deti v sume 120 € mesačne.

3. S návrhom predložila rodné listy detí, sobášny list, uznesenie ORPZ v Košiciach zo dňa 05.04.2024

F.: M./F., uznesenie Okresnej prokuratúry Košice okolie zo dňa 27.08.2024 č. XXX XXX/XX/XXXX-XX,
N.: X-XX-XXXX-XXXX, potvrdenie o výške príjmu v E. J., J..

4. Dňa 22.07.2025 matka súdu doručila listinné dôkazy preukazujúce ňou prezentované náklady.

5. Otec sa k návrhu na začatie konania písomne nevyjadril, súdu ku dňu pojednávania nedoručil svoje
vyjadrenie k návrhu matky, napriek tomu, že návrh na začatie konania mu bol doručený dňa 30.06.2025,
čo má súd za preukázané z elektronickej doručenky.6. Kolízny opatrovník v správe zo dňa 29.07.2025 a 05.12.2025 uviedol, že prešetrením pomerov bolo
zistené, že maloleté žijú v spoločnej domácnosti so svojou matkou, v poschodovom rodinnom dome,
pozostávajúcom z kuchyne, obývačky, prázdnej izby a príslušenstva na prízemí a štyroch izieb na

poschodí. V rodinnom dome žije aj plnoletý brat maloletých detí, G. B., nar. XX.X.XXXX spolu s tehotnou
priateľkou. Maloleté deti majú v domácnosti k dispozícii samostatné izby. Náklady spojené s chodom
domácnosti predstavujú 100 Eur mesačne za elektrinu, 120 Eur mesačne za plyn, 500 Eur splátku
hypotéky a úverov a 64 Eur mesačne za televíziu a internet. Matka je od 02.06.2025 zamestnaná na
dohodu o vykonaní práce u zamestnávateľa B. G. J. J., s miestom výkonu práce O. P. & C., K. XX, L.,

pričom vykonáva P. P. P. P. E. A. J. P.. Príjem matky predstavuje 5,356 Eur za hodinu, matka pracuje aj
16 hodín denne. Matka zo svojho príjmu uhrádza stravu vo výške 150 Eur mesačne, cestovné vo výške
20 Eur mesačne, služby mobilného operátora vo výške 20 Eur mesačne, ošatenie a obuv vo výške cca
50 Eur mesačne, hygienické potreby vo výške cca 50 Eur mesačne a lieky vo výške 40 Eur mesačne.
Matka žiada maloleté deti zveriť do jej osobnej starostlivosti a otca zaviazať povinnosťou prispievať
na výživu maloletého A. sumou 200 Eur mesačne a na výživu maloletej A. sumou 150 Eur mesačne.

Styk matka upraviť nežiada. Matka zároveň žiada, aby len ona mala právo zastupovať maloleté deti a
spravovať ich majetok. Odôvodňuje to nadmerným požívaním alkoholických nápojov zo strany otca a
jeho následným agresívnym správaním. Otec chodieva do domácností matky a maloletých detí keď je
pod vplyvom alkoholu, z domácnosti vynáša veci, napr. stravu, telefóny a pod, veci predáva a finančné
prostriedky si necháva pre seba na svoje súkromné účely. Matke sa vyhráža, pýta od nej ďalšie finančné

prostriedky, údajne na cestu do D. E., kde t. č. býva s priateľkou. Otec matku napadol, riešila to aj
trestným oznámením na polícii, avšak bolo to vyhodnotené len ako priestupok, bol vykonaný dohovor
zo strany príslušníkov policajného zboru. Jedno trestné oznámenie matka stiahla z dôvodu naliehania
otca že sa to viac nestane, následkom čoho je stíhanie matky z dôvodu krivej výpovede. Otec chodí
do domu matky cez okno, matka voláva políciu, ale tá už situáciu nerieši. V júni 2025 sa chcel otec

obesiť, bol aj hospitalizovaný, avšak odišiel z nemocnice. Deti nemajú s otcom dobrý vzťah, boja sa
ho. Otec na výživu maloletých detí ničím neprispieva, o deti sa nezaujíma. Maloletý A. navštevuje J.
M. Q. R. L. S. v L., pracovisko F. v odbore G.. V školskom roku 2025/2026 bude študentom X. ročníka.
Výdavky spočívajú v úhrade stravy v domácnosti vo výške cca 150 Eur mesačne, nákupom ošatenia
vo výške cca 30 Eur mesačne, hygieny vo výške cca 50 Eur mesačne, liekov vo výške cca 20 Eur

