Rozsudok – Spoluvlastníctvo ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Tuesday, March 24, 2026

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 4C/5/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5626200269
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 03. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr., LL.M. Zuzana Bajlová

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2026:5626200269.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš sudkyňou JUDr. Zuzanou Bajlovou, LL.M. v právnej veci žalobcu: AGRIA

Liptovský Ondrej, a. s., so sídlom Liptovský Ondrej 126, IČO: 00 195 669, právne zastúpený: Mgr. Ľubica
Dendisová, advokátka Advokátskej kancelárie so sídlom Martin, Holubyho 51/9, IČO: 50 593 021, proti
žalovanej: Slovenská republika, v zastúpení Slovenským pozemkovým fondom, so sídlom Búdková 36,
Bratislava, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, t a k t o

r o z h o d o l :

I. Podielové spoluvlastníctvo žalobcu a žalovanej k nehnuteľnostiam zapísaným Okresným úradom
Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor pre obec a katastrálne územie A., na
liste vlastníctva č. XXXX

- pozemok KN-C parc. č. 447/18 o výmere 205 m2, druh - zastavaná plocha a nádvorie,
- pozemok KN-C parc. č. 447/19 o výmere 517 m2, druh - zastavaná plocha a nádvorie,
- pozemok KN-C parc. č. 447/129 o výmere 307 m2, druh - zastavaná plocha a nádvorie,
- pozemok KN-C parc. č. 447/156 o výmere 156 m2, druh - zastavaná plocha a nádvorie,
- pozemok KN-C parc. č. 447/157 o výmere 229 m2, druh - zastavaná plocha a nádvorie,
- pozemok KN-C parc. č. 447/158 o výmere 351 m2, druh - zastavaná plocha a nádvorie,
- pozemok KN-C parc. č. 447/159 o výmere 115 m2, druh - zastavaná plocha a nádvorie,

- pozemok KN-C parc. č. 447/162 o výmere 163 m2, druh - zastavaná plocha a nádvorie,
- pozemok KN-C parc. č. 447/163 o výmere 334 m2, druh - zastavaná plocha a nádvorie,
sa zrušuje.
II. Súd nehnuteľnosť zapísanú Okresným úradom Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor pre obec a
katastrálne územie A., na liste vlastníctva č. XXXX
- pozemok KN-C parc. č. 447/18 o výmere 205 m2, druh - zastavaná plocha a nádvorie,
- pozemok KN-C parc. č. 447/19 o výmere 517 m2, druh - zastavaná plocha a nádvorie,
- pozemok KN-C parc. č. 447/129 o výmere 307 m2, druh - zastavaná plocha a nádvorie,

- pozemok KN-C parc. č. 447/156 o výmere 156 m2, druh - zastavaná plocha a nádvorie,
- pozemok KN-C parc. č. 447/157 o výmere 229 m2, druh - zastavaná plocha a nádvorie,
- pozemok KN-C parc. č. 447/158 o výmere 351 m2, druh - zastavaná plocha a nádvorie,
- pozemok KN-C parc. č. 447/159 o výmere 115 m2, druh - zastavaná plocha a nádvorie,
- pozemok KN-C parc. č. 447/162 o výmere 163 m2, druh - zastavaná plocha a nádvorie,
- pozemok KN-C parc. č. 447/163 o výmere 334 m2, druh - zastavaná plocha a nádvorie,
prikazuje do výlučného vlastníctva žalobcu.

