Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, March 4, 2026

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 76Ek/684/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123260505
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 03. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrej Mistrík
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2026:6123260505.2

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnom konaní oprávneného: Collect Management s.r.o., so sídlom
Námestie sv. Egídia 44, 058 01 Poprad, IČO 53 033 361, právne zast.: JUDr. Peter Behúň, so sídlom
Námestie sv. Egídia 44, 058 01 Poprad, reg. č. 7829, proti povinnému: A. B., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom C. XXX/XX, XXX XX D., o vymoženie 186,98 Eur s príslušenstvom, vedenom súdnym
exekútorom: JUDr. Michal Brožina, so sídlom exekútorského úradu Stropkovská 633/3, 089 01 Svidník,

pod sp. zn. 12EX 367/23, o námietkach oprávneného proti upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve
na úhradu trov súdneho exekútora, takto

r o z h o d o l :

Súd námietky oprávneného proti upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve na úhradu trov súdneho
exekútora sp. zn. 12EX 367/23 zo dňa 06.08.2025 vydané súdnym exekútorom JUDr. Michal Brožina
z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1/ Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 09.03.2025 domáhal od
povinného vymoženia sumy 186,98 Eur s príslušenstvom, na podklade exekučného titulu, ktorým je
platobný rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 24Up/1262/2022 zo dňa 27.09.2022.

2/ Preskúmaním návrhu na vykonanie exekúcie spolu s predloženými prílohami, exekučný súd
poverením zo dňa 13.04.2023, poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Michal Brožina, so

sídlom exekútorského úradu Stropkovská 633/3, 089 01 Svidník, ktorý ju vedie pod sp. zn. 12EX 367/23.

3/ Poverený súdny exekútor vydal dňa 06.08.2025 Upovedomenie o zastavení exekúcie a výzvu na
úhradu trov exekúcie, ktorým zastavil exekúciu podľa ust. § 61n ods. 1 písm. g) zákona č. 233/1995 Z. z.
o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov
v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) z dôvodu, že rozhodnutím Okresného

súdu Prešov sp. zn. 2OdK/149/2025, ktoré bolo uverejnené v Obchodnom vestníku dňa 06.08.2025,
bol na majetok povinného vyhlásený konkurz a súd povinného oddlžil. Súdny exekútor zároveň vyzval
oprávneného na úhradu trov exekútora vo výške 73,80 Eur.

4/ Oprávnený v námietkach proti upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve na úhradu trov exekútora
(ďalej aj ako „námietky“) v úvode odkazuje na rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky (III.

ÚS 266/07, Pl. ÚS 21/00, II. ÚS 143/02, I. ÚS 164/04, III. ÚS 60,04), v zmysle ktorých je nútený výkon
súdnych a iných rozhodnutí, vrátane súdnej exekúcie súčasťou základného práva na súdnu a inú právnu
ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Súdny exekútor tak pri rozhodovaní vykonáva úlohy štátneho
orgánu,vykonávaverejnúmoc.Dôsledkyjehorozhodovaniasazásadnýmspôsobomdotýkajúprávneho
postavenia minimálne dvoch subjektov - oprávneného a povinného. Výkonom a priebehom exekučného
konania dochádza vo vzťahu k oprávnenému k činnosti, ktorá smeruje k naplneniu záruk, resp. obsahu

vyplývajúcich / vyplývajúceho minimálne zo základných práv zaručených čl. 46 ods. 1 Ústavy SR (právo
na súdnu a inú právnu ochranu) a čl. 20 ods. 1 Ústavy SR (právo na majetkovú ochranu). Oprávnenýnemôže súhlasiť so zastavením exekúcie z dôvodu vyššie uvedeného, nakoľko uvedeným postupom
je porušené právo oprávneného na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky,
a rovnako tak právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd. Pohľadávku oprávneného je podľa názoru oprávneného potrebné považovať
za oddlžením nedotknutú, nakoľko povinný spôsobil svojím konaním právnemu predchodcovi škodu.
Z uvedeného dôvodu je potrebné na predmetnú pohľadávku oprávneného hľadieť ako na pohľadávku,
ktorá vznikla úmyselným a nepoctivým konaním povinného, a teda vymáhaná pohľadávka patrí do
kategórie oddlžením nedotknutých pohľadávok. Oprávnený sa domnieva, že rovnako tak je nepoctivý