mesačne, služieb mobilného operátora vo výške 5 Eur mesačne a poplatkov v škole vo výške cca 20 Eur
štvrťročne. Maloletý je zdravý, detskou lekárkou je G. T. so sídlom v obci F.. Zvýšené výdavky súvisia s
astmou, užíva spray Ventolin. Maloletá A. navštevuje Základnú školu v F.. V školskom roku 2025/2026
bude žiačkou X. ročníka. Výdavky maloletej súvisia najmä so stravou vo výške cca 100 Eur mesačne,
ošatením vo výške cca 30 Eur mesačne, hygienou vo výške cca 50 Eur mesačne, obedmi v škole vo

výške cca 30 Eur mesačne, plávanie vo výške 15 Eur mesačne a ZRPŠ vo výške 25 Eur ročne. Maloletá
je zdravá, detskou lekárkou je G. T. so sídlom v obci F.. Z rozhovoru s maloletými deťmi vyplynulo, že
bývajú s mamkou a chcú s ňou aj naďalej bývať. S otcom sa stretávať nechcú, nakoľko otec v nadmernej
miere požíva alkoholické nápoje, ale ak by bol triezvy, možno by sa s otcom aj stretli. V domácnosti
žije aj plnoletý syn, G. B., nar. XX.X.XXXX, ktorý je zamestnaný v spoločnosti U. s príjmom cca 700

Eur mesačne.
Otec v telefonickom rozhovore s kolíznym opatrovníkom uviedol, že už 4 roky nežije s manželkou
a deťmi, občas ich navštevuje v F.. Toho času žije s priateľkou H. C. v D. E. R. P. S. F. XXX. Obývajú
jednoizbovú samostatnú prístavbu k rodinnému domu. Za energie vynaložia cca 80,-Eur mesačne, za
TV 12,-Eur mesačne. V domácnosti s nimi žije 5 ročný syn jeho priateľky. Priateľka pracuje v obci ako A.

P., jej príjem predstavuje 230,-Eur mesačne. Všetky výdavky uhrádza ona. Uviedol, že je nezamestnaný
už cca 3,5 roka a nemá žiadny príjem. V prípade, ak má nejakú „fušku“ tak na chod domácnosti prispeje.
Na potreby detí neprispieva. Stretáva sa s nimi, keď príde do domu v F.. Dodal, že matka ich nepriaznivo
ovplyvňuje proti nemu. Vyjadril sa, že súhlasí, aby deti boli zverené do osobnej starostlivosti matky
a výšku výživného ponecháva na zvážení súdu. Styk navrhol neupravovať.

7. Na prejednanie veci súd nariadil pojednávanie na deň 25.02.2026, ktorého sa zúčastnili
navrhovateľka-matka, jej právna zástupkyňa a kolízny opatrovník. Pojednávania sa osobne nezúčastnil
otec maloletých detí, ktorému predvolanie na pojednávanie bolo doručené dňa 13.02.2026. Otec
svoju neúčasť na pojednávaní nijakým spôsobom neospravedlnil, ani nepožiadal súd o odročenie

pojednávania z vážnych a dôležitých dôvodov, preto súd konal a rozhodol v jeho neprítomnosti v zmysle
ust. § 180 CSP zároveň aplikujúc ust. § 31 CMP, v zmysle ktorého súd pokračuje v konaní, aj keď sú
účastníci nečinní.8. Súd vykonal dokazovanie výsluchom prítomných účastníkov konania a listinnými dôkazmi založenými
v súdnom spise a zistil tento skutočný stav veci:

9. Matka na pojednávaní v podstatnom uviedla to, čo uviedla aj vo svojich písomných podaniach, že
trvá na tom, aby boli maloleté deti zverené do jej osobnej starostlivosti, styk nežiadala upraviť a určiť
výživné na maloletého A. vo výške 200,-Eur mesačne a na maloletú A. vo výške 150,-Eur mesačne.
Zotrvala na ňou prezentovaných výdavkoch na domácnosť aj na maloleté deti. Školských výletov sa deti
nezúčastňujú, lebo na to nemá peniaze. Čo sa týka zdravotného stavu detí A. má alergickú astmu, užíva

spreje. A. je zdravá. A. nemá mimoškolské aktivity, ktoré by bolo potrebné finančne hradiť. Zároveň
uviedla, že pracuje v L. u zamestnávateľa B. G. J. ako P. J. H. L.. Jej príjem sa odvíja od hodinovej mzdy,
čiže podľa toho koľko hodín má odrobených. Pracuje krátky a dlhý týždeň, pracuje na dohodu, zarobí
priemerne okolo 1.000,-Eur mesačne. Neuplatňuje si daňový bonus na deti, poberá rodinné prídavky
120,-Eur mesačne.