III. Žalobca je povinný zaplatiť žalovanej Slovenská republika, zastúpená Slovenským pozemkovým
fondom, Búdková 36, Bratislava 11, IČO: 17 335 345 sumu 6.865 eur ako náhradu za spoluvlastnícky
podiel, na účet SPF vedený v B. A. - IBAN: C. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, variabilný symbol:
452026 v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
IV. Žalovanej sa voči žalobcovi náhrada trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e :

1.Žaloboupodanounasúdprvejinštanciedňa15.01.2026sažalobcadomáhalzrušeniaavyporiadania
podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti uvedenej vo výrokovej časti tohto rozsudku prikázaním

veci za náhradu. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca a žalovaná sú podielovými
spoluvlastníkmi nehnuteľností zapísaných Okresným úradom Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor, pre
obec a katastrálne územie A. na LV č. XXXX. Žalobca predmetnú nehnuteľnosť obhospodaruje ako
poľnohospodársky celok - hospodársky dvor, je vlastníkom stavieb nachádzajúcich sa na predmetných
pozemkoch,aleskutočnosť,ženehnuteľnosťjevpodielovomspoluvlastníctve,mubránijuplnohodnotne
užívať. Podiel žalobcu predstavuje 5/6 k celku. Predmetné nehnuteľnosti sa podľa územného plánu obce

Podtureň nachádzajú v zastavanom území obce. Z uvedeného dôvodu bol prizvaný znalec s odboru
stavebníctvo, na ocenenie spornej nehnuteľnosti. Žalobca má za to, že predmetnú nehnuteľnosť nie
je možné rozdeliť, nakoľko vytvára jeden funkčný celok a rozdelením by sa zmaril účel usporiadania
hospodárskeho dvora ako celku, ako aj využiteľnosť samotných stavieb na pozemku vo vlastníctve
žalobcu. Vzhľadom na hore uvedené skutočnosti žalobca nemá záujem na zotrvaní v podielovom

spoluvlastníctve so žalovanou k predmetu sporu a žiada o prikázanie spoluvlastníckeho podielu 16/96
k celku do výlučného vlastníctva za primeranú náhradu určenú Znaleckým posudkom: č. 03/2025 D. E.
A., ktorá určila jednotkovú cenu 11,83 eur za 1 m2 spornej nehnuteľnosti.

2. Žalovaná vo vyjadrení k podanej žalobe (č. l. 37 spisu) uviedla, že vo veciach pozemkov, ktorých

vlastník nie je známy a za štát koná zo zákona pred súdom SPF podľa § 34 ods. 18 zákona
SNR č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových
úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov, v spojení
so zákonom č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu
majetku v znení neskorších predpisov a zákonom NR SR č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach

na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov. Nakoľko nikoho nemožno
spravodlivo nútiť, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu, SPF súhlasí so zrušením podielového
spoluvlastníctva k vyššie špecifikovanému pozemku za predpokladu, že si na sporom dotknutý pozemok
pôvodní vlastníci alebo ich dedičia neuplatnili v zákonom stanovej lehote reštitučný nárok na vydanie
majetku z vlastníctva štátu v zmysle zák. č. 229/1991 Zb. v znení neskorších predpisov alebo zák. č.

503/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov. Pokiaľ ide o navrhnutý spôsob vyporiadania podielového
spoluvlastníctva prikázaním veci za primeranú náhradu do vlastníctva žalobcov, SPF s odkazom na
ust. § 142 Občianskeho zákonníka a ust. § 23 ods. 1 zák. č. 180/1995 Z. z. o niektorých
opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov, nepovažujú
rozdelenie pozemku za dobre možné a účelné, a súhlasí s navrhnutým spôsobom vyporiadania

podielového spoluvlastníctva prikázaním pozemku do vlastníctva žalobcov za primeranú náhradu. Pre
účely zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva primeranou náhradou je príslušný
podiel zodpovedajúci všeobecnej cene veci. Malo by ísť o náhradu, ktorá predstavuje objektívnu cenu,
za ktorú by bolo možné vec predať. Pre lepšie posúdenie trhovej ceny nehnuteľností v danom k. ú.,
žiadajú v zmysle ustanovenia § 187 CSP vykonať dokazovanie prostredníctvom listín - Kúpna zmluva

č. V-3151/2023, vklad povolený dňa 08. 09. 2023, ktorou žalobca nadobudol spoluvlastnícke podiely na
sporom dotknutých pozemkoch. Po oboznámení sa s vyššie uvedeným doplnia ich stanovisko k výške
primeranej náhrady. Zároveň nesúhlasia s prípadným priznaním náhrady trov konania žalobcovi.