zámer povinného v konkurznom konaní. V danom prípade má oprávnený za to, že príslušný exekučný
orgán pred rozhodnutím o zastavení exekučného konania nedostatočne vykonal primerané zisťovanie,
čím porušil svoju povinnosť náležite skúmať, či exekučne vymáhaná pohľadávka nie je oddlžením
nedotknutou pohľadávkou a teda, či skutočne existuje zákonný dôvod na zastavenie predmetného
exekučného konania. Oprávnený zastáva názor, že v predmetnom prípade nie je možné favorizovať
osobný bankrot pred konaním exekučným, a preto ani v procesnej rovine nemôže byť následkom

zastavenie prebiehajúceho exekučného konania. Podľa názoru oprávneného, je potrebné v exekúcii
ďalej pokračovať a pohľadávku ďalej vymáhať, nakoľko nie je účinkami vyhlásenia konkurzu dotknutá,
preto neexistuje žiaden zákonný dôvod, pre ktorý by malo byť predmetné exekučné konanie zastavené,
čiže vyhlásenie konkurzu nie je takou právne relevantnou skutočnosťou, existenciou ktorej by bol
následok zastavenia exekučného konania.

5/ Záverom oprávnený konštatuje, že exekučný orgán nedostatočne resp. vôbec neposúdil, či sa
jedná o oddlžením nedotknutú pohľadávku. V zmysle vyššie uvedeného je podľa názoru oprávneného
dôsledkom to, že exekútor je nepochybne povinný vykonať všetko potrebné tak, aby relevantne zistil,
aký je charakter exekučne vymáhanej pohľadávky, t. j. či je jej vymáhanie procesom oddlženia dotknuté

alebo nie. Postup v rozpore s uvedeným je nepochybne postupom v rozpore so zákonom. Dôrazne
je nutné odmietnuť postup spočívajúci vo vydaní rozhodnutia o zastavení exekučného konania „bez
ďalšieho“, t. j. len na základe informácií plynúcich z exekučného spisu, v ktorom vlastne žiadne
relevantné informácie nie sú. Takýto postup by bol nepochybne nesprávnym úradným postupom, v
podstate vedúcim k absolútnej "bagatelizácii" základných práv veriteľa a neprimeranému zvýhodňovaniu

práv dlžníka (povinného). Bol by to postup v rozpore s koncepciou materiálneho právneho štátu (podľa
Pl. ÚS 22/06 „Koncepcia materiálneho právneho štátu vylučuje vytvorenie "hierarchie" základných práv
a slobôd, v ktorej by sa jednému základnému právu alebo slobode priznal väčší význam, než aký
má iné základné právo alebo sloboda. Konflikt vo vnútri systému základných práv a slobôd (resp.
ľudskýchprávazákladnýchslobôdvrežimemedzinárodnýchdohovorovoľudskýchprávach)trebariešiť

uplatnením zásady ich spravodlivej rovnováhy), kedy by sa práve takáto neproporčná hierarchizácia
vytvorila, pričom je tiež potrebné poukázať na § 3 ods. 1 v spojení s § 4 ods. 1 písm. a) bodom 3 zákona
č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Z týchto ustanovení
vyplýva, že exekučný orgán (súdneho exekútora nevynímajúc) zodpovedá za škodu spôsobenú
výkonom exekučnej činnosti ako štátny orgán a štát preberá na seba zodpovednosť nahradiť škodu,

ktorá vznikla ako dôsledok výkonu takejto nesprávnej exekučnej činnosti (vrátane činnosti súdneho
exekútora). Posúdenie toho, či má pohľadávka atribút nedotknuteľnosti, je spornou záležitosťou v tom
rozsahu, v ktorom exekučný orgán relevantnou informáciou nedisponuje, resp. nedisponuje dostatočnou
informáciou, čo bude absolútne prevažujúcim stavom, nie výnimkou. Len dôsledkom (a výsledkom)
riadnej činnosti exekučného orgánu môže byť zákonné rozhodnutie. Aplikujúc základné princípy právnej

istoty, legitímnych očakávaní a predvídateľnosti aplikácie práva, ako aj základného princípu rovnosti ("v
rovnakej situácii rovnako"), má oprávnený za to, že je (vždy) povinnosťou exekučného orgánu vydať
rozhodnutie o tom, či exekučné konanie zastavuje alebo nie, t. j. nielen vtedy, ak exekučné konanie
zastavuje, pretože pohľadávka nie je nedotknutou, ale aj vtedy, ak vykonaným dokazovaním dospel k
záveru, že pohľadávka atribút nedotknuteľnosti spĺňa a exekučné konanie z toho dôvodu nezastavuje.