10. Ďalej na otázky matka uviedla, že otec detí si vie zarobiť peniaze, keď žil s ňou nevedel zarobiť,
stále bol v base. Ovláda G. prácu, takisto domáce práce všetko vie, on je lenivý. Nie je vyučený, ale
robil medzi G. a vie to, vie zarobiť peniaze lenže vôbec deťom neprispieva. Tiež uviedla, že otec deťom
pobral hmotné veci a predal ich. Deti otca v D. E., kde teraz žije s priateľkou nenavštívili, priateľku videli,
ale nie sú s ňou v kontakte a otec ich k sebe ani nevolá. Otec deťom vzal hmotné veci a predal.

11. Kolízny opatrovník uviedol, že otec o tomto konaní má vedomosť, bol z ich strany poučený o tom, že
vyživovaciu povinnosť si mal plniť bez toho, aby bola súdom určená. Súhlasil s tým, aby boli deti zverené
do starostlivosti matky, problém bol iba v určení výšky výživného. Nepopieral to, že má nový vzťah a že
tam žije. Uvádzal, že s deťmi sa stretáva, teda odporučili súdu styk neurčovať a neupravovať.

12. Súd z registra trestov zistil, že otec má spolu 12 záznamov.

13. Z listu Úradu práce, sociálnych vecí rodiny Košice zo dňa 30.01.2026 a Sociálnej poisťovne Košice
zo dňa 12.02.2026 súd zistil, že otec nie je vedený v evidencii týchto úradov a teda nie je poberateľom

žiadnych sociálnych dávok ani dávok, ktoré vypláca Sociálna poisťovňa.

14. Z listu Úradu práce, sociálnych vecí rodiny Košice zo dňa 30.01.2026 a Sociálnej poisťovne Košice
zo dňa 12.02.2026 súd zistil, že matka je poberateľkou prídavku na 2 deti vo výške 120,-Eur mesačne.
Iný príjem nemá. Nie je vedená ako poberateľka pomoci v hmotnej núdzi, ani členom domácnosti, ktorej

sa poskytuje táto dávka.

15. Z výpisu zo Sociálnej poisťovne ohľadom zamestnávateľa otca súd zistil, že má za posledné 2 roky
evidovaného zamestnávateľa, S. – U. J., kde pracoval od 26.02.2024 do 29.02.2024, D. J., kde pracoval
od 12.05.2025 do 31.05.2025 a E. J. L. X, J., kde pracoval od 14.07.2025 do 25.07.2025.

16. Z listu zamestnávateľa matky B. G. J. J. súd zistil, že matka je zamestnaná na základe dohody
o vykonaní práce od 02.06.2025 a zo mzdových listov vyplýva, že jej čistý mesačný príjem je cca 100,-
Eur v čistom.

17. Z dohody o vykonaní práce zo dňa 02.06.2025 súd zistil, že dohoda je uzavretá na dobu od
01.06.2025 do 31.05.2026 s hodinovou mzdou 5,356 Eur.

Na základe uvedeného skutočného stavu súd právne posúdil vec nasledovne:

18.Podľaust.§36ods.1Zák.č.36/2005Z.z.orodine(ďalejajlen„zákonaorodine“),rodičiamaloletého
dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a
povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností,
najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme
maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi

osobami. 6) Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

19. Podľa ust. § 24 ods. 4 zákona o rodine, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností
možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.20. Podľa ust. § 24 ods. 5 zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu

k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

21. Podľa ust. § 24 ods. 6 zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do
osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa
zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému
nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa
o maloletom dieťati domáhať na súde.

22. Podľa ust. § 26 zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie
o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

23. Podľa ust. § 25 ods. 4 zákona o rodine, ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne

neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže
na návrh niektorého z rodičov zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti.

