Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, February 25, 2026

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: 42Csp/187/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7125213168
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Andrea Škapincová, PhD.

ECLI: ECLI:SK:MSKE:2026:7125213168.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice sudkyňou JUDr. Ing. Andreou Škapincovou, PhD. v právnom spore žalobcu: A. B.,

nar. XX.X.XXXX, bytom C. D. E. XX, F., právne zastúpený Iuris Consulti s.r.o., so sídlom Ličartovce 161,
proti žalovanému: F. C., miesto podnikania Bohdanovce 217, IČO: 50 655 051, o zaplatenie 950,- eur
s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 950,- EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške
9,25 % ročne zo sumy 950,- EUR od 12.7.2024 do zaplatenia v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti
tohto rozsudku.

II. Žalobcovi voči žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške
náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 30.7.2025 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť
mu sumu 950,- eur s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne od 12.7.2024 do zaplatenia. Zároveň
žiadal priznať náhradu trov konania.

2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že je fyzickou osobou spotrebiteľom, ktorému sa žalovaný zaviazal
vykonať stavebné práce, konkrétne zateplenie rodinného domu. Žalobca žalovanému dňa 6.5.2024

zaslal zálohu vo výške 950,- eur, ktorý mal za túto zálohu zakúpiť materiál v lehote do 20.5.2024. V danej
lehote a ani do dňa podania žaloby žalovaný daný materiál nenakúpil a ani nevykonal objednané práce.
Žalobca ho niekoľkokrát vyzýval na vykonanie prác a napokon aj na vrátenie zálohy, pričom žalovaný ani
jedno z uvedeného nevykonal. Žalobca preto dňa 11.7.2024 odstúpil od dohody o vykonaní stavebných
prác a žiadal žalovaného o okamžitú úhradu dlžnej sumy. Odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku
zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak. V takomto prípade
sú si zmluvné strany povinné vrátiť si všetko, čo si navzájom odovzdali. Žalobca vyzval žalovaného

na úhradu dlžnej sumy, avšak zásielka sa vrátila ako nedoručená. Neuhradením pohľadávky vznikol
žalobcovi v súlade nárok na úrok z omeškania vo výške 9,25 % z dlžnej sumy ročne.

3. Žalobca súdu spolu so žalobou predložil príkaz na úhradu zálohy, sms komunikáciu so žalovaným,
predžalobnú výzvu s doručenkou.

4. Žalovanému bola žaloba spolu s prílohami, výzvou na vyjadrenie a poučeniami doručená do vlastných

rúk dňa 12.10.2025. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril žiadnym spôsobom.

5. Podľa ust. § 297 písm. b) CSP, pojednávanie nie je potrebné nariaďovať, ak ide o otázku
jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bezpríslušenstva neprevyšuje 1.000 EUR. Keďže v prejednávanej veci ide o otázku jednoduchého právneho
posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje
1.000 EUR, súd rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 219 ods. 3 CSP, podľa ktorého

súd len oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli a webovej stránke
súdu v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením. Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku bolo
zverejnené na úradnej tabuli a webovej stránke súdu dňa 28.11.2025.

6. Súd sa oboznámil s listinnými dôkazmi tvoriacich obsah spisu, a zistil tento skutkový stav:

7. Žalobca so žalovaným uzatvoril zmluvu o dielo, ktorej predmetom bol záväzok žalovaného vykonať
stavebné práce, zateplenie rodinného domu, u žalobcu. Žalobca žalovanému dňa 6.5.2024 zaslal zálohu
vo výške 950,- eur za účelom zakúpenia stavebného materiálu, ktorý sa žalovaný zaviazal zabezpečiť
v lehote do 20.5.2024. Žalovaný stavebný materiál nenakúpil a nevykonal objednané stavebné práce.
Žalobca ho niekoľkokrát vyzýval na vykonanie prác. Žalovaný nereagoval, preto žalobca dňa 11.7.2024

odstúpil od dohody o vykonaní stavebných prác a žiadal žalovaného o úhradu dlžnej sumy. Žalobca
vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy predžalobnou výzvou zo dňa 16.6.2025, avšak bezvýsledne.