Dôkazné bremeno spočíva na povinnom, pretože on je tým subjektom, ktorý sa dožaduje bankrotovej
ochrany, preto by mal niesť aj riziko vo vzťahu k právnym následkom stretu bankrotu s exekúciou. Postup
opačný by znamenal popretie princípu legality, popretie obsahu práva zaručeného čl. 46 ods. 1 Ústavy
SR a znamenal by rozhodovanie na základe nijako nepreukázanej domnienky, čo zákon neumožňuje.
Príslušný exekučný orgán je pred rozhodnutím o zastavení exekučného konania vždy povinný vykonať

primerané zisťovanie, či exekučne vymáhaná pohľadávka nie je oddlžením nedotknutou pohľadávkou,
a teda či tu skutočne existuje zákonný dôvod na zastavenie exekučného konania. Vzhľadom na vyššie
uvedené skutočnosti oprávnený navrhuje, aby súd podaným námietkam vyhovel tak, že výzvu vydanú
súdnym exekútorom zruší.6/ Poverený súdny exekútor sa k námietkam oprávneného bližšie nevyjadril.

7/ Súd preskúmaním spisového materiálu a písomností predložených súdnym exekútorom konštatuje,
že námietky oprávneného boli podané v zákonom stanovenej 15 dňovej lehote.

8/ Podľa § 61n ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, exekútor vydá upovedomenie o zastavení
exekúcie, ak z osobitného predpisu vyplýva, že tu je dôvod na zastavenie exekúcie

9/ Podľa § 61n ods. 3 Exekučného poriadku, ak je dôvod na zastavenie exekúcie v celosti, v
upovedomení o zastavení exekúcie podľa odseku 1 exekútor vyzve oprávneného na zaplatenie náhrady
výdavkov (§ 198 ods. 2). Upovedomenie o zastavení exekúcie spolu s výzvou na zaplatenie náhrady
výdavkov doručí exekútor účastníkom konania.

10/ Podľa 61n ods. 4 Exekučného poriadku, ak ide o dôvod zastavenia exekúcie podľa odseku 1 písm.
c) až e) a g), môže účastník konania do 15 dní od doručenia upovedomenia o zastavení exekúcie podať
u exekútora námietky proti upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve na úhradu trov exekútora.
Námietky spolu s napadnutým upovedomením o zastavení exekúcie a výzvou na úhradu trov exekútora
predloží exekútor bezodkladne súdu na rozhodnutie. Nedôvodné námietky súd uznesením zamietne. Ak

súd námietkam vyhovie, uznesením upovedomenie o zastavení exekúcie zruší alebo výzvu na úhradu
trov exekútora vráti exekútorovi na prepracovanie. Ak námietky neboli podané alebo nie sú prípustné,
doručí exekútor upovedomenie o zastavení exekúcie súdu.

11/ Podľa § 61n ods. 5 Exekučného poriadku, exekučné konanie sa končí, ak a) námietky neboli podané

alebo nie sú prípustné, doručením upovedomenia o zastavení exekúcie súdu, b) námietky boli podané,
právoplatnosťou uznesenia o zamietnutí námietok.

12/ Podľa § 166 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých
zákonov (ďalej len „ZKR“), každý platobne neschopný dlžník, ktorý je fyzickou osobou, je oprávnený

domáhať sa oddlženia konkurzom alebo splátkových kalendárom podľa tejto časti zákona a to bez
ohľadu na to, či má záväzky z podnikateľskej činnosti.