3. Žalobca v podanej replike (č. l. 48 spisu) uviedol, že pokiaľ sa jedná o prípadného reštitučného

nároku na vydanie spoluvlastníckeho podielu nemajú takú informáciu, nakoľko sa má jednať odúmrť
podielového spoluvlastníka. Čo sa týka požiadavky zástupcu žalovanej o zadováženie kúpnej zmluvy,
žalobkyňa touto listinou nedisponuje. Majú za potrebné zdôrazniť, že zadovažovanie listín, či iných
dôkazov prostredníctvom súdu mimo verejných registrov, považujú za porušenie zásady rovnosti
procesných strán konaní pred súdom.

4. Pretože žalovaná nevyužila právo na podanie dupliky, vo veci bolo nariadené pojednávanie.

5. Právny zástupca žalovanej na pojednávaní trval na podanej žalobe. Uviedol, že strany sporu sú si
rovné, podľa článku 6 CSP strana sporu nemôže zaväzovať súd, aby zadovažoval dôkazy v neprospech

druhej strany. Pokiaľ sa týka tých nadobúdacích titulov, tak žalobca sa potreboval dostať do podielovéhospoluvlastníctva za akúkoľvek hodnotu. Súd nemôže vychádzať z kúpnopredajných zmlúv z toho
dôvodu, že sú staršie ako 12 mesiacov. Všeobecná hodnota bola ustálená znaleckým posudkom. Ak by
súd vychádzal z inej ceny, tak namietajú zadováženie listinných dôkazov, pretože poskytujú zástupcovi

SPF neprimeranú výhodu, pretože tento má sám produkovať dôkazy a nie na to zaväzovať súd. Tu
nie je možné vychádzať z porovnávacej metódy a porovnávať iné pozemky, vzhľadom na svahovitosť
terénu, podložie, časť pozemku je na násype a zo všetkých týchto skutočností vychádzal znalec. Reálne
rozdelenie pozemku nie je dobre možné a účelné. Nachádzajú sa tu stavby, ktoré sú vo vlastníctve
žalobcu. Preto žiadajú, aby súd celú nehnuteľnosť prikázal do výlučného vlastníctva žalobcu.

6. Zástupca žalovanej na pojednávaní uviedol, že znalkyňa vychádzala z metódy polohovej diferenciácie
a v zmysle vyhlášky je to neobjektívnejšia skutočnosť ako porovnávacia metóda, ktorá je presnejšia.
Krajský súd Prešov v rozhodnutí sp. zn. 3Co/54/2023 uložil povinnosť súdu prvej inštancie, aby
sa vysporiadal s kúpnymi zmluvami, ktorými žalobca jednotlivé spoluvlastnícke podiely nadobúdal.
Znalecký posudok je len jedným z predpokladov. Tieto listinné dôkazy preukazujú trhovú hodnotu a ak

žalobca nadobúdal spoluvlastnícke podiely za 15, resp. 20 eur za m2, tak je na takúto sumu oprávnená
aj Slovenská republika.

7. V rámci dokazovania sa súd oboznámil s obsahom listín založených v spise, a to s výpisom z LV č.
XXXX, k.ú.A. (č.l 21spisu),soZnaleckýmposudkomč.03/2025znalkyneD.E.A.(č.l.6anasl.spisu),

s obsahom pripojeného spisu Okresného úradu Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor V-3151/2023, so
správou Okresného úradu Liptovský Mikuláš, pozemkový a lesný odbor (č. l. 64 spisu) a so snímkou
sporného pozemku (č. l. 69 spisu).