24. Podľa ust. § 28 ods. 1 písm. a), ods. 2 zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností
je najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého

dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy
maloletého dieťaťa.

25. Podľa ust. § 62 ods. 1,2,3 zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich
zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú

na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo
podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

26. Podľa ust. § 75 zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

27. Podľa ust. § 77 zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčí. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

28. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrh matky na úpravu výkonu
rodičovských práv a povinností rodičov k maloletým deťom a určenie výživného je dôvodný a bolo
potrebné tieto vzťahy upraviť súdnym rozhodnutím. Rodičia nežijú v spoločnej domácnosti, matka žije
s maloletými v spoločnej domácnosti a maloletým deťom poskytuje každodennú osobnú starostlivosť.
Otec sa s maloletými nestretáva takmer vôbec, neposkytuje im žiadnu starostlivosť a neplatí výživné.

29. Súd zveril maloleté deti do osobnej starostlivosti matky, nakoľko deti sa v jej starostlivosti aj fakticky
nachádzajú, matka sa o maloleté deti riadne a primerane stará, zabezpečuje im základné potreby, ich
výchovu a zdravotnú starostlivosť, je preto v ich najlepšom záujme, aby boli zverené do jej osobnej
starostlivosti a takto aj deti prezentovali svoju vôľu. Otec so zverením detí do osobnej starostlivosti

matky súhlasil. Otec o maloleté deti neprejavuje záujem, stretne sa s nimi iba keď príde do domu
v Čani, kde matka s deťmi bývajú. S matkou sa nekontaktuje, pri návštevách domu v Čani sú stretnutia
poznačené napätou atmosférou, hádkami, neprimeraným verbálnym aj neverbálnym prejavom otca voči
matke a deťom.30. Styk otca s maloletými deťmi neupravil konkrétnymi dňami a časmi, styk ponechal neupravený,
jednak vo vzťahu k maloletému A., ktorý bude čoskoro plnoletý a tiež vo vzťahu k maloletej, nakoľko otec

aj aktuálne o deti neprejavuje záujem a už vôbec nie na báze pravidelnosti, preto by striktná úprava styku
bola neprimeraná a deti neprimerane zaťažujúca. Nateraz súd považuje takúto úpravu za optimálnu
rešpektujúc záujem detí.

31. Čo sa týka zastupovania a spravovania majetku maloletých detí súd toto právo priznal iba matke,

vzhľadom na dlhodobo nevhodné sa správanie otca voči matke, agresívne a útočné, nepredvídateľné,
ku ktorému opakovane dochádzalo aj v prítomnosti maloletých, vzhľadom na dlhodobú a opakovanú
konfliktnosť ich vzťahu, otcov faktický nezáujem o maloleté deti v zmysle nielen stretnutia sa a strávenia
spoločného času, ale v kontexte povinnosti rodiča plniť si svoje rodičovské povinnosti aj v rovine
úradných povinností, zabezpečovaniu pravidelnej zdravotnej starostlivosti, povinností súvisiacich so
vzdelávaním, záľubami a pod. Jeho správanie ako rodiča je nestabilné. Komunikácia s ním je

charakterizovaná výraznými útokmi a absenciou širšieho kontextu, čo do budúcna môže práve pri riešení
dôležitých otázok týkajúcich sa zastupovania maloletých viesť k vzniku bezdôvodných a neúčelných
komplikácií.

32. Vo vzťahu k maloletému A. úprava styku a zastupovanie vzhľadom k tomu, že bude zanedlho

plnoletý, stratí na význame.

33. Pri určovaní výživného súd vychádzal zo zásad uvedených v § 62 ods. 1, 2, 4, 5 a § 75 ods. 1 Zákona
o rodine, z ktorých okrem iného vyplýva, že pri rozhodovaní o rozsahu výživného je potrebné zistiť najmä
to, aká peňažná suma je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb oprávneného dieťaťa, pričom medzi

tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby, ako je šatstvo, bielizeň, obuv,
nájomné za byt a tiež potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom
jeho záujmov a potrieb, prípravou na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby, ako aj
potreby súvisiace so zdravotným stavom, t.j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje život kultúrneho
človeka v spoločnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa a

jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať
dieťaťu primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov. Dieťa má právo podieľať sa na
životnej úrovni svojich rodičov a pokiaľ životná situácia rodiča predstavuje vyšší životný štandard, možno
spravodlivo očakávať, že rovnaký štandard umožní svojmu dieťaťu a to formou výživného, čo je v súlade
s požiadavkou, že dieťa, rodičia ktorého nežijú spolu, má mať takú životnú úroveň, ako keby spolužitie

rodičov existovalo. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení nepochybne tiež vyplýva, že okrem
odôvodnených potrieb oprávnenej osoby sú rozhodujúce predovšetkým reálne zárobkové schopnosti a
možnosti každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami, ale aj okolnosťami
objektívneho charakteru, najmä pracovnými príležitosťami primeranými vlastnostiam rodičov.