13/ Podľa § 166a ods. 1 ZKR, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 166b a 166c), len v konkurze alebo
splátkovým kalendárom môžu byť uspokojené tieto pohľadávky

a) pohľadávka, ktorá vznikla pred kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz alebo
poskytnutá ochrana pred veriteľmi (ďalej len „rozhodujúci deň“),
b) budúca pohľadávka ručiteľa, spoludlžníka alebo inej osoby, ktorej vznikne pohľadávka voči dlžníkovi,
ak bude za neho plniť záväzok, ktorý vznikol pred rozhodujúcim dňom,
c) pohľadávka, ktorá vznikne v súvislosti s vypovedaním zmluvy alebo odstúpením od zmluvy (§ 167d),

ak ide o zmluvu uzatvorenú pred vyhlásením konkurzu.

14/ Podľa § 166c ods. 1 ZKR, oddlžením sú nedotknuté tieto pohľadávky:
a) pohľadávka veriteľa – fyzickej osoby, ktorú nenadobudol postúpením, prevodom alebo prechodom
s výnimkou dedenia, ak takáto pohľadávka nebola prihlásená v konkurze z dôvodu, že veriteľ nebol

správcom písomne upovedomený, že bol vyhlásený konkurz; ustanovenie § 166b ods. 1 písm. a) a b)
tým nie je dotknuté,
b) pohľadávka z právnej pomoci poskytnutej dlžníkovi Centrom právnej pomoci v súvislosti s konaním
o oddlžení,
c) zabezpečená pohľadávka v rozsahu, v ktorom je krytá hodnotou predmetu zabezpečovacieho práva;

ustanovenie § 166b ods. 1 písm. a) a b) tým nie je dotknuté,
d) pohľadávka zo zodpovednosti za škodu spôsobenú na zdraví alebo spôsobenú úmyselným konaním
vrátane príslušenstva takejto pohľadávky,
e) pohľadávka dieťaťa na výživné vrátane príslušenstva takejto pohľadávky,
f) pracovnoprávne nároky zamestnancov dlžníka voči dlžníkovi,

g) peňažný trest podľa Trestného zákona,
h) nepeňažná pohľadávka.15/ Podľa § 167a ods. 3 ZKR, vyhlásením konkurzu sa začína konkurz. Konkurz je vyhlásený
zverejnením uznesenia o vyhlásení konkurzu v insolvenčnom registri.

16/ Podľa § 167f ods. 1 ZKR, na majetok podliehajúci konkurzu nemožno počas konkurzu začať ani
viesť exekučné konanie alebo obdobné vykonávacie konanie.

17/ Podľa § 167f ods. 2 ZKR, ak bol vyhlásený konkurz, ide o dôvod, aby sa bez zbytočného
odkladu rozhodlo o zastavení konania, v ktorom sa vymáha pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená

iba v konkurze alebo sa považuje za nevymáhateľnú. Výťažok exekúcie, ktorý ešte nebol vydaný
oprávnenému, exekútor po odpočítaní odmeny a svojich trov, vydá oprávnenému.

18/ Podľa § 199 ods. 7 ZKR, ak tento zákon neustanovuje inak, za deň doručenia súdneho rozhodnutia
alebo inej písomnosti sa považuje nasledujúci deň po zverejnení súdneho rozhodnutia alebo inej
súdnej písomnosti v insolvenčnom registri. Rovnako písomnosti, ktoré sa podľa tohto zákona zverejňujú

v insolvenčnom registri, sa považujú na účely tohto zákona za zverejnené nasledujúci deň po ich
zverejnení v insolvenčnom registri.

19/ Exekučný poriadok v ust. § 61n upravuje zastavenie exekúcie súdnym exekútorom, ktorý v prípade,
že sú naplnené dôvody na zastavenie exekúcie, vydá upovedomenie o zastavení exekúcie a výzvu na

úhradu trov exekútora. Napriek tomu má oprávnený v niektorých prípadoch možnosť použiť procesnú
obranuprotitakémutorozhodnutiusúdnehoexekútoravpodobepodanianámietok,ktorésúdnyexekútor
predloží na rozhodnutie súdu. Súdny exekútor vydal upovedomenie o zastavení exekúcie a výzve na
úhradu trov exekúcie v zmysle § 61n ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, z dôvodu, že z osobitného
predpisu vyplýva, že je tu dôvod na zastavenie exekúcie.