8. Zhodnotiac vykonané dôkazy jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti s prihliadnutím na všetko, čo v konaní

vyšlo najavo, súd zistil tento skutkový a právny stav:

9. Súd mal za preukázané, že strany sporu sú podieloví spoluvlastníci nehnuteľnosti zapísanej na LV č.
XXXX, k. ú. A., a to žalobca v spoluvlastníckom podiele 5/6 – ín a žalovaná v spoluvlastníckom podiele
16/96 – ín. Znaleckým posudkom č. 03/2025 znalkyne D. E. A. bola metódou polohovej diferenciácie,

z dôvodu nedostatočných podkladov pre porovnávaciu metódu, stanovená hodnota spoluvlastníckeho
podielu žalovanej na sumu 3.690 eur. Z obsahu pripojeného spisu Okresného úradu Liptovský Mikuláš,
katastrálny odbor, V 3151/2023 mal súd preukázané, že žalobca Kúpnou zmluvou zo dňa 17. 01.
2023, nadobudol predmetný spoluvlastnícky podiel, pričom zmluvnými stranami bola v prípade parciel
CKN č. 447/18, 447/19, 447/156, 447/157 stanovená cena 20 eur za m2 a parciel CKN č. 447/129,

447/158, 447/159, 447/162 a 447/163 na 15 eur za m2.

10. Podľa § 141 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení
spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní, ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda
musí byť písomná.

11. Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná
vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné
využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému
alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné

správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov
nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

12. V zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení sa podieloví spoluvlastníci môžu dohodnúť o
zrušení spoluvlastníctva a jeho vyporiadaní, pokiaľ medzi nimi nedôjde k dohode, môže ktorýkoľvek z

nich podať návrh na zrušenie a vyporiadanie súdnou cestou. Právo každého spoluvlastníka obrátiť sa
kedykoľvek na súd so žalobou na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva totiž vyplýva
zo zásady, že nikto nesmie byť spravodlivo nútený, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu. Pokiaľ ide
o spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva, súd nie je viazaný žalobou, na základe ktorej došlo
k začatiu súdneho konania. Občiansky zákonník upravuje jednotlivé spôsoby vyporiadania podielového

spoluvlastníctva a súčasne ustanovuje aj ich poradie, ktoré je pre súd záväzné. Pri svojom rozhodovaní
preto súd nie je viazaný konkrétnym návrhom podielového spoluvlastníka, ale môže rozhodnúť aj inak,
zákon však určuje záväzné poradie spôsobu vyporiadania spoluvlastníctva, ktoré súd musí rešpektovať.13. V súdenej veci súd dospel k záveru, že boli naplnené všetky zákonom stanovené podmienky
na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k predmetnej nehnuteľnosti. V konaní bola
preukázaná aktívna vecná legitimácia žalobcu a pasívna vecná legitimácia žalovanej.

14. V prvom rade súd skúmal, či je možné vec reálne rozdeliť podľa výšky spoluvlastníckych podielov.
Reálnym rozdelením sa rozumie vznik samostatných vecí v právnom zmysle, pri ktorom reálnom
rozdelení nehnuteľností je potrebné skúmať, či tieto môžu slúžiť vlastníkovi takým spôsobom, aký
zodpovedá ich povahe, pričom pri pozemkoch závisí toto posúdenie od ich polohy, celkovej plochy

ako aj od ich tvaru. O reálom rozdelení spoločnej veci nemožno uvažovať vtedy, ak by rozdelenie
veci malo za následok, že rozdelená vec už nemôže slúžiť účelu, na ktorý je určená. Reálne
rozdelenie podľa výšky podielov prichádza do úvahy v prípade faktickej a funkčnej deliteľnosti predmetu
spoluvlastníctva. Rozdelením nemusia vždy vzniknúť rovnako hodnotné samostatné podiely predtým
spoločnej nehnuteľnosti (pozemky nemusia mať rovnakú výmeru, rovnakú kultúru, bonitu a pod.).

15. Vzhľadom na výmeru jednotlivých pozemkov (od 115 do 517 m2) a veľkosť spoluvlastníckych
podielov strán sporu, zohľadniac skutočnosť, že pozemok tvorí súčasť jedného funkčného celku
(hospodárskeho dvora zastavaného stavbami vo vlastníctve žalobcu), súd dospel k záveru, že reálne
rozdelenie veci nie je dobre možné a účelné. Uvedený záver súdu napokon nespochybnila žiadna zo
strán sporu.