34. Matka preukázala, že je poberateľkou prídavku na 2 maloleté deti 120,-Eur a má príjem z pracovnej
činnosti u zamestnávateľa cca 1.000,-Eur, iný príjem nemá. Výdavky, ktoré v prezentovala v písomných
podaniach ako aj vo svojej výpovedi súd považoval za primerané a odôvodnené.

35. Otec počas celého konania bol pasívny a súdu nepreukázal jeho majetkové a zárobkové pomery.

Nepreukázal ani to, že nie je schopný riadne pracovať zo zdravotných alebo iných závažných dôvodov.
Ani lustráciou v dostupných registroch ako je Sociálna poisťovňa, živnostenský a obchodný register sa
súdu nepodarilo zistiť zdroj a výšku príjmu otca.

36. Napriek tejto nečinnosti otca súd vychádzal pri určovaní výšky výživného z potenciality jeho

príjmov. Súd má z uvedených skutočností za to, že je v možnostiach a schopnostiach otca riadne
pracovať na plný pracovný úväzok a zarobiť aspoň mzdu rovnajúcu sa priemernej mesačnej mzde
vslovenskomhospodárstve,ktorápredstavujezarok2025sumu1.569,-Eurbrutto,tedasumurovnajúcu
sa minimálnej priemernej mesačnej mzde v národnom hospodárstve SR. Štatistický úrad SR zverejnil
na svojej webovej stránky hodnotu tejto sumy. Súd vychádzal zo sumy pre 3. štvrťrok 2025, ktorá

predstavovala 1.569,-Eur brutto. Výpočtom čistej mesačnej mzdy prostredníctvom webových portálov
za predpokladu, že otec nemá žiadnu inú vyživovaciu povinnosť, neuplatňuje si daňový bonus, nemá
iný príjem, predstavuje čistá mzda cca 1.200,-Eur mesačne.37. V súvislosti s určením výšky výživného zo strany povinného rodiča je potrebné uviesť, že neexistujú
záväzné kritériá pre jeho určenie a vždy sa vychádza z individuálneho posúdenia oprávnených potrieb
každéhodieťaťa.HocinaúzemíSRneexistujetabuľkováúpravavýškyvýživného,zktorejbybolomožné

vychádzať, je možné vziať do úvahy Metodiku pre výpočet výživného rodičov k deťom vypracovanú
v rámci projektu Implementácia opatrení na podporu reformy štruktúry a optimalizácie procesov
v rodinnoprávnej agende. Podľa tejto metodiky je výška výživného na dieťa vo veku 10-15 rokov pri
existencii dvoch vyživovacích povinností stanovená na 16 % z čistého mesačného príjmu povinného
rodiča a na dieťa vo veku 15-19 rokov pri existencii dvoch vyživovacích povinností stanovená na 18%

z čistého mesačného príjmu povinného rodiča.

38. Vzhľadom na uvedený princíp potenciality príjmu otca mu súd uložil vyživovaciu povinnosť na
maloletého A. vo výške 200,-Eur mesačne a na maloletú A. vo výške 150,-Eur mesačne.

39. Za odôvodnené a primerané mesačné výdavky maloletého A. súd považoval sumu cca 260,-Eur.

Súd teda vychádzal z výdavkov strava 150,-Eur, oblečenie a obuv 30,-Eur, drogéria a hygiena 50,-Eur,
lieky a vitamíny 20,-Eur, mobil 5,-Eur, poplatok do školy 20,-Eur štvrťročne.