8. Zistený skutkový stav posúdil podľa týchto ustanovení právnych predpisov:

9. Podľa ust. § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako
aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností, uvedených v zákone.

10. Podľa ust. § 631 Občianskeho zákonníka zmluvou o dielo zaväzuje sa objednávateľovi ten, komu
bolo dielo zadané (zhotoviteľ diela), že ho za dojednanú cenu vykoná na svoje nebezpečenstvo.

11. Podľa ust. § 633 ods. 1 Občianskeho zákonníka zhotoviteľ je povinný dielo vykonať podľa zmluvy,
riadne a v dohodnutom čase. Ak je na vykonanie diela ustanovená záväzná technická norma, musí
vykonanie zodpovedať tejto norme.

12. Podľa ust. § 634 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, ak nie je výška ceny dojednaná zmluvou
alebo ustanovená osobitnými predpismi, treba poskytnúť primeranú cenu. Ak nie je dohodnuté inak,
platí sa cena až po skončení diela. Ak sa však dielo vykonáva po častiach alebo ak vyžaduje vykonanie
diela značné náklady, je ten, komu bolo zadané, oprávnený požadovať už počas vykonávania diela od
objednávateľa primerané preddavky.

13. Podľa ust. § 48 ods. 1 Občianskeho zákonníka od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v
tomto alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté.

14. Podľa ust. § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje,

ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.

15. Podľa ust. § 642 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka až do zhotovenia diela môže objednávateľ od
zmluvy odstúpiť; je však povinný zaplatiť zhotoviteľovi sumu, ktorá pripadá na práce už vykonané, pokiaľ
zhotoviteľ nemôže ich výsledok použiť inak, a nahradiť mu účelne vynaložené náklady. Objednávateľ

je oprávnený odstúpiť od zmluvy aj vtedy, ak je zrejmé, že dielo nebude včas hotové alebo nebude
vykonané riadne, a ak zhotoviteľ neurobí nápravu ani v poskytnutej primeranej lehote.

16. Súd mal z vykonaného dokazovania za preukázané a nebolo to ani medzi sporovými stranami
sporné, že žalobca a žalovaný uzatvorili zmluvu o dielo, ktorej predmetom bol záväzok žalovaného

vykonať stavebné práce, zateplenie rodinného domu, u žalobcu. Žalobca žalovanému dňa 6.5.2024
zaslal zálohu vo výške 950,- eur za účelom zakúpenia stavebného materiálu, ktorý sa žalovaný
zaviazal zabezpečiť v lehote do 20.5.2024. Žalovaný nevykonal objednané stavebné práce. Žalobca
dňa 11.7.2024 platne odstúpil od dohody o vykonaní stavebných prác. Žalobca vyzval žalovaného na
úhradu dlžnej sumy predžalobnou výzvou zo dňa 16.6.2025, avšak bezvýsledne.

17. Žalovaný bol počas celého konania nečinné, tvrdenia uvedené žalobou žiadnym spôsobom
nerozporoval, preto sa tvrdenia žalobcu stali základom pre rozhodnutie súdu.18. Súd mal za dostatočne preukázané, že žalovaný nevykonal u žalovaného žiadne stavebné práce
a po odstúpení od zmluvy zo strany žalobcu žalovaný nevrátil žalobcovi poskytnutú zálohu vo výške
950,- eur, preto súd žalovaného zaviazal k povinnosti uhradiť žalobcovi túto sumu, čím žalobe vyhovel

v plnom rozsahu.