16. Pokiaľ spoločnú vec nie je možné reálne rozdeliť medzi spoluvlastníkov, prichádza do úvahy
druhý spôsob vyporiadania, a to prikázanie veci za primeranú náhradu jednému alebo viacerým
spoluvlastníkom s prihliadnutím na to, aby vec mohla byť účelne využitá, ako aj vzhľadom na výšku
podielu spoluvlastníkov. Veľkosť spoluvlastníckeho podielu je významným, no nie vždy rozhodujúcim
kritériom. Pod účelným využitím veci je treba rozumieť predovšetkým využitie veci na účel, na ktorý je

vec určená.
17. Po vylúčení možnosti reálnej deľby súd preto vyporiadal podielové spoluvlastníctvo strán sporu
v súlade s návrhom žalobcu prikázaním celej nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva žalobcu za
primeranú finančnú náhradu. Súd dospel k záveru, že v súdenej veci vzhľadom k okolnostiam konkrétnej
veci, je rozhodujúce kritérium účelné využitie veci, ktorá slúži žalobcovi a s ostatnými pozemkami vo

vlastníctve žalobcu tvorí kompaktný celok.

18. Pokiaľ sa týka primeranej náhrady, ide o hodnotový ekvivalent vyjadrený v peniazoch umožňujúci
podľamiestnychpodmienokobstaraniepodobnejveci,akábolapredstavovanápodielomspoluvlastníka,
ktorý bol prisúdený ostatným spoluvlastníkom. Musí ísť o náhradu, ktorá predstavuje objektívnu cenu,

za ktorú by vec bolo možné predať. „Primeraná náhradu“ pri vyporiadaní a zrušení podielového
spoluvlastníctva je príslušný podiel všeobecnej ceny veci (stanovisko občianskoprávneho kolégia NS
SR. sp. zn. Cpj/30/97 z 20. 10. 1997). Pri stanovovaní výšky výplaty za odstupujúci spoluvlastnícky
podiel súd vychádzal z kúpnej zmluvy, ktorou žalobca nadobúdal spoluvlastnícky podiel na sporných
pozemkoch. Táto nebola zavretá medzi blízkymi osobami, respektíve medzi rodinnými príslušníkmi

a predstavuje tak objektívny nástroj na posúdenie primeranosti hodnoty nehnuteľnosti a kúpna cena
tam dojednaná predstavuje trhovú cenu, za ktorú sa nehnuteľnosti obdobného druhu v predmetnej
lokalite predávajú. Na návrh strany sporu (žalovanej) súd doplnil dokazovanie oboznámením sa so
spisom Okresného úradu Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor V-3151/2023, a to Kúpnou zmluvou,
na základe ktorej žalobca nadobudol spoluvlastnícke podiely na predmetnej nehnuteľnosti. Určenie

primeranej náhrady za spoluvlastnícky podiel žalovanej pomocou zistenej kúpnej zmluvy, ktorou žalobca
nadobudol spoluvlastnícky podiel na sporom dotknutých pozemkoch, v roku 2023 zodpovedá záverom
ustálenej judikatúry súdov Slovenskej republiky, podľa ktorých je základom pre stanovenie primeranej
náhrady za nehnuteľnosť jej všeobecná cena obvyklá v danom mieste a v danom čase, pričom sa
jedná o náhradu, ktorá predstavuje objektívnu cenu, za ktorú by bolo možné vec predať a túto cenu je

možné zistiť porovnaním s už realizovaným predajom a kúpou rovnakej nehnuteľnosti. Pokiaľ právny
zástupca žalobcu argumentoval dôvodmi, ktoré viedli žalobcu k uzatvoreniu predmetnej kúpnej zmluvy,
teda nadobudnúť predmetný spoluvlastnícky podiel za akúkoľvek kúpnu cenu, uvedené nič nemení na
skutočnosti, že pokiaľ bol žalobca ochotný vyplatiť ostatných podielových spoluvlastníkov sumou 15,
resp. 20 eur za m2, prečo by tak nemal urobiť aj vo vzťahu k žalovanej. Súd prvej inštancie dospel