40. Za odôvodnené a primerané mesačné výdavky maloletú A. súd považoval sumu cca 225-Eur. Súd
teda vychádzal z výdavkov strava 100,-Eur, oblečenie a obuv 30,-Eur, drogéria a hygiena 50,-Eur, lieky

a vitamíny 20,-Eur, obedy v škole 30,-Eur ročne, poplatok na pomôcky do školy 20,-Eur ročne, ZRPŠ
25,-Eur ročne, krúžok plávania 15,-Eur mesačne.

41. S prihliadnutím na to, že matka sa o deti osobne stará, otec doposiaľ dlhodobo matke so
starostlivosťou nepomáha a nepodieľa sa ani na vyživovacej povinnosti, určil otcovi výšku výživného

predstavujúcu takmer 80% účasť na výživnom pre uvedené dôvody, čo považoval za spravodlivé
v prípade oboch detí.

42. Súd pripomína, že otec si musí uvedomiť, že matka deťom poskytuje bývanie, každodennú
starostlivosťspočívajúcuvprípravejedla,varenie,pranie,žehlenieapod.,financovaniecelejdomácnosti

a všetkých potrieb detí, na to všetko musí matka vynaložiť svoj čas, čo bez pochýb zahŕňa aj istú
formu vyživovacej povinnosti, ktorú súd považuje za kompenzáciu hodnoty zodpovedajúcej peňažnému
príspevku druhého rodiča. Taktiež je dôležité poukázať na to, že dieťa žijúce s matkou v spoločnej
domácnosti sa rovnako podieľa na nákladoch nielen za bývanie, ale rovnako aj na energie, nakoľko je len
prirodzené, že rovnako využíva tieto služby ako je elektrické energia, voda, teplo, TV, internet. Rozsah

výživného nie je možné určiť iba mechanickým výpočtom, ale je potrebné prihliadať na odôvodnené
potreby dieťaťa a možnosti a schopnosti rodiča.

43. Pri uplatnení princípu potenciality príjmov osoby povinnej platiť výživné oprávnenej osobe súd
neprihliada len na skutočné (faktické) príjmy povinného, ktoré dosahuje v čase vyhlásenia rozsudku,

ale vychádza z jeho potenciálnych príjmov, to znamená príjmov, ktoré povinný (potenciálne) mohol mať
vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho zamerania,
prax, jazykové znalosti, dopyt na trhu práce. Tento princíp sa uplatňuje aj vtedy, keď povinný svojím
konaním berie na seba neprimerané majetkové riziká zahŕňajúce aj takú činnosť, ktorá ohrozuje
dosiahnutie príjmu, príp. vedie až k strate jeho príjmu, a tým aj k strate možností platiť výživné. Na

zníženie (stratu) príjmu povinného súd prihliada len v prípade jednoznačného preukázania takého
dôležitého dôvodu, ktorý vznikol objektívne bez zavinenia povinného. Princíp potenciality príjmov je
inštitútomvýrazneochraňujúcimzáujmyoprávneného,zákonumožňujehodnotiťnielenživotnéokolnosti
a pomery povinného, ktoré sú reálne dané, ale aj tie, ktoré by za určitých podmienok mohli existovať.
Dôvody sú v existenčnom charaktere výživného a potrebe zabrániť povinnému, aby svojim konaním

znižoval jeho rozsah. V rámci výpočtu zákon uvádza vzdanie sa výhodnejšieho zamestnania, zárobku
a majetkového prospechu. Potencialita príjmov znamená v reálnom použití v súlade s právnou normou
situáciu, keď povinný nevyvíja dostatočnú aktivitu k tomu, aby svoje maloleté dieťa zabezpečil, aby
maloleté dieťa malo uspokojené základné potreby, ktoré súvisia s jeho výživou a aj potreby, ktoré nie sú
základné, ktoré sú nad rámec, ale súvisia s uspokojovaním možností, ktoré prináležia veku a potrebám

maloletého dieťaťa. Potencialita teda znamená de facto, že povinný môže v daných podmienkach
dosahovať zvýšený príjem než deklaruje v rozhodnom období.44. Vyživovacia povinnosť predstavuje obsahovú zložku základných rodinno-právnych vzťahov. Je
praktickým vyjadrením ekonomickej funkcie rodiny, ktorej účelom je zabezpečovať pre svojich členov
uspokojovanie materiálnych potrieb a to vzájomnou pomocou podľa svojich schopností, možností a