20/ Každá platobne neschopná fyzická osoba, a to bez ohľadu na to, či ide alebo nejde o záväzky
z jej podnikateľskej činnosti, má možnosť domáhať sa oddlženia prostredníctvom konkurzu alebo
splátkového kalendára. Inštitútom oddlženia sa dlžník zbaví starých dlhov, ktoré mu vznikli pred
vyhlásením konkurzu alebo pred tým, ako mu bola poskytnutá ochrana pred veriteľmi. Tiež sa zbaví

všetkých záväzkov, ktoré by mohli vzniknúť v budúcnosti na základe dovtedy uzatvorených zmlúv či
záväzkov.

21/ Jedným z účinkov vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka, ktorý predpokladá ustanovenie § 167f
ZKR, je zákaz začatia a vedenia exekučného konania, a povinnosť rozhodnúť o zastavení konania,

v ktorom sa vymáha pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená len v konkurze alebo sa považuje
za nevymáhateľnú. Tým sa poskytuje konkurznej podstate exekučná ochrana. Uvedené vyplýva zo
samotnej podstaty konkurzného a exekučného konania, ktorou je uspokojenie veriteľov, a teda obe
konania majú totožný výsledok. V konkurze sa uplatňujú a uspokojujú všetky práva všetkých veriteľov,
preto individuálny spôsob uspokojenia veriteľa individuálnou exekúciou je po vyhlásení konkurzu

vylúčený. Z uvedeného dôvodu, súd považoval za potrebné vyriešiť otázku, či v danom prípade ide
o pohľadávku, ktorú je možné uspokojiť prihláškou v konkurze alebo splátkovým kalendárom, pričom
rozhodujúcim kritériom pre posúdenie tejto otázky je moment vzniku pohľadávky oprávneného a teda
posúdenie, či sa na predmetnú pohľadávku vzťahujú účinky vyhláseného konkurzu.

22/ Súd vykonanou lustráciou v súdnych registroch zistil, že uznesením Okresného súdu Prešov sp. zn.
2OdK/149/2025 zo dňa 30.07.2025, zverejnenom v Obchodnom vestníku č. 150/2025 dňa 06.08.2025,
bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka (povinného). V uvedenom uznesení súd zároveň rozhodol
o oddlžení povinného a vyzval veriteľov na prihlásenie pohľadávok u správcu. Účinky vyhlásenia
konkurzu nastávajú dňom nasledujúcim po dni zverejnenia uznesenia v Obchodnom vestníku, t. j.

07.08.2025.

23/ Exekučné konanie je vedené na podklade exekučného titulu, ktorým je platobný rozkaz Okresného
súdu Banská Bystrica sp. zn. 24Up/1262/2022 zo dňa 27.09.2022, ktorý nadobudol vykonateľnosť
18.10.2022. Z uvedeného je preto zrejmé, že vymáhaná pohľadávka vznikla pred kalendárnym

mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz (t. j. pred mesiacom august 2025).

24/ V predmetnom exekučnom konaní súd považoval za sporné to, či pohľadávka oprávneného
vymáhaná povereným súdnym exekútorom je oddlžením dotknutou alebo nedotknutou. Oprávnenýv námietkach uvádza, že pohľadávku oprávneného je potrebné považovať za oddlžením nedotknutú,
nakoľko povinný spôsobil svojim konaním právnemu predchodcovi škodu. Z uvedeného dôvodu
oprávnený hľadí na predmetnú pohľadávku ako na pohľadávku, ktorá vznikla úmyselným a nepoctivým

konaním povinného. Súd k tejto námietke oprávneného uvádza, že z dôvodu, že povinný svojim
konaním spôsobil oprávnenému škodu, nemožno na ňu „bez všetkého“ hľadieť ako na škodu spôsobenú
úmyselným konaním. Ustanovenie § 166c ZKR upravuje, že pre naplnenie nedotknuteľnosti pohľadávky
oddlžením je potrebné nielen spôsobenie škody, ale aj jej spôsobenie úmyselným konaním.