19. Podľa ust. § 517 ods. l, 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je
v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka
popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania. Výšku

úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

20. Podľa ust. § 3 ods. 1 nar. vlády SR č.87/1995 Z.z. v znení účinnom od 1.2.2013, zmeneného
nar. vlády SR č. 20/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka,
výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

21. Žalobca si uplatnil úroky z omeškania vo výške 9,25 % ročne od 12.7.2024 do zaplatenia. Ku dňu
12.7.2024 základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky bola 4,25 %. V prejednávanej veci mal
súd nepochybne preukázané, že žalovaný sa dostal do omeškania, nakoľko neuhradil riadne a včas
žalobcovi svoj dlh. Keďže žalovaný sa dostal so splnením svojho peňažného záväzku, ktorý má voči

žalobcovi, do omeškania, súd priznal žalobcovi v zmysle ust. § 517 Občianskeho zákonníka úroky z
omeškania, ktorá výška v % je určená v súlade s ust. § 3 ods. l nar. vlády SR č.87/1995 Z.z. v znení
účinnom od 1.2.2013. Súd priznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške 9,25 % ročne z dlžnej istiny
v sume 950,- eur od 12.7.2024 do zaplatenia, čím žalobe vyhovel v plnom rozsahu aj v časti úrokov
z omeškania.

22. Podľa ust. § 232 ods. 3 CSP lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd
môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

23. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v

rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

24. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

25. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci.

26. V citovanom ustanovení § 257 CSP je fixované moderačné absolučné právo súdu zmierniť dôsledky

upravujúcich platenie a náhradu trov konania. Je výrazom toho, že tam, kde zákon nemôže byť natoľko
kazuistický, aby postihol celú rozmanitosť života, dotvára sa právo sudcovským výkladom. Záver súdu
o tom, že je tu splnený predpoklad na priznanie práva na náhradu trov konania (podľa § 255 CSP),
nevylučuje, aby súd súčasne nedospel k záveru, že sú splnené aj predpoklady na aplikáciu § 257 CSP.
A tak napriek úspechu vo veci súd skonštatuje, že niektorému z účastníkov konania vzniklo právo na

náhradu trov konania, lenže sa mu nepriznalo, pretože bolo potrebné použiť § 257 CSP. K uplatneniu
zmierňovacieho práva súdu môže dôjsť s prihliadnutím najmä na rôzne aspekty konkrétneho prípadu.
Stáva sa tak vtedy, keď súd dôjde k záveru, že povinná strana sporu nemôže uhradiť náhradu trov
konaniazrozmanitýchdôvodov,ktorésamanezavinila,aleboichmôžeuhradiťlensveľkýmiťažkosťami.

27. Je nutné poznamenať, že žalovaný po celú dobu konania zostal nečinný. Žalovaný v konaní netvrdil,
že by sa na neho mala vzťahovať aplikácia ustanovenia § 257 CSP a jeho prípadné nepriaznivé osobné,
majetkové a sociálne pomery nevyplývali ani z obsahu spisu. Zároveň súd dodáva, že iba nepriaznivé
pomery nie sú jediný kritériom pre aplikáciu ust. § 257 CSP. V tomto sa plne prejavuje preventívna
a sankčná funkcia náhrady trov konania. Súd preto nevidel dôvody hodné osobitného zreteľa a pri

rozhodovaní o náhrade trov konania nepristúpil k aplikácii ustanovenia § 257 CSP.

28. O nároku na náhradu trov konania bolo rozhodnuté podľa § 262 ods. l CSP v spojení s § 255 ods. l
CSP. Žalobca bol v konaní úspešný v celom rozsahu, preto súd priznal žalobcovi nárok na náhradu trovkonania v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti
rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa
jeho doručenia na súd, proti rozhodnutie ktorého smeruje v dvoch
písomných vyhotoveniach (§ 362 ods. l CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b)súdnesprávnymúradnýmpostupomznemožnilstrane,abyuskutočňovalajejpatriaceprocesnépráva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo prostriedky
procesného útoku , ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. l
CSP).

Odvolanie proti rozsudku vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( § 365 ods. 2 CSP).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) týkajú sa procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávne obsadeného súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci, alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie ( § 366 CSP).

V prípade, ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený
podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.