majetkových pomerov. Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom predstavuje jeden z dvoch základných
pilierovsystémuzákonnejpovinnostiposkytovaťvýživu.Cieľomtejtoprávnejúpravyjezabezpečiťvýživu
ekonomicky najslabšej skupine osôb v spoločnosti, deťom. Povinnými subjektmi sú rodičia dieťaťa.
Súd podotýka, že vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá vzniká
narodením dieťaťa a trvá až do okamihu, keď je dieťa schopné samo sa živiť. Súd určuje iba výšku

výživného v prípade, ak sa rodičia nie sú schopní sa na tom dohodnúť. Každý z rodičov je povinný
vyživovať svoje dieťa. Vyživovacia povinnosť má však niekoľko foriem. Môže byť plnená osobnou
starostlivosťou, alebo tiež čiastočne starostlivosťou o domácnosť. Druhou formou plnenia vyživovacej
povinnosti je poskytovanie vecných plnení napr. bývania. Treťou formou plnenia vyživovacej povinnosti
je platenie výživného ako peňažného príspevku na uhrádzanie potrieb dieťaťa. Rodič, ktorý sa o dieťa
osobne stará, plní vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním vecných plnení ako bývanie, strava,

nákup ošatenia, zabezpečenie zdravotnej starostlivosti a pod. a osobnou starostlivosťou. Rodič, ktorý
sa o dieťa osobne nestará, prispieva na jeho výživu výživným, ktoré určil súd.

45.Podľaust.§368zák.č.160/2015Z.z.Civilnýsporovýporiadok(ďalejajlen„CSP“),osobaoprávnená
podať odvolanie sa môže odvolania vzdať. Vzdať sa odvolania možno len voči súdu, a to až po vyhlásení

rozhodnutia.

46. Súd priznal dlžné výživné za obdobie od podania návrhu na začatie konania teda od 19.05.2025 do
28.02.2026 vo vzťahu k obom deťom, nakoľko otec si minimálne od podania návrhu svoju vyživovaciu
povinnosť k deťom vôbec neplnil. Výška dlžného výživného na mal. A. bola vypočítaná nasledovne:

keďže súd určil výživné na sumu 200,-Eur mesačne od podania návrhu do 28.02.2026, povinnému
vznikol dlh za uvedené obdobie vo výške 1.883,80 Eur (13 dní za mesiac máj 2025 čiže 200,-Eur : 31
dní=6,45 Eur x13 dní = 83,87 Eur, + 9 mesiacov x 200,-Eur = 1.800,-Eur).

47. Výška dlžného výživného na mal. A. bola vypočítaná nasledovne: keďže súd určil výživné na sumu

150,-Eur mesačne od podania návrhu do 28.02.2026, povinnému vznikol dlh za uvedené obdobie vo
výške 1.412,90 Eur (13 dní za mesiac máj 2025 čiže 150,-Eur : 31 dní=4,838 Eur x13 dní = 62,90 Eur,
+ 9 mesiacov x 150,-Eur = 1.350,-Eur).

48. Povinnosť otca zaplatiť dlžné výživné ako aj platiť bežné výživné do budúcna vyplýva z ust. §

44 CMP, podľa ktorého rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením súdneho rozhodnutia, teda
neplynie žiadna lehota na splnenie povinnosti, ale táto povinnosť vzniká okamihom prevzatia súdneho
rozhodnutia bez ohľadu na podanie odvolania.

49. Na tomto pojednávaní sa kolízny opatrovník po vyhlásení rozsudku vzdal práva podávať voči

rozsudku odvolanie.

50. O trovách konania rozhodol súd v zmysle ust. § 52 CMP, podľa ktorého, žiadny z účastníkov nemá
nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

- 2 -

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestskom
súde Košice.

Kolízny opatrovník právo podať odvolanie nemá, nakoľko sa ho účinne vzdal po vyhlásení rozsudku
v zmysle ust. § 368 CSP.

Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Podľa ust. § 127 CSP, ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v

prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.

Podľa ust. § 365 odsek 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. § 62 odsek 1, odsek 2 CMP, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie
nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do

rozhodnutia o odvolaní.

Podľa ust. § 63 CMP, v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové
dôkazné návrhy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie na peňažné plnenie, oprávnený
môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).

Podľa ust. § 44 CMP, Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením (tzn. že podanie odvolania nemá

odkladný účinok na plnenie súdom určenej vyživovacej povinnosti odo dňa prevzatia tohto súdneho
rozhodnutia).