k záveru, že všeobecná hodnota nehnuteľnosti určená znaleckým posudkom nepredstavuje cenu, za
ktorú sa v danom mieste a čase zmluvne prevádza obdobná (rovnaká) nehnuteľnosť, a preto z neho pri
určení primeranej náhrady za odstupujúci spoluvlastnícky podiel žalovanej nemohol vychádzať. Už len
okrajom súd uvádza, že po tom, ako súd uviedol predbežné právne posúdenie veci, zo strany právnehozástupcu žalobcu neboli podané návrhy na prípadné doplnenie dokazovania. Nemožno vylúčiť, ak
predloženie skutkového tvrdenia alebo dôkazného návrhu na pojednávaní by bolo bezprostrednou
reakciou na nové skutočnosti, ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania, že by súd nemusel uplatniť

sudcovskú koncentráciu konania. Náhrada za spoluvlastnícky podiel žalovanej potom predstavuje 6.865
eur, ktorú sumu súd zaviazal žalobcu zaplatiť žalovanej v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Súd pri výpočte vychádzal z kúpnej ceny uvedenej v bode 9. odôvodnenia tohto rozsudku a táto bola
vyčíslená nasledovne:
205 m2 x 20 eur/m2 = 4.100 eur,

517 m2 x 20 eur/m2 = 10.340 eur,
307 m2 x 15 eur/m2 = 4.605 eur,
156 m2 x 20 eur/m2 = 3.120 eur,
229 m2 x 20 eur/m2 = 4.580 eur,
351 m2 x 15 eur/m2 = 5.265 eur,
115 m2 x 15 eur/m2 = 1.725 eur,

163 m2 x 15 eur/m2 = 2.445 eur,
334 m2 x 15 eur/m2 = 5.010 eur,
spolu 41.190 eur, z toho podiel žalovanej 16/96 -ín predstavuje 6.865 eur

19. O trovách konania rozhodol súd tak, že za účelom ustálenia miery procesnej zodpovednosti za

výsledok sporu, rozdelil jeho „predmet“ na tri časti v pomere 40 % : 30 % : 30 %. Prvú časť, ktorú
považoval súd z hľadiska výsledku sporu za najdôležitejšiu, predstavoval samotný návrh na zrušenie
a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. V tomto smere treba prisúdiť plný (čiastkový) úspech
tak žalobcovi, ako aj žalovanej, t. j. každému po 40 % z celkového predmetu sporu. V ďalšej časti
predmetu sporu, týkajúceho sa spôsobu vyporiadania podielového spoluvlastníctva, mali rovnako strany

sporu plný (čiastkový) úspech, keď spoluvlastnícky podiel žalobcu súd prikázal do výlučného vlastníctva
žalobcu za súhlasu žalovanej. Po sčítaní potom úspech žalobcu predstavuje 70 % a úspech žalovanej
70 %. Pokiaľ sa týka stanovenia primeranej náhrady za vyporiadanie podielového spoluvlastníctva,
ktorá predstavovala posledných 30 % z celkového predmetu sporu, možno konštatovať čiastočný
úspech žalovanej. Úspešnosť strán sporu vo vzťahu ku stanoveniu primeranej náhrady za vyporiadanie

podielového spoluvlastníctva sa bude odvíjať od toho, do akej miery sa tá ktorá strana svojím návrhom
priblížila k výške primeranej náhrady uvedenej v rozhodnutí súdu. Pretože si žalovaná ako úspešnejšia
strana sporu voči žalobcovi náhradu trov konania neuplatnila, súd jej náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní od jeho doručenia odvolanie na Okresnom

súde Liptovský Mikuláš. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
O odvolaní rozhodne Krajský súd v Žiline.

Podľa § 363 CSP, sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
v znení neskorších predpisov.