25/ Súd za účelom preskúmania dôvodnosti podaných námietok nahliadol do spisového materiálu
z ktorého súd vychádzal pri vydaní exekučného titulu a zistil nasledovný skutkový stav. Právny
predchodca oprávneného ako poskytovateľ uzatvoril s povinným Zmluvu o poskytovaní verejných
služieb. Povinný riadne a včas nezaplatil sumu za poskytnuté služby. Vzhľadom na to, že povinný
ani napriek predchádzajúcim výzvam svoj záväzok neuhradil, oprávnený si v upomínacom konaní
voči povinnému uplatnil časť nezaplatenej dlžnej sumy spolu s príslušenstvom za poskytnuté služby,

resp. dodaný tovar. Na uvedenom skutkovom základe oprávnený považuje pohľadávku vymáhanú
v predmetnom exekučnom konaní za oddlžením nedotknutú.

26/ Súd v tomto bode dáva do pozornosti prejednací princíp, ktorý je charakteristický pre sporové
konanie, a teda aj exekučné konanie. Prejednací princíp spočíva jednak v povinnosti tvrdenia, t. j.

bremeno tvrdiť skutočnosti, ktoré môžu privodiť úspech v spore a jednak v povinnosti strán v sporovom
konaní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, t. j. bremena tieto skutočnosti preukázať.
Úspech účastníka konania preto nezávisí len od unesenia bremena tvrdiť skutočnosti, ale aj od
uneseniabremenatietoskutočnostipreukázať.Následkyspojenésnesplnenímbremienvpodobevecne
nepriaznivého rozhodnutia nesie tá strana, ktorá tieto povinnosti nesplnila, keďže zákon určuje dôkazné

bremeno ako procesnú zodpovednosť strany sporu za výsledok konania. Inými slovami povedané, ak
neboli preukázané tvrdenia strany, táto dôkazné bremeno neuniesla, čoho následkom je rozhodnutie
súdu v jej neprospech. Súd poukazuje na prejednací princíp najmä z dôvodu, že oprávnený len vo
všeobecnej rovine uvádza, že je potrebné považovať pohľadávku vymáhanú v predmetnom exekučnom
konaní za oddlžením nedotknutú, nakoľko povinný spôsobil svojim konaním právnemu predchodcovi

škodu, a preto je potrebné na ňu hľadieť ako na pohľadávku, ktorá vznikla úmyselným a nepoctivým
konanímpovinného.Súduniejezrejmézčohooprávnenýodvodzujeúmyselvkonanípovinného,apreto
v spojení s vyššie uvedenými skutočnosťami súd nemôže jednoznačne konštatovať, že pohľadávka zo
zodpovednosti za škodu bola spôsobená úmyselným konaním povinného.

27/ K námietke oprávneného, že je na exekučnom orgáne aby vykonal zisťovania za účelom či je
pohľadávka oddlžením dotknutou alebo nedotknutou, súd uvádza nasledovné. Primárnym cieľom
exekúcie je vymôcť pohľadávku oprávneného priznanú mu exekučným titulom. Úlohou exekučného
konania a exekučného súdu tak nie je rozhodovať o tom, či škoda bola alebo nebola spôsobená
úmyselným konaním povinného. Dokazovanie, ktoré by totiž exekučný súd musel vykonať, aby odstránil

spornosť takejto otázky, presahuje rámec exekučného konania. Aby exekučný súd mohol námietkam
oprávneného vyhovieť, musí ísť o úmysel, o ktorom nie sú pochybnosti, pretože nesprávny záver
exekučného súdu o tom, že ide o úmyselný spôsob konania povinného, a teda o pohľadávku oddlžením
nedotknutú, má závažný dopad na povinného spočívajúci v ďalšom vedení neprípustnej exekúcie.

28/ Súd po posúdení námietok oprávneného dospel k záveru, že tieto nie sú dôvodné a vzhľadom na
skutočnosť, že súdny exekútor postupoval zákonným spôsobom, keď vydal upovedomenie o zastavení
exekúcie podľa § 61n ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo
výrokovej časti tohto uznesenia a námietkam oprávneného proti upovedomeniu o zastavení exekúcie
nevyhovel a ako nedôvodné ich podľa § 61n ods. 4 Exekučného poriadku zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na
Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje,

v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu
možné a účelné.